52. schôdza

Kolegovia, kolegyne, pokúsim sa neopakovať to, čo vravela kolegyňa Hanuliaková. Myslím si, že z pohľadu samospráv to vystihla pomerne presne, detailne a asi aj dostačujúco. Ja som vystúpil aj v prvom čítaní, tak preto som sa teda rozhodol, že vystúpim aj v tom druhom. Chcel by som tomu taký taký príbeh možno tomuto celému, že sem došiel takýto návrh zákona. Ono dôležité je asi povedať aj ten kontext. Je to v druhom čítaní, teda mali sme to na tej predchádzajúcej schôdzi. A ten kontext je taký, že sa nám veľmi ako krajine nedarí. Nedarí sa nám ekonomicky, hospodársky. Nedarí sa nám tu ani udržať mladých ľudí, nedarí sa nám tu ani zvyšovať kvalitu života, lebo, ak sa niečo zvyšuje, tak sú to ceny nájomov, energií a potravín, ale teda nie kvality života. No a v tom kontexte chcem doniesť takýto návrh zákona. Príde mi to nielen, že nemiestne, nevhodné, ale trochu asi aj neslušné. Lebo ľudia by asi úplne právom očakávali, že na schôdzi Národnej rady, dnes máme druhý rokovací deň. Včera sme teda začali túto schôdzu a riešime tu predĺženie volebných období, či už samosprávy, ale myslím, že sa týka aj Národnej rady zo štyroch na päť rokov. Príde mi to málo. Príde mi to dosť, teda ako som povedal. Príde mi to smutné a hovorím to teraz ako keby z pohľadu možno mladého človeka. Keď sa pozriem na vyhliadky v našej krajine, aké sú, aká je perspektíva. Ako uvažujú nad životom alebo respektíve neuvažujú nad životom v našej krajine mladí ľudia, častokrát moji rovesníci, tak a povedať im, keď dnes, dajme tomu, sa s nimi možno večer stretnem, že my sme dnes riešili v parlamente, že by sa mohlo predĺžiť volebné obdobie Národnej rade a mestským, obecným zastupiteľstvám, tak mi to príde trošku ako výsmech. Ja rozumiem, je to zmena ústavného zákona, pravdepodobne asi teda verím tomu, nebudete mať úplne ako keby tie počty na to, aby to prešlo. Ja som rád, že keď aj niekto teda vystúpi z koalície a postaví sa za tento návrh zákona, je to už jedno, či ako keby za tento rečnícky pult alebo formou faktickej poznámky. Urobili ste to vy, pán Ferenčák, a ja som teda veľmi rád, že ste to urobili. Asi sa úplne nezhodneme na tej vašej poslednej vete, v poriadku, ale ako keby to, čo ste hovorili, ja som rád, že to niekto povedal ešte zhodou okolností niekto z koalície. A povedali ste teda, budem vás parafrázovať, nie teda citovať, ale že ten návrh je systémový, v zásade ani nerieši tie problémy tých samospráv. Tu sa asi zhodneme, na konci dňa, či to má byť štyri alebo päť alebo šesť rokov. Asi ako keby, že o tom sa dá diskutovať donekonečna, ale chcem sa vrátiť k tomu príbehu, ktorý som načrtol na začiatku. Ten proces toho bol taký, že prišlo to sem. Síce sa tu ľudia oháňali, že boli nejaké rôzne diskusie a že je to dopyt od samospráv. Veď ja na jednej strane ako kebyže asi aj viem pochopiť tie samosprávy, že môžu niečo také chcieť. Ale to ešte neznamená, že vy to sem musíte doniesť. A teda ten proces je taký, že máme to tu v druhom čítaní a už tu stihol prísť nejaký pozmeňovák. Nechcem teraz ako kebyže úplne hovoriť obsah toho pozmeňováku, ale ak to správne chápem, priniesli ste pozmeňovák, ktorým by sa dalo referendom skrátiť volebné obdobie a priniesli ste