Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega, tak sa opäť stretávame, ale vy ste taký inovátor (povedané so smiechom), vy ste nám tu normálne objavil nový termín, a síce krajne pravicoví liberálni progresívci. Jak tak trochu rozmýšľam, že čo to znamená, ale tak asi sa potom porozprávame.
A priznám sa, že som tak trochu dúfala, že tu nebudem musieť dnes vystúpiť, v prvom rade preto, že som presvedčená, že v roku 2024 v tomto pléne a v takomto zložení by sme o interrupciách vôbec nemuseli diskutovať, ale čo už, opäť je tu jedna strana, ktorá inú stranu a konkrétne PS kritizuje za nejaké otváranie ideologických a neviem akých vojen, a pritom tu prichádza k takýmto návrhmi, ale však čo už, a zároveň som tak trochu dúfala, že ten čas medzi výborom pre ľudské práva, na ktorom sme sa stretli minulý týždeň a dnešným dňom využijete na stiahnutie tohto návrhu. No ale tak sme tu, tak už poďme na to.
Navrhujete uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie. A viete, ja by som chcela žiť skutočne v krajine, ktorá by takého uznesenie aj prijala, ale v ktorom by podporila tú iniciatívu Európskeho parlamentu. Ale my, naopak, žijeme v krajine, v ktorej sme za posledné roky čelili viac ako 30 návrhom na obmedzenie alebo úplný zákon interrupcií, a mnohé z nich prichádzali, samozrejme, aj z vášho klubu, napríklad od pani Záborskej, po ktorej teda očividne dnes v tejto téme preberáte štafetu. Žijeme v krajine, jednej z troch v Európskej únii, ktorá ešte stále nemá dostupnú medikamentóznu formu interrupcie, ktorá je teda šetrnejšou formou a tiež aj lacnejšou, keď už sa tak veľmi bavíme o konsolidácii, a ktorú nám pani ministerka zdravotníctva sľubuje už dlhé mesiace, a zatiaľ sa jej to teda nepodarilo, ja jej v tom úprimne držím palce. Žijeme v krajine, kde nanešťastie nie je vylúčené, že sa opäť raz ocitneme v situácii, ako to bolo kedysi, že ženy budú umierať v nemocniciach, keď sa im lekári budú báť urobiť interrupciu, napríklad aj počas ich želaného tehotenstva v prípade nejakých komplikácii, ktoré nastanú, tak ako je to napríklad v susednom Poľsku alebo v Spojených štátoch, kde, mimochodom, neviem teraz presne, či to bolo včera, alebo predvčerom, umrela práve vďaka alebo kvôli takémuto zákonu ďalšia žena. A práve o tomto je aj uznesenie Európskeho parlamentu, na ktoré vy chcete reagovať uznesením.
Európsky parlament v ňom nerobí nič iné, iba vyzýva Európsku radu, čiže členské štáty, aby iniciovala konvent, čo je vlastne nejaká schôdza, diskusia, zhromaždenie, na účely revízie zmlúv a konkrétne Charty základných ľudských práv. Prečo toto Európsky parlament robí?
Nie je to prvýkrát a nie je to ani žiadna populistická iniciatíva, ktorou by sa niektoré frakcie, a konkrétne tá naša liberálna a progresívna Renew Europe, snažili počas eurokampane nahradiť si politické body, lebo tak nejak ste to aj vy formulovali. Ja sa teda hrdo hlásim k tomu, že práve naša frakcia bola tou, ktorá iniciovala uznesenia v tejto oblasti a aj naďalej to tlačí. A dnes dokonca v Európskom parlamente a konkrétne aj vo výbore pre rodovú rovnosť máme naše skvelé kolegyne Luciu Yar a Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktoré budú pokračovať v týchto snahách a v boji o rovnaké práva pre ženy vrátane nás Sloveniek, pretože sa nejedná o nič iné iba o to, aby aj ženy na Slovensku mali skutočne rovnaké práva, napríklad aj rovnako dostupnú zdravotnú starostlivosť ako ženy v iných krajinách.
