6. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 86 z 1. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 79, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej štvrtej schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 14, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár slov ku ďalšiemu skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, tentokrát sme na tej opačnej strane, vláda sa rozhodla splniť svoj, poviem to jasne, populistický predvolebný sľub a teda prichádza s návrhom pomoci pri hypotékach. No a, samozrejme, teda prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že tie samotné, samotné odôvodnenia sú, sú rovnako, rovnako, myslím, neadekvátne a toto sa, tento návrh zákona nespĺňa, nespĺňa ten dôvod, aby mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní prejednávaný, ale dobre. Ja sa skôr zameriam vlastne trošku aspoň povedať, že čo všetko je tam zle, čo všetko nie je dobre upravené, čo všetko prinesie viac škody ako úžitku a budem trošku apelovať na pána ministra, že teda či by to vlastne nenechal, už teda keď to chcú urobiť, na riadne legislatívne konanie, aby mal časový priestor, upraviť, upraviť to a dostať to možno do aspoň nejakého lepšieho, zmysluplnejšieho stavu.
Kde sa treba, na čo sa treba úplne najprv pozrieť, je správa o finančnej stabilite, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, kde jednoducho jasne hovoria, že situácia so splácaním hypoték je stabilná a stabilizovaná, že ľudia zvládajú platiť svoje splátky aj tie pôvodné, aj tí, ktorí teda už majú nové vyššie splátky, a že tá situácia je historicky najlepšia. Proste je najmenšia miera nesplácaných hypotekárnych úverov okolo 1 %. No aj z tohto, keď sa pozrieme na to skrátené legislatívne konanie, tak vlastne si myslím, že jediný dôvod, ktorý tam zostáva, je skutočne to plnenie predvolebného, predvolebného sľubu. No asi najlepšie riešenie by bolo, pretože ešte treba povedať, že asi 1 % úverov je takých, ktoré majú ten nárast zásadný a kde sa dá baviť o tom, že by dávalo zmysel pomôcť, myslím si, že to by bol najlepší spôsob, keby si fakt pán minister dokázal sadnúť s bankami a byť určitým mediátorom a nájsť cestu, ako tie banky vlastne zabezpečia sanovanie tých problémových úverov na svoje náklady a nie na náklady verejných financií, pretože, a ja to poviem znovu, ja som presvedčený, že skôr hrozia hospodárske škody štátu práve tým, že budú neefektívne minuté verejné zdroje.
Ale teda tých pár faktov, prečo by bolo dobré, aby sa vláda na ten návrh pozrela a nešla cestou skráteného legislatívneho konania. No pre tento rok ide cestou daňového bonusu, pre budúci rok ide cestou, cestou, nazvime to, že sociálnej dávky. Jedna vec je tu, že ten daňový bonus zasa len berie financie obciam, samosprávam, ktoré i tak už sú ťažko skúšané. To, že ten dôvod nie je, to som už spomínal. Skutočne, že ak by vláda sa pozrela na tú správu o finančnej stabilite, tak, tak z toho nevyplýva nutnosť a vôbec nie aktuálna nutnosť. Ak by si fakt prečítali tú správu, áno, samozrejme, sú tam určité riziká, aj ich Národná banka pomenúva, ak by sme išli do nejakej výraznej recesie, ak by s tou recesiou bolo spojené nejaké výrazné prepúšťanie, poťažne znižovanie platov, tak, samozrejme, tie riziká tam existujú, ale dnes nie sú, proste dnes nie je dôvod na to, aby sme tu z večera do rána prijali zasa ďalší zákon.
No to, že tento samotný návrh zákona je formou morálneho hazardu, jednoducho chudobnejší ľudia aj tí, ktorí sa k tej hypotéke nedostali, žijú v podnájmoch, žijú v ubytovniach alebo si tú hypotéku už sami splatili bez akejkoľvek pomoci, sa vo finále, všetci sa budú skladať v podstate bohatším ľuďom na podporu, podporu ich hypotéky. Aj toto je dôvod, prečo to nerobiť.