to do zákona, ktorým chcete predĺžiť volebné obdobie. Čiže na jednej strane ako keby chcete predĺžiť volebné obdobie aj Národnej rade a na druhej strane do toho istého návrhu zákona príde pozmeňovák, ktorým by bola možnosť, ak by ten pozmeňovák prešiel, však chápem, je to zmena ústavného zákona, že by sa teda mohlo skrátiť volebné obdobie Národnej rade. Nechcem teraz hovoriť úplne obsahovo, však máme tu viacero právnikov a právničiek. Ja to nechám tak, ale príde mi to trošku také divné, že k návrhu zákona, ktorým chcete predĺžiť volebné obdobie Národnej rade a samosprávam, prinesiete pozmeňovákom návrh zákona, ktorým chcete ako keby referendom umožniť skrátiť volebné obdobie. Tak ja neviem, tak buď ho rozširujeme alebo skracujeme. Ha. Ja som si pozrel doložku vplyvov, robievam to často, však to nie je ako veľmi časovo náročné pozrieť si doložky vplyvov, vo vašom prípade to bolo celkom rýchle, lebo naozaj v doložke vplyvov neuvádzate jediný pozitívny ani negatívny vplyv, či už na spoločnosť, rodinu, rozpočet verejnej správy, rozpočet samospráv, kvalitu služieb verejnej správy. Jednoducho to nemá ani negatívne, ani pozitívne vplyvy. To je niečo, čo ste si tam vy sami napísali. To ja si nevymýšľam, to tam naozaj bolo. Tak neviem teda, potom asi trochu aj negujete to, čo v tej správe v dôvodovej časti uvádzate, že teda treba predĺžiť volebné obdobie kvôli nejakej kontinuitete, a dokonca tu mám napísané, že opakovane artikulovaným záverom diskusie je potreba zosladenia dĺžky volebného obdobia, implementácia strategických rozvojových dokumentov. Bolo to tu spomínané. Tiež som mestským poslancom. Dovolím si teda dve vety k tomu povedať. Myslím si, že mám asi na to právo, mám nejaké skúsenosti so samosprávou. Bol som na veľa stretnutiach, teda som poslancom hlavného mesta, kde už sa tvoril rozpočet, kde už sa riešilo naozaj, že, že, že bárčo, keď to tak môžem povedať. Ale na žiadnej z tých debát s kýmkoľvek, s kýmkoľvek, kto došiel do styku so samosprávou, či už to boli referenti, zamestnanci, občania alebo aj volení zástupcovia tej samosprávy, naozaj nikto neapeloval po predĺžení volebného obdobia. Tie problémy tu boli spomínané. Ja ešte teda poviem, viete, že na konci dňa, že asi je aj na mieste sa opýtať, či si to vôbec zaslúžite, že vidíme, akým spôsobom ten proces, on sa snažil to nejako načrtnúť, že akým spôsobom vôbec aj k tomuto alebo celkovo k tej legislatíve, k rokovaciemu poriadku a podobne pristupujete, ale že na konci dňa, že však nech to vyhodnotia ľudia, ale ako keby ja sa mám právo spýtať, že či si zaslúžite si predĺžiť volebné obdobie po tom, čo tu predvádzate dva a pol roka. Ja opäť spomeniem, že 75 % mladých ľudí uvažuje. Nehovorím, že odíde, ale už len to, že uvažuje, je, si myslím, celkom alarmujúce, že chce odísť z tejto krajiny, čo je pomerne ako keby vysoké číslo. Ja keby som koaličný poslanec, nebodaj možno v nejakej exekutívnej funkcii, mňa by toto celkom, mne by to úplne nedalo spať. Keby som zodpovedný za chod krajiny, ľudia ma zvolili do nejakej funkcie, mám rozhodovať o ich osude a 75 % mladých ľudí uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska, príde mi to... Už len toto mi príde také, že asi by som možno