52. schôdza

Aha, ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, opustila nás, žiaľ, naša bývalá kolegyňa Jana Dubovcová. Chcela by som o nej povedať pár slov. Jana Dubovcová sa narodila 22. júna 1952 v Žiline. V roku 1975 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1990 do roku 1999 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Od januára 1999 až do konca roka 2005 bola jeho predsedníčkou. V parlamentných voľbách v roku 2010 sa na kandidátke SDKÚ-DS stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, vykonávala poslanecký mandát do marca 2012, bola napríklad podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Janu Dubovcovú zvolil parlament 13. decembra 2011 do funkcie verejného ochrancu práv. Post zastávala do vypršania päťročného obdobia 28. marca 2017. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 kandidovala za koalíciu Progresívne Slovensko – Spolu. V úradníckej vláde Ľudovíta Ódora zastávala post ministerky spravodlivosti. Jana Dubovcová bola nositeľkou viacerých dôležitých národných a medzinárodných cien. Počas kariéry v súdnictve získala Jana Dubovcová medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gills Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy. V apríli 2014 jej Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických na Slovensku udelilo cenu Human Rights Defender za obhajobu ľudských práv. Prezident Slovenskej republiky udelil Jane Dubovcovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti. V roku 2009 dostala Bielu vranu, ocenenie udeľované za občiansku odvahu a spoločenský prínos. Toto je životopis Jany Dubovcovej, ku ktorému by som chcela dodať pár osobných slov. Pani Janu Dubovcovú som poznala ako verejnú ochrankyňu práv, ako poslankyňu Národnej rady, ako sudkyňu, ako ministerku spravodlivosti som ju zažila, ale poznala som ju aj osobne ako človeka. Podľa môjho názoru Jana Dubovcová bola výnimočná osobnosť slovenského práva. Ak by sme na Slovensku hľadali osobu typu Ruth Bader Ginsburg v Amerike, bola by ňou práve Jana Dubovcová ako ikona slovenského právnického prostredia, osobitne slovenských právničiek. Myslím si, že jej nezlomná odvaha, cit pre spravodlivosť, férovosť a čestnosť môže byť veľkou inšpiráciou nielen nám tu v sále Národnej rady Slovenskej republiky, ale všetkým, ktorí sú právnikmi, právničkami na Slovensku a všeobecne všetkým ľuďom na Slovensku. O Jane Dubovcovej, dúfajme, v budúcnosti budú písať knihy. Česť jej pamiatke. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol tri návrhy uznesení, ktoré boli vypracované v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky tieto...

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže všetky tieto návrhy, navrhované uznesenia, vychádzajú z poslednej novely rokovacieho poriadku. Prvé uznesenie sa týka pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady. Nové uznesenie sa navrhuje z dôvodu, že pôvodné uznesenie obsahovalo hlasovanie na starej hlasovacej jednotke a nezohľadňovalo možnosť prihlasovania do rozpravy počas celého jej trvania. Druhé uznesenie sa týka pravidiel pre podávanie a doručovanie materiálov v Národnej rade Slovenskej republiky. Zmeny sa navrhujú najmä z dôvodu potreby aktualizácie elektronickej formy jednotlivých doručovaných návrhov, potreby doručovania konsolidovaného znenia
=====

Z prihlasovania do rozpravy počas celého jej trvania. Druhé uznesenie sa týka pravidiel pre podávanie a doručovanie materiálov v Národnej rade Slovenskej republiky. Zmeny sa navrhujú najmä z dôvodu potreby aktualizácie elektronickej formy jednotlivých doručovaných návrhov, potreby doručovania konsolidovaného znenia a podobne. Zároveň sa navrhuje zníženie povinných listinných výtlačkov pri vládnych návrhoch zákonov, ako aj pri iných materiáloch, napríklad pri medzinárodných zmluvách. Posledné tretie uznesenie sa týka podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady. V návrhu pravidiel sú prevzaté stále aktuálne pravidlá vyplývajúce z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ešte zo 4. februára 1997 č. 522 a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 1999 č. 208. Niektoré pravidlá z predmetných uznesení boli upravené tak, aby zohľadňovali medzičasom prijaté novely zákona o rokovacom poriadku, iné pravidlá sú vzhľadom na mnohé novely zákona o rokovacom poriadku už neaktuálne a neboli do tohto nového návrhu pravidiel prevzaté. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedených návrhov v ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil všetky tri návrhy skupiny poslancov Národnej rady, tlače 1384, 1380 a 1386 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor predmetné tri návrhy skupiny poslancov, tlače 1384, 1385 a 1386 prerokoval na 122. schôdzi a odporúčal ich Národnej rade schváliť. Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu k týmto návrhom a zároveň určil poslancov Plevíkovú, Glučáka, Lučanského, Gašparoviča, Čelára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vďaka novému rokovaciemu poriadku mám dve a trištvrte hodiny na svoje vystúpenie, tak dúfam, že vzhľadom na to, že ide o zlúčenú rozpravu k trom bodom, tak mi ten čas bude stačiť. Možno nechám nejaký čas aj kolegom na faktické poznámky alebo keby sa chceli prihlásiť, lebo teraz sa môžete hlásiť aj priebežne, nielen s faktickými, ale aj do rozpravy a môžete sa hlásiť aj opakovane, čiže, keď sa prihlásite, tak ja sa potom možno prihlásim a zareagujem na vás, ak by som teda nevyčerpal všetok ten čas. Rokujeme v zlúčenej rozprave o troch návrhoch pravidiel, ktoré sa odvíjajú od nového rokovacieho poriadku. Ide o pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady, pravidlá podávania a doručovania materiálov Národnej rade, podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady. Kým tie prvé dva sú viac-menej technická záležitosť, kde sa upravujú nejaké detaily toho, akým spôsobom sa doručujú materiály, zverejňujú, akým spôsobom sa presne hlasuje a tak, ten tretí materiál sú podrobnejšie pravidlá rokovania, ktoré by mali poskytnúť nejaký výklad k tomu, že zákon o rokovacom poriadku niečo hovorí, keď to nehovorí úplne jasne, tak ako je to myslené. Tie predchádzajúce pravidlá, budem sa teda venovať najmä tým podrobnejším pravidlám rokovania. Tie predchádzajúce pravidlá boli schválené 4. februára 97 a zmenené 22. marca 1999. A ja sa priznám, že som k tomu vzhliadal ako k takému nejakému materiálu, kde skupina poslancov, ktorí sa venujú rokovaciemu poriadku, sa stretne a diskutuje o nejakých veciach, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku a ako majú byť vyložené v súlade s rokovacím poriadkom a po nejakej obsiahlej diskusii prídu k tomu, že toto ustanovenie treba interpretovať takýmto a takýmto spôsobom a napíšeme to do tých pravidiel. A tak som žil dlhé roky v tom, že takto vznikol tento dokument z roku 1997, ale teraz som bol vyvedený z omylu, respektíve možno som nebol vyvedený z omylu, ale teraz som zistil, že dnes sa tie pravidlá majú pripraviť a boli pripravené iným spôsobom. Boli pripravené tak, že sme o nich rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa konal hodinu a pol pred začiatkom tejto schôdze. Je to materiál, ktorý bol zverejnený na stránke Národnej rady v piatok. V piatok sme dostali pozvánku na ústavnoprávny výbor, ktorý ale bol zvolený ako gestorský výbor, čiže mali sme na ňom rokovať o spoločných správach výborov k návrhom zákonov v druhom čítaní a o správach výborov, kde rokoval iba ústavnoprávny výbor. A teda priestor na diskusiu bol iba a iba na tom rokovaní ústavnoprávneho výboru. A teraz ja nechcem spochybňovať kvalitu toho dokumentu, lebo obsahovo všetky tie tri dokumenty v zásade sú v poriadku s dvoma výnimkami, o ktorých budem bližšie hovoriť. A hovoril som o tom podrobnejšie na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovoril, som presvedčený, že by nebol problém, keby sa o nich rokovalo na nejakej pracovnej skupine