52. schôdza

Za slovo, pán predsedajúci. Marek, ty si pomenoval viacero problémov, ktoré dnes naše samosprávy trápia a za dva a pol roka sme tu v pléne aj na výbore na mnohé z nich upozorňovali kolegov z koalície a vyzývali ich, aby sme ich aj riešili, ale vidíme, že ich tieto problémy absolútne nezaujímajú. A naozaj, že im je úplne jedno, akým spôsobom naše samosprávy dnes fungujú, že tu máme nefunkčné obce, kde starosta si nevie zaplatiť ani svoju mzdu, pretože nemá dosť peňazí a im je aj jedno, akým spôsobom sú zabezpečené služby pre občanov, či na to vôbec tie obce majú. A presne si povedal, že máme tu dneska 1855 obcí, ktoré majú menej ako 1000 obyvateľov. A táto vláda zobrala samosprávam milióny cez konsolidačné opatrenia. Teraz ignorujú to, že im hrozia sankcie kvôli dlhovej brzde a presne toto je prístup tejto vlády. Oni myslia len na seba a absolútne im je jedno, ako žijú ľudia na Slovensku. Pani poslankyňa Šrobová. Ďakujem veľmi.

Ďakujem kolegovi Lackovičovi za jeho vecné vystúpenie. Naozaj vidieť, že sa v téme orientuje veľmi dobre. Marek, spomínal si aj to, ako nám chýba digitalizácia napríklad na matrikách alebo proste v samosprávach. Toto je veľký problém a keďže je toto zlúčená rozprava o zmenách o výške výživného, tak ja som aj vo svojej rozprave teda kritizovala to, že jedno číslo v zmene zákona o rodine v skutočnosti nerieši ten problém, ktorý tu státisíce detí a rodín majú a my sme sa stále nedozvedeli, či odpoveď, teda od predkladateľky toho návrhu zákona, či vôbec ministerstvo alebo strana HLAS má vôbec ambíciu priniesť občanom naozaj takú službu, kedy by táto zvýšená suma výživného sa dostala naozaj k tým ľuďom, ku ktorým sa má dostať, a teda k tým deťom. Pretože ja si dovolím tvrdiť, že vy klamete ľudí tým, že hovoríte, že sa zvýši výška minimálneho výživného napríklad pre deti z jednorodičovských rodín. A to nie je pravda, pretože to sa nedeje automaticky, pretože tento váš návrh zákona to vôbec nerieši. A stále sme sa teda nedozvedeli, či tam je ambícia vôbec toto riešiť a ja len teda takú poznámku, že páni poslanci z koalície sa tu potrebujú stále nejako… Nie, nie, my vás nepotrebujeme karhať ani mentorovať, ale vy sa už proste tu prestaňte vyplakávať. Akože tu sú tí občania, ktorí by ste mali deliverovať, prinášať nejaké výsledky, to vôbec nerobíte, tak vy tu prestaňte vyplakávať a proste v kuse byť z toho smutní, čo tu robí opozícia. Poslanie z

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za faktické poznámky kolegom, aj koaličným, aj opozičným. Pristavíme sa len pri pánovi poslancovi kolegovi Garajovi. No, ale veď ja som hovoril úplne o konkrétnych naozaj tých dôvodoch a tých oblastiach a tých sektoroch alebo tých témach, ktorých sa je potrebné dotknúť, keď hovoríme o sobášoch a samozrejme teda matrikách. Ja som hovoril o nedostatku pracovníkov a o starnutí personálu, ktorý treba riešiť. Ja som hovoril o tom raste administratívy, ktorý treba riešiť. Ja som hovoril o tom, že máme tu digitalizáciu, ktorá síce je rozpracovaná, ale nie úplne dokončená v kontexte matrík. Ja som hovoril o zložitých prípadoch s dokumentami zo zahraničia. Keď sa udeje narodenie alebo sobáš v zahraničí, že aké sú tam dôkazy, aké sú tam doklady, aké overenia, preklady, apostily a tak ďalej, potrebné zápisy do osobitnej matriky, ktoré si výrazne predlžujú vybavenia a tak ďalej. O tomto som hovoril. Hovoril som o financovaní preneseného výkonu štátu, že matriky vykonávajú