skôr riešil toto ako to, či si predĺžite alebo nepredĺžite volebné obdobie. Je tu ešte jedna vec. Zhodou okolností, však bol tu ten návrh zákona, ktorým chcete ako keby neumožniť príslušníkom inej krajiny byť súčasťou obecnej polície. Zhodou okolností, keď toto prišlo na minulej schôdzi, síce o niečom úplne inom, ale ja som mal stretnutie s náčelníkom policajného, teda mestskej polície Bratislava. A bavili sme sa o tom, čo chýba, čo potrebujú mestskí policajti a tak ďalej, kompetencie, financovanie, personál a jedna z nich, samozrejme, teda to sú tie ľudské zdroje, a ide to trošku tak v rozpore s tým, že na jednej strane chcete pomáhať samosprávam, na strane druhej v programovom vyhlásení vlády máte, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Neviem úplne ako, keď zredukujete počet mestských policajtov aj v tých častiach Slovenska, kde tá kriminalita rapídnym spôsobom stúpa. A mestská polícia častokrát je prvá na tom mieste, lebo, žiaľ, ako keby tie štátne zložky niekedy majú dlhší dojazd. To je proste fakt. To nám hovoril aj náčelník mestskej polície. Tak neviem, ako pomôžete tým samosprávam, keď raz budete mať problém s kriminalitou, nehovoriac o tom, že ešte ako keby zakážete občanom inej krajiny byť súčasťou obecnej polície. Tak či predĺžite volebné obdobie samosprávam na päť, šesť alebo sedem rokov, si myslím, že ako keby tie problémy, ktoré dnes majú, sa nevyriešia. Budem už končiť, aby aj teda možno ešte ďalší mali priestor, ale ďalšia vec, naozaj pokúsim sa troma vetami. Som načrtol to bývanie, že mladí ľudia odchádzajú aj preto, lebo nemajú sa začať osamostatniť, nemajú kde bývať a podobne. A práve samosprávy sú tou zložkou alebo teda tou súčasťou toho, ktorá by to bývanie vedela riešiť, pretože máme tu už Štátny fond rozvoja bývania a podobne. A na všetkých výjazdových našich rokovaniach klubu, ktorých som sa ja zúčastnil aj so zástupcami samospráv na tému dostupného bývania, naozaj je tam vôľa z ich strany, ale sú obmedzení možno nejakou zastaralou legislatívou, rôznymi byrokratickými prekážkami, spoluúčasťou na financovaní a podobne. Čiže oni nie že by nechceli stavať, ale byrokraticky, finančne a podobne je to tak náročné, že sa teda radšej rozhodnú, však je to ich právo, úplne v poriadku, že budú radšej investovať tie peniaze do dopravy, chodníkov a tak ďalej. Ale akoby, prečo to hovorím, je, že samosprávy by mohli, ak chceli, stavať tie nájomné byty, ale legislatíva ich blokuje a nevedia sa s tým úplne vysporiadať. A keby vy zmeníte volebné obdobie zo štyroch na päť rokov, tak ten problém nezmizne. On tu bude len o rok dlhšie. Takže toľko za mňa a myslím si, že mali by sme sa naozaj venovať na tejto schôdzi už teda konečne aj veciam, ktoré naozaj pomôžu tejto krajine. Nemyslím si, že tento návrh zákona tu je. Ak by niekto z koalície ešte teda vystúpil, mohol by nás o tom presvedčiť, ale asi som veľmi naivný, takže ďakujem veľmi pekne. Dve faktické, pán poslanec Ferenčák. Veciam, ktoré naozaj pomôžu tejto krajine. Nemyslím si, že tento návrh zákona tu je. Ak by niekto z koalície ešte teda vystúpil, mohol by nás o tom presvedčiť, ale asi som veľmi naivný, takže ďakujem veľmi pekne. Dve faktické, pán poslanec Ferenčák.

