Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.4.2017 o 9:42 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:48 - 10:01 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, odznelo tu už veľa informácií, veľmi dobré fakty a teším sa aj diskusii s koaličnými poslancami, aby sme mohli naozaj podrobiť myšlienku tohto zákona, pretože je vlastne v prvom čítaní a je veľmi dôležité práve sa baviť o tej filozofii tohto zákona, o tom, ako naňho nazeráme, a preto je dobré počuť aj pohľady koaličných poslancov, aby sme mohli naozaj tak hlbšie sa nad tým zamyslieť. To, čo hovoril aj kolega Vašečka, chceme tu naozaj rozprúdiť aj takú spoločenskú debatu, lebo ten spoločenský dopyt, ako hovorila pred chvíľočkou kolegyňa Jurinová, už tu je a je dôležité, aby sme sa na to pozreli z rôznych uhlov pohľadu. Aby sme podrobili vlastne vôbec filozofiu tohto zákona takej dobrej analýze aj tu na pôde parlamentu.
Ja by som chcel preto k tomu pridať pár takých faktov alebo pár takých pohľadov, ktoré nás môžu naozaj vrátiť do tej filozofie. Lebo myslím si, že to je veľmi dôležité. Pochopiť tú filozofiu, pochopiť tie princípy, na čom to stojí a potom sa môžeme baviť aj o detailoch, ako spôsobiť, ak si myslíme, že tá filozofia je správna, ako spôsobiť, aby ten konečný balíček bol najlepší pre súčasné pomery.
Myslím si, že keď sa bavíme o voľnom dni alebo vôbec o voľne, tak je veľmi dôležité prihliadnuť na to, čo hovoria aj psychológovia, čo hovoria psychológovia na túto tému. A vidíme, že všetci psychológovia sa zhodnú v tom, že voľno pre človeka je veľmi dôležité. Ďalší dôležitý rozmer je, že je dôležité, aby bolo pravidelné. Aby naozaj tá pravidelnosť tu bola, pretože vieme, že aj na základe tohto, ako hovorí o tom aj pedagogika voľného času, sa zvyšuje následne aj efektivita práce, že človek naozaj potrebuje mať v určitej pravidelnosti voľno na to, aby mohol regenerovať. A v konečnom dôsledku sa to pretaví aj do toho hospodárskeho efektu, že ľudia budú oddýchnutí, nebude dochádzať k vyhoreniu, ktoré dnes vieme, že je veľmi časté a podobne.
Na druhej strane vieme, že človek je tvor pohodlný. V dnešnej dobe aj, by som povedal, značne unavený, sa môže ľahko stať a ľahko si hľadá tú formu oddychu takým, by som bol povedal, akýmkoľvek pasívnym spôsobom. Ale keď už vychádzame, teda vraciame sa do tej roviny psychológie alebo medicíny, vieme, že na oddych je potrebná aj aktivita, že nemôžme upadať len do tej pasívnej roviny, a preto potrebujeme ľuďom alebo vôbec obyvateľstvu vytvárať dostatočný priestor na to, aby mali jednak priestor, prostriedky, ale aj možno také uvedomenie potreby aj takého aktívneho oddychu.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel ešte do toho spomenúť, je, v dnešnej dobe vidíme, že toto je doba, by som povedal, takej flexibility. Je to doba taktiež relativizovania, relativizmu, že často upadáme, že sa snažíme viacero vecí zrelativizovať, hľadáme efektívne riešenia vo flexibilite, čo práve nabúrava tú myšlienku tej pravidelnosti oddychu, ktorá ide potom priamo proti človeku. A vidíme, že naozaj v spoločnosti sa dejú určité procesy, ktoré si odporujú a v konečnom dôsledku idú proti človeku ako takému, a máme problém v spoločnosti potom produktívne pracovať. To odrážajú aj prieskumy o tom, koľko ľudí dneska psychicky trpí. Koľko psychických alebo psychiatrických liekov, koľkí ľudia psychiatrické lieky dnes užívajú, že naozaj vidíme, že jednak tá rýchlosť doby, relativizmus, flexibilita vplýva na človeka tak, že má problém sa s týmto vysporiadať. A preto je tak kľúčové mať určité pevné piliere zadefinované a držať sa týchto pilierov, aby človek mal určitú oporu, kde môže naozaj zrehabilitovať, kde môže oddýchnuť, kde môže načerpať nové sily.
Na základe tohto by som chcel ešte dodať jednu rovinu a od toho to trošku rozvinúť, a to je výchova. Bolo to tu povedané viacerými kolegami, pretože práve tento rozmer výchovy je kľúčový k tomu, prečo sa bavíme o nedeli. Prečo sa vôbec bavíme o víkende? Pretože všetci tí, ktorí máte deti, tak si, slobodný človek si to častokrát neuvedomuje, preňho naozaj môže byť v piatok sviatok, všetko v jeden deň, lebo si to vie uspôsobiť, ale akonáhle vstúpite do rodiny a chcete vychovávať deti, tak si uvedomíte, že či chcete alebo nechcete, ste viazaní určitým takým biorytmom rodiny. Veľmi silne určuje biorytmus rodina – škola na školský systém. Ten veľmi jasne máme zadefinovaný, snažíme sa ho reformovať, ale keď ho budeme reformovať akokoľvek, vieme, že tých päť dní to dieťa do tej školy patrí a potrebuje sa tam vzdelávať a nejaké ďalšie dva dni, ako už v kultúre nášho stredoeurópskeho pásma, vôbec európskeho pásma je zadefinované, je, sú dni víkendu. A na to, aby výchova sa nediala len v škole, pretože dobre vieme, že, a opäť sú na to mnohé výskumy a vidíme, ako to dopadne, keď rodičia neinvestujú dostatok času svojim deťom a snažia sa preniesť tú výchovu na niekoho iného, vieme, aké to má následky, či už na psychiku detí. Vieme, že dnes mladí ľudia vo veku 16, 17, 18 už navštevujú psychiatrov, pretože majú psychiatrické poruchy, ktoré sú, ja nie som teda psychológ a ťažím len z informácií, ale ak tu je nejaký doktor, tak môže to potvrdiť alebo vyvrátiť, ale vidíme, že toto sú fenomény novej doby, ktoré tu máme. A práve ďalšie teda to ťažisko, ktoré tu hovoríme, je, ktoré hrá v prospech práve toho víkendu a tej nedele, je, že tá rodina môže byť spolu. A preto je veľmi dôležité si uvedomiť tento rozmer a povedať si, dobre, čo môžeme urobiť pre to, aby tá rodina naozaj mohla využívať plnohodnotne ten čas? Pretože, keď sa zamyslíme, ako to vyzerá, mnohé nedele, že rodina sa naozaj, ako som hovoril, človek je tvor lenivý, tak najjednoduchšie je tú nedeľu vyplniť nejak tak, že zájdeme teda do nejakého nákupného centra a nejakým spôsobom tam pobudneme. Výsledky hovoria, že tí ľudia tam nechodia primárne kvôli tomu, aby tam teraz nakupovali, že mnohokrát je to také spoločenské miesto, kde, kde trávia, kde trávia čas, lebo je to nejakým spôsobom po ruke, je to jednoduché. Ale ak sa uspokojíme s týmto, tak naozaj opäť to ide proti človeku. A myslím si, že tá výchova a ďalší rozmer tej výchovy je to, že v rámci rodiny, ale aj v rámci komunity vôbec ide o budovanie medziľudských vzťahov. A myslím si, že toto je niečo, čo opäť škola nám úplne neposkytne, pretože na jednej strane áno, deti sa učia budovať vzťahy so svojimi rovesníkmi, ale keď sa chceme zamyslieť nad tým, že ako sa môže ten mladý človek alebo malý človek od šiestich, siedmich rokov, keď nastúpi do školy, až do veku 18, kedy trávi čas s rodinou, učiť budovaniu vzťahov, tak je to práve v prostredí rodiny a rodina v prostredí nejakého väčšieho spoločenstva. Či už sú to priatelia, kolegovia alebo čokoľvek.
