Videokanál klubu

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda Národnej rady, ďakujem veľmi pekne mojej kolegyni Tamare Stohlovej, aj pánovi Galkovi, aj pani Jurík, je veľmi zložito rozprávať po takýchto vyčerpávajúcich a veľmi obsahovo správnych vyjadreniach, takže ja som vlastne odsúdený len na glosovanie viacerých vecí, ale veď to je výborné, lebo je super, keď máte kvalifikovanejších kolegov, ako ste vy. Ja som v prvom rade strašne rád, že takto ďalší týždeň v piatok, keď sme sa bavili pred týždňom v piatok o ústave, ktorú navrhol SMER, resp. KDH, tak je tu viac ľudí zo SMER-u ako pri zákone o ústave. Takže ďakujem vám veľmi pekne, drahí kolegovia zo SMER-u, že vám to takto záleží vlastne na životnom prostredí a na strategických investíciách, teda viac ako na dvoch pohlaviach a rôznych blbostiach, ktoré vlastne ste navrhovali. Takže vyjadrujem vám v tomto vďaku.
Zároveň by som chcel povedať, že my sme vlastne presne takto pred rokom sa bavili o strategických investíciách, bol to apríl, pamätám si ten apríl. Bol to taký, že trošku šialený apríl a my sme ako Progresívne Slovensko sa snažili ako povedzme nováčikovia v parlamente trošičku humornejšie rozprávať o tom, že prečo ten zákon o strategických investíciách je urýchlený, prečo by to nemalo byť cez skrátené legislatívne konanie. A upozorňovali sme minimálne na tri veci, ktoré sme si mysleli, že sa udejú a ja som tak trošku vtipkoval, že predstavte si, že možno SMER-u a HLAS-u, ktorí to berú trošičku vážnejšie túto Národnú radu ako ich koaličný partner SNS, ktorý to, samozrejme, vtedy nikto nebol, že čo keď napr. to SNS navrhne niekde na strednom Slovensku nejaký kolotoč a vyhlási to za strategickú investíciu, a tým pádom v rámci nejakých koaličných dohôd to budú musieť koaliční partneri akceptovať.
No a vlastne nebol som až tak úplne ďaleko od pravdy, lebo vlastne takýto kvázi kolotoč navrhli títo naši drahí členovia vládnej koalície zo strany SNS, alebo teda zo strany ŽIVOT, lebo vlastne navrhli niečo, čo ten región po prvé, nepotrebuje, po druhé, mu to vadí a po tretie, nie je infraštruktúra na to, aby sme to vedeli využívať.
Kolega Galko spomínal rôzne fakty alebo elementy, že prečo rôzne odborné inštitúcie sa vyjadrujú voči Málincu a prečo v zásade ten proces, ako sa posudzujú strategické investície, nie je dostatočný. A v zásade ja sa tu nechcem baviť o Málinci, len ten Málinec je trošičku taký lakmusový papierik toho, ako to bol zle napísaný a narýchlo napísaný zákon.
My sme hovorili, že my sme ochotní podporiť tento zákon, keď sa znova vráti posudzovanie nejakého kompetentnejšieho orgánu, v tomto prípade Útvaru hodnoty za peniaze a sme poprosili pána Ráža, že keby to tam vrátil, tak vlastne my by sme možno aj za to zahlasovali. Samozrejme, to tam nevrátili, a tým pádom si ako keby kvalifikovanosť tohoto návrhu posudzuje ministerstvo samo. A tým pádom, ako keď si posudzuje samo ministerstvo svoj vlastný návrh, tak viete si predstaviť, že by mali nejakú schizofréniu? Asi nie. Proste posúdia to pozitívne. To znamená, že si vlastne minister Taraba presadil svoju vlastnú hračku ako strategickú investíciu. A ja som to hovoril presne pred rokom, že keď je strategickou investíciou všetko, tak nie je strategickou investíciou nič. Keď je priorita všetko, tak potom priorita nie je nič. Momentálne máme na stole 30 strategických investícií.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, 30 strategických investícií. Každé ministerstvo chce mať svoju vlastnú strategickú investíciu. 30 strategických investícií za 11 mld. eur.
Vítam kolegu z HLAS-u, ďakujem veľmi pekne, že aj HLAS sa zaujíma o strategické investície a 11 mld. eur je vlastne znova niečo, čo zadlží túto krajinu na také dlhé obdobie, keby sa teda, samozrejme, všetky zrealizovali, že vlastne ďalšie vlády a ďalšie generácie budú platiť len faktúry. Nebudú rozhodovať o svojej budúcnosti, budú len platiť faktúry a na toto sme upozorňovali. My sme dokonca vlastne sa, ak sa dobre pamätám, zdržali pri tom zákone, lebo sme verili, že ten zákon nebudete nadužívať, resp. ho budete využívať zodpovedne. Samozrejme, sa to nestalo, a práve preto s kolegyňou Stohlovou a s pánom kolegom Galkom sme navrhli túto novelizáciu.

