6. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hargaš.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj kolegom a kolegyniam za komentáre k môjmu vystúpeniu. Dovolím si reagovať na pána, na pána poslanca Hazuchu. Takto by som povedal, že, že treba si zvyknúť na to, že už ste v koalícii, už máte výkonnú moc, že my tu dnes neprerokúvame rozpočet vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera, my tu prerokuvávame rozpočet vlády Roberta Fica. To znamená, že sa vyjadrujeme k tomu, čo v tom rozpočte je a moje vystúpenie bolo k tomu, čo v tom rozpočte chýba. Aká konsolidácia tam podľa môjho názoru, názoru chýba. Čiže tento argument a on tu zaznieva strašne často a mi to príde trochu taká, taká školská debata, že a oni a oni čo a oni ako a oni koľko skrátených legislatívnych konaní. A viete, možno to funguje v škole, keď rozbijete okno a poviete, že ale aj, aj sused Jožo rozbil okno pred týždňom, ale úplne to nefunguje pri, pri takýchto dôležitých témach.
No a pokiaľ ide o šetrenie, tak, samozrejme, nemôžem sa vyjadrovať za celú, celú vládu, čo robila, čo robila vláda, ale počas teda môjho pôsobenia na ministerstve informatizácie, ja som mal na starosti informatizáciu a tam už len vďaka tomu, že sme efektívne nakupovali tovary a služby v oblasti IT a tvrdo vyjednávali s dodávateľmi, tak sme dokázali za tri roky ušetriť viac ako 150 miliónov eur. Čiže takéto šetrenia ten štát má v rukách. Tým, že sa prestalo kradnúť a začalo sa profesionálne nakupovať, tak sa dokázali takéto prostriedky ušetriť.
No a ešte si dovolím reakciu na pána poslanca Grendela, veľmi správne vypichol, že teda jazyková kreatúra v dôvodovkách je teraz pomerne trendy. Ja by som ešte tiež do tohto, do tejto súťaže prihlásil aj zníženie príspevku do II. piliera, lebo to v skutočnosti znie ako nejaký dobrý nápad, že zníženie, že budeme platiť menej, je to v skutočnosti úplne naopak, zníženie príspevku znamená znižovanie dôchodkov budúcich generácií, aby sme mohli vyplácať dôchodky dnes.
Ďakujem.

Ďalším v poradí do písomnej rozpravy je pán poslanec Michal Sabo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som si napísal alebo teda začal som si písať svoj príhovor do tejto rozpravy, tak som si dal na úvod otázku, že čo je to lex konsolidácia. Ako sa hovorí v tom slávnom filmovom výroku: "muška jenom drahá" Tak povedzme si to tak, ako to je, sú to vyššie dane a odvody, je to veľký národný presun zdrojov z II. dôchodkového piliera alebo ako moja kolegyňa Simona Petrík povedala, veľký národný lup, plus je to písaný Deň ústavy, pričom teda v sekulárnom štáte by som mal aj iných adeptov na zrušený deň pracovného voľna alebo pokoja, ale tak to môžeme nechať na inú debatu. Tak ako to vnímam ja mojím pohľadom, tak lex konsolidácia je spálená budúcnosť, pretože táto koalícia berie domácnostiam peniaze, aby im tými istými peniazmi preplatila faktúry za energie a bude to celé stáť 1,25 mld. eur. A prečo o tom hovorím, je preto, že pôjde o najdrahšie sociálne opatrenie v budúcom roku alebo teda iba do momentu, kým koalícia nevymyslí ešte niečo drahšie, čo by sa hodilo do prezidentskej kampane, napríklad, samozrejme, transparentne.
No a teraz si povedzme, že prečo dotovanie energií je nieže zlý, ale je to priam príšerný plán. Je to príšerný plán preto, že pomoc s cenami energií bude určená všetkým bez rozdielu, plošne. A touto plošnou podporou bude vláda najviac podporovať tých, ktorí najviac plytvajú, čiže najbohatších. Ministerka hospodárstva Denisa Saková síce povedala, že citujem: "keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom, avšak zároveň priznala, že vláda nemala dostatok času na to, aby, opäť citát: "dokázala lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať niekedy v budúcnosti, pričom, a to opakujem, o adresnej pomoci je tu reč, odkedy sa začala energetická kríza, a to už budú dva roky.