Preto je dôležité, aby sme jednak na to poukazovali a aby sme na to vytvárali priestor, aby ľudia mohli, aby ľudia mohli opäť sa navrátiť do, tí, ktorí to už opustili, do budovania týchto vzťahov a tráviť ho nejako plnohodnotne, ktoré rozvíja človeka. Preto je dôležité a podľa mňa teraz, keby sme si na chvíľočku uvedomili alebo sa preniesli do tej doby, že máme naozaj zavreté maloobchody, tak čo sa stane? Zrazu sa veľa ľudí ocitne v situácii, že tak čo teda idem v tú nedeľu urobiť? Obchody sú zavreté a musí hľadať riešenie. Samozrejme, automaticky už dnes navštevujú mnohí ľudia prírodu, ale omnoho viacej by sa to zväčšilo, zrazu by bol omnoho väčší dopyt po cyklotrasách, bol by omnoho väčší dopyt po turistických chodníkoch, bolo by po ihriskách, bol by omnoho väčší dopyt po akýchkoľvek kultúrnych podujatiach. Zrazu by sa tu otvoril nový priestor na rozvoj niečoho, čo je momentálne ťažké, pretože tí ľudia naozaj aj vďaka tej pohodlnosti zvolia tú cestu, a tak, čo už som chcel, som sa dobre vyspal, tak teraz už som taký, chcem si tak trošku pohovieť, tak ideme teda trošku po tých obchodoch sa len tak poprechádzať a urobiť si takúto kultúru. Ale myslím si, že práve tu sa potrebujeme navrátiť aj k takým tradíciám a hodnotám nielen nášho národa, ale vôbec, vôbec ľudstva ako takého, aby sa tie medziľudské vzťahy mohli budovať, aby ľudia mali priestor na to tráviť spolu viac času a nedávať im, nedávať im nejaký ľahký nástroj na to, ako z toho vycúvať.
Napadajú ma, pár takých príkladov a dovolím si to, keďže je prvé čítanie, trošku to tak odľahčiť, keby sme si zobrali práve možno situáciu ľudí, ktorí chcú chudnúť. No tak človeku neponúknete cukríky, lebo, a samozrejme, keď mu ich ponúknete, bude mať problém odolať, lebo je to niečo lákavé, je to niečo ľahké. A mnoho iných príkladov, ktoré by sme mohli použiť. A myslím si, že tuto trošku ideme do toho, že potrebujeme tých ľudí viesť, potrebujeme ich formovať, potrebujeme im ukázať, že čo je pre nich dôležité. A práve tá výchova, aby som sa vrátil späť k tej hodnote výchovy, ktorá je tu úplne kľúčová, pretože my sa potrebujeme baviť o tom, a preto sa bavíme aj na tému školstva tak, tak, tak často, aby sme pripravili ďalšie generácie, ktoré budú tieto krajinu viesť, na to, aby táto krajina sa mala lepšie, ako sa máme my. A ale bez, bez tej výchovy to proste nepôjde. A na to, aby sa tá výchova mohla plnohodnotne diať, musí by na to vytvorený čas. A práve toto myslím si, že táto, táto väzba výchovy a času a nedele je úzko spätá. Pretože naozaj niet iného dňa, kedy by sme to mohli mať.
A ďalšia dôležitá vec, ktorá je kultúrna, proste kultúrne tu sú už roky, desaťročia, storočia zafixované, že proste nedeľa, aj práve tým kresťanským dedičstvom, ktoré tu v Európe máme a v našej krajine je, že nedeľa, sa proste nepracuje. No v sobotu sme boli naučení upratovať a podobne, ale nedeľa je niečo, kde, kde sa oddychuje.
A práve môžme ťažiť z tejto kultúrnej hodnoty a nepotrebujeme to preformátovávať v ľuďoch, lebo už toto tu máme zadefinované, potrebujeme do toho len naozaj vložiť plnohodnotný obsah a ukázať ľuďom, ako je dôležité, aby spolu trávili čas, aby dbali na čas trávený s rodinou, so svojimi deťmi, nový plnohodnotný, aby mohli naozaj sa rozvinúť aj, ako som povedal, kultúrne podujatia, aby sa mohli rozvinúť prírodné možnosti alebo podľa možnosti trávenie času v prírode a podobne. A toto práve spôsobí aj ten dopyt na to, respektíve ten dopyt sa vytvorí tým, že ten maloobchod bude zavretý, kde vidíme, že ľudia sa k tomu naozaj mnohokrát utiekajú, ale nie je to, by som povedal, ich skutočná voľba, ktorú by chceli, ale je to tá prvotná voľba, ktorá je najbližšie.