Predĺženie obdobia zo štyroch na päť rokov reálne nie je problém Slovenska a nepomôže jeho občanom, ale je to jedno zo 100 opatrení, ktoré je potrebné vykonať, aby samospráva plnila plnohodnotne svoju funkciu. To, že sa to nepodarí, ste to jasne spomínal, pretože je to ústavný zákon a strana HLAS nenájde dostatok podporovateľov, aby dokázal tento zákon presadiť. Urobili to preto, aby si dali čiarku, že niečo spravili pre tú samosprávu. Najdôležitejšia vám poviem, čo je aká vec. Najdôležitejšia je decentralizácia. Decentralizácia je presun reálnej reálnej moci nižšie na nižšie úrovne a to je na úrovne krajov a na úrovne miest. Samozrejme, je tam potrebné najprv reštruktúra samotnej samosprávy. Ako som povedal, my žijeme v prepichnu 3000 samospráv osem vyšších územných celkov. OECD vyrátalo, že pri tejto decentralizácii a samotnej reforme dokáže vstúpiť HDP krajiny o 10 %. 10 %. Dneska Slovensko hovoríme o reálnych akých hodnotách nárastu HDP. V podstate sme v recesii, o chvíľu to bude klesať a ľudia cítia tie problémy finančné. 10 % pri decentralizácii. Jednoduchý príklad, keďže z dôvodu času, riadenie eurofondov v Poľsku. Veď to je jednoducho si pozrieť. Jedna úrovni ich vojvodstiev. To je celý Kohézny fond, ktorý má aj Slovensko a má aj Poľsko a každá krajina. Príklad, choďte si pozrieť do Poľska a choďte na Slovensko. Dočerpajú na 120 %. U nás je riadenie na MIRI a nie sme schopní ani polovičku z týchto peňazí dočerpať. O tom to je decentralizácia a to je to, čo hovorím, čiže pri reálnom riešení, lebo toto je kozmetická úprava, reálnom riešení, samospráva je silný partner a pilier demokracie na Slovensku a silný pilier a partner rozvoja Slovenskej republiky. Len musela by tu byť väčšia ochota vlády a aj vládnej moci. Ďakujem. Poď povedať nejaké slovo.

Ďakujem za slovo.

Ja by som sa chcela vyjadriť vlastne k tej téme zákazu príslušníkov cudzích krajín v polícii. A mňa tak napadlo, že je to také cynické trošku, ten prístup, ktorý máme k tejto, alebo máte k tejto téme, pretože za posledné obdobie sme niekoľkokrát počuli, ako samosprávy vyzývajú vládu, vládu, aby našla nejaké finančné zdroje na krytie mobsiek, teda miestnych občianskych hliadok. V tejto veci uznávame zrejme, že priamo obyvatelia rómskych komunít, ktorí dobre znajú aj jazykové špecifiká, aj kultúrne špecifiká, priamo pochádzajú z tohto prostredia. Zrejme sú veľmi nápomocnou silou na to, aby udržali bezpečnosť a poriadok a sú veľmi dobrými spolupracovníkmi aj mestských polícií, aj normálnej polície. Na druhej strane ale tento istý princíp neuznávame pri príslušníkoch iných krajín. Máme tu veľmi veľa napríklad Ukrajincov a dnes už aj vďaka tomu, že sme nedokázali riešiť povinnú školskú dochádzku tak, ako by sme mali, tak nám vznikli možno aj nejaké skupiny mladých ľudí, ktorí, no, mali by sme zvýšiť bezpečnosť vlastne v tej prevencii takisto a potrebovali by sme možno práve policajtov Ukrajincov. A teda, ak vláda pristúpi k tomu, že sem navezie ďalších 150 000 Uzbekov alebo nejakých iných národností, keďže nemáme dostatok pracovnej sily a nevieme využiť náš vlastný kapitál, tak možno budeme potrebovať aj takýchto príslušníkov polície, pretože je vždy lepšie, keď títo ľudia poznajú špecifiká danej skupiny, pri ktorej je potrebné zvýšiť bezpečnosť. Takže nerozumiem tomuto vlastne návrhu, z čoho vychádza a bola by som veľmi rada, keby ste nám to vysvetlili, aký je vlastne účel tohto návrhu.