A dovoľte, aby som z tohto miesta pripomenul, že my v Progresívnom Slovensku kontinuálne rozprávame o potrebe adresnej pomoci a pripomeniem tiež, že tím predchádzajúceho ministra hospodárstva Petra Dovhuna navrhol, aby dotovaná cena pre domácnosti platila v prípade plynu na prvých 80 % spotreby, pričom za základ by sa brala spotreba domácností v roku 2021 a niečo podobné už skôr pri elektrine navrhoval aj jeho predchodca pán Richard Sulík.
Ďalšou možnosťou môže byť napríklad tlmený nárast ceny, ktorú by vláda dotovala iba čiastočne. Čo vláda ale robí týmto helikoptérovým rozhadzovaním peňazí, je, že odsúva zdražovanie energií o ďalší rok a pokojne to môžeme teraz dať aj na stávku, môžeme sa staviť, že takto o rok, keď teda vesmír dá a my sa tu pri rovnakom plus-mínus zložení, mentálnom a fyzickom zdravý stretneme opäť, tak takto o rok budeme opäť riešiť to isté. Čo s tými energiami urobíme, či energie plošne a draho budeme dotovať alebo teda z čoho ich budeme dotovať, lebo tak znie otázka, že či príde konečne aj na pivo a víno, alebo za vlasť padnú faktúry, alebo ďalší, ďalší sviatok, alebo ten nárast cien energií vláda prenesie na domácnosti, tak ako sa to stalo vo väčšine štátov Európskej únie. Ja len chcem pripomenúť, že slovenské domácnosti už teraz platia jedny z najnižších cien v Európe. Z okolitých krajín viac dotuje ceny plynu iba Maďarsko, a tým je vlastne, vlastne povedané viac ako dosť.
Odhliadnuc od toho, že táto vláda oberá o budúcnosť svojich vlastných občanov a svoje vlastné občianky, konkrétne teda dnešné produktívne ročníky, oberá o budúcnosť tiež ďalšie generácie, pretože dotovať plyn v čase urýchľujúcich sa klimatických zmien je jednoducho doslova a do písmena harakiri. Čo potrebujeme, je prestať dotovať fosílne palivá, ktoré sú prapôvodcom klimatickej krízy. Namiesto dotovania fosílnych palív, potrebujeme definíciu energetickej chudoby a všetci dobre vieme a hádam si to aj uvedomujeme, že na Slovensku s ňou máme veľký problém, plus potrebujeme nájsť podporné nástroje na jej riešenie. Ak dovolíte, opriem sa teraz o expertný tím združenia budovy pre budúcnosť, ktorý vypracoval analýzu, ktorá priniesla naozaj veľmi zaujímavé dáta, ktoré chcem, aby tu dnes odzneli. Tieto dokazujú, že cena plynu môže rásť, ak je byt či dom dostatočne obnovený a v tom prípade domácnosť nárast cien nepocíti alebo ich aj finančne zvláda. Práve toto je tým zdvihnutým prstom pre vládu, ktorá by mala možnosť nezastropovať ceny plynu, využiť alebo dať priestor reálnym cenám rásť a pripustiť teda ich navýšenie.
Toto by totižto znamenalo, že domácnosti by mali reálnu motiváciu na obnovu svojho bývania a zároveň štát by ušetrené peniaze vedel lepšie investovať do dotácií na obnovu domov, či na rekonštrukciu a obnovu bytov, a to hádam sa zhodneme, že môžeme považovať za win win situáciu. Takto vláda sanuje ceny, a tým pádom aj mizne ten najmenší cenový impulz, čiže mizne aj reálna motivácia realizovať opatrenia na zníženie spotreby energií. Väčšina slovenských domácností pritom aktuálne býva v energeticky neefektívnych budovách, v ktorých je veľká časť energie spotrebovaná úplne zbytočne. Len 20 % starších rodinných domov a 60 % bytových domov na Slovensku je plne zateplená. Je dátovo podložené, že dlhodobé, plošné cenové stropy prakticky dotujú nadspotrebu a pri potrebe konsolidácie verejných financií sú v takejto miere do budúcna jednoducho neudržateľné. Zároveň podpora spotreby, resp. nadspotreby ide priamo proti záväzkom v oblasti znižovania spotreby plynu a ide teda vlastne tiež proti záväzkom znižovania produkcie skleníkových plynov či emisií, prachových častíc, ktoré znečisťujú naše ovzdušie, a verím, že nikomu v tomto pléne nemusím opätovne pripomínať, aká otrasná kvalitu vzduchu je na Slovensku a že nám priniesla už nielen žalobu od Európskej komisie, ale zároveň že súčasné koncentrácie PM2,5, PM10 a oxidu dusičného vedú k tisíckam predčasných úmrtí ročne.
