Videokanál klubu

Ďakujem, Richard. Ja sa, samozrejme, hlásim k všetkému, čo si hovoril. Len ešte raz chcem zdôrazniť, že umožniť našim občanom, aby aspoň v tú nedeľu mohli mať nejaký voľný deň, a teda tento pravidelný rytmus striedania oddychu a práce je nevyhnutné aj pre ich pracovné výsledky. Ako som poukázal, štúdie hovoria, že je to veľmi dôležité pre ich duchovnú, duševnú rovnováhu, a teda som presvedčený, že pokiaľ by sme naozaj argumentovali len ekonomickými parametrami, ktoré, ako v Maďarsku som poukázal, vôbec nevyšli v prospech nejakých, znižovania marží a ziskov, tak si myslím, že naša spoločnosť by získala oveľa, oveľa viac.
A preto verím, že ako si aj ty naznačil predtým, že aj keď tento zákon teraz nebude schválený alebo neprejde, že sa k nemu veľmi skoro vrátime, a je to podľa mňa trend. Trend aj Európy a nielen vyspelých európskych krajín. Ale verím, že jedného dňa aj na Slovensku budeme môcť mať nedeľu voľnú a budeme sa všetci môcť tešiť z benefitov, ktorý by tento jeden voľný deň našim občanom poskytol. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Mňa potešilo, že Marek sa jednoznačne prihlásil ako veriaci kresťan k Svätému písmu, k Biblii a zároveň ukázal aj to, čo možno niektorým ľuďom uniká. On je špičkový detský kardiológ a mohol by sa venovať a vlastne stále je v kontakte aj s touto krásnou profesiou lekára, ktorý pomáha deťom na vysoko odbornej úrovni. A je to vlastne aj znak toho, že veci, ktoré sú inšpirované vierou, Sväté písmo, Biblia a veda, sú veci, ktoré idú ruka v ruke. Tak ako v tej druhej časti potom uvádzal tie argumenty, ktoré sú vedecké, ktoré sú medicínske a ktoré sú také zrejmé. A nám presne o to ide.
Nevidíme problém v tom, hovorí o tom, že naša viera nás inšpiruje, že Biblia je praktická kniha, ktorá má veľa dobrých princípov, ale to, čím argumentujeme, to, že tie princípy majú pretavenie aj do úplne civilnej, svetskej verzie a sú overené, nieže stáročiami, ale tisícročiami, a fungujú. A preto o nich hovoríme. Čiže nie preto, že, viete, nefunguje to, je to nezmysel, má to chybu, ale my sme veriaci, tak preto ju presadzujeme. Nie, my veríme Bohu, ale vidíme, že tie veci fungujú a že prinášajú dobré výsledky aj v bežnom civile, v bežnom svete.
Ak hovoríme o voľnom dni, ak hovoríme o rytme pracovného času a odpočinku, tak to sú veci, ktoré vám potvrdí nielen lekár alebo nejaký vedec, ale ľudia, ktorí vidia, že naozaj ten konzum, neustále hnanie sa za nejakým hospodárskym rastom alebo za ziskom nie je to, čo ľuďom pomáha, ale naopak, čo ich ničí.
Takže, Marek, ďakujem ti veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som k tejto téme k tomuto zákonu si dovolil začať možno trošku netradične citáciou, ktorá, verím, že väčšine z vás bude veľmi dobre známa: "Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je dňom odpočinku. Nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach".
Veľmi nerád by som týmto textom chcel otočiť celú tú debatu od argumentov, ale zase na druhej strane rád by som ho použil. A nakoniec je to text, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanského vnímania sveta a tak isto aj zásad života, a myslím si, že pre takmer 70 % ľudí v našej spoločnosti je toto niečo, čo vo svojom živote, viac alebo menej o ňom vedia a snažia sa dodržovať.