No a teraz to, ako je to prijaté, či už teda forma daňového bonusu, následne forma daňovej dávky, ktorú treba v ďalšom zákone vyrobiť, jednoducho toto riešenie je extrémne byrokratické. Prináša byrokraciu, ktorá bude stáť štát ďalšie náklady z verejných zdrojov. Samozrejme, prinesie aj teda prácu či už pre banku, pre občana, ale teda budú musieť, budú musieť to zúradovávať hlavne, hlavne úradníci. No a ako ešte zo všetkého najviac by som to ešte prirovnal ku ministerstvu krúžkov, to tí, čo sme tu sedeli aj v minulom volebnom období, si to pamätáme, to takisto vtedy prišlo OĽANO s návrhom, ktorý trebalo ho spraviť hneď z večera do rána, mal milión chýb, proste vo finále nevykonateľný, no tuto to je, to je celé proste. Zoberme si, že pre tento rok to bude riešené formou daňového bonusu. Čiže finančná správa musí teda upraviť svoje tlačivá, musí, samozrejme, upraviť svoj systém informačný, a to, samozrejme, stojí peniaze. A toto celé bude robiť len kvôli tomuto roku, kvôli tomuto roku, pretože budúci rok sa to už bude vyplácať každý mesiac ako sociálna dávka. Jasné, rozumiem, vláda sa chce pripomenúť tým ľuďom každý mesiac, že im tie peniažky pošle, cinkne to ako špeciálna platba, ale ešte raz. Finančná správa kvôli jednorazovému zúčtovaniu rieši niečo, následne treba celú tú sociálnu dávku vymyslieť, pripraviť systémy, zamestnať ľudí. Vláda hovorí o tom, že to bude stáť päť miliónov ročne, preto hovorím o ministerstve krúžkov, lebo tam to boli stovky ľudí, tuto to vychádza tak, podľa toho, aké budú mať platy, tak 250-300 ľudí bude úradovať túto agendu. Možno 300, áno, budú mať asi trošku nižšiu ako priemernú mzdu. No každopádne 300 ľudí plus, samozrejme, majú tam zabezpečené materiálne zabezpečenie asi 1,7 milióna. Ďalšie financie budú potrebné na, na úpravu zasa informačných systémov. Jednoducho vychádza to, že asi každé deviate euro tej pomoci proste skončí v tom byrokratickom systéme.
Aj preto už teraz pri skrátenom legislatívnom konaní hovorím, že aspoň poďte štandardným, aspoň to upravte, skúste sa nad tým zamyslieť, spravte z toho systém, ktorý vie reálne fungovať. Niektorí vo finále budete potom štyrikrát tak či tak opravovať.
No, samozrejme, nepozerajme len na štát, pozerajme aj na to, že náklady vzniknú samozrejme aj, aj tým bankám. Zákon ich bude zaväzovať, proste musia dávať tie potvrdenia, tlačivá, takisto budú musieť svoje informačné systémy meniť. Tam to poviem, to už aby som neodbáčal, to poviem už potom priamo v prvom čítaní, ale jednoducho aj tam sú ešte ďalšie náklady, ktoré vo finále zasa zaplatia ľudia.
No a asi najzásadnejším problémom, prečo fakt sa treba zamyslieť už nad samotným skráteným legislatívnym konaním, je devastujúci vplyv tohto zákona na konkurenčné prostredie medzi bankami. Asi to, takto. Aktuálna pomoc, tak ako je predstavená, je naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu. Teda všetci, ktorí si preniesli alebo chcú preniesť svoju hypotéku do inej banky, tak sú z tejto pomoci vyradení. No a vieme, čo to vlastne, čo to vlastne znamená, že pre človeka teda, keďže tú podporu štátu dostane len v existujúcej banke, no tak mu bude výhodnejšie zostať u tej existujúcej banky, no tá banka si normálne trhovo, samozrejme, v pohode vypýta vyšší úrok, keďže štát teda človeku preplatí časť splátky. No ale všetci vnímame, že ten trh s hypotékami na Slovensku bol veľmi, veľmi konkurenčný. Je tu 25 bánk, mali sme dlhodobo prvé alebo druhé najnižšie úroky v celej eurozóne. Aj dnes, jasné, že tie čísla išli vyššie, ale aj dnes sme, myslím, piata najlacnejšia krajina, ktorá, ktorá teda ako sú, čo sa týka výšok úrokov pri hypotékach. A ak takto sa zastaví to, čo tú konkurenciu vytváralo, ten boj banky o existujúceho klienta, o presúvanie hypoték medzi bankami, tak jednoducho toto zvýši úrokové sadzby a toto vo finále ďaleko viacej poškodí občanov tejto krajiny než tá pomoc, ktorí ju dostanú. Veď, samozrejme, tá pomoc nie je pre každého, sú tam parametre, kto ju dostane a do akej výšky je, ale toto sa potom bude týkať aj všetkých ostatných. Aj tých, ktorí majú dve nehnuteľnosti, lebo však pomoc môžte dostať úplne správne to, to, to jasné, iba na jednu, ale už tú druhú budete mať drahšiu, lebo, lebo tento zákon takto narýchlo z večera do rána prijatý proste zruší alebo teda výrazne obmedzí konkurenciu medzi, medzi bankami.