alebo na rokovaní ústavnoprávneho výboru normálnom, kde by na to bol vyhradený normálny čas, ale u nás aj takéto veci v súčasnom volebnom období sa riešia narýchlo, na poslednú chvíľu a bez normálnej diskusie. A toto nie je naozaj vec, o ktorej by sme mali viesť nejaké strašné polemiky a diskusie a mohlo sa stať, že keby sme si na hodinu sadli v rámci nejakej pracovnej skupiny v podobnom zložení, ako bola pripravovaná zmena rokovacieho poriadku, z čoho potom vychádzal aj ten koaličný návrh, tak v priebehu hodiny by sme si to všetko vydiskutovali. Buď by sme si vysvetlili, že nie, tieto obavy sú zbytočné, alebo áno, môžeme takto doprecizovať to alebo ono ustanovenie, aby vyvolávalo menšie pochybnosti alebo aby bolo presnejšie, lepšie, precíznejšie. Ale nie, to sa nestalo. Stalo sa to, že sme o tom rokovali na tom ústavnoprávnom výbore, ktorý bol hlavne venovaný spoločným správam k druhým čítaniam. A ja som si tam svoje povedal, prešiel som všetky tie tri body a nebudem teraz opakovať vystúpenie z ústavnoprávneho výboru. A nebola ani nejaká veľká polemika, len sa teda povedalo, že teraz to musí byť schválené, lebo platí nový rokovací poriadok a je potrebné, aby aj tie pravidlá, ktoré nadväzujú na nový rokovací poriadok, platili v podstate zároveň s novým rokovacím poriadkom, čo je opäť premárnená škoda, ako bola premárnenou škodou alebo premárnenou príležitosťou celý ten nový rokovací poriadok, ktorý mohol byť prijatý zhodou, lebo na 95 % jeho obsahu bola zhoda, ale koalícia si tam potrebovala ešte dosadiť nejaké veci, ktoré boli pre opozíciu neprijateľné. A nebudem teda opakovať, čo som hovoril na ústavnoprávnom výbore, ale k dvom veciam by som sa chcel vyjadriť. Teda hovorím o podrobnejších pravidlách rokovania. Mám výhradu k naformulovanému bodu č. 3, ktorý sa týka § 24 ods. 4 a § 27 ods. 1 a hovorí: Ak Národná rada rozhodla o zlúčení rozpravy o dvoch alebo viacerých bodoch programu schôdze, postačuje, ak je v rokovacej sále počas zlúčenej rozpravy prítomný jeden zástupca navrhovateľov ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave a jeden zástupca spravodajca ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave. Toto je podľa môjho názoru nelogické ustanovenie, ktoré síce zodpovedá doterajšej praxi, ale nemá oporu v zákone o rokovacom poriadku a rovnako nemá oporu v logike rokovania o návrhoch. O návrhoch sa má rokovať v prítomnosti navrhovateľa aj v prítomnosti spravodajcu. Aká je logika toho, že sa o návrhu rokuje bez prítomnosti navrhovateľa? Lebo my tu diskutujeme a teda očakávame, že navrhovateľ počúva naše vystúpenie, bude na ne reagovať, ak ho upozorníme na nejakú chybu v jeho návrhu, tak to zohľadní, alebo sa to aspoň bude snažiť vysvetliť, že nie, nie je to chyba. Vy tu navrhujete dať do pravidiel tú zlú prax, ktorá tu bola aj doteraz, ktorá hovorí o tom, že stačí, keď tu bude jeden. Na predchádzajúcej schôdzi sa v prvom čítaní rokovalo o štyroch návrhoch, ktoré sa týkajú predlžovania volebného obdobia samospráv. Vždy išlo o dvojičku, novela ústavy a novela zákona o obecnom zriadení. Dva tie návrhy predložili poslanci HLAS-u, dva tie návrhy predložili poslanci SNS, neboli úplne zhodné. A mali sme tu takú situáciu, že tu bol síce jeden navrhovateľ spomedzi poslancov HLAS-u, nebol tu nikto spomedzi poslancov SNS, ktorý by hájil ten návrh a počúval výhrady k ich návrhu, ktorý bol trochu odlišný. Je to v poriadku? Je v poriadku, že budeme tu mať zlúčenú rozpravu o nejakých viacerých bodoch a bude tu iba časť tých navrhovateľov? Toto podľa môjho názoru nezodpovedá riadnemu prerokovaniu veci a teda nie je v zásade rozdiel, keby tie body boli prerokované samostatne, no tak tu bude nejaký navrhovateľ z tej skupiny navrhovateľov, ale keď sú v zlúčenej rozprave, tak tu nemusí byť. Vie mi niekto vysvetliť logiku takéhoto výkladu? Lebo ja tomu úprimne nerozumiem a teda viem, že si to schválite, ale prinajmenšom by som rád tomu rozumel. A predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie, teda bod 3, vypustiť. A nemusíme hovoriť iba o odchádzajúcej schôdzi. Na tejto schôdzi nejako sa vám zapáčilo to zlučovanie rozpravy, tak viaceré body sú navrhnuté do zlúčenej rozpravy. Napríklad body 8 až 10, to sú novely zákona o rodine. Opäť dva z dielne HLAS-u, jeden z dielne SNS. A potom je tam zlúčená rozprava k bodom 15 až 17. Tam ide o novely zákona o sociálnom poistení. Potom

