6. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som trochu s nádejou počúval predrečníka, keď začal predkladať pozmeňujúci návrh dúfajúc, že koalícia prijme návrhy na zmenu tohto nešťastného zákona z dielne pani prezidentky a že si ušetríme túto debatu, ale, bohužiaľ, také šťastie nebudeme mať, takže poďme do toho.
Kolegovia a kolegyne najmä z koalície, nemôžete povedať, že by toto pani, veto pani prezidentky bolo prekvapením. Veci, ktoré vám vytkla, vytkla vo svojom dlhom a detailnom, vo svojej dlhej a detailnej správe pre tento parlament vám boli vytknuté opozíciou či mojimi kolegyňami a kolegami z Progresívneho Slovenska či kolegami z SaS, OĽANO, bývalé OĽANO, či KDH počas tej debaty bod po bode. A boli by vám bývali vytknuté aj príslušnými zložkami štátnej správy a odbornou verejnosťou, keby ste sa boli bývali unúvali predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho konania, čo ste, samozrejme, neurobili. Či sú to zásahy do postavenia Slovenskej informačnej služby a Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorých jediným zjavným dôvodom je uľahčiť vaše politické nominácie do ich vedenia, či je to zmena v menovaní a odvolávaní predsedov štatistického úradu či úradu pre reguláciu, pardon, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opäť, ide o zmeny zjavne motivované snahou ešte viac spolitizovať úrady a orgány, ktoré by mali byť zo svojej povahy nezávislé. Toto všetko sú prešľapy v rozpore s duchom či literou zákona tejto republiky. Boli spomenuté, boli vám vytknuté, boli ste opakovanie varovaní a môžete si na hulváta pretlačiť, ako zrejme sa stane možno už dnes podvečer, ale to nemení nič, absolútne nič na ich povahe.
Týmto prešľapom, spomenutým mnou v úvode, sa budú venovať moje kolegyne a kolegovia vo svojich rozpravách, kolegyne a kolegovia z opozície, a keď tu urobím trošku odbočku, a žiada sa dodať, že v zdravej a normálne fungujúcej demokracii by sa im rovnako venovali aj kolegyne a kolegovia z koalície, pretože sú krajiny, kde poslanci a poslankyne berú smrteľne vážne to ustanovenie, že každý v konečnom dôsledku hlasuje v prvom rade v duchu vlastného, vlastného úsudku a hlasuje za seba. A sú krajiny, kde aj koaliční, vládni poslanci a poslankyne sú, vedia byť kritickí voči svoje vlastnej vláde, keď predkladá do Národnej rady či do ich ekvivalentu Národnej rady, do ich parlamentu veci, ktoré sú nedopečené, čiže nedomyslené, ale v prípade tejto Národnej rady to tak, žiaľ, nie je, čiže túto úlohu si na seba bere opozícia.
Ja osobne sa chcem v tejto, v tomto vystúpení venovať jednej časti, a tou je konkrétne tie zmeny navrhované pani prezidentkou, žiadané pani prezidentkou, ktoré sa týkajú článkov č. 8 a čl. č. 9 novely kompetenčného zákona, a sú to v podstate tie zmeny, ktoré sa týkajú systému, ktorý reguluje, ako sa udeľujú licencie na dovoz či vývoz výrobkov obranného priemyslu a iných smrtiacich nástrojov, zbraní, ktoré nie sú určené pre obranný priemysel. Bavíme sa tu o zmene, ktorá bola pretriasaná opäť v tomto parlamente či pánom poslancom Krúpom, či mnou celé hodiny. Dovoľte mi najskôr povedať, čo bolo obsahom zmeny v tomto zákone a potom prejdem na to, prečo prezidentka namieta a prečo s ňou súhlasím. Začnite mi trošku, dovoľte mi začať trošku zo širšia.
Sú v podstate tri zákony, ktoré regulujú, ako sa vyvážajú, alebo ako sa dovážajú a kto vôbec môže obchodovať s výrobkami, ktoré majú smrtiace účinky. Zákon 392/2011 reguluje výrobky priamo určené pre potreby ozbrojených zborov. Zákon 144/2013 reguluje výrobky určené pre civilný trh, ale také, ktoré zabíjajú či môžu byť použité pri zabíjaní, čiže napríklad poľovnícke pušky, puškohľady a tak ďalej. A tieto, bod, dva zákony boli zmenené a novelizované tými spomínanými článkami č. 8 a 9 v tomto tres... v tomto kompetenčnom zákone.
Je ešte aj tretí zákon, zákon č. 39/2011, ktorý reguluje obchod s prostriedkami dvojakého využitia. To sú veľké veci, ktoré nie sú určené pre zabíjanie, ale môžu tak byť zneužité či použité veci, ako napríklad drony, ale aj softvér. Tento prezidentka nevetovala, čo si myslím, že pokojne mohla, a dostanem sa k tomu neskôr v tejto rozprave.
Čo tie zákony určujú, tie spomínané zákony, ako ten systém fungoval doteraz, čo v tom zmenila táto parlamentom schválená nedávna novela a prečo tomu prezidentka namieta? V praxi ten systém fungoval zhruba tak, že gestorom pre všetko udeľovanie licencií opäť na dovoz, vývoz a či obchodovanie s týmito spomínanými prostriedkami, gestorstvo nad týmto má ministerstvo hospodárstva, a to však hrá relatívne obmedzenú úlohu, v podstate len skontroluje, či tie papiere, že či všetky tie požadované dokumenty, ktoré majú byť súčasťou žiadosti o licenciu, boli naozaj predložené, či sa tá vec naozaj môže vyviesť, či je to kóšer a v súlade s právnymi normami a reguláciami, ku ktorým sa ešte o chvíľku dostanem, to už reálne ministerstvo hospodárstva nikdy nerobilo, toto v praxi vždy robievalo, robievala sieť orgánov štátnej správy, ktorá je priamo taxatívne vymenovaná v tom zákone. Patrí sem ministerstvo obrany, Slovenská informačná služba, ministerstvo zahraničných vecí a iné, ale dve ministerstvá mali osobitné postavenie v tej starej verzii zákona alebo dv. Jedno ministerstvo a jedna, jedna služba, to bolo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a Slovenská informačná služba, tie mali výnimočné postavenie v tom, v starej, v tej starej verzii zákona pred vašou novelou v tom zmysle slova, že mali právo veta. Ich postoj, ich názor k danej žiadosti o dovoz či vývoz či žiadosť o obchodovanie boli pre ministerstvo hospodárstva záväzné. Keď ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenská informačná služba v minulosti povedala nie, toto nevyveziete, toto nedoveziete, ministerstvo hospodárstva nemalo na výber, muselo sa ich, ich pozíciou riadiť zo zákona.
Čo urobila vaša novela? Novela predložená vládou a následne vetovaná pani prezidentkou? Táto novela ponecháva konzultačnú úlohu pre ministerstvo zahraničných vecí a pre Slovenskú informačnú službu, ale odobrala im právo veta. Podľa novely schválenej v tomto parlamente pred sviatkami dostáva ministerstvo obrany výlučné právo vetovať žiadosti o dovoz a vývoz licencií. Nebudem teraz sa púšťať do odôvodnenia, ktoré bolo v tejto, ako súčasťou tej navrhovanej novely, ono prakticky neexistuje, avšak pokúsim sa vám ľudovým jednoduchým jazykom vysvetliť, prečo je to zásadná chyba a prečo silne súhlasím s vetom pani prezidentky, pretože presne tie isté dôvody, ktoré vám vytkla v jej navrátenej verzii zákona, boli dôvody, ktoré sme spomenuli aj v rozprave už pred niekoľkými týždňami.
To, či sa nejaké ministerstvo alebo nejaká vláda rozhodne vyviesť alebo doviesť alebo udeliť licenciu na vývoz alebo dovoz smrtiacich prostriedkov, to nie preds... predmetom žiadnej improvizácie. Sme tu riadení konkrétnymi zákonmi, normami a smernicami aj Európskej únie. Dovoľte mi spomenúť jednu, ktorú som vypichol v rozprave, potom pridám druhú, ktorú pridala pani prezidentka vo svojom, vo svojom vrátení toho zákona.
Existuje niečo ako spoločná pozícia Rady Európskej únie z roku 1994. Táto spoločná pozícia sa týka opäť výrobkov obranného priemyslu a vymenuváva taxatívne dôvody, osem dôvodov, pre ktoré nemôžu byť tieto prostriedky vyvezené do určitých krajín. Ide o spoločnú pozíciu, táto nie je právne vymožiteľná v tom zmysle, že nebude žiadny infringement a žiadna pokuta, pokiaľ sa jej nebudeme držať, ale predpokladám, že ani vládna koalícia nechce povedať, že sa ide účelovo odlišovať a odchyľovať od spoločnej pozície európskej kraj... Európskej únie a že ideme na hulváta porušovať dohodnuté pravidlá všetkými členskými krajinami, čiže predpokladám, že sa ňou aj vy cítite viazaní.
