Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie, už sme o tom čo-to porozprávali ešte na jeseň alebo teda pred, v decembri. Ja by som chcel opäť pri tejto príležitosti možno tak zrekapitulovať, keď vás tu máme, pán minister, a pozrieť sa na účinnosť vlastne tohto zákona, pretože vidíme, že regionálny problémy sú naozaj problém, že teda regionálne rozdiely, pardon, regionálne rozdiely sú naozaj problém. Je to, je to, bytostne dotýka sa to mnohých ľudí a je dobré, keď sa na túto tému diskutuje tak, aby naozaj prichádzali relevantné riešenia.
Keď si zoberieme, samotný tento zákon, prišiel do platnosti 1. 1. 2008 a odvtedy bol jedenásťkrát novelizovaný. Ale poďme sa pozrieť na to, aké výsledky vlastne dosiahol za ten čas, pretože vidíme, že tie regionálne rozdiely sa nezmenšujú a dokonca sa prehlbujú. Toto povedal sám pán premiér minulý rok. A preto by som chcel tak ešte prejsť si vlastne to, že kam tie investičné stimuly vlastne za toto obdobie aj smerovali. Pretože keď si pozrieme a vieme teda, že práve stred a východ je tá oblasť, ktorá najviac trpí nielen teraz, ale aj dlhodobo. Predsa západ bol vždycky vyspelejšia časť našej krajiny. A keď sa pozrieme na samotné štatistiky, ako boli tieto investičné stimuly udeľované, tak vidíme, že za obdobie udeľovania od roku 2008, povedzme, tak práve jedna štvrtina tých investičných stimulov išla do tých oblastí, kde to najviac potrebujú, kde bola práve tá nadpriemerná nezamestnanosť. A kde bola podpriemerná nezamestnanosť, tam smerovali tri štvrtiny tej investičnej pomoci. Čiže aj tu vidíme vlastne taký ten, a ja to nazývam, ja si myslím, že toto bola chyba práve teda vašej vlády, lebo však teda tých posledných desať rokov, keď tak povieme, dobre, s tou výnimkou vlády pani Radičovej, rok a pol, tak vlastne vy vediete túto krajinu a vy ste zodpovední za to, kam tie investičné stimuly mohli byť nasmerované.
Áno, môže tu byť ten argument, že je ťažké a bolo ťažké v tom čase doniesť investorov na východ krajiny, ale tak, áno, bavíme sa tu komplexne, ale teda samotné čísla nás nepustia, a vidíme, že tento zákon tak ako bol pripravený, vlastne dovoľoval to a spôsobil to, že jednak po prvé, tie investičné, teda tie regionálne rozdiely sa nezmenšovali, a po druhé, vidíme, že tá investičná pomoc smerovala viac do tých oblastí, kde teda bola podpriemerná nezamestnanosť. Čiže nie tam, kde sme naozaj najakútnejšie potrebovali, aby tie investície smerovali.
Keby sme si zobrali teraz samotný rok 2017, čiže už je to situácia aktuálna, a teda minulý rok, to už je, to už sú roky, kedy sme videli, že naozaj tá nezamestnanosť prudko klesá aj vďaka tomu, že už tu boli, že už sú tu veľkí, alebo v minulom roku už tu boli veľkí investori, ktorí vytvorili veľa pracovných miest, a už minulý rok bola situácia, že bolo viacej pracovných miest, alebo teda práve v regióne na západnom Slovensku bolo viacej pracovných miest ako dostupná pracovná sila. Čiže tá situácia bola minulý rok a ešte stále je prítomná, že vlastne máme nezamestnaných v strede a na východe Slovenska a máme prácu na západe Slovenska a máme nedostatok pracovnej sily na západe. To je aj vlastne dôvod, prečo ste reagovali tak, že ste umožnili cudzincom prichádzať vo väčšom počte, aby mohli pracovať na týchto pracovných miestach.
Ale ďalší taký, taký rozmer, ktorý by som chcel tuto spomenúť, čiže jedno je to, že minulý rok už v situácii, kedy sme vedeli, že západ má dostatok investícií, tak napriek tomu sme videli, že tie investičné stimuly smerovali na západ krajiny.
A ďalší taký parameter, ktorý tu, ktorý tu je, že keď sa pozrieme, do čoho tie peniaze vlastne boli investované, lebo aj teraz vlastne prichádzate s novelou zákona, ktorá hovorí, že dobre, tak nech už to nie sú tie pracovné miesta v priemyselnej výrobe, poďme sa zamerať viacej teda na vedu a výskum a podobne. Ale myslím si, že ten dôraz by mal byť ešte väčší, obzvlášť ak sa bavíme teda o západe krajiny. A k tomu sa ešte vrátim.
Takže a preto som rád, že ste aj tu a možno, ak by ste vedeli ešte k tomu aj zareagovať. Pretože napríklad teda tou najviac podporenou pomocou v roku 2017 bola opäť do priemyselnej výroby. Dneska už teda novelizujeme ten zákon, začne platiť budúci mesiac, ale doteraz vlastne tá priemyselná pomoc smerovala primárne tam, a teda tieto, v roku 2017 to bolo 98 % pracovných miest bolo práve v tejto priemyselnej výrobe. A druhou podporenou oblasťou boli tie odborné vedecké a technické činnosti, ale teda len v počte 2 % alebo v objeme 2 percentá.
Ďalšia dôležitá informácia je, že 27 týchto podporených investícií má vlastníkov na Slovensku alebo zo Slovenska. A myslím si, že tuto je ďalší ten potenciál, že vidíme, že teraz je ten čas, kedy potrebujeme, aby slovenské firmy začali rásť na Slovensku a začali mať, by som povedal, primárny podiel. A to je aj to, čo my v hnutí hovoríme, že tá cesta je práve zamerať sa viac na to podnikateľské prostredie a potom sa pozerať na nejaké investičné stimuly. Vy ste to urobili opačne. Vy ste išli cestou investičných stimulov, ale ja by som to prirovnal, keby som to mohol prirovnať tak jednoducho, je to, ako keby ste chceli siať do nepooraného poľa. Práve tým, že sa to pole poorie a potom zasejem a potom vidím, kde mi to slabšie rastie, tak tam môžem sa venovať nejakou tou investičnou pomocou. A preto to podnikateľské prostredie je dôležité, pretože ak bude dobre nastavené podnikateľské prostredie na Slovensku, tak tí investori sem budú chcieť prichádzať už z tej samotnej podstaty, pretože my vieme dnes, už vieme, že na Slovensku máme kvalitných pracovníkov, že tá pracovná sila je kvalitná. Mnohí investori toto zisťujú a toto je naša veľká devíza.