Kolegovia, kolegyne, ja ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, určite sa zhodneme, a to verím, že aj s koaličnými poslancami, ktorí tu sedia, že my tie strategické investície potrebuje. Problém, samozrejme, je, že to musí byť komunikované aj s dotknutými ľuďmi, pretože to práve spomínala aj pani kolegyňa Stohlová, že musíme budovať dôveru tých ľudí. A teraz vôbec by sme nemali akože nad týmto prípadom rozmýšľať, ibaže problém je jedine to, že tí ľudia sú nespokojní, lebo mali dostať informácie a však ich dostanú teraz, ale to nie je proste o tom. Tam mala prebehnúť riadna analýza, mali chodiť za tými ľuďmi, samozrejme, za tými samosprávami, mali to, že prečo potrebujeme túto danú strategickú investíciu, im v prvom rade odkomunikovať aj na základe nejakých analýz niečoho a nie že potom príde minister životného prostredia a povie, že to, však ja začnem aj komunikačnú kampaň s dotknutými obcami a potom prídu aj nejaké analýzy. Nie, to sa má spraviť ešte predtým, ex ante a nie ex post, a to je ten problém. A myslím si, že toto teda rieši aj tento návrh zákona od kolegov a kolegyne.
Áno, jeden z tých pseudoargumentov pána antiministra životného prostredia bol turizmus. No v prvom rade si myslím, že keby ste išli teda aj za tými ľuďmi, a to tam aj odznievalo na tom obecnom zastupiteľstve, tak ak chceme rozvíjať turizmus, tak by bolo dobré, aby sa tam tí turisti mali ako dostať. A po tých cestách, ktoré tam momentálne vedú, tak sa tam rozhodne žiadny turista nedostane, nehovoriac teda o tom, že ako tu už aj bolo spomenuté, tak žiadna prečerpávačka turizmus nejakým spôsobom nepodporuje, lebo aj momentálne, aj som sa tam bola pozrieť na tej vodnej nádrži, aj kolegyňa tam bola, tak okolo máte vlastne vyhradenú oblasť, do ktorej sa vôbec nemôžte dostať, tak aký turizmus, čo sa tam budú ľudia a, mimochodom, tam sú medvede na Látkach, takže neviem, či turizmus je veľmi dobrý.

Ďakujem za slovo.
Bea, určite si spomenieš, že pán Taraba okrem iného, teda aj kolegyňa Stohlová to spomínala, pán Taraba povedal, že vybudovanie prečerpávacej vodnej elektrárne pozdvihne turizmus v regióne. Lebo veď hrady a pamiatky sa nám tu rozpadávajú, musia ich svojvoľne opravovať občianski aktivisti, občianske združenia, ktoré sú ocejchované a táto vláda im kladie pod nohy jednu prekážku za druhou, pričom v kategórii obnovy pamiatok je najväčšou brzdou aktuálne ministerka Šimkovičová, kamarátka Tomáša Tarabu. Opäť pohľad do hlavy Tomáša Tarabu, povie si, že vlastne my to najviac, čo v rámci turizmu a kultúry vieme na Slovensku turistom ponúknuť, je prečerpávačka.
Poďte sa všetci pozrieť na prečerpávačku, wau, hej, úžasné. A spomínajúc Palcmanskú Mašu, ja som tam bol pred pár týždňami, pretože mám tam detstvo, veľa spomienok, v rámci nášho regionálneho výjazdu som sa bol pozrieť v obci Dedinky, no a teda je to pravda, že je tam úžasná priehrada, ale ten turizmus teda nejako nenapreduje za roky a práve miestni podnikatelia v turizme, aj pán starosta hovorí, že vie si predstaviť, že vláda by trošku viacej pomohla tomuto regiónu. A opäť ďalšia prekážka, chcú tam nanovo sprevádzkovať zanedbaný, aktuálne nefunkčný svah, urobiť tam napr., ja neviem, lyžiarsku školu a narážajú na Slovenský pozemkový fond, pretože ten povedal, že môžete si žiadať o to, aby sme vám to povolili, obnoviť tento svah, ale nám sa to nehodí teraz, ozvite sa niekedy nabudúce, alebo vôbec neodpovedajú.
Takže my tu máme priestor, kde môžeme podporovať turizmus, ten, ktorý kedysi prosperoval a bol úspešný a vplyvom rôznych historických udalostí je aktuálne zanedbaný. My na čom máme stavať, len tomu treba venovať energiu a neprichádzať s týmito úžasnými nápadmi ako "poďme zaliať päť chatiek".

Ďakujem pekne, ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie. Ja sa dotknem toho, čo ty si spomínala, že vlastne tí ľudia už ani nechcú vidieť, aby minister životného prostredia Taraba prišiel na to miesto. Oni od neho už nič nechcú počuť, oni proste povedali, že to nechcú.
No a ja sa dotknem akoby inej stránky tejto celej záležitosti, ktorú tu dnes riešime, že my tie strategické investície potrebujeme. My potrebujeme vedieť priorizovať a my potrebujeme na Slovensku akcieschopnosť, keď sa pre niečo rozhodneme, aby sme to vedeli konečne zrealizovať. No lenže ak ten proces bude vyzerať takto, tak to presne tak aj vždy dopadne, že ľudia povedia, že to nechcú a ľudia budú protestovať. A budú protestovať aj v prípade tých investícií, tých projektov a zámerov, ktoré Slovensko skutočne potrebuje. Ja hovorím, že toto, tá nálada, ktorá sa aj vytvára takýmito, takýmito konaniami, je proste začiatok konca, pretože Slovensko, všetci vidíme, že stagnuje, že sa potrebuje rozvíjať, že sa potrebujeme hýbať dopredu, ale na to treba dôveru ľudí, že tie projekty, že tie investície sa robia aj v ich prospech. A na to, aby tá dôvera existovala, tak potrebujeme mať dobre nastavené procesy vrátane toho, ako fungujú strategické investície, aby ľudia mohli dôverovať bez ohľadu na to, ktorá vláda tam bude sedieť, kto o tom bude rozhodovať, tak tie procesy to majú podržať.
Čiže my tento návrh a tú opravu predkladáme toho zákona aj preto, pretože strategické investície Slovensko jednoznačne potrebuje. Toto nie je iniciatíva proti, toto je iniciatíva za, toto je preto, aby ľudia mohli dôverovať, že raz za čas ten štát hádam niekedy bude chcieť urobiť niečo aj v ich prospech.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja tu dnes teda rozhodne nestojím ako odborníčka na životné prostredie ani energetiku, ani stavby, ani nič podobné, nie som ani členkou hospodárskeho výboru, ale stojím tu ako človek, ktorého sa kauza Málinec, ktorá aj v podstate odôvodňuje tento návrh zákona, dotkol, pretože som pôvodom z Podpoľania, mám korene či už teda v Očovej, alebo aj nie slávnej Očovej, áno, uznávam, ale aj na Starej Hute a túto kauzu som skutočne sledovala veľmi zblízka, aj som teda navštívila dotknutých obyvateľov a obyvateľky.
Aj preto by som vám chcela povedať a som rada, že tu sedí aj pani kolegyňa Turčanová, pretože sme sa spoločne zúčastnili obecného zastupiteľstva v obci Látky, takže ako vlastne celé toto prebiehalo, pretože si myslím, že je dôležité, aby ste aj vy, hoci tu teda sedí iba pán kolega Hazucha a pán predseda z koalície, ale aby ste videli, že to čo sa udialo v obci Látky a čo sa teda dotklo toho prípadu Málinec, tak zajtra sa to môže stať u vás, pán Hazucha, v Rimavskej Sobote, bol tu pán Radačovský z Hnilca, videla som niekde Dušana Tittela z Námestova, tak proste Málinec môže byť prvý takýto prípad. A ak sa ten zákon, o ktorom teda dnes hovoríme, a ktorý moja kolegyňa a kolega pán Galko navrhujú upraviť, ak sa to neupraví, tak zajtra sa to môže stať aj u vás obyvateľom vašich miest a obcí.
Ja som sa teda zúčastnila mestského, obecného, pardon, zastupiteľstva v meste, v meste, v obci Látky a chcela by som s vami zozdieľať aj to, čo sa tam povedalo, čo teda občania a občianky tam namietali. Oni tam prišli na to zastupiteľstvo vo veľkom počte, zhruba sto ľudí sa tam vtedy zišlo, čo skutočne na takúto maličkú obec je, je veľký záujem o túto tému a boli tam ľudia nielen z obce látky, ale aj z priľahlých obcí Čechánky, Detvianska Huta, samozrejme, dotknutá časť Málinec a prišli tam s jasným odkazom pre pána ministra životného prostredia, že oni s ním ani len nechcú diskutovať, pretože tam jednoducho tú elektráreň nechcú. A celá tá atmosféra, ktorá tam bola, tak bola vlastne spôsobená presne tým, čo teraz kolegyňa a kolegovia v tomto zákone opravujú, že jednoducho tam prišlo k rozhodnutiu, ktoré nebolo žiadnym spôsobom oznámené tým ľuďom, ani s nimi nejako prejednávané, komunikované. Tam pán starosta Látok hovoril, že on sa to dozvedel v podstate náhodou z médií, pričom neviem, či to tu už bolo spomínané, ale v tom čase ani poriadne nefungoval kataster. Oni si ani nemohli poriadne zistiť všetku dokumentáciu k tomu, čo bol vlastne tento ohlásený megalomanský projekt pána ministra životného prostredia a jednoducho chýbali im informácie, začala tam panika, pretože ľudia sa zľakli toho, že ich domy, ktoré pán minister životného prostredia tak veľmi dehonestujúco nazval, že je tam nejakých päť chatiek, tak hádam sa nebudú stavať na zadné kvôli tomu. Nie, tam sa skutočne jednalo aj o domy a rôzne minifarmy obyvateľov a obyvateliek tejto obce a priľahlých obcí, tak vlastne oni o tom nemali absolútne žiadne informácie. A keď teda pán minister životného prostredia povedal, že on má rád dynamiku v procese, nuž on má rád, si myslím, v prvom rade aroganciu, nemá rád životné prostredie, nemá pravdepodobne ani rád ľudí, pretože takto sa k ľuďom skutočne nemôžme správať, obzvlášť teda, keď sa niekto pasuje za národovca alebo vlastenca, ale však o tom potom a skutočne tam chýbala tá informácia a tá konzultácia a nielen s ľuďmi, ale aj so samotnými samosprávami. Však nie je normálne, že starostovia dotknutých obcí sa niečo takéto dozvedia v podstate z médií a aj tam odznelo, povedal to konkrétne pán starosta obce Látky, že oni sa s ministrom životného prostredia stretli v Bratislave, pretože pokiaľ mám správne informácie, tak pán minister Taraba sa doteraz neunúval ísť na Látky a rozprávať sa s obyvateľmi, hoci im to sľúbil, tak pozval ich teda do Bratislavy ešte v ten týždeň, keď vlastne celá táto kauza vypukla a viete, čo bolo výsledkom toho ich stretnutia? Že im povedal, že fajn, nechcete tam elektráreň, tak viete čo, budete tam mať jadrové smetisko, smetisko jadrového odpadu. Toto im skutočne povedal. Toto hovorili starostovia tých obcí, buď alebo. Nie ste spokojní? No tak fajn. Tak si myslím, že skutočne takto by nemal minister životného prostredia jednať.
Koniec-koncov to, že či s tým tie samosprávy súhlasili, alebo nesúhlasili, tak si myslím, že vyjadrili aj v tých uzneseniach, pretože všetky priľahlé obce prijali prostredníctvom svojich zástupcov teda v samosprávach uznesenia, ktoré jednoznačne odmietajú túto megalomanskú stavbu a na tom stretnutí, kde teda obec Látky prijala takéto uznesenie, tak sa ľudia pýtali, že kde je pán minister Taraba. Však povedal, že nám to sem príde vysvetliť, aj keď chodil do médií, tak sa častoval tým, že za prvé, samosprávy s jeho projektom súhlasia, lebo on mal takú tlačovku. Viete, čo povedali tí starostovia tam? Že keby s tým súhlasili, tak na tej tlačovke stoja s ním. Ale oni tam neboli, lebo oni to odmietajú. Ľudia ho teda hľadali, pýtali sa, kde je pán minister? No pán minister mal v ten deň narodeniny, takže oslavoval. To neviem, že koľko mal rokov, ale tak no asi, asi nemal dosť, aby si uvedomil, že čo má robiť ako minister životného prostredia.
No v tom čase sa ľudia pýtali tiež na ďalších dvoch našich vtedy ešte kolegov, a síce pána Huliaka a pána Malatinca, pretože sú z regiónu a oni im tam týždeň pred tým sľubovali, že ako túto megalomanskú stavbu zastavia, lebo oni sú národovci a vtedy tam mali všetky tie ich nezhody, teraz už však neviem, že či pán minister športu splní svoje sľuby, ktoré tam teda ľuďom dal, ale očividne sa tam už odvtedy nevrátil, to je taká klasika a pána Malatinca tam už tiež asi neuvidia. Možno tak v obchode, keďže býva neďaleko.
No a mňa toto všetko skutočne mrzelo, pretože boli tam aj ďalší populisti, samozrejme, jeden pán z extrémistickej strany, Suja, ktorý je tiež teda z regiónu a snažili sa nás tam dotlačiť mňa, pani poslankyňu Turčanovú a pána poslanca Čaučíka, lebo sme tam teda vtedy traja boli, do nejakých sľubov pre ľudí. A viete čo? Ja som tým ľuďom povedala, že ja už mám skutočne dosť toho, že im sem populisti neustále chodia brnkať na city o tom, ako oni jediní tu pracujú pre regióny, ako oni chcú pre tých ľudí všetko najlepšie a tak. Absolútne nie. Žiadne sľuby, ktoré im dovtedy dali a bolo im tam prisľúbené napríklad, čo sa týka tej vodnej nádrže, že tam dostanú čističku. Myslíte, že tam dostali za všetky tie roky čističku? Keby ste videli cesty, aké tam vedú. Nič. Nikdy nič nespravili pre tie regióny a ešte aj teraz sa nás troch snažili dotlačiť do toho, že aby sme im sľúbili, že čo s tým my ideme robiť. My z opozície. No v prvom rade, páni, ja nechcem akože na vás ukazovať prstom, ale si myslím, že vy by ste to mali vyriešiť a teraz aj konkrétne máte jedno riešenie na stole, tak dúfam, že keď ste takí sociálni demokrati, vlastenci, strany regiónov, takže skutočne sa v tomto prípade zachováte tak, aby sa to, čo sa stalo v Málinci, už neopakovalo, lebo vravím, môže to zasiahnuť kohokoľvek z vás.
A keď tak pán minister alebo antiminister životného prostredia hovoril, že má rád dynamiku, tak ja si myslím, že tú dynamiku mu v prvom rade ukázali ľudia, lebo akonáhle sa o tom dozvedeli, tak sa zmobilizovali, začali o tom šíriť informácie, teda len tie čo, žiaľ, vtedy mali, ku ktorým sa dostali a prinútili ho minimálne teda o tom rozprávať, lebo ináč by takáto jeho megalomanská stavba, a veľmi dobre to kolega Sabo pomenoval, že my niekedy máme pocit, že tuto pán minister má päť rokov a že si vymýšľa všakovaké darčeky sám pre seba a potom nie je schopný ich dotiahnuť, tak minimálne, aby k tomu konečne rozprával.
A ostáva mi už iba jedna minúta, tak ja by som vás skutočne chcela poprosiť, ak ste teda vlastenci, ak ste ľudia z regiónov, lebo aj medzi nami vidíte, že sú ľudia z regiónov, tak pomôžte týmto ľuďom, aby sa to viac skutočne neopakovalo. Ja neviem, že či môžme nejakým spôsobom zvrátiť kauzu Málinec, hoci ja by som teda z tohto miesta chcela vyzvať pána ministra, ktorý mal veľké reči o tom, že ale však ak to ľudia nechcú, tak ja to nebudem na silu pretláčať. No tak nech sa páči, má tu päť uznesení, čiže očividne to ľudia nechcú, tak nech jednoducho stiahne tento megalomanský projekt a my tu v Národnej rade schváľme tento zákon presne z toho dôvodu, aby sa to viac neopakovalo. Lebo vravím, zajtra to môže byť Hnilec, pozajtra Rimavská Sobota a okolie a ďalšie a ďalšie obce a potom to už neviem, ako vysvetlíte vašim voličom a voličkám v tých regiónoch. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pánovi poslancovi Galkovi za jeho vystúpenie. To bol skvelý príklad, ktorý ste uviedli s tou pitnou vodou. Ja som vlastne aj v rámci svojho vystúpenia včera spomínala nejaké klamstvá, ktoré v rámci tejto kauzy porozprával pán minister životného prostredia Taraba a spomínala som, že jednou z tých klamstiev bolo aj to, že by sa teda mala zachovať tá funkcia zdroja pitnej vody, ktorú dnes plní spodná nádrž už existujúca Málinec. No my sme na to upozorňovali rovnako od začiatku, pretože takáto záležitosť, že by sa kombinovala prečerpávacia vodná elektráreň ako nejaké energetické zariadenie a zdroj pitnej vody, to jednoducho na svete nikde neexistuje. A tam sa vraciame k tej mágii pána Tarabu, ktorú spomínal aj môj kolega Sabo, že on to teda na Slovensku prvýkrát magicky zvládne, dokonca vo svojich klamstvách zašiel tak ďaleko, že dokonca tvrdil, že keď sa budovala tá spodná nádrž, tak už vtedy sa myslelo na to, že raz to bude tou prečerpávacou vodnou elektrárňou, čo je, samozrejme, úplný nonsens, keďže sa to budovalo ako zdroj pitnej vody a tieto dva účely nie sú zlučiteľné.
Tak pán minister si asi myslí, že ľudia sú hlúpi, no nie sú. Aj miestni obyvatelia, aj všetci ľudia na Slovensku, myslím si, že toto veľmi ľahko pochopili a pochopia a ja ho teda aj kvôli tomuto veľmi dôležitému dôvodu v čase klimatickej zmeny, s pitnou vodou sa naozaj nepoďme zahrávať, tak ho vyzývam, nech sa vráti z tej kratšej cesty a tento projekt stopne.

Ďakujem. By mi bolo ľúto, keby som prišiel o túto faktickú, lebo mám dneska takú piatkovú laškovnú náladu.
Ale vážne, keď som ťa počúval tak sumárne aj včera aj dnes, Tamara, tak ja som si vlastne v tej absurdnosti toho sumáru, ako si to zhrnula, predstavoval, že ako to asi vyzerá v hlave ministra životného prostredia, a predstavil som si, že tam býva taký malý päťročný Tomáško, ktorý chce každú chvíľu inú hračku, samozrejme, drahú, a ide ako také ADHD, hej, že chcem novú priehradu, chcem tri spaľovne, nie, chcem štyri spaľovne ale nie hocijaké, také plazmové, čo tam po tom, že je to sci-fi. Chcem úložisko oxidu uhličitého, také aké ešte nikto iný nemá. A takto si ide, hádže sa, samozrejme, o zem, a keďže Ježiško nám všetkým vidí do hláv, tak Ježiško sa už na to nemôže pozerať, tak mu napíše list, aby sa upokojil, aby bol trošku skromný. A keď si to Tomáško prečíta, tak si povie, že zlý Ježiško, Ježiško je určite závistlivý liberál, že mi nedopraje drahé nové hračky.
No ale teraz vážne, ja ďakujem tebe a ďakujem aj kolegom, ktorí ste pripravili tento návrh, ktorý je veľmi dôležitý a verím, že sa dostane tam, kam sa dostať má, aby trošku sa uzemnil aj minister životného prostredia, aby pochopil, že vo svojej funkcii musí postupovať nielen na základe budov, ale aj metodicky správne. Presne tak ako metodicky by mala exekutíva postupovať pri každej jednej investícii nielen pri tých, ktoré si svojvoľne niekto povie, že je strategická. Aby boli tie rozhodnutia založené na dátach, čo je teda aktuálnej exekutíve naozaj na míle vzdialené, aby každá jedna možná investícia prechádzala dôkladným posudzovaním vplyvov nielen na životné prostredie, ale aj, samozrejme, aby to bolo citlivé voči ľuďom, ktorých sa týka, aby to bolo citlivé aj voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

4-2
Videli sme, že sa to pánovi ministrovi aj vypomstilo, že sa aj samotné tie obce vyjadrili, teda neprijali tento zámer s potešením, naopak, vyjadrili sa proti. A pán minister by možno vďaka tomu aj vedel, že ten projekt, konkrétne Málinca, je v rozpore s územnými plánmi obcí aj kraja, to znamená, že ten projekt, ktorý on v skutočnosti dal do procesu schvaľovania za strategickú investíciu, takže tam došlo, že nespĺňa zákonom určené pravidlá. Keby sa rozprával s tými samosprávami, dal im právo zapojiť sa, vyjadriť sa, pretože si poznajú svoje územia, tak by to vedel a nemuselo by dôjsť k takémuto porušeniu zákona. Ja zároveň hovorím, že to je predsa aj ten nástroj, že keď tu máme nejaký projekt, ktorý má byť natoľko dôležitý, celospoločensky dôležitý, tak je naozaj kľúčové zapojiť všetkých stakeholderov vrátane samospráv čo najskôr, pretože to zvyšuje tú pravdepodobnosť, že potom ten projekt prijme aj verejnosť a nebude to vyzerať, tak ako to vyzeralo v prípade Málinca, kde jednoducho ľudia už len zo samotného faktu, že sa o tom dozvedeli znenazdajky, nemali žiadne informácie, tak bolo úplne jasné, ako sa k tomu postavia. No a napokon zavádzame tiež povinnosť pripomienkového konania pri návrhu strategickej investície na minimálne 15 dní. Videli sme, že ľudia v prípade Málinca dostali 5 dní, čo, ako som už včera spomínala, je neuveriteľné, že ešte ten spôsob, akým to minister Taraba obhajoval, že on má rád dynamiku v procesoch, no tak on hlavne má ľudí v neúcte, keď sa tu mohla koalícia tri a viac mesiacov dohadovať o flekoch a riešiť si svoje spory, aby ľudia dostali 5 dní na to, aby sa vyjadrili o niečom, čo tak zásadne ovplyvní ich životy, je naozaj neúctivé, preto túto lehotu navrhujeme predĺžiť. Zároveň chcem povedať, že minister Taraba deklaroval, že vyhodnocovanie celého toho projektu alebo teda toho pripomienkového konania v prípade Málinca, bude trvať mesiace, to znamená, že táto novela, ak sa prijme, ak ju tento parlament schváli, tak vytvára tak, tak sa dotkne aj toho projektu Málinca.
To znamená, že dnes tu máme presne ten priestor, ktorý potrebujeme, aby sa stihol opraviť mechanizmus strategických investícií, a aby tie prijaté zmeny posilnili postavenie ľudí na Podpoľaní, ale aj všade na Slovensku. Lebo viete, my to vidíme tak, že za ľudí na vidieku, v regiónoch treba bojovať nielen na papieri a vyhláseniami na sociálnych sieťach, ale hlavne činmi. Ja vás preto, hlavne teda, samozrejme, aj kolegov z opozície, ale kolegov, kolegyne z koalície, vyzývam, aby ste sa naozaj konečne zastali týchto ľudí na Podpoľaní. Mnohí z vás sa vyjadrili alebo mali nejaké znepokojivé vyjadrenia už v tom čase, že sa ten proces ani vám nepozdával. Toto je vaša príležitosť, aby ste sa za tých ľudí, ale aj ľudí všade na Slovensku postavili. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem teda pokračovať po včerajšku, len pripomeniem, že sa teda rozprávame o novele zákona o strategických investíciách, ktorú predkladáme ako odpoveď na kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, čo bol taký prvý praktický príklad, na ktorom sme vlastne videli tie dôsledky, tie efekty v praxi, ktoré táto novela má. O tej, o tom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sme sa vlastne dozvedeli úplne znenazdajky až v tom čase, keď sa rovno malo vo veľmi krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní schvaľovať tento projekt za strategickú investíciu a malo sa tak diať bez debaty, bez akýchkoľvek analýz, bez riadnych podkladov, rovno teda sa malo schváliť, že za 2,5 miliardy vybudujeme tento projekt, ktorý by zásadným spôsobom zasiahol do života miestnych obyvateľov.
Ja som včera skončila vlastne pri tom, že je úplne prirodzené, že obyvatelia tejto lokality Podpoľania sa zľakli, aj preto, že to naozaj prišlo veľmi znenazdajky, ale aj preto, pretože akonáhle by sa ten projekt schválil ako strategická investícia, tak by sa uvoľnili všetky brzdy a protiváhy a prišli by o svoje práva a v podstate ten osud by už bol spečatený a mnoho tých procesov by prebehlo len proforma.
My sme na tieto nedostatky v Progresívnom Slovensku upozorňovali už v čase, keď sa táto legislatíva prijímala. Aj tu môj kolega a najmä môj kolega Ivan Štefunko, ktorý o tom určite povie viac. A my teda po tejto kauze, ktorá stále prebieha a je stále aktuálna, sme sa rozhodli ako riešenie aj pre miestnych obyvateľov, ale pre všetkých ľudí na Slovensku priniesť túto novelu, ktorá reaguje práve na tie nedostatky, ktoré sa ukázali aj pri Málinci.
V novele sme sa teda zamerali na tie ustanovenia, ktoré na jednej strane teda umožňujú inštitút strategických investícií zneužívať ako jednu oblasť, idú proti základným právam ľudí, vedú k nehospodárnosti a sú netransparentné. Teraz ich postupne predstavím.
Čiže my považujeme za veľmi dôležité, aby sa ten inštitút strategických investícií nezneužíval, nevyužíval neprimerane, aby sa nemohol využívať na príliš široké spektrum projektov, pretože ako sme si povedali, ak tie strategické investície majú fungovať, tak naozaj ten režim po ich schválení musí vyzerať inak, ak si ako krajina povieme, že nejaký projekt, že nejaká výstavba je prioritou, tak naozaj potom sa treba tomu prispôsobiť, samozrejme, treba dodržať nejaké základné pravidlá, ktoré si povieme, ale ten proces naozaj má už ísť potom rýchlo a hladko.
My navrhujeme, aby sa zúžila a upravila definícia strategických investícií, pretože dnes naozaj tak ako sú stanovené tie podmienky, tak je to možné tento štatút prideliť, priznať naozaj širokému okruhu projektov. My preto zvyšujeme, navrhujeme zvýšiť minimálnu hodnotu investície na 100 miliónov eur, a zároveň aj sprísňujeme pravidlá, aby sa investorom v prípade takejto investície, ktorá sa má stať strategickou, aby investorom mohol byť skutočne len verejný subjekt a bola tam stopercentná účasť štátu, aby sme zabránili zneužívaniu.
Ďalšia veľká oblasť, ktorú reflektujeme v našej novele, sú, je ochrana práv dotknutých ľudí. Zavádzame možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, lebo to naozaj nie je nejaká sranda. Tie možnosti, ktoré strategické investície ponúkajú, sú, sú to naozaj vážne zásahy a je veľmi potrebné ľuďom priznávať a chrániť tie základné práva, ktoré majú. Jedným z nich je dnes chýbajúca možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení.
Ďalšou takouto, takýmto nástrojom, ktorý dnes chýba a ktoré navrhujeme zaviesť, je právo obrátiť sa na súd v prípade zániku práv tretích osôb v momente, keď sa, totiž ten dnešný stav je taký, že v momente, keď sa nejaký projekt určí za strategickú investíciu, tak zanikajú aj práva tretích osôb, ktoré sú voči dotknutým nehnuteľnostiam. My im tam zavádzame aspoň ten mechanizmus, to právo domôcť sa základnej spravodlivosti a obrátiť sa na súd. Takisto navrhujeme vypustiť inštitút medzitýmneho rozhodnutia, ten vlastne, znie to tak veľmi zvláštne, asi si nikto nevie veľmi predstaviť, čo sa skrýva pod týmto pojmom. V skutočnosti to umožňuje vyvlastniť pozemok ešte pred tým, ako sa dohodne náhrada, ako sa dohodne tá náhrada, za ktorú sa ten, tá nehnuteľnosť má vyvlastniť. Je to právo, ktoré je garantované ústavou. Tento inštitút teda my nepovažujeme, že by bol v súlade s ústavou a navrhujeme ho vypustiť.
Potom, samozrejme, sú tam ešte také drobnejšie úpravy, ktoré navrhujeme predĺži... teda jedná sa najmä o predĺženie rôznych lehôt, napríklad predlžujeme lehotu na písomné oznámenie začatia prípravných prác investorom na dotknutých pozemkoch. Jednoducho zase ak sa schváli strategická investícia, tak v podstate investor tam môže takmer okamžite začať s prípravnými prácami, ktoré sú rôzneho charakteru, možno nejaké terénne, ale sú to aj práce typu vykonávanie nejakých geologických prieskumov, geologických vrtov, to znamená, že sú to celkom vážne zásahy do tých nehnuteľností. Predlžujeme preto lehotu na to oznámenie, aby ľudia naozaj včas vedeli, že takéto niečo sa ide diať. A rovnako tak navrhujeme predĺžiť lehotu o pätnásť dní na vypracovanie stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Ten čas, ktorý je momentálne určený v zákone, neumožňuje, neumožňuje vykonať posúdenie, ktoré by bolo kvalitné. Jednoducho nie je to zlučiteľné s realitou, navrhujeme to preto predĺžiť.
Ďalej taký veľký balík zmien pri alebo teda taký balík zmien, ktorý prinášame, súvisí s tým, že na strategické investície, keďže ide veľmi často o veľmi hodnotné projekty, ktoré si budú vyžadovať veľa nákladov, tak my si myslíme, že by sme na ne mali mať tie najvyššie nároky, aj čo sa týka hospodárnosti. Dnes existuje v zákone možnosť obchádzať pri hodnotení projektu ministerstvo financií. My s touto úpravou nesúhlasíme a navrhujeme opätovne zaviesť povinnosť, aby sa ku každému projektu, ktorý má byť strategickou investíciou, vyjadroval Útvar hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií, pretože práve v tomto inštitúte sú kumulované dlhoročné skúsenosti s hodnotením verejných investícií a my to teda považujeme za veľkú pridanú hodnotu a považujeme to za ten kvalitatívny nárok, ktorý by sme na tak dôležité projekty, ako sú strategické investície, mali jednoznačne mať.
Navyše pokiaľ by sme takúto možnosť umožnili obchádzať, ako je to dnes, tak sa môže stať, že projekt strategickej investície bude posudzovaný na, v rámci nejakého inštitútu na rovnakom ministerstve, to znamená, že tam môže dochádzať ku konfliktu záujmu a chýba akoby aj taká krížová kontrola, že sa na to proste pozrú ďalšie oči, čo zase hovorím, že to sú projekty v hodnote miliárd eur, takže by sme naozaj mali mať veľmi vysoké nároky, čo sa týka hospodárnosti.
A ako taký štvrtý balík zmien, ktoré navrhujeme, tak tie smerujú k zvyšovaniu transparentnosti celého procesu. Navrhujeme, aby sa všetky žiadosti o osvedčenia o strategických investíciách zverejňovali na webe. Dnes taká povinnosť neexistuje a my si myslíme, že ľudia majú právo vedieť, aké sú plány v tomto smere. Takisto zvyšujeme zapojenie dotknutých samospráv povinnosťou vyžiadať si od nich stanovisko v lehote minimálne 21 dní. Videli sme to aj v prípade Málinca. Pán minister životného prostredia nekomunikoval nieže s miestnymi obyvateľmi, on vôbec nekomunikoval so samosprávami, s obcami, ani s vyšším územným celkom.

.