Čo sú tie dôvody, pre ktoré môže podľa tejto spomínanej spoločnej pozície, nieže môže, ale musí vláda zamietnuť žiadosť o vývoz, o vývoz vojenskej technológie. Tým prvým dôvodom sú porušovania ľudských práv. To je, myslím si, že samozrejmé, pokiaľ existujú oprávnené obavy, že technika, ktorú vyvezieme, bude použitá na strieľanie do demonštrantov atď., tak je, myslím si, že už len čisto v ľudskom záujme, aby sme tieto strelné zbrane nevyviezli.
Potenciálne zneužitie na represiu je ďalší dôvod. K tomu tiež, myslím, všetci rozumieme, je to veľmi jednoduché. Pokiaľ je v tom štáte napätie medzi dvoma etnickými skupinami, je tu vážna obava, že tá, ktorá je pri moci, zneužije tie zbrane na to, aby postrieľala členov druhej etnickej skupiny, tak asi ich nechceme, tie zbrane dodať. Opäť je to v rozpore s mnohými smernicami, s medzinárodnými zákonmi a vôbec, s morálkou a etikou.
Podpora terorizmu. Asi nechceme vyvážať, spomeniem konkrétnu krajinu, do Iránu zbrane, ktorá ich potom tá postúpi milíciám Houthi, ktoré potom používajú pri útoku na vode, ktoré dovážajú aj nám tovar cez Červené more. Takže podpora terorizmu je, myslím, že úplne samozrejmé kritérium. Nechceme byť súčasťou, nechceme, aby naše vývozy vojenskej technológie boli súčasťou takéhoto niečoho.
Možnosť zneužitia daných zbraní z danej techniky proti inej členskej krajine EÚ. Toto nie je malá vec. Stalo sa nám v minulosti, pamätám si z mojich čias ako veľvyslanec pri NATO, že veci vyvezené, to vieme, nemenované alebo to, to asi jedno, do akej krajiny, boli následne posunuté napríklad do Pakistanu a ocitli sa v rukách Talibanu a boli použité Talibanom proti francúzskym, nemeckým či americkým našim spojencom, s ktorými sme bok po boku vtedy pôsobili v Afganistane. To nie je pre spolunažívanie v koalícii, pardon, v Aliancii, ani pre dobré vzťahy s našimi spojencami zdravé, keď ozbrojené zložky našich spojencov sú buď v útoku, pod útokom slovenskou muníciou zo slovenských zbraní, nech už sú v rukách kohokoľvek. Čiže opäť, myslím si, že je úplne samozrejmé kritérium, ktoré máme silný záujem dodržiavať.
Ďalšia, ďalší dôvod. Možnosť efektívne využiť kupovanú technológiu. To keď teraz zdanlivo že čudne znejúce kritérium, ale skúsim ho vysvetliť. Ak je úplne zrejmé, že tá vec, ktorú tej danej krajine predávame, je ich ďaleko na technologickej spôsobilosti tej krajiny využiť, jednoducho nemá dôvod tú danú technológiu kupovať, no tak je tu silné podozrenie, že ju nekupuje pre seba, a že v rozpore s písomnými záväzkami, ktoré sú tiež súčasťou takejto žiadosti o dovoz, ju zrejme plánuje postúpiť niekomu inému a nehovorí nám pravdu a úmyselne nás asi zavádza. Čiže jedna z vecí, ktoré musíme posúdiť pri žiadosti o takýto, o vývoz licencií do nejakej krajiny, je, či tá daná krajina má reálnu fyzickú potrebu pre tú technológiu a či ju vie aj reálne využiť z príčin, ktoré som spomenul.
Posledný a nemalý dôvod z tých ôsmich - finančný dopad na danú krajinu. Ak máme vážny dôvod si myslieť, že tá technológia, ktorú ideme predať, de facto zruinuje štátny rozpočet tej krajiny, že si tu inými slovami nejaký diktátorský režim posilňuje svoju moc a necháva tisíce, možno viac ľudí umrieť hladom, len aby si zadovážil nové tanky, stíhačky či lietadlové lode, no tak asi nechceme byť súčasťou takejto de facto represie proti vlastnému obyvateľstvu.
To sú tie dôvody, tých osem taxatívne vymenovaných dôvodov priamo v spoločnej pozícii Európskej únie, ktoré musia byť posúdené príslušnými orgánmi štátnej správy na Slovensku pri každej žiadosti o vývoz, o licenciu na vývoz zbraní, výrobkov obranného priemyslu zo Slovenska do ďalších krajín.
No a teraz prečo je dôležité, aby sme v praxi mali poctivé mechanizmy na to, aby sme vedeli týchto osem dôvodov posúdiť? Je úplne zrejmé, že nechceme byť súčasťou porušovania ani jedného z týchto princípov, myslím, že tie dôvody som, som vyložil veľmi jasne. A teraz otázka je, že ako sa, ako tomu vieme zabrániť a v praxi to fungovalo tak, že ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má veľmi širokú sieť zastupiteľských úradov po celom svete, bolo často doslova požiadané a dožiadané ministerstvom hospodárstva. Prišla nám tu žiadosť z krajiny, nepoznáme tú krajinu dobre, nevyvážame tam často, trochu nám to smrdí, máme tam zastupiteľský úrad, prosím vás, pozrite sa na to. A naši diplomati v danej krajine skutočne sa pustili do práce, obvolali si, zistili si, aká je situácia v danej krajine, či naozaj tú technológiu potrebujú, aký je finančný dopad a vypracovali hodnotenie, ktoré bolo následne použité ministerstvom zahraničných vecí pri posudzovaní toho, či tá licencia má byť udelená, alebo nie.
Preto bolo ministerstvo zahraničných vecí priamou súčasťou a s právom veta, s výnimočným postavením v tej starej verzii zákona medzi tými orgánmi, ktoré posudzujú každú žiadosť o licenciu a mimochodom SIS má podobné spôsobilosti, podobné kapacity, preto mali tieto dve zložky to výnimočné postavenie, lebo majú tú kapacitu. Majú tú ozajstnú sieť úradov, tých ľudí a tú prax takéto veci posudzovať, a to už ani nespomínam, že v rámci Európskej únie existujú databázy, pri, ktorými si vymieňajú jednotlivé členské krajiny informácie o tom, že ktoré, ktorá krajina, členská krajina Európskej únie zamietla žiadosť o vývoz do ktorej krajiny a táto informácia, táto databáza je dôležitou súčasťou posudzovania každej žiadosti, lebo sa bežne robí v tejto brandži, že jedna vláda Európskej únie odmietne vývoz do nejakej pofidérnej krajiny a tá daná firma, tá daná krajina to potom skúsi cez inú členskú krajinu.
A preto máme spoločnú databázu, kde si zdieľame informáciu o tom, čo bolo zamietnuté, aby sa nám nestalo, že my omylom, z lajdáctva, šlendriánstva či nepozornosti pustíme niečo, čo šesť iných členských krajín z dobrých príčin zamietlo. Do tejto databázy nemá prístup ministerstvo obrany, do tejto databázy má prístup ministerstvo zahraničných vecí. Poviete si technická záležitosť, dá sa to prehodiť, ale ďalšie zbytočné náklady, ďalší know-how, ktorý je stratený. Túto databázu spravujú ľudia na ministerstve zahraničných vecí, jej preklopenie na ministerstvo obrany je zbytočné, nákladné a nijako v tejto dôvodovej správe nevysvetlené či nepodložené.
Tým nechcem spochybniť, a zastavím sa tu na sekundu aj pri spôsobilostiach samotného ministerstva obrany. Ministerstvo obrany nie sú len kasárne na Kutuzovovej a sieť základní po celom Slovensku. Ministerstvo obrany má svoje Vojenské spravodajstvo, ktoré je, ktoré má aj zahraničnú zložku, má, samozrejme, vnútornú zložku, kontru, ale má aj externé spravodajstvo a má ľudí aj v zahraničí na niektorých zastupiteľských úradoch. A sú to ľudia, ktorých mnohých poznám osobne, pôsobil som v tejto brandži desiatky rokov, mnohí sú mi aj kamarátmi, boli by prví, ktorí by povedali: Tomáš, my nemáme tie spôsobilosti na to, aby sme posúdili celé toto spektrum vecí, ktoré sa od nás žiada posúdiť. My sme trénovaní odborníci na vojenské záležitosti. Spýtaj sa ma, aká je bezpečnostná situácia v krajine, spýtajte sa ma, aké má vzťahy táto krajina s nejakou druhou a či tu hrozí napätie a či sa nepripravuje na ozbrojený konflikt, to sú veci, čo vám viem posúdiť.Ale ľudské práva? Sociálna situácia? Toto nie sú veci, ktorým sa venujú, toto nie sú veci, na ktoré sú trénovaní, a pripomínam, tá sieť, ktorú má k dispozícii Vojenské spravodajstvo, je zlomkom toho, čo má k dispozícii ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Jednoducho nie je v silách, nie je v silách ministerstva obrany s jeho súčasnými spôsobilosťami a s tou sieťou ľudí, ktorých v zahraničí má, posúdiť tie žiadosti o vývoz tak dôkladne, ako to historicky posudzovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí spolu so Slovenskou informačnou službou.