Prečo? No pretože táto vláda jednoducho na ženy kašle. A ak sa tu niekedy spravilo niečo dobré pre ženy, tak to prišlo práve z Európskej únie. Spomeniem napríklad kvóty, o ktorých sme tu tento týždeň hovorili, ale ktoré tak prešli akosi premlčaním, a ja som veľmi rada, teda že sme ich schválili, alebo aj smernicu o zosúladení súkromného a pracovného života, vďaka ktorej máme napríklad otcovskú dovolenku. Mohla by som hovoriť o ix ďalších legislatívach, ktoré napríklad chránia ženy, zamestnankyne, pracovníčky počas tehotenstva, alebo aj pripravovanú smernicu o boji proti násiliu, ktorú tu neustále spomínam, o ktorej opakujem ministrovi spravodlivosti, že na ňu nemusíme čakať, ale môžeme tie niektoré opatrenia prijať už teraz. Toto všetko k nám prichádza – ako ináč – z Bruselu.
Ale teda aby som neodbočovala, aj táto iniciatíva Európskeho parlamentu, a konkrétne francúzskej delegácie v Renew Europe, a vy ste to teda správne pomenovali, že sa jednalo o francúzsku iniciatívu, pretože vo Francúzsku sa tento rok podarilo niečo, čo zatiaľ nemá žiadny členský štát, a síce pridať do ich ústavy právo na interrupciu. A teda vo Francúzsku je interrupcia garantovaná už samo osebe v právnom systéme. A napriek tomu sa rozhodli urobiť to, dať ju do ústavy, vytesať ju do mramoru, aby zamedzili akýmkoľvek snahám, ak sa raz dostane nejaká extrémistická vláda náhodou k moci, pretože vieme, ako stúpa krajná pravica aj vo Francúzsku, konkrétne strana Marine Le Pen, tak aby nemohli napríklad zrušiť to legálne právo na interrupciu, tak preto to Francúzi spravili, aby ochránili ženy, a o toto isté sa snažia aj na európskej úrovni. Opakujem. Prečo? Jednoducho preto, aby sa v Európe viac nedialo to, čo sa deje v Spojených štátoch, ale aj to, čo sa deje za našimi hranicami v Poľsku. Aby si napríklad u nás nemohli vymyslieť nejakí tarabovci, kuffovci alebo iní extrémisti, že ženy viac nemôžu rozhodovať o svojich životoch, nemôžu rozhodovať o svojich telách, o tom, či sa stanú, alebo nestanú matkami, a že za nás majú rozhodovať oni.
Táto iniciatíva je tu preto, aby sme na Slovensku nezažili žiadnu Izabelu. A pre tých, ktorí nepoznajú Izabelu, nevedia, kto to bol, tak je to vlastne prvá obeť de facto zákazu interrupcií v Poľsku. Zomrela v nemocnici, pretože jej lekári odmietli vykonať interrupciu, pretože sa báli vykonať ju, pretože zákon im to povoľuje iba za nejakých veľmi, veľmi striktných podmienok. A ona napriek tomu, že teda bola už v pokročilom štádiu tehotenstva, tak prišla o plod, pretože prišla o plodovú vodu. A oni, lekári, museli čakať na to, kým tomu plodu dobije srde, aby začali zachraňovať ju. A viete, čo sa stalo? No nezachránili ju, pretože dostala otravu krvi a zomrela. Pritom bolo jasné, že jednoducho to dieťa, ten plod sa zachrániť nepodarí. Ale oni čakali, pretože museli čakať.
Ja som sa stretla v Európskom parlamente s jej švagrinou a čítala nám správy, ktoré posielala Izabela z nemocnice svojej rodine a hlavne svojej 9-ročnej dcére, a teda nechcem zase tu byť emočná, lebo pani Plevíková potom mi to pripomenie, ale ja verím, že keby ste si vy tie správy prečítali, tak nikto z vás nezahlasuje za žiadne obmedzenie interrupcií. Aj práve preto, že niečo takéto ohrozuje aj tie ženy, ktoré sa rozhodnú opätovne napríklad sa stať matkami, čo bolo prípad teda Izabely, matky, ktoré doma čakajú ich deti a ktorým sa jednoducho naskytnú nejaké komplikácie, za ktoré si absolútne nemôžu, ktoré nečakajú a ktoré prídu o život, pretože niekto sa rozhodol, že interrupcie, ja si myslím, že to je zlé. A ja teda verím, že by ste nechceli, aby sa toto dialo u nás, aby sa to stalo vašej dcére, partnerke, alebo, ja neviem, sestre.
A toto sa napriek tomu v roku 2024 deje. Deje sa to v Poľsku, ale deje sa to aj, samozrejme, v iných krajinách, ktoré majú veľmi reštriktívne interrupčné zákony. A deje sa to aj vo vraj najstaršej demokracii sveta vďaka Trumpovi a jeho administratíve. A práve preto Európsky parlament začal s touto iniciatívou, aby sa nám nestalo to isté, čo v Spojených štátoch. A nebola to teda žiadna reakcia na eurokampaň, ale Európsky parlament chcel ochrániť práva žien tak, aby žiadna vláda, napríklad v ktorej budú sedieť fašisti alebo krajná pravica si nezmyslela, že v roku 2024 alebo v roku 2020-ix, je potrebné zaoberať sa nie lacnejšími potravinami, nie nedostupnosťou bývania, nie tým, že 500-tisíc ľudí nemá pitnú vodu, ale tým, že treba obmedziť interrupcie.
A preto, a tu, pán Krátky, zavádzate v tom vašom uznesení, lebo teda tvrdíte, že sa vraj jednalo o akúsi kampaňovú iniciatívu, prišiel Európsky parlament s touto iniciatívou už vo svojich predošlých uzneseniach z 9. júna 2022 a následne aj 22. novembra 2023. Čiže je to dlhodobá iniciatíva. Bola to reakcia na zrušenie rozhodnutia Roe vs. Wade v Spojených štátoch amerických, pretože aj v Európe sme si uvedomili, že to, čo sa stalo v Spojených štátoch, a síce že sa tam obmenilo členstvo ústavného súdu, tak sa môže stať kedykoľvek v akejkoľvek krajine v Európe a taktiež môžme prísť o práva, o ktorých sme si doteraz mysleli, že sú aspoň ako-tak garantované.
Preto Európsky parlament vyvinul túto iniciatívu, aby sme na Európskej úrovni doslova vytepali toto právo do mramoru, a síce zaradili ho do Charty ľudských práv, aby naň nikto nemohol siahnuť. Ale vrátim sa teda k tomu, že čo to znamení, aby naň nikto nemohol siahnuť.
Ešte raz zhrniem, my tu máme uznesenie, ktoré volá po tom, aby Európska rada, čiže členské štáty, ochránila ženy od potencionálneho nebezpečenstva nejakej extrémistickej vlády, ktorá by sa rozhodla ohroziť ich zdravie, životy v nejakom členskom štáte. A vy, pán poslanec, hovoríte, že vlastne toto uznesenie, ktoré siaha, naopak, na kompetenciu tých členských štátov, alebo že ich ohrozuje tým, že volá po tom, aby tie členské štáty sa vyjadrili? To absolútne nedáva zmysel.
A uznesenie, pán poslanec Krátky, je také vyjadrenie politického postoja. A všetky tri uznesenia, ktoré som citovala, v Európskom parlamente boli prijaté drvivou väčšinou europoslancov a europoslankýň demokratického spektra. Konkrétne toto posledné bolo: 336 za, 163 proti, 39 sa zdržalo. Tí, čo boli za, tak neprekvapím vás, samozrejme, Renew Europe, sociálni demokrati, ľavica, zelení a dokonca aj časť konzervatívcov z EPP to podporila.
Zaujímavé však je, kto je proti. Samozrejme, teda časť konzervatívcov, ultrakonzervatívci a krajná pravica. Čiže mňa extrémne pobavil ten váš termín krajne pravicoví liberálni progresívci, lebo krajná pravica, je nám jasné, o čo im ide aj v Európskom parlamente, aj inde.
A táto antiživot, pretože v skutočnosti byť proti interrupciám znamená byť proti životu, pretože ohrozujete zdravie a životy žien, antiženy koalícia, je skutočne veľavravná.
A vy, pán Krátky, vo svojom uznesení chcete, aby táto Národná rada vyjadrila svoje znepokojenie nad týmito snahami Európskeho parlamentu začleniť právo na interrupciu do charty, čiže nechcem vás teda nálepkovať, ale tiež ním nevyjadrujete určitý postoj a chcete, aby to bol postoj tejto Národná rady. No ja dúfam, že nebude.
A povedala som vám to aj na výbore, poviem vám to zas, mňa vyslovene uráža, že v roku 2024 tu musím vystupovať a brániť nielen seba, ale hlavne aj ostatné ženy, pred vašou ideológiou. Mimochodom, tou, ktorou vaša strana straší ohľadom tej mojej. To je, to je skutočne veľmi vtipné.
Vy, vy navyše poviete, že toto uznesenie Európskeho parlamentu naháňa vodu na mlyn extrému. Ak si toto myslíte, aj keď teda cieľom je presný opak, a síce ochrániť ženy od extrému, tak prečo vy chcete prijímať uznesenie, ktoré na toto uznesenie takýmto spôsobom reaguje, rozdúchava tu vášne, je veľmi zavádzajúce, klamlivé, strašíte ním, tak komu vlastne naháňate vodu na mlyn takýmito aktivitami? Akože odpovedzte si sami.
Za mimoriadne slabošské v tomto prípade však považujem, že sa skrývate za princíp subsidiarity. A... Však o tom sme sa už tiež bavili, ale poďme na to zas. Nie je to prvýkrát, čo vám vadí akože porušenie, a tu si teda, prosím, zapamätajte to akože, pretože sa v skutočnosti vôbec o žiadne porušenie princípu subsidiarity nejedná, ale akože porušenie princípu subsidiarity, padali tu také veľké slová, že suverenita, naša národná hrdosť a neviem čo všetko, pritom o to v tom uznesení nejde, ale nevadí, ale vám vždy vadí princíp subsidiarity v prípadoch, kde sa jedná o reprodukčné práva alebo LGBT práva. A to je veľmi zaujímavé, lebo ten princíp subsidiarity sa aplikuje teda na všetky možné oblasti, ale vtedy vás to nedvíha zo stoličiek. Oháňate sa tým, že na výbore, VEZ, nedostatočne prihliadame na rešpektovanie princípu subsidiarity.
No a ja by som vám teda pripomenula, že tie legislatívne návrhy, ktoré ste v minulom volebnom období navrhovali, myslím, prostredníctvom pána poslanca Vetráka, ktoré vy teraz recyklujete, a my ich podporujeme, lebo však poďme lepšie chrániť ten princíp subsidiarity, ak, ak teda môžme, ale vy ste ich mohli presadiť, keď ste mali ústavnú väčšinu, aj potom, keď už ste mali že nie ústavnú väčšinu, ale tých troch poslancov od pána Tarabu, ako nám povedal, myslím, predvčerom, a nepodarilo sa vám to, ale však dobre, poďme na tom pracovať, aby sme teda sa viacej zaoberali princípom subsidiarity, ale vo všetkých doménach.
A viete, pán poslanec, vy máte vo VEZ-e členku, pani poslankyňu Záborskú, a ja teda vôbec teraz nechcem nijakým spôsobom zaútočiť, so všetkým rešpektom, úctou, ja viem, prečo pani poslankyňa nechodí na VEZ, ale vy tam máte náhradníka, tak tam toho človeka posielajte, a nech ten človek dohliada na to, aby sa princíp subsidiarity, o ktorom máte pocit, že teda nedostatočne naň prihliadame, aby sme na tom VEZ-e riešili. A napriek tomu je v drvivej väčšine schôdzí nášho výboru vaše miesto prázdne. No tak.
Navyše, ak teda už chcete kritizovať fungovanie výboru a škoda, že... Vidím tu nejakých vašich členov, členky? Asi nie. Áno, pán kolega, no. Tak my sme sa minulý týždeň stretli na takej pracovnej skupine, aby sme diskutovali o zlepšení fungovania nášho výboru a konkrétne aj tejto kontrolnej činnosti, ktorú má náš výbor vykonávať, a vy ste na tom stretnutí opäť neboli, nikto z vás – á, aj ďalšieho pána kolegu tu, odpustite mi – a to ma mrzí, pretože keby tam niekto od vás bol, tak by ste vedeli, že sme sa zhodli na tom, že chceme zlepšiť a zefektívniť práve túto kontrolnú činnosť a že ak VEZ doteraz si nevykonával túto funkciu tak, ako by možno mal, tak to nie je kvôli tomu, že chýbali kompetencie alebo ja neviem čo, ale kvôli tomu, že my poslanci a poslankyne sme si neplnili svoje úlohy spravodajcu a spravodajkýň. A minulý týždeň sme sa na tom zhodli, že toto ideme zlepšiť, no. Ale tak nebudem odbočovať, len som považovala za potrebné to teda pripomenúť, že ak je princíp subsidiarity porušovaný, tak konať môžeme, dokonca musíme. A máme na to aj priestor, aj kompetencie.
Ale poďme teda na ten princíp subsidiarity, za ktorý sa skrývate. Vy hovoríte vo vašom uznesení, že otázky týkajúce sa zdravotnej politiky sú v kompetencii národných štátov. Opäť úplne neviem, že čo to je národný štát, asi členský štát, ale v poriadku. Vôbec nerozporujem, že áno, toto je národná kompetencia, ale že teda preto považujete návrh uznesenia Európskeho parlamentu za nerešpektujúci princíp subsidiarity a prekročujúci kompetencie Európskeho parlamentu.
Nuž, uznesenie. Uznesenie nie je legislatívny akt. A princíp subsidiarity, ktorý je zakotvený v čl. 5 Zmluvy o Európskej únii, hovorí, že EÚ nemôže konať v iných prípadoch, teda ako v oblastiach, kde má exkluzívnu, alebo teda výlučnú právomoc, pokiaľ jej zásahy nie sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej regionálnej alebo miestnej úrovni. Tento princíp sa však aplikuje len na legislatívne akty.
Čo sú to legislatívne akty na úrovni Európskej únie? Nariadenia, smernice napríklad. Uznesenia, e-é. Ani správy napríklad. Tu by som pripomenula správu Matič, ktorá taktiež zdvihla zo stoličky veľmi veľa ľudí, a taktiež vtedy argumentovali princípom subsidiarity. No nie. Princíp subsidiarity sa v európskom práve aplikuje cesta prima – legislatíva. Bodka. Uznesenie ani správa legislatívou nie sú.
A keby sme aj chceli si povedať, že teda nemali ste na mysli uznesenie, že teda nerešpektuje princíp subsidiarity, ale to, čo by nasledovalo, keby Európsky parlament, keby Európska rada vypočula Európsky parlament, tak ani na to sa to neaplikuje. Európsky parlament totiž volá po revizizmu, a to nie je legislatívny proces a revízia zmlúv nie je legislatívny akt. Navyše ho majú v rukách členské štáty, pán kolega.
Čiže vy vlastne chcete vo vašom uznesení odkázať členským štátom, že to majú v rukách. No veď a to im hovorí aj to uznesenie Európskeho parlamentu, že, členské štáty v Rade, konajte. Ak členské štáty nebudú chcieť konať a ja osobne, no, chcem byť optimistka, ale, žiaľ, súčasná situácia mi to nedovoľuje, nemyslím si, že momentálne by napríklad Maďarsko súhlasilo s tým, aby právo na interrupciu bolo zahrnuté do charty. Opakujem, majú to v rukách členské štáty, a teda aj Slovensko.
Preskočím celú tú časť, pretože mi už neostáva veľa času, o kompetenciách EÚ a členských štátov, ale v charte, a dotknem sa aj trochu ľudských práv, ktoré potom moja kolegyňa Lucia Plaváková rozvedie, v charte je skutočne množstvo práv, ktoré sú v tomto ľudskoprávnom mechanizme garantované a následne aplikované členskými štátmi. Nie sú to žiadne superpráva, ktoré pretože sú v charte, tak nepoznajú žiadne národné obmedzenia, alebo teda národné rámce.
A aj právo na interrupciu, keby sme ho zahrnuli do charty, tak by neznamenalo, že teraz vo všetkých členských štátoch by existovali, a teraz si prepožičiam termín od pána premiéra, super-potraty, a síce, že by bolo možné napríklad, že nejaká žena deväť mesiacov nosí dieťa a zrazu si povie týždeň pred pôrodom, že fú, ja som si to rozmyslela, ja ho už nechcem, tak idem na interrupciu. Nie. Toto je proste strašenie ľudí niečím, čo neexistuje skutočne nikde na svete, že ani keby ste si vymysleli, ja neviem, na tejto plochej Zemi asi také nič neexistuje, ale že nejaký štát, kde by proste bol absolútne liberálny zákon o interrupcii, tak nikde vám nevykonajú interrupciu v deviatom mesiaci alebo tesne pred pôrodom. Však máme tu aj pána kolegu, ktorý je doktor, potvrdíte, že nič také neexistuje, však? No. To je proste hlúposť. To je čisté strašenie ľudí niečím takýmto, že to by sa tu teraz zaviedlo, keby to bolo ľudské právo, keby to bolo uznané ako ľudské právo. Nič také sa nechystá, nič také neexistuje.
Keby sme zahrnuli právo na interrupciu do charty, tak by to znamenalo, že členské štáty by, samozrejme, naďalej mali kompetenciu nastaviť tomu právu na interrupciu právny rámec. A tak ako je to u nás, tak, ako je to inde. Jediné, čo by nemohli, je úplne zakázať interrupcie, alebo ich de jure povoliť, ale de facto zakázať, tak ako je to v Poľsku. Čo by sa zmenilo u nás na Slovensku? My máme zákon, ku ktorému ja mám teda veľmi veľa výhrad, ale niektorí ľudia ho považujú za dostatočný, no tak dobre, povedzme si, že zatiaľ to, ten status quo je viac-menej prijateľný, nepotrebujeme obmedzenia, čo by to ale znamenalo pre ten náš zákon, keby sme prijali právo na interrupciu do charty? Myslíte si, že teraz by sme museli zrušiť všetky lehoty, zrušiť všetky podmienky, ktoré tam máme? No nie. Na Slovensku by sa nezmenilo absolútne nič. Jediné, čo by toto prijatie do charty znamenalo, je, že, opakujem, keby sme tu mali nejakú extrémistickú vládu, a je jedno, ktorého konca extrému by bola, tak by nemohli zrušiť interrupcie. nemohli by ich zakázať, nemohli by ich obmedziť tak, až by sa de facto nemohli vykonávať. To je jediné. Čiže v súčasnej právnej podobe v takej, ako máme na Slovensku, by to, opakujem, neznamenalo nič. Čiže strašíte absolútne zbytočne.
V uznesení tiež zavádzate, keď hovoríte, že oceňujete zdržanlivosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napriek svojmu vplyvu na postoje štátov v otázkach súvisiacich s nenarodeným dieťaťom vo svojej rozhodovacej činnosti pojem každý, teda aj nenarodené dieťa, vysvetľuje vždy vo svetle vnútroštátnej právnej úpravy.
No, mne už úplne neostáva čas na to, aby som vám prečítala rozhodnutia, či už teda Paton vs. Spojené kráľovstvo z 1980 alebo aj prípad VO proti Francúzku, 2004, ale aj tak či tak v skratke, ja vám ich potom posuniem, z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nikdy nepriznal plodu právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru a ani nikdy nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval alebo akokoľvek obmedzil interrupčný zákon. Naopak, a to teda rozvedie viac kolegyňa Plaváková vo svojom vystúpení, interrupcia je ľudským právom.
Mohla by som vám tu ďalej citovať napr. aj výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie diskriminácie žien, CEDAW, ktorý vydal veľmi jasné stanovisko, a síce že zákony kriminalizujúce lekárske úkony, ktoré potrebujú iba ženy a trestajúce ženy, ktoré tieto procedúry podstúpili, tvoria prekážku v primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy a ohrozujú právo na nediskrimináciu v oblasti zdravia a ochrany práv žien na rovnosť podľa čl. 2 Dohovoru o odstránení diskriminácie žien.
Je skutočnosťou, a teda v práve je to, myslím, známe, dúfam, že obmedzenie práva na interrupciu má aj ďalšie diskriminačné dopady, a síce na užívanie iných práv. A to si myslím, že teda tiež kolegyňa Plaváková rozvedie. To ale vo vašom uznesení nevidím. Naopak, čo tam vidím, je odvolávanie sa na Ústavu Slovenskej republiky. Tak mi dovoľte, pán kolega, citovať Ústavný súd Slovenskej republiky, a síce nález Ústavného súdu zo 4. decembra 2007:
„Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia. Do tohto rámca patrí a je ústavou chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v stave tehotenstva mieni zotrvaťaž do jeho prirodzeného ukončenia, predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie.“ Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
No, tak už, prosím, nezavádzajte, nešírte paniku o uznesení, o ktorom hovoríte, že hovorí niečo, čo nehovorí, a už vôbec sa, prosím, neskrývajte za princíp subsidiarity, lebo, myslím si, že som vám to úplne jednoducho vysvetlila, že ten sa jednoducho ani na uznesenie, ani na to, čo môže nasledovať a čo si ja osobne myslím, teda, že, žiaľ, nebude nasledovať, pretože členské štáty to momentálne nebudú chcieť, tak tento princíp sa na to neaplikuje.
Ak ste teda vy, pán kolega, alebo ďalší kolegovia, kolegyne z vašej strany, alebo iní ľudia sediaci tu v pléne proti interrupciám, tak jednoduchá rada, nikdy na ne nechoďte. (Potlesk.) A nechajte nás ženy rozhodovať slobodne o tom, či sa staneme, alebo nie matkami, rozhodovať o našich telách a mysliach. My vás kontrolovať a ovládať nechceme, vďakabohu.
A posledná vec, taká prosba, prosím, neposielajme takéto uznesenia do Európskeho parlamentu, pretože sa zase len strápnime tým, že neovládame ani len prvú kapitolu práva Európskej únie pre začiatočníkov.
Ďakujem. (Potlesk.)
