Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak zhodou okolností ešte pri školstve zostaneme, aj keď teda už nie pri strednom, ale vysokých školách. Dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia tým, že sa tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo, teda budú byť poistení, pokiaľ teda nevykonávajú inú zárobkovú činnosť.
Samozrejme teda viacej budem hovoriť v rozprave, do ktorej sa aj touto formou hlásim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Moja kolegyňa v podstate už prakticky vystihla celú tú pointu, ale ja sa chcem v prvom rade, pán Šmilňák, vám poďakovať za to, že ste vstúpil do rozpravy a že ste dal takýto podnetný príspevok k diskusii, pretože si myslím, že je veľmi podstatné, aby sme diskutovali o tom, čo vlastne má byť cieľom inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Ja s vami súhlasím v tom, že inklúzia na Slovensku nefunguje. Dokazujú to, samozrejme, aj výsledky PISA, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že jedna tretina detí nemá základné gramotné schopnosti a zručnosti. A sú to najmä deti, ktoré sú z nižšieho socio-ekonomického zázemia, čiže ak hovoríme že inklúzia nefunguje, tak nefunguje práve preto, že tá selekcia, ktorá na Slovensku existuje, je, že máme školy, kde sa nám zgrupujú deti s vyšším socio-ekonomickým zázemím a potom máme školy, kde máme deti s nižším, prípadne sú to čisto rómske školy, pretože čelíme aj segregácii a toto je problém našej inklúzie, že takýmto spôsobom rozdeľujeme deti na základe toho, z akého prostredia socio-ekonomického pochádzajú a na základe etnicity.
Podporujem aj zároveň aj tú myšlienku, že inklúzia nie je v príkrom rozpore so špecializáciou. Selekcia druhu špecializácia toho, že by si deti mali vyberať podľa svojho potenciálu a podľa svojho nadania cestu v živote, je veľmi správnym riešením. Pretože škola má byť priestorom, kde individuálne pristupujeme k deťom na základe ich schopností, ich vedomostí, ich potenciálu a rozvíjame ich v tom. To znamená, že učiteľ by mal podporovať to, ako sa ktoré dieťa bude v živote špecializovať. Ak je niekto talentované na hudbu, musíme mu vytvoriť na to priestor, ak je talentované pohybovo, vytvorme mu na to miesto. To ale neznamená, že v takomto prostredí nemôže dochádzať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. A ja si dovolím tu čiastočne nesúhlasiť v tej interpretácii toho, že Nemecko je úspešná krajina vďaka tomu, že selektujú deti, čo mimochodom dneska už zďaleka neplatí, Nemecko je federácia, tam sú veľmi, nájdeme rôznorodé tie systémy v jednotlivých krajinách. A že slovenské školstvo je nekvalitné, lebo zmiešaný systém nefunguje, myslím si, že to je veľké zjednodušenie a myslím si, že naše školstvo má v skutočnosti oveľa závažnejšie a iné problémy, prečo napríklad dosahujeme zlé výsledky v PISA. Je pravda, že veľa zdôrazňujeme inklúziu, aj ja o nej zvyknem veľa hovoriť, a tým mám na mysli hlavne to, že... čakám na pozornosť. Tým mám na mysli hlavne to, keď hovorím o inklúzii, že školy, a predovšetkým základné školy, vedia dávať podporu aj deťom, ktoré potrebujú špecifickú podporu. Keď sa bavíme o inklúzii napríklad vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným deťom alebo sociálne znevýhodneným deťom, tak to kľúčové je, že škola vie dať takú podporu tým deťom, že vedia byť v bežnom kolektíve s inými rozmanitými deťmi. Tá selekcia v systéme je to, že deti, ktoré sú nejakým spôsobom nadané, sa v istej fáze tej školskej dráhy vyberú smerom, že rozvíjajú predovšetkým tento svoj talent. To nie je v rozpore s inklúziou. A môžeme mať, samozrejme, odlišný názor na to, v akom veku to má byť, to je úplne