Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Asi prvé, čo by som povedal, že Najvyšší kontrolný úrad má svoje miesto v ústave a je mu venovaná veľmi zaujímavá časť, ktorá hovorí o tom, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislý orgán kontroly hospodárenia, a mohol by som čítať ďalej, prostriedkov s rozpočtom, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, s majetkom, majetkovými právami,...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Asi prvé, čo by som povedal, že Najvyšší kontrolný úrad má svoje miesto v ústave a je mu venovaná veľmi zaujímavá časť, ktorá hovorí o tom, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislý orgán kontroly hospodárenia, a mohol by som čítať ďalej, prostriedkov s rozpočtom, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a tak ďalej. A je to podľa mňa z hľadiska hospodárenia a fungovania štátu ten najkľúčovejší orgán, preto je veľmi dôležité, aby bol nezávislý. A keď sa prerokúva správa tohto úradu, tak si myslím, že by tu naozaj mali sedieť všetci poslanci, pretože je to, tak kľúčové informácie, ktoré aj zazneli z úst samotného pána predsedu, tak som veľmi prekvapený, že naozaj hlavne z radov koaličných poslancov tu máme len dvoch zástupcov, pretože je to v prvom rade do radov aj vlády. A teda koaliční poslanci by sa určite mali zaujímať o chod vlády, mali by sa určite zaujímať o to, ako vlastne nimi delegovaní vládni zástupcovia napĺňajú všetky tie princípy hospodárnosti, na ktoré dozerá aj kontrolný úrad, a pre nich by mala byť táto správa takým veľmi alarmujúcim dokumentom, aby si teda s jednotlivými ministrami aj s premiérom určite sadli a veľmi to dôkladne prebrali. Som prekvapený, že sa tak nedeje.
Ja by som chcel, aj z tej správy potom zacitoval, pretože naozaj to, čo zaznelo aj z vašich úst, tak je veľmi dôležité a vlastne vy ste orgán, ktorý kontrolujete, ktorý idete do hĺbky, máte prístup ku všetkým údajom a tie zistenia, ktoré máte, sú veľmi relevantné. Naozaj mnohokrát, alebo teda to, čo ste, to, čo ste predniesli, mnohokrát potvrdilo vlastne to, čo aj my ako opozícia, na čo poukazujeme. A ja v tom vidím naozaj aj súzvuk toho, že čerpáme proste z dát, mnohokrát aj tu zaznieva v sále ako keby kritika na opozíciu, že argumenty sú nejaké vymyslené alebo nie sú dostatočne hlboké, ale toto je váš dokument ako Najvyššieho kontrolného úradu, to je podľa mňa samo osebe, ten názov sám o sebe hovorí o tom, že to je tá najvyššia inštancia, po druhé, je zakotvený v ústave. Takže vaše závery sú určite veľmi záväzné a kľúčové a mali by sa nimi naozaj riadiť všetky, všetky útvary, ktoré spravujú Slovensko, spravujú túto krajinu.
Vlastne to, čo ste aj povedali, ja to nejdem úplne opakovať, lebo ten odpočet bol veľmi, veľmi kvalitný, ale je vidieť, že stále je veľký priestor na úspornejšie hospodárenie. Dávam dôraz na to, veľký priestor. Vidíme, že rozpočtové organizácie, ministerstvá, štátne spoločnosti, samospráva, je tam množstvo nedostatkov a sú na to rôzne dôvody a tých dôvodov je veľa. Vidíme, že samotné tieto inštitúcie alebo tieto orgány, akokoľvek ich nazveme, sa neriadia, nemajú ten funkčný systém vnútornej kontroly. Tým vlastne je povedané, že kontrola ako nástroj riadenia nie je dostatočne využívaná a jednak aj špecifikovaná. To je to, čo tu často aj s kolegom Jurzycom hovoríme, že ak sa veci nemerajú, tak veľmi ťažko sa dá potom vyhodnotiť, ako štát hospodári efektívne a či dosiahol to, čo chcel. A tu vidím úplne najkľúčovejšiu práve tú úlohu aj vášho, vášho úradu, pretože jednak je veľmi dôležité mať stanovené ciele a po druhé, potom merať, či sa tie ciele napĺňajú. A nejde tu len o nejaké formálne napĺňanie, pretože v tomto si myslím, že súčasná vláda sa snaží ako keby robiť maximum, ale vieme, že formálne napĺňanie akéhokoľvek cieľa je úplne irelevantné, pretože v skutočnosti ide, aby bola naplnená podstata toho cieľa, a nie nejaké, ako by som to nazval, Potemkinove dediny, ktorú tu častokrát vidíme aj z dielne súčasnej vlády.