Ale späť ku hĺbkovej obnove budov, pretože tá je dokázateľne účinnou obranou pred nárastom cien zemného plynu. Komplexná obnova totižto domácnostiam dokáže znížiť náklady na zemný plyn o tretinu a aj v prípade plného premietnutia trhových cien.
Mám tu pár kalkulácií, pri stredne rozsiahlej obnove, pri ktorej by došlo len k výmene okien a ku zatepleniu fasády, by náklady ostali rovnaké. Realizácia menej náročných opatrení, ako výmena okien a zateplenie strechy dokáže zabezpečiť, že pri náraste ceny o 30 % by domácnosť taktiež nepocítila žiaden nárast svojich nákladov za zemný plyn. Odborníci a odborníčky na obnovu budov potvrdili, že istá miera dotovania cien energií v budúcom roku je zrejme nevyhnutná, ale čo je dôležité, existuje tu enormný priestor na zvýšenie adresnosti pomoci alebo na čiastočne uvoľnenie nárastu cien energií napríklad na úrovni 30 %. V prípade ak by sa cenové stropy uvoľnili v takomto rozsahu, štát by ušetril 320 mil. eur na cenových stropoch za zemný plyn pre domácnosti, vláda by takto mohla usporené verejné prostriedky použiť na masívne posilnenie podpory úspor energie pre domácnosti napríklad prostredníctvom existujúcich programov Obnov dom, Obnov dom light alebo Zelená domácnostiam, či v rámci podpory zo štátneho fondu rozvoja bývania. Pomocou tejto sumy by bolo napríklad možné pomôcť 43-tisíc domácnostiam s výmenou okien, plus so zateplením povaly, pričom tieto domácnosti by 30-percentný nárast ceny zemného plynu vôbec nepocítili. Do verejného rozpočtu by takáto investícia zároveň priniesla vďaka daniam, odvodom a úspore na cenových stropoch až 116 mil. eur. Tu teda hovoríme o vytváraní nových ekonomických príležitostí, nových pracovných príležitostí, o zelenom prístupe na jednej strane a o zvyšovaní energetickej efektivity na druhej strane. Aby som to teda zhrnul, jednorázové investície do úsporných opatrení, akými sú napríklad zateplenie, výmena okien, modernizácia vykurovania a podobne, zabezpečujú kontinuálne zníženie spotreby energií a výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet a záťaž teda na štátny rozpočet. Opäť existujú na to dáta, vychádzajúc aj z dobrej praxe, úsporné opatrenia dokážu pomôcť zabezpečiť výrazné zníženie nákladov na energie domácnostiam, a to aj pri plnom premietnutí trhových cien energií.
Vhodným riešením je preto využiť kombináciu, po prvé, čiastočného a postupného uvoľnenia cenových stropov napríklad o 30 % v roku 2024, čo by znížilo náklady štátneho rozpočtu na cenové stropy. Po druhé, masívnejšie podpory obnovy rodinných a bytových domov, ktorej výsledkom je zníženie spotreby energií domácností, a to v rámci spomínaných programov Obnov dom, Obnov dom light, Zelená domácnostiam a ŠFRB. Po tretie, opäť pripomínam potrebu adresnej pomoci najzraniteľnejším domácnostiam, a to v rámci cenových stropov, či podpory realizácie úsporných opatrení. Takýto mix je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom vláda navrhuje aj naďalej uplatňovať komplexný systém kompenzácie cien energií, avšak ako súčasť tohto riešenia taktiež navrhuje akcelerovať a prehĺbiť mieru obnovy bytových domov s použitím nových stimulačných prvkov.