legitímne, ale, prosím, nezjednodušujme to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám, kolegovia Tina a David, za vaše podporné slová. Naozaj tento návrh je veľmi jednoduchý hlavne v tom, že my umožníme, a ak sa schváli, tak už od budúceho školského roka umožníme stredným športovým školám, aby zobrali do prvého ročníka toho osemročného programu už prvých piatačikov. To znamená, že my im aj pomáhame, aby tie ich školy boli atraktívnejšie, pretože vieme, že o osemročný vzdelávací program je naozaj enormný záujem na Slovensku a týmto by sme vytvorili ešte asi okolo 200 miest viac ako je momentálne kapacita v tomto programe. A naozaj ako si aj ty, David, hovoril, že tieto školy dokážu ponúknuť tú najlepšiu komplexnú starostlivosť o tých mladých športovcov, hoci aj bežné školy môžu ponúknuť individuálny študijný program, ale tu je to naozaj, naozaj je aj to know-how z tých minulých rokov. Ja tiež naozaj neviem, že prečo vtedy v roku 2018 Slovenská národná strana tento program zrušila, pretože aj dnes my riaditelia týchto škôl povedali, že to plne podporujú a naozaj tiež nerozumiem, že na čo ministerstvo teraz pilotuje niečo také, čo sme tu ešte pred šiestimi, siedmimi rokmi mali. Takže oni teraz pilotujú a ja teda dúfam, že aj tou ich cestou, aj touto mojou by sme sa mohli k tomu dostať, aby sme od budúceho roka mohli mať tieto osemročné športové gymnázia naspäť.
Takže ďakujem vám ešte raz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. A, Natália, tebe ďakujem, že si takýto návrh zákona tu predniesla, ja verím tomu, že to nájde podporu teda nielen v opozícii, ale aj v koalícii. Priznám sa, že naozaj s vlastnej skúsenosti viem, aká je dôležitá tá kontinuita, hlavne v takomto veku, kde tí študenti a študentky primárne teda tých základných škôl, keď prechádzajú na tie stredné školy, potrebujú mať tie, predvídateľné prostredie, že musia vedieť presne kedy majú tie tréningy, tomu, samozrejme, musia prispôsobovať aj ten svoj čas, ale nevedia tomu prispôsobiť úplne ten rozvrh. Ak teda zmenia nejakú základnú školu, kde im to nejakým spôsobom vychádzalo a idú na strednú, tak neraz sa stalo, že tie deti jednoducho kvôli tej škole prestali so športom a prestali športovať a to je asi to najhoršie, čo sa môže stať, ak prestali len kvôli tomu, že im to tá škola neumožnila, čo ja úplne rozumiem, že teda nemôže ísť šport na úkor školy, ale zase je dobré, keď aj tá škola vytvára podmienky na to, aby sa tie deti hýbali a jedno úplne, čomu sa vo voľnom čase venujú. Keď je to šport, tak, samozrejme, je to dobré, ako ty si sama povedala, každé jedno investované euro do športu má potom v budúcnosti vysokú návratnosť pre spoločnosť ako takú. Je úplne jedno, či ten človek potom bude profesionálny športovec alebo nosiť medaily z olympiády, alebo len bude mať už nejakým spôsobom vybudovanú nejakú tu sebadisciplínu. A čo je naozaj veľmi dobré aj potom pre kolektív v profesionálnom živote, pretože sa vie lepšie začleniť, vie sa lepšie adaptovať a tak ďalej. Ja sa priznám, nepoznám úplne tie dôvody, prečo vlastne SNS v roku 2018 toto zrušila, lebo ja si myslím, že práve naopak, že toto je veľmi dobré, aby tie osemročné gymnázia mali aj športové triedy, lebo tie potom presne vedia sa prispôsobiť aj tým deťom a tomu rozvrhu, aby mohli presne ráno napríklad ísť na tréning, poobede mohli ísť na tréning a nemuseli si teda vyberať, či budú v škole blicovať alebo pôjdu na tréning, čo nie je dobré, samozrejme. Ja nechcem, aby teda ten šport išiel na úkor školy, ale je dobré teda, aby tá škola vytvárala podmienky na to, aby tie deti sa mohli hýbať.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za tip, určite to urobím.
