6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, spomenuli ste Ladislava Bašternáka, takže nadviažem na túto časť vášho prejavu. Áno, Okresný súd Bratislava I. nariadil obnovu konania vo veci prepadnutia jeho majetku. Možno je dobré pripomenúť si ľuďom, kto je Ladislav Bašternák. Nie všetci, najmä možno mladí diváci vedia, o koho ide. Ladislav Bašternák bol "typický podnikateľ", ktorý ryžoval na podvodoch s DPH v časoch, kedy strana SMER ovládala ministerstvo financií, Finančnú správu, Kriminálny úrad finančnej správy, Národnú kriminálnu agentúru, Prezídium policajného zboru a všetky jeho podvody prechádzali. Dokonca jeho bohorovnosť dosiahla až taký level, že keď spáchal dopravný priestupok a polícia ho prichytila, tak zdvihol telefón, zavolal nejakému policajnému funkcionárovi a ten policajný funkcionár potom vynadal hliadke, ktorá riešila dopravný priestupok Ladislava Bašternáka, aby mu dali pokoj, lebo je to náš človek. Vtedy sa dostalo do povedomia, keď sa o tom verejnosť dozvedela, o tomto incidente, odvtedy sa zaužívala v politickej komunikácii terminológia ´náš človek´. No a blížia sa Vianoce, takže náš človek si zaslúži vianočný darček. Nevieme, samozrejme, ako dopadne to súdne konanie o vrátení jeho majetku, ale ten vianočný darček minimálne v podobe toho, že sa obnoví konanie na Okresnom súde, dostal takto pod stromček.

Ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý jednu časť tej faktickej poznámky, ktorú som chcela ja doložiť k, k slovám pána Hlinu, už povedal, tak ja len doplním pre mladších divákov, ako to povedal pán Grendel, kto je pán Bašternák, lebo tam je ešte jedna veľká súvislosť so súčasnou vládou, so súčasným premiérom, ktorý dlhé roky vlastne býval v bytovom dome, ktorý Bašternák staval a vlastnil v ňom viaceré nehnuteľnosti. Aj byt, v ktorom býval konkrétne súčasný pán premiér, a hrozil tam trest prepadnutia majetku, ktorý by sa týkal aj tejto nehnuteľnosti, ale šesť dní pred, pred súdom sa podarilo pánovi Bašternákovi previesť túto nehnuteľnosť na svoju manželku, takže bol dobre informovaný, alebo, alebo šikovný. No a dnes hrozí, že táto spravodlivosť a vlastne človek, ktorý sa priznal k tomu, že 1,7 milióna eur prepral zo Slovenska, zobral z daňového systému, sa teší zo súčasného promafiánskeho balíka, ako to dnes nazval pán Šimečka na európskom výbore, o ktorom budeme rokovať o pár dní. Takže je to smutná realita.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hlina opäť načal tému, o ktorej tu už doslova explicitne hovorila kolegyňa Marcinková, a to je Lafferova krivka, ktorá hovorí, že existuje nejaká rozumná miera zdanenia, z ktorej budeme mať maximálny výnos a keď si to vezmeme, ako veľmi jednoduchý matematický príklad, tak keď je nulová daň, je z toho nulový výnos. Keď je 100 % daň a nemáme otrokárstvo, že nútime tých ľudí pracovať s pištoľou pri hlave, tak ich motivácia pracovať je tak isto nulová, keď majú 100 % zdanenie, čokoľvek zarobia, im niekto vezme. A medzi týmito dvoma nulami, na dvoch extrémoch, prebieha krivka. Tá krivka má niekde svoje maximum. Pri niektorej sadzbe dani, je ten výnos maximálny, ale nie, keď budeme tú sadzbu zvyšovať do aleluja.