Takže tu som chcel poukázať práve možno takýmto pohľadom na tú filozofiu a na dôležitosť, na dôležitosť, prečo s týmto prichádzame, že to nie je len o niečom, teda žeby sme chceli tu na ľuďoch niečo, niečo skúšať, ale že chceme priniesť niečo omnoho hlbšie, čo bude mať omnoho väčší dopad na, na budúcnosť Slovenska, na budúcnosť nášho ľudu, na budúcnosť našich občanov. Myslím, že je všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:46 - 9:48 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom. V podstate zareagujem ale najmä na pána poslanca Kéryho. Pán poslanec Kéry, už pri tých voľných nedeliach sme niekoľkokrát zdôraznili, že nič nie je v rozpore. Je úplne normálne, že sa snažíme regulovať prácu v nedeľu v maloobchodnom predaji, a rovnako považujem za úplne dobré a spravodlivé, ak ľuďom, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, ktoré nie sú maloobchodný predaj, ide o výrobné linky, napríklad vo všetkých automobilkách dostali adekvátne príplatky za prácu v nedeľu, cez víkend, aby to bolo iné ako dnes. Viem, že mnohé podniky sú súčasťou kolektívnych zmlúv. Vyjednáva sa. Majú dosiahnuté dobré podmienky. Ale je mi ľúto, že vám nezáleží na tých ľuďoch, ktorí nie sú pokrytí tými kolektívnymi zmluvami. V tomto nemajú odborári žiaden problém. Len mi je ľúto zasa, že odborári v tomto duchu hovoria, však nech prídu do odborov, k odborom, a pritom viete, že malé podniky majú práve problém s tým, že zamestnanci sú niektorými zamestnávateľmi možno tlačení do toho, aby nevytvárali odbory. Bohužiaľ, je aj taká situácia.
Takže považujem za veľmi dôležité povedať, že nie je to v rozpore s tým, čo predkladáme ako druhý návrh zákona, príplatok za prácu v nedeľu. A myslím si, že schválenie tohto alebo regulácia maloobchodného predaja na Slovensku pomôže mnohým slovenským rodinám. Keď ste hovorili o tom, že či existujú nejaké prieskumy a že či sme teda rokovali s niekým. Máme predsa jasné stanovisko Zväzu obchodu a cestovného ruchu, ktorí sami povedali, že nemajú problém s obmedzením nedeľného predaja. Dokonca mnohí zamestnávatelia ako obchodníci nepovažujú dopady takéhoto konania za nejaké výrazné. Okrem toho celá atmosféra v spoločnosti je naozaj väčšinovo naklonená, podľa prieskumov naklonená voľnej nedeli.
Takže ďakujem veľmi pekne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:44 - 9:46 hod.

Vašečka Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za taký súhrn faktov. Predkladáme zákon spolu aj s pani poslankyňou Jurinovou, Verešovou, ďalšími, sme tam viacerí podpísaní práve preto, aby sme umožnili tým, pre ktorých by to bolo možné, aby mali voľno v nedeľu tam, kde to nie je nevyhnutné. Nie sú na to nejaké závažné ekonomické dôvody. To je práve maloobchod. A pre tých, na ktorých by momentálne neplatil tento návrh zákona, tak pre tých navrhujeme ten ďalší zákon o tých príplatkoch v sobotu a v nedeľu. To znamená, že nie buď – alebo, alebo dokonca proti tomu, ale pre tých, ktorých by sa to netýkalo, pretože u nás veľkú časť nedeľnej práce obstarajú napríklad automobilky, a to nie je maloobchodný prejav. A myslím si, že nikto nie je tak ďaleko, aby dohodol voľno v nedeľu aj napríklad s Kiou alebo s "pežačkom".
Ďalšia vec, Maďarsko. V Maďarsku naozaj je to tak, ako aj spomínala pani kolegyňa, že zhruba rok boli zavreté obchody, ale zdá sa, že to bolo možno skôr také politizovanie vedenia štátu a nebolo to dohodnuté, a tak to nevyšlo. Ja som rád, že my sme už 2. novembra otvorili túto debatu, stretli sme sa aj so zástupcami politických strán, aj so zástupcami zamestnávateľov, aj zamestnancov. Bežne hovoríme s ďalšími ľuďmi. S cirkvou napríklad. A hovorili sme o tých možnostiach. A sme radi, že sa to posunulo dopredu, ale vidíme, že tú tému treba držať. Ako opoziční poslanci to môžme robiť aj predkladaním takéhoto jednoduchého návrhu, ktorý by sme určite v druhom čítaní chceli, nejakým spôsobom dospieť k niečomu veľmi praktickému, konkrétnemu, čo by našlo spoločenskú zhodu, aby to potom nedopadlo ako v Maďarsku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2017 9:42 - 9:44 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni, že nám predstavila rôzne alternatívy, teda rôzne možnosti, ako sa vysporiadavajú s voľnom v nedeľu pre zamestnancov v iných krajinách. Stále by som bola rada, keby sme rozprávali nie o zákaze predaja, ale o voľne pre zamestnancov maloobchodu. Pretože zákaz znie naozaj, ako keby sme tu išli niečo zakazovať ľuďom dobrej vôle, ako keby sme išli proti demokracii. Prosím vás pekne, my všetci máme voľno v nedeľu, mnohí z nás, alebo my všetci, čo tu sedíme, my máme voľno v nedeľu, takže týmto zákonom chceme hovoriť o voľne v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu.
A ešte sa vrátim k tým iným krajinám. Niektorí ma upozornili na to, že napríklad žijú vo Veľkej Británii a že tam sú okolo nich obchody otvorené v nedeľu. Tak chcem upozorniť, že áno, rôznymi vezedenkami samospráva a regióny si upravujú obchod, upravujú otvorenie obchodov, napríklad pri rôznych festivaloch, pri rôznych slávnostiach, rôznych sviatkov a podobne. Takže áno, môžeme sa s tým stretnúť v zahraničí napriek tomu, že hovoríme, že celoplošne platí vo vyspelých, v mnohých vyspelých európskych krajinách v podstate to, že nenakúpite potraviny v nedeľu. Toľko som chcela.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:26 - 9:41 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl.