štátnu agendu, ale často ju zabezpečujú a takmer vždy ju zabezpečujú obce a mestá. A že samosprávy dlhodobo poukazujú na to, že financovanie nemusí vždy pokrývať reálne náklady. Hovoril som o nárazových preťaženiach, o generačnej výmene, ktorá nás, či chceme, či nechceme, čaká. Že toto sú všetko konkrétne veci, naozaj, že vecné argumenty, ku ktorým som sa chcel pristaviť. Mrzí ma, že ste to brali, že hovorím dlho a zbytočne, alebo ako si to teda naznačil, že som to mohol skrátiť do 5 minút, ale tých problémov je veľa. Ja nehovorím, že za všetky môžete. Ja len hovorím, že keď máme to dnes otvorené, tak by bola akože premárnenou príležitosťou, keby sme sa aspoň kúsok pri tom nepozastavili a neporozmýšľali, že či aspoň čiastočne jednu, dve, tri ďalšie veci nevieme popritom paralelne riešiť, hovoriť a odborne nejakým spôsobom lepšie pokryť, ako to funguje teraz. Mrzí ma, že to považujete za zbytočné, čo tu robíme. Poslankyňa Števulová

Kolegovia, kolegyne, nedá mi, aby som sa nevyjadrila k tomuto návrhu zákona od SNS, ktorý sa týka teda možností, aby poslanci, členovia vlády, prezident mohli sobášiť. Naozaj ja neviem, že komu toto v mysli skrslo, že toto je najdôležitejšia vec, ktorú treba momentálne riešiť. Pripomínam, že máme druhý deň poslednej schôdze pred letom, kedy budeme mať tri mesiace prázdnin. Druhý deň, ešte tu ani 24 hodín nie sme, keďže včera začala schôdza o 13:00, je 10:50 a my riešime návrh zákona, ktorý je akože vysoko v poradí, že či môžu po novom poslanci, členovia vlády alebo prezident sobášiť, že fakt. Fakt sa vám to nezdá divné, kolegovia z SNS? Že čo ešte donesiete do tejto siene? Aký výkvet mozgovej akrobácie tu ešte budeme riešiť z vašej dielne, lebo ja už som si všeličo predstavovala po hmyze v potravinách, ale toto som si úprimne myslela, že nedôjde k druhému čítaniu a sme tu. Vau. A tak poďme sa teda pýtať, že ako si to prakticky predstavujete. Lebo ja som si teda pozrela tú dôvodovú správu a tradične samozrejme, ako keď nám tu SNS prinesie nejaký svoj paškvil, tak tam v podstate nič napísané nie je, len že vytvárajú ten ústavný rámec preto, aby títo vysokí ústavní činitelia a činiteľky mohli sobášiť. Ale nad rámec toho nič, že z akej potreby to vzniklo, nič. Žiaden z predkladateľov nám to tu neozrejmil, že pre ktorého z jeho kamošov to vlastne táto novela zákona o rodine vôbec je. To sme sa zatiaľ nedozvedeli. Aspoň toľko úcty by ste mohli mať k zákonodarnému zboru, že sa tu jeden z vás postaví a povie, čo je naozaj za tým, že koho kamoš chce, aby ho oddali, lebo ja teda neviem, v akom svete vy žijete na Slovensku, ale ja nepoznám akože nikoho, kto by tu riešil, že urgentná potreba Slovákov a Sloveniek je, alebo teda ľudí, ktorí sa sobášia, lebo však pred orgánom Slovenska sa nemusia len slovenskí občania sobášiť, keď tu žijú, to môžu byť aj cudzinci. Že naozaj nikto z nich nerieši ako svoju urgentnú potrebu, že chce, aby ho poslanci, prezident alebo ministri sobášili. To je absurdné. Akože naozaj, naozaj ja nikoho nepoznám. Čiže to musí byť nejaký váš kamoš alebo prosto, neviem, či kamoš z koalície alebo kamoška, prosto že rodinný príslušník sa asi povedal, že sa nevezmú, keď nebude ten konkrétny poslanec alebo poslankyňa ich sobášiť. Inak si to neviem vysvetliť, že takýto návrh tu pristál. No ale tak poďme sa pobaviť o tom prezidentovi. Mňa by v prvom rade zaujímalo, či kolegovia z SNS sa teda vôbec pýtali prezidenta, či chce sobášiť. Že viete, že