52. schôdza

Ďakujem.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine.
Návrh zákona nadväzuje na platnú právnu úpravu, podľa ktorej snúbenci urobia vyhlásenie o uzavretí manželstva. Predložená novela rozširuje okruh osôb, pred ktorými možno toto vyhlásenie urobiť, aj na prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a člena vlády Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť okruh osôb oprávnených pôsobiť pri civilnom uzavretí manželstva bez zmeny jeho základného právneho režimu, zachováva sa uzavretie manželstva pred matričným úradom, prítomnosť matrikára.
Návrh zákona súčasne ustanovuje, že ak sa má vyhlásenie o uzavretí manželstva urobiť pred prezidentom Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady alebo členom vlády, snúbenci matričnému úradu predložia písomný súhlas tejto osoby.
Ďakujem.

No dobre a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým bude pre obidva body pán poslanec Lučanský.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhov zákonov, tlač je 1252 a tlač 1272, vo výboroch.
K tlači 1252. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Spoločná správa neobsahuje pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1252, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 26. mája 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a určil poslancov Eliáša, Gašparoviča, Glücka, Plevíkovú, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
K tlači 1272. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa výboru obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1272, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 26. mája 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a určil poslancov Eliáša, Gašparoviča, Glücka, Plevíkovú, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k obidvom bodom. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Zatiaľ je tu pán poslanec Dušenka a pani poslankyňa Plaváková.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážení páni predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, aj na tomto prípade vidno absurditu novely rokovacieho poriadku, kedy je zlúčená rozprava o dvoch absolútne, absolútne nesúvisiacich bodoch. Napriek tomu, že v oboch prípadoch ide o novelu zákona o rodine, tie návrhy nemohli byť viac odlišné. Kým v jednom sa rieši ochrana detí, maloletých, tak v druhom je to ukážkový príklad papalášizmu o tom, aby prezident, členovia vlády a poslanci mohli sobášiť.
Jeden si možno povie, že deti ako deti, ale naozaj, keď dáme srandu bokom a začnem tým minimálnym výživným. Tá myšlienka nie je zlá. Zvýšiť minimálne výživné z 30 % životného minima na 100 % životného minima naozaj nie je zlá, avšak keď sa na to človek pozrie ešte raz, tak tam vidí množstvo, ale množstvo nástrah. Súdy už dnes majú možnosť korigovať výšku výživného a vždy vychádzajú z majetkových pomerov povinnej osoby, či otca, alebo matky.
Tuto aj pán obžalovaný Gašpar sa vždycky oháňa tým, že jednoducho nech rozhodne súd, nech rozhodne spravodlivý súd. Tuto do veľkej miery okliešťujeme aj možnosť súdu určovať výšku náhradného výživného naozaj s prihliadnutím na tie majetkové pomery jedného z rodičov. Áno, je to najlepší záujem dieťaťa, avšak aj na ústavnoprávnom výbore sme boli svedkami, aj pani navrhovateľka, kedy prišli dvaja zástupcovia vlastne občianskej spoločnosti a poukázali na príklady, ktoré naozaj môžu nastať. Jeden z pánov bol človek s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má viac detí a áno, na niektoré platí aj výživné, pretože bol rozvedený a má teda novú rodinu. Pre takého človeka môže byť naozaj, ak si má plniť vyživovaciu povinnosť voči viacerým deťom, tá, to zvýšené minimálne výživného je naozaj v zásade likvidačné a napriek tomu, že je v jeho najlepšom záujme platiť to výživné, ako mu ho súd určil, skrátka objektívne na to nebude mať peniaze, aby platil na, alebo aby si plnil minimálnu vyživovaciu povinnosť voči trom alebo štyrom deťom vo výške 130 eur, alebo ako to vychádza. Objektívne to nie je možné.
