Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal.
Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše.
Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda.
Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov.
Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí.
K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely.
V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu.
To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje.
V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly?
Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej – sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomanského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti.
Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde.
Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou.
Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ku kvalite štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a k výhľadu na ďalšie dva roky sa určite kompetentnejšie vyjadrili moji kolegovia, ktorí v tejto oblasti disponujú dlhoročne získanou expertízou. Určite bude lepšie, ak sa vo svojom príspevku zamieram na tie časti rozpočtu, ktoré majú saturovať vzdelávanie, vedu a výskum.
V súvislosti s nedávnym úmrtím profesora Traubnera reprízovali jeho medailón v Slovenskom rozhlase a medzi iným pán profesor povedal, že vyspelá spoločnosť je taká, ktorá je tvorená zdravými, vzdelanými a kultúrou formovanými ľuďmi. V kontexte čias, ktoré žijeme v tomto priestore, a v čase, kde je zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra v stave klinickej smrti, sa zdá, že sa k týmto spoločnostiam nepripojíme. A aj v tomto prípade som prenechala komentár z prirodzených dôvodov k téme zdravotníctvo pánovi Dvořákovi a k téme kultúry sa vyjadrí zrejme pani Jaurová.
A teraz teda k tomu vzdelávaniu. Začnem svojím hlbokým zážitkom z rokovania, z minulotýždňového rokovania výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Zámerne uvádzam celý názov, lebo pôvodne som bola veľmi pohoršená tým, čo všetko možno prilepiť k téme vzdelávania a vedy a čo v podstate vyjadruje aj postoj tejto koalície k významu vzdelávania. Ja pre seba nazývam náš výbor Ein Kessel Buntes a možno si niektorí pamätajú, že to bol kabaretný program nemeckej televízie z čias socializmu. Ale v tomto prípade, v prípade toho minulotýždňového zasadnutia tohto pestrého kotlíka, to bolo pre mňa veľmi užitočné. Okrem iného teda po prvýkrát sa do programu rokovania dostal návrh rozpočet, okrem teda návrhu rozpočtu ministerstva školstva, veľkého rozpočtu, dostal sa aj rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu a, samozrejme, teda aj Slovenskej akadémie vied.
Čo teda užitočné priniesol tento pestrý kotlík? Ukázalo sa, že minister Drucker si je vedomý, že sa v otázke valorizácie platov pedagogických a odborných zamestnancov neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa teda vláda zaviazala ku každoročnej valorizácii, a mieni hľadať rezervy vo vlastnom rezorte. A k tomu neskôr, lebo mne absolútne nie je zrejmé, kde nájde v rezorte cirka, necelých teda 400 miliónov eur. To naozaj neviem.
V ďalšom kole s ťažkosťami predstavil rozpočet štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu a športu pán Krišanda. Veľmi nedôveryhodne vysvetľoval vyčíslené náklady na mzdy, kde priemer na zamestnanca sa pohyboval na úrovni 2 500 eur. Jeho tímu sa nepodarilo vysvetliť ani náklady na obstaranie informačných technológií v časti systémy vnútornej správy vo výške 825-tisíc, čo sú rádovo vyššie náklady v porovnaní s inými ministerstvami.
Jeho vysvetlenie, že ide o vstupné náklady novovznikajúceho ministerstva, sa ukázali ako úplne, úplne nepravdivé, pretože je zjavné, že v rozpočte na roky ´26 a ´27 sa ráta s tou istou sumou. A pre porovnanie ministerstvo školstva v tejto položke má 400-tisíc eur. Ministerstvo školstva s rozsiahlym rezortom 400-tisíc eur, ministerstvo športu a cestovného ruchu, respektíve naopak, 825-tisíc eur.
A potom nasledoval reprezentant akadémie vied, ktorý okrem iného uviedol, že sa zvyšuje administratívna záťaž jeho ľudí, počet ktorých sa v dôsledku konsolidácie znížil a ktorí zabezpečujú činnosti s administrovaním výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy je veľmi dôležitý prvok moderného financovania tejto inštitúcie. Ich mzda je na úrovni 1 600 eur.
A nezaangažovaný divák by tieto tri jednoaktovky, ktoré sa odohrali na výbore, mohol vnímať ako nejaký gogoľovský smiech cez slzy a to preto, lebo jeden vie, že má málo, a ide hľadať. Iný má veľa a nevie prečo. A tretí má málo, ale ten už rezignovane ani nič nepýta. Čiže takto to tam vyzeralo. V tomto pestrom kotli kedysi tematicky čistého výboru pre vzdelávanie, mládež a šport sa teda rokovalo o rozpočtoch a víťazom bolo ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého by sme sa v ťažkých časoch určite zaobišli. A porazenými ostali vzdelávanie a veda, na ktorých stojí budúcnosť tejto krajiny.
