Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, téma dôchodkov je naozaj veľmi zložitá, systém sa roky mení a s ním aj podmienky poskytovania dôchodkov, a preto nastoliť spravodlivosť je naozaj veľmi ťažká a zodpovedná úloha a ja si ani veľmi netrúfam hodnotiť, či prinesené zmeny sú, alebo nie sú dostatočne spravodlivé. Určite pomôžu tým, ktorých sa táto zmena dotkne, a je potešujúce, že ministerstvo práce sa do tohto pustilo, hoci je to naozaj niekedy nevďačná úloha.
Dovoľte mi však aj na tomto mieste pripomenúť už teraz niekoľkokrát spomínaných invalidných dôchodcov, resp. poberateľov invalidných dôchodkov, a teda predovšetkým tých, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok pred rokom 2004. Viem, že poberatelia invalidných dôchodkov nie sú cieľovou skupinou tejto novely zákona, no rovnako aj títo poberatelia dôchodkov dlhodobo volajú po zmene, pretože spôsob výpočtu aj týchto dôchodkov je, alebo teda bol pred rokom 2004 veľmi podobný tým starodôchodcom, alebo teda tým starobným dôchodkom, čiže nespravodlivosť stále ostáva.
V súvislosti s týmto zákonom prišlo aj niekoľko pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo aj počas obdobia, kedy už máme zákon v parlamente, rozdiely medzi dôchodkami priznanými podľa zákona o sociálnom zabezpečení a podľa zákona o sociálnom poistení sú evidentné, a to tak pri invalidných dôchodkoch vypočítaných na základe odpracovaných rokov, a teda prispievania do systému dôchodkového poistenia, alebo aj pri dôchodkoch z mladosti.
Ani pri invalidných dôchodkoch, tak ako pri starobných, sa nebrali do úvahy dosahované príjmy nad 10-tisíc korún, či už československých, alebo slovenských.
Rovnako je tu rozdiel medzi dôchodkami mužov a žien, v neprospech žien, samozrejme, pretože dôchodky sa počítali, dopočítavali do doby dovŕšenia dôchodkového veku, pričom, samozrejme, u žien je tento vek nižší.
Obavy boli aj o dôchodky, kedy poberateľ invalidného dôchodku popri dôchodku ešte pracoval a kedy nie. Priznám sa, že ministerstvo práce no mnohými argumentami presvedčilo a naozaj mali ochotu hovoriť aj na túto tému a našli si čas aj napriek časovému stresu, už by som povedala. Dokonca chápem aj to, prečo poberatelia invalidných dôchodkov nie sú zahrnutí v tejto novele zákona, a teda ako tvrdí ministerstvo, z dôvodu, že pre invalidných dôchodcov riešenie v súčasnej podobe zákona existuje na rozdiel od starobných dôchodcov, kedy invalidný, poberateľ invalidného dôchodku môže požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, no napriek tomu si dovolím upozorniť medzi týmto argumentom a praxou.
Konkrétne súhlasím, že v zákone o sociálnom poistení sa zakotvila možnosť podľa § 263a požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, pokiaľ žiadateľ nedosiahol dôchodkový vek, a berie sa do úvahy ten dôchodok, ktorý je vyšší, teda keď sa porovná podľa starého, podľa nového zákona. Takúto možnosť starobní dôchodcovia, ako už bolo spomínané, nemajú. Podľa ministerstva práce sa takýto postup vzťahuje aj na invalidné dôchodky z mladosti priznané podľa starého zákona, pretože práve tieto dôchodky sú podľa vtedy platnej legislatívy naozaj veľmi nízke, a vlastne keďže túto možnosť títo všetci dôchodcovia majú, ministerstvo považuje túto úpravu v súčasnej novele za zbytočnú.
Ja som sa však pýtala na to isté minulý týždeň aj Sociálnej poisťovne. A tu vidím mierny rozdiel. Kým na ministerstve práce hovoria v stanovisku presne toto: "Ak poberateľ invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nedovŕšil dôchodkový vek, môže požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok Sociálnu poisťovňu podľa § 263a zákona o sociálnom poistení, a to tak na základe plánovanej kontrolnej prehliadky, teda z podnetu Sociálnej poisťovne, ako aj na základe žiadosti poistenca o zvýšenie invalidného dôchodku, spravidla na základe zhoršenia zdravotného stavu."
Sociálna poisťovňa mi odpísala toto: "Je možné požiadať len o zvýšenie invalidného dôchodku na základe zhoršeného zdravotného stavu. Nie je možné žiadať o prepočet invalidného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania invalidného dôchodku. Ak bol invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tak pri kontrolnej lekárskej prehliadke sa posudzuje predovšetkým zdravotný stav aj podľa zákona č. 100 o sociálnom zabezpečení, aj podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. určí sa percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak sa poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok do 31. 12. 2003, zhorší zdravotný stav, je možné, aby požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa adresy trvalého pobytu. V tomto prípade sa teda invalidita bude posudzovať podľa oboch zákonov."