pán prezident Pellegrini netúži už po ničom inom v tej funkcii, do ktorej sa preklamal, len po tom, aby sobášil, hej? Že to je akože jeho cieľ, že mať funkciu prezidenta a ešte aj sobášiť. A kde to bude robiť teda? Lebo však nemusí to byť len na matrike, môžu si tí snúbenci povedať, že aj na inom mieste, tak akože v Prezidentskom paláci alebo v prezidentskej záhrade alebo kde teda? Aby veď, lebo viete, on ten prezident má aj tú ochranku, ktorá s ním všade chodí, tak ja si to predstavujem, že teda tí snúbenci sa akože budú u nás na Bystričke, to ja budem vždy, keď zákon predkladá Adam Lučanský. Keďže sme obaja z Bystričky, tak si predstavím ten obecný úrad na Bystričke, dedina, hej? Neviem, 1200 obyvateľov tak nejako. Predstavím si ten malý obecný úrad na Bystričke, kde by teda napríklad ja, keby som sa chcela zosobášiť s mojím partnerom, požiadam pána prezidenta Pellegriniho, keď budem už mať túto možnosť, že prosím, nech ma on zosobáši na Bystričke v obecnom úrade a on mi vyhovie. A teraz ja si predstavujem, ako tam dôjde tá prezidentská kolóna do tej našej malej obce na ten obecný úrad, aby ma prezident Pellegrini mohol zosobášiť. No fakt. Akože naozaj, toto idete uzákoniť? Vy ste to domysleli do dôsledkov? Že ako toto bude vyzerať? Lebo však takto by to malo byť a že nejaký občan z malej dediny sa dostane k obrovskému privilégiu, že ho prezident tejto krajiny zosobáši. Tak to znamená, že on tam príde prosto s tými opatreniami, s tými, ja neviem, psami, ochrankou, všetkým. Super. A na to sa budeme skladať my, daňoví poplatníci, lebo ten výjazd toho prezidenta nás bude niečo stáť. Kto to zaplatí? Pán Karas, dobre. Super. Prosím, pozmeňovák. Dajte, že vy budete platiť náklady prezidentskej kancelárie na sobáše prezidentom. Lebo ako máme tú konsolidáciu, pán kolega Karas. Vy ste predsa človek, ktorý sa venuje financiám. Slovenské rodiny majú hlboko do vrecka. Mladí ľudia odkladajú založenie rodiny, lebo je to finančne nákladné. Mladí ľudia, ktorí majú jedno dieťa, nechcú mať dve a viac detí, lebo je to finančne nákladné. Takže asi nechcú, aby ich dane išli na to, že príde prezident so svojou ochrankou sobášiť niekde na Bystričku. Asi nechcú. Oni by uvítali podľa mňa nie túto bláznivú ceremóniu. Oni by uvítali úplne iné vynaloženie prostriedkov rozpočtu Slovenskej republiky, na ktorý sa skladajú, ako práve to, aby sa z toho platil výjazd prezidenta s celou ochrankou a s celým jeho ansámblom na to, aby niekde niekoho zosobášil. Lebo napríklad, akože znie to vtipne, ja to hovorím tak poloironicky, polohumorne, ale to sú vážne veci. To nebude za euro. Takéto niečo. A ten návrh zákona neobsahuje nič vlastne k tomuto, žiadne vyčíslenie, že koľko by stála len jedna cesta prezidenta. Však on sa môže rozhodnúť. On sa môže rozhodnúť, že pôjde niekoho zosobášiť do Novej Sedlice na samý kraj Slovenska. Možno tam odletí do Košíc vládnym špeciálom a odtiaľ pôjde limuzínou s ochrankou. Koľko to bude stáť? Lebo to sa môže stať. A na to predkladatelia mysleli, že teda kto toto tu zaplatí? No nemysleli. Nemysleli. Takže by sa tu mali normálne postaviť a vysvetliť nám, po prvé, či sa teda toho prezidenta pýtali, či to vôbec chce, a po druhé, že kto to zaplatí. Pretože si tu nemôžu len tak lárom fárom napísať hocičo do návrhu zákona a hocikomu zo svojich kamošov vyhovieť bez toho, aby boli rozpočtovo zodpovední, osobitne v čase konsolidácie. No a keď už tam napríklad máme teda toho prezidenta, tak ja