Viac asi už teda v samotnej rozprave, ale skutočne, pán minister, my ako strana SaS nevieme, nevieme toto skrátené legislatívne konanie podporiť minimálne z týchto dôvodov. Mám ešte kopu ďalších, ale fakt sa skúste zamyslieť, vytvorte si čas na ministerstve, dajte priestor vašim kolegom, ako máte toho fakt veľmi veľa, o tom nie je pochýb proste, máte lex konsolidácia, pripravujete rozpočet, šijete všetko horúcou ihlou, tu je ešte teda aj to spojenie so sociálnymi vecami, dajte si na to čas, ako skutočne v tomto prípade vymieňate kvalitu zákona za, za ten, to rýchle prijatie. Bolo by to, bolo by to opačne lepšie, ďaleko lepšie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán minister reagoval aj na mňa v záverečnom slove, na ktoré som už nemal možnosť reagovať a teda týka sa to skrátených, skrátených konaní. Neviem o tom, že by som sa ja ospravedlňoval za nejaké skrátené konania. Ja som tu minule napríklad hovoril o tom, že nie vždy je to jasné, či sú alebo nie sú dané dôvody na skrátené konanie. Sú aj také situácie, keď je úplne jasné, že sú, alebo sú situácie, keď je úplne jasné, že nie sú, ale sú situácie, keď môžete ten pohár vidieť poloplný alebo poloprázdny a, samozrejme, že častokrát aj podľa toho, či ste vládny poslanec a obhajujete návrh vlády alebo ho kritizujete z opozičných lavíc, tak máte tendenciu vidieť ten pohár buď poloplný alebo poloprázdny. A áno, aj v minulom volebnom období sa dialo, že boli skrátené legislatívne konania, na ktoré nebol dôvod, čo, samozrejme, že nie je dôvod na tom, aby boli, aby boli v tomto období a ja som aj v minulosti, aj keď som bol vládny poslanec, tak som niekedy kritizoval niektoré návrhy na skrátené konania alebo som za ne nehlasoval, alebo som naopak, keď som bol presvedčený, že sú dôvody na skrátené konanie a pán poslanec Susko alebo niektorý iný opozičný poslanec vtedy argumentovali, že nie sú dôvody, tak som sa snažil v rozprave argumentovať v prospech toho, že tie dôvody sú. Zatiaľ som si veľmi nevšimol, že by to robil teraz niektorý z koaličných poslancov, hoci tých príležitostí už mali a ešte aj budú mať pomerne veľa.
K samotnému návrhu na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tak z toho odôvodnenia v zásade nie je jasné, že o čo sa opiera. Spomínajú sa tam síce, taká povinná jazda, značné hospodárske škody, ale zároveň ide o návrh zákona, ktorý bude mať negatívne dopady na štátny rozpočet a negatívne dopady na rozpočet verejnej správy. Čiže ak hrozia zasa vážne hospodárske škody a zároveň, a zároveň je to dôvod na to, aby sa nejaký návrh zákona prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa dalo očakávať, že tie dopady na verejné financie budú pozitívne, ale dopady tohto návrhu zákona na verejné financie budú negatívne, tak tam tá logika celkom asi nefunguje.
Z argumentácie, ktorá je obsiahnutá v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, uvádza sa tam, že zákon sa navrhuje prerokovať v skrátenom konaní nakoľko bez rýchleho zavedenia navrhovaných opatrení by sa znižovali reálne peňažné zdroje obyvateľstva a vznikli by značne nepriaznivé dopady na schopnosť osôb, ktoré sa nie z vlastnej viny dostali do nepriaznivej finančnej situácii, je si zabezpečiť dôstojný život. Návrhom sa tiež posilňuje základné právo na primerané bývanie podľa čl. 31 Európskej sociálnej charty pre osoby v nepriaznivej finančnej situácii a z dôvodu zabezpečenia účinného výkonu tohto práva, ako aj v záujme podpory schopnosti týchto osôb splácať úver na bývanie riadne a načas pri zachovaní dôstojného života je prijatie návrhu zákona nevyhnutné. No z tohto odôvodnenia jednak nie je zrejmé, prečo by to malo byť nevyhnutné, ale, ale to sa bude posudzovať v prvom čítaní, či taký zákon potrebujeme a či je nevyhnutný dokonca. Ale v skrátenom konaní by sme mali posúdiť, či toto sú dôvody pre skracovanie konania a tie dôvody nekorešpondujú s tým, čo je uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. Ja som mal dojem, keď som to čítal, že sa bude argumentovať ohrozením nejakých základných práv, nejakých sociálnych práv, ale nie. Argumentuje sa tým, že je to potrebné urobiť z dôvodu: „Eliminovania nákladov štátu, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nutnosti hmotného a sociálneho zabezpečenia ohrozených osôb, čím by štátu mohli hroziť značné hospodárske škody." Čiže značné hospodárske škody v tomto prípade spočívajú podľa návrhu vlády v tom, že ak by mal niekto problém splácať hypotéky, mohol by sa dostať do zlej sociálnej situácie a niektorí z tých, ktorí by sa dostali do zlej sociálnej situácie, potom by mu to bolo potrebné nejako kompenzovať v rámci sociálneho zabezpečenia, tak aby sme tomuto predišli, tak budeme to kompenzovať vopred a univerzálne, plošne, a teda vynaložíme tie finančné prostriedky, ktoré znížia príjmy štátneho rozpočtu, aby sme predišli tomu, že sa, že sa prípadne nejaké, nevieme aké, nevieme to vyčísliť, nevieme to porovnať, nejaké, nejaké škody v podobe zvýšených nákladov, zvýšených nákladov objavia. Mne sa zdá táto argumentácia veľmi nekonzistentná a nepresvedčivá.