Je teda priam symbolické, že moje vystúpenie k pravidlám rokovania Národnej rady, hej, a boli prerušené incidentom súvisiacim so svojvoľným uplatňovaním novely zákona o rokovacom poriadku s tým, že teda údajne sako pána poslanca Hlinu je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A pričom aj teraz z toho, čo sme hovorili na grémiu, vyplynulo, že pán poslanec Gašpar si prečítal, že na tom saku je napísané „SMER je mafia“, ale na tom saku je napísané „SMER mafia nechceme“. Čo teda neviem, kto môže mať problém s tvrdením, že nechceme SMER mafiu, ale je to taký symbol, že novela rokovacieho poriadku namiesto toho, aby zabezpečila, že sa tu nebudú porušovať pravidlá legislatívneho procesu, že tu nebudú neodôvodnené skrátené legislatívne konania, že tu nebudú prílepky, že sa nebude riadny legislatívny proces obchádzať cez poslanecké návrhy, ktorými sa návrh pripravený na ministerstve vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak rieši veci typu nálepky alebo nejaký nápis na saku poslanca, ktorý si predsedajúci vyloží spôsobom, že je urážlivý, a vykáže poslanca zo sály bez toho, aby akokoľvek zdôvodnil, prečo je urážlivý. A teda ide z pozície sily, ktorú mu dáva zákon, že vedie schôdzu, môže vykázať poslanca a namiesto toho, aby ho aspoň naplnil spôsobom, ktorý by umožnil zachovať nejakú elementárnu dôveru v nestrannosť jeho rozhodovania, tak ani to nevysvetlí. Iba povie, že je to urážlivé.\n\nNo. A teraz späť k tým podrobnejším pravidlám rokovania. Hovoril som tu o bode 3, ktorý umožňuje pri zlúčenej rozprave o viacerých bodoch, aby tu neboli navrhovatelia všetkých bodov, ale aby tu boli navrhovatelia iba jedného z tých bodov. Ilustroval som to príkladom minulej schôdze, kde boli štyri návrhy, ktoré sa týkali zmeny, teda predĺženia volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov a navrhovatelia tých dvoch návrhov zo strany SNS vo veľkej časti rozpravy neboli prítomní. Teraz sa to dáva dokonca do pravidiel, že nemajú byť prítomní. Ja potom nerozumiem, prečo vôbec je tam tá podmienka, že navrhovateľ má byť prítomný, keď pre istú časť rozpráv pri zlúčených rozpravách časť navrhovateľov nemusí byť prítomná. A to nejde o situáciu, že nejaká skupina rovnakých navrhovateľov navrhuje tri body, ktoré sú podobné, navzájom súvisiace a je tu za nich iba jeden. Dobre. Toto je situácia, ktorá dáva biankošek na to, že sa zlúčia rozpravy a stačí, že tu je jeden a nemusí tu byť z inej skupiny, pri úplne inom návrhu.\n\nAby som nehovoril iba o minulej schôdzi. Táto schôdza má zlúčené body osem až desať. Všetky tri sú novely zákona o rodine, aj keď teda ten bod deväť odtiaľ vypadol, lebo pani poslankyňa Puškárová si svoj návrh nechala termínovať na nejaký iný bod, iný termín. A teraz jeden návrh sa týka minimálneho výživného. Druhý návrh sa týka zapierania určovania otcovstva a tretí návrh sa týka možnosti sobášenia poslancami Národnej rady, prezidentom a členmi vlády. Tie návrhy navzájom nesúvisia, ale v zásade podľa tých pravidiel, ktoré zrejme schválite, bude stačiť, že tu bude jeden z tých navrhovateľov a je úplne jedno, že tie dva ďalšie návrhy sú o niečom inom. Napríklad bude stačiť, že tu bude niekto zo skupiny poslancov SNS, ktorí prišli s návrhom, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť, a nemusí tu byť nikto, keď budeme rokovať o návrhoch, ktoré sa týkajú napríklad zvýšenia minimálneho výživného alebo zapierania určovania otcovstva, k čomu oni zrejme nebudú tí kompetentní sa vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten môj bod 3.
=====

Zapierania určovania otcovstva. K čomu? Oni zrejme nebudú tí, čo sa budú vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten, a ten môj, ten bod 3? Odôvodňujem to tak, že sa tým obmedzí možnosť riadneho prerokovania návrhu a popiera sa tým zmysel rokovania o návrhu. Na záver ho prečítam, aj keď v zásade už nemusím, lebo aj tak sa to počíta do času, keďže neviem, či bol zverejnený na webe Národnej rady, aj keď som ho odovzdal ešte pred začiatkom rokovania.
A druhý bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, sa týka interpelácií a odpovedí na interpelácie. Týka sa to § 199, § 129 ods. 4 a § 130 ods. 4. Je to bod 17 podrobnejších pravidiel, ktorý znie: „Prednes interpelácie sa považuje za vystúpenie navrhovateľa podľa § 26 ods. 1. Čas vystúpenia je najviac 10 minút. Vystúpenie interpelujúceho k odpovedi na interpeláciu sa považuje za vystúpenie navrhovateľa v rozprave podľa § 27 ods. 8. Čas vystúpenia je najviac 40 minút.“ § 129 ods. 4 hovorí o tom, že poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi Národnej rady a Národná rada interpelovanému. A § 130 ods. 4 hovorí, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Nehovorí sa tam nič o dĺžke vystúpenia poslanca.
Doteraz sa o týchto dvoch bodoch, teda odpovede na interpelácie a interpelácie samotné, rokovalo podobným spôsobom ako o iných bodoch. Teda mohli sa poslanci prihlásiť písomne a mať 20 minút a potom sa mohli prihlásiť ústne a mali 10 minút. Odlišnosťou bolo, že neboli tam faktické poznámky. Ale dnes rokovací poriadok nehovorí nič o tom, akým spôsobom sa má postupovať pri interpeláciách. Či je tam nejaká odlišná dĺžka vystúpenia ako pri inom vystúpení alebo vystúpení k inému bodu, a v podrobnejších pravidlách sa to obmedzenie zavádza. Tak zaznelo to aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru a ja túto pochybnosť zopakujem, neviem, či to pani poslankyňa Plaváková alebo kto to hovoril, či to vôbec je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, pretože podrobnejšie pravidlá rokovania môžu vysvetľovať veci, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku, ale nemali by to robiť spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, čo v tomto prípade si nie som celkom istý. A opäť je to problém ten spôsob, akým sa prijímajú pravidlá narýchlo, bez nejakej predchádzajúcej diskusie, ktorá toto mohla vyjasniť, hej? Mohli sme v rýchlej debate dospieť k nejakému spoločnému názoru. Nemusela byť tá rozprava potom na ústavnoprávnom výbore taká obsiahla a nemusel som tu ja teraz o tom hovoriť, lebo možno by sme sa dohodli len na nejakej formulácii, s ktorou by všetci boli zjednotení. Takže teraz by som ešte prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Tlač 1386. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1386, sa mení takto: Bod 3 sa vypúšťa a nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aj keď si nerobím žiadne ilúzie o postoji poslancov vládnej koalície. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som pôvodne chcela vystúpiť len s faktickou poznámkou, ale trochu sa toho nazbieralo medzičasom a tak ako prvá využijem tento náš časový balík. Mňa teda už ani neprekvapuje, ale teda ďalšiu schôdzu parlamentu začíname návrhmi, ktoré boli predložené totálne na poslednú chvíľu, v chvate. Už teraz vieme, že sú tam chyby. Bolo to predložené až v takom chvate, že pozvánka na ústavnoprávny výbor, ktorú sme dostali, ktorá obsahuje tieto body, je z 21. mája 2026 a tieto body, kde teda tie body sú aj uvedené, boli predložené 22. mája 2026. Takže to je super, fakt. Čiže na poslednú chvíľu tu predkladáte návrhy, ktoré nie sú úplne vyčistené a je to zjavné aj z toho, ako kolega Dostál uviedol. Však aj na ústavnoprávnom výbore odznelo, že pravdepodobne tu počas rokovania tejto schôdze vybehnú aj ďalšie veci, ktoré budeme potom opravovať, lebo máme nový rokovací poriadok a tak ďalej. Ale ja nerozumiem, prečo toto sa takýmto spôsobom až na poslednú chvíľu tu predložilo a prečo to nebolo prediskutované aspoň v nejakej pracovnej skupine, kde sme mohli o tom hovoriť a vyladiť aj tie detaily a tie chyby, ktoré tam očividne sú. Mňa tiež prekvapilo a zaujalo, že akým spôsobom sa tu opakovane začína využívať tá zlúčená rozprava. A ešte k nej sa teraz pridáva to nové pravidlo, kde teda už bude stačiť, ak bude v zlúčenej rozprave len jeden navrhovateľ alebo jeden spravodajca. Mne z toho vychádza to, že keďže vidíme aj na programe tej súčasnej schôdze, kde sú viaceré body takto pozliepané dokopy, ja neviem, či sa už fakt koaličným poslancom nechce pracovať vôbec, lebo si tu zlučujú jednotlivé body dokopy tak, aby nemuseli každý sám samostatne prerokovávať a sedieť tu ako navrhovateľ a spravodajca pri tých bodoch, tak si to zlepia tri body dokopy a potom tu je len jeden z nich. Tak ja neviem, či toto je ten dôvod alebo aký je dôvod. Lebo áno, aj kolega Dostál tu uvádzal príklad nesúvisiaceho spojenia do zlúčenej rozpravy a iný príklad je rovno aj ďalší. To sú SNS návrhy, ktoré sú novely zákona o sociálnom poistení, čo by na prvú vyzeralo, že to teda nejako súvisí, ale jedna sa týka mikroodvodov, druhá sa týka dôchodkov a odvodových odpočítateľných položiek. To by sme si ešte tak povedali, že odvody, odvody, tak to asi nejako spolu súvisí. Ale potom tretí návrh, ktorý je v zlúčenej rozprave, sa týka minimálnych dôchodkov pre 90-ročných ľudí. Tak to už naozaj neviem, ako súvisí s odvodmi. A potom pri týchto návrhoch tu bude len jeden navrhovateľ, vecne úplne odlišných, a ja sa pýtam, že ako potom má prebiehať tá rozprava? Lebo keď my máme nejaké výhrady alebo nejaké otázky, tak kto nám odpovie, keď tu nebude ani ten navrhovateľ tých konkrétnych bodov. Že akým spôsobom má vlastne potom tu prebiehať akákoľvek odborná debata? Však už tu nerobte z toho úplný cirkus. Rovnako, čo sa týka toho obmedzenia času, ktorý sa navrhuje v jedných z tých pravidiel v prípade interpelácie, tak áno, ja som to uvádzala na ústavnoprávnom výbore, že podľa mňa na to, aby sme to upravili v pravidlách, to v prvom rade musíme mať v zákone. Len v zákone máme, že poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. A z toho vyplýva, že sme sa doposiaľ riadili tým, že to je tá ústna rozprava a podľa toho bol nastavený aj ten čas. Lenže dnes už to tak nie je, už máme rozdelené na písomnú a ústnu rozpravu. Čiže my nemáme v zákone upravené, nemôžeme si teraz zrazu my len tak vymyslieť v nejakých pravidlách, ktoré tu prijmeme, že to bude teda týchto 10 minút a 40 minút na reakciu. Veď naozaj, to je očividné, že chyba sa stala pri prijímaní novely rokovacieho poriadku a toto sa neupravilo a bude to potrebné upraviť. Ale to je to isté, ako keby ste nejakou vyhláškou upravovali niečo, čo nie je upravené v zákone. Veď nemôžete, veď to sú podzákonné normy. Jednoducho vždy tá vyššia norma musí upravovať to pravidlo. Podrobnejšie si ho môžete upraviť potom v tej ďalšej nižšej norme, norme nižšej právnej sily. Ale tuto to robíte naopak, čiže to je proste nesprávne. A ešte pár slov aj k tomu, že uvidíme, ako aj tieto pravidlá sa dostanú do praxe. Vidíme, že aj nový rokovací poriadok je hneď v prvých minútach arbitrárne zneužívaný pánom podpredsedom parlamentu. Čo sa dalo očakávať, však my sme to aj od začiatku hovorili, keď sa ten rokovací poriadok prijal, že presne na toto to bude slúžiť, aby pán „parlamentný policajt“ sa tu takýmto spôsobom angažoval arbitrárne, bez uvedenia jasného odôvodnenia a ešte úplne sa vlastne doznal k tomu, že vykázal poslanca za niečo, za nápis, ktorý na tom saku ani nemal. Tak mne to úplne príde absurdné, že takýmto spôsobom postupuje človek, ktorý bol policajným prezidentom. Ja by som tam očakávala aspoň nejakú elementárnu postupnosť v súlade s tými pravidlami a nie takto arbitrárne. Lebo to nefunguje takým spôsobom, že vy si môžete hocikedy hocijako rozhodnúť, že takto to bude. Že teraz sa pán Tibor Gašpar rozhodne, že tak toto sa mu nepáči, tak napomenúť, vykázať, vyhodiť, proste vyviesť. V tomto prípade nemôže pána poslanca Hlinu dať vyviesť, tak aspoň to. Že vám sa to zdá v poriadku? Vy, čo tu toľko rozprávate napríklad o prezumpcii neviny, ale tu nebol ani základ splnený. Veď pán Tibor Gašpar ani nevie, čo tam mal pán Hlina napísané, len ho vykázal úplne nezmyselne. Neboli splnené žiadne podmienky. To vám nevadí. Tak ja tomu nerozumiem, potom akým spôsobom chcete takto postupovať. Že čo, úplný cirkus z toho robíte, naozaj? No, takže neviem, čo s týmito pravidlami. Očividne si ich potrebujete teraz schváliť, ale teda sú tam chyby a podľa mňa to ani nesedí so správnou postupnosťou vzhľadom na to, že v zákone chýba úprava času pre interpelácie v súlade s tou novelou, ktorá bola prijatá, a nemyslím si, že sa to dá napraviť týmito pravidlami. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, ja by som to rada zhrnula. Vy ste si ako koalícia odhlasovali na tento rok päť riadnych schôdzí parlamentu. To znamená 67 pracovných dní z 365 dní v roku. Obmedzili ste čas rozpravy a ešte aj takto idete v úvodzovkách šetriť čas, že zlúčite rozpravy k nesúvisiacim zákonom, ani tu nebudú musieť sedieť navrhovatelia tých zákonov. Lebo veď povedzme si pravdu, načo by tu aj sedeli, pretože väčšinu času ani nevedia, čo obsahujú tie návrhy zákonov a minimálne sa teda k nim ani len nevyjadrujú a nediskutujú o nich. Tak ja neviem, ale tak na budúcu schôdzu asi zlúčte do jednej rozpravy kompletne všetky návrhy, ktoré máte, a ušetríte tým čas. Môžete ísť domov, lebo sa vám očividne nechce pracovať. Toto je skutočne nonsens. Ja neviem, ale toto nevadí vašim voličom, páni a dámy z koalície, že robíte všetky možné čachre-machre, aby ste nemuseli do práce? Za 5 500 mesačne, to ako vážne? To si kto môže z bežných ľudí toto dovoliť?
Ja neviem, ale už mesiace vás žiadame o návrhy konsolidačných opatrení. Ale zdá sa, že jedinú vec, čo viete konsolidovať, je čas, ktorý vy osobne trávite v práci. Nehnevajte sa, ale to je hanba.