sa pýtam, že prečo len prezident, prečo nie emeritní prezidenti a prezidentka? Však oni ostávajú. Stále ich voláme prezidentka. Tak prečo nie oni? Však niekto možno by chcel Pellegriniho, niekto by chcel možno Čaputovú. Tak však to ste sa tiež mohli zamyslieť, alebo aj bývalí predsedovia Národnej rady, áno. Však samozrejme, dá sa ten okruh do nekonečna rozširovať. To sme prečo nedali? Prečo sme nedali bývalých prezidentov? Ja by som možno chcela, aby ma pani prezidentka Čaputová zosobášila. Neviem. Tak keď už sa teda bavíme o tomto návrhu, tak poďme do detailov. A teda ja sa pýtam, že tí občania alebo obyvatelia krajiny, ktorí budú chcieť, aby ich nejaký prezident, nejaký poslanec, nejaký člen vlády zosobášil, tak ako sa k nemu dostanú? Ako získajú ten jeho písomný súhlas? Už to tu bolo raz povedané, že to bude nejaká štátna webstránka za milióny, kde bude nejaký register a podľa čoho si to budú vyberať? Akože prezident si to vyberie podľa toho, že jaj, toto je moja sestra, tak tú zosobášim a tamten z Novej Sedlice, tak to je ďaleko, tak to nie, no. Tak raz za rok možno dám sobášny deň, že vznikne v prezidentskej kancelárii nejaký odbor, ktorý bude vybavovať žiadosti obyvateľov, aby ich prezident zosobášil, lebo keď raz dáte túto možnosť, verte tomu, že ľudia Tak to je ďaleko, tak, tak to nie, no. Tak raz za rok možno dám sobášny deň, že vznikne v prezidentskej kancelárii nejaký odbor, ktorý bude vybavovať žiadosti obyvateľov, aby ich prezident zosobášil, lebo, keď raz dáte túto možnosť, verte tomu, že ľudia, či už naozaj alebo z recesie, však verím, že pán prezident Pellegrini má aj veľa fanúšikov, však bol zvolený nejakými státisícmi, že to budú chcieť využiť. Však kto by nechcel mať za sobášiaceho prezidenta. Tak akože vy teda rátate s tým, že prezidentská kancelária vyčlení nejakého zamestnanca alebo zamestnankyňu, čo bude len vybavovať tie žiadosti, čo sa tam začnú hrnúť, aby, aby teda išiel sobášiť. Prípadne ste sa bavili s prezidentskou kanceláriou, že, keď toto zavediete, tak, či prezident bude mať určené dni v mesiaci alebo v roku, kedy teda bude sobášiť a možno to bude nejaká lotéria, viete, lebo však asi nebude môcť vyhovieť všetkým, ktorí toto budú chcieť, tak nemal by predsa sobášiť len svojich kamošov, a to asi nie, tak bude musieť raz za čas vybrať aj nejakého človeka z ľudu. A teda ako to vyberie, že nejaké akože koleso si roztočí alebo ruka do osudia za prítomnosti notára a vyberieme a bude to možno aj v telke alebo online na sociálnych sieťach. Ja neviem, ja sa pýtam, či ste nad tým uvažovali. Alebo tu v Národnej rade budeme mať na organizačnom odbore nejakú zamestnankyňu alebo zamestnanca, lebo však aj nám sa môžu začať množiť žiadosti. E-mailom, písomne, do podateľne. Kto to bude vybavovať? Pani Eliáš, pani Kramplová, pán Garaj, kto bude vybavovať tie žiadosti tuto, keď budú chodiť do parlamentu a bude ich možno stovky, možno tisíce, že teda sa budú chcieť ľudia sobášiť pred poslancami a poslankyňami, to kto bude vybavovať? A podľa čoho si to určíme? Že páči sa mi toto priezvisko, tak jeho zosobášim. Toto priezvisko sa mi nepáči, tak jeho nezosobášim. Toto je ďaleko, tam sa mi nechce cestovať, tak tam nepôjdem a títo sú tuto hneď v Starom Meste, tak tam pôjdem. To takto budeme rozhodovať o tom, že koho idú poslanci a poslankyne sobášiť? Toto si predstavujete? Lebo z toho návrhu zákona úprimne a z toho, že to absolútne neodôvodňujete, ako to bude vyzerať v