Videokanál klubu

Ďakujem. Ja tiež budem mať dva procedurálne návrhy, tak poprosím o čas.
Žiadame, aby bola do programu rokovania schôdze zaradený bod s informáciou o všetkých predajoch a zámenách majetku ministerstva vnútra vrátane obdobia pred povinným zverejňovaním zmlúv. A teda žiadame, aby ministerstvo vnútra tento prehľad pripravilo.
Druhý procedurálny návrh. Žiadame predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby sa ospravedlnil všetkým občanom, ktorých listy boli otvorené, a ich ústavné právo na listové tajomstvo bolo týmto porušené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Neštvite ma. Nie, dobre, kratučko, naozaj. Dlhodobo ozbrojené sily sú najdôveryhodnejšou inštitúciou. Bohužiaľ, my, a poviem množné číslo my, politici, to až takí dôveryhodní nie sme. Takže nie je dobré, aby sme tú našu nedôveryhodnosť prenášali na ozbrojené sily, ktoré tu dôveryhodnosť majú.
Toľko k tomu bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti. Smerom do budúcnosti je treba sa pozerať. Ja by som vám teda chcel poďakovať za túto rozpravu a keďže asi som pravdepodobne posledný, tak prajem aj všetkým krásnu Veľkú noc. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja-ja-ja-ja-jaj, no. Chcete ísť domov? Vidíte, no, kapitána sme aspoň donútili, že kapituloval a stiahol nasledujúci návrh zákona, takže ten už tu nebudete musieť byť. To asi už viete, takže hlasovanie bude po prerokovaní tohto návrhu zákona. Zároveň mi je teda ľúto, že kapitán bol natoľko zbabelý, že síce rozleje mlieko, ale potom, keď sa o tom hovorí, tak sem ani nepríde si obhájiť ten svoj zbabelý čin.
Ďakujem, Edo, za tvoje vystúpenie a som v podstate aj rád, že ti zaťapkali v podstate zborovo aj poslanci za SNS, lebo ty si v tom tvojom vystúpení vyzýval k tomu teda, aby sme chyby napravili, aby sme prijali tento návrh zákona. Takže pevne verím, že to, ten potlesk bol myslený tak, že podporujú tvoju výzvu, aby sme hlasovali za tento návrh zákona, čo mi je teda veľmi sympatické.
Páčilo sa mi to, ako si hovoril o tom, že, a kládol si dôraz na slovo ne-ha-zar-duje. Čiže naozaj niekto tu hazarduje s povesťou, veľmi s ňou zahazardoval, keď sme mu, s povesťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, keď sme ho na to upozornili alebo verejnosť ho na to upozornila alebo priamo ženy dôstojníkov v armáde, keď ho na to upozornili, tak urobil presne pravý opak, ako čakal každý hrdý, odborný a slušný človek na Slovensku, a to je, tie výložky pobozkal. Budem veľmi rád, ak sa tu nájde odvaha aj medzi koaličnými partnermi alebo možno aj u Erika Tomáša, ktorý poradil plukovníkom zo SMER-u, aby radšej boli ticho, že v tomto prípade vyjadrí ten svoj názor a ten návrh zákona podporí. A fakt sa teším na podporu od poslancov SNS, ktorí tlieskali tvojmu vystúpeniu.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, cením si, že po takom maratóne, aký máme za sebou, ešte tu sedíte pomerne vzpriamene s otvorenými očami, tak pokúsim sa tak veľmi stručne prejsť tým, čo som si pre vás pripravil, a dám to do takých viacerých bodov. Keď sa bavíme o tomto zákone alebo o tomto návrhu, je naozaj dôležité si uvedomiť ten väčší kontext, pretože neni to len nejaká taká kozmetická úprava, ako by sa to mohlo na prvý, na prvý pohľad zdať.
Prečo? Pretože ozbrojené sily ako také majú určitú povesť. Dnes sa o nich hovorí veľmi málo a práve preto, že sa o nich hovorí aj tu na tejto pôde veľmi málo, skôr sa hovorí o nej, o ozbrojených silách medzi ľuďmi a práve aj vďaka rôznym správam, ktoré kolujú či už internetom alebo v médiách, tak ozbrojené sily dostávajú takú pokrivenú povesť. A preto akákoľvek ďalšia správa, ktorá ich môže, túto povesť pokriviť, nie je dobrá a je dôležité naprávať práve povesť ozbrojeným silám.
Poviem, poviem pár informácií vlastne, aby sme si tak trošku pozreli aj možno do histórie. Naše ozbrojené sily vznikli 1. januára 1993. Vtedy to bola ešte Armáda Slovenskej republiky. Čo je veľmi dôležité povedať, že vtedy vlastne naša armáda pozostávala z dvoch skupín. Boli to vojaci z povolania a boli to vojaci základnej vojenskej služby. Prečo to hovorím? Pretože v tom čase bola armáda k ľuďom omnoho bližšie, pretože mnohí mladí ľudia, teda, pardon, mladí muži, boli práve súčasťou tohto základného výcviku a tým pádom ľudia omnoho viacej rozumeli tomu, čo sa v ozbrojených alebo v armáde deje, ako fungujú hodnosti a podobne. Dnes tu túto generáciu ešte stále máme, a preto aj keď sa bavíme o hodnostiach, tak nato reagujú, ako sme mohli aj vidieť pri kauze, ktorú sme tu mali v januári. Takže to chcem vlastne, tým chcem poukázať to, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. A je naozaj veľmi dôležité citlivo dbať na to, ako používame hodnosti a ja neskôr aj poviem, čo sa dá vlastne použiť ako náhrada, ak by sme chceli niekoho oceniť. Takže to je ako prvé.
My totižto, keď ozbrojené alebo Armáda Slovenskej republiky vznikla 1. 1. ´93, tak motto armády bolo "Sláva a česť". Pardon, "Česť a sláva". A toto je naozaj niečo vznešené a myslím si, že je dobré to poznať a dobré to vedieť a o toto sa opierať a budovať tomuto mottu aj patričnú povesť. Ozbrojené sily, ako ich poznáme dnes, boli premenované 1. 7. 2002. Dobre si toto obdobie pamätám, pretože práve v tom čase som pracoval na ministerstve obrany a bol som súčasťou tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily práve aj na to, aby sme mohli vstúpiť do NATO, a viem, čo všetko tomu podliehalo, aby sa ozbrojené sily mohli reformovať. A samozrejme bavili sme sa teda aj o hodnostiach.