A tu vidím ja ten rozdiel. Kým ministerstvo práce hovorí, že spravidla ide o zhoršenie zdravotného stavu, tak Sociálna poisťovňa toto kladie ako podmienku. A práve možno preto vzniká tá nedôvera poberateľov invalidných dôchodkov, či naozaj ide o dobrý úmysel ministerstva práce pri prehodnocovaní týchto dôchodkov na základe uvedeného paragrafu. Prax totižto ukazuje, že to tak byť nemusí, a máme aj konkrétne príklady, kedy naozaj pokiaľ išlo len o žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, tak táto bola zamietnutá a bola akceptovaná až na základe zhoršenia zdravotného stavu.
A preto sa domnievam, že často záleží na tom, na akú informáciu poberateľ invalidného dôchodku natrafí. Aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že možnosť neznamená automaticky realizáciu, že zákon síce môže byť dobrý, máme veľa dobrých zákonov, ale v praxi sa neuplatňujú, a tak nám je takýto zákon k ničomu. A tak dúfam, že aj toto sa napraví a že ak stanovisko ministerstva práce je také, že sa dá požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, tak sa to tak naozaj bude diať a že naozaj to stanovisko bude záväzné a nebudeme, lebo už sa mi v mnohých prípadoch stalo, že mi bolo povedané, že stanovisko je v podstate len odporúčacie a záväzné stanovisko môže dať len súd.
Preto by určite aj všetci poberatelia invalidných dôchodkov uvítali, ak sa so zmenami, ak sa bude počítať so zmenami v zákone aj v ich prípade.
Kolegyňa tu už spomínala čiastočných invalidných dôchodcov, je to naozaj veľmi ťažká skupina, jednoducho, keď raz máte nálepku, že ste dôchodca, invalidný dôchodca, tú prácu si ťažko nájdete a príjem je mizerný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade chcem naozaj povedať, že je dôležité, aby sme sa rozprávali o veciach, aby sme nechávali priestor jeden druhému k tomu, aby ľudia tam vonku cítili, že či už opoziční, alebo koaliční robia prácu pre nich a toto sa podarilo.
Už na 1. schôdzi tohto volebného obdobia sme s kolegyňami predkladali návrh zákona, ktorý čiastočne riešil odstránenie skrivodlivosti u starodôchodcov. Avšak, samozrejme, nebol schválený, keďže bol opozičný a keďže pán minister často spomínal aj to, že teda nediskutujeme s nimi a že nedá sa urobiť potom taký krok, tak vítam teda, že teraz sme diskutovali a došli sme k určitému záveru. Vtedy som vyzvala ako opozičných, tak aj koaličných poslancov, aby sme odstránili skrivodlivosti, ktoré nastali práve u ľudí, ktorí sú najstarší, sú najzraniteľnejší a ich roky alebo počty dní sa krátia a mala som pocit, že veľmi cítia takú vinu za to, že tento štát postavili na nohy a že sa im odvďačujeme tým, že neriešime ich problémy. Som rada, že aj moja výzva, ktorá hovorila o tom, že máme ako odborníkov v koalícii, tak aj v opozícii, aby sme dali hlavy dohromady a pomohli ľuďom, nevyšla nazmar a, naopak, máme dnes výsledky.
Po roku prišiel návrh zákona z dielne vlády, ktorý, musím povedať z môjho pohľadu, tiež sa javil ako ten, ktorý rieši starodôchodcov s vyššími príjmami, ako bol priemerný dôchodok v roku, v ktorom odchádzali do dôchodku, a tiež mi naznačoval, ako keby sa ministerstvo uberalo smerom pomôcť ľuďom, ktorí mali v minulosti funkcie, a teda proste majú ešte vždy známych v tých vyšších kruhoch a teda pretlačia si to, čo uznajú, že by ešte do sklonku života mali mať zadosťučinené. Avšak po stretnutí aj s ministerskými pracovníkmi nám bolo objasnené, možno ich pohľad na vec, prečo vybrali cieľovú skupinu, ktorú vybrali. Musela som uznať teda, že istým spôsobom majú pravdu, lebo ľudia, ktorí odvádzali vyššie odvody, boli dlhodobo potláčaní teda v zmysle tom, že museli byť príliš solidárni s ľuďmi, ktorí možno nezarábali až tak veľa, a práve ten náš vstup do systému ako takého priniesol možno z nášho pohľadu trošku väčšiu spravodlivosť v rámci navrhovaného zákona. A ako hovorila kolegyňa, snažili sme sa presadiť také dve body, a to je teda vyšpecifikovať spravodlivejšie hranice výpočtu starobného dôchodku pred októbrom 1988, áno, ako sme my si tak nazvali staro starodôchodcov. Ja sa najviac teším, pán minister vie, že sa zaoberám sociálnou, zdravotnou starostlivosťou u starých ľudí a naozaj ide o ľudí, ktorí sú v tom najvyššom veku, a ľudia, ktorí sú často hospitalizovaní a potrebujú už pomoc inej fyzickej osoby, a sa teším, že do tohto okruhu sa dostali ľudia, ktorí naozaj potrebujú každý ten cent, a že sa pomôže a ja budem celý život žiť s pocitom, že som niečo pre to urobila a že týmto najzraniteľnejším ľuďom sme otvorili možnosť dožiť svoj život dôstojne. Išlo vlastne o rozšírenie okruhu ľudí.
