Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.3.2025 o 14:59 hod.

Ing.

Veronika Šrobová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2025 9:43 - 9:44 hod.

Štefunko Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyňa Jurík, som rád, že si pripomenula termín energetická chudoba. Je to taká vec, že proste v našej krajine sa boríme dokonca aj s definíciou toho, čo je energetická chudoba. Naozaj niekoľko rokov o tom rozprávame a v zásade ešte nie sme schopní navrhnúť, že čo to je, takže ja vlastne ako keby trošičku aj očakávam možno od tohoto zákona, od týchto dát, že by ste si mohli ako kebyže dať ešte aj za úlohu možno na základe týchto dát tú energetickú chudobu definične rozlúštiť.
No a, poslanec Šimko, no tak, ja strašne oceňujem entuziazmus a optimizmus, ktorý máte, a to ja, ja som ten originál od optimizmu, všetko ostatné sú len kópie, ale naozaj to, že nebude potrebná energopomoc na základe akože výnimočného kontraktu SPP plus, nie som si úplne istý akože, alebo možno máte lepšie informácie ako ja a veľmi sa teším na ten výbor, keď sa o ňom, o nej porozprávame.
Tak ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 14:59 - 15:10 hod.

Šrobová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých, pre našu spoločnosť nesmierne dôležitý. Je to návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam.
Táto téma a títo ľudia príliš dlho čakali na adekvátnu pozornosť a reakciu. A možno by toto ani nebolo potrebné, keby sa štát systematicky a adresne... keby štát systematicky a adresne podporoval všetky typy rodín na Slovensku aj počas 14 rokov vlád Roberta Fica. Je naozaj pozoruhodné, že tento návrh sa dostal na rokovanie až po roku a pol fungovania tejto sociálnodemokratickej vlády a zároveň aj koalície, ktorá ho však nepredkladá.
Ďakujem mojim kolegyniam Lucii Plavákovej a Simone Petrík za pomoc a neustály boj za tých, ktorí sú na Slovensku aktuálne tí najohrozenejší. Možno si spomínate, že pred niekoľkými mesiacmi som na tento fakt, na tieto typy rodín poukázala aj tu v pléne Národnej rady, no nestretlo sa to s veľkým pochopením. V týchto dňoch konečne vidíme, že sa aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, začal venovať téme jednorodičovských domácností, za to ho určite treba oceniť. Zároveň je však dôležité, že tento krok prišiel až na podnet opozície a konkrétne poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzujú za zlepšenie podmienok jednorodičovských rodín.
Na Slovensku dnes žije viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 310-tisíc detí do 18 rokov. Tieto rodiny sa nachádzajú v náročnej životnej situácii, kde jeden rodič musí zo všetkých síl zabezpečiť výchovu detí, ale aj materiálnu a ekonomickú podporu. Bohužiaľ, polovica týchto rodín žije aktuálne v pásme chudoby, čo je obrovský problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Situácia sa ešte zhorší v dôsledku plánovanej Ficovej konsolidácie, ktorá pravdepodobne tieto rodiny ešte viac znevýhodní. Dieťa, ktoré žije v jednorodičovskej rodine sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne s nedostatkom finančných prostriedkov, a rodič, ktorý financuje celú domácnosť zo svojho jediného príjmu, zápasí s účtami a bežnými výdavkami a ostáva mu menej financií na rozvoj dieťaťa, mimoškolské aktivity či kvalitné vzdelanie.
