Videokanál klubu

Vážená predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, 578-ička, zákon 578 hovorí o, aj o kategórii zdravotníckych pracovníkov. Takže myslím si, že je namieste, keď budem hovoriť o sestrách a pôrodných asistentkách.
Jedným z najvypuklejších problémov slovenského zdravotníctva je akútny nedostatok sestier a pôrodných asistentiek. Podľa údajov OECD Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom sestier na tisíc obyvateľov. Zlepšenie nelichotivých štatistík prostredníctvom premenovania zdravotníckych asistentov na praktické sestry tento problém ani zďaleka nevyrieši. Účelové vylepšenie štatistík prinesie len odsúvanie skutočného riešenia problému sestier a pôrodných asistentiek.
Sestry sú neodmysliteľnou súčasťou zdravotníckeho systému a ošetrovateľskej starostlivosti v celosvetovom meradle, a to i napriek tomu, že je ich čoraz menej. Pokiaľ chceme na Slovensku zachovať zdravotnú starostlivosť, ktorej súčasťou sú aj erudované sestry, členky multidisciplinárneho tímu, mali by sme im vytvoriť také podmienky pre výkon povolania, aby zo systému neodchádzali do zahraničia alebo do iných povolaní a aby do systému vstupovali nové kolegyne.
O profesionalizácii moderného ošetrovateľstva sa po prvýkrát začalo hovoriť v 19. storočí, kedy došlo k založeniu prvej školy v Londýne pre sestry a odvtedy sa ošetrovateľstvo stalo váženou a uznávanou vednou disciplínou. Rovnako ako v zahraničí, aj na Slovensku došlo historicky k zásadným zmenám vo vnímaní povolanie sestra. Na Slovensku ošetrovateľstvo ovplyvňuje mnoho faktorov, ale hlavne politika vo veľkej miere ovplyvňuje postavenie sestier v systéme zdravotnej starostlivosti. Ošetrovateľstvo u nás ako samostatný vedný odbor po roku 1989 na základe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodnej rady sestier a v nadväznosti na medzinárodné projekty HOME, LEMON, TEMPUS, PHARE sa začalo transformovať tak, aby bolo kompatibilné s kritériami pre vstup do Európskej únie. Ošetrovateľské vzdelávanie, a významným spôsobom, ovplyvnilo požiadavky na zvýšenie stupňa vzdelávania sestier, zmenu medicínskeho, technického a výkonného modelu ošetrovateľstva. Samotná prax akceptovala zmeny v ošetrovateľskom vzdelávaní aj napriek problémom, s ktorými sa sestry v praxi doposiaľ stretávajú.
Samozrejme, najväčšiu skupinou zdravotníckych pracovníkov sú sestry. Na Slovensku v mnohých prípadoch absentuje ich podiel na riadení zdravotníctva a tvorbe koncepcií, ktoré sú zamerané na zdravotnú starostlivosť. Vývoj zdravotnej starostlivosti, ktorého ošetrovateľská starostlivosť je jej neodmysliteľnou súčasťou, si žiada veľké zmeny v postavení sestier, v autonómii ošetrovateľskej profesie a sociálno-ekonomickom ohodnotení. V opačnom prípade bude, nebude dostatok sestier v systéme zdravotnej starostlivosti, čo v neposlednom rade môže mať negatívny dopad na zdravie populácie. Takto v roku 2009 predpovedala stav ošetrovateľstva na Slovensku prof. Farkašová. Musím potvrdiť jej slová. Žiaľbohu, sa nemýlila.
Na dôležitosť postavenia sestier v zdravotníctve v roku 2000 v Mníchove upozornili aj ministri zdravotníctva. Na druhej ministerskej konferencii Svetovej zdravotníckej organizácie o ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii v Európe sa za Slovensko zúčastnil vtedajší minister zdravotníctva Tibor Šagát. Ministri zdravotníctva zdôraznili potenciál sestier a pôrodných asistentiek ako výraznú politickú a sociálnu silu, ale aj zdroj pre rozvoj verejného zdravia, identifikovali kľúčové a dôležité roly, ktoré majú plniť sestry a pôrodné asistentky: podieľať sa na rozhodovaní na všetkých politických úrovniach, aktívne postupovať pri podpore verejného zdravia a komunitného rozvoja, poskytovať komunitné, na rodinu zamerané ošetrovateľské služby a služby pôrodnej asistencie.
Zo zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života, nielen na Slovensku, ale aj na celom svete vyplýva, že sestry sa stávajú dôležitou súčasťou starostlivosti o starých a dlhodobo chorých pacientov. Musím však upozorniť, že aj sestry starnú. Na základe štatistiky komory je aktuálne v systéme 1 041 sestier, pracujúcich dôchodkýň, nad 65 rokov života. Alarmujúce je však aj to, že do štyroch rokov k nim pribudne ďalších 3 400 sestier a pôrodných asistentiek, ktoré dovŕšia vek odchodu do dôchodku.
Okrem vyššie spomenutých rolí ministri zdravotníctva v Mníchove odporučili rozvoj vedomostí a praktických zručností sestier a pôrodných asistentiek, a to prostredníctvom výskumu a šírenia informácií, kontinuálneho vzdelávania a prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v odbore ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. Viac príležitostí, väčšej interdisciplinárnej spolupráce sestry, pôrodné asistentky, lekári v záujme zlepšenia starostlivosti, samozrejme, o pacienta. Partnerstvá so všetkými ministrami a ďalšími príslušnými orgánmi štátnej správy v jednotlivých krajinách i na medzinárodnej úrovni. Stratégie pre plánovanie ľudských zdrojov a politiku zamestnanosti s cieľom zabezpečiť primeraný počet vzdelaných, kvalifikovaných a racionálne rozmiestnených sestier a pôrodných asistentiek, ktoré budú spravodlivo odmeňované, uznávané a ktoré budú mať príležitosť na ďalší kariérny rast.
Môžem povedať, že implementácia Mníchovskej deklarácie do našej praxe mala aj pozitívny dopad. Na Slovensku sa v súčasnosti v praxi uplatňuje mnoho z jej cieľov, ako napríklad registrácia, regulácia povolania, účasť komory na pripomienkovaní legislatívnych návrhov, noriem, reforma vzdelávania v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii a možnosť kariérneho rastu. Slovensko i napriek týmto pozitívnym krokom aj po 17 rokoch voči sestrám a pôrodným asistentkám záväzky v podobe chýbajúcich motivačných faktorov pre zatraktívnenie profesie, absencie stratégie plánovania a stabilizácie ľudských zdrojov a spravodlivého odmeňovania.
Zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií je zjavné, že za 15 rokov ubudlo v systéme ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku 6-tisíc sestier. Mnoho prieskumov potvrdzuje, že najdôležitejším stabilizačným opatrením pre udržanie sestier v systéme je ich finančné ohodnotenie. Na Slovensku už máme jednu pozitívnu skúsenosť so stabilizáciou zdravotníckeho povolania, a to lekár práve formou adekvátneho finančného ohodnotenia. Prečo by rovnaký spôsob motivácie nemohol platiť aj pre sestry a pôrodné asistentky?
Pre porovnanie uvádzam, že v súčasnosti zdravotnícky asistent, praktická sestra po absolvovaní 2 760 hodín odbornej prípravy má len o 55 eur nižšiu základnú zložku mzdy ako registrovaná sestra, ktorá absolvovala 4 600 hodín odbornej prípravy. Ak chceme, aby sme mali viacej sestier a zastabilizovali sestry, je potrebné ich základnú zložku mzdy zvýšiť najmenej na 1, 1,30-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Úprava koeficientov by, samozrejme, mala reflektovať aj na koeficienty u sestier vykonávajúcich certifikované činnosti, špecializované činnosti a sestrám s pokročilou praxou. Ako ukazuje prax, mnoho sestier odišlo aj zo zdravotníctva z dôvodu svojvoľného subjektívneho narábania s pohyblivou zložkou zamestnanca manažmentom.
Nezanedbateľná je aj úprava pojmu sestra na registrovaná sestra. Ide o zosúladenie našej terminológie s terminológiou používanou v zahraničí. Predstavuje to možný identifikačný znak, ako bude pacient môcť odlíšiť praktickú sestru od sestry. Zmena názvu sestry na registrovanú sestru vychádza z odporúčania Európskej federácie sestier, ktorá definuje štyri skupiny zdravotníckych pracovníkov, štyri skupiny zdravotníckych profesionálov ošetrovateľskej praxi, a to sú sestry, registrované sestry, sestry špecialistky, sestry s pokročilou praxou a zdravotnícky asistent.