Arthur Laffer bol americký ekonóm a tento pojem Lafferova krivka vznikol niekedy začiatkom 70. rokov, keď vláda Geralda Forda v Spojených štátoch amerických zvyšovala dane a pán Laffer to nakreslil na obrúsok a nakreslil im, že teda toto viac peňazí do rozpočtu neprinesie. A rovnako sa teda obávam spolu s pánom poslancom Hlinom, že zvyšovanie dane z dividend nepovedie k väčšiemu výnosu dane z dividend a zároveň povedie k nižšiemu výnosu dane z príjmov právnických osôb. Pretože tá motivácia pre optimalizáciu bude o to vyššia. Lafferova krivka sa ukáže v praxi, pán minister, a bude potrebné v budúcnosti meniť tieto sadzby naspäť smerom nadol, ak chceme mať rozumné daňové výnosy v štátnom rozpočte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pri tom Bašternákovom byte je ešte aj teda iný problém, ktorý by som povedal, jak to používa pán minister výraz, že ide za niekým, ktorý ide za Robertom Ficom. A to je to, že on tam v tom byte býval dlhé roky, myslím, že to bolo sedem rokov. Tváril sa, že nájom platí 2 600 eur, hoci keď ste si dali do Googlu alebo teda na stránky, ktoré ponúkali reality, nájom na rovnakom mieste, plus-mínus pri rovnakej veľkosti byt, tak ten nájom vychádzal okolo 7 000 až 7 500 eur, tržný. Čiže Robert Fico v podstate od Bašternáka, už dnes právoplatne odsúdeného daňového podvodníka, bral úplatok približne 5 000 eur každý jeden mesiac, krát 12 mesiacov, to je 60-tisíc ročne krát 7 rokov, približne 400-tisíc eur Fico zobral úplatky od Ladislava Bašternáka. Aj to je problém, kvôli ktorému Robert Fico chce znásilniť spravodlivosť, resp. spáchať atentát na spravodlivosť, lebo za takéto úplatky v dnešnej dobe by to určite teda nebolo podľa súčasných zákonov premlčané a išiel by do basy, tak odhadujem, iba za tento zločin, ktorý spáchal, na takých slušných desať rokov.
A čo sa týka tých daní, daní z dividend, použil si tam takú argumentáciu, že by, že by zahraniční investori menej investovali na Slovensku, ak by sa zvýšila daň z dividend. No treba povedať, že zahraničný investor, ktorý tu investuje, a dramatická väčšina z nich investuje ako právnická osoba, daň z dividend neplatí. Neplatí vôbec, lebo jednoducho spoločníkom tej našej právnickej osoby je právnická osoba zahraničná.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Hlina. Ja som, čo sa týka tej správy toho nášho štátu, ja už minule som vo faktickej hovoril o tom, ako si vláda v lex konsolidácia dala jednu položku, 20 miliónov eur, na to, ako bude teda financovať svoje výjazdové rokovania, tak medzitým som sa pozrel ešte na to, že ako rozdelila doteraz, teda v rôzne vlády SMER-u, financie obciam, tak taká zaujímavosť, že deväť z desiatich obcí, ktoré, kde sú starostovia nominanti koaličných strán, dostali takúto dotáciu. A tam, kde nie sú, tak len tri z desiatich dostali dotáciu vlády. My sa budeme pozorne pozerať, ako budete rozdeľovať tých 20 miliónov. A iste, regióny si zaslúžia svoju dotáciu, svoje peniaze, ale bude veľmi dôležité, akým, akým spôsobom ich budete prerozdeľovať.
A ešte druhej veci som sa chcel dotknúť o tom, ktorá, ktorá tuto pri konsolidácii neodznela, a budeme sa jej venovať viacej už čoskoro, je to smutné hodnotenie agentúry Fitch, ktorá nám znížila rating, tak neviem, kto z vás ste čítali to hodnotenie, najmä teda páni v koalícii, ale medzi zdôvodnením, teda okrem, okrem prvej vety, že si agentúra prečítala konsolidačný balíček a vydala toto hodnotenie, tak sa venuje v celom odseku kvalite inštitúcií a právneho štátu. Medzi dôvodmi, prečo máme dnes nízky rating, je útok vlády na nezávislé inštitúcie a vôbec na právny štát na Slovensku.