A samozrejme, že je iná vec, ak sa už bavíme o samotnom návrhu zákona, ak sa budeme baviť o samotnom návrhu zákona v prvom čítaní, tam je samozrejme vecou, vecou rozhodnutia parlamentnej väčšiny. Ak sa parlamentná väčšina rozhodne pre takýto spôsob kompenzácie, my s tým ako opoziční poslanci môžeme nesúhlasiť, ale, samozrejme, nemôžeme zabrániť vládnej koalícii a jej poslancom, aby takýto návrh zákona schválili, ak to zodpovedá ich presvedčeniu a ak sú presvedčení o tom, že je to tak dobre, správne, dobré aj pre verejné financie. Ale teraz sme v rokovaní alebo v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a pre skrátené legislatívne konanie musia byť splnené nejaké podmienky. Tou podmienkou by podľa argumentácie mali byť hroziace značné hospodárske škody, ale v čom by tie škody mali spočívať nie je z toho návrhu zrejmé, pretože ak by bolo potrebné vynaložiť nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu v budúcnosti, čo sa teda nedá vylúčiť, aj keď, aj keď to nie je zrejmé z toho, ako sa, ako sa vyvíja situácia v oblasti hypoték, tak to ideme tieto hospodárske škody eliminovať tým, že už teraz znížime príjmy štátneho rozpočtu. Rozhodne to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dôvod bol, že som sa nevidel na tej tabuli, tak som myslel, že mi to stiahlo, tak som stlačil ešte raz. Pardon, ospravedlňujem sa a ďakujem pekne za, za možnosť vystúpiť.
Ja by som tiež chcel odporučiť pánovi ministrovi financií, aby sa pozrel na správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, ktorá okrem iného konštatuje: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky a ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom," odhaduje teda Národná banka. A teda len toto moje krátke vystúpenie, len teda by som rád ukončil otázkou, či teda, pán minister, alebo v centrále SMER-u, a teda nie na ministerstve financií, pretože zjavne tento nápad vznikol, vznikol v politickej centrále, či teda nesúhlasíte s takýmto konštatovaním alebo čo je potom dôvod toho, že ideme minúť 130 miliónov eur daňovníkov, všetkých daňovníkov, aj tých, ktorí nemajú hypotéky, na takto zjavne nafúknutý problém. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem sa výlučne baviť o skrátenom legislatívnom konaní, samozrejme, potom ostatné veci potom v riadnych konaniach. Čiže tento návrh, my sme ho nazvali lex konsolidácia, chcel by som ho predložiť Národnej rade na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií, enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Návrh zákona, ktorým sa tieto konsolidačné opatrenia implementuje, je preto potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážení páni poslanci, na základe, na záver mi dovoľte požiadať o prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100 z 5. decembra 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 96, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 4. schôdzi dňa 6. decembra 2023 a prijal uznesenie č. 15, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97, v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, no videli sme úvodné slovo pána ministra. Možno ste si stihli všimnúť, necelá minúta. Tá minúta má hodnotu 1,5 miliardy eur pre budúci rok, asi jeden, 1,55 miliardy eur pre ´25 a asi 1,65 miliardy eur pre ´26, pre rok 2026. Takto, v úvodzovkách, jednoduché to je, takto sa fakt rozbieha ten daňový valec, ktorý, a už sme pri tom, skutočne pri tom veľkom balíku, aký sme tu nikdy za tridsať rokov nemali. A teda keby aspoň že ozaj, že v štandardnom legislatívnom konaní, že sa môžu všetci dotknutí vyjadriť, pretože teraz sú to, koho si spomeniete, toho sa to týka, ale nie, zasa skrátené legislatívne konanie, z večera do rána, najlepšie ešte aj výbor sa dá z hodiny na hodinu, aby predsa len sa, preboha, nemohlo stať alebo, lebo nejaký zástupca sektora si mohol nájsť čas, pripravil vystúpenie a prišiel teda povedať, že teda takto asi nie, hej? To fakt je veľký, veľký problém. Nechávame, keď už by sme čokoľvek pominuli, tak je to absolútna arogancia voči tým, ktorí tie dane majú platiť, pretože im ich fakt ide vláda vyrábať z večera do rána. No takéto niečo by v žiadnom prípade nemalo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Zasa myslím si, že vystúpi, áno, vystúpi kolega Ondro Dostál, ktorý po tej právnej stránke to povie, ale to je štyridsať strán textu, proste kopa bodov, kopa zmien a kopa vecí, ktoré jednoducho takto, takto by nemali, nemali vznikať.
