6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, ďakujem za váš príspevok, vy ste sa tak okrajovo dotkla aj fungovania odborov starostlivosti o životné prostredie, ktoré spadajú pod okresné úrady, ktoré spadajú pod ministerstvá vnútra. A tu je podľa mňa veľmi dôležité si uvedomiť, že takto je to zjavne nesprávne, pretože tieto odbory starostlivosti o životné prostredie pod okresnými úradmi by mali predsa patriť alebo spadať pod vecne príslušné ministerstvo, to znamená pod ministerstvo životného prostredia. A nerozumiem, že prečo je tomu stále tak a nemáme tento, taký vážny rest z minulosti stále vyriešený a doriešený, pretože aj v uplynulých dňoch sme napokon videli, že aj samotné okresné úrady po, znovu, ako sa koaličný valec rozbehol a vymenil prakticky 33, ak sa nemýlim, prednostov všetkých okresných úradov, znovu nejde o odborné nominácie, ale len a len o politické, stranícke trafiky. No a takto by to jednoznačne byť nemalo, pretože ak chceme tú krajinu rozvíjať nejakým smerom, odborným, príčetným, normálnym, nebodaj aj slušným, tak by sme sa mali uberať tým smerom, ktorý sa k tomuto aspoň ako-tak približuje.
Nepoznáme ešte nových pánov prednostov v nových okresných alebo v tých okresných úradoch, kde to ešte zvalcovať koaličný valec nestihol. Budeme s napätím teda očakávať, že akým smerom sa to uberá, ale bojím sa a obávam sa a mrzí ma a som frustrovaný z toho, že znovu sme nevideli ani jedno jediné výberové konanie na prednostu okresného úradu v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, mám dve poznámky k tomuto vystúpeniu.
Prvá, ja som rád, že si spomenula tie eurofondy, lebo názor, že veď to sú eurofondy, to je zadarmo, je v našej spoločnosti mimoriadne rozšírený a mimoriadne obľúbený a škodlivý, dovolím si povedať, lebo my zorientovanejší veľmi dobre vieme, že platí, po prvé, že nič nie je zadarmo. No a po druhé, že ak teda je už niečo zadarmo, tak je to príšerne drahé. Ani eurofondy nerastú na stromoch, to sú reálne peniaze, skladajú sa na ne reálni občania reálnych štátov Európskej únie, a teda aj Slovenska.
A druhá poznámka, ktorá ma zaujala alebo teda druhá časť bolo, čo sa týka toho šikanózneho konania, tých šikanóznych vyjadrení ministra životného prostredia smerom k šéfovi inšpekcie životného prostredia, jeho vyštvanie z úradu. Musím povedať, že aj ja som si toto konanie totiž všimol a mám pocit, že, že to už je také, taký modus operandi členov tejto vlády klamárov a podvodníkov.
Videli sme to už na ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, ktorý narába s policajtmi ako s prašivými psami, hej. Minister práce Tomáš sa tu v pléne správa arogantne, vybľakuje tu po poslancoch spod balkóna ako posledný bulo, hej. Ale tak sa nečudujme teraz ministrovi Tarabovi, on v podstate len zapadol do toho ich orchestra. Ja som preto nútený konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale aj vládu totálnych primitívov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Považujem za veľmi trefné to podčiarknutie toho, že tu nejde len o peniaze, pokiaľ sa rozprávame o odstraňovaní environmentálnych záťaží, a že tie nejasné kompetencie tomu vôbec nenahrávajú, práve naopak, poriadne to sťažujú. Byrokracia, to je to, čo by malo ministerstvo riešiť, ale tie peniaze zároveň, sa ešte ku nim vrátim, pretože ty si spomenula, Veronika, jednu z najväčších záťaží, ktorá sa viaže k Istrochemu, 360 mil. je suma, ktorá je teda závratná v porovnaní nie s tisícami, bola taká reakcia, že tu máme tisíce, tak evidujeme okolo 300 v tom portáli ministerstva životného prostredia, 300 environmentálnych záťaží približne a keby ste ich chceli naceniť, to odstránenie, tak by to vyšlo, teraz sa opriem o čísla Inštitútu environmentálnej politiky, tak vyšlo by to niekde medzi 1,6 až 2 mld. eur. Takže 360-miliónová alebo miliónový náklad na odstránenie jednej záťaže tu v Bratislave je rozhodne jeden z najväčších, jeden z najväčších nákladov na odstránenie záťaže medzi tými, ktoré evidujeme. A keď si tak zoberieme, skúsim to potom aj viacej rozviesť vo svojom vystúpení v ústnej rozprave, do ktorej sa chcem prihlásiť, keď si tak zoberieme, že ste prišli k pozemku, k veľkému pozemku za bagateľ, čiže skúsme tak plasticky povedať, že by to bolo pár eur za meter štvorcový, a zrazu po nepriamej štátnej pomoci, ktorú ministerstvo de facto teraz navrhuje, by ten meter štvorcový stál tisíc euro alebo dve. Tak to je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za konštruktívne faktické poznámky. Odpoviem na dve.
Pán poslanec, myslím, Hazucha, ja rozumiem, ja rozumiem tej obave malých vlastníkov pôdy, to znamená, že maloroľníkov, ktorí reštituovali pozemky a teraz by mali dávať obrovské peniaze, ktoré ani nemajú na vyčistenie svojho pozemku. Ale ako hovorím, to sa, zákonom sa to dá veľmi dobre ošetriť. A ten rozdiel medzi práve takýmito drobnými roľníkmi alebo vlastníkmi pôdy a medzi obrovskými právnickými osobami, firmami s obrovským majetkom, tak myslím, že sa dá v zákone veľmi dobre špecifikovať, aj v pozmeňujúcom zákone pani Stohlová sa snaží tento problém konštruktívne vyriešiť.
Druhú vec, ktorú som chcela povedať, to je, pán Lackovič, ďakujem veľmi pekne za, za konštruktívnu faktickú poznámku. Áno, ten problém pri prednostoch a pri vôbec organizácii verejnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, je dlhodobý a ak by sa mal riešiť, tak by sa mal riešiť komplexne vlastne reformou celej verejnej správy. A je úplne absurdné to, že máte okresný úrad, máte tam úsek životného prostredia, ktorý nezodpovedá svojmu ministrovi, ale patrí pod okresný úrad a v zásade tento model je veľmi nefunkčný. A potom sa stane to, že pri takýchto komplexných problémoch, ako je napríklad určenie znečisťovateľa alebo povinnej osoby, sa nikam nepohneme. Čiže je to problém, ktorý je dlhodobý a ktorý by bolo dobré riešiť, aby tá verejná správa fungovala naozaj, naozaj efektívne. A ako hovorím, pri envirozáťažiach špeciálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?") Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?") Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.)
Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre.
Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme.
Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím.
A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim.
Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister?
Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval.
A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem.
(Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem. Toto bude legenda medzi legendami v rozpravách. (Povedané so smiechom.) No, musím povedať, že výborne a ja som rád, že máte toľko faktických poznámok a keď budú tieto faktické poznámky na všetky vystúpenia, tak dnes sme naozaj, do 16.00 h máme čo robiť. A ako ste vtedy povedali, také malé víťazstvo zase bude opozície.
Spomínali ste teda pána Tarabu, ktorý je v Dubaji. No aj to svedčí o tom, čo je dôležitejšie, že či Dubaj a riešenie environmentálnej záťaže ropy, alebo či je dôležitejšie tu sedieť a riešiť toto. Ono tá diplomacia, ktorú ste hovorili, tak tí diplomati majú radi, keď je ticho, tak ako ste to predviedlin a nemajú radi, keď im niekto niečo povie, tak ako ste im povedali vy, že on je vlastne DKP-čko. DKP, to je taký predmet, ktorý položíte niekde a ten sedí namiesto ministrov.
A ja kvitujem, naozaj ste to perfektne, perfektne popísali v tom, že nejaký pánko si kúpil pozemok za lacné peniaze, za veľmi lacné peniaze a ten pánko potrebuje ten pozemok vyčistiť, dohodnúť sa s tým, s kým sa dá dohodnúť a s Tarabom sa vždy dá dohodnúť, to teda jeéj, Taraba, ten sa vedel dohodnúť s KDŽP, s ĽSNS, s... s... čo to bol? S ZRS, to, ten bol, teraz je SNS, ten sa vie dohodnúť s každým. Taraba, ty ko... šak Taraba, to je podľa mňa úžasný človek, no šak ten aj s vami pôjde, so smerákmi, šak to s vami pôjde, šak s vami už ide, šak kšefty sa, kšefty sa hejbou. Čiže vlastne Taraba je človek, ktorý myslí tak úprimne s environmentálnym, s environmentálnou záťažou, že tu rieši teraz v Dubaji. A to svedčí o tom, aký má záujem na tomto probléme.