Pán Hazucha, vy ste sa opýtali, že prečo to robím. No ja si niekedy tiež kladiem túto otázku, ale minule mi na ňu odpovedal pán Hlina a povedal mi, že Boh kázal, že máme veriť v nápravu ľudí. Tak ja možno nejak tak aj keď som neveriaca, tak verím, že by sa vo vás mohlo niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale ja skutočne v toto chcem veriť, aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala...

Ďakujem pekne za slovo.
No ja len žasnem. Dnes sa tu tlieskalo pri zmene ústavy, kde okrem iného ste ju obhajovali aj tým, aby ste zabránili nejakému pseudo kradnutiu identity slovenských deťom a že tu Rusko kradne národnú identitu ukrajinským deťom je vám úplne že jedno. Kolegovia, vy čo ste, akú mieru cynizmu vy máte v sebe, že vy dokážete toto tu obhajovať takýmto spôsobom, to vy neviete ani odsúdiť to, keď jedna krajina unáša deti z inej krajiny a snaží sa ich nejakým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, len reagujte na pani Jurík, skúste to, skúste plénu ozrejmiť, ako je to napojené na pani poslankyňu Jurík, je to veľmi jednoduché, verím.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Máš úplnú pravdu, Bea, keď hovoríš, že sú cynici, ktorí nevedia pochopiť tému, vidno to aj z reakcií, ktoré následne odzneli vo faktických poznámkach, takže úplne sa stotožňujem s tebou, že teda možno to bol zbytočný pokus, ale skúšať treba, lebo potom by sme stratili nádej.
Ďakujem pekne. niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale skutočne ja v toto chcem veriť. Aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala. A tu sa sťažujete, že teda, že mali by ste možno chuť reagovať na viac vecí, ale že jednoducho nemáme čas si to vydiskutovať. No môžeme sa k tomu kľudne stretnúť. V pondelok mohli ste sa prihlásiť do rozpravy, kľudne si to vydebatujme a potom sa dohodnime na tom, že v akom, že ako ideme vlastne, čo s tým ideme urobiť, či to ideme podporiť, či ideme vyzvať vládu, či čo vlastne ideme spraviť, ale ja som sa stále nedozvedela, že čo vám tam vlastne vadí. A toto ma veľmi mrzí.
Chcete dáta, pán Hazucha? No však ja tam mám dáta, zdroje. Ja na rozdiel od niektorých riaditeľov SIS zdroje uvádzam, nekopírujem, čiže môžete si to tam normálne pozrieť, malými písmenkami je tam napísané, že odkiaľ čo čerpám a potom o tom môžeme jednoducho diskutovať.
Takže ja dúfam, že ešte v pondelok budeme mať na to čas a že teraz sa rozídeme trochu sa ukľudniť na víkend a v pondelok budeme mať o tom, budem citovať pána predsedu poslaneckého klubu Richtera, plodnú debatu a že keď sa tu viete zhodnúť na tom, že ako treba pomáhať rodinám, tak sa možno zhodneme aj na tom, že rodiny by mali byť zjednotené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No ja len žasnem. Dnes sa tu tlieskalo pri zmene ústavy, kde okrem iného ste ju obhajovali aj tým, aby ste zabránili nejakému pseudo kradnutiu identity slovenských deťom a že tu Rusko kradne národnú identitu ukrajinským deťom je vám úplne že jedno. Kolegovia, vy čo ste, akú mieru cynizmu vy máte v sebe, že vy dokážete toto tu obhajovať takýmto spôsobom, to vy neviete ani odsúdiť to, keď jedna krajina unáša deti z inej krajiny a snaží sa ich nejakým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, len reagujte na pani Jurík, skúste to, skúste plénu ozrejmiť, ako je to napojené na pani poslankyňu Jurík, je to veľmi jednoduché, verím.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Máš úplnú pravdu, Bea, keď hovoríš, že sú cynici, ktorí nevedia pochopiť tému, vidno to aj z reakcií, ktoré následne odzneli vo faktických poznámkach, takže úplne sa stotožňujem s tebou, že teda možno to bol zbytočný pokus, ale skúšať treba, lebo potom by sme stratili nádej.