Toto boli všetko výhrady, ktoré odzneli už v našej pôvodnej rozprave či od pána poslanca Krúpu či odo mňa, ak mi ušli príspevky od iných, ospravedlňujem sa. Pani prezidentka dodala ešte jeden, dovoľte mi ho zacitovať, ten nám ušiel, ale nie je malý a stojí za spomenutie. Vypichla takisto, že existuje niečo zvané Oznámenie Komisie Európskej únie adresované Rade a Európskemu parlamentu o strelných zbraniach a vnútornej bezpečnosti Európskej únie z roku 2013, ktoré jasne ustanovuje, že je cieľom Európskej únie pri strelných zbraniach a obchodovaní s nimi zvýšiť tlak na kriminálne trhy, zastaviť nelegálnu držbu strelných zbraní a zabrániť ich zneužitiu zločincami či teroristami. Opäť jednoznačný a myslím si, že ľahko pochopiteľný zámer tejto, tejto spoločnej, spoločnej pozície či, pardon, tohto oznámenia. A toto oznámenie zároveň kladie na členské krajiny to očakávanie a tú požiadavku, aby, citujem pani prezidentku: "aby si zabezpečila svoje vlastné vnútorné orgány", dôkladné orgány kontroly nad tým, aby tieto zbrane neboli vyvezené a zneužité na účely, ktoré som práve spomenul. A opäť, keď zoberieme tým orgánom, ktoré sú kompetentné na posudzovanie žiadostí na export, ktoré majú na to aj príslušnú sieť, aj príslušný know-how, to právo veta a pridelí mi niekoho, kto to právo, kto ten know-how nemá, tak nemáme zabezpečené podľa tohto, podľa tohto spoločného, podľa tohto oznámenia tú dôkladnú kontrolu proti zneužitiu, ktorú by sme mali v zmysle oznámenia, citovaného oznámenia mať. V tomto sa takisto zhodujem plne s pani prezidentkou. Myslím si, že duch tohto jej kroka, kroku je presne v súlade s tým, s tou kritikou, ktorú sme voči zákonu vypichli, či už v tej predošlej rozprave, či som teraz spomenul, či som spomenul dnes.
Dodám ešte na záver, že pani prezidentka sa nedotkla článku č. 7 danej novely a pokojne mohla. Článok č. 7 danej novely je ten, ktorý mení postavenie ministerstva zahraničných vecí a SIS-ky v neprospech ministerstva obrany pri regulácii dovozu a vývozu prostriedkov dvojakého použitia, to sú tie spomínané drony, to sú tie spomínané, to je ten spomínaný softvér, umelá inteligencia a iné. Neviem úprimne, prečo nenamietala aj proti zmene v tomto prípade alebo pri vývoze tohto typu technológie. Každý, kto trošku sleduje ozbrojené konflikty v zahraničí, vidí, že napríklad také drony sú oveľa relevantnejšie pre použitie pri dnešnom konflikte ruskej agresie voči Ukrajine, ako napríklad bežne držané ručné zbrane. Tie sú jednoducho ľahšie dostupnejšie ako drony. Myslím si, že je, sú veľmi silné dôvody na to, aby bol trh a obchodovanie, medzinárodné obchodovanie s prostriedkami dvojakého využitia rovnako prísne regulované ako obchodovanie s prostriedkami, výrobkami obranného priemyslu či s inými strelnými zbraňami. A myslím si, že pani prezidentka mohla pokojne vetovať aj článok 7 novely tohto kompetenčného zákona, neurobila tak, ale myslím si, že stojí za spomenutie, že aj v tomto tá novela tohto zákona pochybila.
Je, samozrejme, na vás, páni poslanci a pani poslankyne z vládnej koalície, ako s týmto naložíte. Boli ste opakovane varovaní, že ideme s touto novelou porušiť minimálne ducha, ak nie priamo literu tých spomínaných spoločných pozícií, ktoré nás viažu a ktoré sme sami podpísali, a to som ani nešiel, ani nepôjdem z časových príčin do vecí, ktoré prezidentka nevytkla a ktoré sme vám vytkli v tej pôvodnej rozprave, ten deformačný efekt, ktorý bude mať táto novela na samotný zbrojársky trh. Fakt, že ministerstvo obrany, ktoré je samé aktérom na obrannom trhu, lebo vlastní veľkú časť obranných firiem, ktoré na Slovensku pôsobia, sa stáva vlastne aj de facto pánom života a smrti týchto obranných firiem, tohto celého trhu vrátane tých súkromných podnikateľov, ktorí na tomto trhu podnikajú, lebo bude nielen podnikateľom, ale aj jediným hlavným regulátorom tohto trhu, čo sa mi zdá byť dosť absurdná pozícia a potenciálne aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Je toho viacero, čo sa tomuto zákonu dá vytknúť len v tej časti, ktorá sa týka vývozu a dovozu obrannej technológie. V každom prípade účelom tejto rozpravy je venovať sa len prezidentkinmu vetu, preto do týchto častí nepoviem, ale poviem len toľko, že už len tie námietky, ktoré prezidentka vzniesla, ktoré som zacitoval, ktoré by sa pokojne dali rozšíriť, sú pre nás veľmi silným dôvodom pre to, aby sme tento zákon minimálne v tom zmysle, ako pani prezidentka požiadala, upravili, a tie spomínané časti vyhodili. Pokojne by sme mohli ísť aj ďalej a je už len na vás, páni poslanci vládnej koalície, poslanci a poslankyne vládnej koalície, či budete skutočne hlasovať v tomto prípade podľa svojho vlastného úsudku a podľa vlastného duchu, alebo či budete s plným vedomím, že touto novelou porušujete naše medzinárodné záväzky a naše medzinárodné pozície, napriek tomu všetkému podporovať tento zákon. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe, pán kolega Valášek, že si veľmi trefne a odborne konkretizoval už aj tak veľmi vážne a veľmi podrobné dôvody a pripomienky prezidentky k tomuto zákonu. Naozaj tieto výhrady sú o to vážnejšie, že majú aj medzinárodný a európsky presah. A podľa toho, ako vidím, koľko ľudí je prihlásených do rozpravy, tak napriek tomu, že sme si skrátili čas, tak opäť sa nedozvieme stanovisko a názory koaličných poslancov a koalície k tomuto návrhu zákona, čo vzhľadom na to, že sme v situácii, že už rokujeme o vete a o tak zásadných a výhradných pripomienkach prezidentky, ktoré myslím, že sú zrejmé po prečítaní toho veta. Všetkým, by som očakávala, že teda väčšia účasť zo strany koalície v rozprave bude.
A teda by som aj, ako pán Zahorčák povedal, že dôsledne budete vyhodnocovať porušenia opozičných zástupcov, poslancov, v prípade nejakých rokovaní výborov alebo rokovaní Národnej rady, tak ja by som vás vyzvala, aby ste sa tiež sebareflexívne zamysleli nad týmito pripomienkami prezidentky, nad argumentáciou, ktorú predniesol pán Valášek a tiež tak sebareflexívne zhodnotili, či náhodou pri tomto návrhu zákona nedošlo k pochybeniu v legislatívnom procese a či nedošlo k pochybeniu v samotnom obsahu tohoto návrhu, aby sme teda používali rovnaký meter nielen pre opozíciu, ale aj pre koalíciu, lebo potom tu krivíme proces a je tu taká akože neistota toho, že čo je správny výklad zákonov a rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.

Tomáš, aj ja sa ti chcem poďakovať za tvoj príspevok a chcela by som predovšetkým poslancom a poslankyniam vládnej koalície pripomenúť, že tie výhrady, ktoré si tu rozviedol, ktoré teda v prvom rade vo vzťahu k tým zbraňovým licenciám povedala prezidentka vo svojom vete, sú aj podľa tvojho príspevku naozaj veľmi vážne. Bavíme sa tu o vážnych pochybnostiach, o tom, že či prenos tejto kompetencie z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany je správny, či ministerstvo obrany na to má dostatočné kapacity a treba pripomenúť, že priestor na túto debatu nie je teraz pri vete prezidentky, ale bol práve alebo mohol by byť, keby bol tento zákon novelizovaný v riadnom legislatívnom procese, v MPK a podobne, kde by sa mohlo dôkladne a dostatočne preskúmať, že či tieto výhrady sú nejakým spôsobom opodstatnené, či sú tam tie kapacity dostupné a podobne.
A jednou z výhrad vo vete prezidentky je práve ten spôsob, akým sa vlastne novela kompetenčného zákona prijíma narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní a podľa môjho názoru tento tvoj príspevok a tie dôvody, ktoré si veľmi, veľmi detailne a veľmi dobre a odborne rozšíril, nás nemôžu viesť k ničomu inému, len k tomu, že vlastne to skrátené legislatívne konanie nebolo dostatočné a že by sme všetci poslanci a poslankyne Národnej rady v tomto smere, v tomto bode mali jednoznačne podporiť veto prezidentky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Ďakujem aj tebe, Tomáš, a ďakujem tak isto aj pani prezidentke, ktorá dala veľmi, alebo viac ako relevantné a masívne vyargumentované pripomienky k tomuto zákonu.
