Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Kišš tu relatívne podrobne analyzoval celý tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, takže ja sa budem venovať jednej veľmi nenápadnej vete, ktorá sa v tomto zákone vyskytuje a ktorá hovorí o financovaní verejnoprávnej televízie.
Cieľom toho zákona, ktorý máme pred sebou, je konsolidovať verejné financie. Keď sa pozriete do slovníka cudzích slov, tak slovo konsolidácia okrem iného znamená aj zmenšenie objemu vplyvom pôsobenia zvýšeného tlaku a zdá sa, že presne to chce vláda urobiť s verejnoprávnou televíziou. Keď sme tu pár dní dozadu diskutovali o programovom vyhlásení vlády, spomínala som, že kultúra očividne nepatrí k prioritám štvrtej vlády Roberta Fica a že v jej chápaní sa vraciame minimálne o 30 rokov dozadu.
Jedným z nebezpečným zámerov, ktorý v PVV vláda predstavila, bolo rozdelenie RTVS. Už vtedy bolo viac-menej jasné, že jeho jediným cieľom je túto televíziu ovládnuť a diktovať jej obsah aj fungovanie. Tento zámer vzbudil množstvo odporu v odbornej aj laickej verejnosti a to nielen kvôli tomu politickému obsahu v jeho pozadí, ale najmä kvôli svojej nezmyselnosti a praktickej nerealizovateľnosti. Zdá sa, že vládna koalícia si tento fakt uvedomila a rozhodla sa ovládnuť televíziu oveľa jednoduchším spôsobom, a to radikálnym škrtaním rozpočtu. Predložený zákon, ktorým vláda rieši konsolidáciu verejných financií totiž prakticky bez udania dôvodu znižuje príspevok pre RTVS z 0,17 na 0,12 % HDP.
Aby sme si rozumeli, o čo tu ide. Predošlá vládna koalícia schválila pred necelým rokom zmenu financovania RTVS, pri ktorej zrušila koncesionárske poplatky a nahradila ich financovaním zo štátneho rozpočtu. Spravila tak v skrátenom legislatívnom konaní, niečo nám to pripomína, bez akejkoľvek diskusie narýchlo a tvrdohlavo. Nebola prístupná argumentom z odbornej obce, nebrala do úvahy medzinárodné štandardy či odporúčania. Už vtedy sme varovali, že takýto krok stavia verejnoprávnu televíziu do oveľa závislejšieho postavenia voči vláde a oslabuje jej verejnoprávny status. Nakoľko jej financovanie bude každý rok predmetom vyjednávania o štátnom rozpočte a vláda môže tak televíziu svojimi rozpočtovými rozhodnutiami veľmi ľahko ovplyvňovať a vydierať. Myslím, že je veľmi dôležité si to pripomenúť, lebo nebiť tohto neuváženého kroku za ktorý teda, bohužiaľ, hlasovali viacerí prítomní poslanci, dnes by som tu možno nemusela stáť a diskutovať v tejto rozprave. Vláda Roberta Fica však, samozrejme, nezaváhala ani sekundu a pri prvej možnej príležitosti znížila rozpočet RTVS oproti plánovanej sume na rok 2024 o takmer tretinu. Nevedno presne, ako sa zrodilo práve toto číslo, na výbore sme sa dozvedeli, že sa zrodilo na ministerstve Financií, tak že možno pán minister nám to vysvetlí, ale takýto návrh nebol nijakým spôsobom prekonzultovaný s RTVS a je otázne, či bol vôbec prekonzultovaný s ministerstvom kultúry. Rozumieme, že zmyslom predkladaného zákona je hľadať zdroje pre konsolidáciu verejných financií a že by sa tak malo, ale myslíme si teda, že by sa tak malo diať proporčne a odôvodnene. Nikde vo vládnom materiáli sa však nedozvieme a ani na výbore sme sa to nedozvedeli, prečo práve RTVS zaznamenalo takéto drastické škrty, ktoré tvoria asi 27 % z rozpočtovaných výdavkov na rok 2024. Vláda, ktorá sa teda vo svojom programovom vyhlásení netají snahou radikálne zasiahnuť do verejnoprávnych médií, si našla ten najjednoduchší spôsob, ktorý im, bohužiaľ, predošlá vládna koalícia pripravila na zlatej tácke.
Radikálne zníženie rozpočtu a neurčité sľuby o dodatočných rozpočtových opatreniach, v preklade to znamená, prídite za nami a keď budete poslúchať, tak vám niečo láskavo prihodíme. Presne toto je dôvod, prečo je financovanie verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu vnímané v Európe ako problematické a prečo neexistuje žiadna iná krajina, ktorá by tieto média financovala percentom z HDP. Vláda robí tento krok podobne ako mnohé ďalšie od svojho menovania bez hanby, bez politickej kultúry, bez snahy zakrývať skutočné motívy. A ak si aj odmyslíme zrejmý politický podtón tohto rozpočtového opatrenia, postup vlády je v príkrom rozpore nielen so zásadami dobrého manažmentu elementárnej stability či základnej štábnej kultúry a dobrej praxe, ale aj so štandardnými rozpočtovými postupmi verejnoprávnych inštitúcii. RTVS predložilo už 1. decembra Rade RTVS návrh rozpočtu na základe existujúcej právnej úpravy. Tento rozpočet sa pripravoval niekoľko mesiacov a od januára sa ním mala RTVS riadiť. Dnes jej manažment netuší, na čo sa má pripraviť a asi uznáte sami, že je rozdiel škrtať päť až desať percent výdavkov alebo ich viazať v rámci úsporných opatrení a ako to robia iné inštitúcie, alebo úrady a je iné znížiť rozpočet o tretinu. Reálne dopady navrhovaného rozpočtu na chod RTVS môžu byť fatálne. Vedenie RTVS hovorí, že najpravdepodobnejší dôsledok bude nutnosť úplne zrušiť viaceré kanály a ponechať len zákonom stanovené programové služby jednotku a dvojku. Došlo by tak prakticky k vypnutiu kanálov šport a dvadsaťštyri a k hromadnému prepúšťaniu interných zamestnancov či rušeniu ďalších neprogramových služieb RTVS, akoby mohlo byť napríklad rozpustenie symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Navyše nový rozpočet sa bude opäť tvoriť niekoľko týždňov až mesiacov, čo znamená, že RTVS bude v najbližšom čase prakticky odteraz fungovať v akomsi provizóriu. Otázka je, ako mohlo ministerstvo kultúry vôbec dopustiť takúto situáciu. Zdá sa, že pani ministerka nemá pocit, že by bola až taká katastrofálna, preto že minulý týždeň sa na tomto istom mieste ťažko povedať na základe akých dát vyjadrila, že RTVS určite dokáže v plnej miere fungovať aj s takto zníženým rozpočtom. Podobne sa dnes vyjadroval štátny tajomník Bernaťák na výbore, ale oproti nemu sedel teda generálny riaditeľ RTVS, ktorý hovoril radikálne odlišné veci a hovoril o tom, že televízia bude musieť robiť radikálne škrty. Ministerstvo kultúry sľubuje, že rozpočet bude RTVS kompenzovať navýšením percenta reklamy vo vysielaní a zmluvou so štátom na pôvodnú tvorbu. Neviem úplne presne, kde chodí ministerstvo kultúry na tieto nápady, ale treba povedať, že ani jeden z nich nie je v plnej miere realizovateľný a najmä nerieši výpadok takmer päťdesiatich piatich miliónov eur, o ktoré sa vláda chystá RTVS pripraviť. Nápad o ďalšej zmluve so štátom je pre mňa fascinujúci vo viacerých ohľadoch.
Jedným z hlavných dôvodov, prakticky jediným zmysluplným, ktoré navrhovatelia zrušenia koncesionárskych poplatkov v minulom vládnom období uviedli, bola práve existencia tzv. zmluvy so štátom, ktorou štát dofinancovával televíziu, nakoľko výber koncesií nepokrýval celý rozpočet. Táto zmluva bola takisto politickým nástrojom preto, že šlo o peniaze zo štátneho rozpočtu. Je príznačné, že súčasná vláda chce znížené financovanie zo štátneho rozpočtu nahradiť iným financovaním zo štátneho rozpočtu asi, aby mohla s RTVS vyjednávať a vydierať ju dva krát. Problémom však je, že takýto postup je v príkrom rozpore s jedným so základných pravidiel financovania z verejných zdrojov v rámci EÚ. Pravidlo o zákaze dvojitého financovania zakazuje členským štátom financovať zo štátneho rozpočtu jednu a tú istú vec dva krát. To znamená, že žiadna zmluva so štátom v tej podobe, v akej sme ju poznali doteraz nemôže popri priamom financovaní RTVS existovať. A hoci chápem, že predstava o tom, ako si pani ministerka a vláda vyberá, aké relácie bude môcť RTVS za verejné peniaze vysielať, je lákavá. Zatiaľ sme však ešte stále členmi EÚ a musíme dodržiavať európske pravidlá. Navýšenie percenta reklamy pre verejnoprávnu televíziu je z môjho pohľadu tiež trocha zvláštne opatrenie od tzv. sociálnodemokratickej vlády. De facto ním priznáva, že nedokáže, nechce alebo nebude dostatočne financovať verejnoprávne média a dúfa, že to za ňu urobí trh. Nechajme stranou fakt, že samotné obmedzenie reklamy pre verejnoprávne média je primárne motivované práve snahou vyvážiť trh s duálnym systémom médií, to znamená, že verejnoprávny vysielateľ má znížený objem reklamy oproti súkromným vysielateľom. Nechajme stranou aj to, že menej reklamy v televízii je v podstate častokrát výhodou verejnoprávnej televízie a že aj komerčné televízie v snahe získať diváka občas zaraďujú bloky bez reklamy.
Tá hlavná chyba v úsudku pri tomto nápade je, že navrhovatelia si neurobili ani základné kalkulácie a že v realite môžu takto postavené rozpočtové opatrenie znamenať v podstate ešte menej príjmov z reklamy ako doteraz. Znížený základný rozpočet RTVS totiž znamená nutnosť zrušenia niektorých programových služieb. Ak by teda RTVS zrušila kanály šport a dvadsaťštyri a ostala by im iba jednotka a dvojka, aj pri zvýšenom objeme reklamy by celkové príjmy nevzrástli. Navyše by viac reklamy mohlo znamenať menej divákov. A teda ďalšie znižovanie hodnoty reklamného času, ktorý by televízia predávala. Celkový odhad príjmov z reklamy po výpadkoch spôsobených znížením základného rozpočtu je približne na úrovni sedem až sedem a pol milióna eur, a tým sa, bohužiaľ, diera v rozpočte vo výške 55 mil. nedá zaplátať. Keď si to teda všetko zhrnieme. Vláda bez udania dobrých dôvodov škrtne tretinu rozpočtu verejnoprávnej televízii a chce ju urobiť ešte závislejšou tým, že si má chodiť pýtať peniaze cez zmluvu so štátom a štátnu reklamu.
To prvé je v rozpore s európskymi pravidlami. To druhé prinesie nakoniec ešte menej peňazí z reklamy ako doteraz. Vo výsledku budeme mať namiesto štyroch kanálov dva. Na pôvodnú tvorbu môžeme zabudnúť. RTVS prepustí množstvo interných zamestnancov so špecifickou odbornosťou, ostatným zníži platy. Naďalej bude používať prehistorické technológie a na a kvalitný online, ktorý už dávno potrebujeme, je naďalej v nedohľadne. Ministerka kultúry bude zatiaľ naďalej vysielať do sveta na televízii Slovan, ktorú romanticky premenovala na Martina a Peter a dávať národu tú skutočnú televíziu tele-víziu, ako to nedávno nazval pán poslanec Kotlár na tlačovke. Kultúra má byť slovenská, vraví pani ministerka,slovenská a žiadna iná. Aj verejnoprávna televízia má byť slovenská. V ponímaní vládneho návrhu slovenská očividne znamená s dierou v gatiach, na psí tridsiatok a za deravý groš, závislá na kolenách a čo najmenšia. Predsa konsolidujeme, vtláčame pod vysokým tlakom na menší objem. Niečo viac a niečo menej. Myslím si však, že je ešte čas RTVS zachrániť pred takouto katastrofou. Neverím, že všetci členovia vlády či tu prítomní, alebo neprítomní poslanci vládnej koalície súhlasia s takýmto návrhom. Neverím, že kolegovia z kultúrneho výboru, ktorí roky poznajú televíznu a rozhlasovú prácu, chcú stlačiť tlačidlo, ktorým pošlú RTVS do takejto katastrofálnej situácie. Neverím dokonca ani tomu, že strana SNS chce byť tá, ktorá definitívne položila na kolená verejnoprávnu televíziu na Slovensku. A práve preto som podala pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu v nasledujúcom znení.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
Predkladané zmeny sú v nasledujúcom rozsahu:
1. V čl. XII sa číslo "0,12" nahrádza číslom "0,16".
Odôvodnenie k bodu č. 1: Navrhuje sa zvýšenie navrhovanej výšky nárokovateľného príspevku pre RTVS s vládou navrhovaných 0,12 na úroveň 0,16 % HDP. Dôvodom je snaha udržať všetky programové služby a zabrániť obmedzeniu alebo zrušeniu ďalších verejnoprávnych služieb RTVS.
Ak by to opatrenie v tzv. zákone lex konsolidácia znelo takto, myslím si, že, by umožnilo zachovať programové a iné služby a relatívnu nezávislosť a rozvoj RTVS. Zároveň by som chcela naozaj zdvorilo požiadať svojich kolegov poslancov z vládnej koalície, ktorým naozaj záleží na verejnoprávnej televízii, na nezávislom spravodajstve, na kvalitnej umeleckej tvorbe a audiovízii, aby tento môj pozmeňovací návrh podporili. Slovenská a žiadna iná budúcnosť sa im za to veľakrát poďakuje.
Ďakujem za pozornosť.