Čiže ak by sme mali niečím domácnosti motivovať, tak by to malo byť víziou energetickej úspory a energetickou efektivitou, ktorá je nielen hospodárna, ktorá je nielen environmentálne, ale aj zdravotne benefitná a tiež by bolo podľa mňa úplne fér domácnostiam na rovinu povedať, že štát donekonečna ceny stropovať nemôže, a preto by do budúcna mali jednoducho čakať o to väčší cenový skok. Na to treba jednoducho ľudí pripravovať, ale chápem, že vo volebnom a v predvolebnom roku sa to asi do rétoriky nehodí. Tiež chápem, že možno teraz niekto bude oponovať predpoveďou priemernej inflácie v budúcom roku, iba pripomeniem, že ministerstvo financií ju znížilo na 3,2 % a že vláda počíta s tým, že Slováci a Slovenky sa vďaka dotovaným energiám, cenám energií vrátia do obchodov, čo potiahne rast ekonomiky. No ale tu chcem zopakovať, že toto je jednoducho krátkodobé videnie sveta. Dotovanie cien plynu a energií ide priamo proti zodpovedným environmentálnym politikám v časoch klimatickej krízy. Táto vláda spaľuje peniaze ľudí v plynových kotloch. Táto vláda spaľuje budúcnosť nás aj budúcnosť ďalších generácií, ak toto nestačí, tak skúsim to povedať inak, možno to bude lepšie zarámcované, táto vláda spaľuje svoju vlastnú krajinu a na spálenej krajine nie je biznis. Na to by táto vláda mala počúvať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie evidujem osem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Pán poslanec Dvořák.

Ďakujem za slovo a ďakujem za tento príspevok, lebo on načrtol jednu veľmi dôležitú tému. My sa tu bavíme o tom, aké je plošné dotovanie energií neekonomické a naozaj je to veľmi neekonomické, pretože my ideme neadresne, plošne minúť 1,25 mld. eur, zatiaľ čo napríklad zdravotníctvo, ktorému ja sa venujem, je na spodnej priečke európskych krajín toho, čo investujeme doňho. My sme naozaj jedna z krajín, ktorá investuje do zdravotníctva najmenej. Ale bola tu otvorená veľmi dôležitá téma kolegom, a to je že plošné dotovanie fosílnych alebo celkovo dotovanie fosílnych palív nie je len neekonomické, ale ono to je aj zdraviu škodlivé. Napríklad ja by som vás odporučil na vládny inštitút, Inštitút environmentálnej politiky, ktorý hovorí, že len znečistené ovzdušie nás na Slovensku ročne stojí vyše 5-tisíc zbytočných úmrtí. Keby sme to teda, bavíme sa o rozpočte, aby som teda pánovi ministrovi financií priblížil, tak podľa vládneho inštitútu prichádzame vďaka takýmto znečisteniam rôznym, ku ktorému prispieva aj dotácie fosílnych palív, tak to je vyčíslené vládnym inštitútom na dve percentá HDP, ktoré strácame.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Sabo, tiež sa chcem vyjadriť ako predchádzajúci vystupujúci k tej časti, ktorá sa týka adresnosti pomoci v súvislosti s energiami. Ono je to, samozrejme, že širší problém. A teda áno, jeden aspekt je čisto ekonomický, ďalší aspekt sú dopady na životné prostredie alebo dopady na zdravie. Ale ono je to s tou plošnosťou a neadresnosťou sociálneho systému problém ako taký, ktorý sa netýka iba kompenzácií rastúcich cien energií, ale je to problém, ktorý sa týka nastavenia celého sociálneho systému, ktorý primárne je plošný a dáva peniaze len z titulu, že niekto je alebo niekto, niekto má deti alebo, alebo niekto je, niekto je dôchodca. Teda nie je to systém adresný. Samozrejme, že, že sú poistné, poistné systémy dôchodkové, ktoré majú, majú iný charakter, ale pokiaľ ide o to, že chceme niekomu kompenzovať, že sa ocitol v núdzi, no tak v núdzi sa predsa neocitajú všetci. Je nesprávne a dokonca je nemorálne, aby sa plošne rozhadzovali peniaze, ktoré sa vyberú od všetkých a potom sa plošne, plošne použijú, plošne rozdávajú aj ľuďom, ktorí nie sú na ne odkázaní, nepotrebujú ich a vedie to k mrhaniu, vedie to k zvyšovaniu daňového, daňového zaťaženia, vedie to k menšej efektivite ekonomiky a potom chýbajú peniaze na to, na čo sú potrebné, na čo sú potrebné, lebo sa plošne rozhadzujú, plošne mrhajú. Čiže netýka sa to iba cien energií, ale celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)