praxi, to naozaj vyzerá ako papalášsky návrh, ktorý ste si pripravili preto, že niekto vo vašom blízkom okruhu prosto chce, aby ho niekto z vás zosobášil. Že to nebude pre bežných ľudí, lebo chcem vidieť vás, pán Garaj, sa na mňa pozeráte, že, keď vám príde 1000 žiadostí za rok o zosobášenie, podľa čoho sa rozhodnete, koho zosobášite? Podľa čoho? No, podľa čoho? Mňa by to naozaj zaujímalo. Tu normálne prídete, máte 40 minút ako navrhovateľ zákona podľa nového rokovacieho poriadku a vysvetlíte, ako to bude fungovať. Podľa čoho sa budeme všetci rozhodovať. Že koho vyberieme z tých ľudí, čo to budú chcieť. Podľa čoho. No a potom vlastne ten písomný súhlas, hej, že teda tí snúbenci, keď už teda si dohodli nejakým spôsobom toho ústavného činiteľa, že ich zosobáši, majú predložiť jeho písomný súhlas v matrike. A teraz ja neviem, to bude nejaký vzor toho písomného súhlasu? Kto ho ustanoví? Na to ste tiež nemysleli, žiadne nejaké splnomocnenie pre vykonávací predpis tam nemáte. Či to si každý bude môcť hocijaký zdrap papiera niekde napísať a napríklad sfalšovať môj podpis, že sa budú tváriť, že ja som im dala ten súhlas. To nemusí byť ani pred notárom ten súhlas, alebo ja neviem, ako sa to bude overovať. Však dnes sa dá sfalšovať hocičo. Tak poprosím vás na toto odpovedať. Že, čo si teraz tam príde na tú matriku niekto, kto ja neviem z nejakej zloby nás chce navliecť do toho, že sme akože súhlasili so zosobášením a tá matrika však nepozná môj podpis. Nevie, či som to ja naozaj podpísala. Ona si ako overí, že bude sem volať do podateľne Národnej rady, či náhodou by ju nemohli prepojiť s poslankyňou Štefuľovou, aby si overila, že či naozaj je to jej podpis? Tak to bude alebo ako? Ja neviem, ja to tu konštruujem za vás. To vy by ste mali proaktívne odpovedať. A povedať nám, že ako presne toto všetko bude prebiehať, ak si máme myslieť, ak nás chcete presvedčiť, že toto nie je zákon, ktorý ste navrhli pre jedného alebo dvoch kamošov. Pretože vy z tohto nemáte nič. Vonkoncom nič domyslené. Vonkoncom nič. A takúto legislatívu by ste rozhodne predkladať nemali. A potom môžeme ešte špekulovať aj o ďalších situáciách. Však akt uzavretia manželstva je právny úkon. Musia byť splnené viaceré podmienky. Áno, v bežnej praxi to overuje predovšetkým matrika, ale ten sobášiaci človek nie je predsa bez zodpovednosti. On si predsa musí byť istý, že boli predložené všetky doklady a napríklad sa dá uzavrieť manželstvo v zastúpení, napríklad. Napríklad sa dá odpustiť, keď je život manžela v ohrození. A to aj ten sobášiaci by mal o tomto vedieť, mať nad tým kontrolu, lebo nakoniec môže predsa nejaký zamestnanec alebo zamestnankyňa matriky skonštatovať, že tie dokumenty alebo tie okolnosti sú právne perfektné, ale je to ten sobášiaci, ktorý vykonáva ten úkon. Ten sobášiaci a má to právne následky, ktoré v tom najhoršom prípade môžu skončiť až na súde, kde sa bude trebárs rozhodovať o tom, že či manželstvo je platné, neplatné, či vzniklo alebo nevzniklo. A tam teda možno aj jeden z nás bude musieť prísť a povedať, že ako mu bolo zdokumentované a zdokladované, že teda existujú právne perfektné doklady, že ten snúbenec alebo snúbenica nie sú už predtým ženatí alebo podobne. Však aj také prípady sa stávajú. Krútite hlavou. Akože nemali by sme tam tú... Pani Kramplová, toto len ukazuje na vašu absolútnu právnu neznalosť. Ten právny úkon, ako som povedala, vzniká pred sobášiacim. A sobášiaci musí mať právnu istotu, že