Pre nás je dôležité jednak hovoriť o pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, teda telo človeka potrebuje odpočívať, a zároveň sme sa v našom návrhu snažili, zatiaľ sme to možno zdržiavali, túto diskusiu, vniesť do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Ešte pár rokov dozadu sme mali v Zákonníku práce pojem dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce. Dnes už ani toto nemáme a tým si myslíme, že je zúžená ochrana pracujúcich ľudí. Ako som hovorila, rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžeme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich.
Poviem vám jeden príbeh, ktorý som tu už raz hovorila, ale rada ho zopakujem, pretože si myslím, že má veľký zmysel takéto veci opakovať. Pred mnohými rokmi, bolo to ešte v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie v Anglicku, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem čoho všetkého preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Teda ich cieľ bolo mať vyššiu produktivitu práce. Povedali si, že zamestnancom budú dávať voľno nie každých 7 dní, tak ako to bolo bežne zaužívané, alebo 6. deň a 7. voľný, ale skúsia to predĺžiť na 10 dní. To znamená, že chceli nastaviť pracovný cyklus na pravidelnosť na každý desiaty deň, deň voľna. Veď mysleli si, že čo by to malo urobiť? Ľudia budú viac pracovať a to znamená, malo by im to priniesť, teda tým zamestnávateľom, väčšie benefity. Ale predpokladali nesprávne, predpokladali nesprávne, že s organizmom ľudí sa nič neudeje. Po čase na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená, nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobne aj príčinou smrti z preťaženia týchto zamestnancov.
Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku k lepšiemu. Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto je už naozaj prekonané, ale najmä kedy oddychovať. Určite sa nechceme vtláčať niekomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca, a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu aj takí majstri, ktorí povedia, že to je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu, verím, že väčšina spoločností je nastavená na rovnaký čas oddychu.
Pripomeniem ešte zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude schránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu a mám na mysli teraz rozšírený Zákonník práce z dielne vládnych poslancov, beriem to naozaj ako začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená, nepracovných nedieľ a budem, možno nie až tak nahlas, ale stále sa snažiť o to, aby sme mali nedele v čo najväčšej možnej miere voľné. Teraz nehovorím samozrejme o povolaniach, ktoré si z princípu, u ktorých je v princípe nutná práca cez víkendy, alebo aj nočná práca. Reguláciu, ktorú by sme radi zaviedli našou novelou, sa týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz o voľnej nedeli, kratučko povedala, že nám predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných smenách a vo výrobných činnostiach. A preto ako veľmi dôležité beriem, že do Zákonníka práce je potrebné vniesť aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu a práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu, a pripomeniem, že existujú už aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena, si myslím, nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícií svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj žien, ktoré pracujú práve v maloobchode. Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj keď s novelou, ktorá bola prijatá už v našom pléne ohľadom voľna v štátne sviatky, súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej a prijatím novely, ktorú dnes predkladáme, obmedzíme aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím si, že stále je dostatok priestoru aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané, a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Dovoľte mi zopár príkladov z okolitých krajín, z krajín Európskej únie. Zdá sa, podľa toho, čo vám prečítam, sami uvidíte, že vyspelejšia časť Európy vôbec nerieši problém, že či mať obchody otvorené alebo zatvorené. Väčšina krajín, severných krajín alebo vyspelých krajín Európskej únie už sú s týmito problémami vysporiadané. Napríklad Belgicko, počas sviatkov sú obchody a banky zvyčajne zatvorené. Pomerne zložité pravidlá upravujú ich otváracie doby v nedeľu. Umožňujú totiž zamestnávanie predavačov len po šesť nedieľ v roku. Na majiteľoch podnikov je, pre ktoré nedele sa rozhodnú. Väčšinou tak robia po dohode s ďalšími obchodníkmi či s radnicou. Najčastejšie mávajú v nedeľu otvorené pred Vianocami, medzi sviatkami či na začiatku zliav. Výnimkou sú turisticky atraktívne a pobrežné oblasti, kde môžu radnice nedeľný predaj povoliť, rovnako ako konanie trhov a podobne. Vo Francúzsku obchody sú zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako 6 dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa. Výnimku majú len malé prevádzkarne v turistických zónach stanových miestnymi prefektúrami, alebo napríklad na staniciach. Potravinárske obchody môžu predávať v nedeľu dopoludnia. Zamestnanci musia ale mať náhradné voľno a v nedeľu môžu slúžiť len každý druhý týždeň. Ich služba musí byť dobrovoľná, potvrdená podpisom. V Maďarsku, vieme, že nedávno zrušili platnosť zákona, ktorý zakazoval prácu v nedeľu, ale povedzme si otvorene, že na rozdiel od Slovenska, kde patríme medzi rekordérov v nedeľnej práci, Maďarsko bolo, je jednou z krajín, kde tá nedeľná práca naozaj je vo veľmi nízkom meradle. V Maďarsku je, myslím, že okolo 6 % tvorí nedeľná práca, kdežto na Slovensku cez 20 percent.
Rovnako mi dovoľte ešte povedať, že Parlamentný inštitút nám poslal ešte materiály, ktoré vypracoval na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Európskej únie v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu. Dotazovali 19 krajín Európskej únie. Odpovede alebo teda odpovede prišli z devätnástich krajín – z Belgicka, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Z týchto devätnástich krajín bolo 8 krajín bez regulácie, to znamená, z tých, ktorí poslali svoje vyjadrenia, 11 krajín ju nejakým spôsobom regulujú o nedeľný predaj. Je veľmi zaujímavým, že ak by ste si pozreli prehľad v tejto tabuľke, tak zistíte, že naozaj vyspelá časť Európy, by sme mohli jednoznačne povedať, že tam sú vysporiadaní s prácou v nedeľu rôznymi spôsobmi. Ide o to, že aj v krajinách, ktoré majú jednoznačný zákaz práce v nedeľu, vždy existuje nejaká možnosť, ja neviem, na samospráve, územných samosprávach alebo miestnych samosprávach, ktorá vie tento úplný zákaz obmedziť, ak existujú alebo, ja neviem, ak sa organizujú rôzne festivaly alebo nejaké iné spoločenské udalosti.