Tak isto chcem povedať veľmi otvorene, že ja som teista a verím, že tento svet nevznikol náhodou. Som veľmi rád, že v súčasnosti už aj vedci potvrdzujú tú domnienku, že náhodou náš vesmír by vznikol veľmi, veľmi ťažko. Štatisticky tá pravdepodobnosť toho, že náš vesmír a život na tejto Zemi by vznikol náhodou, je asi taká pravdepodobnosť alebo taká malá pravdepodobnosť, že dneska, keby som nemal na rukách hodinky a zajtra by som sa zobudil a mal by som na ruke takého krásne hodinky, tak tá pravdepodobnosť, že tie hodinky budem mať na rukách je vyššia ako pravdepodobnosť, že naša Zem vznikla náhodou. Možno ste zachytili, aj relatívne nedávno to bolo, jeden profesor teoretickej fyziky a spolutvorca svetoznámej teórie strún Michio Kaku vydal vedeckú štúdiu a prácu, v ktorej vysvetľuje, že je presvedčený, že vesmír nevznikol náhodou. Poukazuje na existenciu Boha pomocou teórie strún, pričom to nie je samozrejme kresťan. On hovorí o svojej práci, že: "Dospel som k záveru, že žijeme vo svete, ktorý sa riadi pravidlami, ktoré vytvorila inteligencia. Nie ako napríklad v počítačovej hre, ale samozrejme nepredstaviteľne zložitejším a nespochybniteľným." Vyhlásil podľa Geophilosophical Association of Anthropological and Cultural Studies. Jeho vyhlásenie podráždilo vedeckú komunitu, pretože to nie je žiadny vedec druhej kategórie. Práve naopak, dr. Kaku je považovaný za jedného z jej najuznávanejších a najvýznamnejších hlasov.
Hovorím to kvôli tomu preto, že Biblia hovorí, že my sme boli stvorení na boží obraz. A Boh sám tento svet podľa písma tvoril šesť dní a potom ten siedmy deň oddychoval. A toto isté naprogramoval aj do nás, do bytostí, ktoré sú stvorené na jeho obraz. A od tohto by som sa rád, od tohto vzorcu odvinul, pretože ak je tento vzorec pravdivý, tak pokiaľ ľudia budú neustále pracovať a tento vzorec nebudú rešpektovať vo svojom živote, tak sa im to nejakým spôsobom pravdepodobne bude vypomsťovať, keďže pôjdu podľa vzorcu toho, ktorý ich stvoril. Takže Biblia je plná skvelých inšpirácií aj pre moderného človeka, si myslím.
Samozrejme tiež chcem povedať, že žijeme v liberálnej demokracii a pre mňa je osobná sloboda najvyššou hodnotou. Nakoniec aj osobne považujem Ježiša Krista ako za osobu, ktorá chodila tu na Zemi, ktorá bola najvyšším zástancom slobody a bojovala za ňu. Dokonca položil za ňu svoj život. Častokrát si však treba uvedomiť, že naša osobná sloboda sa stáva aj naším vlastným osídlom a upadáme do závislostí, ktoré nám v konečnom dôsledku našu vlastnú slobodu berú. Celý problém moderných liberálnych demokracií tiež spočíva v tom, že peniaze a zisk diktujú podmienky a obmedzujú osobnú slobodu. A v tomto prípade hovoríme o ochrane zamestnancov. Pri nedeľňajšom predaji klesajú práva zamestnancov, lebo si nemôžu dovoliť odmietnuť pracovať v nedeľu, aby ich zamestnávateľ neprepustil, aj keby preferovali stráviť nedeľný čas napríklad s rodinou. A preto som presvedčený, že zákon, ktorý teraz s kolegami predkladáme, je pre každého dobrý. A v konečnom dôsledku by dokonca nemal ani negatívny ekonomický dopad.