sú splnené všetky podmienky bez ohľadu na to, že to pred ním overila nejaká zamestnankyňa matriky, aj on musí byť do toho procesu zainvolvovaný. To nie je len ceremoniálna funkcia, však tie účinky nenastanú tým, že vám matrika dá štempel, že máte v poriadku doklady, vtedy sa ešte nezosobášite. Vy sa zosobášite vtedy, keď to urobíte zákonom predpísaným spôsobom pred sobášiacim. To je ten právny úkon. Čiže vy tam nie ste len v ceremoniálnej funkcii len preto, aby sa niekto odfotil s prezidentom, ako ho sobáši. To má právne následky, pani Kramplová. A vy, keď tomu nerozumiete, tak takéto zákony nepredkladajte. Však asi, ja neviem teda aké, ale tak asi by ste si mohli doštudovať právo. Odporúčala by som nový Občiansky zákonník, je tu, o pár dní ho budeme prejednávať, tak možno si to môžete vyjasniť s pánom ministrom spravodlivosti, že v ktorom momente vzniká manželstvo? A pred kým? Len vás upozorňujem, že, keď sa stane jeden z tých prípadov, že prosto to nebude právne perfektné alebo vznikne okolo toho spor, lebo sa to občas môže stať. Tak potom, ak to bude zrovna manželstvo, kde sobášil prezident, poslanec, člen vlády, tak bude z toho niesť aj zodpovednosť, aj následky a možno sa to bude ťahať, lebo však tie súdy nerozhodnú za 1 rok. Jasné. Toto sú veci, ktoré by si ľudia, ktorí chcú sobášiť, mali zvážiť. Preto, keď kandidujú do komunálu, tak vedia, že čo to obnáša, sú v úzkom styku s tou matrikou, lebo však je to priamo u nich. A vstupujú do toho procesu s tým vedomím, čo všetko tam v tom procese, kým dôjde k schváleniu, vlastne k uzavretiu toho manželského zväzku, sa musí stať. Ale vy ste na toto vôbec nemysleli. Nie, vy si len predstavujete, prosto váš návrh zákona je prosto tá fotka, že vy chcete mať niekde fotku, že ste niekoho zosobášili. Prosto toto je vaša predstava. To je úplný fake. Že len tá forma, celé ako celý tento rokovací poriadok, celé ako to tu žijeme tri roky, že krásna forma, obleky, vnútro zhnité. To je aj tento návrh zákona, kolegovia, kolegyne. Nepremyslený výstrel do tmy len preto, aby ste urobili zadosť svojim kamošom. A to už ani nebudem sa venovať, lebo však mohli by sme tu viesť, odkazujem na to, čo povedala pani kolegyňa Veslárová o tom, že tu by sa mala viesť skôr diskusia o tom, kto sa dnes nemôže na Slovensku sobášiť. A nie, že či poslanci alebo prezident môžu sobášiť. To by bola dôležitejšia diskusia. To by bol skutočný problém, ktorý tu skutočne trápi veľkú časť obyvateľstva Slovenska, ktorá nemá k tomu prístup. Toľko za mňa.

Sa, ale naozaj by ma zaujímalo, aký zmysel alebo úmysel má tento zákon. Každý zákon by mal mať nejaký zmysel alebo dôvod, že na čo je. Bol by som naozaj vďačný poslancom SNS, keby nám povedali, v koho hlave alebo mysli na pôde SNS tento zákon vznikol alebo ho napadol. Ak ste presvedčení, že ten zákon je naozaj dobrý, tak sa nikto nemôže za to hanbiť a priznať, že to ja som navrhol. Nech to zostane pre politickú pamäť Slovenska, že tento človek 20 – 30 rokov, viac ako 30 rokov po páde komunizmu navrhol takýto zákon. Slovensko je mladá demokracia a potrebuje budovať svoju pamäť. A pokiaľ ide o možnosť, aby sobášili aj bývalí ústavní činitelia, tak prosím, dajte tam nielen bývalých prezidentov, ale aj bývalých predsedov parlamentov. Väčšina z nás je už vo veku, keď máme vlak zadarmo. A nebudú dostávať žiadne peniaze a v čase konsolidácie to má naozaj veľký význam pre túto krajinu. Ďakujem. Pani poslankyňa Turčanová, nech sa páči.