Žiaľ, ani na ústavnoprávnom výbore, kde sme mali tento zákon prerokovávať, sme sa naozaj k odbornej diskusii nedostali napriek tomu, že sme kolegov k tomu viacnásobne vyzývali. Tak isto tuná nebude diskusia očividne o týchto problematických veciach a naozaj pri takomto, pri takejto zmene, kedy vláda zásadným spôsobom oslabuje doterajšie fungovanie alebo funkčné procedúry, ktoré majú, môžu mať veľmi negatívny dopad na našu medzinárodnú reputáciu alebo aj naše záväzky a povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, tak ja neviem už, kedy by sme mali, kedy by sme mali diskutovať a snažiť sa niečo, niečo vylepšiť, ale je to zjavné po tom, alebo teda nikto nám nemôže vyčítať, že si myslíme, že naozaj je to ďalšie mocenské rozhodnutie, kedy vláda koná nie vo verejnom záujme, ale v záujme svojho ministra, v individuálnych záujmoch svojho ministra a je to podobné ako pri zákone, pri Trestnom zákone alebo pri ďalších zákonoch, ktoré sme tu za posledné obdobie prerokúvali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni v sále, ctení občania, dovoľte mi príspevok do rozpravy k uplatneniu práva veta pani prezidentkou Slovenskej republiky za klub KDH.
Je to historicky prvé veto úradu prezidentky pre tento novozložený parlament. Dočkali sme sa ho relatívne veľmi zavčasu. Poslanci Kresťansko-demokratického hnutia sa zapojili do prebehnutej rozpravy a svojimi vecnými pripomienkami sa snažili poukázať na problémové miesta navrhnutej novely. Vládna koalícia si zákon schválila bez akejkoľvek snahy upraviť či pozmeniť svoj narýchlo poskladaný zlátaný návrh a my sme sa preto ako KDH obrátili aj na úrad pani prezidentky so žiadosťou o vetovanie tejto mimoriadne nekoncepčnej a tým aj nebezpečnej novely.
Na úvod sa ešte na chvíľočku pristavím pri vzniku ministerstva športu a cestovného ruchu, aj keď ho pani prezidentka teda nevetovala, ale chcem povedať, že v takejto predkladanej podobe a takýmto zrýchleným spôsobom nie je dobré ani vznik tohto ministerstva. Samozrejme, my sme za rozvoj športu, ale myslíme si, že lepším riešením je, ak budú vládou pripravené koncepcie rozvoja športu a budeme mať definované, akým spôsobom chceme dosiahnuť rozvoj športu od najmladších detí, klubové športy, individuálne športy, akým spôsobom vláda chce zabezpečiť samotnú podporu vrcholových športovcov a ak budú, ak bude vyvolaná spoločenská a odborná diskusia na túto tému.
Ďalej sa budem však venovať tým častiam, ktoré pani prezidentka vetovala a teda mala k nim výhrady, a my sme teda ich mali tiež, čo sme ukázali v predošlej rozprave. Čo sa týka postavenia SIS a ÚRSO, stotožňujeme sa s výhradami pani prezidentky a sme presvedčení, že SIS by nemala byť definovaná ako ústredný orgán štátnej správy. Nesúhlasíme, že obom úradom, SIS ako aj ÚRSO, sa upravuje spôsob menovania riaditeľa na úkor kompetencie prezidentského úradu. Sme presvedčení, že oboch riaditeľov by mal menovať úrad prezidenta na návrh vlády po riadnom výberovom konaní. Schválené zmeny priamo odporujú ustanoveniam zákonov, ktorým sú SIS a ÚRSO zriadené a spravované. Ďalej sme presvedčení, že je potrebné zachovať nezávislosť úradu v prípade ÚRSO. ÚRSO má byť nezávislý regulátor, ktorý určuje regulačné rámce vzhľadom na trh s energiami, a s prihliadnutím na stav domácností a priemyslu v našej republike a nie na politicko-marketingovú požiadavku vlády.
Pán premiér Fico síce povedal, že by najradšej chytil pod krk bývalého riaditeľa ÚRSO, ale touto novelou chce vláda dostať úrad pod svoje vlastné nohy. Samozrejme sa ohradzujeme aj proti takýmto vyjadreniam a zastrašovaniu úradníkov z pozície premiéra. Ak vládna koalícia prelomí veto, stane sa z ÚRSO ÚVRÚSO, teda Úradom Vlády Regulovaný Úrad Sieťových Odvetví. Podobná situácia nastane aj pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad vlády opäť kompetenčne zasiahne do nezávislosti tohto úradu, ale o tomto vám viac povie môj kolega za KDH Peter Stachura, ktorý sa bude úradu pre dohľad venovať vo svojom príspevku.
Prekáža nám rovnako ako pani prezidentke, že vláda chce flexibilne zmeniť už vymenovaných riaditeľov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a štatistického úradu a takýmto vágnym spôsobom retroaktívnu zmenu účinnosti teraz platných právnych noriem. Slušnej a právom organizovanej spoločnosti, kde sa ctia zásady právneho štátu, je neprípustné, aby dochádzalo k retroaktívnemu odvolávaniu vymenovaných predsedov na zákonom stanovený funkčný čas podľa aktuálneho, platného právneho predpisu.
Podstatné v tom celom je, že nie sú dané zákonné dôvody na ich odvolanie, tak sa vláda snaží takýmto nehoráznym spôsobom vysporiadať s nominantmi, ktorí im nie sú naklonení, resp. potrebuje tieto posty obsadiť ľuďmi, ktorí sú im blízki. Preto existuje oprávnená obava, že môže prísť zo strany takto odvolaných riaditeľov k žalobe na štát o finančné odškodnenie a tak i k povinnosti občanov zaplatiť túto ujmu z verejných prostriedkov, na ktoré sa v konečnom dôsledku sami pozbierajú.
Ako klub poslancov Kresťansko-demokratického hnutia v Národnej rade máme výhrady k zmene pravidiel pri udeľovaní dovozných a vývozných licencií na výrobky obranného priemyslu. Myslíme si, že vypustenie role ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré dáva záväzné stanovisko, či už súhlasné, alebo nesúhlasné, v procese udelenia licencie, je znižovaním štandardov zahranično-politickej bezpečnosti Slovenska. Táto legislatíva dáva voľnú ruku ministerstvu obrany realizovať obchod bez vyhodnocovania vhodnosti a bezpečnosti daného obchodu. Je to prístup typu ´only biznis´ bez zodpovednosti za prípadné dopady na zahraničnú politiku a vnímanie Slovenska ako spoľahlivého partnera v celoslovenskom merítku, v celosvetovom merítku. Pre tieto dôvody, ktoré som uviedla a ktoré následne v rozprave uvedú aj moji kolegovia, ako klub poslancov Kresťansko-demokratického hnutia budeme hlasovať proti prelomeniu veta pani prezidentky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci, dnes je výnimočný deň. Viete, čím je dnešný deň výnimočný? Dnes to mal byť posledný deň existencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Tak si to Robert Fico naplánoval, tak to Boris Susko napísal a tak na to Peter Pellegrini a Andrej Danko prikývli. Takto to vláda schválila, v takom znení ten návrh do parlamentu poslala. A vďaka nám dnešný deň nie je posledným dňom existencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Vďaka našej poctivej opozičnej práci aj v pondelok môžu prísť prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry do práce a môžu pokračovať v ochrane peňazí daňových poplatníkov pred ich rozkrádaním skorumpovanými politikmi cez manipulované verejné obstarávania a podobne. Toto je konkrétny výsledok poctivej parlamentnej opozičnej práce.
Výsledkom práce koalície mala byť nielen zrušená špeciálna prokuratúra, výsledkom práce koalície dnes mali byť aj lacnejšie potraviny. Už tri mesiace ľudia márne čakajú na splnenie predvolebného sľubu Petra Pellegriniho, že ak bude pri moci, zabezpečí lacnejšie potraviny. Ale my už dnes vieme, že v kalendári Petra Pellegriniho plynú dni pomalšie ako v kalendároch bežných ľudí, napríklad, že ´bezodkladne´ trvá v kalendári Petra Pellegriniho najmenej 79 dní, takže zlacnenie potravín sa pochopiteľne odkladá, aj rušenie špeciálnej prokuratúry, a nielen to. Výsledkom práce koalície mala byť nielen zrušená špeciálna prokuratúra, nielen lacnejšie potraviny, ale aj lacnejšie energie. Aj tam už ľudia tri mesiace márne čakajú na splnenie predvolebného sľubu Petra Pellegriniho, že ak bude pri moci, zabezpečí lacnejšie energie. Rovnako ako splnenie sľubu o lacnejších potravinách sa odkladá, odkladá sa aj splnenie sľubu o lacnejších energiách, lebo zrušenie špeciálnej prokuratúry je pre túto vládnu koalíciu väčšia priorita.
Vládnej koalícii však nevychádzajú plány. Nestihli zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, tak ako si to naplánovali, neznížili ceny potravín, tak ako to ľuďom sľubovali, neznížili ceny energií, tak ako to ľuďom sľubovali, a dnes budeme celý deň hovoriť o tom, že nestihli splniť ani ďalšie plány, ktoré si napísali do novely kompetenčného zákona, napríklad založiť ministerstvo cestovného ruchu a športu, vymeniť vedenie štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či urobiť z ministerstva obrany ministerstvo obchodovania so zbraňami.
Panie poslankyne, páni poslanci, my sme vám to hovorili. My sme vám hovorili, že neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie o kompetenčnom zákone a prezidentka republiky to potvrdila. Citujem z jej rozhodnutia: "Som presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu sú dôvody politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. Mám za preukázané, že nebolo a nie je nevyhnutné urýchlené prijatie navrhovaných zmien v zmysle schváleného zákona. Podľa môjho presvedčenia tak odborná i laická verejnosť boli ochudobnení o diskusiu o vládnom návrhu zákona, pričom legitimita takéhoto obmedzenia demokratickej diskusie nebola daná."
Varovali sme počas rozpráv v skrátenom legislatívnom konaní, varovali sme aj predtým, že tento návrh slúži na politické ovládnutie dvoch nezávislých inštitúcií, štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Varovali sme, že tento návrh oslabí nezávislosť týchto inštitúcií, oslabí právomoci prezidenta alebo prezidentky republiky a koncentruje viac moci do rúk vlády. A prezidentka republiky vo svojom rozhodnutí aj toto naše varovanie potvrdila pre tých, ktorí jej veto nečítali, a som si istí, že medzi poslancami vládnej koalície sa nájdu viacerí, si to tiež dovolím odcitovať:
"Schváleným zákonom sa mení spôsob kreácie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Kým podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy menuje a odvoláva predsedu týchto dvoch štátnych orgánov prezident Slovenskej republiky na návrh vlády, tak podľa schváleného zákona ich bude menovať a odvolávať výlučne vláda. Schváleným zákonom sa zároveň zavádzajú nové dôvody, pre ktoré bude možné týchto predsedov odvolať. V prvom rade namietam, že zákonodarca sa v dôvodovej správe a, samozrejme, ani v diskusii, ktorá bola zredukovaná kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu na rozpravu v parlamente, kde parlamentná opozícia diskutovala sama so sebou z dôvodu neprítomnosti alebo neochoty poslancov vládnej väčšiny zapojiť sa do rozpravy, nevysporiada s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a nie vláda. Rozlišovanie medzi vyššími štátnymi funkcionármi a štátnymi funkcionármi je významné a nie je vecou náhody. Rozdiel medzi pojmami ´vyšší štátny funkcionár ´a ´štátny funkcionár´, veľmi jasne vysvetlil prostredníctvom konkrétnych rozlišovacích kritérií Ústavný súd, ktorý z neho vyvodil aj dôsledky v podobe konštatovania protiústavnosti zákona.
V náleze PL.ÚS 32/95 zo 7. novembra 1996 Ústavný súd konštatoval: "Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami, vyššieho štátneho funkcionára by mali charakterizovať najmä tieto znaky: je spravidla na čele ústredného orgánu, z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovávanie ústavy a zákonov a ich ochranu, presadzuje a chráni prioritné záujmy štátu, je občanom doma i v zahraničí, je do svojej funkcie ustanovovaný na základe ústavy alebo zákona, pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky."
Z citovaných záverov Ústavného súdu možno jednoznačne vyvodiť, že ak ide o takého funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu, do rozporu s ústavou.
Schválený zákon má ďalej priamo do zákona doplniť osobitne vo vzťahu k predsedovi štatistického úradu nasledovnú formuláciu: predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb. Súčasne však pridáva medzi dôvody odvolania aj to, že sa vyskytnú iné závažné dôvody najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Takýto flexibilný a vágny dôvod na odvolanie je použiteľný kedykoľvek, čo znamená fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať nepohodlného predsedu štatistického úradu. Podobná úprava bola vložená aj do dôvodov pre odvolanie predsedu úradu pre dohľad. Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek, čím sa títo fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde. To je v priamom rozpore s konceptom nezávislosti, ktorú zákon obom orgánom výslovne priznáva a explicitne ustanovuje, že nesmú podliehať vplyvu žiadnych iných orgánov verejnej moci.
Právna úprava prijatá v schválenej podobe v prechodných ustanoveniach upravuje, že právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu považujem za ústavne nesúladnú s princípom právnej istoty a zákazom pravej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy. Vláda je tak oprávnená využiť svoju novú retroaktívnu flexibilnými a vágnymi dôvodmi posilnenú právomoc a odvolať už súčasných predsedov úradu pre dohľad a štatistického úradu. Otvára sa tým otázka porušenia ich ústavných práv, predovšetkým legitímnych očakávaní a práv súvisiacich s výkonom verejnej funkcie. To by mohlo znamenať sťažnosť na Ústavnom súde a následné finančné zadosťučinenie, ktoré by museli v konečnom dôsledku uhradiť občania z verejných financií.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO sa stotožňuje s pripomienkami prezidentky republiky a bude hlasovať v súlade s jej návrhom. Nepochybujem o tom, že vy, koaliční poslanci, sa zariadite inak. Pretože ako hovorí premiér Fico v súvislosti so zrušením špeciálnej prokuratúry, platí to aj o tomto návrhu zákona. Aj oslabenie nezávislých inštitúcií je mocenské rozhodnutie. Aj oslabenie právomoci prezidenta je mocenské rozhodnutie. Aj koncentrácia moci do rúk vlády je mocenské rozhodnutie. Aj premena ministerstva obrany na ministerstvo obchodovania so zbraňami je mocenské rozhodnutie. A čo je zaujímavý, zaujímavé, nebyť týchto mocenských rozhodnutí, už skoro dva týždne mohlo na Slovensku fungovať ministerstvo cestovného ruchu a športu. Z rozhodnutia pani prezidentky je totiž zrejmé, že ak k niečomu výhrady nemá, tak to je zriadenie nového ministerstva. Keby tento zákon riešil len túto jednu vec, žiadne prezidentské veto by sme tu dnes nemali. Za to, že to tak nie je, za to, že ani tento plán sa vláde nepodarilo splniť, môže Andrej Danko poďakovať svojim koaličným partnerom. Ja im za to tiež určite ďakujem, lebo vďaka vráteniu tohto zákona sme získali ďalší deň pre špeciálnu prokuratúru, pre spravodlivosť a pre rovnosť pred zákonom.
A preto je dnešný deň naozaj výnimočný. Pre spravodlivosť a právny štát je dnešný deň výnimočný.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Aj tebe, Gábor, za to, že si výborne a presne zhrnul, v čom tento návrh zákona je škodlivý a čo prináša také, čo by nemalo byť súčasťou právneho poriadku. Chcem vyzdvihnúť aj prácu môjho poslaneckého kolegu Mareka Krajčího, ktorý medzi sviatkami upozornil listom prezidentku na naše výhrady, ktoré sme mali k tomuto zákonu, a spolu aj za nás, ktorí sme k tomuto zákonu vystupovali, komentovali ho, predtým to sumarizoval a požiadal prezidentku o vrátenie. Vďaka ti, Marek, za to.
Vidíme, že prezidentka sa stotožnila s mnohými aj našimi výhradami k tomuto zákonu a formulovali ich svojím vlastným jazykom, ale jedná sa o tú istú vec. Takže vďaka vám, páni, za to, že ste to ešte raz zhrnuli, pomenovali, a bolo by dobré sa stotožniť s týmito pripomienkami prezidentky, ktoré dala.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán presedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rada, že aj v rámci tejto užšej debaty, keďže tu máme naozaj veľmi málo osobitne koaličných poslancov, ktorí by si najmä asi mali vypočuť naše výhrady ku kompetenčnému zákonu a k tejto debate, ktorá súvisí s vetom pani prezidentky.
Ja si dovolím na úvod si pripomenúť programové vyhlásenie tejto vlády súčasnej, teda tejto koalície. Najprv názov - Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak ja neviem, po včerajšku po tých protestoch niekoľko desaťtisícových na Slovensku, desaťtisíce v Bratislave, tisícky v ďalších mestách, toto je ten pokoj, čo ste priniesli, páni poslanci koalície? Toto je ten pokoj? My sme nikoho nevozili na námestia, ľudia prišli preto, lebo spôsob vášho vládnutia aj v tejto zime je pre nich tak znepokojivý, že prišli vyjadriť svoju nespokojnosť, aby ste zastavili tento valec, túto likvidáciu právneho štátu.
Takže lepšie? Bezpečnejšie žiť? Zrušením špeciálnej prokuratúry a nastavením zmien trestnej politiky spôsobom, že organizovaný zločin, mafia, korupcia tu bude mať otvorené dvere? Ale ľudia, ktorí ukradnú dva šampóny, tak nech idú do basy? Toto je spôsob, ktorý nám idete nastaviť?
