Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak už to býva zvykom, že keď navrhuje niečo pán poslanec Lučanský, tak je to vždy legislatívna katastrofa, aj pokiaľ ide o proces, aj formu, aj obsah. Toto je presne ten prípad.
Pán Lučanský zasieva obrovskú právnu neistotu a chaos do týchto vzťahov, ktoré tu vznikajú medzi tými, ktorí potrebujú a chcú vedieť informácie, ktoré sa týkajú verejnej správy, verejných záležitostí a tými, ktorí sú povinní tieto informácie poskytovať.
Navyše máme tu veto prezidenta a v odôvodnení to veta prezident úplne deklasoval navrhovateľa a vyzliekol donaha tento jeho zákon, ktorý je proste hrozný a je s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný, pretože tie dôvody veľmi dobre kolegyňa Lucia Plaváková spomenula, prečo tento zákon nieže nie je dobrý, ale je aj v rozpore s ústavou a ja som presvedčený, že ak teda si nedáte povedať od pána prezidenta, resp. pán navrhovateľ si konečne neuvedomí, aké škody spôsobuje, tak Progresívne Slovensko jednoznačne dá ústavnú sťažnosť na Ústavný súd a ja som presvedčený, že bude úspešná.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, milí kolegovia, aj kolegyne, nejako som dúfala, že tu bude aspoň aké-také zastúpenie koalície, ale je to teda naozaj veľmi biedne. Asi je to tým, že ste si schválili pondelok ako rokovací deň bez hlasovania, a teda ste tak nejako rozkotúľaní po celom Slovensku alebo doma, alebo ja neviem, kde vlastne sa nachádzate, ale možno si to teda pozeráte aspoň teda na diaľku, pretože obzvlášť teda koaličných poslancov a poslankyne by táto rozprava mala zaujímať, keďže sa týka veta prezidenta ku schválenému zákonu.
Tak sme tu zase v situácii, kedy môžem povedať, my sme vám to hovorili. A ja osobne som vám to teda hovorila na výbore, v rozprave, dokonca som vystúpila v rozprave v treťom čítaní, pretože, čo je teda celkom výnimočné, pretože som stále tak nejako verila, že možno je tu priestor na to, aby ste sa zastavili a tento zákon stopli, kým sa ešte dá. Aj navrhovateľa Adama Lučanského som opakovane upozorňovala na naozaj babrácky návrh zákona, ktorý má v sebe samé chyby, upozorňovala som ho aj osobne a nič. A tak sme tu a máme tu veto prezidenta, ktoré potvrdzuje všetky, aj moje slová, aj slová mojich kolegov a kolegýň z opozície.
Zopakujme si teda ešte raz naše a teraz už aj prezidentove výhrady. Po prvé, máme tu teda ten argument českou úpravou a argument navrhovateľa českou úpravou je, použijúc slová, ktoré možno poznáte, nulitný a nedá sa vytrhnúť jedno ustanovenie českého zákona z kontextu a nejako ho len tak hodiť do nášho zákona bez toho, aby sa posúdila celá komplexnosť tej českej právnej úpravy, pretože ona je od nášho zákona vzdialená. Príkladom tohto neodborného prístupu je zavedenie inštitútu námietky ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu o úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. No navrhovateľ úplne odignoroval tú realitu českého zákona, kde je teda presne upravený ten proces vrátane lehôt, kde sa stanovuje, že na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní. Tá sťažnosť je tam obdobou našej, teda tej námietky, ktorá tu bola zavedená. Povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti, alebo ju predložil nadriadenému orgánu a nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne, odkedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani Správny poriadok, na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k jeho zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení, aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové, alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle. Ešte dodal, že zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje. Ďalej tiež prezident konštatoval, že pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadostí o realizácii práva na informácie. A presne aj na túto arbitrárnosť som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 ústavy. To som teda už zmieňovala v rozprave tiež, čl. 26 ústavy zakotvuje:
"(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené.
Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať, a to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený návrh zákona podľa jednoznačne nespĺňa. Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť. Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra, a tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona, ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov, ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. To sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou, aj praxou.
Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad, na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 96/2020, Najvyššieho súdu 3Sži/4/2014 a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky, a to bez jasného obsahu, a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude, samozrejme, viesť k množstvu ďalších konaní, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami. No to je naozaj úžasná pomoc, vskutku. Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
Ďalej sa už tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta, bol v podstate aj antisociálny, a teda stále je, stále ho máme na stole, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje, teraz citujem: "žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”.
A takáto úprava je teda aj podľa názoru prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp, neumožňuje.
Ďalej k inštitútu námietky, k tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom, pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení: "Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený nepozná a nepozná ho ani Správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Takže ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na ústavnoprávnom výbore inštitút námietky, avšak tento nijako neupravil, na čom som ho teda opakovane upozorňovala, zjavne neúspešne a neupravuje ho ani správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už naozaj neviem, čo viac k tomu dodať, lebo som to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie, teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadostí z 8 na 12 pracovných dní. A takéto predĺženie ani podľa mňa ústava sama osebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný. Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach, prečo je takáto zmena potrebná, nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala, zrazu len tak pozmeňovák v druhom čítaní a bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum, prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme. No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným, a to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje naozaj výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám a viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že ja som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel, o čom hovorím, v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole, a ani nevedel, v akom to je čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem, že či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákona a je spadajúci pod ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo. Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu, STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemáme radu, ani riaditeľa, dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie, čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá s Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná, a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tam projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAF-u, ale aj úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je už úplne zbytočná, ale nijako nič nenásobí, nič nedelí, a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A, samozrejme, ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať, lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá prezidentky Zuzany Čaputovej, že to bolo z takých tých politických, klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné, ale ak dôjde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im aleže vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie, že?
No stále verím, že to tak nie je a, samozrejme, ak toto veto prelomíte, tak my sme pripravení tieto ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť, samozrejme, ak veto prezidenta schválite, takže je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega, za vašu analýzu, najmä teda toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka výboru pre európske záležitosti, a absolútne s ňou súhlasím, že sa jedná o akúsi snahu urobiť z výboru, ktorý má špeciálne postavenie, len ďalší akýsi vraj výbor, ktorý by sa podobal na to, čo tu zažívame pri hodine otázok a síce len trápne divadielko. A ja sa pravdepodobne teda aj podľa toho, že ako sa bude situácia ohľadom tohto pozmeňováka vyvíjať, vyjadrím pred tretím čítaním, takže asi tu budeme zase z radov koalície počuť také to bučanie, že Ježiš, Bože, zase. Takže už vopred upozorňujem. Ale dnes som iba chcela povedať, že ja považujem za maximálne drzé a prepáčte mi teda za ten výraz, ale neviem to ináč pomenovať, že poslanec, ktorý ani nie je riadnym členom daného výboru, ale náhradným členom, ktorý sa nikdy nezúčastnil žiadneho rokovania tohto výboru, si dovolí takýmto spôsobom zasahovať do kompetencií a fungovania výboru, ktorý, ešte raz, má špeciálne postavenie, pretože je navyše jeho fungovanie regulované aj ústavným zákonom. A ak teda cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo odbremeniť pána premiéra od toho, aby niekedy, keď mu to časovo nevychádza, nemusel ísť na výbor, tak to sa dá urobiť úplne inak a my sme doteraz aj vo výbore nie raz boli ochotní nejakým spôsobom sa prispôsobiť. Výbor totižto vždy, čo sa týka tých časov, sa prispôsoboval termínom úradu vlády. Takže to sa jedná čisto o akúsi výhovorku, že niekedy to nesedí a pán premiér sa potom musí ponáhľať. Tu ide o niečo úplne iné, a síce ako ste to veľmi dobre, pán kolega, pomenovali, o snahu spraviť z tohto výboru hodinu otázok 2.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ak dovolíte, tak ja doplním svoju kolegyňu Gažovičovú, pretože pri tých komisiách sme okrem iného hovorili ešte aj o tom, že sa posilňuje uzavretosť v tej komisii a že sa dostávajú do závislosti od dekana. A konkrétne prečo tomu tak je, súčasná, ešte platný vysokoškolský zákon hovorí, že dvaja členovia z piatich sú zvonku vysokej školy. Podľa novej úpravy to bude koľko zvonku? Nula. Takže tým pádom to sa rovná uzavretosť. Zvyšuje sa uzavretosť vysokých škôl.
Čo sa týka závislosti od dekana, predtým dvoch členov vymenovával rektor, pričom jeden bol na návrh zamestnancov, jedného vedecká rada, jedného dekan a jedného vedúci príslušného pracoviska. To znamená, že tam nikto nemal prevahu, resp. ešte nemá. Teraz to bude ako po novom? Dvoch členov vymenováva rektor a troch dekan. Takže kto má prevahu? Dekan. Jednoduchá matematika a je to úplne jasné, čiže stojíme si za svojím, uzavretosť sa zvyšuje a dostávajú sa do područia od dekana.
Čo sa týka tých financií, ja rozumiem tomu, že potrebujeme zvýšiť zrejme cudzie zdroje do vysokých škôl, a tým pádom sa asi zvýši celkový podiel, ale pre mňa to stále z toho ekonomického hľadiska nedáva zmysel, pretože čím vyšší podiel zadlženosti, tým vyššie riziko financovania a menšia likvidita a pod., to znamená, že pre mňa ako ekonómku by bolo optimálnejšie najprv znížiť percento zadlženia na to, aby som potom si mohla zobrať iný úver na financovanie čohokoľvek, ja neviem, opravy internátov, hej, príklad. Takže cestou je znižovať zadlženosť najprv a potom sa dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii.
A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať.
Viacej, žiaľ, nestihnem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja len stručne. Taktiež ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že poukázal na tento pozmeňujúci návrh. Ja sa priznám, že tiež som nevidela jeho obsah, ja som pôvodne dneska mala vystúpiť prvá, pán Lučanský sa za mnou pred rozpravou iba zastavil, požiadal ma, či môže ísť on prvý, lebo on bude veľmi stručný, on iba prečíta veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Naozaj ma mrzí, keď sa tu predkladajú návrhy, kde netušíme, aké je skutočné zdôvodnenie, vôbec nevieme, čo by, v čom by to malo byť lepšie.
A taktiež budem veľmi rada, keď pán minister dá stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, a myslím si, že jednoznačne za nás nevidíme dôvod predlžovať počet funkčných období rektorov a dekanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán Dostál, že ste otvoril túto tému. Ja som sa toho chcela dotknúť, ale, bohužiaľ, pre nedostatok času som už nestihla, pretože si myslím, že tento pozmeňovák je naozaj len ďalším dôkazom tej snahy niektorých poslancov vládnej koalície o pomalé uzatváranie univerzít ešte viac, ako to bolo predtým, a opätovne nerozumiem tomu, z akej aplikačnej praxe, v úvodzovkách, vychádza vlastne tento návrh opatrenia. A, samozrejme, keď si to zoberiete hneď na prvú zvonka, tak vám je jasné, že je to snaha o upevňovanie si moci týchto ľudí, ktorí chcú zotrvať na svojich miestach a chcú ešte ďalej ovplyvňovať chod univerzít. A nemyslím si, že to pomáha skvalitňovaniu vysokých škôl.
Ale v tomto kontexte ja by som bola veľmi rada, keby sa aj pán minister vyjadril k postoju vlastne k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, lebo to neprešlo ani výbormi, nediskutovali sme o tom, nepoznáme stanovisko ministerstva školstva k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, a chcela by som teda počuť jeho postoj.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som neplánovala prihlásiť sa do rozpravy, pretože som mala za to, že sme aj s kolegyňou Tinou Gažovičovou boli dostatočne zrozumiteľné vo vzťahu k novele vysokoškolského zámeru, ale po týchto faktických poznámkach, ktoré teraz prišli, tak mám teda pocit, že asi zase nie. A zároveň sme pripravili aj nejaké pozmeňovacie zákony, ktoré vám pani kolegyňa jednoznačne teda vysvetlila zrozumiteľne, ale chápem, že sme opozičnou stranou a že teda koalícia nebude hlasovať za naše opozičné návrhy, a preto pociťujem potrebu naozaj sa ešte dodatočne k tomu vyjadriť a ozrejmiť, prečo je podľa nás táto vysokoškolská novela naozaj obrovským krokom späť, a dúfam, že možno čiastočne vám aj odpoviem na to, čo ste hovorili a čo pani Gažovičová nestihla.
To, čo nám prekáža na novele vysokoškolského zákona, je to, máme za to, že tým skutočným zámerom tejto novely nie je naozaj skvalitňovanie vysokého školstva, ale že je to viac-menej len deklaratívne, pretože to vyzerá tak, že tie rozhodovacie procesy zostanú v rukách spriaznených ľudí s vedením univerzít. A máme za to, že možno minister v nejakej dobrej vôle vyjsť v ústrety akademickému prostrediu týmto tlakom a snahám podľahol, lebo sa mi nechce veriť, že by toto považoval za dobré riešenie.
Táto novela opätovne uzatvára akademické prostredie. Znižuje sa vplyv ľudí z externého prostredia. Ak znížime vplyv ľudí z externého prostredia a zvýšime vplyv ľudí akademického prostredia, tak to automaticky uzavrieme, pretože prečo sme otvárali tie vysoké školy? Aby tam prišli nejaké nové inovatívne nápady dovnútra. Ale pokiaľ znížime zase počet ľudí z externého prostredia tak, že budeme potrebovať len nadpolovičnú väčšinu, tak pri niektorých dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad pri rozpočte, tento hlas bude absolútne ponížený z externého prostredia, oni vôbec nebudú musieť ani hlasovať, však načo, keď... (Reakcia navrhovateľa.) Áno, o správnej ra... (Reakcia navrhovateľa.) Tak boli na polovicu, nie? Ako zase mi vstupujete, pán minister, môžeme sa potom o tom podebatiť, lebo aj minule ste mi vstúpil a potom som nevedela, kde som, tak to už radšej nebudem riskovať.
Druhá vec, ktorá nám prekáža, je, že správna rada sa opätovne podľa nás tým pádom dostáva do područia senátu a bude tým pádom sledovať len svoj vlastný záujem a nie potreby spoločnosti. A tu by som rada narazila aj na ten plán obnovy a vere... obnovy a odolnosti, o čom ste hovorili, že v podstate to nie je v súlade. No práve naopak, my keď znížime ten počet ľudí z externého prostredia, tak to nebude v súlade s plánom obnovy a odolnosti, pretože tam sa hovorí o tom, že my musíme sledovať verejný záujem a potreby spoločnosti. A kto reprezentuje verejný záujem? Ľudia z externého prostredia, kvalifikovaní odborníci.
Takže vy sa na to pozeráte úplne z opačnej strany ako my. To je ako dva rozdielne svety, dve bubliny, ktoré sa jednoducho ako keby nevedeli zhodnúť v tom názore na to, čo je transparentnosť. Podľa nás nie je transparentnosť to, že tam bude viacej ľudí z akademického prostredia, ktorí si budú vlastne rozhodovať o svojich vnútorných procesoch a nepustia do rozhodovania ľudí, ktorí tam prinášajú nejaké iné, ja neviem, názory, príklad dobrej praxe z externého prostredia. My sa na to pozeráme takto.
Okrem toho sme hovorili o tom, že aj členovia komisie budú mať menšiu kvalifikáciu a výber kandidátov sa dostane pod kontrolu dekana. A zase je to len uzatvorenie univerzít. A potom sme hovorili o tom, že orgány, ktorých názor musel byť predtým braný v úvahu v niektorých dôležitých strategických rozhodovaniach, že sa museli vyjadriť a museli aj schváliť niektoré strategické dokumenty, tak teraz sa už nebudú musieť k tomu vyjadrovať napriek tomu, že ich budú musieť implementovať. O tom sme hovorili. Čiže to nie je nejakým spôsobom obmedzovanie právomocí? Takže toto je ten náš problém, že v oblasti transparentnosti rozhodovacích procesov, posilňovania vnútornej integrácie vysokých škôl a efektivity riadenia máme zásadné pripomienky, lebo sa na to pozeráme úplne zrejme z opačnej strany ako vy.
Ja by som sa však rada ešte vyjadrila aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ktoré sme mali na výbore a kde som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť, pretože je tam niekoľko vecí v tej spoločnej správe, na ktoré by som rada dostala odpoveď a budem veľmi vďačná, ak mi pán minister na ne odpovie. Je tam napríklad opatrenie, že po novom budú môcť vysoké školy prijať úver, ak celková suma dlhu neprekročí 80 %, kým predtým bola táto hranica nastavená na šesťdesiatich percentách. Mne to na prvú znie, ako keby sme zvyšovali riziko zadlžovania vysokých škôl, čo môže, samozrejme, veľmi negatívne ovplyvniť finančnú stabilitu vysokých škôl, keď zvýšite percento zadlženia, hej? Takže mám tu vlastne dve otázky. Tá prvá je, že na akom základe vznikla vlastne táto myšlienka zvýšiť toto percento, z čoho to vychádza. Máme k tomu nejaké dáta, prečo to potrebujeme? A ja by som len poprosila, keby sme nehovorili o tom, že to vychádza z aplikačnej praxe, lebo toto už je akože zdôvodnenie par excellence, potrebujeme teda konkrétne veci a nielen takéto vágne komentáre.
A druhá moja otázka znie, že v prípade, že sa teda univerzity dostanú do nejakej platobnej neschopnosti a nebudú môcť spĺňať, platiť teda svoje záväzky, tak kto to zaplatí. Štát? Za tie univerzity, keď to nebudú zvládať?
Druhá vec. Z tých pozmeňovacích návrhov som sa dozvedela, že vymenovanie profesorov nielenže bude prechádzať cez sito ministerstva, ktoré má tieto návrhy posudzovať, ale že dokonca prezident Slovenskej republiky môže z dôvodu pochybností profesora nevymenovať. A prepáčte, ale ja tomuto akože fakt vôbec nerozumiem a znova sa pýtam, že z akej praxe vlastne vychádza toto, pretože ja si naozaj úprimne nepamätám, že by sme doteraz mali nejaký prípad, že by prezident Slovenskej republiky nevymenoval profesora. A okrem toho, ja neviem, myslíme si, že je toto akože ten správny krok, správny smer, ktorým by sme sa mali ako vyvíjať vo vzťahu k nejakej transparentnosti a... Mne to príde skôr, viete, ako keby sme znevažovali rozhodnutie vedeckej rady, ktorá vlastne rozhoduje o vymenovaní profesorov, však tam sú tí odborníci, ktorí dávajú tú klasifikáciu profesorovi, ja neviem, v oblasti medicíny, fyziky a, ja neviem, iných prírodných vied. A neviem teda o tom, že by na ministerstve boli takíto kvalifikovaní ľudia alebo v kancelárii, v úrade prezidenta že by tam boli takí kvalifikovaní ľudia, ktorí by vedeli zhodnotiť, či ten človek si zaslúži tú profesúru, alebo nie, pretože my predsa nehodnotíme osobnosť tých profesorov, ale to, čo vypracovali ako prácu (povedané s pobavením) a jeho odbornosť v tej téme. Takže nechápem vôbec toto opatrenie a za akým účelom sa to tam vlastne nachádza.
No a napokon, ak dovolíte, odhliadnem od toho faktu, že spoločná správa obsahuje aj prílepky, ktorá sa týka zákona o správe majetku a je tam aj zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktoré vôbec neprešli medzirezortným pripomienkovacím konaním, čo je, samozrejme, v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ale nad tým sa už asi ani nemusíme pozastavovať, pretože to pre túto koalíciu v podstate nie je ničím výnimočným. Problémom však je to, čo obsahuje táto úprava zákona najmä o Fonde na podporu vzdelávania, pretože týmto pozmeňovacím návrhom sa opätovne mení počet členov rady fondu a to tak, že sa mení z pôvodných sedem na deväť, pričom ministerstvo školstva bude mať o dvoch nominantov v tejto rade viac. Čiže ak to vezmeme summa summarum, tam bude päť ľudí z ministerstva školstva, jeden z ministerstva financií, no a tí zvyšní traja teda budú zo študentskej rady, čo, samozrejme, sa tým pádom mi derie do úst otázka, že či tu nemáme nejaké obavy o politické ovládnutie fondu. A je to zaujímavé najmä v tom kontexte, že keď sme sa rozprávali o tých počtoch členov v správnych radách, tak tam sme znižovali počty ľudí z externého prostredia, ktoré nominuje ministerstvo školstva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo aj ďakujem za konštruktívne reakcie.
Čo sa týka toho zjednodušovania a, to som si dovolila nazvať, nazvať pohodlnosť, samozrejme, nemusíme, nemusíme sa v tom, v tom zhodnúť, ide, chcete konkrétny príklad, tak napríklad práve pri tom tvorení tých komisií na funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré teraz zákon pomerne striktne hovorí, že kto všetko sa má toho, kto všetko tam má menovať. Pokiaľ mám správne informácie, práve toto bola jedna z tých vecí, ktoré zase vy nazývate, že v aplikačnej praxi boli zložité, že vysoké školy mali problém tam tých ľudí dostať a menovať, no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality.
A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan.
Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, my sme už v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona za Progresívne Slovensko upozorňovali, že považujeme akoby tému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku za veľmi dôležitú a sme presvedčení, že by sme mali ako krajina mať ambíciu neustále zvyšovať vzdelávanie a kvalitu vzdelávania na našich vysokých školách. Pripomínam, že sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najvyšší počet študentov, ktorí študujú v zahraničí. Každý piaty študent zo Slovenska odchádza študovať, najčastejšie do Českej republiky a potom aj do iných okolitých krajín a krajín Európskej únie, či už je to Maďarsko, Veľká Británia, škandinávske krajiny atď. A tým pádom vidíme nielen na základe rebríčkov kvality vysokých škôl, že väčšina našich susedov nás predbieha v kvalite vysokých škôl, ale vidíme to aj na správaní našich vlastných študentov a na tom, že tí, ktorí nám v maturitách dopadajú najlepšie, tak tí nám potom odchádzajú. A preto sme presvedčení, že keď sa ide novelizovať vysokoškolský zákon, tak tá kľúčová otázka by mala byť, že či táto novela prispeje k zvýšeniu kvality vysokých škôl. A tu sa obávame, že tá odpoveď je negatívna alebo aspoň nie jednoznačná.
Novela, táto novela vysokoškolského zákona je odôvodňovaná a odznelo to aj dneska tu v pléne, že je odôvodňovaná tým, že to vychádza z aplikačnej praxe. Čiže reaguje to na niektoré veci, ktoré sa teda jednotlivým aktérom vysokoškolského prostredia, keď to zjednoduším, zdali nejakým spôsobom zložité alebo náročné. Ale my to vidíme aj tak, že sa tu nejakým spôsobom ustúpilo často aj nejakej pohodlnosti alebo tomu, že jednoducho isté veci boli nejako zabehané, nejako sú jednoduché pre tých ľudí, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí dlhodobo pôsobia, ale ak je naším cieľom zlepšiť tú kvalitu, tak by sme sa nemali iba prispôsobovať pohodlnosti, ale mali by sme práveže tu latku nastavovať vyššie. A práve v tejto novele vidíme viacero vecí, ktoré podľa nás nezvyšujú tú latku, ale skôr sú to aj krokmi späť oproti tomu, čo sa za posledné roky vo vysokoškolskom prostredí udialo.
Na základe týchto našich výhrad, ktoré, ako hovorím, sme formulovali aj v prvom čítaní, sme s kolegyňou Ingrid Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda na záver môjho vystúpenia prečítam. Najprv by som ale skúsila tak ľudskými slovami vysvetliť, že čo vlastne navrhujeme, pozmeňujúci návrh má, myslím, sedem bodov, a potom ho celý prečítam. Zamerali sme sa na tie veci, ktoré vnímame ako najproblematickejšie. Ako sme povedali aj v prvom čítaní, vnímame tam aj niektoré veci, ktoré hodnotíme pozitívne, ako je napríklad to posilnenie alebo uvoľnenie, zjednodušene, spolupráce so zahraničím. Ale tuto sme sa zamerali hlavne na tri oblasti a za Progresívne Slovensko je to pre nás aj akoby také stanovisko, že bez týchto zmien si nevieme predstaviť tento zákon podporiť.
V tom pozmeňujúcom návrhu sa zameriavame teda na tri oblasti, ako som spomenula. Jedná sa o nezávislosť správnej rady a vôbec fungovania jednotlivých aktérov akademického prostredia. Po druhé zabezpečenie kvality funkčných miest docentov a profesorov a po tretie je to transparentnosť aj vo výberových procesoch, aj vo financovaní vysokých škôl.
Teda k tomu prvému, a to sa týka nezávislosti správnej rady. Správna rada vysokých škôl bola výrazne posilnená práve novelou, ktorá vychádzala z plánu obnovy, kedy bola predstavená nejaká jasná vízia toho, že vysoké školy na to, aby sa zlepšovali, tak sa musia viacej otvárať, musia sa viacej otvárať odborníkom zvonku, prepájať s iným prostredím, prepájať so zahraničím, a toto bola v podstate tá vízia, s ktorou sa, s ktorou sa novelizoval vysokoškolský zákon v minulom volebnom období. Tuto v tejto novele vidíme istý krok späť a to sa týka po prvé teda zloženia správnej rady a posilnením akademického senátu pri menovaní tých členov. Myslíme si, že je to krok späť, nepovažujeme tento krok za nejakým spôsobom prínosný a keď už sa ide touto cestou, tak potom navrhujeme, aby sa naozaj všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré správna rada prijíma, tak aby ich prijímala dvojtretinovou väčšinou.
Zároveň si ale myslíme, že táto novela neoprávnene oslabuje akademický senát a vedeckú radu a ich kompetencie, a z tohto dôvodu navrhujeme práve, aby sa kľúčové dokumenty vo fungovaní vysokých škôl, a to je dlhodobý zámer vysokej školy a rozpočet, aby sa k nim vopred, teda ešte pred schválením, vyjadrovali aj vedecká rada a akademický senát, lebo okrem iného napríklad akademický senát je jediný z kľúčových orgánov, kde sú zastúpení aj študenti vysokých škôl, a sú to teda tie orgány, kde, ktoré do veľkej miery budú potom ten dlhodobý zámer a ten rozpočet napĺňať.
Toto sú body, ktoré sa týkajú teda správnej rady.
Ako druhú kľúčovú oblasť vnímame práve to obsadzovanie miest, funkčných miest docentov a profesorov. A toto znovu vychádza z filozofie toho, že náš systém vysokoškolský má nejakú historickú tradíciu, ktorá sa ale ukazuje byť pomerne rigidná. Často je akoby výhodná pre tých, ktorí naozaj celý svoj profesijný život trávia v akademickom prostredí, ale je veľmi ťažké sa do toho prostredia dostať zvonku pre ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v praxi alebo ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí, kde sú tie kritéria, kde sa využívajú iné kritériá, napríklad docentské miesta vieme, že mnohé zahraničné krajiny vôbec, vôbec nepoznajú. A práve preto jeden z tých krokov, ktoré vlastne priniesla, prinieslo predošlé volebné obdobie a priniesol aj plán obnovy, bol ten dôraz na to, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov otvorili ľuďom zvonku, či sú to ľudia z praxe, to môže byť veľké vedecké osobnosti, to môžu byť ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí. A z tohto dôvodu vnímame za dôležité, aby tá formulácia v zákone tiež bola nastavená tak, že nevyžaduje všetky tie požiadavky, ktoré bežne, bežne zákon stanovuje, ale aby to iba akoby prirovnala na tú úroveň nejakej vedeckej, vedeckej kapacity. Preto v tomto bode, pokiaľ ide o kritériá, navrhujeme zachovať status quo zákona, ale zároveň táto novela trošku rigidnejšie poníma kritériá, ale zároveň je potom menej prísna na tie komisie. A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie, a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo.
Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti.
A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania.
Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."."
3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."
4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.”
5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.”
6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie:
„(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.”
7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií."
8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie:
„(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.”
9. V čl. I bod 63 znie:
„63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."."
Ďakujem za pozornosť.