Ďakujem pekne. niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale skutočne ja v toto chcem veriť. Aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala. A tu sa sťažujete, že teda, že mali by ste možno chuť reagovať na viac vecí, ale že jednoducho nemáme čas si to vydiskutovať. No môžeme sa k tomu kľudne stretnúť. V pondelok mohli ste sa prihlásiť do rozpravy, kľudne si to vydebatujme a potom sa dohodnime na tom, že v akom, že ako ideme vlastne, čo s tým ideme urobiť, či to ideme podporiť, či ideme vyzvať vládu, či čo vlastne ideme spraviť, ale ja som sa stále nedozvedela, že čo vám tam vlastne vadí. A toto ma veľmi mrzí.
Chcete dáta, pán Hazucha? No však ja tam mám dáta, zdroje. Ja na rozdiel od niektorých riaditeľov SIS zdroje uvádzam, nekopírujem, čiže môžete si to tam normálne pozrieť, malými písmenkami je tam napísané, že odkiaľ čo čerpám a potom o tom môžeme jednoducho diskutovať.
Takže ja dúfam, že ešte v pondelok budeme mať na to čas a že teraz sa rozídeme trochu sa ukľudniť na víkend a v pondelok budeme mať o tom, budem citovať pána predsedu poslaneckého klubu Richtera, plodnú debatu a že keď sa tu viete zhodnúť na tom, že ako treba pomáhať rodinám, tak sa možno zhodneme aj na tom, že rodiny by mali byť zjednotené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa, ty si hovorila o ubližovaní, ale teda páni zo SMER-u majú podľa mňa ubližovanie v DNA, veď to vidíme už dva roky a nič to lepšie nezobrazuje ako to, keď niekto si zatlieska k prijatiu ústavy, ktorá ide ničiť životy konkrétnych ľudí na Slovensku. Nikomu tieto zmeny nepomôžu, ale práve naopak ublížia a im je to úplne aleže úplne jedno. A kolegovia a kolegyne zo SMER-u sú buď naozaj takí necitliví, alebo len teda slepo nasledujú svojho vodcu, ktorý tu vnáša dennodenne do spoločnosti nenávisť a ťahá Slovensko von z Európskej únie. A teda náš premiér namiesto toho, aby sa opýtal Vladimíra Putina, že kedy vráti deti domov na Ukrajinu, tak sa ho opýta, že ako sa má. A, kolegovia zo SMER-u, ktorí ste tu teda už dneska, takto v piatok zostali, že buď naozaj nedokážete pochopiť, že deti patria ku svojim rodičom, ale teda len sa teda vrátite, že sa vás to netýka.
Ďakujem.

... to je tiež možnosť, keď ho to nebaví počúvať, lebo je to škoda reči. (Reakcia z pléna.) Z našej strany je to škoda reči, tak prepáčte, ale minimálne je to na mojom svedomí, že ja sem prídem s niečím, na čom mi záleží, keď vám na tom nezáleží, tak vy s tým zaspávajte.
Aké sú existujúce iniciatívy, ku ktorým aj my vyzývame? 2. februára 2024 bola na podnet Kanady vytvorená medzinárodná koalícia pre návraty ukrajinských detí, ktorej cieľom je koordinovať celé to úsilie medzinárodného spoločenstva a sú do toho teda zapojené, momentálne je to, myslím, 42 krajín, ak sa nemýlim, a snažia sa skutočne identifikovať, nájsť, bezpečne prinavrátiť tieto deti. Pán prezident Pellegrini, ktorý ešte, myslím, je stále momentálne v New Yorku, vyzval pred dvoma dňami, aby sa slovenská vláda zapojila do tejto iniciatívy, pretože tam o tom mali konferenciu. Vidíte, to nielen že opozícia alebo ja neviem kto ideologicky, ešte aj prezident tejto krajiny, ktorý teda je všetko, len nie nezávislý prezident, je z vašej koalície, je čestný predseda koaličnej, vládnej strany HLAS, tak vás vyzval k tomu, aby sa vláda do toho zapojila, pretože vidí, že jednoducho to prináša, prináša tie, to, čo vlastne má, a síce, že tie deti, vy sa tiež nesmejte, pán Mažgút, prináša to jednoducho dané, nechcela som povedať že ovocie, pretože akože v tomto, v tejto oblasti hovoriť o nejakom ovocí je podľa mňa nevhodné, ale nevedela som nájsť slovo, že prináša to dané výsledky.