Prvá časť programového vyhlásenia vlády sa nazýva návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. Neuveriteľné. Ani vy tomu neveríte? Ani ja tomu neverím. Toto sa vám podarilo. A hneď poukazujete na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. No úplne s vami súhlasíme, len nejak hneď v prvých dňoch, ako ste nastúpili, ste absolútne ignorovali to, čo ste si napísali. Sami píšete, jedným zo základných predpokladov právneho štátu je aj rešpektovanie zásady ústavnosti a zákonnosti. Ústavnosti. To je, predpokladajme, rozhodnutia Ústavného súdu, nielenže o nich rozprávate, že sú desiatky, ale tie práve, ktoré naozaj konkrétne sú, tak tie rešpektovať budete a ja na ne aj poukážem teraz v mojom príspevku, že vy ignorujete tie rozhodnutia, samozrejme, ktoré sa vám nepáčia. Ale tie, ktoré neexistujú, na tie radi poukazujete. To je zaujímavé, lebo ja si už teda naozaj niekoľko dní, mesiace, prinajmenšom verejne som poukázala na to pred mesiacom, pýtala som si od pána poslanca Gašpara, už aj pána premiéra, pána Suska, kde sú tie desiatky rozhodnutí na zrušenie špeciálnej prokuratúry? Kde sú? Nedostala som ich dodnes. Ale tu konkrétne aj k tej veci, ku ktorej teraz rokujeme, tak máme rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré je namieste brať do úvahy a nielen k riadnemu legislatívnemu procesu, ale aj k obsahu, čoho sa týka aj veto pani prezidentky. A potom si ešte dovolím zacitovať ďalšiu vetu z tejto peknej časti ´návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti´.
V nadväznosti na čl. 2 ústavy vláda Slovenskej republiky bude dôsledne rešpektovať základnú ústavnú zásadu, že štátna moc pochádza od občanov, sloboda jednotlivca je principiálne neobmedzená, kým štát a jeho orgány sú oprávnené konať len to, čo im zákon dovoľuje. A toto práve hrubo ignorujete. Aj na to poukážem aj vo svojom príspevku.
Prezidentka v prvom rade, samozrejme, namieta spôsob, ako chcete prijať túto právnu úpravu. Môžme sa tu rozprávať a byť láskavejší k časti, ktorá je politická, že máte nejakú predstavu o usporiadaní ministerstiev a novom ministerstve. Máme k tomu výhrady, ale k tomu by sa asi dalo v nejakej miere s tým politicky súhlasiť, že nová vláda má mať nejaký priestor toho usporiadania ministerstiev tak, aby spĺňala tie ciele, ktoré si určila, a v istej miere ten legislatívny proces jej môže zobrať veľkú časť toho času vládnutia. V nejakej miere by sa s tým dalo súhlasiť, v nejakej miere. Rozprávať, samozrejme, o novom ministerstve v čase, kedy máme základný a vážny problém s verejnými financiami, nie je to náš dojem, ale poukazuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, klesli sme aj od ratingových agentúr, čo sa týka našej, našich verejných financií, takže to nie je náš dojem, to je proste skutočnosť. Tak je to naozaj hazard toto urobiť, ale v istej miere by sa to politicky asi dalo chápať a preto rozumiem aj istú zhovievavosť od pani prezidentky k tejto časti. Ale prečo? Prečo do kompetenčného zákona musíte dávať aj tie ostatné veci?
A ja si dovolím a budeme sa možno asi v niečom opakovať s koaličnými, pardon, s opozičnými kolegami, lebo sa budeme, samozrejme, venovať osobitne tým výhradám, ktoré má aj pani prezidentka, s ktorými sa plne stotožňujeme. Najprv si dovolím k tej zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pani prezidentka tu jasne poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu, a to je plenárne rozhodnutie ÚS 32/95 zo 7. novembra 1996, kde sa Ústavný súd venoval ústave a výkladu, výkladu oprávnenia právomoci pani prezidentky, ktoré znie: "vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a potom ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon". To znamená, jednoznačne pani prezidentka má mať priestor na vymenúvanie a odvolávanie vyšších štátnych funkcionárov a bližšie k tomu jasne povedal Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. A vy napriek tomu to úplne ignorujete a idete zmeniť spôsob menovania a odvolania predsedov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A nijakým spôsobom sa nevysporadúvate s tým, že to sú vysokí štátni funkcionári a že táto právomoc priamo z ústavy, z ústavy patrí pani prezidentke. To je vám úplne ľahostajné. To nieže vy rešpektujete ústavnosť, vy. Ako vám je to úplne jedno a aj keď to povie jasne Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí a vysvetlí to, je vám to jedno, keď vám to vráti pani prezidentka, je vám to jedno. Tak si, prosím vás, prepíšte to programové vyhlásenie vlády, vypustite odtiaľ demokracia a právny štát. Načo to tam, prosím vás, je? Načo to tam, načo je tam tento balans potom vo vašom dokumente?
A ja bližšie aj poviem, že čo si myslím, že za tým je. Takže chcete zásadne zmeniť vysokých funkcionárov a nielen to, ale, samozrejme, aj zmeniť dôvody, pre ktoré je ich možné odvolať a chcete, samozrejme, aj to, aby to pôsobilo retroaktívne už na týchto predsedov. Tak ja si dovolím dať do súvislosti okrem toho, že je to v priamom rozpore s tým, čo hovorí ústava aj s rozhodnutím Ústavného súdu. Znamená to, že nie prezidentka, ale vláda bude mať priestor odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek fakticky, vlastne sa stanú závislým od vlády, môžme úplne zabudnúť na nezávislosť, ktorú zákon explicitne týmto úradom priznáva. A prečo taká rýchlosť? Tak ja si dovolím dať ako bývalá ministerka spravodlivosti do súvislosti niektoré vaše vyjadrenia vašej koalície aj s tým, čo práve plánujete.
Sledujem šírenie konšpirácie tejto vlády a predstaviteľov tejto vlády, vášho premiéra Roberta Fica, ale aj ministra obrany Roberta Kaliňáka, ministra spravodlivosti Borisa Suska, ale aj ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a asi ten, ten zoznam potom aj vašich poslancov - neviem ani ho celý uzavrieť, ale nechcem tomu venovať celý čas - práve k šíreniu konšpirácie, k úmrtiu obvineného advokáta Krivočenka že došlo pochybením lekárov väzenstva, príslušníkov ZVJS, k úmrtiu, a takisto k šíreniu konšpirácie, ako došlo k úmrtiu obvineného generála Lučanského vo väzenstve. No tak úrad pre dohľad samozrejmé, že sa venoval tomuto prípadu takisto, ako aj verejný ochranca práv. A jasne konštatoval, že k žiadnemu pochybeniu zo strany lekárov väzenstva nedošlo, nedošlo. Tak prečo táto rýchlosť? Prečo práve teraz ste si zobrali všetky spisy, ktoré sú na ministerstve spravodlivosti k tejto veci? Lebo tie sú jasné. Tam, samozrejme, všetko nájdete, lebo sa vám nepáčia tie závery. Nepáčia sa vám závery nezávislého úradu.
A ja naozaj čakám, keď urobíte túto zmenu a zmeníte predstaviteľov týchto úradov, osobitne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k akej zmene tu dôjde k prieskumu. To som naozaj zvedavá, sa na to pozriem. Pretože tieto konšpirácie neviete nijak ustáť. Ja dennodenne dostávam ďalšie a ďalšie správy o tom, že mám krvavé ruky pre úmrtie obvineného advokáta Krivočenka alebo obvineného generála Lučanského. Pretože ich šírite, šíria, šírite ich vy ako poslanci a šíri ich premiér, šíri ich, šíria ich ministri. A keď im vysvetlím, ako to bolo, a že tu orgány činné v trestnom konaní, generálny prokurátor jednoznačne sa vyjadrili, že v prípade obvineného generála Lučanského žiadne cudzie zavinenie nebolo, a to teda generálny prokurátor nie je žiadny môj kamarát, ja si myslím, že to je zrejmé aj z mojich vyjadrení, že určite nemá dôvod nijak politicky ma chrániť a hájiť. Ale napriek tomu, napriek tomu šírite tieto klamstvá a tieto konšpirácie. A potrebujete ich, samozrejme, nejakým spôsobom obhájiť.
Takže ja čakám a som, a som presvedčená, že tieto úrady budú napríklad zneužité na to, aby ste tieto konšpirácie vedeli uhájiť. Ale zneužívať politicky tieto úrady, to je skrátka, ktorú keď urobíte, pôjde nakoniec, uvidíte, aj proti vám samotným. Pretože spôsob, ktorý nastavíte potom už takýto hrubý pre toto vládnutie, sa vám vypomstí.
Slovenská informačná služba. Prejdem ďalej k ďalšiemu vetu, k ďalšej časti veta od pani prezidentky. Prezidentka tiež namieta zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. Len tak. O nás bez nás. Bez toho, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie mohli k tomu riadne vyjadriť v riadnom pripomienkovom konaní. A tie výhrady nesmerujú len k spôsobu, ale aj k tomu, čo tá právna úprava urobí a spôsobí. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tam si myslím, že aj odborne, aj politicky naozaj je úvaha, či ich tam nezaradiť. Už len preto, že je tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal práve predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a povedal, že samo o sebe ten úrad vlastne za taký možno považovať možno, a preto aj jeden z predpisov, ktorý práve tento úrad vydal, tak sa ním zaoberal, či je, alebo nie je súladný so zákonmi a s ústavou. A povedal, že ten predpis súladný nie je v jednej časti. Takže vyjadril sa, že s ohľadom na povahu toho úradu, aj keď nie je zadefinovaný za ústredný orgán štátnej správy, tak ho fakticky naozaj za taký považovať možno a preto aj sa bude zaoberať povahou toho predpisu. A to práve preto, lebo tie predpisy zasahujú do životov ľudí, je to vlastne svojou povahou naozaj všeobecne záväzný predpis a je na mieste, aby Ústavný súd takéto preskúmanie urobil.
Takže ja v zásade nenamietam, že uvažujete nad tým ústredný orgán štátnej správy mať aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nenamietam. Tam namietam v zásade ten spôsob. Ale namietam, že tam patrí a má patriť Slovenská informačná služba. Aké všeobecne záväzné prepisy Slovenskej informačnej služby bude posudzovať Ústavný súd? Už len z tej podstaty tej Slovenskej informačnej služby jednoducho nepatrí medzi ústredné orgány štátnej správy. A prečo bez riadnej prípravy, bez riadnej diskusie sa má Slovenská informačná služba stať ústredným orgánom štátnej správy?
Je úplne jasné, že pri takomto prístupe nie je možné, aby Slovenská informačná služba aj splnila všetky zákonné povinnosti, ktoré má mať ako ústredný orgán štátnej správy, lebo to nie je len tak. Potom sa na ňu viaže množstvo predpisov ako pre ústredný orgán štátnej správy, ktorý má v určitých lehotách vykonať. Takže to, že to tiež táto koalícia chce zo dňa na deň, to nie je nemožné, ako nie je možné, aby Slovenská informačná služba to splnila. Nie je to možné. Proste to nie je v možnostiach toho úradu. Ale prečo ho chceme vlastne za takýto ústredný orgán štátnej správy urobiť? No jednoznačne zjavne preto, aby spočíval mandát jej, jej šéfa, pretože to vyplýva potom z povahy vlastne štatutára takejto inštitúcie. Tak kvôli tomu musíme skráteným legislatívnym konaním rýchlo Slovenskú informačnú službu urobiť za takýto orgán.
Tak ja sa pýtam, aké bude pokračovanie? Policajný zbor? Alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže? Lebo budeme mať predstavu, že aj tam by sme chceli mať niekoho ako poslanca, aby mu spočíval mandát, ktorému hrozí trestné stíhane alebo dokonca už je obžalovaný v kauze Očistec pre organizovaný zločin a vynášanie informácií, vynášanie informácií. Tak pre takúto osobu, ako nech si o tom myslíte čokoľvek, možno si myslíte, že pán poslanec Gašpar je čestný človek a celé je to škaredé, fuj, čo tu niekoho naňho našili, veď dobre, ale ako to vyzerá? Ako to vyzerá, kým sa neočistí? Ak si myslíte, že spôsob očistenia je to, že zrušíte špeciálnu prokuratúru, tak ste na veľkom omyle. A ja viem, prečo nechcete zrušiť Špecializovaný trestný súd, pretože ho nemôžete zrušiť. Pretože viete, že by vám to nič nepomohlo. Pretože všetky kauzy, ktoré už sudcovia majú, nemôžete dať iným sudcom. To je jediný dôvod, prečo do toho sa táto koalícia nevrhá. Takže ale tá kauza tam je, akože to súdne konanie beží.
Ja si znovu dovolím dať do paralely naozaj tie ústavné, teda rozhodnutia Ústavného súdu, o ktorých tu počúvame. Vy ste vlastne začali o nich hovoriť ešte pred voľbami. Ako v niečom je to naozaj fikané, že vytvoriť si takúto stratégiu dlhodobo v rámci volebnej kampane aj s týmito tragickými úmrtiami a potom na tom stavať proste takúto zásadnú zmenu trestnej politiky a zrušenie špeciálnej prokuratúry. Ale potom sú tu naozaj rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré by bolo na mieste rešpektovať a brať do úvahy, ale tie proste nie ste ochotní brať do úvahy nijakým spôsobom. A tak som rozmýšľala nad tým, že vlastne ako to je, že, že sú tu zjavné dôkazy a rozhodnutia, ktoré by ste mali brať do úvahy, vy sami tvrdíte, že koalícia, že rozhodnutia Ústavného súdu sú pre nás posvätné, i keď tie nevidíme, tie, o ktoré sa opierate pri napríklad tej zmene trestnej politiky, ale zjavne posvätné pre vás sú, no a potom tu máme návrh zákona v parlamente, kde naozaj také rozhodnutia sú, vidíme ich konkrétne, sú a naozaj vidím konkrétne, že je to problém, ale na tie ohľad neberiete. Tak rozmýšľam, že, že ako to je vlastne, že ako mám tomu rozumieť.
Tak asi mi to vysvetlil pán premiér na tlačovej konferencii zo stredy, kedy vysvetlil, že táto vláda proste robí mocenské rozhodnutia. Robí mocenské rozhodnutia a preto môže urobiť aj skrátené legislatívne konanie. Veď nakoniec výsledkom bude to, čo chceme. No ale to tak proste nie je v demokratickej spoločnosti. Tak to bolo, ja si myslím, že za komunizmu to tak bolo, že ÚV KSČ rozhodol a naozaj to tak bolo. Tak ja naozaj mám dojem, že sa pán premiér niekde zasekol, lebo takto to bolo za komunizmu. Ja teda som niečo zažila z toho komunizmu, ale takto to bolo. ÚV KSČ rozhodlo a bolo. Prípadne aj súdne rozhodnutie také bolo, lebo ÚV KSČ rozhodol a to parlament, o tom sa ani nebavme, samozrejme. Tak to presne som si, to naozaj toto je komunizmus. Toto je presne komunizmus, ÚV KSČ. Tak toto takto, tak, prosím vás, ale potom nespomínajte demokraciu a právny štát. Tak tam rovno napíšte namiesto tej prvej kapitoly, že nie je návrat k štandardnému demokratickému vládnutiu, ale návrat k ÚV KSČ. A potom akože my, my tu vlastne vôbec, my tu vlastne asi už nebudeme potom diskutovať, lebo my budeme tomu rozumieť, len teraz vidíme, že to je nejaké nedorozumenie. Ale ja sa, ja sa neviem na tom smiať, lebo naozaj tu je vážne nedorozumenie.
Tak som sa dozvedela tiež na tej tlačovej konferencii, som si ju vypočula, mala hodinu a pol, ma mrzí, že som nebola tu, lebo tu bola vážna debata, naozaj vážna k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ale ja som hodinu a pol počúvala tlačovú besedu vášho pána premiéra aj s obvineným Lindtnerom, s Tiborom Gašparom, ktorý, ktorý je tam vlastne ako štátny tajomník, teda so svojím synom štátnym tajomníkom, ktorý vlastne vykonáva pomstu, ako nám povedal na chate, tak všetko som si to vypočula, celé. Vydržala som do konca. Som sa dozvedela veľa vecí. Aj napríklad to, že skrátené legislatívne konanie je vlastne riadny legislatívny proces. Lebo to, lebo to vlastne hovoríme o tej dĺžke, koľko sa tu rozprávame. Takže vlastne, keď my sa tu budeme rozprávať dlho, tak to je ten riadny legislatívny proces. Tak ja si dovolím k tomu povedať zopár vecí, lebo je tu zjavné nedorozumenie.
Takže, nie, nemáme ÚV KSČ, nie sme v komunizme, sme v demokratickej spoločnosti a tam riadny legislatívny proces znamená, že je to brzda. Áno, je to brzda, aby víťaz sa nespreneveril svojmu poslaniu. Je to brzda, že víťaz nemôže všetko. Je to brzda, že ľudia, občania, voliči, odborná verejnosť majú mať možnosť kontroly nad mocou. O tom je riadny legislatívny proces. A riadny legislatívny proces je čas, sú to mesiace. Pol roka trvá riadny legislatívny proces, približne. A je to čas, ktorý pomáha spoločnosti, aby všetky súvislosti vyšli najavo, aby vedela, čo na nich politici chystajú. Proste to je normálna kontrola moci v demokratickej spoločnosti, no za komunizmu nie, samozrejme, hej? Tam si komunisti robili, čo chceli, hlavne ÚV KSČ. Lebo boli aj čestní komunisti, to zase boli ľudia v Komunistickej strane, ktorí naozaj tomu uverili a robili to čestne. Verím, že takí boli. Ale nie tí, ktorí robili tie rozhodnutia v ÚV KSČ.
Takže vy nám nechcete dať ten čas, vy nechcete tú brzdu. A teraz čo vlastne to znamená, ten riadny legislatívny proces. Znamená to, že môžu byť dané k tomu pripomienky, ktoré všetci vidia, všetci ich vidia. Môže ich dať verejnosť, odborná verejnosť a môžu byť hromadné pripomienky. A potom k tým hromadným pripomienkam aj k zásadným pripomienkam musí byť riadne rozporové konanie, kde sa treba s tým vysporiadať, treba mať argumenty. No tam tie desiatky rozhodnutí Ústavného súdu by naozaj neobstáli, že máme ich. Tak kde sú? Tak nie, že špeciálna prokuratúra niekde išla okolo za zatvorenými dverami a vy to poviete ako nejaký dôvod alebo dôkaz. To proste nijako neobstojí, neobstojí to. A potom kým príde materiál na vládu, tak všetci vedia, čo v ňom je, si predstavte. No ale to, samozrejme, nesúvisí s týmito materiálmi, s ktorými vy sem prichádzate.
A ja sa pýtam, že vlastne a rozmýšľam nad tým, že z čoho je stres. Veď štyri roky máte pred sebou. Prečo tak rýchlo? Veď môžme mať na vec iný názor, ale prečo to nemôžete urobiť normálnym spôsobom? Tak ja som vlastne na to prišla podľa mňa včera. A vlastne ma k tomu primäl minister obrany Kaliňák, ktorý rozprával o tom, že, a teraz tak technicky si dovolím vstúpiť, pretože dostal otázku od novinárov, že ako je to s tou beztrestnosťou a že veď žiadna amnestia nie je prinášaná a tak vysvetľoval a poučoval novinárov o tom, čo to je teda amnestia, čo to nie je amnestia. No tak teda ja si dovolím tiež mať zopár slov. A vtedy vlastne, dnes prišla mi tá súvislosť, pretože naozaj ten materiál, tie, s ktorými sem prichádzate, sú tak obsažné, že tam, že sú tam, je tam množstvo vecí a my postupne prichádzame, čo tam je. Tak mne otvorila tá tlačová konferencia včera oči.
Tak premlčacie lehoty sa zásadne menia pre najzávažnejšie trestné činy, organizovaný zločin, korupciu. A je absolútne nevídané, aby tu bola premlčacia lehota tri roky, absolútne nevídané. No tak to znamená, že vy keď rozprášite, samozrejme, tie trestné kauzy, ktoré sú tu a ktorých, ktorých sa bojíte, zastavia sa, no tak už ich nikto neotvorí. A nielen to, nielen to. Ak dôjde k nakradnutiu na začiatku tohto vládnutia, nová vláda už nič neotvorí. Tak to je ako, to je nevídané, to je nevídané. A minister obrany kľudne na tej tlačovej konferencii povie pravý opak, že prepáčte, ale my z desiatok rokov a dvadsiatok rokov tu už ani nikto pomaly nevie, čo sa v tom konaní udialo, tak my tu zrazu ideme tie veci otvárať. Ale to tak vôbec nie je pravda. Tu z piatich rokov sa menia tri roky pri týchto kauzách. A to je zásadná zmena. Z obdobia, ktoré preklenie funkčné obdobie, zrazu robíme obdobie, ktoré už nepreklenie pre najzávažnejšie trestné činy, najzávažnejšie pri tej ekonomickej kriminalite, pri korupcii. Tak je to nastavené v tých súvislostiach.
A chcela by som k tomu povedať viac, ale beriem do úvahy limitovaný čas a chcem dať priestor aj mojim kolegom. Tak dovolím si záver. Obchodovanie so zbraňami, to je čerešnička na torte pri tejto právnej úprave. Takže človeku, Robert Kaliňák, minister obrany, ktorý buď bol hlúpy alebo skorumpovaný, ale naozaj hrubo skorumpovaný, keď umožnil únos vietnamského štátneho občana. A ten je na doživotie odsúdený v tejto krajine, na doživotie, hej? Tak tento cit pre ľudské práva, ako to je úžas počuť z tejto koalície. Tak tu necháme uniesť vietnamského štátneho občana z európskeho priestoru, nech sa páči, nech ide na doživotie. Prosím vás, aký je tam spravodlivý proces? Aký je je tam spravodlivý proces? Odišiel vládnym špeciálom, slovenským, slovenským vládnym špeciálom. A Robert Kaliňák tam mal byť v tom vládnom špeciále, pán poslanec, ale nebol. Poliaci si mysleli, že tam je. Tak to je prekvapenie, nebol tam, no. A pred tým tomu predchádzalo stretnutie na Bôriku. Premiéra ministra, vtedy, v čase v tom ministra vnútra, ktorý ináč, ak si dobre pamätám, bol na dovolenke. Tak to bolo také dôležité, musel prísť, lebo potrebovali sa porozprávať o tejto vietnamskej záležitosti, lebo inak by asi ten vládny špeciál nemohol ísť a v ňom by nemohol byť tento vietnamský štátny občan, tak, tak toho necháme, hej, koalícia ho nechá pekne, nech sa unesie, nech sa páči, a na doživotie. Určite nemal spravodlivý proces, tak aká úzkostlivosť teraz pre tú rýchlosť na Slovensku? Ale tam, kde ste to mohli ukázať, tak ste urobili priamy opak.
Tak tomuto človeku, tomuto človeku ideme dať priestor, aby mal priestor na zásadné stanoviská k obchodovaniu so zbraňami, tomuto človeku. Tak buď hlúpemu alebo hrubo skorumpovanému, tomuto to ideme dať. Samozrejme bez riadneho legislatívneho procesiu, pretože v riadnom legislatívnom procese toto by ste nijako neustáli. Tak ja by som chcela naozaj vidieť, ako bude minister obrany Robert Kaliňák, ktorý nechal uniesť vietnamského štátneho občana, ako bude dohliadať na ľudské práva, stav ľudských práv v krajinách, s ktorými sa obchoduje so zbraňami. To sa naozaj pozriem. A vieme všetci asi, ako na to dohliadať nebude, pretože má iné záujmy.
A ja som si dovolila v tej skratke, pretože máme ten priestor naozaj malý, koalícia sa rozhodla, že tu nemá význam veľa diskutovať ku kompetenčnému zákonu, tak ja som si dovolila len zopár poznámok k tomu uviesť a na záver len poviem, neumlčíte nás a neumlčíte verejnosť. Tá vám to spočíta a aj vám to počíta v uliciach a sleduje, čo sa tu deje. A ja verím tomu, že voliči SMER-u, HLAS-u, SNS toto nechceli a nechceli to takýmto spôsobom. A my urobíme všetko pre to, aby sa to k nim dostalo. A ľudia v uliciach, verím tomu, že tomu tiež pomôžu. My nikoho neklameme, nezavádzame, nekonšpirujeme, my len chceme, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. O toto nám ide. A preto tu vedieme túto dlhú diskusiu aj k tomuto zákonu. Pretože bez tej diskusie sa ľudia nedozvedia pravdu, lebo vy im ju zjavne nechcete povedať a nepoviete im to, lebo ste v komunizme a nejde vám o blaho ľudí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kolíková, pár poznámok k vášmu vystúpeniu. S tým vládnym špeciálom, povedali ste, že mal byť v tom lietadle Robert Kaliňák. No keby bol v tom lietadle Robert Kaliňák a odviezli by ho až do Vietnamu, tak neviem, ako by to tam skončilo, keby išiel tam pred súd namiesto toho uneseného Vietnamca. Takže možno je preňho lepšie, že v tom lietadle teda nakoniec nebol.
A čo sa týka tých amnestií, tak minister, bývalý minister Karas hovorí, a ja s ním súhlasím, že tento návrh novely Trestného zákona a poriadku, o ktorom sa tu už niekoľko dní rozprávame, je horší ako napríklad Mečiarove amnestie. A ja s tým súhlasím, pretože Mečiarove amnestie sa týkali jedného konkrétneho skutku - zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a cieľom týchto najprv, teda tej nepodarenej amnestie a potom tej opravenej, cieľom tých amnestií bolo, aby z jedného konkrétneho skutku Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident vysekal príslušníkov Slovenskej informačnej služby a ďalších únoscov. Lenže v tejto novele Trestného zákona nejde o jeden skutok, ktorý bude amnestovaný, ale o desiatky, stovky, tisícky korupčných, podvodných a iných skutkov, ktoré budú nepotrestané. Takže to je oveľa väčšie bezpečnostné riziko a viacerí sme to tu spomínali, že potom pre bezpečnosť Slovenska by bolo naozaj lepšie, keby radšej amnestovali konkrétne skutky, ako to, že tu idú udeľovať symbolické tresty pre závažné ekonomické a majetkové trestné činy. Čiže toto je horšie ako amnestie.

Ďakujem pekne.
Pani Kolíková, ja sa vám chcem iba poďakovať za to, že ste opäť dali jasný dôkaz toho, čo tu tvrdíme posledné tri roky vášho vládnutia. Dúfam, že to tentokrát počuli aj novinári, ktorí sedia nad nami, lebo ste povedali takú vetu, že keď dôjde nová vláda a bude chcieť opäť otvoriť korupčné, korupčné správanie predchádzajúcej vlády, to znamená opäť ste potvrdili to, čo tu tvrdíme od začiatku, že vy ste došli a namiesto toho, aby ste vládli, ste sa stali hlavným orgánom činným v trestnom konaní a ste vyšetrovali korupciu. Pamätáme si pexeso pani Remišovej. To znamená, ministerka spravodlivosti opäť priamo v pléne Národnej rady potvrdila, že vláda, keď dôjde pravicová vláda k moci, jediné, čo ich zaujíma, je riešiť a trestnoprávne riešiť a kriminalizovať bývalú vládu alebo v tom momente opozíciu.
Ďakujem veľmi pekne, že ste to opäť raz potvrdili.