No ale o čo sa tu hrá. Hrá sa tu o to, že vláda ide zdaniť všetko, čo sa hýbe, všetko čo sa hýbe, celé sektory, veľké firmy, malé firmy, živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, aj fyzické osoby. Všetkých, ktorí vytvárajú hodnoty, všetkých idú o niečo obrať. Zároveň ale, samozrejme, tie dane sa prenášajú, firmy si ich, pokiaľ to prežijú, dajú do svojich nákladov, pokiaľ predajú, tak to proste zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan, to, to je jedna vec. Čiže na rovinu treba povedať, že týmto skráteným legislatívnym konaním a samotným zákonom, ktorý je za ním, sa ide ublížiť občanom. Fakt sa ide, vláda si vyzberať z vreciek ľudí, aj myslím si, že voličov SMER-u, aj HLAS-u, aj SNS-ky, 1,5 mld. pre budúci rok a ďalšie peniaze v ďalšom roku.
Vyššie dane spomaľujú ekonomickú aktivitu, brzdia ekonomický rast, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky. Toto všetko sa udeje a myslím si, že to, ľudia to fakt teraz cítia. Mladí ľudia hľadajú cestu ako odísť z tejto krajiny, ako ísť študovať, pracovať niekde inde, ako neplatiť státe vyššie dane. Pretože keď aj človek počúva to, tú prezentáciu, tu jak keby doteraz žiadne dane neboli, tak teraz teda sa nejakú budú platiť. Nie, treba jasne povedať, že ľudia, firmy, všetci, doteraz platili veľké, veľké dane.
Vláda v tomto návrhu zasahuje napríklad zásadne do II. piliera, ide z 5,5 % na 4 % znížiť odvody, ktoré doňho idú, z večera do rána v skrátenom legislatívnom konaní, skutočne je to v stave, kedy nemá, nemá žiadny čas, žiadny priestor prebehnúť žiadna diskusia. Samozrejme takého niečo robí veľké škody aj v tom, čo zostane z toho II. piliera. Pretože jednoducho ľudia, znižuje sa ich viera v tento pilier a hlavne keď počúvame Roberta Fica, ako čo bude nasledovať, čo bude nasledovať po tomto, po tomto znížení.
Ďalej by som si možno zasa dovolil spomenúť, keďže sme v skrátenom, len veľmi rýchlo a práve preto, aby si možno pán minister vytvoril priestor na premyslenie si veci, ktoré sú tu. Idú rušiť zákon, ktorý bol teda prijatý na sklonku minulého volebného obdobia, ktorý priniesol zníženie zdanenia či už, či už teda rôznych investícií, ale teda hlavne kryptomien. A tu zasa keď sa pozrieme do toho samotného zdôvodnenia skráteného legislatívneho konania, no tuto to vôbec nedáva zmysel, pretože ak sa pozrieme na to, aký bol výber daní z kryptomien pri tej sadzbe že 25 % daň z príjmu a 14-percentný zdravotný odvod, ktorý inak sa zvýši na 15, takže sa to zdanenie vlastne ešte aj takto zvýši, tak proste ten výber bol nula. Kolegovia z koalície, jednoducho finančná správa za takýchto podmienok nevyberala žiadne, žiadne financie. No a teraz vlastne týmto návrhom zákona sa to ide zrušiť. A toto vám neprinesie nič, keďže to, aktuálny stav neprinášal žiadne peniaze do štátnej pokladnice, ak aktuálny stav zostane, neprinesie nič.