Som si tiež dávala otázku, že pre koho je tento návrh zákona potrebný a kto ho bude využívať a vlastne, čo tým sledujeme alebo čo tým predkladateľ sleduje, a celkom som to nepochopila, až keď kolegyňa nespomenula, že konsolidáciu, ale ona to vnímala v tom, že tie náklady na prepravu pána prezidenta alebo ústavných činiteľov, teda členov vlády, budú veľmi nákladné, keď bude musieť ísť s ochrankou niekde na východ Slovenska sobášiť. Ale mňa tam napadla iná vec, že pri tej konsolidácii, že vlastne my chceme takto pomôcť tým obciam. Oni nebudú musieť platiť tých 30 € tomu poslancovi za sobáš a príde ich tam zosobášiť ústavný činiteľ. Hej? A viete, lebo starostovia, teraz bol práve snem ZMOS-u včera a dnes a oni ako jednu z požiadaviek, ktorú tam dávali, tak vlastne chceli riešiť dlhovú brzdu. Hej? Kvôli tomu, aby vedeli zostaviť rozpočty. Čiže tuto ušetria na platoch poslancov a netreba im nič, žiadnu dlhovú brzdu. To štát proste geniálne vyrieši. Toto, toto riešenie by nás ani nenapadlo vo sne. Tak, ďakujem. Pán Špánik, poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.

Tomuto sa povie byť odtrhnutý od reality, lebo čo riešia poslanci zo strany SNS? Možnosť obávať pre poslancov múku z hmyzu, Deň vlajky a iné absurdnosti. A na druhej strane na Slovensku máme skoro milión ľudí na hranici chudoby. Pán Danko, pán Lučanský, pani Kramplová, pán Garaj, týmto ľuďom necinknú na začiatku mesiaca tisíce € na účet. A pani Kramplová je schopná zvolávať doslova demonštrácie z dôvodu, že nejaký študent umenia vytvorí dielo o dvojkríži, ale to, že tu máme milión ľudí na hranici chudoby, to ju nezaujíma. A prečo toľko energie nedávate, kolegovia zo strany SNS, do riešenia chudoby na Slovensku? Títo ľudia niekedy žijú naozaj, že z 2 € na deň. Vy si to viete vôbec predstaviť? Čo ste urobili pre týchto ľudí za dva a pol roka, čo tu sedíte? No neurobili ste pre nich absolútne nič. A nie, že by ste problémy týchto ľudí riešili, ale vy ešte túto situáciu vašimi krokmi na Slovensku zhoršujete. Zvyšujete dane, zvyšujete odvody, vyháňate firmy, odnímate dávky týmto ľuďom. Toto je výsledok vašej dva a pol ročnej práce tu v tomto pléne. Takže gratulujem vám. Pán poslanec Dušan Kňažko, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne.

Vaše vystúpenie aj za osvietenie ďalších situácií, ktoré sú nedoriešené a nedomyslené. Mňa v tejto súvislosti napadla ďalšia situácia, a síce keď sa napríklad pán prezident alebo člen vlády niekomu sľúbi, že na ten sobáš teda pôjde ako oddávajúci. No a zrazu bude potrebné kvôli nejakej gruzínskej légii alebo dlažobným kockám zvolávať bezpečnostnú radu alebo kvôli nejakému zrušeniu úradu zvolávať rokovanie vlády na sobotu, že, čo potom s tými novomanželmi? Kto bude na tú poslednú chvíľu zháňať nejakého oddávajúceho? Alebo či nechajú skrátka len roztopiť tie koláče v tom teple, alebo akým spôsobom sa budú vysporiadať s touto situáciou? Alebo naopak iná situácia, kedy sa prezident alebo minister niekomu sľúbi a zrazu vyvstane nejaká zahraničná pracovná cesta. Oddávajúceho. Alebo či nechajú skrátka len roztopiť tie koláče v tom teple, alebo akým spôsobom sa budú vysporiadať s touto situáciou, alebo naopak iná situácia, kedy sa prezident alebo minister niekomu sľúbi a zrazu vyvstane nejaká zahraničná pracovná cesta. To by som bol veľmi zvedavý, koho budú uprednostňovať a za akých okolností. No a na poriadok chcem ešte doplniť, že k tlači 1252 navrhujem tento návrh vrátiť na prepracovanie a tlač 1272 je neopraviteľná, takže tu navrhujem ukončiť, vlastne, teda stiahnuť a nepokračovať v rokovaní. Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ešte prosím, nech sa páči. Ďakujem veľmi