Pojmy sestra s pokročilou praxou a pôrodná asistentka s pokročilou praxou sú nad rámec zákona, pretože vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe a praxe popôrodnej asistencie poskytovanou sestrou alebo pôrodnou asistentkou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom, tieto pojmy by mali byť buď vymedzené v zákone, alebo rovnako ako iné zdravotnícke povolania definované prostredníctvom rôznych kritérií, napríklad kvalifikácií v odbornej praxi, v nariadení vlády odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, v spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, v sústave špecializačných odboroch a v sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
Žijeme v 21. storočí. Radíme sa medzi vyspelé krajiny, medzi vyspelé spoločnosti sveta. Využívame moderné vymoženosti doby, ale zabúdame na to najdôležitejšie, na človeka, na pacienta, na jeho dušu a na jeho dôstojnosť.
Sestier ubúda, pribúdajú však povinnosti, ubúda čas, ktorý je potrebné venovať pacientom, ich potrebám. Nezohľadňujú sa potreby pacienta. Upúšťa sa od holistického prístupu. Nie je možné pacientke amputovať prsník či pacientovi nohu, ale neriešime jeho ďalšie potreby a problémy. Telo sme síce poriešili, to je pravda, ale kde ostala jeho duša, kto porieši jeho dôstojnosť, keď nie sú sestry a pôrodné asistentky?
Slovenský pacient má právo na vzdelanú sestru s rovnoprávnym postavením v tíme zdravotníckych profesionálov. Potrebujeme vzdelané sestry s vedomosťami a praktickými zručnosťami, schopné samostatného rozhodovania s poznaním logických súvislostí pri ošetrovaní v prospech pacienta. Sestry myslia nielen na seba, ale predovšetkým na pacientov, ktorí vkladajú svoju dôveru, svoj život najčastejšie po lekárovi, samozrejme, sestre.
Dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Eleny Červeňákovej a Sone Gaborčákovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 952).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. Slovo "sestra" sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahrádza slovami "registrovaná sestra" v príslušnom tvare.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za doterajší bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: Za § 37b sa vkladá § 37c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Pokročilá prax
Pokročilou praxou na výkon zdravotníckeho povolania pre zdravotníckeho pracovníka podľa § 27 ods. 1 písm. d) sa považuje odborná prax v trvaní
a) najmenej 5 rokov, ak ju vykonáva registrovaná sestra, ktorá nadobudla vysokoškolské vzdelanie l. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo a odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu,
b) najmenej 8 rokov, ak ju vykonáva registrovaná sestra, ktorá nadobudla vysokoškolské vzdelanie l. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo a vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo.
(2) Pokročilou praxou na výkon zdravotníckeho povolania pre zdravotníckeho pracovníka podľa § 27 ods. 1 písm. e) sa považuje odborná prax v trvaní
a) najmenej 5 rokov, ak ju vykonáva pôrodná asistentka, ktorá nadobudla vysokoškolské vzdelanie l. stupňa v študijnom odbore pôrodná asistencia, vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore pôrodná asistencia a odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu,
b) najmenej 8 rokov, ak ju vykonáva pôrodná asistentka, ktorá nadobudla vysokoškolské vzdelanie l. stupňa v študijnom odbore pôrodná asistencia a vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijnom odbore pôrodná asistencia."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 až 19, ktoré znejú:
V § 80ab ods. 1 sa slová "0,81-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,00-násobok priemernej mesačnej mzdy". Je to registrovaná sestra.
13. V § 80ab ods. 2 sa slová "0,85-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,10-násobok priemernej mesačnej mzdy". Certifikovaná sestra.
14. V § 80ab ods. 3 sa slová "0,96-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,20-násobok priemernej mesačnej mzdy". Je to sestra špecialistka.
15. V § 80ab ods. 4 znie: "Základná zložka mzdy registrovanej sestry [§ 27 ods. 1 písm. d)] s pokročilou praxou podľa § 37c ods. 1, ktorá vykonáva odbornú prax v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,30-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy." Pôrodná asistencia.
16. V § 80ac ods. 1 sa slová "0,81-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,00-násobok priemernej mesačnej mzdy".
17. V § 80ac ods. 2 sa slová "0,85-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,10-násobok priemernej mesačnej mzdy". Certifikovaná pôrodná asistentka.
18. V § 80ac ods. 3 sa slová "0,96-násobok priemernej mesačnej mzdy" nahrádzajú slovami "1,20-násobok priemernej mesačnej mzdy". Špecializovaná pôrodná asistentka.
19. § 80ac sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: "Základná zložka mzdy pôrodnej asistentky [§ 27 ods. 1 písm. e)] s pokročilou praxou podľa § 37c ods. 2, ktorá vykonáva odbornú prax v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,30-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 21 § 102af sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Sestra podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2018 sa považuje za registrovanú sestru podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2018."
Odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9.
5. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: Za § 103 sa vkladá § 103a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 103a
Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. augusta 2018.
Zrušuje sa § 3 ods. 2 a § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95/2018 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Dovoľte, aby som vás požiadala o podporu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý by zastabilizoval sestry a pôrodné asistentky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa veľmi rýchlo.
Ja som presvedčený, že rezidenčný program pri systéme nášho vzdelávania je nevyhnutný. A keby sme ho nemali, tak nám, tak nám skolabuje primárna sféra, s tým sa s pani poslankyňou Šebovou, žiaľ, nezhodneme.
Čo sa týka pripomienky pána predsedu. Štefan, s tým súhlasím, nech idú zákony aspoň štandardným legislatívnym spôsobom a tým pádom sa otvára priestor k diskusii. Našťastie tu máme ľudí, ktorí sledujú proces v Národnej rade, vyjadrujú sa, teraz to tak bolo, ale iba rezidenčný program, pozor, tie pohotovostné služby sme hodili do druhého čítania a opravujeme niečo. Chápem, opravujeme, kolabuje, dobre, ale presne s týmto úplne s tebou súhlasím a o tomto sa bavíme. Za toto budeme stáť, podporovať. A, samozrejme, vždycky sú potom aj nejaké pozmeňovacie návrh na poslednú chvíľu, lebo chceme vyňať slovo, pridať slovo a tak ďalej, však o tom sa bavíme, ja som o tých začatých 5-tisíc eur, teda začatý rok. Potom sme sa bavili pred, dohodneme sa, porozprávame sa. Mne sa páčilo, že sme na tom poslednom výbore v podstate pracovali, takže s týmto úplne súhlasím.
Alan, áno, samozrejme, je nedostatok lekárov, ale je tam na jednej strane pohľad vzdelávania, úplne súhlasím, treba sa na to zamerať. Ale je tu, samozrejme, aj problém reštrukturalizácie a poskytovania zdravotnej sféry na Slovensku. Vieme, že asi máme trošku veľa tých nemocníc, tam sú nejakí lekári. Vieme, že špecialisti, ako som povedal, pravdepodobne by nemuseli robiť všetko to, čo robia, ale časť by mohla robiť primárna sféra. A zrazu zistíme, že je tam nejaký vankúš nejakých lekárov, ktorí, keby sme dobre nastavili primárnu sféru, nám do nej sami zlezú a budeme ich mať zrazu viac. Takže ja si myslím, že je to komplexnejší problém, na ktorý sa treba pozerať komplexnejšie, ale, samozrejme, s tvojou pripomienkou súhlasím.
No a k poznámke Janky. Áno, Janka, SMER nemal predvolebný program pre zdravotníctvo, nemal pripravený koncept reformy kľúčových oblastí zdravotníctva. Napriek tomu politicky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel k tomu, Marek, čo si hovoril o tej primárnej sfére. Je tam veľký problém, ale chcem povedať to, že tento problém sa nedá vyriešiť len nejakou reformou. Chýbajú ľudia. A pokiaľ budú chýbať ľudia, tak žiadna reforma to nezachráni.
A práve preto by som chcel aj apelovať na ministerku, že v tomto bude ministerstvo zdravotníctva musieť tlačiť na ministerstvo školstva, pretože nám tu zlyháva ministerstvo školstva pri lekárskych fakultách už pri samotných prijímacích pohovoroch, a preto nám strašne veľa Slovákov odchádza študovať do Čiech. A ročne v Čechách nastupuje 130 slovenských lekárov a to sú práve tí, ktorí nám tu chýbajú.
Čiže samotná zmena, ja neviem, myslenia alebo vôbec akákoľvek reforma primárnej sféry bez toho, aby sme mali dostatok ľudí, nemôže byť úspešná. Pretože práve preto, aj to dneska vidíme, máme prestarnutých tých lekárov, vyhorených, veľa robia, aj, samozrejme, nielen v tej primárnej sfére a toto si myslím, že začína byť jeden obrovský problém v celej Európe, ale na Slovensku ešte viac ako napríklad v Čechách alebo v iných krajinách, lebo k nám odchádzajú a začína byť problém, že k nám budú prichádzať lekári z východu. A nie je to, samozrejme, len o lekároch, aj o sestrách. A s tým sa tiež budeme musieť vyrovnávať. Toto, v tomto vidím jeden veľký obrovský problém. Keď nebudeme mať ľudí, žiadna reforma to nezachráni.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, tak myslím, že máme celkom zaujímavú diskusiu. Ja som sa doma trošičku zamyslel nad tým, že prečo tu vlastne máme dneska tento návrh zákona a prečo vlastne debatujeme o mnohých veciach. A keď budeme úplne úprimní a vylúčime tie niektoré body, ktoré tam sú a sú nevyhnutné ich prijať, ide o transpozície tých európskych smerníc, ten amalgám, samozrejme, je to dôležitá vec, aby sa teda nepoužíval u detí do 15 rokov, a potom sú tam ešte niektoré iné takéto, ale myslím si, že v podstate drobnosti, tak naozaj rozprávame tu o veľmi závažných veciach. A ja si odvážim nazvať, že my rozprávame o veciach na hranici kolapsu mnohých záležitostí.