Ale ja by som chcel práve pritom ešte povedať, čo je takým poslaním ozbrojených síl alebo čo ozbrojené sily sú? Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. To je, toto je veľká a dôležitá vec. Práve preto je dôležité, aby ich povesť bola veľmi dobrá, pretože práve vtedy sa napĺňa alebo vtedy sa vieme oprieť o to, že áno, toto nám zabezpečia. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov medzinárodných zmlúv. Podieľajú sa na zachovaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Je to veľmi dôležité poslanie a je dôležité, aby aj naši občania toto poslanie poznali, aby si uvedomovali jeho význam a dôležitosť ozbrojených síl.
Len tak na ilustráciu: v roku ´93, keď teda sme fungovali alebo vznikli ozbrojené sily, keď sme ťažili vlastne z armády, ešte čo sme mali za komunizmu, keď to tak poviem, a potom federatívnej republike, tak sme mali 53-tisíc vojakov. Mali sme 995 tankov, 1 370 BVP-čiek a obrnených transportérov, 1 053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov. V roku 2015, chcem použiť také verejné dáta z Wikipédie, teda sme mali 15 996 príslušníkov ozbrojených síl, 3 967 civilných pracovníkov, 22 tankov, 675 BVP-čiek a 153 delostreleckých systémov. Prečo to hovorím? Pretože tu aj môžme vidieť, my sme totižto práve z tej armády tých vojakov z povolania a vojakov základnej vojenskej služby sa rozhodli, že prejdeme na profesionálnu armádu, čo má svoj význam, a tým sme začali aj redukovať počty a vybrali sme sa cestou profesionálnych vojakov.
Tu by som chcel teraz povedať, čo vlastne profesionálny vojak je a ako sa profesionálny vojak šplhá po svojom rebríčku hodností. Budem citovať zo zákona 281 z 25. septembra 2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov o zmene a doplnení niektorých zákonov. Začnem § 34, vzdelanie na vojenskú hodnosť. Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania, a v písm. d) je dôležitá jedna časť, ktorá o tom hovorila, že "má vysokoškolské vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Toto je dôležité, práve tá citácia, "bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Vtedy ašpiruje na hodnosť dôstojníka. Len aby sme rozumeli, ak si pozrieme prílohu jedna tohto zákona, tak zistíme, že poručík je prvá hodnosť, do ktorej sa dôstojník dostáva. Na to, aby sa dostal na nadporučíka, tak práve podľa tohto zákona minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú štyri roky. Hovoríme o profesionálnych vojakoch. Nadporučík je, stane sa po štyroch rokoch, minimálne po štyroch rokoch sa môže stáť nadporučík a potom ďalšie minimálne štyri roky sa stáva kapitánom, v kapitánskej hodnosti musí zotrvať minimálne päť rokov, aby sa stal majorom, v tej musí zotrvať minimálne štyri roky, aby sa stal podplukovníkom a podplukovníckej musí zotrvať minimálne tri roky.
Tu by som chcel trošku zacitovať aj z toho, to, že čo vlastne taký kapitán má v náplni, čo hovorí príloha číslo dva tohto zákona. Vypichnem pár vecí. Kapitán, ide o velenie rote. "Je to vedenie samostatnej agendy alebo velenie organizačnej súčasti veliteľstva, alebo štábu úrovne prápor a brigáda. Jedná sa o prípravu koncepčných vykonávacích alebo normotvorných dokumentov." Toto sú odborné veci. Preto sa stáva kapitánom napríklad, alebo plukovníkom, kapitánom po ôsmich rokoch a plukovníkom o ďalších dvanásť rokov. Čiže po dvadsiatich rokoch. Pretože, a tuto teda citujem kapitána, ďalej je tu veľmi dôležité, že zadefinované, sú to samostatné odborne špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti, riadenia a koordinácie nosných častí komplexu zložitých systémov. A ďalej sa hovorí, výkony individuálnych agentov technických a technologických vysoko odborných činností, toto je kapitán. Podplukovník dodáva ďalej okrem týchto, čo tam je, velenie štábu úrovne brigáda, velenie organizačnej súčasti veliteľstva alebo štábu na operačnom alebo strategickom veliteľstve.
Mohol by som ísť ďalej, ale nechcem vás s tým úplne zaťažovať, hovorí sa tu veľa, aj tuto som to spomínal, o velení. Nemýľme si, velenie nie je vedenie. Ak niekto vie viesť ľudí, je dobrý, by som povedal, manažér, neznamená, že je dobrý veliteľ, pretože armáda má svoje pravidlá, má svoje, rozkazy, má svoje stratégie, má svoje, dá sa povedať, vlastný jazyk, ktorému treba dobre rozumieť, ak sa človek má ocitnúť v takýchto hodnostiach. Hovorím to práve preto, pretože chcem podčiarknuť práve to, čo som hovoril aj na začiatku, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. Jedná sa, aj tuto pri hodnosti plukovník, vidíme, že sa jedná o vysoko špecializované odborné činnosti, velenie vojenskému útvaru, úradu alebo zariadeniu s dosahom na celé ozbrojené sily. Takto je to pre profesionálnych vojakov zadefinované. A myslím si, že je to veľmi dobré, že to tak je zadefinované, a má to, profesionálneho vojaka, a má to význam, pretože práve profesionálni vojaci sú tí kľúčoví v ozbrojených silách.
A možno si hovoríte, ešte ostanem chvíľku pri tých profesionálnych vojakoch, a poviem, že vojenskou hodnosťou, práve v tom zákone 281 sa hovorí, že "vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti". Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe číslo dva, ktoré som vám pred chvíľkou citoval. S tým súvisí výcvik, školenia, taktika, výučba a podobne. Je toho naozaj dosť.
Poďme si povedať kratučko len o vymenovaní do vojenskej hodnosti. Profesionálneho vojaka, alebo tam je spomínané, kedy je vymenúvaný a kedy je povyšovaný, nie je to teraz podstatné. Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť. "Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak uplynula minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti", tak ako som už povedal, štyri roky, štyri roky, päť rokov, štyri roky, tri roky. Ďalej písm. b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky. Na to, aby mohol byť vojak povýšený, tak musí mať buď mimoriadne dobré alebo dobré. Čiže ak nemá, nepovyšuje sa, takto je to zadefinované. A posledné písmeno, "ak bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná". Takže opäť nie je to povyšovanie len tak, je to preto, že ide do nejakej funkcie. Veľmi dôležité. V tom istom paragrafe, v treťom sa hovorí, že: "a vykoná sa súčasne s ustanovením do funkcie".