Je tu kopec otázok, ktoré ste otvorili a na ktoré zjavne poslanci za SNS nevedia odpovedať, lebo pozerám, že nikto z nich nie je prihlásený do rozpravy, nikto nereaguje na vás faktickou poznámkou. Jediné, na čo sa vás mohli, je tu, že pani poslankyňa z SNS vám niečo vykrikovala z ľavice, ale tak to bolo asi všetko. Ale ja sa zamýšľam nad tým, že ako vlastne ten nápad v tej SNS-ke mohol vzniknúť. Tak si to predstavme, že oni teraz sedeli na tom klube a rozmýšľajú, no ako, s čím by sme mohli prísť, aby sme si zvýšili tie percentá, aby sme sa dostali na tých 5 %, tak dajte tie návrhy. No a predpokladám, že asi zjavne nejaký ich kolega má nejakú známu rodinu alebo nejakého priateľa, ktorý mal asi svadbu a veľmi by sa im páčilo, keby tam Andrej Danko ich oddal. Tak si povedali, že to by bol super nápad. Keby ten Andrej Danko ešte chodil po tých svadbách a oddával tých novomanželov v tých tradičných rodinách, že to by fakt mohlo na tej svadbe, viete, tých 200 – 300 hostí, keby tam sa popilo, potancovalo, viete. Každá svadba nejaké tie percentíčka do tej SNS-ky. Čiže pravdepodobne asi tam treba hľadať ten zámer. Čo sa týka už nejakých právnych vecí, uznesení, potvrdení, tam už asi do takejto hĺbky nešli, ale ten nápad, že Andrej Danko bude tancovať na tých svadbách. Predstavte si to. Ja už si to teraz predstavujem, ako tam bude, viete. Príhovor, oddá ich, vypijú si na začiatku, na záver ešte si dajú aj nejakú modlitbu. Hneď máte 200 hlasov v kapsičke. Takže zjavne asi tamto treba hľadať, čo sa týka nejakých zákonností, právnych vecí. To už oni neriešia, ale ako pokus celkom pekný. Ale ja hovorím, že keď už chce ten Andrej Danko sobášiť, nech tých minimálne 500 € dá do toho košíčka tým novomanželom. Veď plat má veľmi dobrý.

Musím povedať, že ja normálne, že druhý deň sme tu a som už znechutená, lebo proste je takmer pomaly pred obedom a my sme v podstate dneska akože nič neurobili, riešime tu, či budú poslanci a prezident sobášiť ľudí akože na Slovensku. Fakt ako neuveriteľné, lebo nič iné nikoho netrápi. A ešte tu máme druhý návrh, ktorému naozaj je potrebné sa venovať. Ale ešte, chcela som povedať, že som sa nechcela prihlásiť, lebo nechcem ani predĺžiť túto rozpravu, ale ako pani Kramplová teda vyhlásila, že tam matrika nesie zodpovednosť a taká... No ja poznám konkrétne taký príklad, musím povedať, kedy vlastne z matriky dali povolenie na sobáš, pretože pri tom, keď sa pýtali snúbencov, či sú slobodní, tak akože aj on, aj on povedal, že áno, slobodný. No a si predstavte, keď ich išiel sobášiť, keďže to bol skúsený sobášiaci, tak sa ich nejak začal vypytovať. Nejaké veci si ešte overoval, prebral, zobral si ten list, začal si to overovať. A som, prosím vás pekne, zistila, že ten pán, on je slobodný v jeho ponímaní, ale on je rozvedený slobodný. A toto zabudol zmeniť a chýbal mu vlastne rozvodový papier, on bol niekde v zahraničí sobášený a vlastne potom ten sobáš odmietol, ale bola to hrozná situácia, lebo to bolo fakt, že tesne pred sobášom. On to odmietol potom zosobážiť, ale bolo to len to, že on bol skúsený a proste si ich zavolal a si to s nimi prešiel. No tak som rozmýšľala, no, že či tak prezident alebo teda tuná páni politici, ako sa budú, budú si to preverovať a tak, či sú na to natoľko zdatní. Takže chcem povedať, že áno, že správne, Zuzka, si to povedala, že pani Kramplová sa naozaj mýli v tomto. Pán poslanec Szabó, nech sa páči. Vďaka za slovo. Ono to vlastne celé dáva zmysel.