Takže fakt že, pán minister, možno za zváženie, veď to tak nechajte. Máte priestor to zrušiť o rok, o dva. Dajte tomu šancu. Možno by to bolo to, to zrniečko toho pravicového pohľadu na svet, že nie vyššie dane prinášajú viac do štátneho rozpočtu, ale práve opačne, nižšie dane, podpora ekonomickej aktivity, podpora toho, aby ten človek si povedal, dobre, ja to tu zdaním, ja už to teraz budem mať všetko v pohode a ja si to pekné auto kúpim, lebo som si voči štátu svoje povinnosti zaplatil. Toto si povie bežný investor do kryptomien, ktorý teda takto by uvažoval pri rozumnom zdanení. Ale nie, keď ho budete zdaňovať sadzbou 35 % plus, hej, to, čiže pán minister, skúste sa na toto pozrieť, vyraďte to odtiaľ, možno zistíte, že fakt nižšie dane prinesú viac peňazí, že to vám prinesie reálne tie zdroje, ktoré hľadáte.
Čo sa týka takisto tabak, alkohol a teda tieto spotrebné dane. Zasa skrátené legislatívne konanie. Tie termíny, ktoré sú tam, nielen toto samotné schvaľovanie, ale aj vôbec tie termíny v tom zákone nastavené tak, že jednoducho keď sa spýtate sektora, neviem, či komunikujete, skôr mám pocit, že, že nie v tej rýchlosti, že nestíhate. To je nestihnuteľné, normálne že nestihnuteľné a zasa ich staviate do situácie buď nedodržiavať zákon, čo, samozrejme, nemôžu, alebo potom do výpadkov produkcie alebo, alebo do ďalších problémov. Takto sa to jednoducho nedá robiť.
A spomeniem ešte jednu vec, že vyberte si priestor, časový, pozrite sa, čo spravila Česká republika, ako, ja neviem, nedávno, na tri roky zvýšili sadzby asi o 33-35 % spotrebnej dane z tabaku. A ten výsledok je, že v tom prvom roku a v tom treťom roku boli príjmy do štátneho rozpočtu rovnaké. Nula, nula navyše.
Dobre, myslím si, že viacej v samotnom skrátenom, každopádne za stranu SaS v žiadnom prípade nevieme podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Pán minister, skúste to premyslieť, príďte v riadnom a s rozumnými vecami. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, pán minister financií, skrátené legislatívne konanie musí spĺňať potrebné náležitosti. Pripomeňme si preto legislatívu a tiež judikatúru ústavného súdu vo veci skráteného legislatívneho konania. Skrátené legislatívne konanie je upravené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 89 ods. 1. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. A odsek 3., v skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa paragrafov, a tak ďalej, sú tam vymenované, nepoužijú. V zmysle judikatúry ústavného súdu musí byť skrátené legislatívne konanie riadne odôvodnené. To znamená, že musí byť uvedený dôvod, na základe ktorého má dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu a teda či môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia hospodárske škody štátu.
Ďalej z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že skrátené legislatívne konanie sa má uplatňovať len výnimočne a len vtedy, ak sú splnené materiálne podmienky uvedené v § 89 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, ako aj tie, ktoré vyplývajú z judikatúry ústavného súdu. K týmto podmienkam patrí existencia mimoriadnych okolností, ktorú treba preukázať v zmysle judikatúry ústavného súdu. Konkrétny dôvod na skrátenie legislatívneho konania, značné hospodárske škody alebo ohrozenie ľudských práv, ktorý musí byť aj náležite špecifikovaný. Príčinná súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou a konkrétnym dôvodom na skrátenie legislatívneho konania a v určitých prípadoch špecifikovaných judikatúrou ústavného súdu, aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Kvôli čomu som to čítal? Je vlastne taký úvod, pretože naozaj v tomto bode sa chcem venovať hlavne skrátenému legislatívnemu konaniu, na základe ktorého tento zákona, ako volá koalícia, lex konsolidácia, podľa mňa je to lex dekonsolidácia, ako tento zákon prišiel do Národnej rady a čo to znamená. Ak ste si tento zákona alebo návrh zákona prečítali, tak má dokopy 38 strán a je tam obrovské množstvo opatrení. Spomeniem možno čl. 4, keď si prečítate, tak na prvú to možno nie je zjavné, ale je tam, ak som spočítal správne, 922 zvýšení poplatkov, ktorým teda bežným ľuďom sa zvýšia poplatky pri, pri činnostiach, ktoré, ktoré bežne robia vo svojom živote, ako jeden konkrétny príklad spomeniem napríklad vydanie ŠPZ-iek. Keď teraz platíte za dve tabuľky ŠPZ-iek 33 eur, tak po novom od apríla budeme platiť 50 eur. A ak chcete tie, kde si píšete vlastný text alebo navrhujete vlastný text, tak namiesto 331 budete platiť 500 eur a namiesto 191, ak si ich objednáte online, budete platiť 400 eur, hej. Čiže o tomto a mnohých iných súvislostiach píše, píše návrh tohto zákona. Taktiež sú tam zvýšenia daní, ktoré sa prenášajú na ľudí, čiže to nie je zákon o konsolidácii, je to zákon o tom, ako tie peniaze prídu do štátneho rozpočtu na úkor peňaženiek ľudí, čo považujem za porušenie predvolebného sľubu, kde vlastne súčasná koalícia, strana SMER hovorila, že to, čo majú ľudia teraz, sa im brať nebude.
S týmto by som chcel spomenúť hlavne pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré je odôvodnené tým, že hrozia značné hospodárske škody, ktoré som citoval podľa § 89, že čo to znamená, tak z politických vyjadrení koaličných predstaviteľov zaznieva, že našli sa peniaze aj na plnohodnotný 13. dôchodok v roku 2024, aj rodičovský dôchodok sa nezruší, tak potom asi nehrozia až také značné hospodárske škody, keď sa v tomto smere zvyšujú výdavky štátu.
Najzávažnejší problém tohto materiálu, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, k tým ostatným veciam sa budem vyjadrovať ešte k rozprave k samotnému zákonu, tak vidím to, čo som vytýkal aj dneska na finančnom výbore, kde ste, pán minister, mali štátnu tajomníčku, a teda že keď si pozriete návrh tohto zákona na strane 38, je to posledný článok, článok 18, ak si dobre pamätám, sekundu, hneď ho vytiahnem. Áno, je to článok 18, kde je napísané: „Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023 okrem čl. II, III, čl. V bodov 1 a 5, čl. VI bodov 1 až 7, 9 a bodu 10 § 52, čl. VII, IX, X, XI, XII a XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čl. I a IV," to sú napríklad tie poplatky, o ktorých som hovoril, tých 922 zvýšených poplatkov, „ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čl. V bodu 6, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025 a čl. VIII bodov 1 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2026."
V skratke, niektoré ustanovenia toho zákona nadobúdajú účinnosť 31. decembra tohto roku, resp. 1. januára 2024, a tie ostatné sú o štyri mesiace, 1. apríla 2024, ďalšie o vyše roka 1. január 2025 a ďalšie o vyše dvoch rokov, čo je február 2026. Preto som aj dotazoval vašu pani štátnu tajomníčku, že či ste si naozaj istý, že toto je v súlade s ústavou a či vám ústavný súd nezruší tento zákon, pretože je jasné, že mnoho článkov z tohto zákona mohlo prejsť aj riadnym legislatívnym procesom a nemusel ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Okrem vecí, ktoré som hovoril predtým, teda že hospodárske škody nehrozia aj prijatými opatreniami na výdavkovej časti, ktorú ste navrhli na budúci rok, tak podľa mňa jednoznačne v týchto bodoch je jasné, že skrátené legislatívne konanie je, je mimo misu a pani štátna tajomníčka na finančnom výbore odovzdala slovo niekomu z ministerstva financií, ospravedlňujem sa, nepamätám si meno, ktorý tento návrh zákona sa snažil obhájiť a povedal, že to súvisí s určitým vykazovaním pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, čo som si teda pozrel, lebo ak sa mýlim, tak som ochotný prijať chybu úplne v pohode, len som si to pozrel a výkazníctvo nič takéto nespomína, a preto ešte raz apelujem aj na ministerstvo financií, aby ste sa dobre pozreli na návrh tohto zákona, pretože mám dôvodné podozrenie, že pri podaní na ústavný súd by takýto návrh zákona neuspel, hlavne teda v článkoch, v ktorých hovoríte, že ich účinnosť plánujete až niekedy o štyri-päť mesiacov, rok a viac ako, ako dva roky.
A preto by som chcel aj poprosiť vlastne ostatných kolegov z opozície, tým, že tento zákon nie je o konsolidácii, je to o konsolidácii, nie sú tam žiadne úsporné opatrenia, je tam skôr zvyšovanie poplatkov, daní, odvodov a neviem, čoho všetkého pre bežných ľudí, aby sme sa v tomto smere nevzdali a prípadne aj sami podporili preskúmanie návrhu zákona ústavným súdom.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pri čítaní návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, som mal také déja vu, lebo veľkú časť toho odôvodnenia som už čítal pri o dva body dozadu prerokovávanom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tá argumentácia je veľmi podobná, rovnako ako v tom predchádzajúcom prípade nesedí, nie je presvedčivá a neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie. A podobne ako v tom návrhu o dorovnávacej dani, tak ani tu nie je zámerom konsolidovať verejné financie tak, že by sa šetrilo, ale tak, že sa bude ťahať viac peňazí od ľudí, aby mohla vláda viac rozhadzovať, aby mohla schváliť 13. dôchodky, kompenzovať to a ono, zriadiť si nové ministerstvo a podobne. Ale opäť tu máme argumentáciu mimoriadnymi výdavkami v súvislosti s pandémiou, v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, v súvislosti s energetickou krízou a vysokou infláciou. Opäť tu máme, zdôrazňujem, že na konci roka 2023, tvrdenie, že tieto mimoriadne okolnosti nielenže nebolo možné vopred predvídať, povedzme, že nebolo, a pripraviť sa na ne, čo už ale na konci roka 2023 nesedí. Opäť je tu argument tým, že bez fiškálne zodpovednej reakcie vlády by sa dlh už do konca roka 2026 blížil k 70 % hrubého domáceho produktu, tak opäť sa tu skrátené legislatívne konanie odôvodňuje niečím, čo má nastať o tri roky.
