Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

13.5.2021 o 16:25 hod.

JUDr.

Petra Hajšelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 13.5.2021 16:25 - 16:28 hod.

Hajšelová Petra Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi predstaviť návrh novely zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a o znene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Hlavným cieľom predkladanej novely zákona je zvýšenie úrovne ochrany ľudských práv a slobôd obyvateľov Slovenskej republiky eliminácia možnosti nadužívania väzby ako najzávažnejšieho zásahu do práva na osobnú slobodu. Zvýšenie procesnej aktivity štátu, ktorý má monopol na trestné stíhanie obyvateľov, tak, aby sa procesnou aktivitou eliminovali neprimerané zásahy do práva na osobnú slobodu Humanizácia väzby ako trestnoprávneho procesného nástroja, keďže prax ukazuje, že spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú zlé účinky na psychický a fyzický stav obvinených. Priblíženie právnej úpravy väzby krajinám strednej a západnej Európy a naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 konkrétne humanizácia a zmierňovanie obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu; presadzovanie alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície. Vážení kolegovia dovoľujem si vás teda požiadať o podporu tejto, novely zákona, dodávam že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko na úvod, ďakujem a zároveň sa týmto hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2021 16:23 - 16:24 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a to aj ako gestorský výbor. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu národnej rady. Navrhujem zároveň, aby výbor prerokoval návrh zákona ihneď. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.5.2021 9:13 - 9:14 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie bude informovať Národnú radu.
Schôdza ústavnoprávneho výboru bola zvolaná na 13. mája 2021 na 8.30 hod., avšak výbor o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru ma poveril, aby som k uvedenému návrhu plnil úlohu spravodajcu.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.5.2021 18:58 - 18:59 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladám, rieši situáciu tým rodinám, ktoré pri zrušení obedov zadarmo prepadli sitom a to z dôvodu, že si nemôžu nárokovať na zvýšený daňový bonus. A preto ponechávame práve deťom týchto rodičov školské obedy zadarmo. Týka sa to poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Taktiež poberateľov výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie alebo poberateľov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Druhého decembra 2020 sme tu v pléne schválili zákon, ktorým sme umožnili uplatniť zvýšený daňový bonus aj rodičom detí od 6 do 15 rokov. Dovtedy mali túto možnosť iba rodičia detí do šesť rokov. Tento zvýšený daňový bonus prinesie peniaze do rodín aj počas prázdnin na rozdiel od školských obedov. To sú v podstate tri mesiace navyše. Sú to letné prázdniny dva mesiace, zimné, jesenné, jarné, naozaj je to tri mesiace navyše.
Návrh zákona bude mať účinnosť od 1. augusta 2021, to znamená, že rodiny, ktoré si nemôžu uplatňovať daňový bonus, automaticky budú pokračovať od septembra 2021 obedami zadarmo. Podľa hrubých odhadov sa to týka približne 7 800 detí, čo bude mať dopad na štátny rozpočet 2 milióny eur ročne.
Ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.5.2021 18:55 - 18:56 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňami a kolegami Žitňanská, Drábiková, Marcinková, Cmorej a Pčolinský sme predložili návrh zákona, ktorým sa navrhuje upraviť cieľovú skupinu detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na stravu, a to za účelom zabezpečenia možnosti poskytnutia dotácie na stravu aj na tie deti, na ktoré podľa novej právnej úpravy nemožno poskytnúť predmetnú dotáciu a ktorých rodičia alebo osoby, ktorým je dieťa zverené, nemajú ani nárok na daňový bonus. Cieľová skupina detí sa navrhuje určiť vzhľadom na skutočnosti vzťahujúce sa na ich rodičov alebo osoby, ktorým je dieťa zverené, ktoré objektívne odôvodňujú vyššiu pravdepodobnosť nevzniknutia nároku na daňový bonus.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
A, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2021 18:52 - 18:54 hod.

Hajšelová Petra
O tomto návrhu zákona sa bude hlasovať zajtra o jedenástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.5.2021 18:31 - 18:32 hod.

Hajšelová Petra Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval dňa 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo dňa 30. apríla 2021. Týmto uznesením výbor ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2021 18:10 - 18:10 hod.

Karahuta Jaroslav
Termín hlasovania aby bol zajtra o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2021 17:59 - 18:13 hod.

Karahuta Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja musím v záverečnej reči reagovať, pretože za posledné týždne prebehlo slovenskou verejnosťou hrozne veľa dezinformácií, klamstiev, zavádzaní. Určité skupiny sa snažili možno aj nátlakovými akciami zmeniť niečo, čo sa aj tak zmeniť nepodarilo, pretože tento zákon, ktorý bol pripravený z dielne ministerstva a následne upravený pozmeňujúcim návrhom, je konsenzom viacerých ľudí, aj keď síce je spájaný s mojím menom. Ale na druhej strane budem úprimný, som rád, že aspoň trochu zase sa v médiách objavila téma poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Zase sa debatuje o niečom, čo sem-tam sa aj zabudne a ľudia by si mali uvedomiť, že žijú z potravín a nie z blatníkov, nárazníkov a pneumatík.
Čo sa týka pozmeňováku, a na to musím reagovať. My sme, my sme v pozmeňováku niektoré veci upravili, ktoré sme považovali za nedôslednú, alebo nehovorím, že za nedôslednú, ale možno jak chybnú transpozíciu, mali sme k tomu nejaký názor, že vo výsledku ten pozmeňovák bol konzultovaný aj s ministerstvom, takže nebola to nejaká svojvôľa poslancov. Ale sú tam také tri zásadné veci, ktoré sme považovali do toho vsunúť a tieto, o tie bojovať a tie aj tam ostali.
Prvá vec a najpodstatnejšia je to, že napriek tomu, že ministerstvo posudzovalo skupinu odberateľov ako združenie, tak združenia sme vylúčili z tohto zákona o nekalých obchodných praktikách. Na združenia sa to nevzťahuje, pretože združenia ja považujem to, čo je základom rozvoja vidieka v celej Európskej únii a pre mňa je to tak citlivá a dôležitá vec, že urobím všetko preto, aby tie združenia sa rozvíjali. Mám skúsenosti zo zahraničia a viem, že pokiaľ podchytíme združenia, ten vidiek začne konečne žiť a aj vďaka združeniam môžme ich podporiť ešte ďalšími, ďalšími finančnými prostriedkami. Sú tam možnosti podpora združenia priamo z bruselských peňazí, môže do toho štát vstupovať, proste je to forma, ktorá je jedinečná a pokiaľ si zničíme združenia, zabudnime na to, že na Slovensku budeme mať dostatok ovocia, zabudnime na to, že na Slovensku bude dostatok zeleniny.
Tým to nekončí. Ja som zažil združenia chovateľov ošípaných v Poľsku, videl som združenia spracovateľov, pestovateľov obilia, spracovateľov múky, produkcie pekárenských výrobkov, v Belgicku sa to ide až pomaly po hotové výrobky. Čiže toto je tá správna cesta, preto som rád a ďakujem, že sme sa na tých združeniach dohodli a tieto tam zaradené nebudú.
Zákaz predaja pod cenu ministerstvo pochopilo, že ho treba vylúčiť, my sme, sa nám podarilo presadiť to, že zákaz predaja pod cenu ostáva, pretože to je najväčšia podľa mňa nekalá praktika, ktorú môže silný, ktorý má peniaze alebo chce niekoho zničiť. V regióne stačí, že v maloobchodnej predajni dáte chlieb, mlieko, maslo, čo je indikátorom a nejakou tou, hlavným, hlavným motívom nakupovať, dáte pod nákupnú cenu a znížite všetko okolo seba, čo aj nechcete. Či už predajcov, alebo obchodníkov.
Tretia vec je zavedenie povinnosti faktúry. Myslím, že sa zhodneme na tom, že sme v roku 2021, už nie sme v roku 1991, kedy sme písali faktúry ručne. Sme v roku 2021, kedy svet funguje na elektronických faktúrach a obídenie povinností faktúry znamená okrádať štát. Čiže na jednej strane sú tu návrhy dávať deťom, čo absolútne súhlasím, rodinám, podporovať ich a na druhej strane chceme tento štát okrádať tým, že neodvedieme DPH z tejto faktúry? Je to solidárne voči tým ľuďom? Alebo zase zvýšime nejaký iný poplatok, aby sme tie zdroje získali? A tí čestní faktúru vystavia. Zaujímavé, že nevystavia väčšinou faktúru tí, ktorí majú iné úmysly ako úmysly čestné.
Takže to sú tri hlavné piliere, ja som rád, že sa podarili presadiť.
Veľká diskusia bola a obviňovali aj mňa, že som sa zasadil o zrušenie generálnej klauzuly. Nie je to pravda. Generálna klauzula ako univerzálny nástroj na riešenie nekalých praktík tam zostal. Takisto ostal logistický bonus.
Vylúčenie ekonomických oprávnených nákladov je nevykonateľná praktika, to bol čiste politický ťah, pretože na základe zákona o hospodárskej súťaži, na základe obchodného tajomstva, keby ja som vám poskytol moje oprávnené náklady, ja im pošlem mailom a pošlem tam kontrolu, vy zaplatíte 10 % z ročného obratu. Je to neoprávnené, to je tá nekalá praktika. 10 % z ročného obratu.
Ale, vážení kolegovia, ja chcem povedať ešte k tomu niečo iné. My tu riešime nejaký zákon, ten zákon nie je problém. Ten zákon je dôsledok. Pokiaľ by sme mali silných poľnohospodárov a silných potravinárov, tak by sme mali len tých deväť nekalých praktík, ako prikazuje smernica európskej, Európskeho parlamentu. Ten skutočný problém je niekde úplne inde.
Prvým zásadným problémom, sme 17 rokov v Európskej únii, 17 rokov slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá funkčnú koncepciu pôdohospodárstva. Od roku 2004 nemáme žiadnu koncepciu. A pokiaľ sa vytvorili, ja nehovorím, že bola zlá, všetky ostali v šuflíkoch na Dobrovičovej 12. Ani jedna koncepcia od roku 2004 sa v tomto štáte nerealizovala, bol to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa schválil na úrade vlády a tak to pokračovalo ďalej. Teraz sa pripravuje nová koncepcia, pokiaľ mám informácie, a to bude ten dokument, ktorý potom môžme hodnotiť.
Druhá vec, všetci, všetci nadávate na hypermarkety a supermarkety. Tak iba pár čísiel. Prvé, prvý obchodný reťazec Tesco bol postavený v roku 1999. Tento rok sa neotvoril žiaden hypermarket, minulý rok sa neotvoril žiadny hypermarket, my máme 600 hypermarketov. Ja sa pýtam, kto dovolil výstavbu týchto marketov? Hádam, hádam nie táto vládna koalícia alebo ja, alebo tu pán minister Mičovský. Čiže tých, ktorí povolili tie markety, sa treba opýtať, prečo ste umožnili takú obrovskú tržnú silu týmto obchodným systémom? Jasné, že sa zvýšila kultúra predaja, ja s tým súhlasím, ale určite bola namieste miera regulácie zachovania regionálneho predaja a predaja v rámci marketov.
Všetci tam chodíme nielen preto, že sa nám tam páči, ale tam chodiť musíme, lebo nemáme kde inde nakupovať potraviny. Pritom slovenských, slovenských obchodov, Coop, ktorý má 2-tisíc, a ostatných je asi 1 500. Bohužiaľ, tí nemajú takú, takú silnú silu ako tie zahraničné markety. Preto neostáva nám nič iné, my musíme vychádzať zo stavu, v ktorom sa nachádza Slovenská republika, a my nemôžme teraz robiť to, že budeme hrať falošné divadlo a na nich nadávať. My, bohužiaľ, musíme urobiť všetko preto, aby sme využili ich tržnú silu, aby sme využili ten priestor, tie pulty týchto marketov, či už slovenských, alebo v zahraničí, ja ich nerozlišujem, na to, aby sme tie slovenské výrobky dostali k našim zákazníkom. Iná cesta momentálne neni, my sme to nespôsobili.
Ten najväčší problém, ktorý je, kvôli čomu dnes oprávnene a oprávnene kričia, nadávajú, sú zlí a píšu, robia tlačovky naši poľnohospodári a potravinári, je obrovský investičný dlh. To je najväčší problém. Iba rastlinná vertikála zrátala, že investičný dlh v rastlinnej vertikále od pšenice až po pekárenský výrobok na pulte je 2,3 miliardy. Tu dnes padli potravinári 500 miliónov, čiže rátajme okolo 3 až 4 miliardy je investičný dlh. Pri tom zhruba 5 miliárd eur, možno 10 miliárd eur, lebo išlo aj na priame platby niečo, išli do nejakých zvláštnych investícií. To je ten problém, naši potravinári nemajú tú ekonomickú silu, aby boli partnerom, aby ten market, ktorý je tu, prišiel za nimi a poprosil ho, dodávaj mi, prosím ťa, máš vynikajúce výrobky, v dobrých cenách. Nie, situácia je opačná, pretože oni dnes v podstate ani nemajú za čo sa rozvíjať.
Nezabudnite, že už niekoľko rokov beží informácia minimálne dva roky alebo tri, začala bežať informácia, že v roku 2025 nám končí klietkový chov vajec. Pýtam sa, reagoval niekto na to? Včera som bol s pánom Molnárom, reagoval niekto na to pred dvomi-tromi rokmi, že oni potrebujú za štyri roky alebo za tri roky ukončiť investície v hodnote 50, 60 miliónov eur? Uvedomuje si niekto, že pokiaľ týmto hydinárom, ktorí sú podvýživení, pokiaľ nedáme peniaze, tak v roku 2025 podiel slovenských vajec bude 40 % maximum? Možno 30. Uvedomuje si niekto, tých 60 % nahradia poľské vajcia? To sú tie dopady toho investičného dlhu a nezodpovedného prístupu k poľnohospodárom a potravinárom z jednoduchého dôvodu. Poľnohospodár a potravinár bol stále občan druhej a tretej kategórie. Je to hanba pre všetkých, ktorí túto dopustili, aj pre nás, samozrejme, možno mali sme spraviť viac, ale toto sa musí zmeniť. Všetci alebo väčšina z nás cestuje po svete a vie, že keď príde niekde sedliak do krčmy, tak mu kupujú a nieže by on prosil na to, aby mu niekto kúpil.
A viete čo je výsledok? A prečo tá situácia a tie ekonomicky oprávnené náklady sú také, aké sú? Včera mi hovoril pán Molnár, že keď kolíše trh s vajcami, tak vajcia predávajú do Rakúska za jeden-dva centy. A ja sa ho pýtam, pán Molnár, a koľko máme sušiek vajec na Slovensku? No, nemáme. A keby bola tá suška vajec tu a ja som začínal svoj život po strednej škole v hydinárskom závode, my sme tam sušku mali, to bol rok ´80, strašne dávno, tak tým pádom tie vajcia nejdú za jeden cent. Azda si nemyslíte, že Rakúšan mu dá 5 centov? No nedá mu. Prečo, prečo zeleninári stavajú bioplynky na mrkvu a na zeleninu, ktorá je mierne poškodená a nezodpovedá štandardu predaja mrkvy? Lebo nemáme mraziarne.
Prečo kupujeme Slovakia Chips vyrobené v Čechách? Prečo nevyrábame na Slovensku hranolky? A to je to, čo nám chýba, že ten, nazvime ho, tovar druhej a tretej kategórie, nie z hľadiska kvality, ale z hľadiska tvaru, ide do odpadu, do kompostu a ten by mohol byť hranolky, mrazené výrobky, konzervované výrobky, my radšej vyhodíme. To je ten katalyzátor, ktorý znižuje oprávnené náklady. Znížiť straty a zlepšiť výnosy.
O výrobno-odbytových združeniach som hovoril. To je základ základov. Mňa veľmi mrzí, že na Slovensku nie je podporovaná ani jedna odbytovka, ani jedna. To, že sú vytvorené... Poliaci od 12. júna dávajú 10 % odbytovkám z obratu, dlhodobo funguje 4,6 Brusel, 4,6 štát, to je 9,2 %. Nefunguje to. A tým vlastne, že sme prešli to obdobie, to nešťastné obdobie rezortu druhej a tretej kategórie a ako som už predtým spomínal, máme poľnohospodárov, ktorí hľadajú predaj, to je jedno komu, máme potravinárov, kto nakupuje neviem komu, potom máme vyhlášku alebo smernicu alebo je to v zákone, myslím, 152, kde musia byť umiestnené, 50 % výrobkov musí byť v letákoch. Dámy a páni, v tých salámach je 10 % slovenského mäsa. Čie mäso predávame v tých šunkách, v tých salámach? No nie naše. My sa tvárime, že máme tie vlajočky tam, ale tam je cudzí výrobok. To nie je náš. Chýba nám samozrejmá hrdosť na slovenské výrobky a tá sa buduje strašne dlho.
Na záver dve veci. Peniaze, tých 11 miliárd, ktoré sa dali na poľnohospodárstvo, bohužiaľ, išli nesprávnym smerom. A pokiaľ si neuvedomíme, že majú ísť na produkciu, aj na produkciu surovín, pozor, aj na produkciu surovín, pretože tie suroviny aj tá pšenica môžu byť a majú byť a musia byť surovinou pre výrobu potravín. Že my sme urobili veľké lány a predávame väčšinu surovín do zahraničia preto, aby tí poľnohospodári prežili. Nenadávajme na nich. Oni nemajú inú šancu, ako robiť to, čo robia, lebo chcú prežiť.
Ja som si rátal potravinovú sebestačnosť na Slovensku na počet chvostov a pier a tak ďalej, my v podstate by sme nemali čo predávať.
A teraz úplne na záver. Chcem vás poprosiť, máme do októbra päť mesiacov, päť mesiacov a pred nami je obrovská úloha, ktorá sa buď zvládne, alebo sa nezvládne. Tá úloha sa volá intervenčná stratégia, strategický plán a koncepcia rozvoja pôdohospodárstva a potravinárstva do roku 2035. Potom, prosím, hodnoťte. Buď tá koncepcia sa zvládla, a poprosím aspoň povedať ďakujem, alebo sa nezvládla a potom oprávnene kritizujte. Pretože keď toto sa nezvládne, najbližšia možnosť zmeniť poľnohospodárstvo bude v roku 2030, možno 2028, možno, ale osem rokov tu budeme trieť biedu. A ak toto zvládneme, tak z vidieka sa stane konečne miesto pre život. Po dlhých, dlhých rokoch nebude mať migráciu, ale budú tam sa vracať ľudia naspäť a ak toto zvládneme, ja verím tomu, že áno, tak z vidieka sa stane miesto, ktoré zabezpečí, splní svoje nielen ekonomické, ale aj spoločenské, sociálne, klimatické a environmentálne funkcie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2021 16:49 - 16:49 hod.

Karahuta Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja iba pár poznámok. Kolega poslanec Kremský určite k tomu povie viac. Nerozumiem prečo, pán poslanec, vyčítaš, vyčítaš to, že sa skrátili doby splatnosti pokút, veď to je v prospech ministerstva, ale aj v prospech toho podniku, ktorý tú pokutu dostane, pretože určite ste sa stretli v živote, že vám prišla pokuta, že pred rokom ste išli deväťdesiatkou v obci. To ani neviete, že vôbec v ten deň, kde ste boli, a to nehovoriac o tom, že po piatich rokoch, tak ako vaša bývalá vládna koalícia pripravila tento zákon, po piatich rokoch ten podnik už vôbec nemusí existovať. Čím kratšia doba, tým je to lepšie. A pokiaľ s týmto názorom nesúhlasíte, tak potom, a asi je takáto tendencia prenesená z minulosti, o čom svedčia rozsudky súdov, doživotné rozsudky súdov, doživotné, všetko doživotné, doživotné reštitúcie. Preboha, pri dnešnej technike, keď všetci máme telefóny, ktoré sú niekoľkonásobne výkonnejšie ako počítač prvej lodi, ktorá letela do vesmíru, my robíme roky a roky, päť rokov jednu pokutu? Veď toto, to nie je v poriadku.
A čo sa týka o obsahu, nemám pocit, a ozaj sme to robili zodpovedne, aby sme niekde niekomu ublížili. Práve naopak, nastavujeme normálny stav, sme plnohodnotný člen Európskej únie a chceme byť konečne aj Slovenská republika právny štát.
Ďakujem.
Skryt prepis