Druhou takou otázkou bolo, teda úprava tých selekčných hraníc od októbra 1988 do decembra 2003. Toto viedlo k zvýšeniu osôb, kde sú tí aj najstarší poistenci, čo zase ako v mojom ponímaní sú ľudia zraniteľní, ktorí potrebujú našu pomoc. Chcem povedať, že 15-tisíc ľudí, ktorí sa dostanú do systému na základe pozmeňovacieho návrhu, je jedno mesto, Kysucké Nové Mesto, napríklad by každý jeden občan v tomto meste mal navýšený dôchodok. Je to podľa môjho názoru veľká sila, ak začneme medzi sebou komunikovať, ak začneme brať do úvahy aj argumenty ministerských úradníkov, ktorí urobili tiež kus dobrej práce, aby teda nerozmýšľali len úradnícky, ale aj teda sme hľadali spoločné riešenie a ja som videla tú snahu tých ľudí, ktorí teraz sedia z mojej strany po pravici, že teda mali obrovské úsilie s nami diskutovať a rozprávať, aby sme napríklad celému Novému Kysuckému Mestu dokázali všetci spoločne pomôcť a ja sa tomu veľmi teším, že tento pozmeňovací návrh prijal pozitívne aj teda pán minister práce. A to je cesta. To je cesta aj k ďalším zákonom, ak budeme hovoriť o tých najzraniteľnejších, o tých, ktorí si už sami nedokážu pomôcť.
Čo vidím ako okruhy na diskusiu do budúcnosti, sú určite, ako pán poslanec Mihál vravel, invalidné dôchodky a verzus starobné dôchodky, a to nielen v zmysle prepočtu, ale celkovo otvoriť problematiku invalidných dôchodkov z toho dôvodu, že mnohí z nich majú akoby čiastočné dôchodky s pomerne nízkou sumou a majú problém sa zamestnať. Tam musíme vymyslieť nový model, ktorý nebude závislý od chránených dielní, ale na otvorenom trhu vytvoriť také možnosti a také formy, aby si tí ľudia v rámci toho zdravotného stavu ešte zarobili peniaze a neboli odkázaní len na ten nízky invalidný dôchodok a potom, samozrejme, tlačia na vládu, a to ktorúkoľvek, aby sa im zvýšila životná úroveň. S tým musíme niečo každopádne urobiť, aj keď, samozrejme, nechcem hovoriť o tých možno skrivodlivosti, ktorí cítia tí starodôchodci, ktorí boli prv invalidnými a tak sa následne stali starodôchodcami a cítia podnes takú nespravodlivosť zo strany štátu a možno nás zákonodarcov, že vedieme to nie takým smerom, ako by chceli, a preto hľadať nové možnosti, aby budúci invalidní alebo terajší invalidní dôchodci takto nerozmýšľali o našom štáte a vedeli sme sa posunúť opäť niekde inde.
Taktiež ďalším okruhom je odchod do dôchodku u žien a ja som vždy zástancom takého kompromisu, tzv. babičkovského zákona a dôchodku, kde by sme umožnili ženám, ktoré možno už skutočne nevládzu pracovať, ale o svoje vnúčence sa dokážu postarať, tak nejakým spôsobom aby mohli ísť skôr do dôchodku, pomohli by tak dcére alebo synovi a tá mladá žena by mohla ísť do práce. Možnože by to opäť naštartovalo tú spoluprácu tej rodiny a našli by sme kompromis medzi tým, aby sa aj ten dôchodkový systém, ten I. pilier, dokázal nejakým spôsobom udržať.
Takže končím svoju rozpravu a verím, že toto je príklad, kedy si musíme uvedomiť, že bez diskusie, a keď budeme všetci v odpore, tak sa v konečnom dôsledku poškodzuje konkrétny občan tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, zmiešané pocity môžeme mať, ale podľa mňa dôležitý je výsledok a ja naozaj oceňujem tú snahu ministerstva sa s nami rozprávať o tom a počúvať naše pripomienky. A aj keď môžem povedať, že možnože argumenty neboli prijaté celkom, ale došli sme ku takému spoločnému výsledku, ktorý, verím, že naozaj významnou mierou vylepší to, čo ste sa snažili nejak kritizovať. 
Ja teda prosím aj vás, aj vašich kolegov o hlasovanie teda za pozmeňujúci návrh, aj potom za celý návrh.

Chcem sa poďakovať ja tiež svojim kolegyniam a zvlášť tebe, Erika, že, že si s takou vervou sa pustila do toho, aby 15 300 ľuďom bolo po-mo-že-né. Presne preto sme tu v tomto pléne, preto nás zvolili do parlamentu ľudia, aby sme bojovali za ich práva a za odstraňovanie akejkoľvek nespravodlivosti. Takže moja vďaka patrí kolegyniam za tých 15 300 ľudí. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie návrhu, ktorý má zmierniť a odstrániť a riešiť krivdy minulosti. Mám to tak nejako v sebe, že stále mám pred očami či starších, či chorých, či chudobných, či deti, proste tých najzraniteľnejších, a skutočne najčastejšie sa vyjadrujem a riešim problémy práve týchto skupín najzraniteľnejších. Dnes teda riešime nie najchudobnejších, ale najstarších, ktorí akoby doplatili na to, že boli k systému vzhľadom na parametre predchádzajúcich právnych noriem, podľa ktorých im vypočítavali dôchodok, oveľa viac solidárni ako dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku po roku 2003. Úplnú spravodlivosť na tomto svete ťažko nájdeme, ale môžeme sa k nej určite blížiť. A dnešná novela je toho príkladom, že chceme odstrániť jednu dlhoročnú skrivodlivosť. Samozrejme, tie spôsoby môžu byť rôzne. Ministerstvo si zvolilo svoju cestu, s ktorou možno nie vo všetkom súhlasíme, alebo tú paradigmu tak neprijmeme, ale rešpektujeme.
A teraz k zákonu samotnému. Predkladatelia si dali do Programového vyhlásenia vlády záväzok, musím podotknúť, že prvýkrát, odkedy sa s veľkou nespokojnosťou, s veľmi nespokojnou skupinou starodôchodcov stretáme a vnímame ju. Bolo to pre mňa prekvapujúce, ale o to vítanejšie, bol to záväzok odstrániť nespravodlivosti starodôchodcov, ktorí vnímali po prijatí práve zákona o sociálnom poistení. Zopakujem, hlavným dôvodov pre spracovanie novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení bolo zníženie rozdielov v dôchodkoch tzv. starodôchodcov a novodôchodcov. Predovšetkým išlo a ide o riešenie problému spravodlivosti v dôchodkovom systéme, lebo je faktom, že jedným žijúcim starobným dôchodcom boli priznávané starobné dôchodky vymerané na báze vysokej miery solidarity s reziduálnymi alebo zostatkovými prvkami zásluhovosti a druhým boli priznané starobné dôchodky na báze zásluhovosti so zostatkovými prvkami solidarity. To nemohlo viesť k ničomu inému ako k nemalým rozdielom v dôchodkoch osôb s nadpriemernými príjmami, pretože problém úrovne nízkych dôchodkov bol sčasti vyriešený zavedením minimálneho dôchodkového príjmu. Aj keď tiež len nedávno. Na zavedenie minimálneho dôchodku, naozajstného minimálneho dôchodku, si však ešte nejakú dobu počkáme, pretože minimálny starobný dôchodok je v našom ponímaní doživotná a individuálna dôchodková dávka, ktorej suma je závislá od príjmu z pozostalostných dôchodkov a túto vlastnosť dnes funkčný minimálny dôchodkový príjem nemá. Takže rozdiel vo vnímaní toho, čo existuje, a toho, čo by sme boli najradšej, keby existovalo.
Ústrednou témou novely teda ostáva spravodlivosť, lebo existujúci stav je nespravodlivý. Od vzniku alebo zavedenia zákona 461 každý rok niekoľkokrát v roku prichádzame nielen my, ale aj vláda vždy s úpravou nejakých nespravodlivostí, ktoré tam naozaj čiastkovo stále existujú.
O tom, čo je spravodlivosť, sa v literatúre popísalo hodne, určite nie som filozof a ani tu nie je priestor na rozvíjanie úvah na tému legálnej spravodlivosti, je vnímaná rôzne. A z toho vyplývajú aj rôzne východiská pri riešení problému vyrovnávania rozdielov v starobných dôchodkoch priznaných pred a po reforme dôchodkového systému. Nech sa na tému spravodlivosti v dôchodkových systémoch pozeráme z rôznych hľadísk, jedno by sme nemali pripustiť, a to je východisko založené na východisku právnych pozitivistov, podľa ktorých je spravodlivosť iracionálny ideál. "A kto a akokoľvek je snáď nepostrádateľný pre ľudské chcenie a konanie, ľudskému poznaniu ostáva neprístupný." To je citát od Hansa Kelsena.
Teraz po tom všetkom, čo som absolvovala na ministerstve, po viacerých stretnutiach, kde mi bolo umožnené nahliadnuť do útrob, do čriev, z čoho, prečo a ako ministerstvo navrhovalo odstrániť nespravodlivosti, už len konštatujem, že po počiatočnom preštudovaní navrhnutého riešenia som mala pocit, že autori novely boli inšpirovaní práve takýmto akoby iracionálnou ideou vnímania spravodlivosti. A z tohto východiska navrhli riešenie, ktoré nemá vcelku jasné pravidlá pre určenie adresátov navrhovanej zmeny. Teda toho, koho sa má novela týkať. Javilo sa nám nie racionálne vysvetliteľné a stále nemám úplne vo všetkom jasno, ako sa k navrhnutej selekcii poistencov došlo, a to bolo vlastne našou najväčšou výhradou voči navrhnutému riešeniu. Tým chcem povedať, že v stanovení hraníc oddeľujúcich tých, ktorým vznikne nárok na nové priznanie starobných dôchodkov, a tých, ktorým nevznikne nárok, veľmi cítiť, nám sa to naozaj javí ako subjektívne hodnotenie situácie a neplatí, že ide striktne o vylúčenie tých, ktorým by nevznikol nárok na vyšší dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
Nie je dané vylučovacie pravidlo. Toto všetko som vlastne hovorila už v minulej debate. Teda v tom pôvodnom znení priamo tá selekčná hranica nie je jasne, jakoby nevidíme tie také jasné väzby na úroveň miezd v roku priznania starobného dôchodku. Ale možno, a to je podľa mňa hlavný dôvod výberu vášho spôsobu riešenia, obmedzené možnosti Sociálnej poisťovne, ktorá ako jedna z najväčších inštitúcií sa, bohužiaľ, roky trápi s nedokonalými IT systémami, pomocnými systémami.