Čiže nielen tá cena, nielen tie stimuly, ale vôbec tá kvalita pracovnej sily, ktorá tu je. No, a keď to podnikateľské prostredie teda bude dobre nastavené, tak tí investori sem prídu aj bez stimulov, lebo budú vedieť, že tu vedia zabezpečiť za určitú hodnotu primeranú kvalitu. A preto si myslíme, že je dôležité, alebo bolo dôležité v čase, a teraz spätne, keď sa pozerám teda na tých desať rokov, tak ste mali na to priestor, aby ste práve sa venovali podnikateľskému prostrediu. Pretože tak ako ste napríklad pred pár mesiacmi spolu s pánom Pellegrinim povedali, že vyhlasujete vojnu byrokracii, tak si myslím, že to je ako keby s krížom po funuse, že takéto vyhlásenie vojny byrokracii malo byť pred šiestimi, piatimi, šiestimi rokmi, ale neudialo sa to.
Takže teraz, kedy sme sa pozreli na ďalšie číslo, a to je vlastne, kde vznikali ako drahé pracovné miesta. A paradoxne, ten rok 2017, tomu by som sa chcel chvíľku teraz povenovať, tak vidíme, že v Trnavskom kraji to bolo cez 40-tisíc eur na jedno pracovné miesto a potom sú ďalšie kraje ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, kde bolo rádovo medzi nad 25-tisíc a potom Žilinský, Trenčiansky, kde to bolo rádovo okolo 20-tisíc. A vidíme, že napriek tomu, že v tom Trnavskom kraji po prvé, nebola potreba dotovať tieto pracovné miesta, pretože už tam je veľmi nízka nezamestnanosť, a práve naopak, je tam skôr nedostatok pracovnej sily, napriek tomu tá investičná pomoc smerovala do tohto kraja. A vidíme, že to bola aj veľmi drahá investičná pomoc práve na tieto pracovné miesta. Takže a keď si pozrieme priemernú výšku investičnej pomoci na vytvorené pracovné miesta podľa odvetvia, tak vidíme, že práve veda a výskum sú štvrté odzadu alebo šieste odpredu v tejto štatistike.
Čiže naozaj my momentálne na Slovensku, a už tento trend tu je, však už o ňom hovoríme minimálne rok, že je potrebné sa zamerať na budovanie ďalšej štruktúry ekonomiky, že ten priemysel už tu má, už je tu etablovaný, má tu svoje zázemie. A ak chceme sa baviť, a teraz opäť hovorím, podľa nás primárne mali by ste venovať svoju pozornosť podnikateľskému prostrediu. Chápem, že vaša filozofia je iná, ale teda to len, aby bolo jasné. Ale keď sa teda bavíme o investičnej pomoci, tak pri investičnej pomoci urobiť alebo teda klásť oveľa väčší dôraz práve na tú vedu a výskum. A to je to, čo som sa pýtal aj na výbore, že vy ste tak spomenuli vlastne, neviem, či na tlačovej besede a myslím, že na tlačovej besede, ja som sa potom na výbore na to pýtal, že nejakých sto firiem teda má záujem o investíciu na Slovensku, kde dve tretiny z nich má záujem o stred a východ Slovenska. Teda ak to správne chápem, zatiaľ sa nedá nejako bližšie špecifikovať, že ktoré firmy a o aké odvetvia a podobne. Ale možno by ste mohli aspoň naznačiť tým, že ich poznáte, že do akej miery tam bude zastúpenie práve tej vedy a výskumu a práve tejto, by som povedal, vedomostnej ekonomiky, pretože to je to, kde ten dôraz by podľa nás mal byť.
Ak sa pozrieme teda na minulý rok, tak práve do tých najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tiež sme rokovali, tento zákon, počas tejto schôdze, tak išlo len 16 % tejto celkovej štátnej pomoci. Takže opäť vidíme, že hoci tu máme zákon o regionálnej investičnej pomoci, akoby bol bezzubý, keď tak poviem, v tom, aby vedel pomôcť práve tým najviac dotknutým regiónom. A paradoxne 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu práve v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Takže vidíme, že investujeme do investičných stimulov práve do regiónov, kde tá nezamestnanosť je nižšia ako priemerná, a to spôsobuje vlastne aj prehĺbenie tých regionálnych rozdielov.
Taktiež by som chcel spomenúť práve, veľmi dôležité práve čerpanie eurofondov, ktoré je vyčlenené, a my máme eurofondy pripravené práve pre to, aby sa znižovali regionálne rozdiely. A keď sa pozrieme na samotné čerpanie, keď sa pozrieme na operačný program, a teraz budem priamo čítať teda zo stránky operačných programov na rok 2014 až 2020, tak celkovo programové obdobie 2014 až 2020, tak aktuálny stav, ktorý je priamo teraz na tej stránke, je, že máme zazmluvnených 35 %, ale vyčerpaných len 10 percent. A je rok 2018 a sme v operačnom období alebo v programovom období od roku 2014 do roku 2020. Ak si pozrieme integrovaný Regionálny operačný program, tak tam máme vyčerpaných len 5 % a zazmluvnených 20 percent. Opäť toto podľa mňa ukazuje to, že nevyužívame ten potenciál, ktorý tu máme, a z hľadiska času. Niekto si môže povedať, a však to vyčerpáme do toho obdobia. No, to je síce pekné, že to vyčerpáme do toho obdobia, ale tí ľudia už dnes sú v núdzi, už dnes nemajú prácu, už dnes žijú v tých regionálnych rozdieloch, a my máme financie, ale nevieme ich použiť na to, aby sme tie regionálne rozdiely znižovali. A to je podľa mňa veľký problém, ktorý, kde jednoznačne toto je oblasť, kde treba klásť dôraz, aby tieto financie vedeli byť využité, pretože neni dôvod. Je iné, keď niekto nemá tie peniaze a hľadá zdroje, ale my tie zdroje tu máme.
Ďalej by som chcel spomenúť práve teraz pri tejto príležitosti tie posledné investičné stimuly, ktoré teraz v januári boli udelené. A to bolo tých 10 miliónov, o ktorých tiež sme sa bavili na výbore. Ja som trošku viacej sa snažil zistiť o týchto pracovných miestach, o aké pracovné miesta sa jednalo. A teda podľa informácií, ktoré sme dostali aj priamo z jednotlivých firiem, tak keby sme išli tak postupne. Prvé bola práve spoločnosť Röchling Automotive Slovakia. A tuto teraz by som mal na vás pár otázok, ktoré by som bol rád, ak by ste vedeli zodpovedať. Tak vieme teda, že táto išla do Kočoviec, okres Nové Mesto nad Váhom. Vieme, že teda tam bude priama zamestnanosť 70 nových pracovných miest, že sa jedná o novú firmu. Je tam sedem pracovných miest, ktoré budú mať vysokoškolské vzdelanie, predpokladám, že to je tých sedem pracovných miest, ktoré bude nejaký manažment, ktorý tu viac-menej teda už je, a teraz sa buduje nová, vlastne sa buduje nová fabrika, v ktorej bude. A keď sa pozrieme, tak to gro je práve v zamestnancoch základného vzdelania, 66 % bude so základným vzdelaním.
Teraz otázka je, prečo táto firma potrebuje vzniknúť práve v oblasti, kde nemáme problém s nezamestnanosťou, máme skôr problém s pracovnými miestami? Prečo práve do tohto regiónu ideme vytvárať ďalšiu firmu, ktorá vytvorí ďalšie pracovné miesta, a ideme im to ešte dotovať? Chápem teda, že je to úľava na dani, áno, ale je to daň, ktorú by sme mohli mať, keby tá úľava tam nebola. Takže a obzvlášť ak hovoríme o regióne, naozaj západ Slovenska. Čiže nevidím v tom absolútne nejaký dôvod. Preto by ma zaujímalo, že prečo práve táto firma dostala túto úľavu, resp. keď dostala tú úľavu, prečo nepostavila tú firmu niekde viacej na východ Slovenska?
Druhá je Levice – Géňa, tam teda sa ide vytvoriť, a čo ma zaujalo, je, že teda je to rozšírenie existujúcej výroby priemyselného podniku na výrobu tlmičov do automobilov. Opäť teda gro tam bude, 75 % je s úplným stredoškolským vzdelaním, 562 zamestnancov. Čiže opäť vidíme, že nejdeme investovať do nejakej kvalifikovanej. Alebo nieže kvalifikovanej pracovnej sily, by som povedal, do, veda-výskum,, naozaj odvetvie, kde vidíme, že tá pridaná hodnota je podstatne vyššia. Lebo toto je len rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku, teda aspoň tak sa tu píše aj v dôvodovej správe, že na výrobu tlmičov do automobilov. Takže nevidím tam tú pridanú hodnotu a pýtam sa, prečo teda práve táto firma na západnom Slovensku dostala túto daňovú úľavu.
Teraz ďalšia firma je OPTOTOUR Slovakia, ktorá teda dostáva aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta. Táto si myslím, že toto je presne ten ukážkový príklad, že dobre, ak teda na západnom Slovensku, tak v takom prípade takto by to malo vyzerať. Je to naozaj výskum a vývoj. Toto je podľa mňa presne taký ten ukážkový príklad, že si môžme povedať, okej, to neni tam, o čom povedať. Ale kiež by teda boli aj tie ďalšie také, presne takéto, tak je to okej. Ale tie ostatné práve nespĺňajú tie parametre, teda ja ich tam nevidím, ja ich tam nevidím.
Dobre, je tu firma napríklad Pankl Automotive, ktorá teda bude vyrábať špeciálne kryty na prevodovky a motocykle. Je to opäť, ak to správne chápem, rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku. Opäť gro je stredoškolské vzdelanie, 64 percent. Keď sme sa vlastne na to dopytovali, tak išlo o prácu, kde teda obsluhujú, títo zamestnanci budú obsluhovať stroje. Čiže nie je to žiadne, nejaký hight tech ani nič podobné. A otázka je, že ako budú teda tieto miesta obsadené práve v regióne, kde vieme, že na západe Slovenska neni problém s tou nezamestnanosťou.
A posledný je ten Dongil Rubber Belt Slovakia. Jedná sa o 152 pracovných miest a tam tiež gro je 67 % práve s tým stredoškolským vzdelaním.
Takže toto vytvára veľmi veľa otáznikov a naozaj vidíme, že na jednej strane je deklarované aj zo strany vás, aj teda zo strany vlády, že investície chcete smerovať na stred a východ Slovenska, ale vidíme, že realita je iná, a vlastne vidíme, že ešte začiatkom roka sú udelené takéto investičné stimuly. Nehovoriac o tom, že už 1,6 mld. na investičné stimuly bolo preinvestované, a vidíme, že teda tým regionálnym rozdielom to nijako nepomohlo.
Takže toto sú také hlavné výtky alebo možno taká rekapitulácia toho, ako tento zákon funguje, resp. nefunguje, ako jeho napĺňanie v tej praxi nefunguje. A je to pre nás len opäť potvrdením toho, že je zle zvolená tá stratégia, že najprv tá stratégia by mala byť taká, že by malo byť zdravé podnikateľské prostredie v ktorom je možné fungovať aj pre práve tie malé a stredné podniky, pretože tie sú mnohokrát, to sú firmy, ktoré nemajú kontakt či už na premiéra alebo na špičky vo vláde na to, aby si niektoré veci vybavili, ale musia sa riadiť tými pravidlami, o ktorých aj vy sám hovoríte, že je ich veľa, pretože preto ste vyhlásili vojnu práve byrokracii, pretože ten stav je tu naozaj neudržateľný. Takže preto si myslíme, že ten dôraz má byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí, na tom, aby bolo zdravé, nástroje, aby bolo jednoduché to podnikateľské prostredie, jednak, aby tá pomoc, ktorú generuje ekonomika, a práve sme aj počuli, že včera na tlačovej besede, že čakajú nás tri najlepšie roky. Čiže toto je čas, kedy budú vyššie príjmy, ako sa očakáva, a práve teraz je ten čas investovať. Teda on bol celý čas ten čas, ale už niet výhovorky na to, je čas investovať práve do tých systémových zmien, ktorým je napríklad zníženie odvodov pre podnikateľský sektor. Taktiež teraz by som mohol spomenúť stabilné legislatívne prostredie, ale tak to je dlhodobá téma, a určite ďalšie opatrenia, ktoré aj my máme v programe, či už je to, podnikateľské inkubátory alebo nejaká ročná koncesia, aby naozaj pre tých podnikateľov bolo jednoduché fungovať v tom podnikateľskom prostredí, na tom trhu a mohli sa naozaj primárne sústrediť a všetok čas investovať alebo najviac toho času investovať do samotného podnikania a nie do dodržiavania podmienok.
K tým investičným stimulom už by som možno len povedal, že je veľmi dôležité, výhodné, aby boli aj tieto vyhodnocované cez hodnotu za peniaze, pretože vidíme a videli sme to aj pri zákone o najmenej rozvinutých okresoch, že mnohokrát sa dostávajú alebo dostávajú podporu projekty, ktoré sú nezmyselné alebo nepotrebné. A toto sú vyhodené peniaze. Nemôžme sa pozerať na peniaze z eurofondov ako na peniaze, ktoré treba akýmkoľvek spôsobom minúť. Vôbec nie. Tie peniaze sú tu ako jednorazová pomoc a treba ich minúť zmysluplne. A preto by tu mala byť teda určite tá pomoc zo strany hodnoty za peniaze, aby táto stratégia bola nastavená tak, že využijeme tie peniaze efektívne.
Takže toľko k tomuto zákonu. Teda aj tie otázky, čo sa týkali konkrétne jednotlivých investičných stimulov, keď vás tu už máme, tak pri tej príležitosti som teda chcel vám ich položiť a som zvedavý na vaše odpovede.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministrovia, ktorí ste tu, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý. Trošku na upresnenie, čo tu pred chvíľou hovoril Martin Poliačik. A síce hovoril o nejakej reštitúcii a že to dostali naspäť a potom znovu tam environmentálna záťaž a kadečo. Takže takto. V reštitúcii sa vracali pozemky vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť a museli byť samozrejme už na štáte. To znamená, tá environmentálna záťaž, keď tam bola, tak v mnohých prípadoch nemohla byť vydaná, lebo neslúžila na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takže upresňujem, aby sme si niekde nejak nezamýlili reštitúciu a nejaké vlastníctvo, ktoré ostalo zachované, a tá záťaž možnože tam vznikla bez toho, aby niekto do toto vlastníctva zasiahol, ostalo vlastníctvo a teraz zisťujeme, že je tých 1963 eventuálnych záťaží, ktoré máme na pleciach a na krku. Takže to iba pre upresnenie, že jakým spôsobom.
Tiež sa mi, samozrejme som za to, aby to, a bol som aj proti samozrejme tomu skrátenému konaniu, ale myslím si, že predsa len pokiaľ tu ide o ten verejný záujem, tak predsa len to obmedzenie toho vlastníckeho práve, nejaký ten úzus, by malo dostať. A myslím si, že tu asi by tá verejnosť mala sa prejaviť, že či už tá zdravotná alebo iná, iné ohrozenie, ktoré tu hrozí.
Ja by som sa chcel opýtať, jedno som sa pýtal aj na výbore, samozrejme, že koľko už bolo minutých. A bolo mi povedané, že na tieto sanácie tých environmentálnych záťaží bolo minutých 80 miliónov v minulom teda období, 160 lokalít bolo už urobených. Takže tlmočím národu slovenskému, aby počul výsledky, ktoré ministerstvo urobilo za minulé volebné obdobie, 18 lokalít je teraz zazmluvnených a sa spracovávajú a v 140 je prieskum robený. Takže tak nejako s týmito skládkami narábame a snažíme sa s nimi nejako vysporiadať.
Mňa tu zarazila v tomto pozmeňovacom návrhu jedna veta. A budem to citovať, je to bod 46 § 14 ods. 13: "Ak je počet vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí sú účastníkmi konania najmenej 20, správny orgán oznámi začatie konania rozhodnutia podľa toho verejnou vyhláškou." Vážení, viacero zákonov tu máme a v poslednom období sa mi zdá, že táto citácia, aspoň podľa môjho, bola minimálne v štyroch, že kedy začneme tou verejnou vyhláškou. A ja som zaregistroval 50 ľudí, 30 ľudí, teraz tu máme 20 ľudí. Tak chcem by som odpoveď, že vlastne kde je to merito, koľko vlastne ľudí musí byť, aby sme to verejnou vyhláškou v zmysle zákona boli v stave ako ošetriť. Lebo myslím, že 20 ľuďom poslať to neni až taký veľký problém. Keby 50, dobre, 100, tak už beriem, áno, dáme verejnou vyhláškou. Tak chcel by som vedieť, že prečo je tu teraz 20 a neni tu 50, keď sme to možnože v zákone, ktorý sme tu prejednávali, bolo to ku pozemkových veciam, mali 50 ľudí. Takže akým spôsobom sa to táto oznamovacia povinnosť ohľadom počtu osôb pri správnom konaní nejakým spôsobom, čím sa to riadi, lebo tu máme 20.
Takže asi toľko. A chcem veriť, pán minister, že jak ste povedali, že v prvom rade budete sa snažiť dohodnúť kúpu a ďalšie a že to vyvlastnenie pôjde až na tom konečno konečnom nejakom stupienku. A že ľudia povedia, že áno, v poriadku, bol tu aj nejaký ten znalecký posudok a podľa toho, že tá cena tam bude. Aby nemuseli ísť skrátka, pretože už tých, by som povedal, skrátka vykúpení alebo vyvlastnení, alebo iným zabratí štátom bolo na tejto slovenskej zemi až-až za tých nejakých. Koľko to existujeme, pán kolega? Sto rokov? Tak myslím, že bolo ich tu dosť. Takže dúfam, že toto nebude v tomto pokračovať.
Dobre, toľko z mojej strany. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Jasné. K tomu pokutovaniu, však tam sa dá nielenže pokutovať, ale aj trestať za ohrozenie verejného zdravia, to je trestný čin.
Za druhé, pán Antal, plánom obchodníkov, ktorí sú v pozadí vládnucich strán, a to nielen týchto, ale teda bývalo to aj v minulosti, ja neviem a nechcem posudzovať, či vy musíte rozumieť, len hovorím, máme sa snažiť im rozumieť, prechádzať im, aby sa spolu s dobrými cieľmi neprijímali toxické legislatívy, ktoré vytunelovávajú štátny rozpočet. Aj sa opakovane prijímajú v tomto parlamente také legislatívy, viete aj vy a viem aj ja. A strana MOST bola jedným zo strážnych psov, ktoré tu dávali signál a bojovali za to, aby sa takéto legislatívy neprijímali. Ja chcem veriť, že na strane MOST sa táto hodnota nezmenila, a tej sa dovolávam.

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom, že Slovensko rieši alebo rozpráva o environmentálnych záťažiach od revolúcie neustále a dokola. Prečo teraz máme náhle na stole zrýchlené konanie? Prečo sa siaha k najtvrdšiemu nástroju, ako keby sa celé roky pokutovali a rôznym spôsobom tlačili vlastníci týchto pozemkov, a keďže to nezabralo, tak ideme ich vyvlastňovať. Ale neviem o tom, že by takýto nátlak bol prebiehal.
Dnes som si ráno v nemenovanom rozhlasovom vysielaní vypočul ministra Érseka, ktorý spomínal, ako úspešne vyvlastňujú pozemky pod diaľnicami, no a vysvitlo, že tam stojí nejaký jediný domček, ktorý bráni pokračovaniu diaľnice, aj je vlastne vyvlastnený, ale respektíve vykúpený, je vo vlastníctve dneska NDS-ky, ale nikto nekoná, lebo sú rozpačití nad tým, že čo robiť a ako sa chovať. A teda trvá to už pomerne dlho.
Čiže podobné drakonické nástroje, ako je vyvlastňovanie, prichádzajú podľa mojej mienky v tejto oblasti k reči práve preto a asi len preto, že Slovensko môže získať vyše 200 miliónov eurofondov, ale len do roku ´21, a vlády predtým aj táto premárnili čas zatiaľ tým, že o envirozáťažiach rozprávali, ale hotové projekty, pripravené analýzy podloží, pripravené vlastnícke vzťahy nikde nie sú. Čiže podľa mojej mienky toto zrýchlené konanie vyplýva jednak z tej nervozity, že sa blíži rok 2021, a tiež z toho, že také zrýchlené konanie vždy vyvolá dojem usilovnosti a pracovitosti, že už to rýchle chceme zachrániť, lenže doterajšia činnosť rezortu, a opakujem, nielen za pána Sólymosa, aj za predchádzajúcich, bolo väčšinou rozprávanie o envirozáťažiach a len veľmi málokedy konanie. Práve preto aj v hlavnom meste všetky slávne envirozáťaže, čo tu máme, naďalej sú, máme tu prinajmenej deväť závažných envirozáťaží, z ktorých vrakunská je momentálne v kurze mediálneho záujmu, ale sú tu väčšie, a tá, ktorá je napríklad pod Apolom, alebo tá, ktorá je na území bývalého CHZJD sú určite aj nepomerne, nepomerne nákladnejšie, respektíve ich odstránenie.
Vyčítam teda v prvom rade nie to, že chce minister odstraňovať envirozáťaže, no veď to nikto nemôže ministrovi životného prostredia vyčítať. Vyčítam to, že nekonali doteraz, on ani vlády predtým, a teraz musia konať v zrýchlenom, zrýchleným postupom, čo bráni dostatočnej odbornej príprave. Ako počujeme, opozícia predkladá, predkladá pozmeňujúce návrhy, chceme zdokonaliť túto normu. Ako vieme, sú v nej ustanovenia, ktoré sú aj v tejto chvíli na Ústavnom súde. Určite minister povie, že on verí, že to dobre dopadne. No tak, ďakujem pekne, tak jednoznačne tam máte ustanovenie o tej predbežnej držbe, ktoré je spochybnené, ktoré Ústavný súd prijal na konanie a o ktorom koná a ktorého výsledok nemôžte uhádnuť ani zo sklenenej gule. Takže to je dosť veľký nedostatok takéhoto zrýchleného postupu.
Veľa sa hovorí o Vrakuni, kde, pretože tá, tie gudróny získali mediálnu pozornosť. Je to ale naozaj len jeden z mnohých. Ja osobne mám informácie od odborníkov, že aj tá záťaž, ktorá, a ten toxický mrak, ktorý sa pohybuje smerom na Žitný ostrov, pochádza predovšetkým zo zbombardovanej Apolky, kde sa tie spodné vody rozhýbali, odkedy sa tam začali stavať nové developerské projekty, a nie, a nie samozrejme z vrakunských gudrónov. To, že tento toxický mrak pomaly postupuje, sa vie už roky a tiež to nevyrieši, či je zrýchlené alebo riadne konanie. Preto je rozdiel je pár desiatok dní. O pár mesiacov by bolo aj v riadnom konaní a vy by ste, pán minister, mali výhodu, že by ste naozaj, nemohlo by vám byť vyčítané, že robíte neštandardné postupy, a dostali by ste spätnú väzbu od desiatok odborníkov na odpady, na vodu a aj na environmentálne záťaže, ktoré na Slovensku sú.
Vrakunská skládka zatiaľ nemá EIA a pokiaľ by sa nedávala tzv. malá EIA, tak pravdepodobne ani za rok nezačne žiadna pracovná činnosť na tom území. A na malú EIA, neviem, že či vám niekto naskočí, aj tak, aj tak by išlo prinajmenej o nejaký polrok. Čiže znovu to len dokazuje, že medzitým, čo by sa obstarávalo na tie pozemky, ktoré už máte v držbe, alebo na tie envirozáťaže, tak mohla pokojne, mohol zákon pokojne bežať v normálnom režime.
Ešte by som si dovolil zmieniť, už bolo hovorené, že vlastne aj tá vrakunská skládka nebude odstránená, ale vlastne budeme mať na území Bratislavy taký malý Černobyľ, čiže vytvorí sa schránka, v ktorej budeme dúfať, že sa tie jedy udržia. Naozaj je diskutabilné celé vybudovanie takéhoto, betónovej, takejto betónovej kapsule, jej trvácnosť nie je nekonečná, jak žiadnej ľudskej stavby. Čiže tie veľké prostriedky, ktoré sa vynaložia, nebudú finálnym odstránením envirozáťaže, ale budú len jeho dočasným akoby uskladnením na tom mieste výskytu.
Chcel by som ešte na záver svojho krátkeho príhovoru povedať, že okrem toxických skládok u nás, a strana MOST – HÍD o tom v minulosti často hovorila, existuje aj toxická politika, aj toxická legislatíva. Je to napríklad taká, kedy sa pod krytím nejakého bohumilého zámeru, ekológia je na to priam stvorená, pripravujú podmienky pre nejakú záujmovú skupinu alebo dokonca pre nejakú priamo zlodejinu alebo nejaké nie, nie veľmi férové čerpanie verejných prostriedkov.
S pánom Antalom sme boli pred chvíľou v nejakom médiu a aj on poznamenal, že no keby bol vedel, že zákon o strategických investíciách sa použije na najbohatšie pozemky v Bratislave, čiže tiež ho schvaľoval v dobrej miere, že to sa bude vždy používať len na zlepšenie výstavby diaľnic. A zrazu sa mal použiť na to, aby sa obišla samospráva v Bratislave a aby sa developeri zbavili developerského poplatku a aby si zjednodušili postup.
A presne tak môžme byť všetci prekvapení aj pri tomto zákone. Ja vám poviem, pán minister, takú konštrukciu, o ktorej by som bol strašne rád, keby sa nestala. A budeme obaja svedkom toho, či tento zákon bude na ňu, či tento zákon na ňu bude zneužitý. Na území tej spomínanej Apolky mal teda vzniknúť najväčší developerský projekt v dejinách Slovenska, nazývaný Spojená Bratislava, ktorý mal, zdalo sa, úplne zelenú aj na vláde a zdalo sa, že nič nezabráni, darmo poslanci mesta prejavovali nespokojnosť, že majú byť obídení, že nič nezabráni, že valec dvoch mega developerských finančných skupín prevalcuje samosprávne, samosprávne výkriky týchto poslancov a proste postavia si, čo len chcú. Predsa sa v poslednej chvíli hodila spiatočka a podľa mojich informácií to vyplýva z toho, že EIA nemohli dať na tento projekt, kde je mimoriadne kontaminované podložie, podľa prianí developerov, ktorí si chceli čistiť iba tie malé kúsky územia, ktoré boli presne pod ich budúcimi nehnuteľnosťami. Títo developeri sa domnievali, že dá sa, dá sa prijať EIA a urobiť stavebné povolenie aj tak, že oni vyčistia len to, kde budú mať tie domy, kde pôjdu tie podzemné garáže, a okolité desiatky hektárov, ak nie stovky hektárov, lebo to je obrovské územie, kde budú cesty, kde budú chodníky, tie budú zabetónované alebo zakryté zeleňou bez čistenia.
Keď sa ale ukázalo, že to takto nejde, zjavuje sa v zrýchlenom konaní tento zákon. A ja sa pýtam, nedopadne to teda tak, že naozaj si developeri po prijatí tohto zákona vyčistia len tie kúsky, ktoré majú pod svojimi budúcimi mrakodrapmi, a toto ostatné, tie, čistenie celej envirozáťaže na ich pozemkoch si nechajú vyvlastniť a veľkoryso prenechajú tieto náklady daňovníkom Slovenskej republiky? Neurobí snáď podobný nápad potom aj pán Babiš na najväčšom pozemku, ktorý je tuná Bramfieldom a ktorý je mimoriadne znečistený, a to sú pozemky Istrochemu a bývalej CHZJD, ktoré sa celé roky samozrejme nestavajú, pretože pôvodne ich akýsi privatizér získal za podmienky, za to ich dostal za babku, že tam bola podmienka, že odstráni, myslím, do jedného metra vrchnú pôdu a vyčistí ju. Samozrejme, to je veľmi drahý špás, takže zatiaľ sa tam nestavia nič a môžbyť sa čaká na takéto riešenie.
Podotýkam, že medzitým, medzitým ten privatizér sa majetku zbavil prostredníctvom exekúcie, záväzok tým pádom neprešiel na nového vlastníka, ktorým je podľa mojich informácií súčasný český premiér v trvalej dezignácii, alebo ako to nazvať. A lenže ak by tam chcel stavať, tak znovu príde pred bariéru, ako tam dostať stavebné povolenie, keď je tam kontaminovaná pôda. Čiže neuplatní sa aj tam táto možnosť, že štát prichýli jeho znečistenú, jeho znečistené pozemky, okrem vyrezaných a v geodetickom pláne oddelených častí, ktoré budú určené priamo na výstavbu? Nechtiac pán Antal otvára tento, alebo vy osobne a tí, ktorí zaňho budú hlasovať, otvára, aj takémuto toxickému využitiu zákona, otvára cestu tak, ako ste nechtiac, samozrejme, a ja o tom naozaj nepochybujem, otvárali cestu tomu, že zákon o strategických investíciách nemusí byť použitý iba v chudobných častiach Slovenska, kam chceme dotiahnuť infraštruktúru, ale aj v najbohatšom centre Bratislavy, kde sa nejaký oligarcha chce zbaviť poplatkov za developerské dôsledky jeho komerčnej činnosti, ktoré mu dnes už predpisuje zákon a ktoré táto výnimka, ktorou je strategická investícia, z neho sníma.
Môžte povedať, že počujem trávu rásť, ale toľkokrát už z toho semena, ktoré sa sialo takýmito podobnými dvojtvárnymi zákonmi, vyrástla nieže tráva, ale tie najalergickejšie buriny, ktoré nám vytunelovali množstvo peňazí v tomto štáte toľkokrát. Toľkokrát aj vy zo strany MOST – HÍD ste poukazovali v minulosti na tieto dvojaké zákony, že by sme mali byť všetci aj spolu s vami veľmi opatrní, ak má nejaký zákon veľmi proklamovaný verejný účel, ale vidíme a upozorňuje opozícia, že má aj nebezpečie. Tu ide o jednak hospodárenie so stovkami miliónov eur z Európskej únie, chvalabohu, ak sa stihnú tie enviroprojekty, naozaj tomu prajem, a to, že kritizujem, že vlády nikdy u nás nemali nikdy včas pripravené, peniaze prepadali, tak to mi iste uznáte, že to je kritizovateľné, lebo taký je stav. Ani tú vykričanú vrakunskú skládku nemáme pripravenú na žiadnu investíciu, myslím ani projektovo, ani prieskumami, ani nevieme, že teda aké dôsledky tej kapsulácie budú o desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Sú to zložité veci, na ktoré sa rezort v takej krajine, ktorá je pomerne plná chemických skládok a najrôznejších toxických záťaží, mal venovať nie rok, ani dva, ale celé, celé tie roky od Novembra ´89.
Ide mi o to, aby sme ako poslanci, a to ste aj vy, aj ja, pán Antal, a takisto aj poslanci strany MOST – HÍD, aby sme vždy boli predovšetkým strážcami verejného záujmu. To, že si niekedy vláda chce urobiť peknú tvár, že si urobí marketing na zrýchlenom konaní, to všetko sa dá prepáčiť, ak to bude na prvom mieste slúžiť záujmu verejnosti. A to je aj dôvod, pre ktorý vznášam, vznášam tieto pochybnosti a pre ktoré kritizujem spôsob, akým sa vláda tentoraz zmocňuje problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží.
Na druhej strane, samozrejme odstraňovanie environmentálnych záťaží budem podporovať a bude to podporovať iste každý rozumný poslanec, len žiadame, aby to nebol ošmek, aby to nebol podfuk na slušných ľuďoch, že na koniec z daní budú platiť zisky oligarchov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ďakujem za faktické poznámky a pripomienky. K pánovi Blanárovi len toľko, že sú ľudia, ktorí tvrdia, že by toto malo byť, o čom sme hovorili, byť zakotvené aj v tom zákone o radiačnej ochrane, ale keďže zároveň v podstate doktor Krajči dal pozmeňovací návrh aj k atómovému zákonu, takže preto som sa vyjadroval k tomu a preto som to tu spomínal. K tým ostatným veciam, jednoznačne ďakujem za poznámky.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť toto vystúpenie pána kolegu Suchánka s tým, že tak isto nerozumiem, prečo pri zákone o radiačnej ochrane a pri úlohe Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky hovoríme o riziku kontaminácie Slovenska, keď ich prioritná úloha je chrániť zdravie a predchádzať poškodeniu zdravia občanov Slovenskej republiky a tak isto životného prostredia. Nerozumiem, prečo na Slovensku máme spaľovať cudzí rádioaktívny odpad. Rádioaktívny odpad z iných štátov ako jediná krajina v Európe, čo sa týka spaľovania. Je to najnebezpečnejší spôsob, čo sa týka rizík na likvidáciu jadrového odpadu alebo teda jeho kondenzovania. A samozrejme, rádioaktívny odpad, jadrová energetika, máme tu 14 krajín, ktoré majú jadrové elektrárne, to bude veľký biznis. Budú sa postupne uzatvárať bloky, tak ako sa u nás uzatvárajú, a ja naozaj chcem prosiť aj poslancov tohto pléna, aby sme nepodporili návrh tohto zákona vzhľadom na to, že zo Slovenska sa potom bude môcť stať spaľovňa rádioaktívneho odpadu Európy, perspektívne. Prosím vás, myslíte na naše životné prostredie aj na zdravie tých ľudí, ktorí sú vystavovaní pri manipulácii s týmto rádioaktívnym odpadom v našej krajine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kto tu bol, tak mohol si v piatok vypočuť rozpravu k predmetnému zákonu o radiačnej ochrane. Ja by som sa dneska teda veľmi krátko chcel k tomuto tiež vyjadriť, pretože ešte aj po tejto rozprave, ktorá tu odznela, tak som si zisťoval nejaké fakty. A vypočul som si argumenty aj z jednej strany, aj z druhej strany a spravil som si taký svoj vlastný návrh. Nechcem tvrdiť, že som v tejto problematike odborník, ale ako lekár trošku sa v tom viem orientovať a snažil som sa aj takým sedliackym rozumom zhodnotiť tieto fakty.
Chcel by som povedať, že či už v atómových elektrárňach alebo pri spracovaní radiačného odpadu, teda konkrétne to, čo sa týka tohto zákona, neexistuje nikdy nulové riziko. To sme videli pri haváriách atómových elektrární alebo pri nejakých iných haváriách. Proste riziko nikdy nie je nulové. Jadrový odpad sa môže spracovávať buď spaľovaním, vysokotlakovým lisovaním alebo vytumináciou.
Pri spaľovaní vzniká popol a toto spaľovanie má výhodu v tom, že objem tohto radiačného odpadu sa znižuje v pomere 100:1, ale tá radiačná aktivita sa zachováva, len teda v menšom objeme a je potom menej náročné to skladovanie v zmysle objemu. Pri vysokotlakovom lisovaní sa objem zmenšuje v pomere 10:1. A to sú také fakty pri spracovávaní radiačného odpadu.
Keď som zisťoval pomery v Európe, tak som zistil, že z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie alebo z dvadsiatich ôsmich sú v štrnástich krajinách jadrové elektrárne. Len štyri krajiny z týchto v Európskej únii spracovávajú radiačný odpad spaľovaním, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Slovenská republika. Z týchto štyroch krajín tri krajiny spracovávajú odpad spaľovaním. Ale spaľovaním, spaľovaním len vlastného odpadu. To znamená, že Nemecko, Francúzsko a Švédsko spracovávajú spaľovaním len svoj radiačný odpad. Jediná krajina, ktorá teda spracováva aj odpad z iných štátov, je Slovenská republika. Momentálne teda spracováva spaľovaním odpad z Českej republiky. Je už dojednaná zmluva aj s Talianskom. To sú, myslím, zmluvy z roku 2015 a minulého roku. Takže jediná krajina, ktorá spracováva odpad aj z iných krajín, je Slovenská republika
A v podstate dá sa povedať, že ten spracovaný odpad, ten popol pri spaľovaní je asi najväčším rizikom, rizikom zo všetkých tých možností spaľovania, teda spracovania radiačného odpadu. A preto ak existuje bezpečnejší spôsob spracovania radiačného odpadu, tak by sa mal uprednostňovať tento bezpečnejší spôsob, ktorý má menšie riziká. Ak teda existuje bezpečnejšia alternatíva, mala by dostať prednosť tá bezpečnejšia.
Naše úložisko je obrovské a bude stačiť na veľmi dlhú dobu, aj keby sme spracovávali odpad lisovaním, s jeho objemom by problém nebol. A k tomu by som povedal jeden taký príklad, že keď sa dá to spracovávať bezpečnejšie, tak to, alebo chovajme sa bezpečnejšie. V tomto zákone o radiačnej ochrane je aj jeden veľmi dobrý príklad, požiarne hlásiče. Požiarne hlásiče, to sú tie zariadenia, ktoré sú v strope budov, ktoré od určitej, a hlavne budov, kde je prístupnosť verejnosti, musia byť tieto požiarne hlásiče. Doteraz to boli hlásiče, ktoré pracovali na princípe amerícia berýlia, tam je určité žiarenie. To žiarenie pôsobí len na veľmi malú vzdialenosť, možno jedného, dvoch, troch milimetrov. Keď je v tej miestnosti dym, tak toto žiarenie neprenikne do detektora a spustí sa alarm. Ale nakoľko s týmito požiarnymi žiaričmi je problém pri spracovávaní, ony dokonca nemôžu byť ani ukladané na bežnom úložisku, ale musia ísť do hlbinného úložiska, lebo polčas rozpadu je tam tisíc rokov, tak je nová metóda, a teda sú nové výrobky, tieto požiarne hlásiče už nie sú na báze žiarenia, ale na báze elektromagnetickom. Čiže to elektromagnetické vlnenie, keď ten dym preruší, tak ten hlásič ohlási požiar. Čiže existuje bezpečnejšia alternatíva a tento zákon uzákoňuje, že sa má používať tento bezpečnejší prístup a bezpečnejší systém.
Takže aj týmto príkladom som chcel ukázať, že pokiaľ sa dajú riziká minimalizovať alebo zmenšiť, tak sa treba chovať tak, aby tie riziká boli čo najmenšie.
A ešte úplne na záver už nie celkom k radiačnej ochrane, ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti a k e-zdraviu. Mal by som otázku na pána ministra. Obrátili sa na mňa psychológovia, ktorí tvrdia, že povinné zasielanie údajov o ich klientoch do NCZI je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Keď majú napríklad klienta, ktorý si chce, u nich si dojedná konzultáciu psychologickú a dokonca si ju aj sám zaplatí, tak oni ho údajne musia hlásiť do NCZI a títo ľudia s tým majú problém, pretože nemusia dať tomu psychológovi súhlas s tým, aby jeho osobné údaje boli spracovávané a niekde ďalej zasielané. Tak psychológovia tvrdia, že s týmto majú problém a že podľa nich to nie je dobre vyriešené.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Odborná verejnosť, zdravotné poisťovne, poskytovatelia veľmi výstižne pomenovali ten koniec minulého roku, že sa Slovenskom prehnala smršť zdravotníckych zákonov. Celý problém, ako sme to vnímali aj my na výbore, bolo, že sa tie zákony dorábali v podstate v druhom čítaní, boli to pozmeňovacie návrhy, ktoré donášalo ďalej ministerstvo a predkladalo ich cez koaličných poslancov, čo sa samozrejme nepáčilo potom ani pánovi prezidentovi. Mali sme mimoriadnu schôdzu kvôli tomu. Čo je však o to vážnejšie, je, že táto legislatívna smršť má ďalšie následky a v januári pri implementácii predložených zákonov vznikajú rôzne nejasnosti, problémy, štrajky, treba dorábať veci. Takmer každý jeden zákon, ktorý sme minulý rok predkladali, je v podstate z toho pohľadu nedokonalý, musíme ho upravovať neštandardným spôsobom cez pozmeňováky k radiačnému zákonu. Z tohto pohľadu ja by som tiež len chcel poprosiť ministerstvo, aby sme tie zákony naozaj robili vo väčšom kľude, lepšie ich pripravili a hlavne domysleli prechodné obdobie k jednotlivým zákonom. Tešíme sa, že sa zrealizujú zmeny v slovenskom zdravotníctve, ale poprosili by sme, aby to bolo trošku viac pripravené a s menšími následkami, lebo potom všetci tu máme s tým veľké problémy.
Ďakujem pekne.

Ja by som len chcela reagovať na poplatky na urgente. Chcela by som podotknúť, že tieto poplatky, ako už tu bolo povedané, veľmi zaťažujú zdravotnícky personál, či je to lekár, má sa rozhodnúť, že kto bude platiť tieto poplatky, a samozrejme sestry. Zbytočne sú tak isto zaťažovaní a nervózni sú pacienti a ich príbuzní. Veď keď idete na urgent, veď to je nonsens, čo sa tam deje, nespokojnosť. Ja by som navrhovala, pán minister, či by sa buď nedali zrušiť poplatky na urgente, alebo keď, tak nech poplatky platia všetci. Buď zrušiť poplatky, alebo nech platia všetci. Ďakujem.

Pán Antal vystúpil skoro až rozhorčene, ale nestihol vyvrátiť nič z toho, čo tu zaznelo. Zazneli tu argumenty o tom, nikto nie je proti odstraňovaniu environmentálnych záťaží, ale padali otázky, prečo keď nie je EIA a keď stavebný, stavebné povolenie nebude pravdepodobne ani o rok, pokiaľ ide o Vrakuňu, a nehovoriac o ostatných, prečo je potrebné skrátené konanie. Vieme, že skrátené konanie je veľmi extraordinárny nástroj a vy zase musíte uznať, že skrátené konanie jednoducho skracuje šance expertov a širšej verejnosti, aby pripomienkovali procesy, ktoré v tejto sále prebehnú, preto je oprávnené klásť otázky, či máme právo a či je naozaj nevyhnutné, aby sa to konanie skracovalo. A tu padli konkrétne argumenty, ktoré pán Antal nevyvrátil.