Predstavte si, že v priemernej jednorodičovskej rodine zostane na deň po zaplatení všetkých výdavkov na bývanie a základné potreby päť eur na stravu. Tu je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť na Slovensku diskriminuje tých, ktorí už deti vychovávajú. Mnohé vlády v histórii Slovenskej republiky sa síce snažia presadzovať prorodinnú politiku, no keď niekto už deti má, nezabezpečíme ich primeranú výchovu. Štát dostatočne nerieši dôvody vzniku jednorodičovských rodín. Odborníci z praxe poukazujú najmä na chýbajúcu vzťahovú a sexuálnu výchovu, nedostatočné rodičovské a partnerské zručnosti, nedostupnosť a vzdelanie v téme antikoncepcie a takisto aj už spomínané dnes násilie, takisto alkohol či iné závislosti. Toto sú hlavné dôvody vzniku jednorodičovských domácností, ktorým štát vie predchádzať. Návod na to sme napríklad počuli aj dnes v rozprave k uzneseniu proti násiliu na ženách. Ďakujem teda kolegyniam, ktoré sa tejto téme venujú.
Prečo je tento náš návrh zákona dôležitý? Pretože pomáha rodinám v najzraniteľnejšej pozícii. Poskytuje im nielen finančnú pomoc, ale aj potrebnú sociálnu a emocionálnu podporu. Rodičia v jednorodičovských domácnostiach čelia obrovským výzvam a spoločnosť im musí poskytnúť nástroje, aby tieto ťažkosti zvládli. Dnes preto navrhujeme opatrenia, ktoré zlepšia životné podmienky týchto rodín. Tento zákon nie je len pomocou jednotlivcom, ale investíciou do budúcnosti našich detí a celej spoločnosti. Analýza, ktorá nás priviedla k týmto opatreniam jasne ukazuje potrebu konať. Najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby sú práve jednorodičovské domácnosti, pričom riziko chudoby tu dosahuje až 46,4 %. Čiže každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí ohrozenom chudobou a sociálnym vylúčením. Ani doterajšie opatrenia ako daňové bonusy a vyššie prídavky na deti, neboli dostatočne účinné, pretože boli naviazané na príjmy a neboli adresné. Mnoho jednorodičov pracuje na plný úväzok, no ich príjmy sú často nedostatočné, keďže musia vziať menej kvalifikovanú prácu, na akú majú vzdelanie, čo spôsobuje, že ani zavedené opatrenia dostatočne neznižujú ich riziko chudoby. Po prvýkrát prinášame jasnú definíciu jednorodičovskej domácnosti. Jednorodičovskú domácnosť teda tvorí dospelá osoba s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výchovu. O jednorodičovskú domácnosť ide aj vtedy, ak v tejto domácnosti žije aj iná dospelá osoba a nejde o osobu manžela, manželky, druha alebo družku, ktorá by spoločne vychovávala nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené deti.
Naším prvým opatrením, ktoré naväzuje na túto definíciu je zvýšený príspevok pre prvákov či prváčky. Navrhujeme, aby jednorodičia získali o 40 eur vyšší jednorazový príspevok pri nástupe ich dieťaťa do prvého ročníka školy. Začiatok školskej dochádzky je dôležitým míľnikom a chceme zmierniť finančný stres, ktorý toto obdobie v jednorodičovských domácnostiach sprevádza. Aktuálne je prídavok na dieťa v prípade, že je to prvák alebo prváčka 110 eur za mesiac september, kedy nastúpili do základnej školy.
Druhým opatrením je dostupná starostlivosť o deti, čo znamená, že navrhujeme rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa či detí do zdravotníckeho zariadenia pre jednorodičov zo siedmich na 10 dní za kalendárny rok, čo je aj v súlade s aktuálnou iniciatívou ministra práce, ktorú oznámil práve na Medzinárodný deň jednorodičov, v piatok. Vyšší počet dní voľna je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri sprevádzaní dieťaťa či detí obidvaja rodičia vystriedať a teda majú spolu nárok na 14 dní voľna za celý kalendárny rok, tak jednorodič má len sedem bez ohľadu na počet detí.