Aj preto dnes súd má možnosť skrátka tú hranicu nejakým spôsobom znížiť, lebo sú ľudia, ako napríklad ZŤP, alebo ľudia, ktorí skrátka sú v tej naozaj zlej sociálnej situácii, keď na to objektívne financie mať nebudú. V takom prípade nastane čo? Nastane exekúcia. Takže človek, ktorý dnes naozaj dobrovoľne plní, koľko môže, tak je tu obrovské riziko, že spadne, že naňho bude začatá exekúcia, dostane sa do exekučnej špirály a v zásade to bude pre tú rodinu, či jeho pôvodnú, alebo novú, ešte horšie. A takých príkladov je ix.
Druhá vec je, že akým spôsobom to zaťaží štát. Iste, aj pani navrhovateľka vravela, že ministerstvo práce dnes má nejaké financie na to, aby utiahlo to zvýšené minimálne výživné v prípadoch, kedy rodič naozaj si tú vyživovaciu povinnosť neplní, tak za ňu platí, alebo zaňho teda platí ministerstvo práce. Lenže neviem nakoľko a pochybujem, že rátali aj s tým scenárom, že kým dnes možno ministerstvo práce uhrádza, poviem, 10-tisíc náhradných výživných, po novom, keď tam spadnú aj ľudia, ktorí tam dnes nie sú, bude uhrádzať 20-tisíc dávok náhradného výživného, že toto som naozaj veľmi zvedavý, akým spôsobom to majú prerátané. A ja si myslím, že to nemajú prerátané, lebo sme tu svedkami naozaj, že ani vládne návrhy zákona nie sú dostatočne vyčíslené a v tomto prípade obzvlášť, tu sa objektívne nedá odhadnúť, koľko ľudí po novom spadne do, alebo za koľko povinných osôb bude ministerstvo práce musieť vyplácať to náhradné výživné. Čiže toto je naozaj taká dvojsečná zbraň a taká pasca.
A druhá vec je, že tam nie sú spravené žiadne prechodné ustanovenia, lebo, ako som spomenul na začiatku, to výživné určuje vždycky súd. A vždy jeden z rodičov sa po nejakej dobe obráti na súd so žiadosťou o zvýšenie výživného. Dieťa je staršie, chodí na nejaké krúžky, potrebuje viac financií. Tak súd znova posúdi majetkové pomery jedného rodiča, druhého rodiča a to výživné zvýši. V tomto prípade napriek tomu, že zákon bude stanovovať minimálne náhradné výživné na úrovni tých 100 % životného minima, mnohí rodičia alebo mnohé deti majú v rukách rozsudky, kde im súd dáva, poviem, 60-eurové výživné. Kým ten rodič nepodá nový návrh, že zmenil sa zákon, tak súd sám od seba konať nebude. Čiže aj tu je z mojej strany také trochu zavádzanie aj od navrhovateľky, že un block ako sa všetkým deťom plošne pomôže. No nie je to tak, kým ten jeden rodič nepodá návrh na zvýšenie sumy vyživovacej povinnosti, tak to súdy automaticky robiť nebudú. A, lebo tam nie sú žiadne prechodné ustanovenia, či to má byť povinné a v akej lehote majú súdy zvýšiť toto výživné, tú vyživovaciu povinnosť. Na to sme upozorňovali aj na ústavnoprávnom výbore. Zatiaľ nebol avizovaný žiaden pozmeňujúci návrh. Takže toto považujem naozaj za takú medzeru a nedotiahnutie veci a takisto ani tá, to skokové navýšenie výšky životného minima z môjho pohľadu nie je dostatočne odôvodnené. Naozaj je to pre tých povinných rodičov veľký skok, hoci naozaj uznám, že je to v prospech dieťaťa, ale tak, aby to bolo vykonateľné. A chcelo by to podľa mňa dlhšiu debatu a odbornú diskusiu.
No a čo sa týka druhého návrhu, tak to je návrh, v ktorom absentuje akákoľvek logika. Dnes sobáši páry starosta, resp. ním alebo nejaký poverený poslanec obecného zastupiteľstva, a to z dôvodu, že matriky a sobáše vedú obce. A starosta ako štatutár obce, tak on je tým oddávajúcim. Ak nemôže, tak splnomocní nejakého obecného poslanca. Akú vidíte logiku v tom a aký má súvis s tou obcou, s tým sobášom, že ho bude oddávať poslanec Národnej rady alebo minister alebo prezident? Absolútne žiadna spojitosť s matrikou. Hľadal som potom iný kľúč. Fajn. No tak možno, možno pán navrhovateľ chce, aby oddávajúci mohli byť všetci tí, ktorých si občania zvolili vo voľbách. No ani to nie je celkom pravda, lebo ministri nemusia byť tými, ktorí sú zvolení vo voľbách. Napríklad minister dopravy je ministrom, ale, ak si dobre pamätám, tak on vo voľbách ani nekandidoval. Čiže on nebol ako keby ľuďmi priamo zvolení. To by sedelo na poslancov, sedelo by to na prezidenta, ale už to nesedí na ministrov. Minimálne nie na všetkých.
Ale zároveň tam chýba napríklad župan alebo župní poslanci. Aj tí sú volení. Alebo europoslanci, aj tí sú volení. Čiže ani táto argumentácia, že by to chceli zveriť niekomu, koho si ľudia zvolili vo voľbách, tak nesedí. Tak som hľadal iný kľúč, že možno sú to ústavní činitelia, lebo to je to prvé asi, čo človeku napadne, že veď ústavní činitelia. Veď aj starosta je ústavný činiteľ. Lenže ústavný činiteľ je aj verejný ochranca práv, sudcovia, prokurátori a ďalší. Čiže ani tento argument tam nesedí, aj tam tá logika absolútne kríva. No a tým pádom je úplne jasné, že keďže tento návrh postráda akúkoľvek logiku, je to len a len výsledok čistého papalášizmu, aby skrátka ľudia, ktorí si to vedia vybaviť, lebo poslanci, ministri alebo prezident sú s ním v nejakom dobrom priateľskom kontakte, tak ich môžu poprosiť. Daný poslanec im dá podpis: áno, zosobášim vás, a môže ísť.
To nie je pre bežných ľudí, lebo bežný človek napíše pánovi Lučanskému: „Chcem, aby ste ma oddávali.“ Pán Lučanský sa pozrie, človek milión, tak to hodí do skartovačky, žiaden sobáš nebude. Čiže ani tam to nie je, že teraz fajn, kto požiada poslancov, tak ich bude oddávať. Nie. Tí, ktorí majú dobré vzťahy, ktorým poslanec dá písomný súhlas: áno, budem vás sobášiť, tak tí to budú mať zabezpečené, ostatní majú smolu. Čistý papalášizmus bez štipky akejkoľvek logiky a nejakých a rešpektovania nejakých súvislostí, či už by to bol kľúč - ústavní činitelia, alebo kľúč - volení zástupcovia, alebo kľúč - vzťah k obci, kde majú mladomanželia trvalé bydlisko alebo kde sa chcú zosobášiť, absolútne nič. Len skrátka zlepšenie si nejakého imidžu, nejaké piár, to je celé. Nič viac a nič menej. Jeden naozaj z najhorších, á, najhorších, dobre, to až tak ľudí nepoškodí, ale najzbytočnejších návrhov, aké tento parlament schvaľoval. A to v situácii, kedy nám padá ekonomika, zamestnávatelia odchádzajú zo Slovenska, zdanenie práce máme najvyššie vo V4. A v takejto situácii tak sa ide riešiť to, aby veľavážení poslanci, ministri a prezident mohli oddávať. Takže či jeden návrh alebo druhý, absolútne nesúvisiace.
Ja som rád, že aspoň obaja tu sedia, ale ani jeden z nich si nezaslúži absolútne žiadnu podporu. Ak už, tak aspoň predĺženie debaty si zaslúži možno návrh o zvýšení náhradného výživného, ale aj to by chcelo ešte dlhšiu, odbornejšiu diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.