Ďakujem pekne za reakcie. S tou atraktivitou naozaj Slovenska je to tak na hrane a treba dať veľký pozor, že čo chceme, nechcem povedať, že ako sa chceme ponúkať, ale že čo chceme ponúkať. A áno, ja by som skôr šiel tou líniou, že áno, to je krajina, kde sa neplatí daň z dividend, už kto ju má platiť, ten nech ju platí, ale tam v tej krajine sa neplatí, a to bolo vydokladované aj na tom, čo prezentoval pán Sulík, že keď sa to zaviedlo, tak daň z príjmu sa začala rapídne dvíhať. Čiže zmysel to má. A naozaj v tom mori možností, kde investovať, ak by existovala krajina, v ktorej nie je daň z dividend, tak sa to javí celkom také, že minimálne zdvihnem oči od stola a pôjdem sa tam pozrieť o niečo viac, že čo tam majú. Keď tam majú takú istú alebo ešte vyššiu, no tak ma to až tak nezaujíma. Takto to bol, to bolo zmyslom môjho príspevku, že či nám tie 3 % za to stoja, hej, keby bolo na mne, tak by som išiel ešte iným spôsobom.
A k tomu, čo zaznelo k tomu Bašternákovi, že, áno, to tak, to tak proste sadlo, hej, že my tu ideme o niečom rozprávať a medzitým sa dočítame, že ako súdy chránia, chránia alebo vyzerá, že je tendencia ochraňovať poctivo nadobudnutý majetok pána Bašternáka. Ja sa ešte tej téme asi budem venovať, viem prečo. Pripúšťam, že som v nej čiastočne zaujatý, ale tu boli iné príbehy, smutné príbehy ľudí, ktorí mali problémy, obrovské problémy, na ktorých sa zavesila bytová a neviem aká mafia, hnusní ľudia, ktorí si uplatňovali pohľadávky voči 90-ročným ľuďom. Jeden si uplatňoval pohľadávku, je v base za inú vec, 15-ročný, 15-ročný trest. Druhý si uplatňoval a ak je v base, neviem, koľko ten dostal, títo ľudia sa proste vozili na 90-ročnom pánovi a nikto nič. Ale Bašternáka chránime.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem, pán predsedajúci, oceniť vaše gesto spred približne polhodiny, kedy ste dali možnosť sa prihlásiť tým, ktorí chcú ústne ešte hovoriť, teda ústne sa chcú prihlásiť do rozpravy. Takisto chcem oceniť pána Kamenického, že tu sedí, i keď v tomto momente tu nie je, ale naozaj nie je to úplne obvyklé, že sedí a počúva.
To, čo sa vyčíta tomuto balíku, je, že nemá žiadne prorastové opatrenia. Ja som tam teda tiež nič také nenašiel, okrem toho, čo som už hovoril, že žmýkame ľudí, teda vy žmýkate ľudí s vašimi návrhmi, vašimi daňami, zvyšovaniami daní, ale nie je tam nič, čo by malo tú ekonomiku naozaj podporiť. Napríklad by to mohlo byť, že skrátite doby odpisov. Voľakedy bolo 20 rokov na nehnuteľnosť, minister za SMER Peter Kažimír to dal na 40. Ideálne by bolo, boli by sme v tom asi jednička vo svete, prvá krajina, keby sa podarilo zrušiť úplne všetky odpisy a jediné pravidlo by platilo také, že každý môže odpísať 100 % majetku, ale nechať na tých ľudí, že kedy odpíše koľko.
Ďalšie prorastové opatrenie by mohlo byť zrušenie daní z dividend. Už sa tu o tom teda veľa hovorí. Vy idete spraviť opak, vy idete zvýšiť daň z dividend, ale ešte raz chcem upozorniť na tieto čísla, daň z príjmu právnických osôb, po tom, ako bola pomerne málo znížená z 25 na 19 %, to naozaj nebol ten rozhodujúci faktor, ale spolu s týmto znížením z 25 na 19 % v roku 2004 bola aj zrušená 15-percentná daň z dividend. Vtedy tržby, tržby štátu priam explodovali, išli behom dvoch rokov z 29 na 42 miliárd korún a potom až na 47. Tieto čísla sú jasné ako facka. Nedá sa, tam sa nedá na to pozerať, že ľavičiar-pravičiar, to je holý fakt. Firmy to začali masívne platiť.
Vy teraz očakávate, poprosím, pán minister Taraba, možnože to bude svojmu kolegovi tlmočiť, vy teraz očakávate, že tá daň z dividend vám prinesie päť miliónov, potom deväť, potom pätnásť15 v troch nasledujúcich rokoch. V poriadku. Je to nejaké očakávanie. Keď teda zvýšenie z päť na sedem má priniesť v najbližšom roku päť miliónov, tak samotná daň musí byť niekde na úrovni možnože, no určite menej ak desať miliónov dnes.