Potom sa nezdrhaj. Ďakujem pekne za slovo. Ingrid, ak dovolíš

Budem teda diskutovať s Jánom Ferenčákom, lebo nebýva teda zvykom, že sa koaliční poslanci a poslankyne zapájajú do rozpravy, tak o to viac si to asi treba vážiť. A možno teda môžete slúžiť ako inšpirácia pre ostatných, ale vy ste povedali, že to je jedno zo sto opatrení, veď ako v poriadku, len viete, že to máte ako dom, že keď staviate dom, potrebujete mať pevné základy, potrebujete mať nejakú kanalizáciu a tak ďalej, elektriku, tehly a podobne a potom môžete vyberať strešné okná, že nebudete stavať dom od toho, že nemáte ani pozemok a už vyberáte strešné okná. A toto mi príde veľmi podobné, že vy ste sám potom následne hneď na to povedali, čo všetko by tým samosprávam pomohlo, decentralizácia, predvídateľnosť, byrokracia, infraštruktúra, to, že ľudia odchádzajú. Však ste súčasťou, to je aspoň tak predpokladám, že stále nejakým spôsobom tej koalície, tak im povedzte, nech sem niečo donesú, čo tým samosprávam pomôže. Ale donesiem niečo, čo len tie problémy, ktoré tam dnes sú, nejakým spôsobom neriešia, maximálne ich predĺžia a v tom nevidím zmysel. Veď ja viem, že ani vy, veď ste to tak aj povedali nepriamo, ale teda áno, v prvom čítaní som tiež v tom vystupoval a to, čo ma to mrzí, že nikto z tej koalície sa za to nepostavil, teda s výnimkou možno teraz vás, neviem, možno to boli nejaké faktické, ale ja si nepamätám vystúpenie niekoho, že by sa za toto postavil. Je to zmena ústavného zákona. Ja si myslím, že ústava by sa nemala meniť len podľa toho, ako sa kto ráno zobudí, že to je celkom pomerne, ja si myslím, že by mala byť seriózna diskusia. A tie samosprávy si ju zaslúžia, aj tú pomoc, ale tak viete, že ešte sem dôjde pozmeňovač, ktorý teda ako keby, ja neviem no, že to mi príde celé, aj ten proces, príde mi to divné a aj v kontexte toho, v akom stave je naša krajina, mi to príde maximálne nevhodné. Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová je ďalšou vystupujúcou v rozprave. Kolegovia

Kolegyne, mňa tieto dva rokovacie dni, ktoré sme tu na úvod schôdze absolvovali, však druhý sa už končí, napĺňajú neskonalým údivom, ako dokážeme minúť rokovacie časti tohto parlamentu na absolútne zbytočné návrhy zákonov, ktoré nič neriešia, o ktorých inak aj vopred vieme, že nebudú schválené, ako napríklad tento, pretože asi každý tu vieme narátať do 90, hlavne na tejto strane. Tak som veľmi zvedavá, keď príde k tomu hlasovaniu o tejto novele ústavy, že či bude tá 90 svietiť, no asi ťažko, teda dúfam, aj keď tu človek jeden nikdy nevie. Ale dobre, taký je parlamentný život. Len teda rozmýšľam, že ako sme sa vlastne ocitli v tomto bode, že my tu máme nový rokovací poriadok, ktorý sa včera ukázal, že teda mal byť bičom na opozíciu, nie je, budete ho meniť. Však ale my sme vám hovorili, že nech necháte tú starú verziu, že to nemáte meniť, tak sa vám to vypomstilo. Čiže rokovali sme x hodín o zmene rokovacích pravidiel, ktoré sa aj tak obrátili proti vám a budeme vlastne zrejme asi čeliť tomu, že to zase budete chcieť zmeniť. Teraz sme tu mali rokovanie celý deň dnes pomaly o tom, či môžu sobášiť poslanci, členovia vlády, prezident, ďalší zbytočný návrh z radu zbytočných návrhov SNS, čo zase nič nerieši, lebo toto fakt nie je problém Slovenska. A teraz tu máme problém Slovenska, že by primátori a starostovia a poslankyne a poslanci Národnej rady mali mať dlhšie funkčné obdobie päť rokov, lebo lebo to tiež asi zjavne je pálčivý problém Slovenska. Taký pálčivý, že naozaj za dva pracovné dni, čo my tu máme, sme sa nedokázali, ja neviem, dotknúť jediného pomaly reálneho problému Slovenska, dobre, s výnimkou výživného pre deti. To si myslím, že naozaj je vec, ktorá minimálne hodnotovo, môžeme mať výhrady k tomu zneniu, ale teda minimálne je to vec, ktorou sa treba zaoberať a ktorú treba riešiť. 90 % času sme zatiaľ minuli na niečo, o čom vieme, že je buď zbytočné, alebo vopred vieme, že neprejde. Ale budeme tým časom plytvať a potom si zajtra schválime, že sa schôdza predlžuje o týždeň a rokovania budeme mať do 8:00 vrátane pondelkov, lebo fuj, zlá opozícia to tu naťahuje. No tak si spomeňte, čo tu hovorím, že vy predkladáte, vy ste tí, ktorí predkladáte zbytočné návrhy, ktorí si ich predraďujete, lebo však žiadali sme, aby napríklad bol dvojnásobný čas na Občiansky zákonník, čo tu budeme mať, ktorý má reálne dopady inak, vážne na život inak nás všetkých, ale ani to neprešlo, tak uvidíme vôbec, ako budeme vlastne o tom Občianskom zákonníku diskutovať. Nie, my sa tu bavíme v zlúčenej rozprave o novom päťročnom funkčnom období, o ktorom vieme, že aj tak zrejme zrejme neprejde. No ja neviem, čo vám mám na to povedať, že vy máte pocit, že keď, že keď vlastne naším, že, že tým, komu sa zodpovedáme, sú občania Slovenskej republiky, že vy máte pocit, že vy môžete tým pádom čokoľvek, že tí ľudia majú krátku pamäť, že veď aj tak, keď už príde k tým voľbám v roku 2027 a že oni všetci zabudnú. A čo sme tu my robili, že veď to tu nikto nesleduje a je to jedno, ale to takto predsa nemôže byť. Veď veď aj my všetci žijeme medzi občanmi Slovenskej republiky, keď sa vás doma spýtajú, že čo ste dnes preberali. Vy fakt poviete s hrdosťou, že navrhovali sme predĺženie na päť rokov NRSR a obce, aj keď vieme, že nám to neprejde, a ešte sme k tomu dali poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorým chceme meniť ústavu a zakotviť, že by sa teda referendom mohlo skracovať volebné obdobie Národnej rady poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. Však ja len teda zacitujem vášho čestného predsedu, pán Pellegrini, ktorý v marci stál v prezidentskej kancelárii spolu s pánom Rašim, ktorý je spolupredkladateľom tohto poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, a povedal teda, že legislatívny proces sa vymkol spod kontroly. Tak iste myslel aj na poslanecké návrhy novely ústavy v takej vážnej veci. Ja už fakt neviem, že, že vy ste to zrejme predložili, lebo viete teda, že sa to k tomu Pellegrinimu nedostane, keďže sa to neschváli, ale ale tak trošku aj čítajme medzi riadkami. Pán Blcháč, ja vám inak ďakujem, že ste sa to pokúsili vysvetliť. Ďakujem vám a úplne chápem, že nemáte právnické vzdelanie, ale proste vy chcete v druhom čítaní poslaneckým návrhom dopĺňať do Ústavy Slovenskej republiky nejakú akože úplne novú vec, ktorá v podstate nesúvisí. Dobre, súvisí, nesúvisí, ale akože keby sme to brali úplne, že najprísnejšie. Toto sa týka