Vlastne tá vaša správa hovorí, ja by som sa chcel chvíľku povenovať tej správe z hľadiska rozpočtového, dodržiavania rozpočtovej disciplíny, pretože tam ste to veľmi dobre zhodnotili a vy sami hovoríte to, čo hovoríme my, že návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 vytvoril na jednej strane predpoklady pre pokračujúcu konsolidáciu verejných financií, na druhej strane bol posunutý tento cieľ niekoľkokrát, bol revidovaný celkom 4-krát a to smerom k jeho zmäkčovaniu. Čiže aj tu vidíme, že vláda nevyužíva ten potenciál, ktorý tu má, ktoré, ten potenciál, ktorý súčasné časy poskytujú vláde na to, aby jednak konsolidovala, aby nás pripravila na to ochladzovanie, do ktorého vstupujeme, a podobne, čiže sami na to poukazujete. Ja už by som len doplnil, že prvýkrát bolo hovorené, že bude Slovensko mať vyrovnaný rozpočet, prvá zmienka o tom bola v decembri roku 2015, keď sa to plánovalo v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až ´18, a vidíme, že sa to nestalo, že bol zmäkčovaný, až nakoniec bol opustený, máme ho teraz stanovený na rok 2019, ale vidíme, že pravdepodobnosť naplnenia tohto cieľa je veľmi nízka až nereálna.
Taktiež hovoríte o tom, že v rámci, ďalšou stránkou je teda, ktorú vytýkate, nezáväznosť strednodobého rozpočtového plánovania, to som vlastne ukázal teraz na tom príklade. A v rámci úrovní prísnosti ustanovení z hľadiska plnenia rozpočtových cieľov v uvedených strednodobých plánovacích dokumentoch sa Slovensko zaradilo do poslednej šiestej skupiny, medzi krajiny ako Chorvátsko, Nemecko, Slovinsko, kde stropy, ciele môžu meniť podľa uváženia vlády bez akéhokoľvek hlbšieho verejného zdôvodnenia. Taktiež tam uvádzate, že vláda v časoch prosperujúceho hospodárstva ide cestou zvyšovania výdavkov a nie tvorby prebytku pre prípad hospodárskeho poklesu a je všeobecne považovaný za vážnu slabinu rozpočtovej politiky. Toto znie z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Navyše, v štruktúre výdavkov je i vysoký podiel určený na spotrebu – to je to, čo hovoríme, že vláda prejedá, vláda prejedá úrodné roky, je to tu krásne zadeklarované – ktoré nezabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a neriešia zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a ďalších deficitných oblastí, na ktoré NKÚ svojimi správami z kontroly dlhodobo poukazuje. Že opäť, vážení kolegovia z koalície, zaznieva to tu veľmi jasne, že spôsob, akým vláda má nastavenú štruktúru výdavkov, je jej vysoký podiel na spotrebu a nezabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj a nerieši, vláda nerieši zásadné systémové problémy školstva, zdravotníctva, infraštruktúry a tak ďalej.
