52. schôdza

Procedurálny návrh. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Ja ešte k tlači 1314, zmena trestného procesu. Domnievam sa, že v zmysle ústavného zákona koniec aj nových etických pravidiel podpredseda parlamentu Tibor Gašpar mal ohlásiť konflikt záujmov v zmysle tohto zákona čl. 6. V zjavnom konflikte so svojimi záujmami hlasoval, vieme všetci, vieme všetci, že je obžalovaný v kauze Očistec a táto zmena priamo zasiahne túto kauzu v jeho prospech. Je to tak. Upozorňovali sme na to v rozprave, v zmysle ústavného zákona mal ohlásiť tento konflikt, neohlásil ho, porušil tým tento ústavný zákon. Naviac je to aj v rozpore s etickým kódexom, ktorý ste si vy schválili, vy schválili, mal by hlasovať v súlade s verejným záujmom. Určite, keď si prilepšuje v trestnom konaní, nie je to vo verejnom záujme. Dubovický. Ďakujem, pán predseda. V mene

Troch klubov PSA za

KDH, žiadam o presunutie tlače 1180 a 1132 na ďalšiu schôdzu. Ďakujem. Je všeobecný súhlas. Áno. Pani poslankyňa Jarolová.

Ja chcem, pán predseda, aj troch poslaneckých

Klub KDH by som chcela požiadať Národnú radu o presunutie tlače 1056, bod 38 schváleného programu na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Ďakujem. Čo je, všeobecný súhlas? Áno. Pani poslankyňa Števlová.

Pán predsedajúci, ja chcem protestovať.

Proti tomu, ako tu narábate s tretím čítaním. Vy, vládna koalícia, ste si schválili, že nebudeme napríklad hlasovať celý deň v utorok a vám vadí, keď my chceme využiť naše ústavné právo ako opozícia vyjadriť sa k návrhu zákona v treťom čítaní. To nie je v poriadku. Je to umlčiavanie demokraticky zvolenej opozície. Ja žiadam, aby ste s tým prestali. Dobre.

A ešte posledný procedurálny návrh. Podávam v mene troch poslaneckých klubov, aby sme o 14.08 hlasovali. Toto je medziparlamentná skupina o 17.00. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 11 proti, 51 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Vyhlasujem prestávku do 11.57, potom pokračujeme. Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom. V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Andreja Danka, Romana Michálka, Karola Farkašovského, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 z roku 1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1366. Tam posadiť? Vy to, nech sa páči, tak vás poprosím, aby ste návrh zákona uviedli, hej? 1366.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť nový pamätný deň Slovenskej republiky, a to 18. september ako deň štátnej vlajky Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň má každoročne pripomínať štátnu vlajku Slovenskej republiky ako jeden zo základných štátnych symbolov nášho štátu, vyjadrujúci jej suverenitu, ústavnú identitu, historickú kontinuitu a spolupatričnosť občanov k nášmu štátu. Štátna vlajka Slovenskej republiky je jedným z najvýznamnejších vonkajších symbolov slovenskej štátnosti. V medzinárodnom aj vnútroštátnom priestore reprezentuje Slovenskú republiku ako samostatný, zvrchovaný, suverénny a demokratický štát. Popri svojej oficiálnej reprezentačnej funkcii má štátna vlajka aj mimoriadnu historickú, kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbol je symbolom národnej identity, občianskej spolupatričnosti, spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou. Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848. Kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbolom je symbol národnej identity, občianskej spolupatričnosti. Spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou. Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848, keď Slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národno-emancipačným úsilím Slovákov s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná vlajka Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň nenahrádza ani neoslabuje význam iných štátnych sviatkov alebo pamätných dní. Návrh zákona nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja. Ustanovením dňa štátnej vlajky Slovenskej republiky ako pamätného dňa sa nezakladá nový deň pracovného pokoja, nemení sa režim pracovného času, odmeňovania prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý. Ďakujem. Nech sa páči. Sadnite si.