A nedá mi teda trošku zareagovať a možno vyjadriť také sklamanie, že ako to zdravotníctvo pod taktovkou SMER-u za posledných desať rokov naozaj bačuje. Keď som aj kandidoval do Národnej rady, ja som, ja som neveril tomu, že jedna vládna strana, ktorá tu bola dve plné obdobia a riadila rezort zdravotníctva, vystriedala v ňom štyroch ministrov minimálne, že ona v podstate nemala pripravený predvolebný program pre zdravotníctvo, čo s tým zdravotníctvom chce urobiť, kam ho chce dotiahnuť, aké kolabujúce zložky segmentu zdravotníckej starostlivosti v našej krajine treba naozaj urgentne riešiť a akými reformami. Toto, skrátka, sa nenosí, to tu vôbec nebolo. Po voľbách bol predstavený krízový manažér, čím pádom vláda naozaj priznala, že zdravotníctvo je po jej vládnutí v tretej jej vláde v krízovej, v krízovom móde a že treba tam naozaj dať človeka, ktorý nejakým spôsobom dá veci do poriadku.
No, celý problém bolo, že pán exminister netušil, že zdravotníctvo bude robiť a potom sa, samozrejme, snažil rýchlo zorientovať a, samozrejme, to, že dovtedy sa zdravotníctvom nejako extrémne nezaoberal, nepripravoval si reformu, nerozmýšľal, nedebatoval, tak všetko vlastne riešil z pozície ministra, a teda nechával si radiť. A nechával si radiť, samozrejme, najmä profesnými organizáciami a s každým sa snažil byť na začiatku zadobre, no a výsledkom týchto jeho dohovorov a mnohé veci dokonca ani neboli v zákonoch a vlastne začal určitým spôsobom prinášať legislatívu a musíme povedať, že po dvoch rokoch tá legislatíva, a ja som presvedčený, že toto uznajú aj úprimní koaliční poslanci, je do veľkej miery jeden obrovský chaos a opravovanie, plátanie. A v podstate dneska ja mám pocit, že robíme viac-menej aj toto, alebo teda najmä toto a bavíme sa tu viac-menej o kolabujúcej primárnej sfére a s ňou súvisiacich témach, ktoré sú rezidentský program, údajnú reformu a lekárske služby poskytovania prvej pomoci (LSPP). No a ešte dnes to neni na programe, ale to bude úplne veľmi rýchlo, začne veľmi hlasno rezonovať problematika neúspešnej reformy ohľadom obhliadok mŕtvych. Toto bude takisto kolabovať a budeme veľmi hlasne o tom počuť zo všetkých možných strán.
Keď sa vrátim k tej primárnej sfére a je to naozaj absolútne kľúčový segment poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetky vyspelé systémy sa zameriavajú na reformu alebo reformy tejto sféry, robia to už v posledných naozaj v niekoľkých, možno by som povedal, aj v dvoch desaťročiach a čím ďalej viacej, samozrejme, všeobecným lekárom pridávajú kompetencie a modifikuje sa častokrát ich ohodnotenie a takýmto spôsobom sa z nich robia, oni majú veľmi dôležitú úlohu, oni sú tzv. strážcovia brány do tej špecializovanej nemocničnej a finančne náročnejšej oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. U nás tá situácia je veľmi dobre známa, naši všeobecní lekári vyriešia 20 % pacientov, keby sme šli do vyspelejších systémov, tak všeobecní lekári dokážu vyriešiť až 80 % pacientov, ale len tých 20 % odosielajú ďalej k špecialistom do nemocníc. U nás je ten pomer úplne opačný.
A preto som aj viackrát pána exministra Druckera vyzýval aj osobne, aj v reláciách, aby sa zameral na realizovanie nejakej komplexnejšej reformy tej primárnej sféry a v diskusiách mi oponoval, však on to robí, reformuje rezidentský program a reformuje LSPP. No tak výborne, sme tu, reformy boli zavedené a hasíme ich do veľkej miery. Samozrejme, o dôležitosti rezidenčného programu nikto nepochybuje a to nebol vôbec výmysel pána exministra Druckera, tento program bol zavedený už pred ním a dá sa povedať, že fungoval relatívne dobre. Ako myslím, že v súčasnosti je doňho zapojených cez 360 rezidentov a určitým spôsobom prináša teda prvé ovocie. Nakoniec keby nebol zavedený, tak to, ako máme nastavené vzdelávanie v našej krajine, tak by jednoznačne viedlo k úplnému kolapsu primárnej sféry. A veľmi dobre vieme, že naši všeobecní lekári pre deti a dorast a všeobecní lekári pre dospelých sú výrazne prestarnutí, a teda čaká nás, a naozaj v krátkej dobe, že nám začnú odchádzať masívnejšie do dôchodku a my potrebujeme nevyhnutne zabezpečiť za nich náhradu. A pokiaľ by sme nemali zavedený kvalitný a úspešný rezidenčný program, tak tá náhrada určite by nebola k dispozícii.
Takže som rád, že sme sa o tom bavili, avšak to, čo sa stalo a akým spôsobom súčasné ministerstvo v tejto vláde do tohto rezidenčného programu zasiahlo, tak treba povedať, že, fú, to, to vyrazilo dych mnohým a následkom toho, čo sa udialo, je to, že o rezidenčný program v súčasnosti nie je záujem. Ja to viem aj kvôli tomu, keďže ako uvedomelý lekár a človek, ktorý sa venuje trošku zdravotníctvu, som veľmi aktívne loboval na lekárskych fakultách u študentov medicíny, aby sa zapájali do rezidenčného programu, vysvetľoval som im dôležitosť primárnej sféry, hovoril som im o tom, že je to naozaj budúcnosť aj nášho zdravotníctva. No naozaj po tom 1. máji minulého roku, keď nadobudlo sa to nepodarené alebo začala platiť tá nepodarená novela, tak čelil som strašne ťažkým otázkam a jednoznačne sme sa vtedy zhodli na tom, že toto rezidenčný program položí na kolená a bude potrebné určite takto nastavené kritériá meniť. Nemýlil som sa, sme tu, sú menené.
Chcem povedať len toľko, že takýmto spôsobom neodborne a nekvalifikovane sa zasiahlo do rezidenčného programu tým, že sa prijal opäť pozmeňujúci návrh v druhom čítaní k zákonu, ktorý vlastne riešil transpozíciu európskej smernice o uznávaní diplomov o špecializácii. Takže opäť zákon, ktorým sme sa zaoberali v štandardnom legislatívnom konaní, riešili sme niečo úplne iné, potom v druhom čítaní, bum, na výbore reforma v podstate rezidenčného programu so zásahmi, ako napríklad, a teraz počúvajte, cez nepravú retroaktivitu, ktorá mimochodom nie je teda zakázaná v našej legislatíve, sprísňoval sankcie voči rezidentom už zaradeným v rezidenčnom programe. V prípade ukončenia programu ukladal rezidentovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky za vyplatenú mzdu, ktorá každému zamestnancovi patrí, a jej nevyplatenie je trestným činom. Neumožňoval čerpať na jedno dieťa plnú rodičovskú dovolenku, neumožňoval v priebehu 9 rokov, keď rezident mal študovať a potom následne vykonávať prax, mať viac ako 1 dieťa, iba že by si nejakým spôsobom zabezpečil o neho starostlivosť, definoval povinnosť nastúpiť na určené rezidentské miesto kdekoľvek na Slovensku ako povinnosť. Buch! Ideš! Cieľ bol asi zrýchliť prílev nových rezidentov do obvodov, no presný opak sa stal pravdou. Vďaka tejto novele, keď sa to rozchýrilo, lebo, samozrejme, k tomu bola úplne minimálna diskusia. To zrazu si len všimli na papieroch, začali sa prerábať zmluvy a zrazu aj zúčastnení rezidenti s hrôzou zisťovali, čo sa to vlastne stalo, tak tento rezidenčný program vyvolal obrovskú nespokojnosť a aj pocit nespravodlivosti u tých, čo sú v ňom zapojení.