Ešte tuto kratučko a potom pôjdem ďalej. "Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov. Najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti aj špecializácii." Opäť, s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje.
Ak chceme niekoho oceniť, máme v tomto zákone inštitút vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení. Je ich pomerne dosť, je to § 154, sú to vojenské medaile, vojenské kríže, vojenské odznaky a dokonca sa hovorí, že sa môžu v závislosti od miery zásluh deliť na stupne. Čiže ak chceme niekoho oceniť, oceňme ho medailou, vojenským krížom, vojenskými odznakmi. To tu už máme, toto sú presne tie nástroje, pretože tu sa hovorí, že "na ocenenie výkonu štátnej služby osobitných zásluh a mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl". Tuto to je zadefinované, takže toto je ten príjemný, teda ten nástroj, ktorý je na to vymedzený.
Videl som, že ste tu hovorili viacej o tom, že to je profesionálny vojak, všetko tu hovorím o profesionálnom vojakovi. Áno, profesionálny vojak je vojak, ktorý sa pripravuje v čase bezpečnosti, aby plnil a bol pripravený pre služby ozbrojených síl. Potom máme takzvaný branný zákon, ktorý rozlišuje aktívne a ostatné zálohy. Ostatné zálohy sú tie zálohy, ktoré sa v stave bezpečnosti štátu nepripravujú na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl. V stave bezpečnosti. Ale keď tento stav bezpečnosti pominie a nastanú iné stavy, tak títo vojaci sú zo záloh povolávaní a stávajú sa ekvivalentom profesionálnych vojakov. To nie sú nejakí vojačikovia, ktorých pošleme do prvej línie, ako sme to možno v histórii videli, ktorí budú tak, že, dobre, že tuto získame trošku čas, že ono si tam postoja a schytajú to. To majú byť presne takí istí adekvátni vojaci, a preto nábeh do týchto jednotlivých stavov, títo vojaci v zálohe sú zobraní, aby boli podrobení výcviku a aby boli vycvičení naspäť do tej hodnosti, do tej špecializácie, ktorú opúšťali, keď odchádzali do zálohy. Opäť, s týmto sa nehazarduje. Tí vojaci sa v stave, ak opustíme stav bezpečnosti a oni sú povolávaní, sa stávajú plnohodnotnými vojakmi, to nie sú nejakí kuchári alebo nejakí lekárnici, alebo nejakí niekde za, v tyle. Nie, to sú plnohodnotní vojaci. Ak sú to pešiaci, tak sú to pešiaci, ak sú to delostrelci, tak sú to delostrelci a budú bojovať po boku profesionálnych vojakov. Takže preto je veľmi dôležité, aby sme ani tu s hodnosťami nehazardovali.
A aj tu sa hovorí, v brannom zákone, ktorý hovorí práve o tých zálohách, že "vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť". Vojenskou hodnosťou sa aj tu vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. Takže opäť to sú tie isté formulácie a opäť § 15 b) hovorí, že povýšenie do vojenskej hodnosti sa deje, mimoriadne môže byť vymenovaný alebo povýšený o jeden stupeň vyšší. Už tu si tvorcovia zákona uvedomovali, že s týmto sa nehazarduje. Lebo to môže tých vojakov potom v poli dobehnúť. A opäť aj tu, fúúha, nejak mi to uletelo, pardon (rečník si kontroluje čas, ktorý mu ostáva na dokončenie vystúpenia), je tu inštitút medaily a odznakov, ktorý hovorí, že vojenské medaily, § 15 e) za ocenenie výkonu mimoriadnej služby možno udeliť vojakovi mimoriadnej služby vojenskú medailu alebo vojenský odznak. Takže opäť máme aj pre nich ak ich chceme oceniť, oceňme ich medailou alebo odznakom.
Blížim sa ku koncu a chcem trošku to zhrnúť. Videli sme, že ako fungujú profesionálni vojaci, videli sme, že v stave bezpečnosti je všetko okej. Ale vojaci v zálohe sú nie v zálohe preto, aby si len tak hoveli v čase bezpečnosti, ale aby boli na tabuľkách a pripravení, keď tento stav bezpečnosti pominie, a nastúpili do bojaschopnosti.
Trošku ešte sa vrátim späť k tej povesti. Ozbrojené sily začali s dobrovoľnými vojenskými prípravami a videli sme, že tých záujemcov bolo pomerne nízko. Touto vetou bolo ich, okolo 129 záujemcov. Chcem tým len povedať, že naozaj na tej povesti potrebujeme pracovať. Pretože keby sme si zobrali napríklad, ja neviem, zahraničné ozbrojené sily, zoberiem si len taký malý krátky príklad zo Spojených štátov amerických, kde tiež s týmto zápasili možno 20, 30 rokov dozadu, a práve vtedy si uvedomili, že tou profesionalizáciou je cesta, ale predstavili ten koncept tak, že prínosom pre akéhokoľvek mladého muža, dokonca aj mladú ženu, je, keď nastúpi do ozbrojených síl, strávi tam dva, tri roky a vracia sa do profesionálneho života. Títo ľudia paradoxne majú na pracovnom trhu omnoho vyššiu hodnotu ako bežný absolvent nejakej vysokej školy, pretože ozbrojené sily im dávajú návyky a disciplínu, ktorú bežný človek v živote nikdy nezíska. Takže toto vidím tiež ako ešte potenciál na rozvoj.
Kolegyne, kolegovia, to je všetko, čo som chcel povedať na obhajobu tohto nášho návrhu, aby sme si uvedomili, že naozaj s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje, nehazarduje sa s povesťou profesionálnych vojakov, ktorí už dnes musia čeliť mnohokrát pokrivenej povesti. Je čas, aby sme hovorili o ozbrojených silách vysoko, aby sme hovorili v znení motta sláva a česť alebo česť a sláva a aby sme takýmto spôsobom aj ľuďom približovali misiu a poslanie našich ozbrojených síl a dávali si pozor na akékoľvek prešľapy, ktoré sa nám začiatkom roka stali, a nehazardovali s tým viac.
Ďakujem za pozornosť, ospravedlňujem sa, čakal som, že to bude na desať minút, ale ďakujem vám, že ste vydržali. Pozdravujem. (Potlesk.)

Čiže začnem od konca. Ja som hovoril, že to je príklad toho, že ako sa dokáže statočne človek, aj keď chybu neurobil, lebo upozorňoval som na to, že vlastne on reagoval na výzvu Kaliňáka, ktorý ho najprv nahovoril na využívanie letky, keď ho nahovoril alebo teda chcel od neho, aby ju nevyužíval, tak povedal, nebudem ju využívať a nerobil okolo toho žiadne obštrukcie. V tomto prípade to bolo vedome zneužitie funkcie zo strany kapitána, samozrejme, že nie sú to úplne porovnateľné, porovnateľné prípady.