A darmo štátny tajomník ministerstva financií tvrdil, že tým víťazom je ministerstvo školstva. Pokúsim sa dokázať analýzou výdavkov regionálneho školstva, regionálneho školstva, že sa pán štátny tajomník mýlil. Výber toho segmentu z celkového rozpočtu ministerstva školstva súvisí s tým, že výdavky na regionálne školstvo tvoria až 65 % celkového rozpočtu ministerstva.
A teraz čo je pravda? Pravdou je to, že budúcoročné výdavky sú rozpočtované v regionálnom školstve na úrovni 3 mld. 866 mil., čo je 832 mil. eur viac ako v roku 2024. To je 21,5 %, to vyzerá ako ohromné veľké číslo. Ale v skutočnosti však takmer 560 mil. je presun financií zo samospráv v dôsledku zmeny financovania materských škôl. Aby som bola korektná, ministerstvo k tejto sume nad rámec delimitácie z vlastného rozpočtu pridáva cirka 53 mil.
Ďalších 40 mil. je určených na krytie výdavkov spojených s novelou zákona o odborných a pedagogických zamestnancoch. Ide o zvýšenie, ktoré súvisí s kompenzačným príspevkom pre niektoré kategórie zamestnancov. Ale k tejto téme sa tiež ešte neskôr vrátim.
Ďalších 20 mil. súvisí s krytím výdavkov na zvýšené zdravotné odvody pre zamestnávateľov regionálneho, v školstve. Viete, že z 10 % stúpli na 11 % a teda ministerstvo to dofinancováva.
Viac ako 6 mil. bolo pridaných v súvislosti s vyšším počtom žiakov než v uplynulom období, ide teda o normatívne prostriedky. Kto teda tejto téme úplne nerozumie alebo, alebo nikdy sa ňou nezaoberal, tak školy sú financované dnes na základe normatívu, ktorý celkový objem tých prostriedkov sa odvodzuje od počtu žiakov. A ten normatív sa delí na dve časti. Je mzdový normatív a prevádzkový normatív. A teraz chcem povedať, že tá jednotková hodnota prevádzkového normatívu sa nezmenila. Takže nie je vôbec zrejmé, ako si školy poradia so zvýšenou DPH na 23 % a s očakávaným rastom nákladov na teplo a plyn. Už len tieto obligatórne výdavky sú v celkovom súčte okolo 686 mil. eur. Zvyšok tvoria výdavky, ktoré majú síce pozitívny charakter, ale ministerstvo nemalo inú možnosť, ako ich zaviesť, keďže viaceré z nich súvisia so záväzkami plánu obnovy a odolnosti. Najväčšiu položku tvoria tie prostriedky, ktoré sú smerované do podporných opatrení, to hovoril aj pán minister Kamenický dnes v úvodnom slove, ktoré sú zvýšené takmer o 122 mil. eur, a ďalších 6 mil. eur súvisí so zavedením právneho nároku na materskú školu v prípade detí od 4 rokov veku. A teda v súčte s predchádzajúcimi nevyhnutnými výdavkami sme už na sume viac ako 800 mil.
Chcem povedať, že stalo sa iba to, čo bolo nevyhnutné. Nič viac. Do vzdelávania v roku ´25 pôjde menej ako rok predtým. Ak to zoberieme cez podiel hrubého domáceho produktu, v minulom roku to bolo 4,5 %, v roku ´25 to bude, to budú 4 % HDP, v Českej republike je to 5 %.
Pre mňa nezodpovedanou otázkou však ostáva efektivita prostriedkov, ktoré smerujú práve do podporných opatrení, keďže finančné prostriedky majú slúžiť okrem iného na zvýšenie počtu pedagogických asistentov a iných podporných profesií. Ich počet má síce vzrásť, ale neriešia sa však problematické otázky týkajúce sa ich zneužívania vo vyučovacom procese. V praxi sa, bohužiaľ, na rôznych školách potvrdzuje, že asistenti suplujú činnosť učiteľov, ktorí sú v danom čase neprítomní, alebo dokonca nahrádzajú tých, ktorí v systéme chýbajú. A to je naozaj veľký problém.
Ďalšia vec, nie je vôbec jasné, aký je optimálny počet tých pedagogických zamestnancov a podporných zamestnancov, ktorí majú zabezpečovať poskytovanie nárokovej podpory deťom a žiakom a podľa ktorého by sa dalo posúdiť, do akej miery napĺňame záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti. Čiže vynakladáme na tento účel viac ako 130 mil. eur, ale negarantujeme žiadnu efektivitu.
Do kategórie výdavkov, kde existujú pochybnosti o efektivite vynaložených prostriedkov, patrí aj kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť výšku takmer 100 mil. eur, 99, a má stabilizovať niektoré skupiny zamestnancov. A v čom spočíva problém hneď na prvý pohľad? V tom, že nie úplne férovo minister školstva zarátava celú sumu na kompenzačný príspevok do zvyšovania platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom roku. Lebo väčšine ľudí pracujúcich v školstve totiž tento príspevok finančnú odmenu vôbec nezvýši. A druhý problém, pozitívny účinok kompenzačného príspevku je otázny aj preto, lebo neexistuje analýza, ktorá by potvrdzovala, že stabilizuje chýbajúcich pedagógov v systéme. Výskumy zo zahraničia skôr naznačujú, že je to neefektívny nástroj, pokiaľ učitelia nebudú zaviazaní ostať nejaký čas v tej škole, v ktorej ten príspevok poberajú. A toto na Slovensku neplatí. Učiteľ sa kedykoľvek môže presunúť zo zamestnania v istej škole aj do iného sektoru, ako je sektor vzdelávania, bez akejkoľvek náhrady.
No a keďže sme pri platoch, tak zásadnou prekážkou podpory zákona o rozpočte okrem tých systémových nedostatkov, ktoré spomínali aj moji kolegovia predrečníci, je nesplnenie záväzku v programovom vyhlásení, a to jest teda tá každoročná valorizácia platov pedagogických a odborných zamestnancov. Viete, ja by som na mieste odborárov za žiadnych okolností nepristúpila na dohodu, že učitelia v budúcom roku dostanú jednorazový príspevok 800 eur a v ďalšom roku 5-percentné zvýšenie. Požiadavky školských odborárov na 10-percentné zvýšenie platov sú opodstatnené a je to absolútne minimum toho, čo by sa malo udiať. No a teda prečo by sa tak malo udiať, aj to treba povedať. Máme čerstvú, hoci už recyklovanú skúsenosť, že si nevieme predstaviť nemocnice bez lekárov a sestier. A rovnako platí, že môžeme mať špičkovo vybavené školy, bez učiteľov, psychológov a ďalších nemôžu plniť svoj účel. A dnes sme v situácii, že v najbližšej budúcnosti bude chýbať najmenej 2-tisíc učiteľov a nebude ich mať kto nahradiť. Pýtali sa, disponujeme všelijakými výskumami, prieskumami a tak ďalej a z posledného výskumu, nebol to len prieskum, medzi študentami, absolventami stredných škôl, ktorí kedysi koketovali s myšlienkou, že by vstúpili do pedagogických služieb a neurobili tak, tak polovica z nich uviedla, že si túto profesiu nevybrali z dôvodu nízkych platov. Tretina sa rozhodla nezvoliť si ho pre nízku úroveň spoločenského uznania a štvrtina pre vysokú mieru pracovného stresu. A to je v súlade so skutočnosťou, teraz sa presúvame na vysoké školy, ktoré pripravujú ľudí do pedagogických služieb, do sektoru vzdelávania, a v roku 2021 sa na učiteľských pozíciách zamestnalo menej ako 39 % absolventov pedagogických študijných programov. To znamená, že naozaj školstvo je pred personálnym kolapsom.
Platy učiteľov na Slovensku sú v súčasnosti nižšie než platy ostatných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Je to zhruba teda o necelú tretinu. Po celoštátnom štrajku učiteľov v roku 2022 došlo v roku 2023 k dvom zvýšeniam platov, v januári o 10 % a v septembri o 12. A zdá sa, že to bolo veľa. Ale napriek tomu, napriek týmto zvýšeniam sa reálne mzdy učiteľov nezlepšili. Naopak, vďaka rekordnej inflácii klesli o 5 %.
A tiež sa vrátim k jednej veci, ktorú sme tu prerokúvali nedávno. Išlo o rast minimálnej mzdy. Ja nemám nič proti tomu, aby tie najnižšie platové skupiny, príjmové skupiny teda zarábali viac, ale v kontexte s platom začínajúceho učiteľa prichádza k istému paradoxu. Začínajúci učiteľ, je to vysoko kvalifikovaná profesia, ktorá sa viaže s ukončením druhého stupňa vysokej školy, tak nástupný plat je 1 161 eur. A v roku 2027 by minimálna mzda pre nízkokvalifikované skupiny zamestnancov sa mala priblížiť k tisícke eur. Toto naozaj nie je fér.
A kto chce komprimát toho, ako vyzerá stav slovenského školstva, tak mu odporúčam, aby si prečítal aspoň nadpisy kapitol materiálu, ktorý sa volá Revízia výdavkov na základné a stredné školy, ktorý bol zverejnený minulý týždeň. Pár z nich zacitujem. Jedna kapitola, názov: "Výsledky základných a stredných škôl sú slabé a za málo peňazí". Ďalšia kapitola: "Výsledky zaostávajú aj za podobnými krajinami, nielen tými najvyspelejšími". Ďalšia kapitola: "Výdavky na základných a stredných školách sú nižšie ako v okolitých krajinách". A ten istý dokument, ktorý teraz citujem, obsahuje aj posolstvo UNESCO z roku 2015, ktoré deklarovalo toto: "Vzdelávanie ako základ dlhodobej prosperity spoločnosti by malo patriť medzi najdôležitejšie oblasti verejných politík". A ja sa pýtam, prečo to neberieme úplne s plnou vážnosťou a prečo tomu nechceme uveriť.
Minule som sa stretla s jedným riaditeľom, ktorý bojuje s nedostatkom personálu a povedal jednu vec, ktorá je na prvý pohľad ako smiešna, vtipná, ale je hrozná. Povedal mi, že vieš, v akej som situácii? Keď nájdem človeka, ktorý dokáže vo varnej kanvici priviesť vodu k bodu varu, tak u mňa bude učiť fyziku. Tak k tomuto sme sa dostali.
Ja teda hovorím, zaplaťme učiteľov, aby ich bolo toľko, že sa v systéme uplatnia tí dobrí. Efektívne a s rozvahou financujme chod škôl a potom čakajme na zázraky. Bez toho sa nestane nič. Pokiaľ školský rozpočet, a nehľadiac na tie ostatné súčasti, nebude obsahovať podporné finančné mechanizmy pre učiteľov, tak nemyslím si, že niekto z mojich kolegýň a kolegov by za takýto rozpočet niekedy zahlasoval.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále)

Ďakujem za slovo.
Ja sa teda venujem zdravotníctvu a to bude aj oblasť, ktorej sa teda v mojom príspevku budem venovať. Je to predsa len po dôchodkoch druhá najväčšia rozpočtová oblasť, prúdi tam stále viac a viac miliárd eur, ako to radi podotýkajú tuto z vládnej koalície. No a ja musím konštatovať hneď na úvod, že rozpočet pre zdravotníctvo je jeden veľký podraz pre pacientov a zdravotníkov. Pretože naše už tak podvyživené a vyhladované zdravotníctvo vy idete ešte ďalej, ešte viac vyhladovávať. My sme krajinou, ktorá dáva do zdravotníctva podpriemerne málo oproti všetkým ostatným krajinám. A idete tam ešte brať, idete uberať.
Dlhé roky kašlete na zdravotníctvo, je to vaším výsledkom a ľudia to cítia. Keď sa ich spýtate aj vo všetkých prieskumoch, tak väčšina ľudí povie, že najväčší problém, ktorý vnímajú, je zlý stav zdravotníctva. Však ešte, keď... No a zároveň teda ľudia cítia ten zlý stav zdravotníctva a ono to je aj vidno na tých samotných výsledkoch. My sme jednou z krajín, ktorá má najviac odvrátiteľných úmrtí. To sú tisícky úmrtí, ktorým sme mohli zabrániť, ak by naše zdravotníctvo dobre fungovalo. My sme jednou z krajín, ktorá má najmenej dožitých rokov v zdraví, keď už sa dožijete dôchodku. To znamená, že ak sa niekto už dožije dôchodku, tak naozaj to väčšinou tak vyzerá, že už chodí iba po lekároch, že to zdravie má naozaj podlomené.
No a nespomínam už vôbec napríklad ani nedostupnosť. To je obrovský problém. Neviete sa dostať k lekárovi v regióne, neviete ho tam vôbec nájsť, čakáte dlhé mesiace. Teraz počúvame o tom, ako sa rušia výkony, rastú poplatky a doplatky. To všetko je vaším výsledkom. A okrem toho už teraz vieme, že tento rozpočet, ktorý ste predložili, v časti zdravotníctvo do Národnej rady určite budeme musieť prerábať. Je to babrácky spravený rozpočet, je amatérsky spravený a hlavne je nereálny. No a to, že ho budeme musieť prerábať, to len ďalej vnesie do sektora ďalší chaos, zmätok a nestabilitu. A ja teraz sa vám pokúsim vysvetliť na konkrétnych príkladoch, prečo ten rozpočet budete musieť prerábať a prečo toto je absolútne nereálne, čo ste tu predložili.
Po prvé, začnem infláciou. Vy teda často, vládni predstavitelia, hovoríte o tom, že však pozrime sa za posledné roky, že aké stovky miliónov až miliardy rástli do toho zdravotníctva. No ale najdôležitejšie je sa pozerať, samozrejme, na dve veci. Tá prvá vec je, že keď sa pozrieme na celkovo priemery Európskej únie, koľko dávame do zdravotníctva z nášho celkového HDP, my sme stále v podpriemere. My sme sa pohybovali ešte nedávno, nedávne, posledné roky, čo sa zbierajú dáta, keď sa pozrieme na roky 2020/2021, my sme pod tým priemerom Európskej únie boli 3 % HDP. To znamená, že my sme dávali okolo 6 %, priemer Európskej únie bol okolo 9 %. Tie najlepšie krajiny aj dneska dávajú okolo 11-12 %. My dlhodobo ho naozaj až hladujeme.
No a zároveň to najdôležitejšie v tom rozpočte je, že nepozeráte sa na celý ten balík, tú kapitolu ministerstva zdravotníctva, ale pozriete sa na tzv. verejné zdravotné poistenie. To sú tie výdavky, ktoré priamo idú na uhrádzanie zdravotnej starostlivosti, ktoré idú priamo k ľuďom, ktoré idú priamo cez lekárov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. No a to, čo tam dávate tento rok, to sú len, to je len 3,7-percentné navýšenie. A keď sa pozrieme na samotnú infláciu, tak samotná inflácia tou drahotou, ktorú ste tu na nás uvalili, bude 5 %. To znamená, že vy tie peniaze, čo tam dáte na tú samotnú zdravotnú starostlivosť, nepokryjú ani tie reálne náklady tej zdravotnej starostlivosti. A ja vám garantujem, že budete musieť už len kvôli tomuto robiť nejaké dofinancovanie, aj keby tam neboli tie ostatné veci.
Druhá vec, pozrime sa na požiadavky samotných zdravotníkov. So zdravotníkmi ešte nemáte uzatvorenú dohodu, počítali ste, že ušetríte stovky miliónov na ich platoch. Teraz vidíme, že v parlamente už sme teda trikrát novelizovali ten zákon, ktorý sa týka ich samotných platov. Vieme, že to pravdepodobne ešte nie je finálne. Máme tu tisícky výpovedí zdravotníkov, ktorí vám teda hrozia, že odídu z nemocníc, ak sa s nimi nedohodnete. A ak sa s nimi teda aj dohodnete a vyhoviete ich požiadavkám, tak zase budete musieť navýšiť zdroje, ktoré im pôjdu cez ten rozpočet. Momentálne rozpočet s týmito zdrojmi nepočíta. To, čo máte vo všeobecnej pokladničnej správe, to už máte viac-menej vyčerpané. Energopomoc, už ste tam raz dodávali zdravotníkom, a nejaké nečakané vplyvy. Ja vám garantujem, že všetky tie požiadavky, ktoré aj majú, ktoré nie sú len tie platové, ale aj napríklad tá reforma tých samotných nemocníc a podobne, zmluvy, to všetko si bude vyžadovať nejaké peniaze.
Tu sa môžem aj dostať k tomu, že ten rozpočet, keď sa naňho pozrieme, tak on neráta so žiadnymi rozvojovými projektami. Napríklad už dlhodobo tu sektor volá po tom, aby sme tu urobili nový katalóg výkonov, aby sme rozšírili platby do nemocníc cez tzv. DRG. Výstavba nemocníc. My napríklad nemocnice máme zaplatené len do úrovni hrubých stavieb, tie najväčšie, ktoré staviame z plánu obnovu, zvyšok musíme dofinancovať zo štátneho rozpočtu. Napríklad nevieme, čo bude s veľkou bratislavskou nemocnicou, ktorú celá naša krajina, zdravotníci, študenti, pacienti potrebujú ako soľ. Vy v nej nemáte nič naplánované v rozpočte, že by ste teda aspoň urobili nejaké projektové dokumentácie, nič. Nemáte tam žiadne rezervy do budúcnosti.
Zároveň, čo tu je naozaj na spadnutie a to vám ten rozpočet podľa mňa rozhádže ako domček z karát, máme tu ten infringement z Európskej komisie, máme tu žalobu Európskej komisie kvôli dlhom nemocníc. My máme vyše miliardu dlhov nemocníc a vy to neriešite. Ja tu nevidím nejaké plány oddlžovania, nevidím to tu. Keď ten rozsudok príde, budeme platiť 50-tisícové pokuty denne. To sú niekoľké milióny zbytočne.
Máme tu dlhy zdravotných poisťovní. Už teraz vieme, že zdravotné poisťovne sú v dlhoch. Pravdepodobne aj kvôli tej inflácii, kvôli tým reálnym nákladom, že im nerastú, pravdepodobne budeme mať aj v budúcom roku túto situáciu. Tiež s tým absolútne v tom rozpočte nerátate.
No a zároveň, čo je teda ešte aj zaujímavé, že keď sa na to pozriete, na ten samotný rozpočet, tak ste tam extrémne ambiciózni v úsporách. Vy ste v rozpočte napísali, že ministerstvo zdravotníctva by malo usporiť 150 mil. eur na budúci rok. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je absolútne nereálne. A o toľko, samozrejme, dávate do toho zdravotníctva menej, lebo však nech to minister usporí. V tých najlepších rokoch, keď tam bola tá najväčšia vata a odstrihovali sa tie najväčšie biznisy, ktoré už teda aj akože vadili verejnosti, sa podarilo ušetriť ministerstvu zdravotníctva okolo 100-110 miliónov. Vy tam dneska chcete ušetriť 150 miliónov. Zároveň predpokladáte, že lieky, lieky... Lieky dramaticky vy krešete. My sme dlhodobo krajina, ktorá má veľmi málo inovatívnych liekov, nových liekov, napríklad onkologických najčastejšie, uvoľnili sme legislatívu, aby nám tie lieky teraz prichádzali do tohto systému, a vy následne predpokladáte obrovské až drakonické úspory na tých liekoch. A my ešte stále nemáme tu taký ten "gap" takzvaný medzi ostatnými krajinami, koľko liekov nám ešte sem má prísť, koľko nám ešte príde. Toto je absolútne nereálne čo tu, s čím tu rátate v tých úsporách.
No a na záver, ja si dovolím aj tvrdiť, že tie príjmy, ktoré vy rátate, že prídu cez ekonomicky aktívnych ľudí do verejného zdravotného poistenia, to je tiež nadhodnotené. My aj kvôli tej drahote, ktorá nám tu príde kvôli vám, ešte ja vám garantujem, že aj tie príjmy ste si veľmi optimisticky stanovili. Čiže ja tento rozpočet na zdravotníctvo vnímam, to je akási taká hra s nejakými obláčikmi, tieňmi. Vy ste si, taká účtovná hra, aby ste si niečo zostavili, aby vám to sedelo, a potom tu bude, vy týmto uvalíte obrovský chaos, neistotu a zmätok do sektora a budete musieť niekoľkokrát dofinancovávať ten rozpočet, ten sektor a ja som zvedavý, ako to chcete urobiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste upozornili poslankyňu Vaľovú, že počas rokovania pléna a počas hlasovania sa nemá telefonovať. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vidím, že som vás trochu prekvapil tým, že sa hlásim do tretieho čítania v tomto zákone. Lebo teda môžem sa vyjadrovať len ku pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli teda prijaté v treťom čítaní, ale teda toto bolo teda taký celkom legislatívny kotrmelec. Tak by som to chcel ozrejmiť, že ako tu teda fungujeme legislatívne. Lebo mám taký pocit, že pán Lučanský, pri všetkej úcte, nemám nič proti vám osobne, ale že teda ste už čerpali takú inšpiráciu od pána Michelka pri schvaľovaní zákonov týkajúcich sa kultúry. Nie až, ešte ste to nedotiahli do tej perfektnosti, ale blížime sa.
Pretože tu sme mali zákon, ktorého vlastne pointou bolo jeden novelizačný bod. Tento zákon sme už mali prerokovaný v prvom čítaní. Ak si správne pamätáte, tak na minulej schôdzi sa potom odsunul, lebo nebola očividne na ňom koaličná dohoda, tak sa odsunul. Medzitým zasadol výbor, ale medzitým teda si uvedomili navrhovatelia, že to nemajú domyslené. Čo teda od začiatku bolo jasné, že to nemajú úplne domyslené z hygienických, hygienických aspektov. Pointa toho zákona je obmedzenie toho, kto všetko musí mať nejaké potvrdenie o narábaní s potravinami alebo teda povolenie na narábanie s potravinami a tak ďalej. No a čo sa vám teraz stalo je, že teda pán poslanec, a toto už naozaj si myslím, že nie je správny spôsob tvorby zákona, včera večer v pléne predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým tento novelizačný bod vymenil za úplne iný novelizačný bod. Kebyže obsahovo, hej, že nie je to radikálna, radikálna zmena toho zákona, ale naozaj to je, aj preto sme hlasovali proti tomu, aby sme hneď postúpili do druhého čítania, pretože takto sa podľa mňa, do tretieho čítania, lebo takto sa legislatíva podľa mňa nemá robiť, že z večera do rána sa tu zmení zákon. My si máme zo skenu pozmeňujúceho návrhu načítať, koho sa to bude týkať, nebude týkať, či to je dobrá vec, nie je to dobrá vec. Ako ja si naozaj myslím, že takto by sme pozmeňujúce návrhy prijímať, prijímať nemali. Keď už, tak neviem, skúste si to nejak vybaviť nabudúce lepšie na výbore, aby ste to aspoň na výbore prešli. Lebo dnes teda hlasujeme o zákone, ktorého pointou je jeden novelizačný bod a ten jeden novelizačný bod sa včera vymenil za iný novelizačný bod. Teda o tomto máme teraz hlasovať a z večera do rána si to máme naštudovať, že o čo tu vlastne ide. Takže len to som chcel povedať k tomuto. Myslím, že to nie je dobrá prax tvorby legislatívy. Prepáčte, ak som vás týmto zdržal od vytúženého obeda.

Ďakujem pekne. Ja keby som bol na kolegovom mieste, čo už nie som, tak by som povedal alebo odporučil by som mu povedať, že ale veď my sme vám to prvýkrát, pán Ferenčák, podporili v apríli, kedy sa toto umožňovalo obciam a mestám a krajom do konca roka 2024. Čiže my sme tu boli, my sme skritizovali, ale podporili sme a postavili sme sa za ten návrh, hlasovali sme za. Preto vaše slová nie sú férové, že len povieme a potom nepodporíme. Iste, nemôžme podporiť všetko, lebo proste chýba a absentuje tá diskusia proste opozično-koaličná k tejto veci. Vy ste avizovali napríklad aj naposledy, že sa bude otvárať diskusia smerujúca k reforme verejnej správy a k týmto veciam. Ja by som bol veľmi rád, keby ste nás prizvali za ten stôl, aby sme sa o tom mohli normálne baviť. My sme za a my určite budeme súhlasiť, ale prichádzajú tu také signály rozporuplné, že napríklad my ako opoziční poslanci nie sme prizývaní, resp. nieže nie sme prizývaní, nám je odmietnuté vôbec vkročiť na radu pre súdržnosť a regióny, či ako to nazvali tú novú radu, ktorá vznikla na jar tohto roku. A povedia nám, že nemôžte prísť z kapacitných dôvodov. Rozumiete? Že nám ani len neumožnia vkročiť na pôdu tejto rady, aby sme sa vôbec o týchto veciach bavili. Tak potom o akej nejakej spoločnej a férovej a normálnej, kolegiálnej diskusii sa tu vieme baviť? Tá proste nie je možná nie z našej strany, naopak z vašej. A potom ešte príde apríl, my vám toto podporíme, postavíme sa za tento návrh váš, predĺžime to do 2024 a keď to už nechceme urobiť opäť, tak prídu takéto vaše slová. Tie jednoducho naozaj nie sú férové v tomto prípade.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán predsedajúci, dobrý deň, pán primátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem rozprávať dlho, my sme si veľa toho povedali v prvom čítaní. Ja si dovolím nesúhlasiť niekedy s tvrdením, že či sa tu bavíme na odbornej alebo na tej politickej úrovni, viac-menej je to o politike, je to o tej odbornosti, ktorú chceme priniesť pre tie samosprávy, a z tohto miesta by som sa chcel aj zastať kolegu Lackoviča, ktorý ozaj ako bývalý starosta sa snaží tým samosprávam pomôcť. A tuná by som doplnil aj za Progresívne Slovensko, a určite so mnou budete súhlasiť, máme tuná primátorov, starostov, poslancov v mestských zastupiteľstvách, ktorí sa snažia pomôcť svojej obci, svojmu mestu a svojej samospráve, ale na konci dňa musím súhlasiť s kolegom, že jednoduchšie riešenie by bolo tie peniaze tým samosprávam nebrať. Vy určite viete najlepšie, že to najhoršie opatrenie smerom samospráva – občan je dvíhanie daní, poplatkov, lebo to vnímajú veľmi, veľmi citlivo.
Preto ja by som vás z tohto miesta chcel aj poprosiť a požiadať, aby ste zvážili pri rozpočte, už keď s týmto nejakým spôsobom sa budeme vysporiadávať pri najbližšom hlasovaní, aby ste ozaj že zvážili nebrať tie peniaze týmto samosprávam. Poznám obce, lebo my chodíme teraz, určite ste si to všimli, je to medializované, chodíme po rôznych okresoch a tie samosprávy, resp. nepoznám jedného starostu alebo primátora, primátorku, ktorý alebo ktorá by povedali, že financovanie je super. No nepoznám. A neviem, čo chceme dosiahnuť v konečnom dôsledku, keď tieto samosprávy budeme, poviem to, že nútiť, aby si tento, aby tento rezervný fond použili. Obávam sa toho, že ak niektoré samosprávy sa budú chovať neuvážene a povedzme rozpustia tento rezervný fond v priebehu, v prvých mesiacoch budúceho roku a nebodaj sa stane nejaká zlá situácia, nebudú mať tie peniaze. Už teraz vám viem povedať, že samosprávy sú tak na tom zle, že ak chcú investovať alebo, pardon, opraviť mosty alebo hocičo iné, musia zobrať úver a ten úver pôsobí tak, že zadlžuje túto obec ešte viac. A preto, ak vás ešte raz chcem poprosiť, pán Ferenčák, vy ako primátor, aby ste trošku zabojovali aj cez ZMOS, aj cez úniu miest trochu viac, lebo sám viete, že v súčasnosti financovanie samospráv je neudržateľné. Takto nemôžeme fungovať. Buď to spojíte, alebo prídete s určitou reformou, ale v súčasnosti, tak ako to vyzerá, už to ďalej nebude fungovať dlho.
Takže ďakujem pekne.

K tomu uvoľňovaniu rúk samosprávam, veď my sme za, aby sme sa rozumeli, len potom nerozumiem tomu, prečo napríklad naposledy, keď sme takto uvoľňovali ruky, keď som navrhoval uvoľniť ruky pri poplatku za miestny rozvoj naposledy, tak u vás to podporu absolútne nenašlo. A tam sme práve chceli povedať a práve sme chceli týmto poplatkom za rozvoj umožniť, aby sa zaň dalo rekonštruovať, odkupovať, vykupovať napríklad budovy materských škôlok, ktoré postavia developeri a samospráva si bude chcieť za cenu, ja neviem, znaleckého posudku odkúpiť a zvýšiť aj tento poplatok, aby mali ešte viac z neho samosprávy možnosť čerpať. Čiže tam bol výborný balík predstavený na poslednej, ostatnej schôdzi Národnej rady, ktorý mal výrazne pomôcť tým 381 samosprávam, ktoré ho dnes vyrubujú a nevedia ho použiť. Majú naakumulované na účtoch napríklad Bernolákovo 6 mil. a nevie z tohto poplatku urobiť nič. Už v momente, keď je ten kataster tak zastavaný, obmedzený, ako je, nevedia z neho robiť tie rekonštrukcie, tie kapitálové veci, ktoré potrebujú a tak ďalej. Čiže tam by som očakával práve vašu podporu, ktorá neprišla. Mrzí ma to.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán poverený predseda. Ja by som chcela požiadať vedenie parlamentu, aby zabezpečilo bezpečnosť v priestoroch parlamentu, aby sa tu nepohybovali bezprizorne návštevy, ktoré napríklad vstupujú do poslaneckých priestorov, kde nemajú čo robiť, aby sa nám nehrabali v osobných veciach, aby nenechávali odtiaľ veci zmiznúť. Mne je naozaj ľúto, že tuto musím takéto niečo vysloviť, ale, žiaľ, taká je doba a teda by som chcela poprosiť, aby sa toto už naozaj neopakovalo, aby sme tu mohli v bezpečí pracovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s tvojimi slovami, pani poslankyňa, že sa tu dá hovoriť do veľkej miery o kompromise a tiež súhlasím s tým teda, že je to kompromis, s ktorým vieme asi všetci žiť. Ale zároveň treba povedať, že presne ako si aj ty spomenula, je pomerne málo ambiciózny a ten potenciál bol ďaleko väčší. Škoda, že je nenaplnený. Zároveň ale je to určite obrovský posun oproti roku 2021, keď si pamätáme všetci na tie prvé predložené zadania alebo tie prvé predstavy, ktoré boli ešte úplne na začiatku v gescii SME RODINA postupne predstavované. Tak toto je naozaj oproti tomu obrovský rozdiel vpred, hoci stále, prízvukujem, pomerne málo ambiciózny. Ten starý zákon pôvodný má takmer 50 rokov, myslím, ak sa dobre pamätám, je zo ´76. Čiže tu už je určite potrebné to osviežiť, novelizovať, inovovať a proste nejakým spôsobom updatnúť na tú modernú dobu, ktorú žijeme.
A dotknem sa ešte aj okrajovo tej otázky verejnosti, keď som bol starostom ja, veľmi dobre sa mi osvedčil inštitút predkladania urbanistickej štúdie, ktorý nie je tak riešený, ako by som si úplne predstavoval. My sme vždy na 15-dňové pripomienkovanie zverejňovali aj zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie, aj samotnú urbanistickú štúdiu. A toto dvojnásobné 15-dňové pripomienkovanie nám zaručilo nad rámec zákona s verejnosťou prerokovať akýkoľvek väčší investičný zámer. Že tu mi príde taká premárnená príležitosť, že ten nový Stavebný zákon toto nerieši širšie.
Ďakujem.