Prečo si to myslím? Pretože máme za sebou skúsenosť v Maďarsku, kde v roku 2015 zaviedli zákaz nedeľného predaja a mnohí sa obávali, že toto bude mať negatívny efekt na ekonomiku. A boli to odporcovia najmä z radov asociácie obchodu a zástupcov podnikateľského sektora. Napriek tomu dôkazy sú k dispozícii, nedošlo k poklesu tržieb, obchody to často riešili predĺžením otváracej doby v iné dni. Tak ako som naznačil v úvode, tak pokiaľ sme naozaj stvorení tak, alebo pre človeka je najlepšie, aby ten jeden deň v týždni mal voľno, tak toto by malo mať samozrejme dopad na jeho zdravie. A samozrejme sú k dispozícii štúdie, ktoré toto presne dokazujú. Štúdia audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, bola to štúdia o organizácii pracovného času, cituje ďalšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia pracujúci aj v nedeľu si vo vyššej miere sťažujú na negatívne zdravotné dôsledky ich práce. V nedeľu je podľa ich štatistík takisto dokázané, že je vyššie riziko úrazov a pracovných nehôd. Ďalej táto štúdia konštatuje, že práca v tzv. nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Sme si toho vedomí. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Má to však negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa a oddych. Človek má vyšší duševný komfort, pokiaľ má presne rozdelený čas medzi prácu a voľný čas. Naopak, nestály pracovný čas udržuje človeka v napätí.
Pritom zaujímavé je to, že podľa tejto štúdie je práca v nedeľu nebezpečná aj v tom, že ľudia pracujúci v nedeľu potom pracujú aj v sobotu, čo ale neplatí opačne. Teda ľudia, ktorí pracujú v sobotu, neznamená, že nutne pracujú aj nedele. Štúdia Deloitte zároveň argumentuje aj negatívnymi dôsledkami na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Je to nakoniec vcelku logické. Lenže táto rovnováha je dôležitá pre kvalitný pracovný, efektívny a spokojný život.
A teraz len, aby ste si uvedomili, ono niekedy ani zamestnanci, ktorí pracujú len cez týždeň, nemajú túto rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom optimálnu alebo dobrú. Takže dobrú ju nemá 17 % takýchto zamestnancov, ktorí pracujú len cez pracovný týždeň. U zamestnancov, ktorí pracujú o večeroch, je nerovnováha vyššia, až 33 %, u zamestnancov, ktorí pracujú aj v soboty, je to 31 %, ale najväčší podiel nerovnováhy medzi pracovným a súkromným časom je práve u zamestnancov, ktorí pracujú aj v nedeľu, a je to 39 percent.
Keďže Slovensko sa radí k európskym krajinám, v ktorých ľudia najviac pracujú v nedele, každý piaty Slovák musí chodiť v nedeľu do práce, asi nás ani nebude prekvapovať štatistika dožitia v plnom zdraví. Máme ju najnižšiu v Európskej únii. Zároveň patria títo zamestnanci k jedným z najhoršie zarábajúcich pracovníkov v Európskej únii. Podľa štúdie Helden Glanz z roku 2015 má Slovensko suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby, ale naozaj suverénne. Nemôžem vám, žiaľ, ukázať graf. V roku 2006 skupina fínskych vedcov dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby.
Takže ja by som sa len chcel spýtať zákonodarcov, čo je pre nás dôležitejšie? Ekonomika, na ktorú zatvorenie nedeľného predaja nemá až taký veľký dopad, a ako obchod tvrdí, alebo zdravie, sociálna pohoda, duševný komfort, pevnejšie rodiny našich občanov? V niektorých vyspelých krajinách sa experimentuje so 4-dňovým pracovným časom v týždni. My tu, žiaľ, dnes zvádzame argumentačný boj za zachovanie voľnej nedele. Pritom vzhľadom na technickú revolúciu je a bude voľná nedeľa vo vyspelých krajinách čím ďalej tým väčšou samozrejmosťou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za faktické poznámky. Kolega Paška, chcem na vás reagovať, pretože na jednej strane hovoríte veľmi dobre, ale na druhej strane dovolím si vám trošku oponovať, pretože toto je presne to pokušenie riadenia, že keď vidíme, že niečo nevychádza, tak chceme to ešte viacej riadiť. Ale toto je proti princípom demokracie a proste proti princípom nejakej slobody a transparentnosti. A práve opačná je tá cesta, ktorou sa potrebujeme vybrať, a to je zodpovedné s dôkladné, dôkladná nominácia. Práve toto je ten proces, ktorý potrebujeme výborne vyladiť a mali by sme sa na ňom spoločne zhodnúť a vybrať takého kandidáta, u ktorého vieme garantovať, že počas svojho obdobia, pokiaľ bude tým regulátorom, bude konať čestne, zodpovedne, transparentne, v prospech záujmov poslania tohto úradu. Toto je úplne kľúčové.
Takže myslím si, že nedajme sa zlákať tým, že keď sa niečo pokazí, tak zoberme si ešte viacej, aby sme to mohli opraviť, lebo toto riziko tu naozaj je a môže sa pokaziť, ale dbajme na to, aby sme vybrali úplne kvalitného človeka, a spolu, myslím si, že spoločnými silami, toto je veľmi dôležité, že spoločnými silami, ak navrhneme ten proces, tak verím tomu, že expertíza viacerých ľudí aj tu v parlamentne, aj kolega Galek, môže byť veľmi prínosná tomu, aby sme takýto proces vedeli nájsť. A možno hľadať aj proces ako s takýmto človekom jednať, ak nebude konať svoju prácu, ale určite by som ju nedával len do rúk vlády. To je podľa mňa veľmi nebezpečné a tendenčné. Ďakujem.

Vážení kolegovia, ÚRSO je či malo by byť v energetike čímsi, ako je Ústavný súd v inej oblasti. Je vrcholným strážcom verejného záujmu. Preto v mnohých štátoch dokonca šéfa ÚRSO volia v priamych voľbách. Sú aj také štáty. Pretože ceny energií a strážiť tam verejný záujem, to sa týka doslova každého jedného občana.
Ja celkom si viem predstaviť, že z tohto pána, z ktorého si bývalá vláda urobila onucu, že tento človek naozaj takzvane pochybil, čiže začal slúžiť aj iným záujmom a naozaj už to bolo priveľa a pán premiér mal toho dosť, pretože on by si predstavoval takého Holjenčíka, ktorý slúži iba jeho záujmom. A keď sa tam primiešava niekto iný, nejaké záujmy monopolov alebo dominantných dodávateľov, tak rozhodol sa zasiahnuť. Ale znovu, ak sa stalo, že stranícky nominant, v tomto prípade taký prevrstvený alebo preoblečený, ale stále stranícky nominant sa vytrhol poslaniu úradu, nemôže byť riešením, že sa stratí poslanie úradu. Toto vytýkam tomuto návrhu. Úplne sa nestráca, aby som bol spravodlivý, ale oslabuje sa jeho nezávislosť.
Ešte raz. Nehodný sluha nemôže znamenať, že inštitúcia, demokratická inštitúcia, ktorá je hlavným strážcom férovosti v energetickej oblasti, že stratí nezávislosť, že my sa vzdáme tohto atribútu, ktorý navyše je atribútom, ktorý požaduje jednoznačne Európska únia. To je proste chybný spôsob riešenia.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi krátko tiež vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Na úvod chcem povedať, že chcel by som teda aj v rámci takej konštruktívnej debaty povedať, že to bude kritické teda vystúpenie, pretože chcem priniesť, tak ako aj nadviazať, chcem nadviazať na kolegu Karola Galeka, ktorý to veľmi dobre zhrnul, a chceme priniesť proste práve ten, ukázať na ten rozpor, kde sa líšime. A tak ako to už aj vo faktickej poznámke povedal pán Budaj, toto je, myslím, že filozoficky najväčší rozdiel a od toho sa to celé odvíja.
Ja by som chcel možno tiež tak trošku historicky poukázať na to, že ten argument na zmenu zákona tu už bol dávno. Už len samotný fakt, že predseda ÚRSO bol zároveň predsedom rady a vlastne tuto bol ten konflikt, pretože rada je ten odvolávací orgán, je podľa mňa prvý výkričník, ktorý sme tu dlhodobo tolerovali a mohol prichádzať ako naozaj varovanie na to, že treba s tým niečo robiť. Preto si myslím, že vôbec ten proces tvorby tohto zákona bol zlý, a za chvíľočku vysvetlím aj prečo. Druhý taký ďalší faktor alebo ďalšia vec, ktorá poukazovala na to, že tento regulátor, alebo teda aj pán Holjenčík v podobe regulátora si neplní svoju prácu tak, ako má, bol aj spôsob riešenia tarify za prevádzkovanie systému, ktoré práve keď sme tu o tom sa bavili, tak sme to tu preberali zľava, sprava a nie je dôvod sa tomu teraz nejako hlbšie venovať, a preto si myslím, že odchod pána Holjenčíka bol len taký vrchol ľadovca. A prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo týmto chcem práve ukázať na to, že ten argument na tú zmenu zákona tu bol, a naozaj vláda si myslím, ž nekonala správne, pretože regulátor, tak ako už aj povedal kolega Galek, je vlastne ten, ktorý zabezpečuje rovnováhu. Rovnováhu medzi spotrebiteľmi a investormi. Áno, investori si prirodzene hľadia na svoj zisk a potrebujú sa dopracovať k svojmu zisku, na druhej strane spotrebitelia nechcú preplácať. Preto tu máme ten prvok regulátora, aby držal túto rovnováhu. Ale tento regulátor tu nie je, aby tu držal ešte rovnováhu aj v prospech vlády. Čiže preto ten krok, že teraz prenášame vlastne regulátora do područia vlády je úplne neopodstatnený, a dá sa ho chápať vyslovene čisto politicky. Pretože, a vysvetlím, regulátor je tu naozaj teda na to, aby chránil záujmy spotrebiteľov a zároveň dbal na záujmy investorov, ale nemôže dbať na priority vlády, pretože vlády sa naozaj menia a môžu mať rôzne priority. A ak vláda má právo zasahovať do práce regulátora, tak v takom prípade si presadzuje, môže si presadzovať aj svoje priority v prospech, teda prostredníctvom regulátora a tým pádom sa stráca práve ten rozmer nezávislosti.
Takže a to sme videli práve vlastne začiatkom tohto roka. Pretože regulátor na základe svojich procesov, výpočtov a konania, ktoré má v zákone predpísané, konal a prišiel s určitým cenovým návrhom. To, či tam už boli v pozadí nejaké politické tlaky, to môžme, to sme videli viac-menej, to vieme aj z rôznych uniknutých nahrávok a podobne, čo samo o sebe hovorí, že sám predseda toho úradu nekonal v súlade s poslaním tohto úradu. A vidíme, čo to prinieslo. Prišiel prvý návrh, ktorý mal zvýhodniť určitú veľkú časť obyvateľstva, ale znevýhodniť zase určitú časť samospráv. Na to vystúpil predseda vlády, pán premiér, a spôsob nebudem komentovať, a vlastne urobil zásah, čím prišiel iný návrh, ktorý zrazu, tiež sa zistilo, že nebol dobrý, a tak predseda vlády vlastne vytváral ďalší tlak na to, aby vyšiel úplne ďalší návrh. Regulátor teda by, tuto vidíme, aký to má dopad, keď je regulátor pod vplyvom priorít vlády. A preto, preto vôbec je v definícii regulátora tá nezávislosť, aby on mohol rozvážne a premyslene a nie zmätočne, pretože naozaj tieto kroky tento rok, začiatok roka, január bol jasným príkladom toho, čo prináša zmätočné konanie. Mali sme niekoľko návrhov a nakoniec sme sa k ničomu dobrému nedopracovali, zamrzli sme v roku 2016 a progres bol zastavený.
A preto, preto je tiež dôležité, aby tento regulátor bol nezávislý, aby mal práve ten čas pokojne, rozvážne, dlhodobo, strategicky plánovať a konať v prospech tejto rovnováhy. To je úplne kľúčové. Preto to, že z neho robíme, a to je to, čo teraz robíme, pomenujme to úplne nahlas, tým, že ho dávame do područia vlády, tak naozaj skutočne z nezávislého orgánu robíme v skutočnosti zamestnanca vlády. Robíme zamestnanca vlády. Tento orgán bude pracovať v prospech vlády a január nám bol toho príkladom a vlastne my ideme legitimizovať, teraz týmto návrhom zákona, ideme legitimizovať to konanie, ktoré sme v januári videli. A to je tá najväčšia tragédia, že vlastne vláda ako keby si povedala, videli sme v januári, že to funguje, tak teda dajme to do zákona, toto je osvedčené. Máme na to priamy vplyv, môžme to regulovať. A tým pádom sa úplne stráca nezávislosť tohto úradu.
A tu by som chcel povedať, že tu sa presne líši štýl politiky nás, opozície, a, vás, koalície, alebo možno by som to ešte viacej smeroval na vládnu stranu SMER, ktorá... My sme naozaj zástancami toho, že nezávislosť sa zabezpečí tým, že to je transparentné, že je tam proste zabezpečený transparentný a spravodlivý výber odborníkov, ľudí, ktorí tomu rozumejú, sú na to kvalifikovaní a robia to čestne a odborne. Kdežto vy práve razíte tú cestu tej centralizácie. My vieme ako na to, my sa o to postaráme, my to zastrešíme, my vám prinesieme istoty. A toto je práve ten úplne fundamentálny rozdiel, prečo sa na tomto nezhodneme. A ja osobne práve aj to rokovanie, ktoré sme tu mali o amnestiách, hoci bolo tvrdé, prinášalo určitú takú známku takej konštruktívnej debaty, a by som očakával, že napriek teda tomu možno aj tvrdému politickému boju vieme hľadať riešenia, ktoré sú dobré pre občanov Slovenskej republiky, a chápeme filozoficky podstatu kľúčových pozícii, kľúčových rozhodnutí, kľúčových dokumentov. Tuto tento váš krok je naozaj také odvrhnutie vôbec akejkoľvek podstaty a naozaj razenie tej cesty, my vám zaručíme istoty, my sa o vás postaráme, toto je náš štýl, choďte nám všetci z cesty.
Preto ja si aj tak ako, pán minister, zatiaľ skúsenosť, ktorú máme aj s vami z výboru, bola relatívne, by som povedal taká neutrálno-pozitívna, myslím si a budem rád, ak teda budete otvorení aj tej výzve, ktorú vám kolega Galek dal, na konštruktívnu debatu. Verím, že takáto kritika na úvod, jej rozumiete a beriete ju ako konštruktívnu kritiku, pretože naozaj snažíme sa povedať veci tak, ako ich vidíme na to, aby sme sa mohli pohnúť ďalej a hľadať to spoločné riešenie. Nič pred vami neskrývame a naozaj by sme radi teda do toho druhého čítania sa bavili o konkrétnom návrhu, ktorý bude v prospech občanov, bude v prospech naozaj tej nezávislosti a nastaví proces tak, aby sa nemusel o pár rokov znovu meniť len preto, že bol zdeformovaný. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Stručne povedané, ja chcem pripomenúť anabázu tohoto zákona, ktorú rečník celkom nespomínal. Vláda Roberta Fica si kedysi pána Holjenčíka osvojila a ten jej slúžil, tak sa zdá, dosť sluhovským spôsobom. Napokon sa, zdá sa, buď stratil alebo sám sa vzdal nezávislosti. Robert Fico rovno v priamom prenose demonštroval, že Holjenčík má nulovú nezávislosť a ponížil tento inštitút ÚRSO na nulu, na prevodovú páku, ktorá poslúcha politické rozkazy. To je veľmi závažný fakt a na ten tento návrh zákona reaguje presne opačne, než by to v demokratickom štáte malo byť. On, naopak, dáva teraz premiérovi ešte väčší vplyv a robí z ÚRSO ešte menej nezávislý orgán, než bol doteraz.
Premiér chce nejak akoby dodatočne legitimizovať, že on naozaj v tom priamom prenose konal v príkrom rozpore so zákonom o ÚRSO. On preukázal, že ten zákon nerešpektuje, že ten zákon je preňho zrovna taký zdrap papiera, ako tie účty, ktoré trhal v priamom prenose. Preto musím povedať, že predkladanie takéhoto zákona po takom škandále, ktorý sa udial, kde bola pošliapaná nezávislosť inštitúcie, mne je pán Holjenčík ľahostajný, či on predal svoju osobnosť za nejaké kšefty kvôli elektronickým spoločnostiam, alebo sa len podroboval strane SMER, podstatná je inštitúcia, ktorú zosobňoval, a tá bola vysmiata najhrubším spôsobom. A zákon, ktorým, ktorý prináš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže, keď mi Duško nahral, tak ja ti skúsim vysvetliť jedno slovenské porekadlo, si myslím, že nie je pravdivé. A to porekadlo je, že šaty robia človeka. Vieš, Duško, ja radšej budem oblečený v tričku, ale nebudem zlodejom. A ty si v pohode užívaj trojtisíce obleky a prezentuj sa tu s kravatkou, v oblečku, v košielke, ale podstatné je to, čo máš v sebe a ako sa správaš k ľuďom a ako sa správaš k verejnému majetku. Dobre? Takže šaty nerobia človeka, lebo človek je v prvom rade človekom. Šaty len vytvárajú pozlátko, na základe ktorého si možno myslia ľudia, ktorí povrchne pozerajú na ľudí, že na základe šiat môžeš posudzovať, kto akým je človekom. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem. Tri veci by som chcel povedať. Prvá. Tú spomínanú tlačovku s Ankou Verešovou sme mali 2. novembra. Čiže už prešlo päť mesiacov, už sme v šiestom mesiaci, čo sa týka tejto práce. Zatiaľ to prinieslo ovocie toho, že sa upravili tie štátne sviatky. My ale tú tému, tak ako sme ju otvorili, tak ju chceme aj držať a podporujeme tých, ktorí možno v tejto chvíli majú väčšie páky, aby do toho išli.
Druhá vec, aby bolo jasné, my hovoríme len o maloobchodnom predaji. To znamená, že si človek nepôjde kupovať v nedeľu kilo soli alebo bicykel. Ale hovoríme o tom, že služby, ktoré sú potrebné pre nejaké rodinné a kultúrne vyžitie, budú otvorené, budú k dispozícii. Čiže nestane sa to, že ľudia si nebudú musieť, mať kam sadnúť alebo nebudú môcť kam ísť aj v prípade, že by teda niektorí z nás spomínali Železnú studienku.
A tretia vec. My predkladáme teraz taký čistý veľmi jednoduchý návrh zákona, lebo je v prvom čítaní. Ak sa budeme baviť v druhom čítaní, tak ste počuli, a Igor Matovič asi predložil pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že poďme na to postupne. Áno, existujú rôzne taktiky, neskákať z extrému do extrému, ale nejakým spôsobom vylepšiť danú situáciu, kde hovoríme o tom nie preto, že sa to páči mne alebo Igorovi Matovičovi alebo komukoľvek inému, ale pretože tá situácia na Slovensku je alarmujúca. V nedeľnej práci sme prví v Európe, v mzdách takmer najnižší. Aj iné veci, ako sobotná práca a práca v noci, sú alarmujúce a treba to riešiť. Zašlo to do extrému bez ohľadu na to, či sme konzervatívci alebo liberáli. Ak nám záleží na tých, čo tam pracujú, z veľkej časti sú ženy, poďme niečo s tým robiť. A opakujem znovu tú nádej, že do konca volebného obdobia to urobíme, ale dúfam, že nebudeme musieť čakať až do roku 2020.
Ďakujem.

Takisto sa pripájam ku kolegovi Matovičovi, ktorý hovoril o tom, že ľudia by privítali voľno v nedeľu. Je to tak. Skúste, choďte za pracovníkmi obchodu, čo vám odpovedia, že síce vítajú, tak ako aj ja sama za seba, vítajú voľno počas štátnych sviatkov, ale oveľa radšej by boli, keby sme im tu v pléne boli vtedy schválili nedele. Takže preto hovorím, že ten návrh bol málo ambiciózny, a dovolím si tvrdiť, že práveže nastane dlhší čas, kým sa vrátite k tomu, aby ste vyrokovali pre zamestnancov obchodu aj voľno v nedeľu. Škoda-preškoda, že ste neboli odvážnejší, ambicióznejší a nerokovali ste. Lebo my sme tu už viackrát povedali, že aj zamestnávatelia, aj zamestnanci a dokonca aj verejnosť, spotrebitelia sú viac-menej za voľno pre pracovníkov obchodu počas nedele.