Jednoznačne z toho vyplýva to, a nehnevajte sa na mňa, ja rozumiem, aká je parlamentná prax, a ja si aj zastávam to, že tie pozmeňovacie návrhy treba dávať k zákonom, áno, aj tu v rámci rozpravy, to všetko berem, len je tu fakt ten určitý rozdiel, že keď sa budú takéto reformné veci robiť bez diskusie, keď vidíme, že ministerstvo je schopné takéto veci dať do druhého čítania, neprebehla k nim ani diskusia a potom ich budeme opravovať, ja si myslím, že to je obrovská škoda. Ja si myslím, že naozaj dobrá zásada je, aby v zákone a najmä takéto zmeny, ktoré sa dotýkajú množstva ľudí, definujú kvázi, by som povedal, že budúcnosť primárnej sféry na Slovensku, prechádzali štandardným legislatívnym procesom, pretože tam sa vychytá strašne veľa nepodarkov, možno dobrých úmyslov, ale ktoré nebudú fungovať. A toto tým, že sa to takýmto spôsobom realizuje, tak my si naozaj robíme tieto problémy.
Ja som presvedčený o tom, že povedzme si to fakt úprimne, a ja teraz to hovorím aj z toho pohľadu, že, pani ministerka, som rád, že tú opravu toho rezidenčného programu ste dali do štandardného legislatívneho konania, že k tomu prebehlo prvé čítanie, druhé čítanie, presne o tom sa bavíme a vy sama viete, že koľko pripomienok sme dostali, vy aj my poslanci, a ja som presvedčený, že teraz to, čo prinášame tú zmenu, že to naozaj ten rezidenčný program výrazne posilní, že bude oňho záujem, začneme ho všetci spoločne propagovať a že sa nám budú hlásiť noví rezidenti, lebo však to je cieľ toho, čo robíme. Ale myslím si, že bez štandardného legislatívneho procesu a najmä pri takomto vedení ministerstva nerobme zásadné zmeny, nerobme naozaj zásadné zmeny, nerobme v druhom čítaní veci. Takže ono sa to len potvrdzuje.
Čo sa týka, to, ako sme pracovali na poslednom výbore, pán predseda, súhlasím, ďakujem, opäť vyslovujem poďakovanie pani ministerke za jej ústretový prístup, cítili sme, že naozaj sa môžme baviť vecne o problémoch, že sme tam neni nejakí štatisti, že sa veci vysvetľujú, že hľadáme spolu riešenia, uvedomujeme si všetci , že sa tu nejaké veci pokazili. Však nakoniec my si tu nejdeme teraz búchať ničím po hlave, ale povedzme si teda veci, že ako ich do budúcna nechcem robiť, poučme sa z nich, opravíme ich.
Ja som toho názoru, že trebalo tie veci podporiť, ja si to neviem predstaviť, ja ako aj člen opozície si neviem predstaviť, že by sme tú spoločnú správu neschválili s týmito dobre mienenými zmenami, ktoré určite pomôžu nielen v rezidenčnom programe, ale budem ešte hovoriť aj o tom, o tej, o tých ambulanciách pohotovostnej služby, ktoré nám naozaj kolabujú. A ja si to osobne, by som si to nevedel zobrať na triko, že len kvôli tomu, že chceme urobiť, nejako dokázať neschopnosť alebo dokázať si chyby, tak za dobré veci by sme nezahlasovali. Takže v tomto naozaj nech sa na mňa aj pani kolegyňa nehnevá, ale v tomto my by sme boli veľmi radi konštruktívni aj do budúcna, ale na tejto pôde povieme aj veci, ktoré sa nám nepáčili, ktoré si myslím, že by sa mali robiť ináč.
No, hovorím teraz o tých pozitívach, takže dovoľte, aby som teda zhrnul najmä tie niektoré úpravy, ktoré ja vítam, a zrovnoprávnil ženy matky rezidentky s ostatnými matkami na Slovensku tým, že im umožní čerpať si zákonom stanovenú rodičovskú dovolenku bez potreby vystúpenia z rezidentského programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, samozrejme, je to na rozhodnutí matky rezidentky, koľko chce byť na tej rodičovskej dovolenke, ale pokiaľ chce tak ako iné ženy v tejto krajine, mala by mať na to vytvorené podmienky. Takže to sa podarilo v tomto, v tejto oprave takýmto spôsobom dodefinovať. Umožňuje nebáť sa následne otehotnieť a následne riešiť dilemu umelého potratu alebo ukončenia rezidenčného programu s povinnosťou zaplatiť vysoké pokuty, keby sa nemal o jej dieťa kto starať. Pretože tak to, žiaľ, bolo nastavené, umožňuje jej možnosť polovičného úväzku ako pre študentov rezidentov, tak aj pre lekárov po štúdiu, keďže až z mojich informácií a teraz neviem, že či je to presne celý ten púhych 368, ale tie lekárky za posledné obdobia až 90 % boli ženy, hej. A som veľmi rád teda, že ministerstvo bolo ochotné akceptovať možnosť týchto polovičných úväzkov, dokonca aj cez náš pozmeňujúci návrh na výbore. Si to vysoko oceňujeme. Myslíme si, že to je veľmi dobré, pretože teda naozaj tá matka možno aj skorej pôjde z tej rodičovskej dovolenky na to štúdium, aby nevypadla, to znamená, z tohto pohľadu ten rezidentský program bude znova len benefitovať. A takisto, čo sa týka potom neskoršie praxe, keď si tú prax rozloží na viac rokov s tým, že chce mať čiastočný úväzok, je správne, že sme jej vyšli v ústrety.
Takisto som veľmi rád, že sa zmiernili pokuty a že sa to teda aj nazvalo pokutou, pretože predtým to podľa mňa bolo naozaj veľmi nešťastne uvedené v zákone, že kvázi sa mali vracať nejaké príspevky štátu, ktoré boli príspevky viac-menej na mzdu toho rezidenta. Takže v tomto prípade je to opäť ako správne urobené a dala sa tam suma 5 000 euro. Ja som ešte chcel na výbore vysvetliť, že podľa mňa by bolo lepšie, keby sa tam vyplnilo to slovo začatý, ale že by sa platilo 500 eur za každý rok, tým, že je tam slovo začatý, tak je tam podľa mňa, dochádza tam k určitej takej neférovosti. Niektorí, ktorí budú končiť ten rezidenčný program z vlastného rozhodnutia, čo, samozrejme, nechceme, to súhlasím, ale keby sa tak stalo a budú krátko potom, ako začal nový rok ich štúdia, musieť platiť ďalších 5 000 euro, tak pokiaľ by ich to malo udržať v tom rezidenčnom programe, super, tak sa teším, ale pokiaľ budú nútení z neho vystúpiť, tak podľa mňa to bude nespravodlivé, že musia platiť 5 000 eur, ako keby tam ďalší rok ešte boli.
V spolupráci s VÚC zachováva povinnosť dohodnúť si budúce miesto praxe, to si myslím, že to je veľmi dôležité ustanovenie. Ja som o tomto hovoril aj s rezidentkami, že nechať to úplne na ich slobodné rozhodnutie by vôbec nebolo správne, ale som veľmi rád opäť, že je tam osobitný zreteľ, pretože naozaj nevieme, čo sa bude diať, ani my z pozície teda štátu a takisto, samozrejme, ani tá rezidentka častokrát nevie správne posúdiť alebo môžu sa vyskytnúť určité situácie, kedy bude treba prehodnotiť túto povinnosť. Bude to, samozrejme, na rozhodnutí ministerstva, takže nie je to nejaká paušálna možnosť zmeny, ale myslím si, že keď budú na ministerstve ústretoví ľudia, ktorí budú rozumieť a chápať, že vyhovejú rezidentom a že ten program bude ďalej pokračovať tak, že ich napríklad premiestnia do iného obvodu, prázdneho obvodu.
Takisto som rád, že sa tam už zakotvila možnosť realizovať rezidentský program aj pre určité nedostatkové kategórie špecialistov, je správne, že je to takto nastavené a že týmto spôsobom sa bude ďalej vlastne dopĺňať aj niektoré stavy nedostatkových špecialistov. Ten problém podľa mňa nie je síce až taký výrazný, ako sa niekedy popisuje. Ja si stále myslím, že dobre fungujúca primárna sféra by nám ušetrila množstvo špecialistov. Som toho názoru, že špecialisti v súčasnosti sledujú množstvo pacientov, ktoré by sledovať vôbec nemuseli, a ja osobne by som bol rád, keby špecialisti boli naozaj poradným orgánom toho primárneho, tej primárnej sféry, a teda by vracali v čo najväčšom množstve skonzultovaných pacientov naspäť do starostlivosti tých všeobecných lekárov a oni by sa mohli venovať novodiagnostike, nastavovania liečby u ďalších pacientov a nie si sledovať stále v nejakých pravidelných intervaloch svojich pacientov a na to v podstate inkasovať platby z poisťovne, ktoré ja si niekedy myslím, že ani nie sú opodstatnené.
Takže to je len, opäť hovoríme o tom, že primárnu sféru treba zreformovať, treba vytvoriť opäť ten starý dobrý model, ktorý funguje aj v iných krajinách, a bolo by fajn, keby fungoval u nás, aby ten všeobecný lekár bol tým rodinným lekárom, ktorý si toho pacienta manažuje, ktorý sa oňho stará, ktorý zaňho zodpovedá, aby sa tam naozaj vytvorili takéto vzťahy. A treba to dobre nastaviť tak, aby tých lekárov bolo dostatok, aby boli za to aj ohodnotení a možno nielen formou kapitácie, ale aj tých nejakých ďalších pridružených výkonov. Však to sa už v súčasnosti deje, ale, samozrejme, tam sú ďalšie možnosti, akým spôsobom sa dá zlepšiť ten gatekeeping alebo tú úlohu strážcov brán u týchto lekárov.
No a ešte Janka Cigániková veľa hovorila o tých pohotovostiach, takže ja už teda nebudem toľko hovoriť. Je to, je to naozaj problém, v podstate od 1. júla podľa všetkého bude pokrytých iba 40 % zo 75 pevných bodov pre všeobecných lekárov a 61 všeobecných lekárov pre deti a dorast, teda pre pediatrov, v týchto ambulanciách pohotovostnej starostlivosti.
No a čo sa bude teda diať, čo budú robiť pacienti? No, niekto by mohol povedať, že nič také dramatické sa diať nebude, že máme relatívne naozaj veľkú sieť nemocníc, máme veľa nemocníc. Pôjdu teda do nemocníc na urgenty, na ústavné pohotovostné služby, eventuálne si zavolajú záchranky. Tak je to aj komunikované a je to v podstate pravda. Len kto si dobre pamätá, tak my sme sa bavili o tých poplatkoch, keď sa spúšťala celá tá reforma týchto LSPP a urgentných príjmov, no a tam je v podstate, tam sme zaviedli poplatok 10 eur alebo zaviedla táto vláda poplatok 10 eur a ten poplatok mal byť zavedený preto, aby sme v podstate sa snažili trošku uchrániť tie urgenty od pacientov, ktorí tam nepatria, aby sa nezneužívali. Len treba povedať, že teraz, čo sa vlastne bude diať, že tí pacienti v podstate vďaka tomu, že je to takto urobené, ako to je, že sa to takto nepodarilo a tam tých chýb, prečo sa to stalo, je, samozrejme, viac, nechcem o nich hovoriť, boli čiastočne načrtnuté, tak sa vlastne ten pacient stáva rukojemníkom, na to dopláca a tých 10 eur bude musieť zaplatiť, hej, a v podstate častokrát za to vôbec nebude môcť, bude to, skrátka, jeho nevyhnutná možnosť alebo nutnosť ísť na tento urgent, keďže nebude mať zabezpečenú túto starostlivosť alebo tú pohotovosť tam, kde by ju potreboval mať.
Takže toto je jeden z dôvodov, prečo vlastne sme schvaľovaní aj ten pozmeňovací návrh, ktorý určitým spôsobom liberalizuje zavedenie týchto, alebo liberalizuje podmienky pre organizátorov, a preto trošičku nerozumiem tým argumentom, že keď sa niečo liberalizuje, že sme proti, keď sa tuná naši kolegovia snažia v podstate najmä liberalizáciou nejakým spôsobom ozdravovať to zdravotníctvo, ale v podstate na to máme teda rozličné názory, my sme naozaj chceli túto vec podporiť, lebo sme si uvedomili, že je to dôležité urobiť v tejto situácii.
No a čo sa týka tej reformy, ja som hovoril, že ešte keď ju zavádzal pán exminister Drucker, že úplne odspodu sa riešia problémy tej primárnej sféry, že je to v podstate záplata na roztrhané nohavice. A ja sa ešte aj desím toho, že pokiaľ, ako keby sa chcelo dať naspäť to postavenie všeobecných lekárov do role (pozn. red.: správne "roly") rodinných lekárov, že bude extrémne ťažké, možno až nemožné, keď vidíme, ako reagujú ich komory, ich presvedčiť, aby sa spájali, aby vlastne túto pohotovosť pre tých svojich pacientov, ktorých majú v kapitácii a mali by zabezpečovať aj starostlivosť o nich 24 hodín, aby si to opäť brali do svojej zodpovednosti. A to ma teda možno najviac mrzí, pretože, viete, keby naozaj mal ten pacient, a nakoniec niektorí lekári tak fungujú, česť výnimkám, možnosť zavolať tomu svojmu lekárovi, ktorý ho pozná, ktorý veľmi dobre vie jeho zdravotný stav, a povedať mu, pán doktor, a zavolá mu, čo ja viem, o desiatej, o jedenástej, o dvanástej, mám tento problém. Ten lekár len cez telefón mu podľa mňa dokáže pomôcť a nemusí nikam ísť, pretože častokrát už bude presne zhruba vedieť, a keď si nebude istý, tak buď by ho došiel pozrieť, alebo on by prišiel za ním, alebo by ho teda poslal do nemocnice, alebo by mu sám zavolal tú záchranku.
Takýmto spôsobom, keby sa tí lekári, ktorí určité oblasti, dohodli, že si budú pomáhať, som presvedčený, že ten systém by fungoval ďaleko lepšie, ako je teraz nastavený. A teda mrzí ma, že k takémuto riešeniu sa táto vláda, alebo teda naše ministerstvo uchýlilo.
Tiež si treba uvedomiť, že tá situácia je o to dramatickejšia, že sa to nepodarí zrealizovať k tomu 1. júlu, že až 74 % pacientov chodilo na tieto pohotovosti, a teda aj na urgenty nemocníc, to sú štatistiky OECD, a uvádzali tí pacienti dôvod, že nenašli dostupnú primárnu starostlivosť, teda nedostali sa k svojmu lekárovi vtedy, keď potrebovali. No za tejto situácie vytvoriť riešenie, ktoré nebude fungovať, tak to naozaj vyzerá veľmi nebezpečne. Najmä aj pre tie nemocnice. Ja sa teda nedivím ani pánovi Petkovi, ktorý sa zľakol, čo sa bude diať. Taká štandardná nemocnica, ktorá nemá vybudovaný urgentný príjem, funguje cez systém ústavnej pohotovostnej služby, a tam keď príde takýto pacient, tak v podstate lekár z oddelenia, kde má ďalších pacientov, schádza, aby rozhodol, čo s tým pacientom sa ďalej bude robiť. Neviem, či si to viete predstaviť, že teraz keď nebudú fungovať tieto pohotovosti, že jak to na tých nemocniciach, na tých ústavných pohotovostných službách bude vyzerať. Tam, kde tie urgenty sú, si myslím, že až také strašné asi nič sa diať nebude, ale naozaj v tých lokálnych nemocniciach, kde tie urgenty nie sú a kde funguje len kvázi ústavná pohotovostná služba, to naozaj môže byť veľmi zaujímavé, a teda vôbec sa na to neteším, čo sa bude diať. Z tohto pohľadu si želám, aby tie zmeny, ktoré boli predstavené, aby mali čo najlepší efekt a čo najviac tých pevných bodov sa podarilo urýchlene dohodnúť a zabezpečiť.
No, posledných pár minút. Ja by som možno chcel len povedať, že naše zdravotníctvo má naozaj veľa vážnych problémov, my sme však aj nedávno cez náš výbor iniciovali prieskum v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde sa naozaj potvrdilo, že ten úbytok sestier z roka na rok je dramatickejší, a potvrdilo sa aj to, že je tam jednoznačný úbytok vo výkonoch najmä v chirurgických disciplínach a bolo to rôzne interpretované aj pánom riaditeľom, ale ja ako lekár a podľa mňa každý súdny človek, je jasné, že nemôže byť z roka na rok taký úbytok v chirurgických výkonoch, ako sme cez poslanecký prieskum sa dozvedeli, že je. To naozaj smrdí, za tým je problém. Teším sa, že možno tie najakútnejšie stavy stále sú ošetrené, ale keď dochádza k redukcii výkonov v našej koncovej univerzitnej nemocnici, to vôbec nie je normálny stav, to je alarmujúci stav. A keď sme sa pýtali, aké sú dôvody, tak jednoznačne nám bolo povedané aj pánom riaditeľom univerzitnej nemocnice a myslím, že aj ministerstvo to potvrdzuje, že za týmto sú naozaj sestry a ich nedostatok. A v prípade tých chirurgických disciplín, a to sme sa aj chceli zamerať, je nedostatok sestier inštrumentáriek, to sú vysoko odborné sestry, ktoré, skrátka, keď ten chirurg nemá pri sebe, tak tá operatíva, samozrejme, nemôže fungovať.
Ja viem minimálne o jednom oddelení, že ich tam, myslím, mali päť a teraz majú tri a jedna je v dôchodkovom veku, to znamená, keď odíde, môže odísť zajtra, tak im úplne skolabuje pohotovosť, lebo tie dve inštrumentárky sa nedokážu prestriedať v pohotovostiach, a tým pádom skolabuje celé oddelenie a nebude môcť vlastne realizovať ani výkony. Pretože kto si zobere na triko, že zoperuje nejakého pacienta a potom v službe bude mu treba spraviť nejakú reoperáciu, lebo bude krvácať alebo čokoľvek a on tam nebude mať sestru.
Takže tá situácia je veľmi vážna, a preto som rád, že vlastne vystúpi za chvíľku aj naša kolegyňa pani Červeňáková, zdravotná sestra, ktorá predostrie nejaké návrhy, ako riešiť túto situáciu, aj keď teda ide o pozmeňovací návrh, ktorý nie je priamo k tomuto prerokúvanému zákonu, ale, samozrejme, keďže je otvorený tento zákon, tak by sme chceli, aby sa zvážilo, či by sa takýmto spôsobom nedala táto situácia vyriešiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Pripomínam členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že sa stretneme na zasadnutí o 13.00 hod. dnes v miestnosti č. 148.

Ďakujem za slovo. Janka, ja len, v jednom si mala pravdu a ten, ten termín 1. 7. je veľmi nešťastný, lebo teda robí sa to na poslednú chvíľu. Vždycky v mesiaci júl, august sú problematické, lebo aj lekári chcú mať dovolenky, a nato sa treba, samozrejme, aj pripraviť. V tom súhlasím, je to absolútne nešťastný termín. Plus ten čas, že dneska už máme, máme v podstate pomaličky polovicu júna a tí lekári ešte nevedia a nebudú vedieť tie zoznamy, tak to bude teda ozaj veľký problém.
Čo chcem k tomu povedať. Lekári v nemocniciach slúžia neporovnateľne viac ako lekári prvého kontaktu, ktorí slúžili na týchto LSPP-čkách, a je zaujímavé, že nepočujeme, že by boli problémy v nemocniciach, až na nejaké obdobie toho štrajku, nepočujeme, že by títo lekári v nemocniciach odmietali slúžiť, a pritom slúžia za výrazne menšie sumy ako títo lekári. A toto, čo bude teraz urobené, že to bude len o 25 % a nie o 50 %, je to v prospech nich.
Ale zas na druhej strane, ako sa má ten organizátor alebo aj to ministerstvo, ktoré za to zodpovedá, brániť? Pretože ak im to nezníži, tak oni budú donekonečna odmietať. A aj v iných krajinách vidíme, že lekári neodmietajú. Proste, keď raz niekto ide slúžiť, resp. študovať tú medicínu a potom je lekárom, tak musí vedieť, že nejaký diskomfort tam bude a že tých služieb sa bude musieť zúčastňovať.
A ešte k tomu jednému, že slúži neatestovaný lekár. No je to určitým spôsobom pravdou, ale ten lekár má už v podstate skúšku z kmeňu. Nemá atestáciu, lebo po novom sa to zmenilo, ale on už absolvoval nejakú skúšku. A to, že nemá koho konzultovať, má ďalšiu možnosť. Ak si neni istý alebo nevie to vyriešiť, pošle to na ten urgent a ten pacient dokonca nebude ani v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, za vaše reakcie. Samozrejme, s tými pozemkami to budeme asi na veky vekov sa tu naťahovať. Štát verzus hospodár, vlastník, užívateľ. Takže som rád, že aj pani kolegyňa Zemanová má rovnaký názor.
A asi zareagujem na tú petíciu, to znamená, ja by som teraz bol veľmi rád, keby minister povedal, akým spôsobom s tou petíciou mieni alebo nemieni, keď teda už o nej vie, naložiť alebo nenaložiť. A prakticky ja som mal, samozrejme, tiež to znenie tej petície, a pokiaľ tí rybári, tých 50-tisíc prakticky neviem, či ju už vôbec niekde dalo, či prišla niekde na ministerstvo alebo do Národnej rady. Takže prakticky, keď pán minister o tom niečo vie, bolo by veľmi dobré, keby teraz tu, kde inde, by mal povedať národu slovenskému rybárskemu, ako to vlastne stojí, ako sa vec má.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Môj názor je, že touto pripravenou úpravou § 4 návrhu zákona sa otvára možnosť aj subjektom mimo Slovenského rybárskeho zväzu získať výkon rybárskeho práva na vodných tokoch a vodných nádržiach. V súčasnosti je to tak, že tento výkon má pridelený Slovenský rybársky zväz, a teda podľa mojich informácií bola dokonca aj petícia, kde sa vyjadrilo okolo 50-tisíc rybárov, že nesúhlasí s tým, že tento vlastne návrh zákona pripravuje možnosť privatizácie tohto rybárskeho práva na vodných tokoch a vodných nádržiach a tým pádom, že všeľudové rybárstvo na Slovensku sa pre 110-tisíc rybárov a ich rodiny skončí.
Takže z tohto pohľadu aj ja by som chcel vyjadriť tú obavu, že v podstate návrh, tento návrh zákona nie je vôľou členskej základne Slovenského rybárskeho zväzu, ale len teda vôľou úzkeho vedenia zväzu a podľa mojej informácii (správne "informácie") budú aj nové voľby, a pokiaľ tento zákon bude takto prijatý, bude veľká nespokojnosť so súčasným vedením a bude sa tlačiť na to, aby bolo zachované rybárske právo na vodných tokoch a vodných nádržiach v podstate vo vlastníctve štátu, pretože doteraz to bolo tak, že ministerstvo prideľovalo Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva na vodných tokoch.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň sa praje. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ako som avizoval už v prvom čítaní, že budem asi mať, by som povedal, nejaké také doplňujúce pripomienky aj v druhom čítaní, tak dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Pán minister, začneme asi od slovenčiny, keď dovolíte, a pán spravodajca síce ide preč, ale chcel by som, nie som puntičkár, ale myslím si, že keď úplná správa spoločná, tak úplná správa spoločná. To znamená, na výbore som nebol, mal som zahraničnú cestu, takže prakticky som nemohol tam reagovať a zdá sa mi, že keď slovenčina je trošku, ako neni (správne "nie je") úplná, tak by sme ju mali ju doplniť.
Takže dávam na vedomie aj pánu spravodajcovi, potom to ešte zopakujem, že v čl. VII spoločnej správy, teda v bode 7 máme tam iba také, treba doplniť pod vodnou plocho "u". Nič viacej, že by tu slovenčina fungovala, lebo keď to preberieme do zákona, tak budú sa z nás smiať. Takže doplniť "u" v tej spoločnej správy (správne "správe"), aby tam bolo.
Takže začal som týmto a poďme ďalej.
Pán minister, mne sa osobne to, že sme mali v § 3 uvedené, odsek 3, všetky tie jednotlivé vody aj s druhmi jednotlivých rýb, zdalo veľmi super, pretože každý si hneď mohol, nemusel hľadať vyhlášku. Teraz ste ho v spoločnej správe vyhodili z toho s odôvodnením, že tieto konkrétne druhy rýb sa uvedú vo vykonávacom právnom predpise. Ja by som ho chcel vidieť, že kde je, či je tu už urobený, alebo bude niekedy a nie možnože a neviem, ešte aké tu budú výhovorky. Pretože keď si niekto teraz pozrie tento zákon, ktorý je tu, veď vlastne je predložený vami, tu to máme, iba v pozmeňovacom návrhu sa mení, tak prakticky okamžite niektoré druhy sa toho týkajú a myslím si, že to je, áno, okej, ale keď už chcem to hodiť do vykonávacej vyhlášky, hneď to musí byť pri tom zákone, aby bolo jasné, že korešpondujeme.
Takže to je moja druhá výhrada, ktorá, myslím, že by mohla stáť za zmienku, aby vykonávacia vyhláška uzrela svetlo sveta čo najskôr. Možnože už je, opravte ma, pán minister, keď trepem bludy, ale zatiaľ som tú vyhlášku nevidel.