Kolega Laurenčík, to, že ste podávali obdobný návrh, ono naozaj, ja by som tu chcel upriamiť pozornosť na degradovanie kapitána. V tomto ten návrh je úplne, úplne iný. Ten váš je v podstate podmnožinou toho našeho v tom, že my sme navrhovali, vy ste myslím, že navrhovali, aby sa zase mohlo, hodnosť vždy o jeden stupeň, aby bola vyššia. Čiže my sme prezentovali na tlačovke, že urobíme tento krok, že aby vždy to bolo iba o jednu hodnosť, ale zároveň sme chceli aj degradovať kapitána, ale v tom čase sme si boli vedomí aj toho, že to budú aj plukovníci v SMER-e. Medzičasom plukovníci tvrdia, že si len robili srandu, takže, dobre, plukovníci sú z toho von. Takže nie je to lex kapitán Danko a plukovníci SMER-u.
A chcel by som aj z tohto miesta kapitánovi ešte odkázať, aj teba ubezpečiť v tom, že ja kapitánovi, aj keď sa to Ondrovi Dostálovi nepáči, že kapitánovi Dankovi budem hovoriť kapitán Danko, budem mu to hovoriť. Práve v mene týchto dôstojníkových žien alebo teda žien dôstojníkov. Treba ho dovtedy konfrontovať s touto hanbou, dokedy si sám nevstúpi do svedomia a buď ten zákon neprijme sám, alebo sa potichu vzdá tej hodnosti. Čokoľvek. Ale dovtedy odo mňa pokoj nebude mať, dovtedy mu budem hovoriť kapitán a môže sa mi vyhrážať čímkoľvek jako dnes, že keď mu to ešte raz poviem, tak ma dá na disciplinárne konanie a bude mi dávať pokuty. Iba ukáže svoju obrovskú malosť.

Možno si pamätáte kauzu, keď sme tu rokovali o rokovacom poriadku a ja som vtedy pre lepšiu predstavivosť použil príklad toho, aby ste si to vedeli predstaviť, príklad z koncentračného tábora, keď som hovoril o tom, že vlastne si to predstavte, že by bolo takisto, jak keby boli v koncentračnom tábore dva futbalové tímy a jeden by mal kapitána vlastne šéfa koncentračného tábora. Použil som toto slovo ka-pi-tá-na, šéfa koncentračného tábora. Ja som vtedy nechápal, prečo vlastne z obyčajnej metafory Andrej Danko vtedy, vtedy iba kap..., pre mňa z môjho vedomia iba Andrej Danko alebo teda predseda Národnej rady, prečo robí takú vedu, keď hovorím príklad a prirovnal som ho vlastne ku kapitánovi futbalového tímu, ktorý by bol zároveň šéfom koncentračného tábora. Obvinil ma, na výbor napísal, že som svojím prirovnaním urazil náboženské cítenie Židov. Ešte raz, náboženské cítenie Židov. Týmto prirovnaním. Nikde, nech to hľadáte sprava, zľava, zospodu, od vrchu, od hocikiaľ, spredu, zozadu, nikde tam nevidíte náboženské cítenie Židov. Ani samotná Židovská náboženská obec nevyjadrila nejaké takéto pohoršenie, že by som sa dotkol ich náboženského cítenia.
S odstupom času však pravda vyšla najavo. Andrej Danko, vtedy v našich očiach len predseda Národnej rady, už v tom čase vedel, že on nie je len taký Andrej Danko, ale on už je kapitán Andrej Danko, a preto sa ho tak mimoriadne dotklo to, že som vtedy ho prirovnával a hovoril som, že by bol kapitánom futbalového tímu v koncentračnom tábore a zároveň šéfom koncentračného tábora.
Dnes viem, dnes viem po tomto, jeho malicherné, ješitné naháňanie a vyrábanie problému, ktorý neexistoval, dnes viem tú jeho obrovskú snahu o potrestanie, o pokutovanie a všetko možné, o hádzanie mňa dokopy s fašistami do jedného vreca, lebo jednoducho som trafil klinček po hlavičke. A vtedy si uvedomil, že, hops, o tej jeho hodnosti sa asi už Matovič dozvedel. Ja som, priznávam, vtedy nevedel o nej, nevedel absolútne nič, ani som nechyroval, že by takúto obludnosť, takúto nemorálnu obludnosť, ktorá tak neuveriteľne zdemoralizovala vojakov v armáde, že by predseda Národnej rady a hlavne predseda Slovenskej národnej strany niekedy dokázal spraviť. Nevedeli si to predstaviť ani ľudia, ktorí v armáde teda samozrejme pracujú, ani ľudia, ktorí vedia, o čom je armáda, ktorí vedia, ako si treba zaslúžiť povýšenie. A nevedeli si to predstaviť ani priamo ženy týchto dôstojníkov, ktorí v armáde pôsobia.
Dovoľte mi preto prečítať list dôstojníkovej ženy, ktorá sa volá Eva Ohraďanová, ktorá zverejnila v mene ostatných žien dôstojníkov, s ktorými veľakrát teda putujú po Slovensku a na ktorých veľakrát dlhý čas čakajú, keď pôsobia niekde v zahraničných misiách v mene Slovenskej republiky, tak vyjadrila svoje pocity.
V liste, v otvorenom liste, ktorý mal neuveriteľné množstvo zdieľaní, čítanosti a lajkov na Facebooku, doslova píše. "Vážený pán Danko, dovoľte, aby som vám predložila názor dôstojníkovej ženy. To, čo ste urobili, je možno v súlade s legislatívou, resp. nikde sa to nezakazuje, možno máte vysokú školu a podpísali ste vyšší rozpočet armáde, svojím povýšením o osem hodností ste však pre mňa morálne padli na úplné dno. V silovom rezorte, akým je armáda, pravdepodobne nenastanú verejné odchody vojakov alebo protestné pochody proti neprávosti, ktorú ste spôsobil. Tento rezort je založený na disciplíne a poslúchaní rozkazov. A práve toto ste zneužili, ponížili a potupili ste každého poctivého vojaka. Hrdíte sa hodnosťou kapitána, teatrálne pritom bozkávate výložky a z úst vám vychádzajú silácke reči o tom, ako ste dokázali svoju príslušnosť k vlasti, že ste pripravený nastúpiť do boja. Skutočnosťou však je, že práve týmto krokom ste sa z priameho boja odpútali, odpratali do bezpečia. S hodnosťou desiatnika by ste v prípade vojnového konfliktu boli pravdepodobne v prvej línii. Naproti tomu s hodnosťou kapitána sa posúvate do pozície veliaceho a vo vašom prípade nanajvýš sediaceho alebo pracujúceho kdesi pri vojenských spisoch. Na velenie totiž nestačí hodnosť, ale predovšetkým prax a skúsenosti. Alebo by ste si po svojej ročnej službe v armáde trúfli v prípade ostrého konfliktu viesť nejakú jednotku? Zobrali by ste si na zodpovednosť životy svojich podriadených?
Možno vám to ľudia zožerú, ale ja som manželka dôstojníka, a takých je nás tisíce. Sme ženy, ktoré žijeme mnoho dní v roku bez mužov, ktorí slúžia po nociach, niekedy celé dni mimo domov. Žijeme s rizikom, že nášho muža môžu kedykoľvek jediným rozkazom preveliť do celkom iného mesta. Mnohé z nás majú svojich mužov priamo v misiách a niektoré dokonca opakovane. Ich detí vyrastajú bez otcov a mnohé ženy dôstojníkov o svojich mužov dokonca prišli.
Tvrdíte, že neviete, ako sa zmenili hodnosti v armáde. Tak aký ste to vojak? Urazili ste každého vojaka slovenskej armády, no tí vám to vzhľadom na hierarchiu a poslušnosť najavo nedajú, my ale áno. Hanbím sa za vás a za vašu nadutosť a pýchu. Morálny a dôstojný človek by toto nedopustil práve v úcte ku svojej krajine, jej ľudu a v tomto prípade aj vojakom. Na povýšenie o osem hodností ste nemali morálne právo. A ak si robíte zásluhy za to, že z vašej pozície pomáhate armáde Slovenskej republiky a že ste sa zaslúžili o navýšenie rozpočtu do jej rezortu, chcem vám len pripomenúť, že to je vaša povinnosť.
Pripájam sa k množstvu iných ľudí a žiadam vás, aby ste hodnosť kapitána vrátili a ospravedlnili ste sa všetkých vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky." Podpísaná Eva Ohraďanová.
Tento verejný otvorený list a verejný apel na kapitána Andreja Danka, bohužiaľ, zostal nepovšimnutý. Andrej Danko naďalej arogantne obhajoval slovami, že on si tú hodnosť zaslúži. Toto nemorálne konanie, svoje vlastné, kedy zneužil svoju vlastnú pozíciu, zneužil to, že si dosadil svojho vlastného človeka za ministra obrany a vybavil si u neho hodnosť, je to klasický príklad pohŕdania armádou, je klasický príklad klientelizmu a protekcie, ktorú si vybavil. Tá obrovská vlna nedôvery a nevôle medzi ľuďmi na Slovensku, ktorú tento krok vyvolal, si vyžadovala aj rázny krok od koaličných partnerov. Čo však robili koaliční partneri, keď teda budem menovať iba špičky, Robert Fico či Béla Bugár? Len tichučko šúchali s nožičkami a odbíjali akékoľvek otázky. Ale toto sú práve chvíle, kedy sa treba ozvať a povedať, Danko, spravil si hlúposť, nehraj sa tu na piesočku na kapitána, si obyčajný desiatnik a ani na neho nemáš. Vráť tú hodnosť, lebo demoralizuješ našu armádu. Načo sa tu my snažíme nabudiť hrdosť vo vojakoch, keď ty im ju jedným krokom zoberieš a verejne všetkých vojakov, policajtov či colníkov, ktorí hodnosti v svojej práci majú, keď ich takýmto spôsobom ponížiš. Takéto slová som očakával od Bélu Bugára aj od Roberta Fica. Nedočkali sme sa ich a nevypočuli to verejné volanie. Nechali zakomplexovaného pána, ktorý vedie Národnú radu, aby si užíval zrejme na pyžamku našitých svojich kapitánskych výložiek.
Je toto v súlade s tým, čo mala strana SNS na predvolebných bilbordoch, "hrdo, odborne a slušne"? Čo je na tom, prosím vás, hrdé? Skúste mi na tom nájsť čokoľvek hrdé, aspoň jedno písmenko, aspoň "h", alebo "r", alebo "d" alebo "e"! Na tom nie je hrdé absolútne nič, je to zbabelé, arogantné. Čo je na tom odborné, keď si niekto, kto ani, keď sa ho novinár opýta, aké sú vojenské hodnosti, ani ich nevie vymenovať? Keď si takýto človek v rozpore s tradíciami, v rozpore s tým, ako to v armáde funguje, pridelí potajme vojenskú hodnosť a keď ho niekto upozorní na to, že robí obrovskú chybu a demoralizuje armádu, že miesto toho, aby povedal, ľutujem, prepáčte, vraciam, pobozká výložky, lebo ho vyzval k tomu Matovič. Čo je na tom odborné a čo je na tom slušné, sa pýtam? Toto je prejav slušnosti voči tým vojakom, ktorí si to museli odrieť?
Dnes som si chcel priniesť sem vizuálnu pomôcku, preto vám ukážem dnes iba čistý papier, ale možno o to viac bude kričiaci, lebo nám kapitán zakázal sem vizuálne pomôcky, aby sme mu nemohli ukazovať zrkadlo. Na tej vizuálnej pomôcke mal byť kapitán Makovník a jeho fotografia. Kto je kapitán Makovník? Možno si dávate otázku, tuto kolega Adamčík sa smeje, možno na tom kapitánovi Makovníkovi, neviem. Kapitán Makovník je človek, ktorý bojoval za nás v Afganistane a jeho obrnené vozidlo vybuchlo na nastraženej míne. Pri tomto čine, nepriateľskom čine v boji zahynul. Tu na tomto papieri mal byť vytlačený, lenže kapitán má strach z tohto zrkadla, takže máte tu čistý papier, ale o to viac do neba volajúci. Kapitán Makovník zahynul za nás za všetkých, za všetkých ľudí na svete, za ktorých bojujú v Afganistane proti teroristom. Teroristi ho odpálili a on tam zomrel. Bol povýšený in memoriam o jednu jedinú vojenskú hodnosť na kapitána.
A ja sa pýtam, na tejto druhej strane som chcel mať vytlačeného kapitána Danka, že či teda to je "hrdé, odborné a slušné"? Môžem sa pýtať tu poslancov za SNS, tých pár kúskov, čo tu sú, či je hrdé, odborné a slušné, že kapitán Makovník, ktorý za nás zahynul v statočnom boji na nástražnej míne teroristov v Afganistane, či teda si rovnako zaslúži svoju hodnosť ako kapitán Andrej Danko, ktorý pre armádu neurobil nič a takýmto spôsobom podľa aj listu dôstojníkovej ženy sa skutočnému boju vyhol, lebo si takto zabezpečil teplé miestečko niekde, lebo tí vojaci nie sú samovrahovia, aby kapitána Danka dali veliť svojej jednotke, a ktorý by ich za chvíľku doviezol niekam do pekla. Jednoducho dali by ho, radšej by ho posadili k tým vojenským spisom, alebo by robil kronikára s hodnosťou kapitána, lebo takýto človek bez akýchkoľvek schopností a skúseností nemôže predsa veliť vojenskej jednotke.
Čiže keď nám kapitán hovorí o tom, že on týmto krokom vlastne ukázal, že je pripravený bojovať, týmto krokom sa odpratal presne tak, ako píše dôstojníkova žena, do bezpečia. Aby si zabezpečil takú vojnu, ak raz teda bude, čo dúfam, že nebude, akú si zabezpečil počas svojej vojenskej služby, kde po prvom mesiaci zistil, že, hops, aspoň podľa človeka, ktorý bol s ním na vojne, mi písal, že chlapec teda dostával od tých nadriadených alebo tých starších vojakov dostatočne poza uši, lebo tieto diktátorské sklony si chcel aplikovať aj na ostatných tých už starších vojakov, tak mu veľmi rýchlo vysvetlili, že takto to asi nepôjde. Tak rýchlo sa vybavil vojničku na ministerstve. Tam nosil taštičku ministrovi Sitekovi, čiže poskokovi Jána Slotu, a už tam teda takto statočne bojoval za nás, takto si vykonával tú teda vojenskú službu, ktorou sa tak strašne hrdí.
V tejto súvislosti si dovolím poukázať na to, že tak ako v tejto situácii zneužil svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, čo je korupcia, lebo klientelizmus je korupcia, je jeden z druhov vlastne korupcie, čiže takto skorumpoval v podstate ministra obrany, lebo dal mu funkciu, za to mu minister obrany dal hodnoť, lebo iný dôvod nebol, a nieže obyčajnú, len osem hodností preskočil, tak takto isto zneužil svoju funkciu, keď od toho istého ministra obrany si vypýtal naše spisy z odvodu, mňa a Jozefa Viskupiča, a tieto spisy kapitán Andrej Danko mal k dispozícii a hrabal sa v našej zdravotnej dokumentácii. Jednoducho my máme predsedu Národnej rady, ktorý tu pred dvomi hodinami predkladateľovi návrhu zákona povedal "ty hovno", citujem. Máme predsedu Národnej rady, ktorý si dosadí kamaráta za ministra obrany a následne si vybaví povýšenie osem hodnosti na kapitána, bez akýchkoľvek zásluh, v príkrom rozpore s tým, čo sľuboval na predvolebných bilbordoch, "hrdo, odborne a slušne". A máme predsedu Národnej rady, ktorý zneužije svoje postavenie a vypýta si spisy z odvodovej komisie dvoch opozičných poslancov na to, aby sa hrabal v zdravotnej dokumentácii, ktorá je obsiahnutá v týchto odvodových spisoch, a následne zneužíval obsah týchto spisov proti týmto opozičným poslancom v politickom boji.
Máme predsedu parlamentu, človeka, ktorý je mentálny bonsaj, ktorý je extrémne nebezpečný pre akúkoľvek zastupiteľskú demokraciu, keď dostane moc. Takíto ľudia, keď dostanú pozíciu, nerobia nič iné, len túžia po tom, aby ju využili v svoj vlastný prospech, aby ju zneužili. A preto dnes predkladáme návrh zákona, ktorý, som povedal, nazývame lex kapitán Danko, alebo môžme takto nazvať, lebo nie každý dokáže spáchať tak nemorálny čin, aby sme kvôli nemu museli prijímať opravný návrh zákona.
Áno, v tomto môže konkurovať, pred časom, tento týždeň sme prijímali uznesenie k amnestiám, minulý týždeň sme prijímali zmenu ústavy a opravovali sme nemorálny činy Vladimíra Mečiara, áno, aj ten si vlastne zaslúžil lex Mečiar, lebo sme opravovali jeho nemorálne činy, iba kvôli nemu. Dnes navrhujeme, aby sme opravili nemorálny čin predsedu Národnej rady, človeka, ktorý až chorobne trpí samoľúbosťou a, bohužiaľ, mentálne nedorástol tam, aby si uvedomil, ako obrovským spôsobom takýmto krokom ubližuje každému jednému pracovníkovi v armáde, alebo ich rodinným príslušníkom.
V návrhu zákona doslova navrhujeme v podstate štyri veci a budem citovať. Čiže vojaka v zálohe bude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol. Táto podmienka v súčasnosti platí u vojakov mimoriadnej služby a profesionálnych vojakov a nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby sme nechávali dieru v zákone, že si nejaký politik aj nabudúce bude môcť pomojkať svoje detinské ego a vybavovať u kamaráta zvyšovanie svojej hodnosti o osem stupňov na kapitána. Čiže preto chceme zaviesť rovnaké pravidlo, ktoré platí pre profesionálnych vojakov a vojakov mimoriadnej služby, aby to presne rovnako platilo pre vojakov v zálohe.
Precizujeme, aby teda aj kapitánovi bolo zrejmé, aj ľuďom podobnej mentálnej výbavy, aby do budúcna bolo zrejmé, že vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka v zálohe na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. Toto ustanovenie je v súčasnosti explicitne uvedené u vojakov mimoriadnej služby. Čiže u vojakov mimoriadnej služby hovoríme, že keď niekto má hodnosť, mal by ju byť schopný zastávať, čiže keď niekoho urobíme kapitána, tak mal by byť schopný byť v reálnej situácii kapitánom, ale u vojakov v zálohe nám to je jedno, lebo jednoducho nechávame priestor pre takýchto ľudí malých duchom, aby si udeľovali hodnosti. Čiže znova, navrhujeme zalepiť ďalšiu dieru v zákone.
Tretiu vec, vojaka v zálohe, ktorý zároveň vykonáva funkciu podľa § 17 ods.1, čiže poslanec Národnej rady, člen vlády, atď., nebude možné mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne ho povýšiť do vojenskej hodnosti. Ak by aj nastala krízová situácia, podľa súčasnej právnej úpravy sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby. Čiže nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí sú oslobodení od mimoriadnej služby v krízovej situácii, čo sme napríklad my všetci, alebo členovia vlády, aby sme si mali právo udeľovať hodnosti alebo zvyšovať svoje hodnosti. Z akého dôvodu? Jednoducho žiaden dôvod nie je na zvýšenie hodnosti aktívneho politika, lebo jednoducho dnes nepodliehame tomu, aby sme mohli byť v podstate povolaní do výkonu mimoriadnej služby.
Zároveň tým, ktorí vojenské hodnosti získali podľa bodu 3, čiže politikom zjednodušene, patrí vojenská hodnosť dosiahnutá pred mimoriadnym vymenovaním alebo mimoriadnym povýšením. To znamená, každému aktívnemu politikovi, ktorý v čase, keď bol teda aktívny politik, si vybavil povýšenie od svojho zrejme teda kamaráta, ministra obrany, tak aby všetkým týmto ľuďom sme vojenské hodnosti odobrali. Alebo inak povedané, toto je to ustanovenie o degradácii kapitána Danka na desiatnika Danka, aby kapitán Danko momentom, ako tento návrh zákona bude účinný a platný, aby prišiel automaticky o hodnosť, ktorej sa nechce vzdať.
V tejto súvislosti dovoľte, aby som použil iný príklad, by som povedal, statočného prístupu a uznania si možno viny. Myslím, že minulý týždeň tu bol ten lynč na prezidenta Kisku. Vieme, ako nakoniec to dopadlo, že ukázalo sa, že k tomu, aby prezident Kiska využíval vládnu letku, ho priamo vyzval minister Kaliňák. On ju využíval a potom zákerne skorumpovaný minister Kaliňák vyzval pána prezidenta, aby ju nevyužíval. Pán prezident sa ako k tomu postavil? Tak ako som poslúchol ministra Kaliňáka vtedy, keď má požiadal, aby som lietal, takisto ho teraz uposlúchnem, keď ma žiada, aby som nelietal. Postavil sa k tomu čestne a včera ste mali možnosť aj teda vidieť zábery z nejakej prvej prepravy pána prezidenta automobilom, teda vládnou limuzínou alebo prezidentskou limuzínou. Toto považujem za férový, statočný postoj, aj keď to priamo nebola chyba prezidenta, jednoducho v prípade ak ho niekto k tomu vyzval a tá výzva bola opodstatnená, verejnosť sa s tým stotožnila, uznal, že viac nebude asi, alebo bude výrazne menej lietať lietadlom a išiel autom.
Čo urobil kapitán v tejto situácii? Na výzvu moju, pobozká výložky, povedal, že nikdy, lebo on si tú hodnosť zaslúži, lebo ju asi zrejme niekedy na pieskovisku si vysníval. A napriek tomu, že milióny ľudí si z neho robili srandu, napriek tomu, že mal stovky rôznych a naozaj vtipných koláží, ktoré si z neho robili srandu, nechal svojich spolustraníkov, aby sa hanbili za neho, nechal ostatných členov SNS, aby sa hanbili za neho, nechal zakladateľov SNS alebo zakladateľov ponovembrovej SNS, aby sa za neho hanbili, a nechal aj všetkých voličov SNS, aby sa báli priznať k tomu, že niekedy nejakého kapitána, ktorý si nedokáže priznať čestne chybu, že ho niekedy volili. Preto je úplne prirodzené a pochopiteľné, že kapitán si zaslúžil trest od verejnosti, že podpora či jeho alebo jeho strany dramaticky klesla. A myslím si, že týmto naveky zabetónoval strop svojej strany, že tí ľudia jednoducho nedokážu voliť niekoho, tak ako nedokážu voliť fašistov, lebo budú vedieť, že sú to fašisti, a nájde sa takých možno 10 % ľudí, tak takisto zabetónoval aj svoju Slovenskú národnú stranu, lebo tí ľudia to jednoducho prekúsnuť nedokážu nijako. Môže ich opíjať rožkom, trinástimi platmi a podobne, ale keď stále budú vidieť vlastne zbabelca, človeka, ktorý si potajme vybavuje výložky a ktorý zrejme, naozaj aj v tom pyžame s výložkami spí a na dobrú noc ich bozkáva, tak toto je presne opak toho, ako by chceli vidieť statočného predsedu Slovenskej národnej strany. Minimálne vo mne alebo ja by som chcel vidieť, že predseda Slovenskej národnej strany je v prvom rade chlap. Zachoval sa, nepovieme ako baba, toto nie je zachovanie ako baba. Zachoval sa ako úplný zbabelec, lebo si chybu nedokázal priznať. Chceli by ho vidieť ako odborníka, ktorý keď o niečom hovorí, tak tomu rozumie. Stačila jedna novinárska otázka, nevedel vymenovať ani hodnosti, o ktoré postúpil. Čiže videli sme, že je absolútny amatér. Niekde, kde si uzurpuje silou-mocou dostať hodnosti. A zároveň sa preukázal ako človek, ktorý netrpí ani minimálnou štipkou slušnosti, lebo keď videl všetky tie názory, to, čo sa na neho zosypalo, to, že musel kapitulovať a zrušiť svoj Facebook, lebo jednoducho tam sa nenašlo, jeden človek, ktorý by ho za ten čin pochválil, tak nepreukázal ani len minimum slušnosti, o ktorej tu veľakrát káže so zopätými rukami, o čom som počul teda, že si hodinu denne precvičoval doma pred zrkadlom pred tým, ako sa dostal do politiky. Čiže toto sú reálne skutky kapitána v politike, ktoré ľudia samozrejme ocenia.
Ubližuje to vám, páni zo SNS, že takéhoto kapitána máte na čele, a ja vám prajem, aby ste si to čím skorej uvedomili, a buď mu vysvetlili, že, Andrejko, nehraj sa tu ďalej na vojačika a choď späť na desiatnika, alebo si nájdite niekoho normálneho. Rovnako si myslím, že je hanbou SNS, aby na čele bol človek, ktorý demoralizuje kľúčový pilier našej štátnosti, a to je armáda alebo teda Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Takýto človek nepatrí ani na pozíciu predsedu Národnej rady, ale ani ako predseda Slovenskej národnej strany. Možno je čas, aby niekto z vás zdvihol hlavu a mu to povedal a nabral tú odvahu. Ja viem, že to je riziko, že vás vyhodí. Ale tento človek vám robí hanbu. SNS by mohla byť hrdá, odborná a slušná. S takýmto kapitánom na čele vy nikdy túto métu nedosiahnete.
Bol by som veľmi rád, aby ste tento návrh zákona, aj keď samozrejme som do toho vniesol aj to politické posolstvo, ktoré, si myslím ale, že v tomto prípade plne do toho patrí, lebo nie slová robia chlapa, ale činy robia chlapa. Čiže nie pekné slová na bilborde "hrdo, odborne a slušne", ale bozkávanie výložiek a trápne slová o tom, ako si to zaslúžim, tieto robia skutočný obraz o politikovi. Myslím si, že táto kauza veľmi nám pomohla odokryť obraz človeka, ktorý dnes sedí na druhej najvyššej ústavnej funkcii a dnes je v podstate vyššie ústavne postavený, ako je predseda vlády. Predseda vlády, keď bola debata, alebo ostatní ministri zo SMER-u, keď bola debata o ich funkciách, o tom, jako si rozdávali plukovníkov, radšej boli ticho. Zrejme si uvedomovali, že toto sa nedá ustáť pred verejnosťou a ak by to začali obhajovať, tak jednoducho by asi na tom iba strácali body.
Preto si myslím, že kapitán zlyhal, na plnej čiare zlyhal a napriek tomu, že ho milión ľudí vyzývalo, aby chybu opravil, odmietol chybu opraviť. Preto si myslím, že musíme to urobiť zákonom. A bol by som veľmi rád, ak by ste to podporili a spoločne sme tento lex kapitán Danko prijali.

Dobrý, neviem, deň, ráno? Proste, všetko dobré, všetko dobré vám prajem, dobrý čas. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 417. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, už z úvodného slova predsedajúceho ste mohli vytušiť, o čom tento návrh zákona bude. Ako ho uviedol, o tomtom návrhu zákona, áno, nemýlite sa, prichádza na rad tzv. lex kapitán Danko. Tento návrh zákona, lebo nie každý z nás má možnosť, aby v podstate niekto predložil návrh zákona, ktorý sa týka len jeho a, alebo kvôli jeho výstrelkom, ale Slovensko približne teda pred dvomi mesiacmi zažilo takú aféru vrcholového politika, predsedu Národnej rady, že prvýkrát v histórii Slovenskej republiky si milióny ľudí na Slovensku robili hromadnú srandu z človeka, ktorý vedie najvyšší zákonodarný orgán, čiže Národnú radu. Tá sranda nastala potom.
A ja som v podstate veľmi vďačný redaktorovi, myslím si, že Šivák sa volá z TA3, ktorý sa na tlačovej konferencii, po tom, ako sa celé Slovensko dozvedelo, že dovtedy nám všetkým známy mysliteľ Andrej Danko si nechal udeliť kapitánsku hodnosť ministrom obrany, ktorého sám do tejto funkcie dosadil, tak ja som osobne zvolal tlačovku kde som ho vyzval vzhľadom na to, že to je maximálne nemorálne a dehonestujúce, demoralizujúce všetkých vojakov aj policajtov, aj colníkov, ktorí vedia, že koľko si musia odmakať na to, aby boli povýšení čo i len o jeden stupeň vo svojej hodnosti, tak som ho vyzval, aby sa vzdal tejto kapitánskej hodnosti, aby ju vrátil, lebo si ju nezaslúži. Keď sa ho redaktor Šivák opýtal, tak kapitán Danko dnes už zareagoval takým pamätným, všetci si to asi pamätáte (rečník gestikuláciou naznačil bozk), nikdy, pobozkal výložky. A odvtedy sa zapísal do histórie. Tá neuveriteľná malosť ducha, ktorú týmto prejavil, a neschopnosť si priznať chybu a napraviť svoju vlastnú chybu ho degradovala tak dramaticky v očiach verejnosti, že jeho popularita pomedzi ľuďmi klesla raketovo dole, raketovo dole klesla popularita strany, ktorú vedie, a v podstate za túto malosť, ktorú prejavil, si asi nič iné nezaslúžil.
Týmto návrhom zákona chceme napraviť škody, ktoré kapitán Danko spôsobil na armáde, ktoré spôsobil v Policajnom zbore, ktorý spôsobil medzi colníkmi a medzi všetkými ľuďmi, ktorí si uvedomujú, možno hlavne rodinnými príslušníkmi, ktorí si uvedomujú, ako ich blízki si to musia naozaj odmakať a zaslúžiť, na to, aby boli povýšení čo i len o jednu jedinú hodnosť.
Čiže návrhom zákona chceme napraviť škody, čiže degradovať kapitána Danka späť z kapitána na desiatnika a tak isto aj všetkých aktívnych politikov, o ktorých dnes nevieme a ktorí takýmto spôsobom si vybavili vojenské hodnosti. Ale dnes je v podstate známy len jeden prípad, lebo tí ostatní, vyzerá, že si udeľovali zo srandy, a minister svoju úlohu, minister Glváč nedotiahol do konca. Takže keď udeľoval Ficovi a spolu ostatným plukovnícke hodnosti, tak jednoducho zanedbal povinnosti, aj keď to pôvodne myslel vážne, tak nakoniec tie hodnosti platné nie sú.
Takže je to to o, tento návrh zákona je o degradácii kapitána Danka na desiatnika Danka. Tento návrh zákona je o stanovení jednoznačných pravidiel, ktoré sa budú týkať rovnako aj vojakov v zálohe, aj ostatných vojakov v aktívnej službe alebo v mimoriadnej službe. Tento návrh zákona jednoznačne hovorí o tom, že keď má byť niekto povýšený, tak maximálne o jednu hodnosť, nieže skákať o osem hodností, ako to dokáže len kapitán. A to je viac-menej všetko. Bližšie predstavím návrh zákona v rozprave, do ktorej sa ako prvý aj hlásim.

Pre mňa je prirodzené, že sa tejto téme venujem. Sama som na rôzne kompenzácie odkázaná a som vďačná, že sa tu stále nájde dostatok ľudí, ktorí, ktorí ma v tom nenechávajú samú. A čím viac nás bude, tým to bude pre všetkých jednoduchšie. Nielen pre tie osoby so zdravotným postihnutím a nielen pre tie rodiny, ale aj pre vás, ktorí tú pomoc nepotrebujete a ktorí ju jedného dňa možno potrebovať budete a nikdy neviete, kedy ten deň nastane. A preto som rada, že sa do tejto diskusie zapojila aj pani Šimkovičová, a verím, že nabudúce sa do tejto diskusie zapoja aj ďalšie strany.