Čiže nie je dôležitý proces, nie je dôležité dodržanie legislatívnych pravidiel, je dôležité, aby to bolo čím skôr a vzhľadom na množstvo zmien, ktoré sú obsiahnuté v tomto rozsiahlom návrhu zákona na rozdiel od toho predchádzajúceho, tak, tak o to viac by si zaslúžil tento návrh zákona riadny legislatívny proces, pripomienkové konanie, možnosť vyjadriť sa dotknutých subjektov a riadny legislatívny proces aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s troma čítaniami, ktoré nebudú zhustené do niekoľkých dní, ale budú dokonca do niekoľkých hodín, tak ako je tvrdené, že je nevyhnutné okamžite nastaviť potrebné opatrenia.
Opakujem, bolo by to potrebné v situácii, keby sme tu reagovali na nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa teraz objavili, ktoré dramaticky znížia príjmy alebo zvýšia výdavky verejnej správy, ale tak to nie je. Argumentuje sa tu okolnosťami, ktoré tu pôsobia už roky alebo prinajmenšom dlhé mesiace, a skutočný dôvod je opäť priznaný v tom materiáli, ktorý vláda doručila a ktorý sa ako vajce vajcu podobá tomu predchádzajúcemu alebo predpredchádzajúcemu bodu, kde sa hovorí napríklad, že nižšia zadlženosť krajiny poskytne vláde Slovenskej republiky väčšiu mieru flexibility pri uplatňovaní fiškálnej politiky. Čiže áno, ide o flexibilitu, flexibilitu v rozhadzovaní verejných zdrojov alebo, citujem, uvoľnené finančné zdroje bude možné využiť na ďalšie dôležité oblasti, akými sú napríklad sociálne programy, infraštruktúra alebo investície do vzdelávania.
Takže vláda sa ani netají tým, že tu nehrozia značné hospodárske škody, aleže potrebuje vytiahnuť od ľudí viac peňazí, aby mohla viac rozhadzovať, čo, opakujem, nie je v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, čo je tam iné, je, že tu sa neargumentuje potrebou implementovať smernicu Rady Európy, Rady 2022/2353 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia medzinárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, a teda pri tom predchádzajúcom návrhu zákona nám pán minister aj v záverečnom slove, ktorým nám, ktorým nás poctil, potom nás už ním nepoctil, tvrdil, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva nielen z potreby konsolidácie verejných financií, stabilizácie dlhu, ale aj z nutnosti prijať legislatívny rámec v súvislosti so spomínanou európskou smernicou najneskôr do 31. 12. 2023. Tuto nás žiadna európska smernica nenúti, aby sme niečo schválili s účinnosťou od 1. januára. Dokonca viaceré z tých opatrení, jako v predchádzajúcej, v predchádzajúcom vystúpení v rozprave upozornil pán poslanec Jakab, nemajú nadobudnúť účinnosť hneď, resp. od začiatku nového roku, ale neskôr, až po, až po niekoľkých mesiacoch. Napriek tomu sa tento návrh prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a tak ako pri predchádzajúcich návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ku ktorým som vystúpil, ani v tomto prípade neexistujú zákonom o rokovacom poriadku definované dôvody na skrátenie legislatívneho konania, a preto by sme tento návrh vlády nemali schváliť.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. Bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, nie o obsahu samotného zákona, ku ktorému budeme potom diskutovať. Za mňa poviem jedno. Pán Jakab, vy by ste sa mali asi, ja som myslel, že prídete s tým, že ste mi doniesli pol miliardy. A vy sa tu snažíte spochybňovať niektoré veci, ktoré sú legislatívneho charakteru. Budem ich vysvetľovať neskôr, ak bude záujem. Samozrejme, tento zákon je na to, aby sme napravili to, čo tu vykonala bývalá vláda. Takže toľko za mňa. Ja budem o tom hovoriť potom podrobnejšie, keď sa budeme baviť o samotnej konsolidácii a, samozrejme, keď sa budeme baviť o rozpočte na budúci rok. Budete sa veľmi čudovať. Ďakujem pekne.