Takže možno na záver, nebuďme veľmi malicherní a umožnime aj zamestnancom, najmä ženám, ktoré pracujú v maloobchode, viac času stráveného s rodinou, so svojimi deťmi, so svojimi priateľmi, pripojme sa naozaj k západnej časti Európskej únie, k vyspelej časti Európske únie, ktorá s týmto vôbec nemá problém. A preto si myslím, že vôbec neobstojí ani argument, že nemáme sa pchať ľuďom do toho, akým spôsobom fungujú, pretože je evidentné aj z rôznych, aj sociologických štúdií, že práve pravidelný oddych má veľký vplyv na kvalitu práce, na efektivitu v práci, na lepšiu náladu zamestnancov a podobne.
Takže len taká výzva na záver. Snažme sa sceľovať rodiny. Je jedno, že či má dieťa alebo teda vôbec nie je jedno, či má dieťa voľnú sobotu, nedeľu a rodič v stredu alebo vo štvrtok, malo by nám záležať na tom, aby rodiny alebo členovia rodiny mohli tráviť čas spoločne. Pripojme sa teda k vyspelej časti Európy!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2017 9:11 - 9:16 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegovia, ja len kratučko chcem tiež nadviazať na to, čo povedal kolega Galek, a možno tak poukázať na pár súvislostí, ktoré tu nastali, aby sme naozaj sa vedeli, by som povedal, tak komplexne pozrieť na to, že či je dôvod na to, aby toto bolo prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že potrebujeme si trošku pozrieť aj tie súvislosti alebo vôbec čo sa dialo. Tuto kolega Galek veľmi dobre povedal, že vlastne tento model už dlhodobo sme videli alebo dlhšie vidíme, že tento model nie je dobrý, že nie je funkčný správne, že nám to vytkla aj Európska únia. Čiže tá požiadavka na tú zmenu tu už je dlhšie. Preto vlastne ten impulz na riešenie to novým zákonom už bol dávnejšie a mohol byť bez problémov vypracovaný tak, aby sa to stihlo do toho napríklad, povedzme, do toho 5. 3., kedy bol termín na predkladanie zákonov na túto schôdzu.
Druhá dôležitá vec, ktorú vidíme, je, že táto kríza vypukla začiatkom januára a videli sme teda, kde, tak ako povedala aj kolegyňa Kiššová, že tie škody vlastne už nastali, čo opäť dávalo dostatok času na to, minimálne mesiac február, ak by sme brali do úvahy to, že teda videli sme, že ten model nie je dobrý, vypukla nám kríza v januári, čo jasne poukázalo na to, že treba to riešiť. A viac-menej to, že to dneska dávame v skrátenom legislatívnom alebo že to vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je len následok toho, že sa tá práca nerobila dobre, že proste zanedbali, zanedbali, vláda zanedbala tento problém a teraz sa snaží toto dobehnúť. Takže toto podľa mňa je dôležité, aby sme si pomenovali aj z hľadiska tej inštitucionálnej roviny.
Druhá je tu personálna rovina a myslím si, že tá je tiež veľmi dôležitá. A to je práve, ako sme sa bavili o obsadení šéfa ÚRSO, že momentálne je možnosť, máme ten nástroj, ako môžme ho obsadiť a ide o to, či máme dobrého kandidáta. Ak máme dobrého kandidáta, tak nič nám nebráni, lebo totižto aj keď príde zmena legislatívna, tak opäť to budeme musieť obsadiť nejakým človekom. A teraz otázka je, nemáme ešte takého dobrého človeka, z ktorého chceme, aby bol šéf ÚRSO, a preto alebo aj preto, lebo nielen preto, ale aj preto potrebujeme získať viac času, aby sme ho našli? Ale opäť to sme mohli vidieť už v januári, keď vlastne táto kríza nastala a všetko sa to sypalo na pána Holjenčíka, že bude potrebné hľadať nového kvalitného človeka, ktorý bude vedieť zastávať túto funkciu. Takže či už bude zvolený takým alebo onakým spôsobom, určite tú funkciu obsadiť musíme. A tak ako dneska sme sa bavili aj na výbore, táto funkcia je obsadzovaná na sedem rokov, čiže je dôležité, aby to bol kvalitný človek. Ale ak ho už dnes máme a vieme o takom človeku, tak nám to nebráni, aby bol vymenovaný. Takže to je podľa mňa druhá dôležitá rovina o ktorej potrebujeme hovoriť, keď sa bavíme o skrátenom.
Z tohto a ešte ďalšiu vec, čo by som chcel k tomu povedať, je, že padol tu aj taký argument, alebo neviem, či to bolo priamo na výbore, ktorý sme teraz pred chvíľkou mali, že je tu riziko, ale nie, kolega Galek to povedal, že je tu riziko, áno, je tu to riziko, že by, povedzme, tento zákon mohol byť odkladaný a vracaný a podobne a tým pádom by sa to naťahovalo. Osobne si myslím, že ak by tento návrh bol dobrý a vieme sa na ňom zhodnúť celé plénum, aj opozícia, aj koalícia, tak neni dôvod, prečo by tento zákon nemal napredovať veľmi rýchle. Vieme sa potom baviť aj naozaj o nejakých kratších lehotách. Ale my vidíme, že tento model je pripravený z dielne vlády a celé vlastne si to ako keby, tento celý nezávislý orgán, ako by mal byť, si vláda teraz berie pod svoje krídla a tým pádom úplne stráca svoju nezávislosť. A, samozrejme, s takýmto niečím nemôžme súhlasiť a myslím si, že preto to ani nie je dobrý spôsob takto riešiť. A naozaj toto je tak dôležitý orgán, pri ktorom je podľa mňa taktiež dôležitá práve tá komunikácia aj s opozíciou, aby sa vytvoril vyvážený, vyvážený spôsob voľby tohto človeka a vôbec regulátora, ktorý má slúžiť ľuďom. Takže to len na záver, zhrnutie tých rovín inštitucionálnej, personálnej aj systémovej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2017 13:59 - 13:59 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ja len veľmi kratučko. V skutočnosti naozaj vo vyspelej Európe nie je záujem o prácu cez víkendy alebo o prácu v nedeľu. Vtedy sa viac ľudia zaujímajú o šport, o relax, o stretnutie s priateľmi, s rodinou a podobne. Takže kiež by boli naším vzorom v tomto smere štáty vyspelej Európy. Ide takmer o všetky krajiny severnej Európy. Berme si z nich príklad. Fíni, Dáni, Francúzi, Nemci, myslím, že toto by stálo za to. Nerozširujme naozaj u nás stále existujúcu pracujúcu chudobu. Ľudia, ktorí pracujú cez víkendy, nie sú bohatší. Bohužiaľ, nie sú bohatší. Robme s týmto niečo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2017 13:57 - 13:58 hod.