Tak ja vám teda dám jeden tip, že kde by ste vedeli že ušetriť násobky tejto sumy, to je plyn; 1,15 miliardy eur sa vláda chystá zaplatiť na dotovanie plynu. Jedna celá pätnásť miliardy. Tisíc sto päťdesiat miliónov. No tak z týchto 1 150 miliónov by sa dalo spraviť nasledovné. Všetky domácnosti platia za plyn, odhadujem, nemám to presne zistené, tie čísla tiež nie sú úplne jednoducho dostupné, povedzme, že platia jednu miliardu eur. No keby ste zvýšili cenu plynu o 10 %, a to nie je žiadna tragédia, v tejto veci najcitlivejšia skupina sú logicky dôchodcovia, lebo oni nevedia zvýšiť svoje príjmy, lenže štát im zvýšil ich príjmy. Minulý rok boli dôchodky valorizované, teda zvýšené o 23 %. Budúci rok budú zvýšené o ďalšie takmer štyri percentá. Koncom roka bude mimoriadnych 300 eur pre každého dôchodcu. Budúci rok bude 606 eur, priemerný dôchodok dostane každý dôchodca. Toto keď nasčítate, tak naozaj dôchodcovia svojimi príjmami prekonali infláciu. Dôchodcovia nie sú tá skupina našej spoločnosti, ktorá má nejaký že akútny problém významne väčší, ako bol pred krízou alebo pred štyrmi rokmi. Čiže je úplne primerané, že keď sa o toľkoto zvýšili príjmy dôchodcom, že by sa teda mohol aspoň o tých 10 % zvýšiť plyn. Keby sa zvýšil plyn o 10 %, z jednej miliardy je hneď 100 miliónov doma. Sto. To je násobok toho, čo si myslíte, že dostanete z tých dividend, na tých dividendách. Kebyže naozaj chcete spraviť niečo ako že prorastové opatrenie, aby tá ekonomika nebola dusená, ale aby našla nejakú podporu, tak tú daň z dividend zrušíte úplne. Tie peniaze nestoja za to.
A chcem ešte pripomenúť, Slovensko má uzavreté, teraz aktuálne s Azerbajdžanom, vyše 100 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Tam je napísané, ako sa budú zdaňovať dividendy. Najväčší investor na Slovensku, možno polovica všetkých investícií, je Holandsko. Preto lebo aj veľké nemecké koncerny investujú cez Holandsko kvôli nejakým tam u nich daňových schém, schémam. A zmluva s Holandskom o zamedzení dvojitého zdanenia, tá je tu možno 40 rokov. Ešte za Československa bola uzavretá, za socializmu. A hovorí, že dividendy sa zdaňujú piatimi percentami. My aj tak vieme, tie stámilionové zisky, ktoré zo Slovenska odchádzajú niekam, povedzme do toho Holandska zdaniť, tak či tak len piatimi percentami, nie siedmimi, nie desiatimi. Tie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú, samozrejme, vyššiu váhu, vyššiu právnu silu, ako jednoduchý zákon, ktorý teraz tu chcete schváliť. Čiže koho skásnete? Skásnete domácich podnikateľov.
Toto je to nebezpečné, lebo tí domáci podnikatelia si povedia, no tak ja to teda kašlem, ja sa idem vyhýbať tej dani z dividend a keď sa jej zrazu začne vyhýbať a vyhne sa jej, tak zákonite a automaticky sa vyhne aj dani z príjmu právnických osôb. Cez zvýšené náklady, cez neviem aké tržby, cez, cez neviem aké, ja neviem čo, faktúry zo zahraničia, marketingové poradenstvo a tak ďalej. Každý, kto podnikal, tak minimálne má predstavu o tom, čo tu hovorím. Vy na toto môžete škaredo doplatiť nakoniec. Daň z dividend budete mať o niečo vyššiu možno, ten výnos, lebo veľké, veľké pološtátne podniky ju, samozrejme, budú odvádzať, ale kopec malých firiem, ak to odvádzať prestane, lebo vy to idete zvýšiť takmer o polovicu z päť na sedem, tak nevedia sa vyhnúť iba tej dani z dividend, ale zároveň keď už si dajú tú námahu, automaticky, zákonite, neoddeliteľne sa vyhnú aj dani z právnických, dani z príjmu právnických osôb. Vykašlite sa na tú daň z dividend. Zrušte ju úplne. Ten výpadok násobne nahradíte, keď zvýšite cenu plynu o 10 %, a naozaj to nie je žiadna tragédia pre nikoho, keď dôchodcom ich príjmy tento rok vzrástli možnože o 30 % vrátane tej vianočnej platby.
Ďalšia vec, ktorú viete spraviť v rámci úspor, je, že ten plyn iba o 10 % drahší by platil iba na 80 % minuloročnej spotreby. A tam si ľudia vedia vybrať, okej, budem šetriť, budem šetriť, jednoducho budem kúriť iba za 80 %, kto nebude vedieť, nebude chcieť šetriť, no tak dobre, tak keď má tú istú spotrebu, tak tých od 80 do 100 alebo čokoľvek nad 80 by mohla byť cena plynu plus 30 %. Zase ušetríte desiatky, možno ďalšiu druhú stovku miliónov eur. Idete úplne neefektívne míňať peniaze, že extrémne neefektívne, lebo idete bulikať občanom, že tento statok, ktorého svetová cena stúpla, a my ho musíme kupovať v zahraničí na rozdiel od elektriny, ktorú si vieme vyrobiť, tak ten má tú istú cenu, čo tu bola pred rokom alebo pred dvomi. Ďaleko múdrejšie, a to nie je že ľavica-pravica. To je že zdravý rozum. Ďaleko rozumnejšie je pýtať trochu viac za ten plyn, čo nikomu neublíži. Tým dôchodcom to neublíži, ich dôchodky stúpnu o 30 % tento rok. Takisto to neublíži ani zarábajúcim, však nominálna mzda išla o 27 % hore za posledné tri roky. No tak keď plyn pôjde o desať, to nie je dráma. Ale pre vás áno, pre vás je to hneď sto miliónov, je to trikrát viac, ako získavate za tie dividendy.
Zrušte tie dividendy. My predkladáme spolu s Marošom Viskupičom návrh na to, aby sadzba dane z dividend nešla späť na sedem, ale späť na nulu. A podporíme vám návrh, keď dôjdete, ak to vôbec bude potrebné riešiť v parlamente, zvýšenie ceny plynu o moderátnych 10 %. Toto hovorím ako ponuku za klub SaS. Ale predpokladám, to, čo som tu počul tie vystúpenia, že hovorím aj za kolegov z opozície.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Všetky analýzy ukazujú, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak dlh bude neustále narastať. To napokon priznal aj pán minister. Vláda tvrdí, že konsolidačné opatrenia verejných financií alebo konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. A ja som netušila doposiaľ, a to sa pridávam k pánovi Sulíkovi, že dotovanie cien energií v mojej domácnosti patrí k môjmu sociálnemu štandardu. To je pre mňa fakt novina, lebo štandard znamená, že ide o niečo, čo je bežné, čo je bežná úroveň. V Európe je mnoho oveľa bohatších krajín, oveľa sociálne orientovanejších krajín, ako je naša, a takýto štandard nemajú, ani to za štandard nepovažujú. Za to majú zdravé verejné financie na rozdiel od nás.
Za sociálny štandard sa v našej krajine považuje aj súbeh 13. dôchodku v budúcom roku vo výške priemerného dôchodku spolu s rodičovským dôchodkom. Ani to sa nedá považovať za štandard. Ja som jedna z mála poslankýň v tomto parlamente, ktorá sa k tomu môže vyjadriť bez toho, aby ju niekto podozrieval z nechuti k dôchodcom, to musím povedať. Ale ten súbeh 13. dôchodku s rodičovským dôchodkom v takej ekonomickej situácii, v akej Slovensko je, to je niečo úplne nemiestne, skutočne, pri istej výške dôchodkov, to musím povedať.
V situácii, keď sa Slovensko potáca nad priepasťou, sú tieto opatrenia len podstrčením ku kraju pádu do finančnej pasce. To je fakt. A vie to aj pán minister. Sám sa razantne vyjadril, že nepredpokladá, že máme na to, aby sme mohli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Sulíka, on hoc vie, že my nie vždy súhlasíme v mnohých odborných otázkach, tak mne to prišlo ako veľmi vecné a konštruktívne vystúpenie bývalého ministra. Ja som aj celkom rád, že vlastne máme takúto vecnú, hĺbkovú rozpravu k takému zásadnému zákonu a presne tak, ako povedal pán Sulík, aj pán minister tu sedí, verím, že teraz keď tu nesedí pán minister, tak pán druhý minister mu odovzdá niektoré podľa mňa veľmi, veľmi dobré a trefné poznámky.
A možno by som ocenil aj to, že teda máme bývalých ministrov v pléne, ktorí majú isté skúsenosti s riadením toho úradu a vedia tú, tú rozpravu obohatiť, a to ma privádza potom k otázke, ktorá ma nekonečne fascinovala počas volebnej kampane, ktorú sme viedli, a teraz sa nám vracia v prípade tohto konsolidačného balíka, a to sú tie plošné dotácie a tie plošné obrovské výdaje, ktoré my v tomto štátnom rozpočte máme, verzus proste tieto drobné konsolidačné opatrenia, ktoré každý svojím spôsobom kritizujeme, tak možno keby pán Sulík vedel na konci z vlastných skúseností povedať možno nejakú víziu toho, že či sa vieme niekedy posunúť v tej adresnosti pomoci rôznym druhom domácností. Lebo presne ako hovoríme, tí dôchodcovia, už nech, nech už pomáha tým dôchodcom, ako chce, kto chce, to je fajn, to je politické rozhodnutie, máme ho tu, bavme sa o ňom, ale už odborári, prepytujem, odborári, ktorých by, si myslím, že ľavicová strana tejto snemovne mala ako počúvať, sami kričia, že napríklad mnohodetné domácnosti majú problém, slobodné matky majú problém, ľudia vo vylúčených komunitách majú obrovský problém s platením energií. Či vieme rozmýšľať nad nejakými nástrojmi, ktoré sa budú zaoberať týmito, touto podporou rôznych koncových užívateľov oveľa cielenejším spôsobom, než je to teraz.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vďaka za slovo a tiež vďaka za príspevok, pán Sulík. Rovnako v minulosti nie vo všetkom sme spolu súhlasili, ale teraz sa zhodneme na tom, že najmä to dotovanie plošné cien energií je jednoducho niečo, čo je absolútne absurdné. Chcem opäť pripomenúť, že existujú na to dáta vychádzajúce z dobrej praxe, že nie dotovanie a stropovanie cien energií, ale úsporné opatrenia dokážu pomôcť zabezpečiť výrazné zníženie nákladov na energie domácnostiam, a to pri plnom premietnutí trhových cien energií a tam existuje aj dobrý rámec troch riešení, kombinácia čiastočného a postupného uvoľnenia cenových stropov napríklad o 30 %. Keby to bolo v roku 2024, tak by to znížilo náklady štátneho rozpočtu na cenové stropy. Potom je tam, samozrejme, masívna podpora obnovy rodinných a bytových domov, ktorej výsledkom je zníženie spotreby energie v domácnostiach, a to napríklad v rámci programov Obnov dom a Obnov dom light, Zelená domácnostiam či štátneho fondu na rozvoj bývania. Potom je ten, samozrejme, tretí, ten najdôležitejší bod, potreba adresnej pomoci tým najzraniteľnejším domácnostiam, a to v rámci cenových stropov či podpory realizácie úsporných opatrení.
Ako kolega Dubéci spomínal, že rôzne rizikové skupiny obyvateľstva sú medzi nami, tak nespomenul jednorodičovské domácnosti, ktoré ja vnímam naozaj veľmi citlivo.
No a tento mix troch opatrení, ktoré som spomenul, tak je aj plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom vláda navrhuje aj naďalej uplatňovať komplexný systém kompenzácie cien energií, avšak súčasť tohto riešenia taktiež navrhuje akcelerovať a prehĺbiť mieru obnovy bytových domov s použitím nových stimulačných prvkov, takže keby vláda siahla po tomto trojmixe a vhodne by ho namiešala a použila, tak by nerobila nič, k čomu sa sama nepriviazala vo svojom vlastnom programovom vyhlásení.
Ďakujem.