Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, tak to je zaujímavé, že teda pán Farkašovský, ktorý si tu kladie dôraz na to, aký je on pokojný, nekonfrontačný, tak keď reaguje, tak, tak ide do úplne absurdných osobných útokov typu, že pani poslankyňa Kaščáková, či ste vy boli niekedy novinárka, a keď ste neboli, tak nemáte právo sa k tomu vyjadrovať. To je asi také akože, keď nie ste právnik, tak nemáte čo hovoriť do, do toho, aké má byť...
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, tak to je zaujímavé, že teda pán Farkašovský, ktorý si tu kladie dôraz na to, aký je on pokojný, nekonfrontačný, tak keď reaguje, tak, tak ide do úplne absurdných osobných útokov typu, že pani poslankyňa Kaščáková, či ste vy boli niekedy novinárka, a keď ste neboli, tak nemáte právo sa k tomu vyjadrovať. To je asi také akože, keď nie ste právnik, tak nemáte čo hovoriť do, do toho, aké má byť znenie zákona. To je úplne absurdná argumentácia. Ja som právnik, ale v živote som to nepoužil ako argument voči niekomu, že vy nie ste právnik, tak vy tomu nerozumiete. Vy ste takisto poslanec Národnej rady ako ja bez ohľadu na to, že nemáte právne vzdelanie a máte právo sa vyjadrovať k návrhom zákonov, akýchkoľvek návrhov zákonov, aj keď ste, v tej oblasti nemáte vzdelanie alebo ak ste v tej oblasti nepracovali. Tak tohto by sme sa naozaj mohli zdržať.
Pán poslanec Jarjabek tu pred chvíľou povedal, že tá diskusia je taká vyhrotená, lebo sa blížia voľby, a že teda škoda, že to nebolo na začiatku volebného obdobia, lebo tá rozprava by bola iná. No myslím si, pán poslanec, že sa hlboko mýlite. Kedykoľvek by ste prišli s takýmto návrhom zákona, tak by sme rovnako kritizovali. Lebo my ho nepovažujeme za zlý preto, že teraz budú voľby a teraz si to možno niekto všimne. Aj keby ste ho dali na prvú schôdzu, na ktorej sa rokovalo o návrhoch zákonov, naša reakcia by bola rovnaká. Lebo ten návrh považujeme za zlý, považujeme ho za pokus vrátiť náhubkové ustanovenia do tlačového zákona.
A napokon, vy ste to mali v rukách, vy ste s tým návrhom mohli prísť v minulom volebnom období, keď by vám to prešlo, lebo SMER tu mal jednofarebnú vládu. Keď, myslím si, že nikto z tých poslancov, ktorí sa dnes zapájajú do diskusie a kritizujú, to nesedel v tejto snemovni. Neurobili ste to. Mali ste ministra Maďariča, ktorý, ktorý presadil tú pôvodnú verziu tlačového zákona, a napriek tomu ste to nezmenili. Mohli ste to urobiť na začiatku tohto volebného obdobia podľa vás v pokojnejšej atmosfére. Opäť ste to neurobili.
Čiže, áno, možno to nejako súvisí s voľbami, možnože, možnože chcete využiť nejakú poslednú, poslednú príležitosť. Dnes je Medzinárodný deň závetov, tak možno toto možnože chápať ako nejaký pokus o politický závet tejto vládnej koalície v oblasti mediálnej legislatívy.
Priznám sa, že napriek obsiahlej debate, napriek absolvovaným diskusiám ešte stále nerozumiem tomu, v čom by podľa vás mohla spočívať protiústavnosť ustanovenia, ktoré vyníma z práva na odpoveď verejných funkcionárov. Lebo tá výnimka nie je absolútna. Tá sa netýka všetkého. Tá sa týka iba skutkových tvrdení súvisiacich s výkonom ich funkcie. A to znamená, že ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky sa stane verejným funkcionárom, tak sa naňho začne vzťahovať táto výnimka vo vzťahu k výkonu verejnej funkcie. Nie vo vzťahu k jeho súkromnému, osobnému životu. Tam sa môže brániť právom na odpoveď tak, ako ktorýkoľvek iný občan, ako ktorákoľvek iná fyzická osoba.
V čom je teda problém? Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. To je napísané v ústave. Ale to tým nie je predsa, predsa narušené. Ďalšie, ďalšie je ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To s tým nijako nesúvisí, lebo, lebo výkon verejnej funkcie nie je, nie je zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Ale to nie je neoprávnené, to je, naopak, oprávnené. Predpokladajú zákony, že médiá budú informovať o tom, čo robia orgány verejnej moci a ich predstavitelia. To nie je neoprávnené zneužívanie, keď, keď médiá informujú o tom, čo robia politici, čo robia orgány verejnej moci.
Keby sme takto pristupovali k ustanoveniam ústavy, že poslanci a iní verejní funkcionári nie sú povinní zniesť viacej kritiky a viac zásahov aj do svojho života, no tak máme tu, je to síce ústavný zákon, ale zákon, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý núti poslancov a iných verejných činiteľov, aby verejne priznali, aké mali príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku, aké majú majetkové pomery, to normálni obyvatelia a občania nie sú povinní priznávať. Ale ústavodarca považuje za potrebné, aby, aby verejní funkcionári boli kriti..., teda kontrolovaní vo väčšej, vo väčšej miere.
Dvanásť hodín, pokračujeme, či? Tak Národná rada, no tak ja určite mám aspoň štyri minúty a potom budú nejaké faktické.
Skryt prepis
