Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k návrhu zákona povedať tri poznámky. Jedna bude pomerne kritická a dve budú skôr pochvalné, ale, ale smerujúce tiež k možnému vylepšeniu návrhu zákona. Tá kritická poznámka sa týka toho, o čom tu už hovorili kolegovia, teda hlasovania spôsobom per rollam.
Dovoľte, aby som vám najprv prečítal výzvu Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS, nie ZMOS, a s ktorou sa...
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k návrhu zákona povedať tri poznámky. Jedna bude pomerne kritická a dve budú skôr pochvalné, ale, ale smerujúce tiež k možnému vylepšeniu návrhu zákona. Tá kritická poznámka sa týka toho, o čom tu už hovorili kolegovia, teda hlasovania spôsobom per rollam.
Dovoľte, aby som vám najprv prečítal výzvu Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS, nie ZMOS, a s ktorou sa obracajú na poslancov Národnej rady. Tá výzva sa volá "Neschváľte hlasovanie spôsobom per rollam".
"Vážené poslankyne, vážení poslanci, opätovne sa na vás obraciame v mene Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS, ktoré už desať rokov háji záujmy aktívnych občanov a komunálnych poslancov, a to s prosbou neschváliť v rámci pripravovanej novely zákona o obecnom zriadení možnosť hlasovania korešpondenčne, takzvane per rollam. Zakotvenie per rollam do zákona by totiž vytvorilo možnosť rokovania samosprávy bez osobnej prítomnosti poslancov, bez riadnej transparentnej rozpravy, bez účasti verejnosti a bez občianskej kontroly. Navyše technickými neistými zneužiteľnými prostriedkami, e-mail.
Ak nie je možné konať zastupiteľstvá klasicky, t. j. v zbore a verejne, je dostatočným riešením súčasnej krízovej situácie rokovanie prostredníctvom videokonferencie, prípadne inými prostriedkami komunikačnej technológie. Rokovanie takýmito nástrojmi presadzuje aj Únia miest Slovenska a združenie samosprávnych krajov SK-8 a stotožňujeme sa s ním aj my v rámci ZOMOS-u.
Prosíme vás, nedovoľte zakotvenie nedemokratického princípu per rollam, vypustite pozmeňujúcim návrhom túto možnosť zo zákona, zároveň posilnite právo verejnosti na informácie stanovením konkrétnej lehoty na zverejnenie záznamu z rokovania zastupiteľstva.". Podpísaný Peter Uhlár, predseda občianskeho združenia ZOMOS.
Plne sa stotožňujem s názorom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, pokiaľ ide o to, že tento nástroj - hlasovanie per rollam - považujem za nevhodný.
Novelou, ktorú máme na stole, prerušujeme plynutie lehôt, ktoré napríklad stanovujú, že obecné zastupiteľstvo sa musí zísť každé tri mesiace. Čiže ak nie je nič dôležité, tak zastupiteľstvo sa nemusí, nemusí zísť, nemusí o všetkom rozhodovať, nemusí riešiť veci, ktoré nie sú tak naliehavé. Ak existujú veci, ktoré sú naozaj naliehavé, tak potom, potom sa zastupiteľstvo má zísť, tak ako to robíme my. My tiež ako nie z nejakého plezíru sa stretávame s desiatkami ďalších poslancov a sedíme tu s nimi, s nimi v jednej sále, ale preto, že to treba urobiť. Čiže ak obce a mestá budú v podobnej situácii, tak to majú urobiť aj poslanci obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev.
Maximálne tak, ak už, tak je tam navrhovaný spôsob rokovania prostredníctvom videokonferencií a teda, a teda ak si to obec alebo kraj dokážu zabezpečiť technicky, tak áno, rokovanie prostredníctvom videokonferencie aspoň pripomína to klasické rokovanie, je kontrolovateľné, deje sa, deje sa v jednom čase, ale myslím si, že by bolo veľmi zlé, keby sme, keby sme schválili návrh zákona, ktorý by umožňoval hlasovanie bez rokovania a hlasovanie na diaľku formou per rollam. Bolo by to veľmi zvláštne, že koalícia, ktorá pri svojom vzniku deklarovala, ako jeden zo svojich nosných pilierov otvorené vládnutie, schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní ako jednu z prvých vecí zákon, ktorým sa, ktorý smeruje úplne opačným smerom, smerom k nejakému uzavretému a menej pod kontrolou verejnosti robenému rozhodovaniu na úrovni obcí.