Vašečka Richard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keďže sme už aj všetci unavení, tak by som to znova odľahčil tematickým vtipom. Viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Pondelok šestnásteho.
Viete a to naznačuje to, že ľudia majú radi víkend, majú radi nedeľu, je to úplne normálne. Je to tak v nás, môžme sa pozerať na určité zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a, samozrejme, tie sú normálne a prirodzené a je to tak stále v dejinách. Ale je tu kdesi čosi hlboko, nejaký náš pracovný rytmus a tá nedeľa je tu dostupná. Tu je návrh zákona, s ktorým môžme niečo urobiť.
Je nám jasné, že teraz sme možno tí, ktorí len roztáčame diskusiu. My sme s Ankou Verešovou, ako spomínala v úvode, 2. novembra na tlačovej konferencii vyzvali aj vládne strany, aby rokovali a aby na tom pracovali. A skutočne čosi sa pohlo a vlastne na tejto schôdzi sme prijali novelizáciu, ktorá dáva voľno v štátne sviatky, čo berieme, ako sme povedali, podporujeme, ale nerieši to ten problém, ktorý sme nastolili. A viem, že aj vo vládnych stranách alebo v koaličných stranách sú dokonca programové hodnoty, ktoré tieto strany chcú presadzovať, a verím, že sa nám to v tomto volebnom období podarí. Toto je náš príspevok do diskusie. Budeme o ňom hovoriť aj teda v utorok, budem mať za sebou skúsenosť, že čo je lepšie, že či pracovný týždeň alebo víkend. A tak sme začali túto tému pred nedeľou a skončíme ju po nedeli.
Takže ja vám ďakujem za to, že sme si mohli vypočuť také skvelé vystúpenie Anky Verešovej a prajem vám krásny víkend, zvlášť si vychutnajte voľnú nedeľu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2017 13:36 - 13:57 hod.

Verešová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v novembri minulého roku sme s kolegom Vašečkom opätovne priniesli do verejnosti tému voľna v nedeľu pre zamestnancov v sektore obchodu. Nehovorili sme, že by sme prišli s niečím novým, objavným, táto téma sa naozaj v našej spoločnosti opakovane dostáva do diskusie už niekoľko rokov. Naozaj niekoľko rokov. Totižto týka sa viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v maloobchodných prevádzkach. No a samozrejme, netýka sa len týchto pracovníkov, ale aj všetkých občanov a zamestnávateľov podnikajúcich v odvetví obchodu. A preto sme cítili ako poslanci počúvajúci svojich voličov a vôbec aj občanov Slovenskej republiky, aby sme túto tému doniesli do parlamentu, do Národnej rady, a preto prichádzame s týmto legislatívnym návrhom.
Teším sa, že posledné mesiace neprešiel pomaly týždeň, aby sa o téme voľna v nedeľu pre zamestnancov v obchode nepísalo či nehovorilo v médiách. Áno, naštartovala to aj, naštartovali sme to aj my, ale aj poslanci vládnej koalície, ktorí prišli so svojím legislatívnym návrhom, ktorý rozširoval voľno pre zamestnancov obchodu počas štátnych sviatkov. Tento zákon sme podporili, nebol to žiadny problém pre nás, ale už pri prvom čítaní som hovorila predkladateľom o tom, že boli málo ambiciózni. A že je teda škoda, že neprišli v prvom rade s návrhom o voľne pre pracovníkov obchodu počas nedieľ, pretože, ako povedal môj predrečník kolega Vašečka, nedeľa naozaj nie je tým istým dňom ako streda alebo štvrtok, pretože naše deti chodia do školy od pondelka do piatku, a nie v nedeľu. Takže keď zamestnanec dostane za prácu v nedeľu náhradné voľno, ktoré si môže vybrať napríklad v stredu, tak doma zostáva sám, pretože jeho deti, jej deti a manžel či manželka sú v práci.
Takže to je taká odpoveď všetkým tým, ktorí hovoria, že nedeľa je taký istý deň, alebo respektíve že nedeľa, to je len kresťanská téma. Voľno v nedeľu je iba kresťanská téma, a teda nech my kresťania do tých obchodov nechodíme. Nuž, nedeľa nie je ten istý deň, minimálne v našej krajine a – dovolím si povedať – v celej Európskej únii, ako všedný deň od pondelka do piatku.
Tá ambicióznosť im naozaj chýbala, ale teším sa, že tento zákon o štátnych sviatkoch je prijatý. Ale vtedy som zaregistrovala aj pána ministra Richtera, ktorý hovoril, že verejnosť ešte nie je pripravená na voľno v nedeľu a že ani v tripartite by nenašli nejakú zhodu.
Dovolím si tvrdiť, že to nie je celkom pravda. Už pred troma-štyrmi rokmi agentúra Focus robila prieskum, uvedomte si, že pred štyrmi rokmi, takže tá téma je naozaj dlhodobo vo verejnosti. Agentúra Focus robila prieskum a zistila, že jedna tretina spotrebiteľov by bola za zatvorené obchody v nedeľu a jedna tretina by bola skôr za, aby boli obchody zatvorené. To znamená, dve tretiny spotrebiteľov, dve tretiny obyvateľstva v našej krajine by bolo za zatvorenie obchodov v nedeľu.
Ale ja veľmi nerada hovorím o zatváraní obchodov. Ja by som opäť sa vrátila k tomu termínu, voľno v nedeľu pre pracovníkov obchodu, lebo o tom často rozhodujeme my, ktorí to voľno v nedeľu máme. Takže nie zákaz, ale práveže taká empatia aj voči pracovníkom obchodu, ktorí musia v nedeľu kvôli nám byť v práci. No a tak som si pozrela na postoje občanov ešte viac, pozrela som si na postoje zamestnávateľov, pozrela som si aj na postoje odborov a dovolím si teda citovať z niektorých článkov, odborných článkov, ktoré sme v tlači mohli, práve v týchto mesiacoch nejak zarezonovali.
To, že postoj občanov, tak ako som povedala, že vyplýva aj z toho prieskumu agentúry Focus, tak postoj občanov k zníženiu nákupného pohodlia je prevažne tolerantný a uznanlivý voči pracovníkom obchodu. Rešpektujú túto skutočnosť a vedia pochopiť zamestnancov obchodu i to, že ide o ústretový a zaslúžený krok voči nim. Súhlasia tiež s tým, že nákupná potreba sa dá vo väčšine prípadov bez akýchkoľvek ťažkostí o jeden či dva dni odložiť. Objavili sa tiež aj názory, že je to obmedzovanie demokratických práv občanov, a preto chcem byť naozaj objektívna, chcem hovoriť aj o tomto postoji. Tieto však nepredstavujú väčšinový názor obyvateľstva ani odbornej verejnosti k danej problematike a ani samotných zamestnancov v obchode.
Postoj Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako stavovskej zamestnávateľskej organizácie jednoznačne podporil poslanecký návrh, aby všetky obchodné prevádzky bez ohľadu na ich veľkosť boli počas štátnych sviatkov a aj v dňoch pracovného pokoja zatvorené, pretože obchod nepatrí k odvetviam, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, ako je to v zdravotníctve, u bezpečnostných zložiek, požiarnikov a tak ďalej, teda tých, ktorí naozaj chránia naše životy a zdravie počas víkendov aj počas nocí. Postoj veľkej väčšiny zamestnávateľov v obchode nepovažuje dopady na svoju ekonomiku za významné. Nepovažuje dopady na ekonomiku za významné. Vo väčšine prevádzok sú tržby v týchto dňoch oveľa nižšie ako priemer ostatných dní, ba dokonca bilancia nákladov na prevádzku a nižšie tržby často nielenže nespôsobí zníženie výnosov, ale opačne. Na druhej strane sú zasa tržby z predaja pred a po dňoch, kedy je prevádzka zatvorená, oveľa vyššie. Toľko zainteresované strany.
A teraz aj pre dobrú pamäť, hoci to už kolega hovoril, znova chcem zopakovať niekoľko čísel o našich pracujúcich spoluobčanoch, Slovenky a Slovákov. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu. Sme prví zo všetkých členských krajín Európskej únie, takmer 20 percent. V krajinách V4, aby som teda porovnala krajiny, ktoré sú nám podobné kultúrou, ale sme aj v rovnakom zriadení žili niekoľko desaťročí, tak v Maďarsku pracuje 6 % občanov v nedeľu, v Poľsku trošku viac od 7 % a v Českej republike je to 12,8 percenta. V Slovenskej republike pracuje 20 % zamestnancov, Slovákov v nedeľu. To je škandalózne číslo.
No a keďže v sektore obchodu pracuje viac žien ako mužov, dovolím si upriamiť pozornosť na ženy, pretože som žena a táto téma a táto otázka sa ma silne dotýka. V dobrom zdraví, a hovorili sme to už viackrát, v dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožijú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehli nás aj v Rumunsku. Rumunky sa dožívajú 59 rokov v dobrom zdraví. Češky sa dožívajú 65 rokov v dobrom zdraví a naše ženy na Slovensku sa dožívajú v dobrom zdraví 54 a pol roka. A vy to musíte vidieť okolo seba, že ženy odchádzajú veľmi predčasne na invalidné dôchodky. To mi potvrdzujú ľudia, ja sa s tými ženami stretávam, sama som pracovala v organizácii, kde sme zamestnávali 99 % žien. A naozaj po dožití 50. roku života tieto ženy často maródujú a skutočne odchádzajú predčasne na invalidný dôchodok. To je škandál! To je škandál!
No a keďže už sa teraz v súčasnosti nedá hovoriť o tom, že iba ženy pracujú v nedeľu, pretože na Slovensku už je ten pomer, čo sa týka pohlaví, päťdesiat na päťdesiat, pretože veľa mužov začalo pracovať v priemysle, zvlášť v automobilovom priemysle, tak je dôležité si povedať aj tento údaj, ktorý sa už týka aj všetkých obyvateľov a obidvoch pohlaví, mužov i žien. Slovensko má jednu z najvyšších úmrtností na ochorenia, ktoré mohli byť odvrátiteľné. Som presvedčená, že na týchto desivých číslach sa podpisuje nedostatočný relax, práca v sobotu, v nedeľu a v noci.
Hoci dnes hovorím o práci v nedeľu, nedá mi nepovedať aj ďalšie otrasné štatistiky. Sme ako sovy na Slovensku. Naši ľudia pracujú, každý šiesty zamestnaný Slovák pracuje v noci. V trojzmenných prevádzkach sme prví v európskych krajinách. To sú otrasné čísla! Práca v noci je, taktiež máme najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len 6 % zamestnancov, ale na Slovensku je to 16 percent. Takže chorobnosť, ale aj úmrtnosť, ktorá bola zbytočná, predčasná invalidita, ktorá odčerpáva finančné prostriedky z nášho štátneho rozpočtu, je výsledkom týchto otrasných štatistík, ktoré na Slovensku máme. A my s tým musíme niečo robiť, pretože sa na nás ľudia s týmito požiadavkami obracajú.
No a samozrejme, ďalšie číslo, nízke mzdy. Sme krajinou, patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami zo všetkých členských krajín Európskej únie napriek tomu, že naši ľudia pracujú v nedeľu, v sobotu a v noci a v trojzmenných prevádzkach. Znamená to, že by mali mať vysoké príplatky, a preto ich mzda by mala byť vyššia. Ako je to možné, že patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami? Vysmievajú sa nám a hovoria o nás, že sme pracujúca chudoba. A práve pre tieto nízke mzdy ľudia pracujúci v nedeľu, v sobotu a v noci nemajú peniaze na relax, na vitamíny, na dovolenky a podobne, kde by sa naozaj mohli naštartovať do ďalšej práce.
No a ešte jeden údaj tu mám, aby ste boli úplne v obraze. Keďže hovoríme o zamestnancoch obchodu, priemerný plat predavača, predavačky je 537 eur v hrubom, čo znamená 440 eur v čistom a príplatky pre nich sú úplne mizivé.
Ešte raz k príplatkom. Postoj zamestnancov k otázke zníženia miezd, pretože prídu o príplatky, ktoré v týchto dňoch dostávali, je veľmi realistický z ich strany a sami pracovníci obchodu oceňujú skôr možnosť získať viac voľna než celkovo nevýznamný dopad na ich mzdy, ktorých výška je, samozrejme, závislá od mnohých kritérií: stanovená minimálna mzda, prepočtové koeficienty, pracovné vzdelanie, ale aj to, koľko boli na PN, pracovné zaradenie, kvalita ich odvedenej práce, dĺžka pracovného pomeru u dotyčného zamestnávateľa a podobne.
Sme si zároveň ako predkladatelia vedomí, že týmto návrhom sa vlastne, sa snažíme ošetriť pracovníkov obchodu, keďže naozaj v týchto prevádzkach nie je nutnosť práce, žiadna nutnosť, pretože tu nejde o žiadnu ochranu života a zdravia občanov. Sme si vedomí, že Slováci pracujú v nedeľu naozaj v priemysle v nepretržitých prevádzkach, kde je pásová výroba a zastavenie strojov by znamenalo značné škody a straty, a vieme, že títo ľudia, ktorí musia pracovať počas nedele, ostatní, v priemysle, mnohí z nich nemajú vyrokované žiadne príplatky za prácu počas víkendov v kolektívnych zmluvách, a teda je len a len na zamestnávateľovi, či takéto príplatky pracovník dostane. A preto už na túto schôdzu prídeme, predkladáme ďalší legislatívny návrh, aby príplatky za prácu počas víkendu boli garantované, garantované Zákonníkom práce, v Zákonníku práce, pretože teraz to tak nie je. A naozaj mnohí zamestnávatelia síce skutočne dávajú aj dobré príplatky za prácu v nedeľu, ale mnohí zamestnávatelia tak nečinia a nahradzujú prácu v nedeľu voľnom v ktorýkoľvek deň počas pracovného týždňa.
No a nedá mi nepovedať aj to, že kto sa odvoláva na vyspelú Európu, na vyspelé európske krajiny, tak vskutku vo vyspelej Európe už nemajú záujem o trávenie nedeľného času v obchodoch a my to všetci dobre vieme. Ľudia si vo vyspelých európskych krajinách vážia viac svoj voľný čas a venujú ho práve fitnes, turistike, športu a podobne. V krajinách Európskej únie je naozaj významná skupina štátov, ktoré majú uzákonenú reguláciu prevádzok obchodu, čo sa týka sviatočných dní, ale aj nedieľ. Spomeniem Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Dánsko a podobne, Portugalsko. Obchody sú v nich zatvorené nielen počas sviatkov, ale aj bežnú nedeľu.
Príklady: Vo Fínsku obchody musia mať zo zákona v nedeľu zatvorené, vo Fínsku, pretože často nám je vyčitované, že vraj to robíme len preto, že je to kresťanská téma. Vo vyspelých európskych krajinách to je kresťanská téma? V Holandsku? Vo Fínsku teda sú zatvorené, výnimkou sú predvianočná sezóna, november, december, napr. obchody s menej ako 400 metrov štvorcových môžu mať v nedeľu otvorené alebo sú to dni ako Deň matiek alebo Deň otcov.
V Nemecku vo všeobecnosti je vo všetkých spolkových krajinách neprípustné, aby boli obchody otvorené počas nedieľ, sviatkov a na Vianoce. Výnimky platia pre určité druhy tovarov a skupiny obchodov. Predajne môžu byť otvorené z dôvodu výnimočných udalostí, ale aj tu je obmedzenie, nanajvýš počas štyroch nedieľ do roka. Obce sú z dôvodu trhov, jarmokov, miestnych sviatkov a podobných podujatí oprávnené povoliť otvorenie predajní nanajvýš, ako som povedala, počas štyroch nedieľ a sviatkov do roka. Takže miestne slávnosti, jarmoky, trhy a aj adventné nedele.
Takže vidíte, že naozaj vyspelé európske krajiny majú zatvorené obchody počas sviatkov aj nedieľ, aj nedieľ. V mnohých ostatných témach a otázkach sú nám tieto krajiny predkladané ako vzor. Ale nie v téme voľna počas nedele pre pracovníkov obchodu.
Preto si vás dovoľujem, vážení kolegovia a kolegyne, požiadať, aby ste pri hlasovaní o tomto legislatívnom návrhu nemysleli na seba ako spotrebiteľov, ako tí, ktorí majú voľno v nedeľu, ale aby ste mysleli na tie predavačky a predavačov, ktorí tiež chcú byť v nedeľu doma so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a tiež chcú využiť tento čas na relax. Stretávam sa s nimi, mne v tých obchodoch predavačky, ženy hovoria, že ako príplatok dostanú 10 eur za štyri hodiny práce, za dve hodiny práce, za tri hodiny práce, že im idú katastrofálne autobusové spoje do práce. Viac trávia na ceste, na cestovaní ako v tom obchode niektoré, ktoré sú 40, 30 km vzdialené od svojho pracoviska, pretože im idú veľmi zle spoje.
Tak vás opakovane prosím, žiadam, aby ste pri hlasovaní mysleli na tieto ženy, ktoré sú v obchodoch, na pracovníkov, a aby ste to nevideli iba ako zákaz, ale aby ste to videli ako voľno pre tých ostatných. Aby sme my boli tí, ktorí nevyužívajú iba rôzne výhody alebo nevyužívajú zo zákona to právo byť v sobotu a v nedeľu doma, ale aby sme to dopriali aj ostatným. Lebo aj my všetci potrebujeme byť v nedeľu, naozaj relaxovať, pretože dnes je práve piatok a už všetci sme tak isto veľmi unavení z práce.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

31.3.2017 13:34 - 13:35 hod.

Shahzad Silvia Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 454. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 466 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis