6. schôdza

Praje si vystúpiť pán spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledovne pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Návrh vlády má tlač 79.
Prosím pána ministra financií Ladislava Kamenického, aby návrh vlády odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 79.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám na rokovanie návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Dôsledkom nárastu úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorí sa, ktorým sa enormne zvýšili náklady, v súvislosti s náhra... úhradou mesačných splátok úveru na bývanie je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejší vplyv na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže pre domácnosti. Neposkytnutie pomoci v čase vysokej finančnej záťaže na obyvateľov by viedlo k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ústavy a práva na pomoc na zabezpečenie základných životných podmienok podľa čl. 39 ústavy. Z dôvodu neprijatia navrhovaných opatrení by štátu mohli vzniknúť náklady na pomoc so zabezpečením základných potrieb dotknutých osôb, ktoré by naplnili podmienku hrozby značných hospodárskych škôd. Na základe uvedených skutočností je potrebné, aby Národná rada prijala v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre spravodajcov alebo svoje miesto, dôležité je, aby ste boli v priestoroch.
Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 86 z 1. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 79, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej štvrtej schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 14, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne za klub SaS pán Marián Viskupič a potom v riadnej rozprave pán Ondrej Dostál, teda dvaja vystupujúci.
Pán poslanec Viskupič, máte slovo za klub SaS.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia sú, sú rovnako, rovnako, myslím, neadekvátne a toto sa, tento návrh zákona nespĺňa, nespĺňa ten dôvod, aby mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní prejednávaný, ale dobre. Ja sa skôr zameriam vlastne trošku aspoň povedať, že čo všetko je tam zle, čo všetko nie je dobre upravené, čo všetko prinesie viac škody ako úžitku a budem trošku apelovať na pána ministra, že teda či by to vlastne nenechal, už teda keď to chcú urobiť, na riadne legislatívne konanie, aby mal časový priestor, upraviť, upraviť to a dostať to možno do aspoň nejakého lepšieho, zmysluplnejšieho stavu.
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie sú faktické otázky, takže vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán minister reagoval aj na mňa v záverečnom slove, na ktoré som už nemal možnosť reagovať a teda týka sa to skrátených, skrátených konaní. Neviem o tom, že by som sa ja ospravedlňoval za nejaké skrátené konania. Ja som tu minule napríklad hovoril o tom, že nie vždy je to jasné, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené konanie. Sú aj také situácie, keď je úplne jasné, že sú, alebo sú situácie, keď je úplne jasné, že nie sú, ale sú situácie, keď môžete ten pohár vidieť poloplný alebo poloprázdny a, samozrejme, že častokrát aj podľa toho, či ste vládny poslanec a obhajujete návrh vlády alebo ho kritizujete z opozičných lavíc, tak máte tendenciu vidieť ten pohár buď poloplný alebo poloprázdny. A áno, aj v minulom volebnom období sa dialo, že boli skrátené legislatívne konania, na ktoré nebol dôvod, čo, samozrejme, že nie je dôvod na tom, aby boli, aby boli v tomto období a ja som aj v minulosti, aj keď som bol vládny poslanec, tak som niekedy kritizoval niektoré návrhy na skrátené konania alebo som za ne nehlasoval, alebo som naopak, keď som bol presvedčený, že sú dôvody na skrátené konanie a pán poslanec Susko alebo niektorý iný opozičný poslanec vtedy argumentovali, že nie sú dôvody, tak som sa snažil v rozprave argumentovať v prospech toho, že tie dôvody sú. Zatiaľ som si veľmi nevšimol, že by to robil teraz niektorý z koaličných poslancov, hoci tých príležitostí už mali a ešte aj budú mať pomerne veľa.
K samotnému návrhu na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tak z toho odôvodnenia v zásade nie je jasné, že o čo sa opiera. Spomínajú sa tam síce, taká povinná jazda, značné hospodárske škody, ale zároveň ide o návrh zákona, ktorý bude mať negatívne dopady na štátny rozpočet a negatívne dopady na rozpočet verejnej správy. Čiže ak hrozia zasa vážne hospodárske škody a zároveň, a zároveň je to dôvod na to, aby sa nejaký návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa dalo očakávať, že tie dopady na verejné financie budú pozitívne, ale dopady tohto návrhu zákona na verejné financie budú negatívne, tak tam tá logika celkom asi nefunguje.
Z argumentácie, ktorá je obsiahnutá v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, uvádza sa tam, že zákon sa navrhuje prerokovať v skrátenom konaní nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaných opatrení by sa znižovali reálne peňažné zdroje obyvateľstva a vznikli by značne nepriaznivé dopady na schopnosť osôb, ktoré sa nie z vlastnej viny dostali do nepriaznivej finančnej situácii, je si zabezpečiť dôstojný život. Návrhom sa tiež posilňuje základné právo na primerané bývanie podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty pre osoby v nepriaznivej finančnej situácii a z dôvodu zabezpečenia účinného výkonu tohto práva, ako aj v záujme podpory schopnosti týchto osôb splácať úver na bývanie riadne a načas pri zachovaní dôstojného života je prijatie návrhu zákona nevyhnutné. No z tohto odôvodnenia jednak nie je zrejmé, prečo by to malo byť nevyhnutné, ale, ale to sa bude posudzovať v prvom čítaní, či taký zákon potrebujeme a či je nevyhnutný dokonca. Ale v skrátenom konaní by sme mali posúdiť, či toto sú dôvody pre skracovanie konania a tie dôvody nekorešpondujú s tým, čo je uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Ja som mal dojem, keď som to čítal, že sa bude argumentovať ohrozením nejakých základných práv, nejakých sociálnych práv, ale nie. Argumentuje sa tým, že je to potrebné urobiť z dôvodu: „Eliminovania nákladov štátu, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nutnosti hmotného a sociálneho zabezpečenia ohrozených osôb, čím by štátu mohli hroziť značné hospodárske škody." Čiže značné hospodárske škody v tomto prípade spočívajú podľa návrhu vlády v tom, že ak by mal niekto problém splácať hypotéky, mohol by sa dostať do zlej sociálnej situácie a niektorí z tých, ktorí by sa dostali do zlej sociálnej situácie, potom by mu to bolo potrebné nejako kompenzovať v rámci sociálneho zabezpečenia, tak aby sme tomuto predišli, tak budeme to kompenzovať vopred a univerzálne, plošne, a teda vynaložíme tie finančné prostriedky, ktoré znížia príjmy štátneho rozpočtu, aby sme predišli tomu, že sa, že sa prípadne nejaké, nevieme aké, nevieme to vyčísliť, nevieme to porovnať, nejaké, nejaké škody v podobe zvýšených nákladov, zvýšených nákladov objavia. Mne sa zdá táto argumentácia veľmi nekonzistentná a nepresvedčivá.
A samozrejme, že je iná vec, ak sa už bavíme o samotnom návrhu zákona, ak sa budeme baviť o samotnom návrhu zákona v prvom čítaní, tam je samozrejme vecou, vecou rozhodnutia parlamentnej väčšiny. Ak sa parlamentná väčšina rozhodne pre takýto spôsob kompenzácie, my s tým ako opoziční poslanci môžeme nesúhlasiť, ale, samozrejme, nemôžeme zabrániť vládnej koalícii a jej poslancom, aby takýto návrh zákona schválili, ak to zodpovedá ich presvedčeniu a ak sú presvedčení o tom, že je to tak dobre, správne, dobré aj pre verejné financie. Ale teraz sme v rokovaní alebo v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a pre skrátené legislatívne konanie musia byť splnené nejaké podmienky. Tou podmienkou by podľa argumentácie mali byť hroziace značné hospodárske škody, ale v čom by tie škody mali spočívať nie je z toho návrhu zrejmé, pretože ak by bolo potrebné vynaložiť nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu v budúcnosti, čo sa teda nedá vylúčiť, aj keď, aj keď to nie je zrejmé z toho, ako sa, ako sa vyvíja situácia v oblasti hypoték, tak to ideme tieto hospodárske škody eliminovať tým, že už teraz znížime príjmy štátneho rozpočtu. Rozhodne to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie je faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kišš, s procedurálnym? Pán poslanec Kišš sa chcel prihlásiť do rozpravy ústne, prihlásil sa s procedurálnym. Prosím (reakcia z pléna), prihláste sa, prosím, do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Štefunko. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Kišš, skúste normálne (povedané so smiechom). No dobre. Takže už ste sa prihlásil do rozpravy ústne.
Nech sa páči, môžte vystúpiť.

Ďakujem pekne. Dôvod bol, že som sa nevidel na tej tabuli, tak som myslel, že mi to stiahlo, tak som stlačil ešte raz. Pardon, ospravedlňujem sa a ďakujem pekne za, za možnosť vystúpiť.
Ja by som tiež chcel odporučiť pánovi ministrovi financií, aby sa pozrel na správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, ktorá okrem iného konštatuje: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky a ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom," odhaduje teda Národná banka. A teda len toto moje krátke vystúpenie, len teda by som rád ukončil otázkou, či teda, pán minister, alebo v centrále SMER-u, a teda nie na ministerstve financií, pretože zjavne tento nápad vznikol, vznikol v politickej centrále, či teda nesúhlasíte s takýmto konštatovaním alebo čo je potom dôvod toho, že ideme minúť 130 miliónov eur daňovníkov, všetkých daňovníkov, aj tých, ktorí nemajú hypotéky, na takto zjavne nafúknutý problém. Ďakujem pekne.