predlžovania volebného obdobia NRSR, tak nejaký súvis to má, ale keď to zoberiem najprísnejšie, tak referendum je úplne samostatný inštitút a kde by takéto niečo malo prejsť minimálne minimálne riadnym legislatívnym procesom v parlamente, ak nie teda medzirezortným pripomienkovým procesom. Veď veď to je ad absurdum. A ešte to predložíte práve v tej situácii, kedy áno, iná poslanecká strana, ktorá dnes nie je v parlamente, tu zbierala podpisy práve na to, aby takýto želaný výsledok sa dostavil a váš čestný predseda Národnej rady, predseda strany Peter Pellegrini mal možnosť sa obrátiť na Ústavný súd, spraviť to, čo kritizoval, predtým nespravil. Teda spravil to, čo... nespravil to, čo predtým chcel od prezidentky, aby spravila. Ja neviem, no. A vy tu predložíte takýto poslanecký návrh. To, kde sme? Fakt ste sa nad tým nezamysleli, že ako to vyzerá trápne? A teda, keď už sa bavíme o tom, čo tu máme, tak včera sme žiadali túto Národnú radu, že keď už teda si tu chceme skracovať volebné obdobie a umožňovať skracovanie volebného obdobia, tak keď tu máte takú vôľu, tak však mohli ste predradiť, zaradiť naše uznesenie a mohla táto Národná rada kľudne, kľudne si odhlasovať skrátenie vlastného volebného obdobia. Voľby môžu byť v septembri, októbri, novembri, decembri. Kľudne. Prečo to nespravíme? Načo dávať možnosť ďalšieho referenda, kde sa budú zbierať podpisy, čo bude stáť zase nejaké peniaze? Však sú tu už nejaké podpisy nejakej veľkej časti ľudí, ktoré dali najavo, že by chceli, aby takáto skutočnosť nastala. Dobre, prezident to referendum v tomto bode nevyhlásil, ale tak však vy môžete. Dali sme vám šancu, je tam uznesenie, tlač 1398. Môžeme si kľudne skrátiť volebné obdobie. To by bolo naozaj odvážne, ak chcete teda občanom nejakým spôsobom vyhovieť. Ale to samozrejme vy nespravíte, však. Vy nechcete prísť o svoje stoličky v parlamente. Vy tu radšej budete márniť čas všetkých nás aj vás, budete sa vysmievať voličom v podstate do tváre. Lebo je vám to prednejšie ako rokovať o problémoch tejto krajiny, na ktoré nemáte odpovede. Prorastové opatrenia nie sú. Kde sú tie prorastové opatrenia? Všetci vás upozorňujú, že ekonomika ide dole vodou. Tu aj vaši bývalí kolegovia z koalície, ktorí vedú samosprávy, hovoria, že samosprávy potrebujú niečo iné. Úplne iné. A vy neprinášate nič. Nič. Tu je, že veľká tma. Ale Že ekonomika ide dole vodou. Tu aj vaši bývalí kolegovia z koalície, ktorí vedú samosprávy, hovoria, že samosprávy potrebujú niečo iné, úplne iné. A vy neprinášate nič. Nič, tu je, že veľká tma. Ale zato prinášate návrhy, o ktorých vopred viete, že neprejdú. To je zahanbujúce. A proste zahanbujúce je celé toto dianie tu, že my tu všetci sedíme, my vieme, že to neprejde. Chápete to? My už len čakáme. Čakáme 19:00:06, že kedy sa to tu skončí, len niektorí odchádzajú dopredu, lebo už vedia, že nič sa neudeje. Že v podstate tu ani vám o to nejde. Vám išlo len o to, aby ste si ten zárez spravili. To je, pani poslankyňa, ako ste spomínali, je 19:00. Buď prerušíme vaše vystúpenie, budete pokračovať zajtra, alebo vám dám ešte priestor pre dve vety na urobenie nejakého záveru. Ja len poviem, že toto celé je prosto pokrytectvo. A mali by ste si to priznať. Ďakujem.