Udržanie vyrovnaného rozpočtu a rozpočtových cieľov v ďalších dvoch rokoch však môže byť oveľa zložitejšie, ako sa predpokladá, práve preto, že vlastne bude dochádzať aj k ochladzovaniu. V nasledujúcich rokoch bude sa, bude spomaľovať a bude sa, vláda sa bude, teda bude sa spoliehať na domácu spotrebu a oživenie čerpania európskych fondov. Kontrolná činnosť NKÚ v oblasti čerpania a využívania eurofondov však poukazuje na množstvo problémov a predpoklady potrebného čerpania týchto zdrojov môžu byť optimistickejšie než realita. Opäť sa to zhoduje s tým, čo hovoríme aj my. Naďalej tu poukazujete práve na to spomaľovanie a ochladzovanie, ktoré nás čaká. Ja by som tu chcel spomenúť práve to, čo tu zaznelo, lebo to sú naozaj veľmi, veľmi dôležité argumenty a je dôležité, aby tu zazneli na tejto pôde, pretože sú predmetom mnohokrát diskusií a dnes tu sú deklarované práve z úst Najvyššieho kontrolného úradu. Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, najmä opatrenia na jeho znižovanie. Toto je večná, večná polemika, ktorá tu je, a tu sa pridáva nezávislá veľmi dôležitá inštrukcia, ktorá hovorí, že je to slabým miestom rozpočtového procesu.
Dlh verejnej správy mal byť v roku 2018 podľa odhadov a podľa odhadu ministerstva financií dosiahnuť úroveň 48,7. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2019 by mal byť na 47,3. K tomu, aby sa dlh verejnej správy dostal do bezpečnejšieho rizikového pásma, by bolo potrebné, aby dosahoval oveľa nižšie hodnoty. Opäť deklarovanie zo správy NKÚ.
Taktiež dlhodobo poukazujete na nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov jednotlivých kapitol a nefungujúce programové rozpočtovanie. Toto je ďalší veľmi dôležitý, veľmi dôležitá výtka voči súčasnej vláde. Rozpočtové opatrenia podávajú do určitej miery obraz aktivity finančných tokov konkrétnej kapitoly počas roka. Čím viac rozpočtových opatrení kapitola zrealizuje, tým je vyššia aktivita v oblasti finančných operácií, čo zároveň znamená aj rastúcu administratívnu záťaž rozpočtového procesu a rastúce výdavky s tým spojené. Veľmi sa mi páči, ako ste tam uviedli vlastne za jednotlivé roky tie rozpočtové opatrenia, ako, v akých veľkých objemoch sa nachádzajú. Opäť to plánovanie tu vidíme, tak ako ste vlastne povedali, že to plánovanie vlastne nefunguje, keďže sú tu takéto vysoké čísla dosahované.
Taktiež poukazujete na to, že tu nejde teda len o počty opatrení, ale najmä o sumy presúvaných prostriedkov, osobitne na strane výdavkov. Len nevyčerpané prostriedky Európskej únie vrátane spolufinancovania z predchádzajúcich období dosiahli na výdavkovej strane spolu takmer 4 miliardy. Je tak evidentné, že tieto prostriedky sa nečerpali v období, keď boli rozpočtované. To je ďalší dôležitý, dôležitá výtka. Aj po takmer pätnástich rokoch, a toto je, myslím si, že taká veľmi silná veta, že aj po takmer pätnástich rokoch čerpania prostriedkov Európskej únie sa opakuje stále ten istý, dalo by sa povedať, až chronický problém, a to je rozpočtový proces Slovenskej republiky, že vidíme, že pätnásť rokov sa tu čerpajú európske fondy a stále, stále narážame na to isté. To znamená, že z tých pätnástich rokov, keď vidíme, že dvanásť rokov vládol SMER v rôznych zoskupeniach, tak vidíme, že je nepoučiteľný a že nevie to zabezpečiť. Všetci vieme prečo.
NKÚ dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť zlepšenia manažmentu procesov týkajúcich sa oblasti rozpočtovania vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Taktiež vážnym problémom medziročných presunov je aj to, je fakt, že často ide o prostriedky, ktoré boli súčasťou aj dvoch či viacročných rozpočtov a niekedy sa použijú na iné účely, než boli pôvodne schválené. Čiže vidíme, že sa tu naozaj šafári, ako by sa povedalo, od buka do buka.
Programové rozpočtovanie bolo zavedené v roku 2004 v rámci reformy riadenia verejných financií. Merateľné ukazovatele priradené k programom boli a naďalej sú len formálne, neviažu sa na kvalitu výsledkov, ktoré sa programom majú dosiahnuť. Ďalšia veľmi dôležitá výtka. Poskytujú tak minimálnu hodnotu pri posudzovaní hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti ich použitia. Toto je práve to, že uvedomme si tie neskutočné miliardy, ktorými štát disponuje, a tu vidíme, že Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že poskytujú minimálnu hodnotu pri posudzovaní práve tej hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Toto sú tri najdôležitejšie parametre, ktoré sa posudzujú práve pri hospodárení a mali by sa posudzovať na to, aby sa zabezpečili. A ďalšia veta hovorí: "Možno konštatovať, že síce vieme, kam výdavky smerujú, ale ťažko je posúdiť, akú pridanú hodnotu občan a spoločnosť za túto sumu skutočne aj dostali." To hovorí Najvyšší kontrolný úrad, ktorý to analyzuje. Keď toto vyjde z úst, tak potom čo viac k tomu dodať?
Ďalej tu uvádzate, ďalej tu uvádzate, že na základe týchto poznatkov vlastne Najvyšší kontrolný úrad prostredníctvom tejto správy upozorňuje plénum Národnej rady na potrebu prijatia prísnejších rozpočtových pravidiel, ktoré by zvýšili rozpočtovú disciplínu rezortov. To je to, o čom hovoríme aj my častokrát, že máme tu aj Útvar hodnoty za peniaze, ale tá disciplína tých rezortov je tu naozaj veľmi, veľmi nízka. A v odôvodnených prípadoch umožnili vyvodzovať potrebné dôsledky za jej nedodržiavanie. Toto je úplne kľúčové, pretože vidíme, že naozaj doposiaľ vláda si s tým nerobila ťažkú hlavu a správala sa veľmi nedisciplinovane. To je to, čo tu vychádza aj z tejto správy.
Podľa názoru NKÚ je potrebné, aby sa o princípoch tejto rozsiahlej reformy, ktorú predstavila aj komisia v roku 2017, začala aj u nás široká odborná diskusia, ktorá by vyústila do spoľahlivejšieho a jednoduchšieho systému výberu DPH. Vieme, že tuto je naozaj stále ešte veľký, veľký gape, veľká medzera vo výbere DPH, sme stále na chvoste a vlastne sme sa dostali iba na úroveň roku 2006, keď Robert Fico preberal vládu. Čiže za pôsobenia jeho vlád sme sa dostali iba do väčšej priepasti do výbere DPH a po dvanástich rokoch svojho vládnutia sa dostávame na úroveň, kedy štát preberal, čo je úplne žalostné. Svedčí to len o tom, že za jeho vládnutia tu uniklo neskutočne veľa miliárd eur práve na DPH.
Rok 2018 sa vyznačoval pozitívnym plnením príjmovej stránky rozpočtu. Príjmy boli v skutočnosti o 1,4 mld. vyššie, ako bol plánovaný rozpočet. Čiže tu opäť vidíme, že príjmy rástli, že táto vláda dostávala neskutočné darčeky v podobe nadpríjmov, a napriek tomu, hospodárila horšie, ako si zaumienila. To opäť ukazuje jasnú neschopnosť riadenia tejto krajiny. O to viac, keď samotný NKÚ hovorí o tom, že ľudia nevideli, nedá sa odmerať tá kvalita, ktorá by tu bola v podobe kvalitnejších služieb. Samozrejme, poukazujete tu aj na ďalšie veci, čo sa týka dopravy, ktoré, ak dovolíte, preskočím.