Ja skutočne nechápem, prečo by sa vláda Slovenskej republiky nemohla do niečoho takéhoto zapojiť, keď to skutočne nič nestojí. Byť súčasťou medzinárodnej koalície a participovať na tom, že áno, použijeme naše kontakty, spravil to pán verejný ochranca práv Dobrovodský, ktorý, ktorému boli reportované takéto prípady, oslovili ho a on si povedal, že áno, on nebude nečinne sedieť ako koaliční poslanci. Kontaktoval či už ruskú ombudsmanku alebo ďalších ombudsmanov v Európe a začal zisťovať ako on môže k tomu dopomôcť, ako on môže využiť svoje ďalšie kontakty a ja nechápem, prečo by sme my nemohli spraviť to isté, resp. prečo by to nemala spraviť táto vláda.
Zároveň druhou takou iniciatívou, ktorú vytvoril ukrajinský prezident, je strategický akčný plán Bring Kids Back Ukrajina, do ktorého sa opäť raz zapojili desiatky krajín, ich predstaviteľov, známe osobnosti a vôbec proste ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa o tejto téme hovorilo a aby sme všetci spoločne ako medzinárodné spoločenstvo sa zaslúžili o to, aby sa tieto deti vrátili domov.
Zároveň, a to je niečo, čo je dlhodobo komunikované ukrajinskou stranou, a ja vám opäť môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti zo stretnutia s ukrajinským prezidentom, na ktorom som sa zúčastnila, a keď som sa ho pýtala, že čo sú momentálne priority mierových rokovaní, a to bolo ešte niekedy, myslím, v marci, tak mi povedal, že oni sú pripravení na akékoľvek prímerie bezpodmienečne hneď, tak ako sa dohodli aj so Spojenými štátmi a s európskymi krajinami, ale majú podmienku – návrat ich detí domov, deportovaných detí domov a návrat ich zajatcov, ktorí niektorí sú v zajatí už od roku 2014. A viete, často tu hovoríte o tom, že čo to je byť patriotom alebo čo to je mať suverénne alebo robiť suverénne rozhodnutia, no ja neviem, čo je viac národné alebo národniarske ako želať si, aby sa moji ľudia vrátili domov a zasluhovať sa o to. Skutočne neviem, že čo môže byť, a ešte brániť svoju krajinu mimochodom, no.
A toto je vlastne priorita, ktorá je komunikovaná aj v rámci mierových rokovaní momentálne a preto aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, keď sa stretli lídri EÚ s americkým prezidentom a s ukrajinským prezidentom po tom, čo sa Donald Trump stretol na Aljaške a ruským prezidentom Putinom, tak mu tam komunikovali, Donaldovi Trumpovi, že áno, toto je jedna z priorít, na čo zareagoval Erik Kaliňák tak, ako som vám už povedala. Ale ja si myslím, že to je niečo skutočne normálne a žiadané a malo by to tak jednoducho byť.
Zároveň, a toto je ďalšia vec, ktorú komunikujeme teda aj v uznesení, ukrajinská delegácia už počas rokovaní, ktoré mali v Turecku s ruskou stranou, tak komunikovala Rusku zoznam. Bol to prvý počiatočný zoznam 300 detí, ktoré majú identifikované, o ktorých vedia, kde sa nachádzajú, nachádzajú sa v Rusku, aby teda videli, že do akej miery Ruská federácia je ochotná pristúpiť na toto, keďže už majú nejaké dohody napr. o návratoch zajatcov a teda väčšinou vojnových zajatcov, tak čo s deťmi? Viete, čo im Rusi odkázali? Niektoré tie deti už sú dospelé, no však, samozrejme, ak ste ich odvliekli pred troma rokmi, ale to z nich ešte stále nerobí Rusov a mali by sa vrátiť tí mladí ľudia, o niektorých nič nevieme a zvyšok uvidíme. Pekný prístup, skutočne, a len dokazuje, že ako Ruskej federácii záleží na prímerí alebo vôbec na nejakých rokovaniach, ale teda napriek nevôli ruských vyjednávačov pristúpiť aspoň na takéto, nazvime to, ústupky, aj keď vravím, že ešte aj medzinárodné súdy skonštatovali, že toto je porušenie medzinárodného práva a Ruská federácia by to mala urobiť, mimochodom ďalším porušením medzinárodného práva je, že Rusko odmieta dodať konkrétne čísla toho, že koľko detí majú momentálne na svojom území, tak jednoducho napriek tomuto, tejto nevôli ruských vyjednávačov práve tieto iniciatívy, o ktorých som hovorila, síce tá medzinárodná koalícia a iniciatíva Bring Kids Back skutočne prinášajú tie výsledky, po ktorých by sme všetci mali volať. Doteraz bolo navrátených môžme povedať, že, žiaľ, len, lebo ja by som si skutočne želala, aby to bolo oveľa väčšie číslo, ale je to veľmi, veľmi zložité identifikovať, nájsť, potom Rusom dokázať, že áno, toto dieťa je skutočne ukrajinské dieťa, ktoré je, ja neviem, z Chersonu a volal sa tak a tak, vy ste ho teraz premenovali, lebo však im dajú nové identifikačné dokumenty, vy ste ho teraz premenovali na ehm, ale musíte ho vrátiť, tak neviem, povedzte mi nejaké ruské meno, ja nemám veľa ruských kamarátov. Tak jednoducho na základe tejto iniciatívy sa doteraz vrátilo 1 500 detí, to je skutočne málo, si myslím, z tých 20-tisíc identifikovaných, plus desiatky, stovky tisíc, ktoré sú potenciálne zavlečené do Ruska.
A hovorím, my keď môžeme na tomto participovať takým spôsobom, že len využiť nejaké kontakty, vravím, presne tak, ako to spravil pán verejný ochranca práv, tak ja skutočne nevidím dôvod, ako to môžme ako ľudia odmietať. Ak to nie je ten dôvod, ktorý som tak možno konšpiračne nahodila na začiatku, a síce, že vláda Slovenskej republiky nechce participovať na niečom, čo priamo obviňuje ruského prezidenta zo zločinu, ktorý pácha na ukrajinských deťoch, a síce únosy a deportácie. Tak mi vysvetlite možno vy, páni, že aký je iný dôvod, aby sme do tohto neboli zapojení? Ja neviem. Aj preto, aj preto sme presvedčení a preto sme predložili toto uznesenie, pretože v tých rokovaniach o miery, ktoré momentálne sú opäť na bode mrazu, pretože určite ste sledovali vyjadrenia predstaviteľov Ruskej federácie, oni nechcú prímerie, momentálne na tento čas nechcú ani žiadne stretnutie medzi lídrami, ja to prekladám tak, že jednoducho nechcú mier, ale zároveň jednoducho súčasťou týchto rokovaní je aj rokovanie o tom, ako prinavrátiť tieto deti a ja si myslím, že aj takýmto gestom Slovenská republika môže ukázať, že áno, nám ide o mier, ide nám o prímerie a ide nám o to, aby konečne ukrajinské deti mohli byť opäť zjednotené so svojimi rodinami alebo aspoň prinavrátené do svojej krajiny a môže to znamenať aj pokrok. Práve preto aj počas tých rokovaní, keď sa stretol americký prezident s ruským prezidentom, tak možno ste zachytili, že mu odovzdal list od prvej dámy, v ktorom ho vyzýva k tomu, aby preukázal akt ľudskosti, ak by spravil všetko preto, aby sa tieto deti vrátili domov.
Tak ja by som vás na záver, kolegovia, chcela vyzvať tiež k takémuto aktu ľudskosti, aby sme prijali takéto uznesenie, aby sme vyzvali našu vládu Slovenskej republiky, aby sa k tomu pridala. Nič to nestojí, pomôže to. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, rodičia, nerodičia, by sme mali niečo takéto, opakujem, v rámci aktu ľudskosti umožniť.
Ďakujem.