Čiže prihováram sa za to, aby sme tento inštitút z návrhu zákona vypustili. Ak by k tomu nemala byť vôľa, tak by mal byť ešte oveľa sprísnenejší oproti, oproti terajšej, teraz navrhovanej úprave, aby nedochádzalo, alebo na minimum sa obmedzili možnosti zneužitia, zneužitia tohto inštitútu. Ale to prvé, o čom by sme mali hovoriť, je, či máme vôľu tento inštitút zo zákona alebo z návrhu zákona vypustiť.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je novela živnostenského zákona, ktorá je takisto obsiahnutá v návrhu zákona ako jeden z článkov, a tam si myslím, že obsahuje veľmi dobré, dobré ustanovenie, ktoré umožňuje pozastaviť živnosť aj na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov štandardných. Tu si myslím, že smerom do budúcnosti by sme mali uvažovať, že na kratšiu dobu by to malo byť možné aj normálne, nielen iba v krízovej situácii, ale teraz riešime, riešime krízovú situáciu. Čiže dnes je možné pozastaviť živnosť najmenej na šesť mesiacov. V návrhu, v návrhu zákona je ustanovenie, že je to možné urobiť najmenej na jeden mesiac, čo je nepochybne pokrok. Ale myslím si, že to nie je dostatočné, lebo by sme sa mali snažiť vyjsť čo najviac v ústrety všetkým, aj podnikateľským subjektom, aj zamestnancom, aby sme im zjednodušili tú situáciu, a teda aj ten mesiac sa mi zdá, zdá nadmerný, ak živnostník je v takej situácii, že nedokáže prevádzkovať svoju živnosť a pozastaví si, a pozastaví si ju, tiež nie úplne z plezíru, ale preto, že, pretože nie je schopný ju ďalej, ďalej prevádzkovať a ak sa mu povedzme o dva týždne vyskytne nejaká, nejaká príležitosť opäť mať nejakú prácu, tak zbytočne ho budeme tým mesiacom limitovať. Čiže skôr by som uvažoval o nejakom riešení, ktoré by umožnilo pozastaviť živnosť na dobu neurčitú a ktorú je možné kedykoľvek prerušiť alebo teda vrátiť sa k vykonávaniu živnosti s tým, že, s tým, že teda ak tam necháme tú hornú hranicu, že najviac tri roky, ale žiadnu dolnú hranicu, najmenej mesiac by som, by som nedával. Nevidím to ako účelné, špeciálne nie v tejto situácii.
A ešte by som zvážil, či do zákona nezakomponovať aj možnosť prerušovania živnosti alebo pozastavenia živnosti aj inou ako štandardnou formou, teda komunikáciou v listinnej podobe alebo zaručeným, zaručeným elektronickým podpisom. Vo viacerých novelách zákonov, o ktorých aj dnes hovoríme, hovoril o tom napríklad pán minister, minister Krajniak, aj teda v časti zákona, ktorý rieši finančné záležitosti, alebo teda v tom zákone sa umožňuje pre tieto účely podať, urobiť podanie elektronickými prostriedkami aj bez toho, aby boli, boli potvrdené zaručeným elektronickým podpisom. Čiže nejako to zjednodušiť, nájsť nejakú formu, aby to bolo možné aj bez zaručeného elektronického podpisu, prípadne využiť na tento účel Finančnú správu, s ktorou živnostníci komunikujú povinne elektronicky. Čiže, čiže uvedomujem si, že je to iný úrad ako živnostenský úrad alebo teda obvodný úrad, živnostenské oddelenie, ale teda nie je dôvod, aby keď máme príležitosť, aby tento krok živnostníci robili bez, bez priameho fyzického kontaktu, alebo bez toho, aby mali zaručený elektronický podpis, aby sme im to neumožnili, aby sme im to ešte viac nezjednodušili.
A posledná moja poznámka sa týka zákona o pobyte cudzincov, kde sa takisto reaguje na plynutie, plynutie lehôt. Tu dávam do pozornosti ustanovenia, ktoré sa týkajú pobytu cudzincov za účelom podnikania, pretože takíto cudzinci musia na predloženie pobytu preukazovať zisk v určitej výške, čo tento rok zrejme bude problém a nie problém, že by nejako zle podnikali alebo nejako to zle zavinili, ale takisto ponesú aj takíto, takíto cudzinci následky, následky krízy, takže možnože by sme na to mohli zareagovať nejakým špeciálnym ustanovením.
Ďakujem.
Skryt prepis