Chcem sa ešte chvíľku povenovať práve tým európskym fondom, ktoré ste spomínali. A tam je proste, vlastne opäť kontrolami deklarujete vy, že bolo zistené nasledovné nedostatky: Výrazný kvalitatívny rozdiel úrovne verbálneho hodnotenia hodnotiteľmi, nesúlad a nedostatočné zdôvodnenie slovného hodnotenia a prideleného počtu bodov pre jednotlivé kritériá, rozpor medzi individuálnymi hodnotiacimi hárkami a spoločným hodnotiacim hárkom, nízka kvalita overovania výstupov odborných hodnotiteľov, riziko možného neobjektívneho spôsobu žrebovania a prideľovania žiadateľov o európske fondy odborným hodnotiteľom.
Všetky tieto nedostatky považuje NKÚ za mimoriadne závažné. Teraz to tu máte, poslanci z koalície, máte to aj z úst samotného Najvyššieho kontrolného úradu. Často o tom robí tlačové besedy kolegyňa Remišová, ktorá na to poukazuje, ktorá je často spochybňovaná aj samotnými ministerstvami. Dnes to máte tu od nezávislého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý má zakotvenie v ústave, pripomínam. "Okrem rizika korupcie a netransparentnosti je tu riziko, že je nedostatočne posúdená kvalita žiadosti a nedostatočná pripravenosť žiadateľa splniť predpokladané parametre projektu, spôsobia, že prostriedky z operačného programu, nenaplnia spoločné očakávania." Čiže vidíme tu naozaj veľké zlyhanie na strane vlády, či už sa to týka samotného rozpočtu, alebo či už sa to týka naplnenia tých jednotlivých cieľov, ktoré, ktoré si stanovuje.
Ja by som chcel ešte na záver, tieto tri minúty, ktoré mám, využiť na to, že vidíme, že ste spomenuli aj práve tú reformu ESO, ktorá je naozaj neslávna, a minulo sa na ňu neskutočné množstvo peňazí. Táto reforma si dávala za cieľ, že bude znížený počet úradníkov, výrazné zlacnenie služieb. A sľubovala úsporu 700 mil. eur. Ak sa však pozrieme, koľko ESO stojí po jednotlivých rokoch, tak vidíme, že sa to hýbe stále cez 1 mld. eur a nikdy to nekleslo pod túto sumu. Čiže vidíme, že ESO si nedokázalo poradiť so skutočnosťou, že Slovenská republika je byrokratická veľmoc. Keď si zoberieme štatistiku Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu, tak vidíme, že priemer úradníkov v EÚ na tisíc obyvateľov je tridsať. Na Slovensku ich máme okolo štyridsať. Toto číslo sa neznižuje ani po masívnych investíciách do elektronizácie a za vlád SMER-u počet úradníkov rastie. Za druhej vlády SMER-u sľuboval Robert Fico, zníženie počtu úradníkov o 20 percent. Ukázalo sa však, že asi sa pomýlil v slove "zníženie" a v konečnom dôsledku nastal nárast. Z toho vyplýva, že ESO dopadlo zle a nestali sme sa, nestali sme sa krajinou, ktorá by bola efektívna, ktorá by mala efektívny štát, ktorý dokáže poskytovať kvality. A toto je podľa mňa ďalšie veľké zlyhanie, na ktoré teda poukazuje aj Najvyšší kontrolný úrad, a je tam viacero ďalších vecí, ktoré verím, že rozoberú aj kolegovia.
Ja v každom prípade som rád, že takéto, táto správa prichádza do parlamentu a že teda poukazuje na všetky tieto nedostatky. I keď myslím si, že dokázalo by ich tam ešte byť omnoho viac. Čo je smutné, že naozaj poslanci koalície tu nesedia a nepočúvajú. Pár pribudlo, áno, áno, musím pochváliť, pribudli ďalší traja poslanci oproti dvom, ktorí tu boli na úvod. Takže prosím, tlmočte to vo svojich kluboch, nech naozaj si na to posvietia poslanci koalície, lebo táto správa má veľmi, veľmi, veľmi zásadné, alarmujúce závery.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis