Videokanál klubu

Ďakujem pekne, Majo, za tvoje vystúpenie.
Rád by som tuná nasvietil v tejto diskusii na jednu vec, že teda, samozrejme, to celé posledné dva týždne sme svedkami veľkého chaosu, to už sme si tuná párkrát povedali, ale oni sa zľakli tej Ficovej drahoty, že to ako tá dépeháčka masívne zasiahne peňaženky ľudí.
A tá reakcia je vlastne ešte horšia ako, ako tá Ficova drahota pred dvoma týždňami, pretože, pretože znamená veľmi silný zásah do podnikania, do toho, ako, jednak daňou z finančných transakcií, ale aj tými ďalšími. Včera predstavená 24-percentná sadzba na právnické osoby znamená jednoducho sekera do krku podnikateľom, tvorcom hodnôt, zamestnávateľom, živnostníkom aj zamestnancom. Všetci títo si výraznejšie priplatia na to, aby mohli skonsolidovať, ale dôsledkom bude jednak táto Ficova drahota v inflácii budúci rok a pomalší ekonomický rast v najbližších rokoch. A ja som to včera na finančnom výbore ministrovi financií povedal, on trochu pritom znervóznel, že prvý polrok sa koalícia venovala Trestnému zákonu, nerobila nič iné a dnes je dôsledok viac krádeží, viacej, viacej kriminality, už sa to volá priestupok, nie trestný čin, ale ľuďom je jedno ako sa to volá, keď ich okradnú a veľmi dobre si to uvedomujú. A ja aj tuto teda sľubujem ministrovi financií, že rovnako sa budeme pozerať na dôsledky tejto Ficovej drahoty, ktorá výrazne zasiahne podnikateľov, bude to trvať dlhšie, ale tie následky dlhodobo budú, budú veľmi, veľmi drastické pre našu budúcnosť a životnú úroveň.

Ja by som sa dotkol časti vystúpenia pána poslanca Viskupiča, ktorý hovoril práve o tom chaose, ktorý vznikal pri tvorbe konsolidačného balíka. Nám na výbore bolo povedané, že nejedná sa o žiadne zbrklé rozhodnutie, a že naopak, že sa stretávajú odborníci od začiatku roka a všetko majú veľmi dobre premyslené. Ale potom neviem, či si niektorí pamätáte tú prvú úvodnú tlačovku, ja som ju pozeral celú, bol tam pán minister, bol tam pán premiér, boli tam traja vyjednávači za všetky strany a prezentovali nejakú dohodu. Myslím, že tam bol pán Drucker za HLAS a pán Taraba za SNS a pán Kamenický asi za SMER a oni sa tam postavili aj s pánom premiérom vtedy a oznámili dohodu na konsolidačnom balíku, na ktorej teda pracovali pol roka. Aj túto faktickú by som možno rád využil potom na pána ministra, lebo on rád reaguje, tak ja by som chcel vedieť potom, ako on to vníma, že táto dohoda, ktorú tak strašne ťažko vyjednávali, sa im rozpadla a rozpadáva sa im a nastal taký chaos, ktorý vyzerá presne tak, ako on sám kritizuje tú predchádzajúcu vládu, a dokonca ja by som povedal, že to je ešte horšie.
Tak budem rád, pán minister, potom za reakciu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – podávame návrh na zaradenie bodu programu 19. schôdze návrh na odvolanie poslanca Rudolfa Huliaka z funkcie predsedu výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, číslo parlamentnej tlače 496.

Ďakujem.
Ja budem pomerne stručná. Tento návrh sme predložili, aby sme vyriešili situáciu krízovú, ktorú v parlamente musíme dlhé mesiace znášať, odkedy sa stal bývalý predseda Národnej rady pán Pellegrini prezidentom Slovenskej republiky.
My máme za to v klube Progresívne Slovensko, že situácia kedy Národná rada nemá právoplatne zvoleného predsedu Národnej rady, ale má len povereného podpredsedu a ďalších, v súčasnosti len dvoch podpredsedov, ktorí vedú a riadia schôdze Národnej rade, je neudržateľná, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože v zásade Národnú radu by mal viesť človek, ktorý ako predseda Národnej rady získal dôveru všetkých poslancov, alebo teda poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto sme na túto schôdzu predložili uznesenie, na základe ktorého by Národná rada vyhlásila voľbu na predsedu Národnej rady a mohol by byť navrhnutý akýkoľvek kandidát alebo kandidátka. Predsedom by sa stal ten, ktorý by získal väčšinu hlasov.
Myslíme si, že táto situácia a prijatie tohto uznesenia by vyriešili aj tú situáciu, ktorú tu zažívame za posledné dni, kedy sa parlament zaoberá svojvoľným výkladom rokovacieho poriadku z hľadiska dvoch podpredsedov, s ktorými máme viacerí výkladové problémy, kde sa musíme zaoberať nálepkami, kde sú poslanci a poslankyne rôznym spôsobom excesívne upozorňovaní a kde človek, ktorý vedie schôdzu, častokrát, či už je to jeden, alebo druhý, používa skôr policajné metódy, ktoré sa nehodia do poslaneckej snemovne, kde, ako pripomínam, mandát poslanca a poslankyne je zakotvený ústavou, je daný ako slobodný mandát podľa svedomia konkrétneho poslanca a poslankyne ohraničený ústavným sľubom. Tá sloboda je v čo najširšej možnej miere a tie pravidlá, ktoré tu platia, ako aj povedal Ústavný súd v náleze Ústavného súdu, ktorý som citovala ešte aj na ústavnoprávnom výbore v stredu večer, majú byť predvídateľné, tak aby mandát ten poslanec alebo poslankyňa vedeli vykonávať spôsobom, že vždy vedia, že v prípade niečoho, ak nastane vec A, tak bude dôsledok B, ale nie, že sa pravidlá budú iracionálne a svojvoľne autoritatívne meniť počas výkonu nášho mandátu.
Ako aj povedal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, ktorý sa týkal práve toho momentálne sporného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že či, čo sú teda tie iné obdobné vizuálne pomôcky alebo zobrazenia. Tak síce parlament má právo prijať vnútorný predpis, ktorým môže regulovať svoju činnosť a postupy, avšak táto regulácia nesmie byť excesívna, nesmie zasahovať a obmedzovať reštriktívnym spôsobom slobodný výkon Ústavou garantovaného mandátu poslanca alebo poslankyne Národnej rady.
Myslím si preto, že zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky by mohlo aj ukončiť tieto žabomyšie vojny a spory a bolo by signálom, že Národná rada si uvedomuje, že tento stav je neudržateľný.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Na túto schôdzu Národnej rady spolu s kolegom Martinom Dubécim a kolegyňou Zuzanou Mesterou predkladáme návrh na uznesenie Národnej rady, ktorou, ktorým sa vlastne bude, ktorým sa Národná rada uznesie na voľbe predsedu Národnej rady, a bližšie o tomto návrhu poviem v ústnej rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Tento notebook som si položila úplne rovnako, ako si ho kladiem celý rok na toto miesto, pretože mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď mám veci nižšie. Tento notebook má presne tieto nálepky celý rok, a nie je tam, žiadna zmena na ňom nenastala. (Rečníčka zobrala notebook do rúk, ukazujúc ho plénu.) Tento notebook som ukázala pred... Včera to bolo či kedy? Som ukázala pánovi Dankovi, a povedala som mu, že aj ja tu mám nálepku a pán Danko mi na to povedal, že vás som neupozornil.
Takže vy si myslíte, že to nie je selektívne, Hej? Toto isté som povedala aj pánovi Gašparovi, že aj ja to tam mám, ale u mňa to nevadí. A ja sa pýtam prečo? Pýtam sa, prečo to vadí u pani poslankyni Plavákovej.
Podľa mňa to je absolútne nehorázne, že my sa tu v ťažkých časoch na Slovensku venujeme nálepkám s dúhou, a je to, že... Vy si uvedomujte, že čo robíte? Táto krajina má absolútne obrovské problémy s tým, aby vôbec sme dokázali byť konkurencieschopní, aby sme, aby sa tu nezdražovalo len tak láro-fáro, aby naše deti neišli, neodchádzali do zahraničia a nevracali sa naspäť, čo sa deje, a vy tu riešite nálepky! A ešte si pani Plevíková si dovoľuje jej povedať, že ona nejak provokuje!
Pani, pani Plaváková má celý rok tiež rovnaký notebook a s rovnakými nálepkami, ako mám ja. A zrazu vám to vadí, hej?! V jeden deň o 10.23 hod. je tu pán Danko a jemu to začne vadiť, potom to začne vadiť pánovi Gašparovi. Prečo? Lebo vy tam máte nejaké hrádky medzi sebou, že si tu neviete proste doma upratať? Lebo neviete riadiť túto krajinu? To je taká strašná hanba!
Ja som prvýkrát poslankyňa Národnej rady a ja sa nestíham celý rok diviť, čo tuto sa predvádza! Ako vy absolútne kašlete na problémy ľudí, problémy na Slovensku, ako kašlete na predložené zákony a návrhy zákonov, ktoré aj od nás sú práve prorodinné napríklad, alebo v tejto chvíli sú práve na to, aby mohli ľudia rôzneho vierovyznania žiť slobodne a byť, mať registrované svoje cirkvi, a vy na to úplne kašlete! Vás... vy riešite nejakú samolepku, ktorú pani Plaváková tam má celý rok, ktorú ja Dana Kleinert mám celý rok. Ja to mám dokonca dlhšie, lebo tento notebook používam normálne.
Takže, pán Gašpar, nedávam si teraz tento notebook preto sem dole, lebo si myslím, že vy máte pravdu. Tento notebook si dávam sem dole preto, lebo mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď to mám smerom dole, to je celé.
A rada by som pokračovala ku môjmu vyjadreniu k návrhu zákona, ktorý keby ste trošku počúvali, tak by naozaj vás mohol aj trošku zaujať! A keby ste trošku mali citu k ľuďom tejto krajiny, tak by ste si ho vypočuli a dokonca by ste ho aj podporili!
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď mi bol pridelený tento návrh zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, úprimne som sa potešila. Medzitým sa stalo milión takýchto nehoráznych vecí. A to preto som sa potešila, že je to téma veľmi zaujímavá a návrh zákona prináša rozumnú a v prospech veriacich ľudí na Slovensku potrebnú službu.
Novembrová nežná revolúcia v roku 1989, ktorej 35. výročie budeme čoskoro oslavovať, je presne tým momentom, kedy sa totalitnému režimu komunistov, ktorí, bohužiaľ, sú stále mentálne aj v týchto radoch vzopreli ľudia s liberálnymi hodnotami, ľudia rôznych vierovyznaní, ale aj ľudia bez vierovyznania. Vzopreli sa týmto komunistom ľudia konzervatívni viac, ale aj ľudia konzervatívni menej. Boli to študenti, boli to ľudia starší, ľudia pracujúci naprieč spoločnosťou. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že liberálna demokracia, čiže to, čo žijeme dnes, prináša a zaručuje slobodu slova a slobodu vierovyznania. Spomeňme si totižto na tie časy, keď viera mala byť a bola stigmou. Spomeňme si na časy spred roka 1989, boli to časy komunistov, ktorí nám zakazovali slobodu slova, slobodu cestovania, zakazovali nám slobodu dostupnosti vzdelávania kádrovaním a aj slobodu vierovyznania. Nie je to správne, a ja fakt verím, že snáď sa na tomto tu zhodneme.
Sloboda vierovyznania sa tu zaručuje každému a my tu v parlamente, by sme mali myslieť na to bez ohľadu na to, akej viery a či vôbec nejakej viery sme, pretože my tu nezastupujeme nás samých, naše osoby, zastupujeme ľudí na Slovensku a s touto zodpovednosťou by sme mali k výkonu nášho dočasného mandátu aj pristupovať. Argumenty, ktoré sme si od navrhovateľa a navrhovateliek vypočuli, sú logické, sú to argumenty pokojné a sú to argumenty praktické, a tak by sme k nim v mene poctivého výkonu mandátu teda pristupovať mali.
Chcem preto týmto apelovať na vás, poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne, dávajme našim voličom viac. Vráťme sa na cestu, kedy politicky iné názory sú a môžu byť zaujímavou a podnetnou debatou tak na pôde tohto parlamentu, ako aj vo verejných debatách. Vráťme sa tam, prosím, kde slušné správanie je normou, a nie je vybočením.
Žiadajme od samých seba aj od svojich kolegov slušnosť a vlastne jednoduché napĺňanie etického kódexu poslanca, ktorý v § 9a okrem iného hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov.
Chcem sa ale týmto v tomto príspevku obrátiť aj na voličov a voličky všetkých strán, aby žiadali od nás, od svojich poslancov a poslankýň viac. Žiadajte od nás pozorné naštudovanie si návrhov a žiadajte od nás aj zodpovedné príspevky bez konšpirácií, populizmu a klamstiev, pretože aj také sme tu pri tomto predloženom návrhu zákona mali od poslanca za SNS pána Ľuptáka vo faktickej poznámke, a je to škoda, lebo ako som spomenula, je to dobrý návrh zákona.
Ale ešte jednu vec by som sa chcela spýtať v súvislosti s tým, čo sa v čase predkladania tohto návrhu stalo a na čo tu aj v ostatných vetách aj trochu narážam. Pýtam sa pána poslanca Huliaka, kedy a či vôbec sa začne správať ako dospelý človek, ako volený zástupca ľudí. Kedy a či vôbec príjme zodpovednosť za nehoráznosti, ktorými uráža všetky ženy na Slovensku? Pýtam sa pána Huliaka, kedy sa vzdá poslaneckého mandátu na opakované neakceptovateľné sexistické a dehumanizačné urážky, ktorými doslova špiní verejný priestor. Pýtam sa vás žien, ale aj mužov z Očovej, či toto je starosta, ktorý vás má zastupovať. Či pán Huliak hnusným nadávaním na ženy nejako zlepšil vaše životy? Či cítite, že s takýmito volebnými zástupcami sa zlepší život vašich dcér, sestier, partneriek, či matiek?
A keď sme pri tomto návrhu zákona, tak sa pýtam aj vás veriacich, ktorí sa hlásite k evanjelickej cirkvi, ku ktorej sa prihlásil aj pán poslanec Huliak, či takéto výrazy vášho deklarujúceho spoluveriaceho sú pre vás akceptovateľné. Evanjelická cirkev požaduje podľa podľa svojej ústavy od svojich členov, aby okrem iného žili aj príkladným občianskym životom a dodržiavali zásady kresťanskej mravnosti a občianskej spolupatričnosti.
V kontexte tohto návrhu novely zákona a v kontexte ostatných dní, by som chcela nasvietiť aj to, že sa tu zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti tak, ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme a my poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky musíme ísť na tejto ceste príkladom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja vlastne chcem len reagovať na túto veľmi bizarnú diskusiu, ktorá sa tu rozpútala k tomuto zákonu.
Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale toto selektívne uplatňovanie rokovacieho poriadku, ktoré tu predvádzate, celý ten čas vedľa pani poslankyne Plavákovej sedí pani poslankyňa Kleinert s takými istými nálepkami, ktorej pán Danko na začiatku povedal, že ale ju neupozorňuje, tak to vás upozorňujem na to, že to je veľmi selektívny prístup.
Včera tu bol pán poslanec Hlina, ktorý mal ako celý, samozrejme, už to urobil presne kvôli tejto debate, mal tu celý notebook polepený nálepkami.
Čiže ja by som vás naozaj poprosila, aby ste uplatňovali túto vašu interpretáciu rokovacieho poriadku na všetkých poslancov rovnako, pretože inak porušujete ústavu.
Ďakujem.

No, ja tu teda vystupujem ako jedna z predkladateliek tohto zákona, ktorý je teda o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ale musím povedať, že tá rozprava o tomto zákone nám tu v posledných dňoch nabrala naozaj pomerne zvláštny spád, a je to veľmi smutný paradox, že tieto veci, ktoré ja považujem za absolútne bezprecedentné v histórii tohto parlamentu, sa tu odohrávajú v rámci rozpravy o registrácii cirkví a náboženských spoločností. To by som tak zaznamenala na vašom mieste.
A je mi naozaj trocha ťažko vystúpiť k tejto téme po tom, čo sa tu odohralo v stredu a čo sa tu teda odohráva aj teraz, pretože veľmi ťažko sa hovorí o vzťahu štátu a cirkvi, o viere, ktorá má robiť človeka lepším, o kresťanských hodnotách a o podpore tých, ktorí ich presadzujú, po tom, čo sme tu zažili zo strany pána podpredsedu Danka, teraz pána podpredsedu Gašpara, ale teda najmä pána poslanca Huliaka.
Viete, etika, étos a morálka sa nebuduje prázdnymi rečami o politickej kultúre, nebudeje sa ani búchaním sa do pŕs, kto je väčší kresťan, alebo naťahovaním sa o tom, kto postaví väčší stožiar, pretože skutočná, a ak chcete, a to hovorím tuto na túto stranu parlamentu (rečníčka gestom ľavej ruky ukázala na časť sály), kresťanská a národná, ale najmä civilizovaná politická kultúra sa buduje len tak, že ju budeme žiť, že ju budete žiť vy všetci, že ju budete žiť vy, pán predsedajúci, že ju bude žiť pán Danko, že ju bude žiť pán Huliak a všetci podobní.
A ja tu chcem povedať a poviem to tu ešte veľakrát, ak poslanec Huliak sa po tom, čo tu predviedol v súvislosti s kolegyňou Plavákovou, nevzdá svojho mandátu, nemôžme brať už nikdy vážne žiadne prázdne reči zo strany SNS o politickej kultúre, o morálke, nebodaj o kresťanských hodnotách alebo vlastne o čomkoľvek. A ja to tu budem opakovať zakaždým, keď pán poslanec Huliak bude v tomto pléne.
Ale teda vrátim sa k téme tejto rozpravy, ktorou je teda ten návrh novely zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. A ako som už bola spomenula, máme tu v tomto parlamente pomerne veľa poslancov a poslankýň, ktorí sa veľmi deklaratívne hlásia ku kresťanským hodnotám. A je mi aj troška ľúto, že tu napríklad teraz nie sú, pretože nie je úplne časté, že by sme sa okrem toho oháňania sa kresťanskými hodnotami o nich naozaj aj bavili v tomto pléne a predkladali zákony, ktoré napríklad s týmito hodnotami súvisia. A verte-neverte, zmyslom toho zákona, ktorý tu s kolegom a kolegyňou predkladáme, je totiž vniesť viac kresťanských hodnôt aj do registrácií cirkví a odstrániť komunistický model, ktorého sa ešte stále na Slovensku držíme pri registrácii cirkvi. A najmä je cieľom tohto zákona odstrániť teda diskrimináciu voči rôznym novým, opäť najmä kresťanským spoločenstvám a náboženským zoskupeniam.
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi a sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, nedovolíte!“
Tak takto sa k nám prihovára samotný Ježiš Kristus. A je dôležité si uvedomiť, vďaka zákonom, ktoré dnes máme a ktoré v minulosti prijal tento parlament, nemôžu všetci ľudia na Slovensku praktizovať svoju vieru za rovnakých podmienok. Moji kolegovia predo mnou, síce teda s tými nečakanými prestávkami a divergenciami, ale pomerne presne popísali, o čo v tomto zákone ide, a tiež to, že sa snaží odstrániť aj ústavnú nerovnosť pri registrácii cirkví a náboženských spoločností, takže ja vám porozprávam jeden krátky príbeh.
Ja osobne som členkou jednej z malých slovenských protestantských cirkví, cirkvi bratskej. Môj starý otec bol jeden z prvých pastorov tejto cirkvi a jej spoluzakladateľom na Slovensku. Dodnes si pamätám, ako sme v 80. rokoch v montážnej jame v garáži schovávali jeho v Amerike vytlačené samizdaty, ktoré sa potom potajomky distribuovali do rôznych kresťanských komunít, protestantských, katolíckych, prebudeneckých, všetci boli na jednej lodi, pretože všetkých režim perzekvoval rovnako.
Uvedomme si, kolegovia a kolegyne, že základ toho zoznamu štátom uznaných cirkví, ktorý dnes máme na Slovensku, pochádza ešte z čias komunizmu a nebol vytvorený preto, aby cirkvám pomáhal, ale na to, aby ich kontroloval. Financovanie cirkví, zoznam uznaných spoločenstiev boli nástrojom na dohľad na cirkvami počas komunizmu. A my dnes ten istý zoznam používame ako údajný výdobytok politík štátu voči cirkvám. Bohužiaľ, výsledkom je narastajúca nerovnosť v prístupe k rôznym veriacim spoločenstvám a náboženským spoločnostiam.
Ten systém je od základu zlý a výsledky hovoria za všetko. Moja štátom uznaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 440 členov. Ak by vznikla v súčasnosti, potrebovala by ich 50-tisíc. Prečo vlastne? Akú relevanciu má zoznam, ktorý vznikol v 50. rokoch a zostavili ho komunistickí tvorcovia represívnej legislatívy. Tak ako na prelome 19. a 20. storočia vznikali rôzne prebudenecké cirkvi, tak ako môj starý otec našiel svoju vieru ako Slovák uprostred Uhorska vďaka americkým misionárom, tak ako sa moja stará mama, nemecká evanjelická diakonisa z Vojvodiny šírila svoju vieru a pomáhala ľuďom kdesi v okolí Nyíregyházi, tak aj dnes a stále vznikajú nové a nové komunity ľudí, ktorí hľadajú rôznym spôsobom Boha a pravdu o svete. A ak je Slovensko demokratická krajina, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako deklaruje v ústave, tak nemôže pripúšťať, že viera niektorých občanov je lepšia a hodnotnejšia ako iná.
Náboženstvo je jednou zo súčastí ľudskej dôstojnosti a pre mnohých jeho prívržencov je to oveľa viac, než len obyčajná voľba životného štýlu, je to najhlbšia súčasť ich identity. A toto si pripomínajme aj pri iných identitárnych diskusiách v tomto parlamente.
Morálny základ slobody vierovyznania spočíva v tom, že vieru chápe sekulárny štát ako niečo, čo prispieva k skvalitneniu života a k zlepšeniu spoločnosti. Štát uznáva, že existujú aj sekulárne dôvody, prečo je viera považovaná za spoločenskú hodnotu, a práve preto garantuje slobodu vierovyznania. Menej právnickým jazykom povedané, aj v sekulárnom štáte uznávame, že viera môže robiť ľudí a spoločnosť lepšími, a práve takúto vieru chceme podporovať vo všetkých jej prejavoch, ktoré nezasahujú do práv a identity iných občanov. Práve preto je úlohou štátu zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k viere, k náboženským prejavom a zároveň aby viera jedného neobmedzovala práva druhého.
Myslím si, že 35 rokov po páde komunizmu by sme sa k tomuto cieľu mohli konečne spoločne vydať, katolíci, protestanti, prebudenecké cirkvi aj iní veriaci. Hádam nepotrebujeme ten útlak a represiu na to, aby sme boli všetci na jednej lodi.
A úplne na záver, keďže sa tu bavíme o cirkvách a kresťanstve a keďže som včera počula, že pán Huliak je podľa svojich slov hlboko veriaci kresťan, tak tu mám jeden citát z Biblie, špeciálne pre pána poslanca Huliaka, ku ktorému sa Starý zákon prihovára v Knihe prísloví:
„Ako k letu nepatrí smiech a k žatve dážď, nepristane bláznovi česť. Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky, ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ. Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti, opakuje blázon svoje bláznovstvo. Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry? Blázon má viac nádeje, než on.“
Ďakujem, kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Naozaj pre záznam, aj pre Ústavný súd to skonštatujem, že toto je čistá šikana a diskriminácia mojej osoby. Ja odtiaľto vidím kolegyňu s notebookom s nálepkami, včera vystupoval poslanec Hlina s nálepkami. Je to čistá šikana mojej konkrétnej osoby a chcem, aby to tu odznelo, aby sa s tým vedel aj Ústavný súd riadne vysporiadať.
Toto je absolútne neprijateľné v demokratickej krajine, aby som ja ako poslankyňa Národnej rady bola šikanovaná pre moju identitu, a pre to, čo tu reprezentujem a akých ľudí tu zastupujem. To je absolútne neprijateľné a mňa veľmi mrzí, že ste takto hlboko klesli a takto nízko sa správate.
Ďakujem. (Potlesk. Reakcia z pléna.)

Pán predsedajúci, ja žiadam, aby sa teda dôsledne dodržiaval rokovací poriadok pri každom. V iných prípadoch sa tu rečníci opravujú, alebo teda napomínajú, keď sa odchýlia od toho, čo majú robiť, takisto to malo byť zachované pri pani Plevíkovej. (Potlesk.)