6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Richard, veľmi dobrý príspevok a ja by som ho podložil len nejakými číslami ešte. Už som raz vystúpil k téme, keď sme tu schvaľovali 13. dôchodky a citoval som vtedy predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha, ktorý hovoril, že teda dôchodcovia nie sú tou najohrozenejšou skupinou v populácii. Medzičasom som si ešte prečítal jeden pekný rozhovor v denníku SME, rozhovor s ekonómom Meliorisom, on mal taký klick-baitový názov, ten rozhovor, že Ľavicový ekonóm Melioris, ľavicový ekonóm je oxymoron, ale dobre. Melioris hovorí, že Ficova vláda bude viac pomáhať strednej triede ako chudobným a že sociálny systém je z roka na rok surovejší k chudobným. A teda prejdem k tým číslam, ktoré som avizoval, že chcem spomenúť vo svojej poznámke.
Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe zo Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že príjem pod hranicou rizika chudoby má na Slovensku 9,5 % dôchodcov, čiže zhruba každý desiaty dôchodca. Ale v rámci celkovej populácie je takto ohrozených 13,7 %, teda v spoločnosti žijú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Sú to napríklad domácnosti, ako tu už bolo spomínané, domácnosti, ktoré majú závislé deti, tie majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú päťkrát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti, ale pomáhame práve dôchodcom a považujem to za nesociálne, asociálne a nesprávne, hodnotovo nesprávne a myslím si, že by, práve kvôli tomuto nebudem určite podporovať takéto typy konsolidácie.
Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kišš, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík správne pomenoval jeden z tých problémov, ktoré celý balíček, ten lex konsolidácia, potom rozpočet a hovorili sme tu aj o PVV, čo tento balíček neobsahuje, a to, a to je podpora rastu, podpora ekonomiky, tvorby pracovných miest. Najlepší spôsob, ako, ako ho zlepšiť, je nie rozdeľovať existujúce zdroje, prehadzovať z jedného vrecka do druhého to, čo, to, čo robí tento balíček, ale vytvárať nové zdroje a zväčšovať ten ekonomický koláč. Potom optimalizovať výdavky, ideálne hodnotou za peniaze úplne všade, vo všetkom, čo štát robí. Až v poslednom rade, a takéto masívne konsolidácie asi do istej miery vyžaduje zvyšovať tie dane, ktoré sú čo najmenej teda škodlivé ekonomickému rastu aj, aj vôbec teda tvorbe pracovných miest a podobne.
A čo robí táto vláda? Ide úplne v opačnom poradí, zvyšuje dane, tie, ktoré by nemala zvyšovať alebo teda zvyšovať v poslednom rade, to zdaňovanie práce, nezaoberá sa tými "menej škodlivými daňami", ktoré by mohli priniesť stabilný príjem do rozpočtu a menej oslabiť ekonomický rast. Výdavkami sa nevenuje skoro, skoro vôbec. Skôr také symbolické opatrenie, že 5 % na prevádzke štátu, tak po tých rokoch až dekádach takého rozbujnenia štátnej správy, myslím si, že tuto existuje oveľa oveľa väčší priestor. No a zatiaľ sme, aspoň teda neevidujem, sme nezachytili nejaké opodstatnejšie opatrenie, ktorým by chceli zlepšovať ekonomický rast. Podporu podnikania, inovácií a podobne.
Chcel som sa dotknúť niektorými z týchto opatrení, ale na to bude čas inokedy, nie v tejto faktickej.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči.

Ďakujem.
Ako tu už zaznelo v tomto pléne aj od poslancov Progresívneho Slovenska, Richard, nie vždy s tebou súhlasím, nie vždy máme rovnaké názory, ale teraz si to povedal trefne, Richard. Zvyšujú nám dane a naozaj ja si myslím, že na bilbordoch bude Fico ako Jánošík a bude tam mať heslo dajte nám dane, viete, čo vám dáme za ne. To bude podľa mňa taký veľký bilbord.
Ale pre laikov musím povedať, že naozaj ten, kto nečítal ten zákon, tak je úplne uchvátený, pretože napríklad v rámci rozprav... teda v rámci, na teba reagujem, § 46b hovorí: "Minimálna daň právnickej osoby. Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa ods. 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu." A teraz: Minimálny, daň "Minimálnu daň platí daňovník po a) neprerušujúci sumu 50-tisíc eur 340 eur, prevyšujúcu sumu 50-tisíc eur 960 eur, prevyšujúcu sumu 250-tisíc eur 1 920 eur a prevyšujúcu sumu 500-tisíc eur, a to vo výške 3 840 eur."
Ja by som doporučil Slovákom, aby si tento paškvil prečítali, tento zákon, keď majú o tom záujem, a zistia, ako ich Fico Jánošík ide okradnúť.

Na faktické otázky bude reagovať pán poslanec Richard Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem za podporné faktické poznámky. Som rád, že sa mi podarilo zrozumiteľne povedať, o čo ide, o čo mi ide. Áno, táto vláda v podstate nešetrí vôbec, uvediem jediný príklad. My platíme dnes 200 eur každému, kto dochádza za prácou a platíme mu to až po dobu šiestich mesiacov. Samozrejme, je to úplný nezmysel, práca má chodiť za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Preto aj ja ako minister hospodárstva som začal budovať viacero priemyselných parkov, nielen Valaliky pri Košiciach pre Volvo, ale aj Rimavskú Sobotu, Sabinov atď.
Chcem reagovať na vystúpenie kolegu Dubéciho, teda na faktickú poznámku kolegu Dubéciho, ktorý hovoril o tom, že tá pomoc je plošná a chcem tu ale varovať aj pred takým tým príliš hlasným všeobecným volaním po tej pomoci adresnej. Preto lebo každou takouto dobre mienenou pomocou my zvyšujeme, teda znižujeme motiváciu vymaniť sa z chudoby vlastnou silou. Napríklad dnes máme hypotekárnu, to, čo tu teraz vláda schválila aktuálne, hypotekárna pomoc je iba pre domácnosti, ktoré majú menší príjem, teda ten žiadateľ, keď má menej ako 1,6-násobok, to znamená 2 250 eur. Tak keď niekto, kto má 2 200 eur hrubú mzdu, 1 600 v čistom a má nárok na 1 800 eur ročne, 150 eur mesačne, taký človek si dobre rozmyslí, či zvýši svoj príjem povedzme o 100 eur, lebo keď to spraví, tak prestane mať nárok na tú pomoc a je na tom horšie. A toto nie je zďaleka jediná, to sú, samozrejme, dávky v hmotnej núdzi, sú to náhrady rôznych, výživného napríklad, iba do nejakej miery, menštruačná chu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lukáš Bužo, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, konsolidácia sa dotýka úplne všetkých smerov, aj verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Nie je to však šetrenie, ale plán, ako ovládnuť RTVS, to si musíme povedať na rovinu. Skrytý plán. Musím dodať, že RTVS prišla o svoju slobodu takto pred rokom. Zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov narýchlo, bez diskusie ako súčasť vydierania strany SaS pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu nebol vôbec ideálny vstup do zmeny financovania RTVS, ale stalo sa. Ministerstvo kultúry následne pripravilo návrh zákona, podľa ktorého sa mal, sa mala RTVS financovať vo výške najmenej 0,15 % HDP, pričom existovala nepísaná dohoda, že v parlamente sa percento navýši na 0,17 HDP, aby RTVS nemusela prežívať, ale aj sa rozvíjať. Stalo sa.
Čo však sa nestalo, nestalo sa, že v pléne neprešiel ústavný zákon, ktorý by bol pákou na to, aby sa nedalo s financie... s financovaním narábať ako s výhybkou. Týmto potvrdzujem, týmto pozdravujem tých demokraticky zmýšľajúcich poslancov, ktorí si neuvedomili, že ústavný zákon bude pôsobiť dlhšie ako oni. Tento zákon neprijali.
Priškrtenie príspevku pre RTVS z 0,17 % HDP na menej ako 0,12 HDP, v percentách, znamená presný opak toho, čo sa ministerstvo kultúry vo svojom návrhu snažilo, zvýšiť finančnú stabilitu a nezávislosť RTVS zavedením nového spôsobu financovania založeného na automatickom poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu z vyprodukovaného HDP Slovenskej republiky, ktorý nebude podliehať politickým a negociačným tlakom a bude primeraným, bude primeraný potrebám kladeným na službu verejnosti poskytovaním RTVS. Príspevok vo výške najmenej 0,12 % HDP je pre RTVS nedostačujúci, slovami riaditeľa Machaja destabilizačný, ktorý sa vyjadril na výbore pre kultúru, kde mal veľmi krátky čas, tak toto boli jeho slová, destabilizačný. RTVS nemá toľko financií, aby pokryla všetky svoje aktivity, všetky plány, ktoré mali. Ale nikto to neberie na vedomie.
Vedenie telerozhlasu bude zasa odkázané na vyjednávanie s ministerstvom financií, na jeho vôľu či nevôľu verejnoprávne médium dofinancovať. Túžba oživiť zmluvu so štátom je len ďalší dôkaz toho, že vláda Fica túži držať RTVS pod krkom. Môžeme si o kvalite či obsahu programu RTVS myslieť čokoľvek, ale systémovo na ochranu demokracie, slobody slova a kreatívnej tvorby plní nezastupiteľnú úlohu. Všeobecne vzaté, verejnoprávne médiá majú na mediálnom trhu svoje nezastupiteľné miesto. Predstavujú systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti, ktorý má byť nezávislý, tak od politických vplyvov, ako aj od komerčných tlakov.
Pani ministerka sa vyjadrila, že zvýšia reklamu a zisk z reklamy pokryje všetky veci, ktoré budú chýbať. Takto to asi nepôjde. Tie komerčné tlaky by boli ešte viac a tak verejnoprávna televízia by si neplnila svoj zámer. Spočíva v širokom prístupe verejnosti k objektívnym informáciám, ku kultúre a k vzdelávaniu. Nám je jasné, že vláda Roberta Fica ide, že vláde Roberta Fica ide o priškrtenie RTVS a o to, aby sa dostala do pozície žobráka a bola nútená plniť zadania politickej moci. Keď budete poslúchať, dostane viac, keď nie, budete trpieť. To je váš lex konsolidácia. V preklade ožobračovanie, ako ľudí, tak aj RTVS. Pod to sa nikdy nepodpíšeme a určite nie za tento škodlivý návrh náš klub nikdy nebude hlasovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem sedem faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák, nech sa páči.