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za osviežujúce, osviežujúce vystúpenie v rozprave. Áno, táto vládna koalícia má zastúpené všetky druhy, má tu diplomatov v bielych rukavičkách, ktorí nás tu mentorujú, že nemáme škriekať. Potom tam má takých obyčajných hulvátov, ktorí tu občas vystupujú, a potom tam má aj bagristov, ako je, ktorí všetko berú bagrom, ako je Šutaj Eštok. No.
Pri tomto zákone o envirozáťažiach človeku, ktorému záleží na ochrane prírody, ktorému záleží na, na tom, aby sa naozaj environmentálne záťaže odstraňovali, tak má chuť poukázať, alebo áno, kričať, že tento zákon je výsostne nespravodlivý a nespravodlivý hlavne kvôli tomu, že minimálne pomáha malým vlastníkom a veľmi bude pomáhať hlavne tým veľkým vlastníkom, ktorí za naše peniaze envirozáťaže budú odstraňovať.
A pokiaľ ide o to, že pri takom dôležitom zákone tu pán minister nie je a je v Dubaji, tak to je naozaj ukážka toho, ako mu záleží, ako mu záleží na envirozáťažiach. Mimochodom, pán Taraba naozaj s ochranou prírody, s ochranou klímy má pramálo spoločné. Jeho prvé rozhodnutia boli o tom, že chce strieľať vlkov, všetkých, všetkých dlhoročných odborníkov zo štátnych inštitúcií odpratal, vyhrážal sa im, šikanoval, takže pán minister Taraba a ochrana prírody, to je skrátka oxymoron.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Hlina, mňa zaujalo to, že, že sa čudujete, že sa nám alebo vám niekto z predstaviteľov koalície klamárov a podvodníkov dovolí povedať, že škriekate. Lebo myslím si, že sa zhodneme na tom, že to, že oni sú drzí ako opice, to, to je ešte ten najmenší problém. Takisto ani to, že si títo chalankovia a dievčence z vlády klamárov a podvodníkov ešte nestihli asi uvedomiť, že oni sa majú zodpovedať nám a nie my im. A aj to by sa ešte dalo nejakým spôsobom prehliadnuť. Ale, ale oveľa väčší problém je to, že čo to tu za ten mesiac oni nastvárali so Slovenskom. Z legislatívneho procesu spravili trhací kalendár. Už ani divá sviňa nevie, že kedy a o čom sa bude hlasovať a o čom sa bude rokovať a kedy čo sa bude prerokúvať. Nosia sem paškvily, až, až nebezpečné veci, a to dokonca v skrátenom konaní.
Aj tento zákon, to je typickým príkladom takéhoto nehanebného konania. Mirnix-dirnix, bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek adekvátnej ministerskej účasti, adekvátneho ministerského zastupovania. Sa tu zastupujú zľava-sprava a blbosti, čo sem nosia.
Jedno je však isté, a to viem povedať už dnes, že by bolo naozaj treba začať rozmýšľať nad tým, že treba prijať zákon o tom, že budeme potrebovať dva alebo tri ústavné súdy, pretože keď toto všetko my začneme dávať na Ústavný súd, a to budeme robiť, tak už dnes je isté, že to ten jeden Ústavný súd nezvládne celé prerokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Hlina, vy aj vtipný ste, aj sympatický by ste bol, len škriekanie sa skôr so zvieratami stotožňuje, nie so ženami, tak menej poznámok na ženy, lebo potom budete aj sympatickejší. A viete, oni nás potom neberú vážne, tí vládni predstavitelia, a to je škoda, lebo my to vážne myslíme. Tak ja len tak.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som sa zastať diplomatov, poznám ich naozaj veľa a viacerých, ktorí by nikdy v živote, nikdy nepovedali o diskusii v parlamente, že je to škriekanie. Ak sa menia zákony s pofidérnym úmyslom, je povinnosťou každého politika, ktorému ide o verejný záujem, sa proti tomu ohradiť. A poznám viacerých diplomatov, ktorí by mi dali za pravdu.
Ak toto je pre niekoho škriekanie, som zvedavý, ako nazvete našu oprávnenú kritiku, ktorú prednesieme pri rušení špeciálnej prokuratúry. Lebo my sa ozveme. Pretože likvidácia spravodlivosti, ktorú tu chystáte buldozérom v skrátenom legislatívnom konaní, to je niečo tak nehorázne, že by sa za to každý diplomat hanbil. A vy to viete a viete, čo to vyvolá na medzinárodnej scéne medzi diplomatmi s tridsaťročnou skúsenosťou. Takže my sa ozveme a ak to má byť označené za škriekanie, tak ja sa k tomu škriekaniu hrdo hlásim. (Potlesk.)