Ak by som povedala našu predstavu, tak my vnímame spravodlivosť ako koncept vyváženého a zdôvodneného rozdeľovania spoločenských hodnôt a bremien, práv i povinností. Preto pred priamym určením selekčnej hranice dávame prednosť pravidlu na jej určenie pre všetky roky, v ktorých sa má prepočet uskutočniť. A pokiaľ sa má uplatniť zásluhovosť do už vyplácaných starobných dôchodkov, je treba určiť, ako sa k nej dostať.
Podľa našich prepočtov takto zvolenou ministerskou cestou nie je síce možné sa dopracovať k zásluhovým, k úplne zásluhovým dôchodkom, ale je možné sčasti sa k nim priblížiť s vedomím, že niektorým osobám sa pridá viac ako podľa zákona o sociálnom poistení, niektorým menej, niektorým vôbec. Toto je teda možnože taká tá najväčšia výčitka, ale vravím, že rešpektujem cestu, ktorou sa ministerstvo zvolilo, pretože vy ste tí, ktorí rozhodujú, určujú pravidlá. K tomu neni čo dodať.
K čomu sa však vôbec nedopracujeme ministerským prístupom, je odstránenie závislosti výkonu od úrovne miezd. Teda kým my považujeme za spravodlivé naozaj prepočítať všetky dôchodky, čo opäť zopakujem, že nie je dnes reálne, ktoré boli vymerané z priemerného osobného mzdového bodu cca 1,1 na plne zásluhovom princípe, ministerstvo práce zvolilo iný filter na zaradenie poistencov do prepočtu starobných dôchodkov, a to na báze pevne definovanej hranice pre jednotlivé roky 1988 až 2003.
Toto všetko, o čom som doteraz hovorila, sa nám javilo ako nie dobre vyriešené v novele voči najstarším poistencom. A práve toto boli témy, ktoré sme aj na ministerstve práce, sociálnych vecí otvárali a prechádzali. A našou snahou bolo zmierniť to, čo sa nám nezdalo správne uchopené alebo správne určené. Nebolo to jednoduché. Tá odlišnosť vnemu pri odstraňovaní rozdielov v úrovni starobných dôchodkov a komplikovanosť prepočtov dopadov rôznych variant riešenia vyžadoval a vyžaduje, aby sa v takej citlivej téme, ako sú starobné dôchodky, hľadali konsenzy v mene spravodlivosti, ktorá ako som hneď v úvode povedala, úplná spravodlivosť bude až niekde inde ako na tomto svete.
Moje prekvapenie a ústretovosť voči ministerstvu práce, sociálnych vecí by som chcela veľmi silne oceniť. Naozaj ministerstvo malo veľkú snahu vysvetľovať nám, prečo prišli s takým riešením. Ja to zaobalím možno tým, že je to reálne spracovateľný koncept, ktorý je schopný zadministrovať aj Sociálna poisťovňa. Verím, že keby tie problémy práve na strane Sociálnej poisťovne neexistovali, aj ministerstvo by uvažovalo možno o iných riešeniach. Takže vďaka ministerským úradníkom, celému ministerstvu za všetok čas a nasadenie v tom, aby nieže vyšli nám v ústrety, našim pripomienkam, ale hlavne mali snahu vyšpecifikovať hranice, ktoré rozšíria tých, ktorým budú spravodlivejšie nastavené podmienky pre zaradenie do výpočtu.
Sú teda dve miesta, kde sme vnímali navrhnuté riešenie ako nedostatočné. Jedno bolo dôchodky priznané pred októbrom 1988. A toto sú vlastne už aj dve časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ja to budem asi veľakrát opakovať, ale ja naozaj musím oceňovať v tomto prípade ústretovosť ministerstva.
Takže prvý okruh problému. Vládny návrh obsahuje ako podmienku nároku, ten pôvodný návrh, ako podmienku nároku na jednorazové zvýšenie starobného dôchodku dosiahnutie priemerného mesačného príjmu z piatich zárobkovo najlepších rokov rozhodujúceho obdobia v sume 2 333 korún, čiže hrubý mesačný zárobok v sume 2 999 korún. Vzhľadom k faktu, že aj za socializmu priemerné mzdy rástli, medzi rokmi 1976 až 1988 išlo o nárast o 33 %, má priemerný hrubý zárobok 2 999 korún úplne inú úroveň ako v roku 1976 a inú v roku 1988. A ak sa chcem priblížiť aspoň trochu k zásluhovým dôchodkom, potom takto definovaná podmienka nároku nie je celkom správne navrhnutá. Navrhovali sme teda selekčnú hranicu viazať na úroveň priemernej mzdy v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku. Konkrétne v pozmeňovacom návrhu navrhujeme, aby sa tá fixná suma, ktorá bola ministerstvom určená na základe parametrov, z ktorých vychádzal prepočet celej novely, aby sa suma 25,50 eur priznala každému poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok z priemerného hrubého zárobku na úrovni 1,1-násobku priemernej mzdy zistenej v rozhodujúcom období. Takže toto je prvá skupina problémov, ktorá by mohla byť vyriešená v prospech ďalšej viac ako tisícky poistencov. Hovoríme teda o najstaršej skupine tých staro starodôchodcov, ja som si ich tak pracovne pomenovala, staro starodôchodcovia, všetci tí, ktorí išli do dôchodku pred októbrom 1988.
Rozširujeme, nejde nám o nič iné, len pravidlo v podstate, hej, dalo by sa tak všeobecne povedať, veľmi všeobecne a zhruba, že pravidlo, ktoré sa tiahne od najnovších rokov, teda mám tesne pred rokom 2003, sa presúva aj pred rok ´88, hej, ten 1,1-násobok priemernej mzdy, podľa toho budú posudzovaní aj tí na zaradenie, na stanovenie, na prisúdenie fixnej sumy k starobnému dôchodku. Doteraz, teda v tom pôvodnom znení, bola stanovená hranica 2 333, ktorá platila vlastne od roku ´88 až nižšie. Takže v prvej skupine staro starodôchodcov rozširujeme okruh ľudí, ktorí budú zaradení do, ktorí budú posúdení o zvýšenie dôchodku o 25,50.
Druhá časť problému, ktorá je riešená v pozmeňovacom návrhu, ktorý v závere budem čítať, to som ešte nepovedala, dôchodky priznané od októbra 1988 do decembra 2003. Aj v tejto skupine poistencov nám ide najmä o úpravu selekčných hraníc. Vysvetľovala som, čo sa nám na tom nezdá celkom správne. A oceňujem ústretovosť ministerstva v tom, že opäť prijali niektoré naše argumenty. Nie na všetkom sme sa dokázali zhodnúť, ale naozaj pri rešpekte ich spôsobu riešenia a vypočutí našich nejasností a to, čo sa nám zdá neprijateľné, tak sa upravili hranice, tie selekčné hranice, teda hranice, ktoré sú dôležité nato, aby starodôchodca bol započítaný do toho prepočtu, sa menia. A opäť na úroveň 1,1-násobku priemernej mzdy platnej v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku.
S týmito navrhnutými úpravami je návrh podľa prepočtov, ktoré sme si robili, určite spravodlivejší ako v predloženom znení a znamená aj zvýšenie počtu osôb alebo okruhu osôb, ktorým bude prepočítaný starobný dôchodok o niekoľko tisíc. A čo nás mimoriadne teší, je skutočnosť, že by sa dôchodky zdvihli práve aj tým najstarším poistencom, ktorí mali vyššie príjmy v minulosti.
My by sme možno úpravu dôchodkov riešili inak, ale voľby naozaj rozhodli, že vy stanovujete aj spôsoby riešenia a my sme len veľmi radi, ak prijmete aspoň niektoré naše pripomienky. A aj ak sa podarí naozaj, že pozmeňovací návrh, ktorý rozširuje túto skupinu poistencov hodných na prepočet alebo na zvýšenie dôchodku o takmer alebo viac ako 15-tisíc ľudí, tak možno ešte by si zaslúžila aj táto úprava jednu malú novelu, ale o tom už nebudem teraz hovoriť.
Takže povedala som dva okruhy, ktoré rieši pozmeňovací návrh, ktorý podávam nielen s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Silviou Shahzad, ale najmä pánami poslancami Ľubomírom Vážnym, s Jánom Podmanickým a Jozefom Burianom. Hlavným cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je rozšíriť okruh osôb, ktoré budú posúdené na prepočet starobného dôchodku.
Možno by som ešte rada upozornila na jednu dôležitú vec. V mojom vystúpení v prvom čítaní k tejto novele zákona som konštatovala, že navrhovatelia pozabudli na jednu skupinu poistencov, a to na poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok pred rokom 2004 a ktorým bol po dovŕšení dôchodkového veku tento dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok. S týmito dôchodkami je neustály problém, lebo raz sú považované za starobné, raz sa s nimi zaobchádza ako s invalidnými. Ministerstvo práce nám dalo informáciu, a niekoľkokrát to bolo potvrdené, že na týchto poistencov sa nezabudlo a v prípade prepočtu starobných dôchodkov budú tieto dôchodky akoby v osobitnom režime, na ktorý treba verejnosť stále upozorňovať, a bola by som rada, keby médiá sa tejto téme naozaj venovali. Ako tiež viac rozhovorov sme mali na túto tému k invalidným dôchodkom, a tak, ako nám to bolo vysvetlené, chápem, že táto novela nevylučuje ani invalidných dôchodcov z prepočtov. Iná vec je potom možno rozprávať sa všeobecne o výške invalidných dôchodkov, hej, vzhľadom na súčasný stav. Takže naozaj tunák by si mohli možno aj médiá urobiť svoju úlohu v tom, v informovaní.
Alebo možno ešte, že či by nestálo za úvahu, keďže naozaj aj tie združenia zdravotne postihnutých však majú svojich odborníkov, ktorí to nedokážu tak dostatočne tak čítať, ako nám aj ministerstvo, aj Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že sa pristupuje k týmto prepočtom invalidných alebo starobných, alebo prekvalifikovaných dôchodkov, že či by nebolo vhodné spresnenie, potom precizovanie, ako gramatické sprecizovanie zákona, ale to naozaj do tejto časti viacej asi nepatrí.
Na konci vystúpenia také konštatovanie. Som prekvapená milo, že ministerstvo naozaj pristúpilo k zmene, alebo teda umožnilo nám takto navrhnutú zmenu, a teraz mám pocit, že tá novela je tak približne na jednej úrovni alebo celou novelou sa tiahne ten 1,1-násobok priemernej mzdy, čo považujem za naozaj za dobrý krok. A stále mi tam vyskakuje jeden rok, ´95, kde je tak, to som takisto hovorila v tom predchádzajúcom príspevku, kde tak príliš pozitívne oproti ostatným ročníkom pristupujeme k ročníku ´95. Je to, je to stále pre mňa prekvapením, aj keď sa mi to snažili vysvetliť, nebola som schopná to chápať.
Ale teda vráťme sa ku meritu, dôležitý je výsledok. Pokiaľ bude prijatý tento pozmeňovací návrh, tak skupina starodôchodcov, ktorá môže byť pozitívne naladená z tejto novely, sa rozširuje o 15 300 starodôchodcov. Náklady sú naozaj minimálne, myslím, že niečo cez 2 mil., a vieme, že vzhľadom na vek týchto starodôchodcov tá suma bude ďalšie roky vysoko pravdepodobne klesať. S takouto novelou sa prišlo, malo prísť dávno. Hovorila o tom každá vláda, ale jedine teraz si to dali do Programového vyhlásenia vlády a teraz sa k tomu reálne pristupuje. Takže teším sa z toho, že dôjde k zvýšeniu spravodlivosti u starodôchodcov, mnohí to budú mať také zadosťučinenie za roky, kedy o tom hovorili, a ja vás budem veľmi prosiť, aby ste takýto spoločný pozmeňovák, podpisy sú naozaj z každej politickej strany, aj potom následne podporili.
Pán minister, ďakujem za ústretovosť.
Dovoľte mi teda nakoniec prečítať samotné znenie pozmeňovacieho návrhu. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad, Ľubomíra Vážneho, Jána Podmanického a Jozefa Buriana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. a) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 733 Sk".
Už toto je prvý znak, že sa znižuje tá selekčná hranica.
2. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. b) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 750 Sk".
3. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. c) sa suma "3 675 Sk" nahrádza sumou "2 767 Sk".
4. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 písmeno a) znie: "a) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 8 525 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. a),".
5. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) až d), ktoré znejú:
"b) 2 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 600 Sk do sumy 8 690 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. b),
c) 2 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 700 Sk do sumy 8 901 Sk sa započítava 36 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. c),
d) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 9 162 Sk sa započítava 32 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. d),".
Doterajšie písmená b) až m) sa označujú ako písmená e) až p).
6. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 4 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
7. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 5 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "21 % nahrádzajú slovami "26 %".
8. V čl. I druhom bode § 293dt znie:
"§ 293dt
(1) Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a starobný dôchodok sa vypláca po decembri 2017, starobný dôchodok sa zvýši od 1. januára 2018 o 25,50 eur, ak starobný dôchodok bol priznaný
a) pred rokom 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
b) v roku
1. 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
2. 1966 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 536 Sk,
3. 1967 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 568 Sk,
4. 1968 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 619 Sk,
5. 1969 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 698 Sk,
6. 1970 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 794 Sk,
7. 1971 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 894 Sk,
8. 1972 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 998 Sk,
9. 1973 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 034 Sk,
10. 1974 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 063 Sk,
11. 1975 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 088 Sk,
12. 1976 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 114 Sk,
13. 1977 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 141 Sk,
14. 1978 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 166 Sk,
15. 1979 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 192 Sk,
16. 1980 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 217 Sk,
17. 1981 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 242 Sk,
18. 1982 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 264 Sk,
19. 1983 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 285 Sk,
20. 1984 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 304 Sk,
21." - už sa blížime ku koncu - "1985 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 322 Sk,
22. 1986 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
23. 1987 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
24. 1988 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk.
(2) Starobný dôchodok sa na účely odseku 1 považuje za priznaný v roku 1988, ak poistencovi bola suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne prvýkrát po 31. decembri 1988."
To je celé znenie pozmeňovacieho návrhu.
Ešte z tohto miesta by som chcela poďakovať aj pani Navrátilovej, ktorá teda urobila mravčiu prácu v tom, že vypočítala, možno určila možno sto tabuliek, podľa ktorých, ktorá nám dala návestie na to, že nie všetko možno by mohlo alebo že niektoré veci by sa mohli aj vylepšiť. Tak aj takto by som jej rada poďakovala, rovnako aj zopakujem, aj pánovi ministrovi a celému jeho tímu, ktorí túto novelu, ale aj pozmeňovací návrh pripravovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 578. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa, predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Veľmi stručne na záver. Zopakujem, že cieľom návrhu zákona je zavedenie tzv. centrálneho registra nariadení obcí prístupného verejnosti na ústrednom portáli verejnej správy, ktorého správcom je Úrad vlády Slovenskej republiky, čo, si myslíme ako predkladatelia, možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k vylepšeniu už zavedenej elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti verejnej správy a podobne aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme návrh zákona, ktorý ide v zmysle zvýšenia kvality legislatívneho procesu na úrovni samosprávy alebo obcí. So zverejnením všeobecne záväzných nariadení obcí v tomto centrálnom registri sa viaže aj nadobudnutie ich platnosti, čo je ďalšou zásadnou zmenou oproti doterajšiemu systému, čiže meníme tzv. vyhlasovanie na úradnej tabuli na zverejnenie v tomto centrálnom registri nariadení obcí.
Z hľadiska tej debaty, ktorú nastolil Ondrej Dostál, by som za predkladateľov chcel povedať jednu vec, že myslím si, že od štátu by obce a samosprávy mohli očakávať nejaký typ pomoci, a myslím si, že ak štát vytvorí priestor, kde bude spravovať všetky nariadenia samosprávnej sily, všeobecné záväzné nariadenia a zverejňovať ich verejnosti, je to pomoc štátu samospráve, i keď rozumiem možno tomu viac akademickému rozmeru, že ak máme samosprávu, nechajme samosprávne veci samospráve.
To, že si porovnal prístup dvoch ministerstiev k zverejňovaniu gesčne, ktoré mnou navrhovaná novela takpovediac robí prienik, čiže prístup ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti asi už nie je prekvapením žiadnemu členovi tohoto fóra, to, že niekde vie pracovať v transparentnom procese, čiže niekde, budem úplne konkrétny, to, že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov, ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití, pretože zákony o samospráve, zákony o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-člennou, 150-členou podporou všetkých poslancov a ja si vážim politikov, ktorí sa o, uchádzajú o tento typ podpory. To znamená, ak majú byť zákony trvácne a nemajú byť menené podľa výmeny mocenských štruktúr, mali by mať ambíciu ich predkladatelia, aby sa uchádzali o čo najširšiu podporu, potom tú stabilitu týchto a kvalitu tých právnych noriem vieme nejakým spôsobom garantovať.
To, akým spôsobom sa stavia k tejto otázke a k tejto konkrétnej, ja mám zopárkrát už oddiskutovanú túto vec s dvomi ministrami súčasnej vlády, jeden sa volá Pellegrini, druhý sa volá Kaliňák. Je pre mňa prekvapivé, pretože zrovna od nich by som očakával, jeden zodpovedný za informatizáciu, nazvime to tak, druhý zodpovedný cez gesčné za zákon o obecnom zriadení. To, že sa zavrú za zatvorené dvere a rozprávajú iba so ZMOS-om, čiže hlas napríklad samosprávnych poslancov - hluchý, ľudí, ktorí sa venujú samospráve na univerzitách, čiže ten odborný hlas ostáva takisto nevypočutý. A to, že z politickej, človek, ktorý je zhodou okolností z iného politického spektra, nemá možnosť takpovediac v procese prípravy nejakej normy, ktorá má ambíciu prísť do parlamentu, napriek tomu, že má snahu sa tam objaviť a byť tzv. pri tých ľudí, ktorí píšu a držia pero, tak pre mňa je skôr obraz a jeden z ďalších dôvodov, prečo by tento pán minister menom Robert Kaliňák mal vo svojej funkcii skončiť. Obecné zriadenie a samospráva patrí všetkým, všetci bývame v mestách alebo dedinách, a preto ak niekto vyvinie svoju vlastnú iniciatívu vo svojej, vlastnom obhajobe poslaneckého mandátu, by táto aktivita mala byť vítaná, a nie pred ním zatvárať dvere.
To je môj názor a týmto sa uchádzam o podporu malej novely, ktorá vylepšuje zákon o obecnom zriadení v prospech občanov, v prospech toho, aby vedeli, čo samosprávy prijímajú na zastupiteľstvách na jednom mieste. Ak nájdete protiargumenty, a hlavne tí z vládnej koalície, som otvorený diskusii a inak vás záverom žiadam o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Som rád, že si si rozmyslel odchod, a dokonca si myslím, že napriek chabej účasti tu máme celkom slušné zastúpenie práve tých, o ktorých rokujeme, máme tu pani primátorku, je tu komunálny poslanec z trnavskej župy a zrovna ty si, ty si miestny poslanec aj Gábor Gál, predpokladám, že je miestny poslanec, takže dúfam, dokonca ďalší župný poslanec, ak sa nemýlim, kývni, takže myslím si, že to, že by sme na jedno miesto, a tá úvaha, ktorú si hovoril, že či to nechať na samosprávach a zorganizovať to tak, že by museli zverejňovať na svojich webových sídlach, alebo nájsť riešenie, ktoré je na centrálnom fungovaní a reálnom fungovaní ústredného portálu verejnej správy, je jedno z možných.
Ja ho predkladám, myslím, tretíkrát, ten návrh zákona, a vždycky sme zvolili nejaký ten z centrálnych registrov. Tento je ako keby najnovší, je ospevovaný reálnou výpočtovou kapacitou a ten storage, ten priestor, kde by to mohlo byť, by mohol zvládnuť. Zároveň, keďže on by mal tak trošku živiť tie často spomínané realitné obchody ministra Kaliňáka, aj tebou spomínané, a to sú tie klientske centrá, čiže tam tá databáza by mohla byť sprístupňovaná a podobne. Čiže viem si predstaviť rôzne názory, kde by to malo byť, ale tá idea je jasná a idea je tá, aby sme VZN-ká mali na jednotnom mieste a mohli vychádzať z toho, že ľudia vedia.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)