Poďme ďalej. Bol som zaskočený tým, že vlastne ani som si to neuvedomil doteraz, že my vlastne nemáme vysporiadané pozemky pod vodnými nádržami a vodnými plochami mnohými. Veď to je katastrofa. Podľa údajov, teda rybárov, čo mi bolo tlmočené, keď sú zlé, tak aj môj údaj bude zlý, že až 96 nádrží vôbec nemá vysporiadané pozemky pod týmito vodnými plochami, a preto by som sa chcel opýtať, pán minister, že akým spôsobom chce štát túto filozofiu vlastníckeho práva pozemkov pod vodnými plochami ďalej riešiť. Pre mňa, keď je to pravda, že nemáme to vysporiadané, pre mňa to znamená, že ďalší tlak na štátnu pôdu, ktorú tu máme a máme ju okolo 220-tisíc hektárov, že prakticky sme mali zameniť, aby keď sme majiteľom vody ako štát, tak aj tie pozemky, veď to je stavba, tá voda to je stavba, to je tá nejaká nádrž, priehrada alebo čo tam všecko máme, takže, pán minister, ja by som teda chcel od vás počuť, aký nejaký rezort zaujme postoj k tomuto vysporiadavaniu, lebo to je asi, tiež sme to zdedili po socializme a máme problém. Tak ako máme problém s chránenými územiami, kde nás žalujú, že nemôžu plnohodnotne hospodáriť, tak tu máme ďalší problém. Neviem, koľko je žalôb na súde v tejto veci, lebo pre mňa je to novinka. Takže, pán minister, dávam na zváženie, aby sme aj tu niečo začali robiť, lebo je to proste problém vo vodných nádržiach a vodných plochách.
Ďalej, veľký problém je aj s tým, že kto má čo na vodnom toku robiť. Máme tam rybárov, máme tam aj správcov vodného toku a vyzerá tak, že momentálne aj teraz bolo posledne, že úhyn nejakých rýb bol tu na nejakých vodných tokoch a vlastne vyplývalo to zo zanesenia tých vodných tokov, ktoré sú zanesené mnohé v neskutočných ako objemoch a tým pádom dochádza aj k úhynu týchto rýb. A nikto sa k tomu nejako nemá, aby sme tie vodné toky, resp. tieto vodné nejaké či už nádrže nejakým spôsobom ich čistili, vybagrovali a urobili z nich nejaké tie pre život rýb reálne životné prostredie vo vode. A tu je kontrast rybári, kontrast správcovia týchto vodných nádrží teda, ktoré sú tam, a preto sa pýtam, že keď správcovia aj vodných tokov majú iba plavebné dráhy nejako upravovať, ostatné nie, takže či to neni veľmi tak akože iba cielene a ostatné proste ich nezaujíma, a pritom podľa údajov niektoré firmy by boli ochotné na základe toho, že ten materiál z toho si vyberie a ešte ho zhodnotí, lebo ho preoseje a použije kade-tade, prakticky bolo by to v stave za nejaké minimálne náklady ísť do toho. Neviem, či také iniciatívy existujú, či nie, pán minister, to by som bol veľmi rád, keby ste sa aj k tomu vyjadrili, či takýmto smerom chceme ísť, s malým "s", samozrejme, aby sme zvládli aj túto, by som povedal, tento život vo vode možný alebo nemožný. Lebo tie nádrže a vodné toky ohrozia a to bude stále, vážení. Žiaľ, pri súčasnom hospodárení na pôde, pôdna erózia tu bude stále. Tie vodné toky a plochy budú stále zanášané pri každej búrke, pri každom nejakom tom krupobití, pri každej nejakej tej prietrži mračien, takže, vážení, toto, my len takto odsúvame takú guľu, že niekto to bude čistiť niekedy v budúcnosti.
Takže bol by som rád, keby sme na túto otázku povedali aj rybárom, lebo aj ich sa to týka, lebo tie ryby žijú v týchto nádržiach, v týchto vodných tokoch, kde sú tí správcovia, ktorí momentálne sa o tie vody veľmi nestarajú, aby tam nejaký život bol.
Ďalej, pán minister, by som sa chcel opýtať, ako bola, či tá petícia za záchranu toho všeľudového rybárstva na Slovensku, že vraj 50-tisíc rybárov to podpísalo, akým spôsobom bola, neviem, či doručená, alebo nedoručená, či viete, alebo neviete o nej a či vôbec je tam nejaká na to odozva, pretože zdá sa mi, že aj keď je to 50-tisícová nejaká, 50-tisícový hlas ľudu, tak malo by zaznieť, čo s ním chceme robiť. Hovoria, že najväčší problém majú s tým, že dochádza pri vodných nádržiach, že správcovia dostanú právo výkonu rybárskeho teda práva v týchto, takže správca bude môcť, teraz to má Slovenský rybársky zväz, teraz to bude môcť správca robiť, či neni takzvaná skrytá privatizácia rybárskeho práva na týchto, ako cez týchto správcov, ktorí tam budú.
Takže vyjadrite sa, pán minister, k tomu, lebo toto je gro tejto petície, ktorá bola, neviem, či vám bola doručená alebo nebola, ale existuje, na Slovensku je. Neverím, že rybári, 50-tisíc rybárov klame, tomu neverím, takže asi tak. Bol by som veľmi rád, keby ste sa k tomuto vyjadrili.
No a, vážení, keď si, keď dovolíte, tak perlička na koniec, ktorú, ja keď som si prečítal včera, resp. predvčerom spoločnú správu, ktorá hovorí v bod 33 a, pán spravodajca, dovolím si tento bod vyňať na osobitné hlasovanie s doporučením mojím hlasovať proti, pretože sa zosmiešnime pred odborníkmi z katastra, čo sme tam v pozmeňujúcom návrhu dali. Ja to vysvetlím za chvíľu, takže, pán spravodajca, 33-ku zo spoločnej správy navrhujem samostatné hlasovanie a chcem veriť, že vaše svedomie po mojom vysvetlení bude tak, že budeme hlasovať proti.
Takže poďme na ten bod 33 zo spoločnej správy, kde sa hovorí, budem citovať: "V čl. I § 33 ods. 3 písm. c) sa za slovo "kópiu" vkladajú slová "geometrického plánu".
Zdôvodnenie: Navrhuje sa formulačné spresnenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu.
Okamžite sa smejem, okamžite sa smejem a všetci geodeti a všetci tí, čo s katastrom robia, sa musia pousmiať, pretože v pôvodnom znení tohto zákona sa hovorí: Žiadosť, ak chceme dať na pridelenie rybárskeho práva na osobitnú plochu, tak musíme, ten žiadateľ musí okrem iného doložiť "geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy". Tak to je v pôvodnom znení, alebo kópiu z katastrálnej mapy. My tam dodávame "alebo kópiu geometrického plánu z katastrálnej mapy".
Vážení, neviem, ktorý horlivec, aktivista to do tohto pozmeňováku dal, ale si uvedomme, geometrický plán je zdrap papiera, pokiaľ neni zapísaný na katastri. Môžte si urobiť geometrický plán, aký chcete, načo chcete, kde chcete, pokiaľ to kataster nezapíše, neni. Akonáhle ho kataster zapíše, to znamená cez nejakú listinu, ktorá k nemu ide, to znamená či už vkladovú, záznamovú alebo inú, to znamená kúpna zmluva, darovacia, zámenná, dedičská a neviem, všecko možné, čo tam budete robiť, tak prakticky vtedy sa to stáva súčasťou katastrálneho operátu, ten geometrický plán. Stáva sa súčasťou katastrálneho operátu.
To znamená, my týmto, touto citáciou, ktorú máme v zákone pôvodne, je vecne a odborne správna. Predložiť geometrický plán, to znamená, ide robiť novú parcelu s novým číslom, lebo geometrický plán hovorí o novom stave, ktorý má vzniknúť, o nejakom stave, ktorý má vzniknúť. A chcete mi povedať, že všecky vodné plochy, ktoré, a ja budem citovať, o ktoré vodné plochy sa jedná, ktoré predstavujú ostatnú vodnú plochu, a to je: štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko a bočná vodná nádrž lokálneho významu nachádzajúca sa najmä, a my to teraz novelizujeme cez spoločnú správu, napríklad v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarna nádrž a priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia. To sú tie ostatné vodné plochy, ktoré, mi chcete povedať, že doteraz nemajú parcelné číslo? Nemajú urobený geometrický plán a zaevidovaný do katastra nehnuteľností, vážení? Chcete mi povedať, že na tieto plochy bude si musieť každý robiť nový geometrický plán? Overený - neoverený? Vážení, to je (ironický smiech rečníka), to je smiešne. Lebo máte tri geodetáky, prvý je s kolkom a dva sú originály takisto, viete ako. Takže berte takto, že toto, odborná prax povie proste, čo vy tam stvárate?
A, pán minister, aby bolo jasné, tak si uvedomte, že takéto znenie predloženia žiadosti určitého materiálu, to znamená geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy v tomto zákone o rybárstve sa nachádza aj v § 4 ods. 7, kde to nenovelizujeme, v § 4 ods. 9, kde ho takisto nenovelizujeme, a ešte aj v § 34, kde takisto nenovelizujeme. Pán minister, to má byť čo? Mi povedzte, čo to má byť, veď to je výsmech normálne (ironický smiech rečníka), nepochopenie veci. A keď mi niekto povie, že formulačné spresnenie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že je možné predložiť aj kópiu geometrického plánu, tak ja to už, ja to už nechápem vôbec.
Či chceme túto, túto časť rybárskeho práva na tých osobitných plochách niekomu nahrať, sprivatizovať, že si bude robiť samé geometrické plány nejakým geodetom, aby tam robili geodetáky a nevie si ani vysvetliť, čo to malo byť?
Takže, vážení, dúfam, že sa nechcete hanbiť vaším hlasovaním pri tomto bode, keď ostatné ustanovenia v tom istom zákone pri tých istých žiadostiach, ale na iných plochách majú jasné a identické aj s katastrom definíciu, že pri týchto ostatných plochách dáme takto pozmenenú definíciu, že aj kópia geometrického plánu. Vážení, nie, neviem, kto to navrhoval, ale mal by si prejsť, čo znamená geometrický plán a čo znamená kópia a originál a čo znamená katastrálna mapa a kataster nehnuteľností.
Takže preto chcem, aby sme neostali v hanbe, všeckých 150 poslancov Národnej rady, ktorí budú hlasovať za tento bod 8 spoločnej správy, a aby zostalo pôvodné znenie. To znamená, že predloží žiadosti ten pán, ktorý chce podnikať na osobitných plochách a chce mať tam rybárske právo, predloží geometrický plán alebo kópiu z katastrálnej mapy. Vybaveno, skončeno, finito! Nič viacej, nič iné.
Takže, vážení, toto by som veľmi rád, keby ste vo vašom svedomí si nejako zvážili, môžte si to aj vykonzultovať s vašimi nejakými kolegami geodetmi, ale ja keď som to čítal proste, tak to sa nedá na to nereagovať, lebo to je trošku mimo misu a toto hovorí o nepochopení, čo znamená geometrický plán a čo znamená kataster, katastrálna mapa a číslo parcely, ktoré tam nie je.
Takže, pán minister, toľko asi z mojej strany. A ešte pánu spravodajcovi doplním, že čo som hovoril tú slovenčinu na začiatku, neviem, či ste si to všimli, či nie, že v bode 7 chcem, aby tam bolo, že "plochou" aj s tou (pozn. red,: správne "s tým") "u", lebo ste tam, proste v spoločnej správe sa nachádza slovenský prešľap, má iba "plocho" a tam má byť "plochou". Tak aj to "u" doplniť. Áno, je to v § 4 ods. 8, ale v spoločnej správe bod č. 7. Tam si to prečítajte, je to slovensky proste nesprávne, takže doplniť to učko, lebo mohlo by sa to asi v treťom čítaní tieto, ale už nechám na vás ako na spravodajcu, ako sa s tým vysporiadate, takže asi tak, lebo toto pôjde do zákona, tak by som nerád sa hanbil za tento.
Takže, pán minister, v takomto duchu. No a chcel by som teda veriť, že na tie body, ktoré som tu možnože niečo načrtnul, čo by to malo byť, hlavne ma zaujíma tá stratégia vykupovania tých pozemkov. Lebo keď pani ministerka tvrdí, pani Matečná teda, že tvrdí, že máme dosť štátnej pôdy, aby sme mohli aj predávať v nejakom objeme, tak, pán minister, vám poviem iba jedno, že iba v 5-ke ochrane prírody, ktorú chceme tiež nejakým spôsobom zachovať, máme okolo 100-tisíc hektárov; 100-tisíc hektárov, ktoré proste nám z tých 220-tisíc hneď zhltnú, keby sme sa dojednali s tými vlastníkmi ako za náhradu. Takže tých hektárov, ktoré bude mať na predaj, keď ešte máme reštitúcie záhradkárske osady, tak máme ešte aj vodné plochy, odkazujem ministerke takto na diaľku, nemáme dosť. Takže minimalizovať predaj štátnej pôdy a poriešiť veci, ktoré naši občania žalujú štát, že nemôžu reálne vykonávať výkon vlastníckeho práva, pretože štát to nejakým spôsobom zabral a nechce sa k tomu nejakým spôsobom priznať.
Takže, pán minister, toľko z mojej strany, chcem veriť, že aj tá petícia, ktorú napísali rybári, bude z vašej strany zodpovedaná a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, krátko by som sa vyjadrila po pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý podrobne hovoril o problematike, keďže sa aj rozčúlil. Väčšinou, pán poslanec, keď je niečo našou srdcovou záležitosťou, tak sa aj rozčúlime nad politikou (povedané so smiechom), takže ja skôr náš postoj k teda k navrhovanému zákonu.
My teda súhlasíme so zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov, dobrým dôvodom je určite najmä jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, navyše by tým malo firmám a živnostníkom údajne ubudnúť byrokracie. Tu chcem tiež vlastne povedať, že hoci sa pán poslanec Mihál rozčúlil, je potrebné naozaj zvážiť pripomienky, ktoré tu padli, a nielen preto, že to hovorí bývalý minister, a teda to nepriznáme, ale keď naozaj chceme, aby ubudla tá byrokracia, aby sme ju zapracovali do návrhu, lebo v podstate ide o dobú filozofiu a dobrý cieľ, ktorý chceme urobiť. My sa však obávame, že pod pláštikom ročného zúčtovania môže dôjsť k zvýšeniu odvodového zaťaženia podobne, ako sa to stalo pri zdravotných odvodoch. Týka sa to najmä začínajúcich podnikateľov, ďalej tých, ktorí majú sezónne podnikanie alebo aj v priebehu roka pozastavia živnosť, či žien na materskej dovolenke, ktoré by si mali platiť sociálne odvody. Sú to kategórie, ktoré nám urobili problémy aj pri zdravotných odvodoch, napr. poviem, pri sezónnych prácach ak 4 mesiace zbierali jablká, a tam bol nejaký príjem, tak sa to rozpočítalo, ako keby kvázi to, čo za štyri mesiace, ako keby zarábali takisto 12 mesiacov, a preto toto treba zobrať do úvahy, aby sa zohľadnili tieto kategórie, ktoré som hovorila. Tiež sa nám nepáči, že sa zúčtovanie nemá týkať zamestnancov štátu, takže umožní nízke odvody z vysokých odmien štátnych úradníkov, napr. tzv. zlaté padáky, ktoré médiá vyťahovali, a teda minimálne, ak na to upozorníme dopredu, tak je potrebné sa venovať aj tejto problematike, ak to naozaj chcem robiť spravodlivo a v pravde, aby sme tieto veci zohľadnili. Potom je to tým pádom nespravodlivé. A to, čo som povedala na začiatku, že to má byť spravodlivé, bude to nespravodlivé a podporilo by to práve štátny papalášizmus. Ročné zúčtovanie sa podľa plánov malo zaviesť už skôr a terajšie zdražovanie budí podozrenie, že ho chce Sociálna poisťovňa využiť na ďalšie nákupy veľkých objemov počítačovej techniky, softvéru, ktoré sú zvyčajne málo transparentné a predražené, ja o tom budem hovoriť aj pri teda účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne, pri kapitálových výdavkoch, kde spravidla išlo o obrovské objemy práve pre IT technológie, teraz na to nie je priestor. Takže naozaj aj slová riaditeľa Sociálnej poisťovne poslanca SMER-u Ľudovíta Vážneho boli, že poisťovňa nie je na zúčtovanie pripravená od 1. 1. 2019. To znamená, nie je technicky pripravená.
Očakávame teda, že môže dôjsť zase k scenáru, že sa zákon schváli, ale zúčtovanie sa v skutočnosti odloží zase o niekoľko rokov, kde sa urobí veľká bublina, že ideme to robiť, ale potom z dôvodu technickej nepripravenosti alebo na druhej strane predražených IT technológií, ktoré nepreklepnú teda organizácie, ktoré sa tomu venujú, dôjde buď k pozastaveniu verejných obstarávaní - a zase máme výhovorky, prečo to neurobiť teraz alebo prečo sme to museli teda oddialiť na ďalšie roky. Žiadame tiež preto doplniť do dôvodovej správy aj technickú pripravenosť a odhad finančnej náročnosti dovybavenia systémov Sociálnej poisťovne, aby to bolo transparentné, aby sme vedeli poslanci, ako poslanci Národnej rady, koľko nás to bude stáť, vieme predpokladať potom na základe toho, či teda naozaj dôjde k tomu konkrétnemu zúčtovaniu, alebo nie.
Nakoniec by som chcela povedať, že naozaj zaradenie zúčtovania sociálnych odvodov je krok správnym smerom, pri takej byrokracii, ktorá je na Slovensku, je to dobré. Samozrejme, má to svoje úskalia, ktoré hovorí aj kolega Mihál, na ktoré upozorňujem dopredu aj ja, a teda ak nám ide o vec a naozaj chceme zlepšiť prostredie, aby bolo jednoduchšie a spravodlivejšie, aby bol jednoduchší a spravodlivejší výber poistného, musíme sa zaoberať aj pripomienkami teda opozičných politikov, a nie tváriť sa, že sme najmúdrejší na svete.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že padnú naše pripomienky na úrodnú pôdu.
Ďakujem.