Tretím opatrením je zvýšenie počtu dní na ošetrovné na člena rodiny, tzv. OČR. Navrhujeme rozšírenie nároku na ošetrovné na 21 dní z pôvodných 14 dní, pretože jednorodičia nemajú možnosť striedať sa pri starostlivosti o choré dieťa ako rodičia v úplných rodinách. Vyšší počet dní je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri ošetrovaní a starostlivosť o dieťa obidvaja vystriedať, a majú teda spoločne nárok na 28 dní kontinuálne, tak jednorodič je na to sám. Rozšírením počtu dní jednorodičom pomôžeme pri zabezpečení starostlivosti o deti a zmiernime hlavne znevýhodnenú situáciu v ktorej sa nachádzajú.
V ďalších krokoch v budúcnosti sa budeme musieť sústrediť aj na právnu ochranu a prevenciu diskriminácie jednorodičov, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí, ako aj dostupnosť bývania. Napríklad taká právna ochrana a prevencia diskriminácie, jednorodičovské rodiny musia mať zaručené rovnaké práva a ochranu, ako akékoľvek iné rodiny. Našou ambíciou je zaviesť opatrenia, ktoré ich chránia pred diskrimináciou v pracovnom prostredí, v prístupe k sociálnym službám, ale aj v prípade zneužívania alebo zanedbávania práv detí, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí.
Diskusiu k zmenám v tejto oblasti sme tu mali aj nedávno, pred dvoma dňami, tiež sa to týka veľmi jednorodičov, pretože sú vystavený enormnému psychickému tlaku, ktorý môže viesť k problémom v duševnom zdraví. Takisto veľkým, veľkým problémom, o ktorom nehovoríme len my, ale aj organizácie, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, je uľahčiť dostupnosť bývania pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku je realitný trh kombináciou vysokých cien, obmedzenej ponuky nájomných bytov a nedostatočnej štátnej podpory. Právo na bývanie nie je zakotvené v ústave, na Slovensku je bývanie tvrdá komodita. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je len reakciou na súčasnú situáciu, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Slovensko by malo mať prirodzený záujem na tom, aby deti aj z jednorodičovských rodín dostávali rovnaké šance ako tie z úplných rodín. Už teraz u nás žije spomínaných 310-tisíc detí v rodinách, kde je len jeden rodič a viac ako 46 %, čo je skoro polovica týchto rodín, čelí riziku chudoby. Tieto čísla nie sú zanedbateľné a naznačujú obrovský potenciál, ktorý sa pri nesprávnom nastavení systému môže ľahko premárniť. Navyše ak dlhodobo podceňujeme vzdelanie a podmienky pre tieto deti, pripravujeme sa o ľudský kapitál, čo sa negatívne odrazí v budúcnosti na našom HDP a celkovej prosperite našej krajiny.
V našich rukách máme príležitosť pomôcť generáciám detí, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, získať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Máme možnosť zabezpečiť im kvalitnejšie vzdelanie, lepší prístup k pracovným príležitostiam a celkovo zlepšiť ich životné podmienky. Ak túto príležitosť nevyužijeme riskujeme, že tieto deti vyrastajúce v chudobe sa stanú generáciou, ktorá sa nedokáže vymaniť z cyklu sociálnej znevýhodnenosti.
Rovnako je dôležité spomenúť, že opatrenia na pomoc jednorodičovským rodinám sú nie len morálnou povinnosťou, ale aj ekonomickým imperatívom. Ak tieto rodiny nebudú dostatočne podporované, hrozí, že vzniknú ďalšie bariéry brániace ich integrácii na pracovnom trhu. Samozrejme, aj my si uvedomujeme, že tento návrh nemusí každý vnímať ako dokonalý a niektoré opatrenia môžu byť upravené či prispôsobené, ide však o začiatok vážnej diskusie o tom, ako štát môže podporiť rodiny, ktoré to najviac potrebujú. Ide o snahu zabezpečiť spravodlivé príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na to, v akých podmienkach vyrastajú. Tento návrh zákona predstavuje prvý krok k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi preto na záver apelovať na vašu zodpovednosť a solidaritu. Ak tento návrh zákona podporíte, nielenže zlepšíte životy tých, ktorí už teraz čelia ťažkým podmienkam, ale aj vy prispejete k vybudovaniu silnejšej, spravodlivejšej a priateľskejšej spoločnosti pre nás všetkých.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá v poradí pani poslankyňa Plaváková.
Skryt prepis
 

28.3.2025 14:59 - 15:10 hod.

Veslárová Veronika Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 686 zo 16. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 14:57 - 14:58 hod.

Šrobová Veronika
Ďakujem za slovo, cieľom predkladaného návrhu je reagovať na dlhodobé zistenia o náročnej socio-ekonomickej situácii jednorodičovských domácností na Slovensku, a to zadefinovaním pojmu jednorodičovská domácnosť do zákona a zároveň ponúknuť konkrétne opatrenia.
Viac o tomto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

28.3.2025 14:56 - 14:57 hod.

Veslárová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi Stuškovi, že zaskočil aj za spravodajcovanie.
A teraz už k predmetnému návrhu zákona. Tento návrh zákona reflektuje na potreby zdravotne znevýhodnených, momentálne posudková činnosť na Slovensku je v ťažkej situácii a kompetentní to neriešia. Zdravotne znevýhodnení čakajú aj niekoľko rokov na posúdenie a rozhodnutie o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tým pádom sú príspevky pre nich absolútne v nedohľadne. Sú v pasci, pretože príbuzní sa o nich starajú a oni čakajú na príspevok na opatrovanie. Tým pádom spadajú do kolotoča zúfalstva a aj chudoby.
Novela zákona o posudkovej činnosti stanovuje, že zdravotne znevýhodnení môžu na posudok čakať až 120 dní. Doteraz to bolo 90 dní aj s rozhodnutím. A už pri tejto lehote je bežné, že úrady práce stále rozhodujú o žiadostiach, mám informáciu, že dokonca ešte zo septembra roku 2022. Namiesto toho, aby minister práce pomohol novým zákonom o integrovanej posudkovej činnosti a lehoty nepredlžoval, nestalo sa tak, práve naopak.
Pritom nie je úplne jasné, ktorým žiadateľom sa môže lehota predĺžiť. Kontaktujú ma mnohí zdravotne znevýhodnení, ktorí podali žiadosti o príspevky, a sú to kľúčové príspevky. Nie je možné, aby niekto, komu sa rozpadá doslova vozík pod zadkom, čakal 120 dní na posúdenie odkázanosti na nový vozík. Je nonsens, aby ľudia, ktorí potrebujú osobného asistenta alebo opatrovateľa čakali 120 dní na posúdenie a imobilní čakali napr. 120 dní na stropný zdvihák.
Nedávno som sa stretla s otcom dvoch vozíčkarov, ktorý musí všetky kompenzácie vybavovať dvakrát a bez príspevku si nemôžu dovoliť dva vozíky, už aj doplatok je pre nich finančne náročný. Deti rastú, vozíky sa opotrebovávajú a posúdenie je stále v nedohľadne.
V novele tohto zákona takmer zo zoznamu ŤZP vypadli ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo s autizmom. Tlak fungoval a títo zdravotne znevýhodnení tam boli našťastie ponechaní, to sa ale nedá povedať napr. o ľuďoch s poškodením kože, ktorí musia mať poškodenie kože nad 40%, aby vôbec získali preukaz ŤZP. Preto podávame tento návrh zákona, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli žiť dôstojnejšie a mali také podmienky, ktoré by neohrozovali ich zdravotný stav či ich nehnali na hranicu chudoby.
Naším cieľom je taktiež upriamiť pozornosť na to, že rodičovská starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je komplikovanejšia, pretože takéto dieťa si vyžaduje starostlivosť najmä rehabilitačnú, terapeutickú alebo logopedickú. S pomocou rodičov v domácom prostredí to má oveľa jednoduchšie. Kedy začne pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny skutočne pracovať pre zlepšenie života zdravotne znevýhodnených tak, aby to už dávalo zmysel? Koľko času ešte p-otrebuje?
Nedávno ma kontaktovala matka dieťaťa, ktoré má diabetes, a musí podávať ten inzulín a to naozaj nie je bežná rodičovská starostlivosť, tak ako jej to vyhodnotili úrady práce. Zdravotne znevýhodnení potrebujú pomoc a riešenia teraz, a preto ani my nečakáme na ministerstvo a prichádzame s naším návrhom zákona, ktorý opravuje kľúčové chyby zákona o integrovanej posudkovej činnosti.
Budeme radi, ak ho nebudete brať len ako opozičný návrh zákona, ktorý treba hodiť do šuflíka, ale ako záchranné lano pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

28.3.2025 14:49 - 14:51 hod.

Veslárová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Návrh zákona, ktorým sa sa mení zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Veslárová a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými dokumentmi a právom Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 14:40 - 14:40 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Dobrý deň opäť.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak sa nám stalo, že nám sa tu vlastne lícujú dve, dva návrhy zákonov, ktoré sú iniciované dvomi našimi iniciatívami v rámci Progresívneho Slovenska. Ten prvý návrh zákona bola iniciatíva mňa a Jany Hanuliakovej, máme iniciatívu Voda pre všetkých a venujeme sa zdostupneniu pitnej vody pre všetkých ľudí na Slovensku, no a druhá iniciatíva, ktorá je veľmi intenzívna u nás v Progresívnom Slovensku, je iniciatíva Aj my, ktorej líderkou je práve Veronika Veslárová, ktorá robí naozaj maximum toho, aby upozorňovala na potrebu inklúzie v našej spoločnosti. A aj vďaka jej práci pravidelne zisťujem, aké je to náročné pre našich priateľov a pre naše priateľky našich blízkych, spoluobčanov a spoluobčianky, ale aj rodinných príslušníkov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, pretože každý deň a niekedy aj celý deň prekonávajú jednu bariéru za druhou. A jednak prekonávajú alebo čelia bariéram v tej medziľudskej každodennosti a neprekonávajú iba bariéry vzťahové, ale aj bariéry fyzické. A prekonávajú ich na úradoch, v nemocniciach, pri parkovaní, ale nielen, prekonávajú ich aj pri takej úplne banálnej činnosti, ako je vyhadzovanie svojho domového odpadu.
Ako už Veronika hovorila a ja ako človek, ktorý sa dlhodobo venujem cirkulárnej ekonomike a odpadovému hospodárstvu, si uvedomujem, že kontajnerové stojiská, ktoré na Slovensku v samosprávach používame, sú bežne pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nedostupné, že tie systémy, ako ich máme na Slovensku nastavené, sú nielen chaotické, pretože sa menia od samosprávy k samospráve, ale sú aj nespravodlivé, ak, samozrejme, nežijete v obci so starostom, ktorý myslí na svojich obyvateľov a na svoje obyvateľky, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie. A práve my sme sa inšpirovali alebo teda chceme sa inšpirovať a aj chceme pretaviť tie dobré príklady, ktoré na Slovensku už máme, do legislatívnej normy, ktorá by bola aplikovateľná pre celé územie Slovenskej republiky.
No a jedným z tých dobrých príkladov, ktoré sme navštívili počas nášho nedávneho výjazdu na Považí, je obec Domaniža. Táto obec je okrem toho, teda že má veľmi utuženú komunitu a že sú príkladom v mnohých sociálnych, kultúrnych programoch, tak my sme sa rozprávali práve o odpadovom hospodárstve s pánom starostom, ktorý sa volá František Matušík, a on je naozaj bez toho, teda aby som ho chcel nejako prehnane chváliť, ale spĺňa v rámci tých kategórií toho, čo môže robiť jeden starosta, by som povedal, že je teda v kategórii nadštandard, pretože je ukážkový, je inkluzívny, je inovatívny a ešte má aj veľa energie pre to, aby prinášal do svojej obce ďalšie a ďalšie inovácie. No a on nám porozprával húževnate o svojej dobrej praxi, v ktorej ide príkladom práve v odpadovom hospodárstve, ide príkladom jednak environmentálne, ale aj v rámci sociálnych politík.
No a dostávam sa teda k pointe aj k obsahu nášho návrhu zákona, obec Domaniža je totižto priekopníkom v separovaní, alebo teda v separovanom zbere plienok. Pán starosta to má odmerané a to číslo je 287 kilogramov plienok za rok, taký je priemer na jednu domácnosť v obci Domaniža. Hovoríme o váhe 287 kg plienok, ktoré sú enormnou záťažou pre zmesový komunálny odpad aj napriek tomu, že to nemáme bežne, ak máme niekoho v domácnosti, či už je to teda dieťa, alebo niekto s diagnostikovanou inkontinenciou, keď nemáme takúto, takýto odpad v domácnosti, tak možno si nevieme predstaviť, aká je to záťaž pre, hovorí sa im zmesové, alebo teda čierne kontajnery. Celkovo je do separovaného zberu plienok v obci zapojených až 58 domácností, ako som hovoril, tak niektoré môžu byť domácnosti, ktoré majú malé deti alebo v nich žijú seniori či seniorky, alebo teda ľudia s inkontinenciou, a títo ľudia, tieto skupiny ľudí sa tiež chcú, samozrejme, zapájať do správneho triedenia a do obecného množstvového zberu, no a ako som hovoril, Domaniža ako priekopník v separovanom zbere plienok je naozaj dobrým príkladom aj pre nás, pre našu, náš návrh zákona. Ale nie je to niečo, čo bolo vymyslené v Domaniži, pretože v zahraničí máme dlhý zoznam samospráv, regiónov, kde ide o overené a už osvedčené riešenie.
A prečo je to dôležité? No, je to dôležité preto, aby bol poplatok za odpady naozaj spravodlivý, ak teda máte tú nad bežnú spotrebu plienok v domácnosti a, samozrejme, aby to bolo aj spravodlivé, ak teda máte niekoho, kto má teda inkontinenciu, potrebuje teda sa o seba postarať, alebo teda máte v domácnosti malé dieťa, práve touto – v úvodzovkách – plienkovou úpravou je poplatok za odpad spravodlivejší a ľudia s hendikepom alebo aj rodiny s malými deťmi nie sú znevýhodňované a takto teda každá domácnosť platí nielen za ten odpad, ktorý vytvorí, ale hlavne za ten, ktorý už nedokáže vytriediť.
Triedený zber plienok spustili nedávno po Domaniži na Slovensku napr. aj v obci Cífer, no a najnovšie sa do triedeného zberu plienok zapojilo aj mesto Partizánske, ktoré tiež teda chcem pochváliť, pretože je to mesto inovatívne v odpadovom hospodárstve, naozaj má toto mesto Partizánske vedenie, ktoré si dáva veľmi záležať na tom, aby sa v systémoch zberu, a teda k prístupnosti ku kvalitnému triedenému zberu mesto ako také zlepšovalo.
No a pointou nášho zákonu je teda, nášho návrhu zákona je, aby obyvatelia a obyvateľky s inkontinenciou neboli v odpadoch diskriminovaní. O tom teda je náš návrh, ale nielen o tom. Cieľom tejto našej úpravy alebo tohto nášho návrhu je zabezpečiť aj zberné nádoby tak, aby k nim mali ľudia s rôznym zdravotným znevýhodnením rovnocenný prístup ako ľudia, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie, a to sa rozprávame o slabozrakých, nevidiacich, o osobách s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo aj o spomínaných ľuďoch s inkontinenciou.
Ďakujem teda za podporu tohto nášho návrhu, myslím si, že nám všetkým ide o to, aby nikto nebol v tejto krajine diskriminovaný a všetci mali rovnaký prístup aj k triedeniu odpadu, pretože nám záleží nielen na rovnosti medzi ľuďmi, na sociálnej rovnosti, ale aj na zlepšovaní stavu životného prostredia.
Vďaka za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 14:40 - 14:47 hod.

Veslárová Veronika Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, zdravotne znevýhodnení rovnako ako všetci ostatní v našej krajine žijú, pracujú, konzumujú tovary a služby a aj produkujú odpad. Avšak úkony, ktoré sú pre niekoho bežné, ako napríklad vyniesť odpad, sú pre nich nemožné.
Tento návrh zákona reflektuje na podnety od zdravotne znevýhodnených. Okrem toho, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku zdravotného znevýhodnenia, taká banálna vec, ako je odhodenie smetí do kontajnera, je pre nich náročná. Naším zákonom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu, aj pre ľudí na vozíku, nevidiacich a pre inkontinentné osoby. V Škandinávii či v Nemecku je bezbariérová prístupnosť k odpadu už štandardom a ani u nás to nemusí byť len snom.
Týmto návrhom zákona navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti bezpečne. Taktiež navrhujeme Braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a navrhujeme separátne zberné nádoby pre inkontinentných. Ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo nemôcť samostatne vyhodiť odpad do kontajnera. Nevidiaci si však potrebujú najprv zistiť prostredníctvom Braillového písma, ktorá nádoba je na papier, plast, sklo či komunálny odpad. Dokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, človek na vozíku odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu, a aj keď aktuálne ešte nie je bežne na Slovensku komodita jednorazových plienok recyklovateľná, vo svete už spoločnosti na spracovanie odpadu plienky bežne recyklujú.
Odvoz a likvidácia odpadu už v Bratislave označila 150 zberných nádob štítkami s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. A v Španielsku zasa prispôsobujú zberné nádoby s bočným hrdlom vo výške jeden meter tak, aby aj ľudia na vozíku mohli tento odpad vyhodiť. Niekoľko obcí na Slovensku už dnes zavádza systémy na zber plienok v separátnych zberných nádobách.
Ako vidíte, nielen po celom svete, ale aj na Slovensku zdola vznikajú iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší prístup k odpadu.
Tento návrh zákona pomáha sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori. Sme pevne presvedčení, že prispeje k lepším a dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2025 14:17 - 14:17 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si.
Čiže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry.
V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii.
Počas Matovičovej vlády sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, kedy investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám, žiaľ, niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach.
Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili. Tak ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku, a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny Plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé nemá finančné krytie a po druhé jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 %, a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia.
Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností, o ktorých teda už hovoril kolega.
Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry, lebo v roku 2025 je nemysliteľné – opakujem to a zdôrazňujem –, že viac ako 500-tisíc ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 mil. – takisto zdôrazňujem – nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje? Asi vieme všetci – zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody.
Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa, stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem, kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí, čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť, že by musel čeliť takýmto životným podmienkam.
Prieskum, ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku, nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka.
Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie, ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí. Obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2-tisíc obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo. Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné.
A v neposlednom rade to, čo stále presadzujeme, odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu Voda pre všetkých nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke, Voda pre všetkých.sk. Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť, v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí. Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí – teda o to, o čo ide nám všetkým, ktorí tu dnes sme –, aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov, ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí, s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch, odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 km od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať, koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr, ako bude môcť prísť vozidlo, ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré, vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať.
Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1 600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné, čo sa udialo, je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici, a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste, ktoré leží neďaleko hlavného mesta.
Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy, zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz, a opäť končia splašky, vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach.
Ďalším príkladom, zase ktorý ilustruje inú situáciu, je Obec Poproč, v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie, tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti.
Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým.
Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo, a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby.
Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame.
A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov, a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém, a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť.
Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver.
Skryt prepis
 

28.3.2025 13:10 - 13:10 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja nebudem hovoriť už veľmi dlho, pretože. myslím si, že všetko podstatné už povedala moja kolegyňa Beáta Jurík. Ja by som ale nadviazala teda na to, čo odznelo 25. novembra 2024, ku ktorému sa viaže toto naše uznesenie, z úst Borisa Suska ako ministra spravodlivosti. Tak prečítam, teda čo on komunikoval k Medzinárodnému dňu eliminácie násilia na ženách:
„Slovensko nemôže byť krajinou, kde násilie zostáva nepovšimnuté alebo bez trestu. Násilie na ženách je často páchané za zatvorenými dverami a bez svedkov. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné, a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia, a adekvátne na neho reagovali. Spolu s vládou Slovenskej republiky sme sa pripojili ku globálnej kampani Orange the World, ktorá bojuje za bezpečnosť, dôstojnosť a práva žien na Slovensku aj vo svete. Postavme sa spolu za svet, kde ženy nebudú obeťami, ale inšpiráciou.“
To sú teda slová ministra spravodlivosti a ja by som, teda odkazujúc na tieto jeho slová, chcela apelovať na to, aby sa k tomu pripojila aj Národná rada, a teda aj vy, kolegovia a kolegyne z koalície, pretože to naše uznesenie v podstate úplne nadväzuje na to, čo samotný minister spravodlivosti povedal, čiže a bod po bode sme si to tu prešli, že vlastne tam nevidíme ani žiadne pripomienky z vašej strany.
To sa presne udialo, ako už bolo spomínané, aj na ľudskoprávnom výbore, kde teda, žiaľ, ste toto uznesenie nepodporili, a ja naozaj som vám tam dala priestor, napríklad pán poslanec Hazucha tam bol, na to, aby ste vyjadrili teda, že čo vám na ňom vadí, že povedzme si konkrétny bod, je ešte priestor sa o tom porozprávať – a zostalo absolútne ticho. Ticho, nič. Čiže nemáte žiadne výhrady, ale nedokážete ho ani podporiť.
No a teraz máte teda druhú šancu, keď ho nechcete podporiť, aby ste aspoň vysvetlili tým všetkým ženám, ktoré zažívajú násilie, že prečo. Pán podpredseda parlamentu, on sa tu často zapája do rozpráv, tak možno aspoň on by nám mohol vysvetliť, že v čom je problém pri podpore tohto uznesenia, alebo... Ja tomu vlastne nerozumiem. To naozaj len kvôli tomu, že teda ide o opozičný návrh, nedokážete odsúdiť násilie na ženách? Pani kolegyňa? (Reakcia z pléna.) Tak to teda je naozaj hodená rukavica, tak dúfam, že naozaj týmto smerom pôjdeme a že to uznesenie podporíte. (Reakcia z pléna.)
Super, ďakujeme. Tak máme tu takú nádej, to sa teším v tomto pléne, že by koalícia mohla to uznesenie podporiť. Áno, jeden hlas pani poslankyne.
A, lebo ja by som sa teda vrátila k tým slovám pána ministra spravodlivosti, ktoré som čítala v úvode. Prelomiť mlčanie býva pre obete nesmierne náročné, a preto je aj na nás všetkých, aby sme boli maximálne všímaví, odmietli akékoľvek prejavy fyzického, psychického, sexuálneho a ekonomického násilia a adekvátne na neho zareagovali.
Lebo čo odkážete tým ženám, ktoré to násilie zažívajú, ak nedokážete ani podporiť to uznesenie, ktoré ho odcudzuje a jasne pomenováva tie dôvody a tie problémy? Čo im potom odkazujete? Lebo aj pán minister hovorí, že pre tie obete je to nesmierne náročné. Tak aký signál im potom vyšlete, ak to uznesenie nepodporíte tak, ako ste ho nepodporili na výbore, pán Hazucha?
A s touto otázkou ukončujem môj príspevok, lebo nie je čo dodať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis