Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ja si to chcem len ujasniť, že my sme na začiatku vlastne presúvali tie správy medziiným aj výročnú správu Slovenskej informačnej služby a to je teda preto, že je to tiež plagiát ako diplomovka pána riaditeľa? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a tebe, Števo, za tvoje vystúpenie.
Len si spomeňme, ministerka hospodárstva Saková hovorila pred dvomi rokmi, že mala po voľbách málo času na to, aby vymyslela adresnú energopomoc, lebo to dáva zmysel, ísť na ministerstvo bez toho jasného plánu, čo a ako a hlavne hneď vieš spraviť, pravda. Tak pred dvomi rokmi dotovali energie najviac tým, ktorí to vôbec nepotrebovali, na vyhrievanie bazénov či garáži. Minulý rok Saková povedala, že už to takmer majú, ale nie ešte úplne, tak opäť energopomoc dostali všetci. Tento rok opäť nie, adresnú energopomoc opäť nedostanú iba tí, ktorí to najviac potrebujú, adresnú energopomoc dostane 90 % domácností. To chce inak veľmi silný žalúdok, postaviť sa na tlačovku a povedať, že po štrnástich rokoch vlád pseudo-sociálnych demokratov potrebuje adresnú energopomoc 90 % domácností. Gratulujem. No a vieš, čo je najhoršie? Že na tú energopomoc chcú použiť eurofondy, ktoré nevedia využiť, lebo takí sú to nemožní babráci.
Celá koalícia kade chodí, tak tam kydá na Európsku úniu, ale v momente, keď potrebujú peniaze na to, aby si kupovali voličov, prípadne sanovali to, čo nevedia urobiť a tvárili sa, že akože my to vyriešime, tak natŕčajú paprče a zrazu sú im európske peniaze dobré. A idú v plynových kotloch spaľovať európske peniaze, ktoré sme mali používať na zatepľovanie škôl, hospicov, opravovať tým mosty, železnice, budovať vodovody, kanalizácie, pripravovať krajinu na drvivé dopady klimatickej zmeny. Ale nie, oni to opäť raz idú rozflákať. To je taká hanba. A pritom keby, stačilo len zodvihnúť telefón a zavolať do Slovenskej akadémie vied, ktorá energetickú chudobu študuje už niekoľko rokov, tak by vedeli, že počet obyvateľstva v energetickej chudobe na Slovensku je približne 18 %.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Števo, veľmi pekne ti ďakujem za toto zhrnutie. Možnože by som dodal, že aj NKÚ varuje, že táto konsolidácia nie je dobrá. Ono, svedčia o tom aj dáta, kde už teraz hlásia, že dlh je vo výške, respektíve atakuje 60 %, to znamená, že 84 miliárd eur to je dlh štátu. A keď si to prepočítame na obyvateľa, každý jeden obyvateľ, už dieťa alebo dôchodca, dlhuje tomuto štátu pätnásť a pol tisíc eur. A všetci vieme, že takéto niečo je dlhodobo neudržateľné.
Mrzí ma, že aj v rámci tohto všetkého padá diskusia, respektíve je problém s dofinancovaním sociálnej poisťovne. Však už tento rok musí štát dofinancovať sociálnu poisťovňu pomaly vo výške troch miliárd. Takže momentálne to, ako funguje súčasný dôchodkový systém, je všetko na dlh. Sú to len prázdne frázy vlády a na všetko, čo momentálne dostávajú dôchodcovia, si štát požičiava a obrovským úrokom to musí v budúcnosti vrátiť.
Súčasnú konsolidáciu odmietajú rôzne združenia, rôzne asociácie, odmietajú to ZMOS, odmieta Únia miest, lebo práve tie samosprávy nevytvorili tento dlh, ony sa najmenej podieľali zo všetkého. Tento dlh vytvorila vláda a neúmerným spôsobom sa musia práve samosprávy podieľať na konsolidácii, čo je absolútne neprijateľné.
A na záver, samozrejme, s tebou súhlasím, že vyššie zdanenie hazardu je maximálne dôležité skrz to, že pán minister Huliak asi chráni lobingové skupiny a nechráni obyvateľov.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolega Kišš, za tvoje pripomienky a za tvoje postrehy v rozprave. Poukázal si na klamstvá, ktoré tu prezentuje minister Kamenický a ktoré opakovane hovorí, ale povedal jednu z mála právd. Povedal pravdu, že prevzal financie alebo financie boli nie v dobrom stave. Zabudol však povedať, že to bolo kvôli geopolitickej situácii, o čom rozprávajú aj oficiálne dokumenty ministerstva financií, kde, môžem citovať mnohé dokumenty, sa vyslovene hovorí o tom, že stav financií v roku 2023 bol spôsobený krízou na Ukrajine a bol spôsobený energokrízou, ktorá z toho vyplývala.
Tak sa pýtam, ak minister financií tvrdí, že stav financií v roku 2023 bol naozaj v zlom stave, prečo to, preboha, ešte zhoršujete. Pretože dlh rastie, deficit rastie a toto ste vo svojom prejave absolútne nespomenuli, takže som veľmi rada, Števo, že si vypichol všetky dôležité aspekty toho, ako náš štát upadá ďalej a ako to hovorí aj NKÚ a správa NKÚ, že náš štát je v úpadku. V úpadku je aj preto, pretože milión ľudí sa nachádza v chudobe, pod pásom chudoby a ako, preboha, vaša politika týmto ľuďom pomáha, ak ešte viac ľudí sa nachádza v pásme chudoby?
Hovoríte o energopomoci, chválite sa ňou. Je to však úplne plošné opatrenie, ktoré nepomáha chudobným a ktoré pomáha len ľuďom, ktorí míňajú veľa na energiu, ktorí túto energiu si vedia zaplatiť. Nepomáhate chudobným, ktorí nekúria elektrikou, ktorí nekúria plynom, ktorí kúria tuhým palivom, týmto vôbec nepomáhate.
Takže ja, pán minister, naozaj považujem vaše slová, ktoré ste tu predniesli za znôšku klamstiev a demagógie.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. No, Braňo ty si povedal, že nikto nedal žiadny rozumný argument, prečo to nepodporiť. No nikto nedal žiadny argument, prečo to nepodporiť, žiaľ, ale takto tu fungujeme, to sme si už zvykli. Ale ja by som ešte chcela doplniť, že mladí ľudia v tejto krajine majú pocit, že jednoducho vláda alebo teda táto koalícia absolútne na nich nemyslí a že skôr také ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa zmenilo na ministerstvo pre dôchodkový vek, ale im to tiež netreba zazlievať, tým mladým ľuďom, že sa cítia jednoducho nevypočutí, že ich záujmy tu nikoho v skutočnosti nezaujímajú a potom to aj do tých rodín dostáva také to pnutie alebo konflikty, pretože, žiaľ, jedni majú pocit, že majú všetko a druhí a neviem, prečo sa opäť smejete, no na tej téme vôbec skutočne nie je nič smiešne, kolegovia, a mňa veľmi mrzí, že tu nemôžeme mať serióznu debatu, aj keď je piatok poobede. A teda som zvedavá, že či pán Mažgút bude mať skutočný procedurálny návrh, alebo že či ho, pán predsedajúci, stopnete, lebo o tom veľmi pochybujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že tento návrh by sa mal premenovať na umlčovací neporiadok, lebo nič viac to nie je. V prvom rade umlčovací, lebo opäť siahate na práva opozície a chcete už teraz nedostatočný čas na kvalitnú diskusiu a poctivú diskusiu o návrhoch ešte viac skrátiť a nielen teda ten čas rozpravy, ale aj to zrušenie de facto tretieho čítania a taktiež neporiadok, lebo v skutočnosti vôbec nerieši tie reálne nedostatky fungovania, ktoré tu máme. Ale teda, aby som nebola nefér, tak začnem v prvom rade s tým, že je tam, samozrejme, v ňom aj niečo dobré a teda už sme to počuli, je to výsledok aj toho, že aj opozícia, alebo aspoň časť z nej sa zapojila do tejto diskusie o návrhu a snažila sa teda konštruktívne k tomu pristupovať. Už ten výsledok je, žiaľ, taký aký je. Takže čo tam je dobré? Ja si myslím, že napríklad umožnenie používania grafov a tabuliek je niečo, s čím určite môžme súhlasiť, rovnako ako tie rôzne minimalistické zmeny ohľadom niektorých upresnení. Tak, samozrejme, ak sú potrebné, tak je dobré, že to tento návrh obsahuje.
Potom v druhej kategórii by som uviedla také veci, že čo sú dobré, ale. A dôležité tam je to ale. Napríklad striedavé poradie pri hodine otázok, teda striedanie sa opozícia-koalícia pri otázkach na premiéra. No, hodina otázok sa v skutočnosti vďaka tejto koalície zmenila na akési teátro. A nebudem zachádzať do kvality tých otázok, pretože niektoré slúžia vyslovene na promo niektorým členom vlády. Keď máme otázku napríklad na ministra zahraničných vecí, pán minister, zúčastnili ste sa rokovania vtedy a vtedy, povedzte nám o tom niečo viac. No tak ja si myslím, že toto nie je zrovna to, čo by sa malo prejednávať na hodine otázok, ale problém je v skutočnosti niekde úplne inde, a síce, že nám sem nechodia členovia a členky vlády, ktorých otázky boli vyžrebované. A potom to tu vyzerá tak ako aj včera, keď minister školstva odpovedal, teda prečítal najskôr odpoveď na otázku pre ministra zdravotníctva a keď prišla od kolegu Stachuru doplňujúca otázka, tak povedal, neviem, spýtajte sa ministra zdravotníctva. Nuž, áno, kolega Stachura sa aj plánoval ho spýtať, lenže on tu nebol. A ja chápem, že niekedy sa stane, že jednoducho členovia a členky vlády majú napríklad neodkladné povinnosti v zahraničí, ale skutočne najmä tie posledné mesiace nám to príde tak, že sem jednoducho nechodia a špeciálne teda tí, ktorí majú vyžrebované otázky jednoducho, nechcú čeliť tomu, že sa ich budeme pýtať doplňujúce otázky a radšej dajú kolegovi alebo kolegyni ten papier, z ktorého prečítajú vopred napísanú odpoveď.
Čiže toto je niečo, čo by sme mali riešiť a nie striedavé poradie, pretože tu striedavé poradie, akože vravím fajn, ale to by sme mohli docieliť napríklad tým, že na premiéra tu nepríde 150 otázok od 79 poslancov a poslankýň koalície a že jednoducho, že by sme sa dohodli na tom, že jeden človek môže položiť otázku iba jednu a teda v jednom exemplári. A myslím si, že tým by sa po takejto dohode zlepšilo to fungovanie a nemuseli by sme sa k niečomu takémuto uchyľovať. Ale v poriadku, len problémy sú teda niekde inde.
Ďalšia z kategórie okej ale je zavedenie povinnosti predkladať konsolidované znenie návrhov zákonov. Áno, aj ja som po ňom volala, napríklad pri tej babráčtine z pera europoslanca Kaliňáka a šéfa úradu vlády Gedru v zákone o neziskovkách, keď už pomaly absolútne nikto netušil, že čo vlastne psíček s mačičkou do tej torty dali. A jediné, čo sme na záver pochopili, je, že nám z nej bolo všetkým pekne zle. A ja sa tak aj pýtam, že keby sme aj mali také konsolidované znenie, že čo by to vlastne vyriešilo, ak to prichádza po druhom čítaní. S týmto vaším návrhom zákona sa zruší tretie čítanie a tým pádom nebude sa môcť vyjadrovať k prijatým pozmeňovákom, čo, samozrejme, je problematické, lebo keď už budeme mať aj to konsolidované znenie a keď budeme vidieť, že sú tam problémy, tak čo potom s tým? Jednoducho toto sa nevyrieši. A toto je opäť problém aj tej praxe, veľmi nešťastnej a podľa mňa praxe, ktoré teda aj porušuje tú, také základné princípy nejakého demokratického zriadenia, a síce, že tu pristávajú pozmeňujúci návrhy v hodine dvenástej, ktoré absolútne menia pôvodný návrh zákona. Sú to, samozrejme, často pozmeňujúce návrhy práve z dielne koalície a jednoducho keď to niekto prečíta, ani nieže v písomnej rozprave, ale v ústnej rozprave a opozícia sa už nemá kedy, nemá čas k tomu vyjadriť, a navyše niektorí predsedajúci tu majú zato, že v druhom čítaní sa nemáme vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, tak jednoducho ten priestor na diskusiu o nich tam nie je. A toto si myslím, že je skutočne veľký problém pre našu demokraciu, pretože ak tu niekto môže napísať do návrhu zákona iba A, B, C, D a potom v druhom čítaní ten zákona zmeniť na niečo totálne iné, tak jednoducho takto sa skutočne pracovať nedá. Pretože toto len potvrdzuje že vy sa aj ďalej riadite tým slávnym, smutným heslomvyhráš voľby a môžeš všetko. Bez diskusie si tu jednoducho schvaľujete, a naschvál som nepovedala schvaľujeme, schvaľujete veci, o ktorých často ani netušíte že čo vlastne spôsobia, alebo znenia o ktorých nikto nevie, že aké vlastne vo finálnej verzii sú. Čiže fajn, konsolidované znenie, ale čo s tým, ak nebudeme k tomu môcť vyjadrovať.
Premostím na zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúce návrhy. Okej, ale niekedy sú tie pozmeňujúce návrhy dlhé, zbytočne technické, čítajú sa čiarky, bodky, bodkočiarky, úvodzovky a súhlasím s tým, že je to zbytočné. Ale čo je problém? Problém je to, že aj s tým, čo ste momentálne navrhli, tak opäť, kedy sa budeme k ním môcť vyjadrovať? Ten návrh obsahuje vlastne opatrenie, podľa ktorého by sa nemuseli čítať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sú publikované deň vopred na stránke. Tak to teda znemená, že ku každému návrhu zákona si budeme musieť jednoducho vyhľadávať, či tam sú, nie sú pozmeňujúce návrhy. A opäť, kedy sa k nim vyjadríme? A keď sa to teda nestihne zverejniť deň vopred a viete veľmi dobre, že drvivá väčšina, nemám to spočítané, tak nebudem tu hádzať nejaké čísla, ale drvivá väčšina pozmeňujúcich návrhov tu doslova pristáva v tej hodine dvanástej, päť minút pred tým, než je ukončená diskusia, lebo prídete na to, že áno, je tu nejaký problém, lebo máme tam chyb, chyby, pardon, a už sa k tomu jednoducho nemáme kedy vyjadriť.
Často sa tu, som tu počula teda, že musíme zmeniť rokovák a špeciálne musíme obmedziť teda pozmeňováky, musíme obmedziť dĺžku rozpravy a ďalšie veci, pretože aj v Európskom parlamente to funguje inak. No áno, vážení, lenže v Európskom parlamente je 720 europoslancov a europoslankýň a plenárne zasadnutie trvá necelý štyri dni. A tam napríklad, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak sa musia predkladať najneskôr do pätnástej hodiny jedenásteho dňa pred začiatkom plenárneho zasadnutia, alebo v niektorých prípadoch tri dni pred. A viete, prečo je to možné takéto niečo? No lebo oni presne vedia, že o čom idú rokovať. A to je ten rozdiel napríklad s nami, pretože koľkokrát sme tu prišli ráno do práce a nikto ani len na organizačnom oddelení v skutočnosti nevie, že čo sa bude diať nieže poobede, ale na obed. A takto sa jednoducho pracovať nedá, pretože potom na tu na poslednú chvíľu pristávajú pozmeňujúce návrhy a vôbec celá tá organizácia práce nedovoľuje aby sme, aby sme tu riadne fungovali. A aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do plenárky, tak sú skôr raritou, pretože všetky tie texty sú vopred dohodnuté tou demokratickou časťou Európskeho parlamentu na výboroch. A my si povedzme, ako fungujú naše výbory, respektíve nefungujú. Buď nie sú otvárané, pretože sú obštruované, alebo na nich neprebieha žiadna diskusia. Môžme sa baviť aj o tom, že ako sú zložené, napríklad teda ja som z výboru pre európske záležitosti a mne je veľmi ľúto, že niektorí moji kolegovia netušia, že čo to je taký princíp subsidiarity. No tak ako sa potom máme kvalitne baviť o tom, k čomu sa máme vyjadrovať. Tak to jednoducho v Európskom parlamente nefunguje, čiže potom si to neberte za príklad, že áno, oni tam majú jednu alebo dve minúty na vyjadrovanie sa. A presne toto je aj najväčší problém tohto návrhu zákona. Vy idete skracovať čas na rozpravu z 20 na 15 minút, ale na základe čoho? Čo to zefektívni, čo to zlepší? Nič. Pretože na výbore tie diskusie nie sú, pán predseda poslaneckého klubu SMER nám tu sľúbil, že vraj ku konsolidácii budú plodné diskusie. Nuž, zatiaľ teda niektoré výbory ani neboli otvorené, uvidíme, že čo to dá. Ale kiežby to tak bolo. Ale kde sa to dá stihnúť za jednu hodinu obedňajšej prestávky, ktorú ste dali. Toto jednoducho nie je spôsob práce, aký by sme tu mali mať. A v neposlednom rade etický kódex kde? Tento návrh nič nerieši.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi oceňujem tvoj príspevok, Lucia, lebo práve to, čo sa tu udialo v minulosti, akým spôsobom viedol pán podpredseda Danko alebo aj iní ďalší podpredsedovia toto plénum, spôsobilo to, že musíme to zmeniť. Ale mňa mrzí, mňa mrzí, že opäť sa vraciame k bodu, kde nejakým spôsobom prevládajú nejaké tie politické pohnútky, že urobiť to tak, aby to viac vyhovovalo koalícii ako opozícii. A aj pri konsolidačnom balíku kolegovia zo SMER-u povedali, že my to musíme nejakým spôsobom zaseknúť, skrátiť, lebo my vás už nemôžeme počúvať. Ja rozumiem, že veľmi ťažko sa počúva kritika, keď ožobračujete ľudí na Slovensku, je to veľmi ťažko sa počúvať. Ale vy, tak ako bolo povedané, a povedal to aj kolega Dušenka, vy robíte jednu hodinu, koaliční poslanci, jednu hodinu denne. A idete obmedzovať opozíciu, ktorá vám tvrdí, ktorá vám tvrdí, že ožobračujete Slovensko, ničíte to Slovensko, vyhadzujete normálne mladých ľudí do zahraničia a idete obmedzovať ešte aj tu toto plénum, idete obmedzovať opozíciu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak isto chcem poďakovať Lucii aj ostatným, ktorí sa za nás na tom podieľali. Ja si myslím, že to bolo dôležité sa toho zúčastniť aj preto, aby sme, aby sme mali dôkaz o tom, že či naozaj je zo strany koalície záujem urobiť lepší rokovací poriadok alebo si len ochrániť svoje záujmy. Teraz veľmi jasne vieme, že záujmom koalície bolo ochrániť si svoje záujmy, ešte viac umlčať opozíciu, znížiť jej šance, aby bolo počuť jej hlas. A tak isto si myslím, že tento návrh navyše nie je dopracovaný, vyplynulo to aj z tejto rozpravy, ktorú tu máme, potvrdili to aj koaliční zástupcovia. Takže pridávam sa k tomu apelu, aby tento návrh stiahli alebo teda vrátili, aby sa vrátil na dopracovanie.

Len krátko. Chcem sa pridať ku kritike pána poslanca Dušenku, z tých opatrení, ktoré skracujú čas pre opozíciu, dodávam, že ono je to vlastne také symptomatické pre celé mentálne nastavenie súčasnej vládnej koalície. A, žiaľ, nielen tejto vládnej koalície. Treba povedať, že aj v širokej verejnosti nemá parlament dobrú reputáciu, pretože sa nevenuje problematike a nevenuje zákonom, toho ich obsahu, meritu tak, ako by sa mal. Záujem na našej strane je, akože keď si pozriete náš, po slovensky, track record, keď si pozriete ako vystupujú naše poslankyne, naši poslanci v jednotlivých výboroch, chodíme pripravení, kritizovali sme, chodíme pripomienkovať, chodíme sem s návrhmi. To, čo ma mrzí, je, že koalícia ukazuje niečo, čo by som pokojne nazval že obrovským dešpektom voči inštitúcii ako takej. To presvedčenie, to mentálne nastavenie je, že v exekutíve sme sa rozhodli, tu v parlamente nám to len pokazia a v lepšom prípade len okomentujú. A len podotýkam teraz aj pre pánov poslancov, tých dvoch, čo tu sú, troch, pardon, a poslankyne z koalície, že pokiaľ nebudeme všetci spoločne prispievať k tomu, aby sa tá debata tu trošku zlepšila, tak aj vy, aj vaša reputácia ako poslancov, ako zastupiteľov tohto legislatívneho inštitútu bude trpieť tým, že proste v očiach verejnosti budeme stále vnímaní ako proste inštitúcia, ktorá je tak trochu navyše. Ten pokus o, tá novela rokovacieho poriadku je jedna premárnená príležitosť zásadne zlepšiť, ako pristupujeme k posudzovaniu zákonov. My sme predložili, a chcem tu poďakovať aj kolegyni Lucii Plavákovej aj iným, ktorí nás zastupovali, kopu šikovných nápadov, ako vieme podstatne zlepšiť spôsob, ktorým posudzujeme zákony. A len pripomínam, že opakovane sme zistili, že len exekutívna kontrola nestačí. Ten zákon, nešťastnú novelu Trestného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, teraz som mierne vyhodená z konceptu, lebo moji predrečníci, neviem, či budem vo väčšej kontrapozícii s nimi ako, ako teda s pánom ministrom, pretože ja na tú problematiku nahliadam trochu, trochu inak a hoci teda sú tam niektoré veci, s ktorými, samozrejme, súhlasím, tak ja mám pocit, že sa neurobilo dosť. (Smiech.) Že tuto ja skôr vidím tie nedostatky. Totižto keď si všetci spomenieme na to, že vláda v tom období, keď sa prerokúvala a prijímala trestná novela, tak mala preto taký ten alibizačný, hej, naratív, že veď to má smerovať k restoratívnej justícii a humanizácii toho sankčného mechanizmu v trestnom práve, fakt je teda ten, že sme museli čakať dva roky až keď teda prišlo, prišiel na rad vôbec nejaký predpis, ktorý sa priamo dotýka podmienok väzenstva. Napriek tomu, že prináša niekoľko podľa mňa dobrých, hej, aj pochvalyhodných technických vylepšení a ja kľudne ich tu aj niektoré spomeniem a ocením, tak asi v takom sumárnom zhrnutí je jeho najväčším prínosom to, že posúva väzenstvo z 19. do 20. storočia. K tým možno naozaj že tuto kolegami kritizovanými opatreniami, ale pre mňa vítanými, sú také veci ako je práve to, že sa môže veľmi flexibilne meniť umiestnenie alebo teda rozhodnutie o stupni stráženia, pretože je tam práve ten personál, ktorý pozoruje zmeny správania teda konkrétneho odsúdeného, je tam, samozrejme, aj tá poistka, inak by som tiež bola k tomu taká trošku opatrná, kedy sa môže teda odsúdený v prípade, že by s tým nesúhlasil, obrátiť, obrátiť na súd, to ja vnímam ako príležitosť pre individualizáciu trestu. Takisto, hej, myslím, že tam sú, áno, to sú tie, rozšírenie, definičné rozšírenie osôb, ktoré teda môžu byť súčasťou návštev, tam, áno, k tomu sa dostanem neskôr, že ak ide o odsúdenú matku s deťmi, tak stále platí, že to dieťa, ktoré teda prichádza na návštevu, nemá možnosť byť v tom styku s matkou vo viacej takom child friendly prostredie, ak to tak mám povedať, to nie je, že robíme tu nejaké neuveriteľné nadštandardy pre odsúdených, ale áno, sú tu aj ich blízke osoby, zvlášť ak ide teda o odsúdenú v roly matky, ktorá má, podľa mňa toto je veľmi silný, silný prvok na jej resocializáciu a snahu navrátiť sa do pôvodného života, ak má v nejakých humánnych podmienkach umožnený kontakt s dieťaťom.
Ale teda naspäť k tým, k tým v podstate dobrým technickým opatreniam. Je tam ešte, áno, opatrenie, ktoré sa týkajú telefonovania, návštev, vychádzky a tak ďalej. Totižto tá možno filozofická, filozofická taká nezhoda medzi tým, čo hovorili moji predrečníci, je v tom, že ja si myslím, že ak už sa osoba dostala do výkonu trestu odňatia slobody, tak to má byť priestor, ktorý na konci dňa povedie k náprave. O to by tam malo ísť, hej? Má mať nejaký resocializačný, na konci teda výkonu odňatia trestu slobody by mal mať reintegračný efekt a nie, aby to bol ústav, ako hovoril môj nebohý pán profesor, ktorý ma učil trestný proces, Kolesár, že to je vysoká škola zločinecká, hej? Ak sa raz ocitnete už do tohoto prostredia, tak, tak áno, s najväčšou pravdepodobnosťou sa tam skôr či neskôr vrátite.
Takže tie moje kritické výhrady smerujú skôr teda k tomu, že ad 1, aj tie technické úpravy, na ktoré sa tento návrh zameriava, a to prízvukujem, to sú technické úpravy, to nie sú úplne také tie sľubované a očakávané systémové zmeny, o ktorých, hej, by sme mohli povedať, že naozaj napĺňajú ten zmysel a inštitút restoratívnej justície, tak ani tie technické zmeny nepokryli úplne všetky tie praktické požiadavky, ktoré teda vyplynuli z, aj teda z hodnotení CTP, ale aj v poslednom dobe častokrát monitorovaných alebo teda zo správ verejného ochrancu práv, ktorý vykonáva v týchto miestach a zariadeniach prieskum.
Čiže ja sa najprv dotknem teda takých tých chýbajúcich technicko-praktických opatrení a potom teda k tomu, čo nemám ja osobne ako oveľa väčší problém, práve teda ten, že tam chýbajú tie atribúty, ktoré sú typické pre restoratívnu justíciu. Dobre. Čiže častokrát namietaný je s prístupom k zdravotnej starostlivosti, hej, že aj obmudsman, aj európski inšpektori opakovane rozdávajú, že medikamentáciu má v rukách personál, teda zariadenia a chýbajú zdravotnícki, zdravotnícky personál. Veľmi často aj v tých podaniach obmudsmana na Ústavný súd sa opakuje problém s tým, že prichádza teda k nejakým zdravotným ťažkostiam, častokrát aj v dôsledku násilia, ktoré bolo na odsúdených spáchané, či už spoluväzňami, alebo aj bachármi, sa málokedy alebo s väčšími ťažkosťami dostáva do pozornosti zdravotníckych zariadení, sú slabo dokumentované, sú, na konci dňa neexistuje ani žiadna nejaká, hej, štatistika, ktorá by evidovala takéto prípady, ako sa tam teda zabezpečuje zdravotná starostlivosť, aké sú možno aj prípady fyzického násilia a tak ďalej, ale, ale teda je tam zhoršený a sťažený prístup k zákonnej zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí napríklad ďalší problém, že sú prehliadaní v prítomnosti lekára vždy aj s členom teda stráže, čo, ak nie je predpoklad, že by teda odsúdený ohrozoval lekára, mi príde ako úplne zbytočné, lebo tým narúša jednak lekárske tajomstvo a jednak teda aj nejakú, nejakú dôstojnosť osoby pri tom vyšetrovaní.
Ja osobne, kebyže teda môžem navrhnúť, tak my by sme tam navrhovali zákon po novom, aby medikáciu vykonával zdravotnícky personál, aby bola garancia lekárskeho tajomstva, čiže bez prítomnosti dozorcov, ak nejde teda o bezprostredné riziko a dlhodobý cieľ preniesť väzenské zdravotníctvo pod rezort zdravotníctva, aby teda bola garantovaná inštitucionálna nezávislosť.
Druhý ten praktický nedostatok, ktorý nie je úplne pokrytý predkladaným návrhom, už som ho naznačila, je používanie násilia a hluché zóny kamier, teda tie uhly a miesta, ktoré nedokáže v súčasnosti zachytiť. No je prekvapené, že, je pre mňa prekvapujúce, že mnohí, mnohí obhajcovia, vládni obhajcovia trestných noviel, hej, teda častokrát hovorili, akí boli mučení. No neviem, asi neboli mučení dosť silno alebo ak túto vec opomenuli v tom návrhu nejakým spôsobom legislatívne zreflektovať, sú aj teda z poslednej návštevy, návštevy CPT zaznamenané prípady, kedy prišlo k fyzickému zlému zaobchádzaniu v Ružomberku vrátane teleskopických obuškov a takisto táto návšteva upozornila aj na miesta teda mimo kamerového dosahu. No paradoxne práve tieto veci nie sú úplne, minimálne mne teda z toho nevypadli, že by, že by návrh na ne nejako reflektoval.
Ďalšia taká tá technická alebo praktická vec nepokrytá návrhom je, že alebo je spôsob, akým sa vykonávajú osobné prehliadky. Áno, je tam tiež nejaká drobná úprava, ktorá, hej, nejdem teraz do naturalistických podrobností alebo teda, áno, niečo tam je, ale ja osobne by som tiež sa napríklad prihovorila za ten návrh, ktorý artikuloval verejný ochranca práv, aby to bola tá tzv. dvojkroková prehliadka, hej, kedy si teda nevyzliekate všetko kompletne, ale najprv vrchnú časť, keď potrebujete, hej, potrebujete, aby bola obhliadnutá, potom spodnú časť a nie naraz, tá tam teda, hej, nie celkom dôstojne, človek vystavoval úplne k nahote. Aj keď áno, je tam, myslím, že, ak sa nemýlim, tá možnosť už toho prístrojového zaznamenávania niektorých, hej, oblastí ľudského tela.
Výbor OSN proti mučeniu zdôrazňuje aj teda to, že nie je úplne efektívny mechanizmus a sťažnosti a transparentnosť. To je to, čo som hovorila, že chýbajú nejaké, tak ako sú v ostatných právom regulovaných oblastiach vyhodnocované teda efekty tejto regulácie, sú nejaké správy, sú nejaké štatistiky, ja neviem, nasadzovanie ITP a tak ďalej, tak tuná mne osobne teda chýba, že ako napríklad sa vybavujú takéto podnety zo strany odsúdených, aké konkrétne incidenty, lekárske úkony museli byť vykonané a tak ďalej a tak ďalej, aké zranenia a tak ďalej. To je teda ten balíček, ktorý som nazvala, že také tie prakticko-technické potreby, ktoré, áno sú aj ombudsmanom, aj príslušnými orgánmi viackrát namietané a v tomto súčasnom návrhu a verzii mám, teda mi z toho vyšlo, že nie sú úplne dostatočne zreflektované.
Ten väčší problém, ktorý som naznačila, je teda absencia prvkov restoratívnej justície. Znovu opakujem, že ja som teda veľká odporkyňa toho, ako, ako sa teda nakoniec zlegalizovala hospodárska kriminalita a majetková kriminalita a celého toho všetkého, čo obsiahli teda tie novelizované trestné kódexy. Ono to naozaj nie je úplne tak teda, tu sa trošku dotknem aj tej predošlej rozpravy, že napríklad náramok sa môže predsa dať aj osobe, ktorej, teda spáchala trestný čin s hornou hranicou do desať rokov. A tam sú aj násilné trestné činy, hej? A myslím, že docela aj väčšina. Myslím, že by sme sa, raz o tom aj rozprávali, keď som vám hovorila, že ono by to dokonca vyšlo až do takej absurdity, že aj páchatelia domáceho násilia by mohol dostať, hej? (Reakcia z pléna.) Áno, vy ste mi povedali, že veď sudca rozhodne, no len my nemáme systém judge made law, hej, lebo to by sme potom mohli dať od nula do sto rokov, nech má Trestný zákon a sudca rozhodne. Čiže, čiže ani tie trestné kódexy nenaplnili ten cieľ restoratívnej justície a teda táto legislatíva, ktorá na tom mala naozaj, naozaj priamy priestor, takisto nenaplnila tento cieľ. Lebo ja osobne teda by som čakala, že viete, tie osoby, odsúdené, podľa teda súčasného znenia trestných kódexov by sa tam mali dostať v mnohých prípadoch práve preto, že neboli schopné nahradiť spôsobenú škodu, hej? Samozrejme sú trestné činy, kde sa to asi nedá, hej, vyčíslovať na vzniknutú náhradu škody v peniazoch a teda túto škodu nahradiť a tým sa možno vyhnúť práve takémuto typu trestov. Takže sú tam páchatelia, ktorí neposkytli obeti náhradu škody.
A mne z toho teraz vyvstáva otázka, že a teraz ako oni plnia ten účel toho, hej, toho restoratívneho, hej? Že čím oni kompenzujú vzniknutú ujmu obeti. Je nejaká povinnosť, aby sa, ja neviem, zapojili do reparačného plánu, teraz to fakt dávam, že ad absurdum príklady, ospravedlnenia obetí alebo možno nejakej riadenej mediácie s obeťou, ak o to ona prejaví záujem a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto mi tam chýba, čo do istej miery môže súvisieť aj teda s kapacitami, nedostatočnými kapacitami v zariadeniach.
Po druhé, tuto potom v týchto bodoch súhlasím s mojím predrečníkom, do akej miery, sa pýtam, je zabezpečená tá náprava odsúdeného, pretože okrem teda toho, čo tu zmienil vo vzťahu k tým veľmi letmo pokrytým vzdeláva... ustanoveniam o vzdelávaní, tak mne tam chýbajú nejaké špecializované programy, ktoré pracujú cielene s určitým typom delikventov. Ja neviem, páchateľmi sexuálnej delikvencie, ideologicky motivovanej kriminality, zvlášť teda podľa mňa veľmi dôležité s osobami, ktorí sú páchatelia násilných trestných činov a týrania blízkej a zverenej osoby a tak ďalej a tak ďalej, čiže nechcem to teraz, hej, tak moderne nazvať, že nejaké sebarozvojové a self-coutchingové programy, aby to naozaj znovu nevyznelo, že mi ide o to, aby sme z týchto ústavov urobili nejaký luxusný hotel, ale ja si myslím, že ak majú naplniť tento účel, tak práveže potrebujú, aby mali prístup k takýmto zlepšeným podmienkam, akým je teda program.
Po tretie, chýbala mi tam takisto, nejaký, to legislatívne ukotvenie, reintegrácie a resocializácie. Nie sú tam teda uvedené nejaké povinnosti pre prepúšťací plán, to znamená, že ako by sa vysporadú... ako sa bude prepustená osoba vysporadúvať s dlhmi, či mal zabezpečenú osobnú dokumentáciu, bývanie, zamestnanosť, aj keď tu teda mám pocit, že teda je zabezpečený prístup k nejakým aplikáciám pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody, ale myslím, že vedia, aké ťažkosti má osoba so záznamom v registri trestov, tak to tou aplikáciou nie úplne, hej, sa vykompenzuje. Čiže nie je tam nič, čo by sľubovalo nejaké napojenie na sociálne služby. (Reakcia z pléna.) Prepáč.
No a posledná, posledná z takých tých kritických výhrad je ten, už som to na začiatku spomenula, spôsob, akým má zabezpečený rodinný kontakt detí. Aj verejný ochranca práv konštatuje, že podmienky návštev detí odsúdených rodičov porušujú základný záväzok, pozitívny záväzok štátu chrániť rodinný život. Chýbajú tam teda nejaké priestory, ktoré by boli minimálne nie toxické pre dieťa, ktoré sa v nich ocitne, len preto, že si chce uplatniť svoj prirodzený, hej, prirodzené právo na styk s matkou.
Zhrnúc to, no na to, koľko sme počúvali o tom mučení a trápení vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je toto príliš, hej, slabá reflexia všetkých tých nedostatkov, ktoré boli komunikované teda či už ústami vládnych poslancov alebo členov vlády, alebo aj teda objektívne, či už CPT, alebo verejným ochrancom práv, alebo teda inými, inými európskymi väzenskými inštitúciami. Čiže po dvoch rokoch čakania sme na, v tomto štádiu sa dopracovali k nejakým technickým zmenám, ktoré viac-menej niekam veľmi výrazne ten stav väzenstva neposúvajú. Ako hovorím, je to dôležité práve preto, aby sme obmedzili recidívu, aby sa naozaj naplnil účel trestu odňatia slobody. Nie preto, aby sme rozmaznávali väzňov. Možno to je tá, ten filozofický iný pohľad na to, ako by tie podmienky väzňov mali byť nastavené. Bez toho, aby bola zabezpečená práca, vzdelanie, príprava na prepustenie, sa väznice stávajú doslova teda miestom alebo semenišťom faktorov, ktoré potom podporujú recidívu a sú fabrikou na recidívu.
No a záverom ja mám pocit, že aj tým, ako je zatiaľ teda spracovaný práve ten, alebo nespracovaný ten, tie definičné kritériá restoratívnej justície, je jedným z ďalších dôkazov, že možno naozaj nikdy nešlo tejto vláde o restoratívnu justíciu, ale iba o to, aby sa z Trestného zákona vytratil odstrašujúci účinok na páchateľov ekonomickej, alebo teda majetkovej a hospodárskej kriminality, aby sa znížil aj, je to sankčný, sankčný mechanizmus pre ľudí, ktorí, hej, možno sú mnohí z nich teda aj v nejakom type prepojenia so súčasnými členmi koalície. A tá ambícia, pod akou bola komunikovaná, hej, tá snaha a ten zámer prijať trestné kódexy, sa teda neprejavili ani do tohto návrhu z dielne ministerstva spravodlivosti. Tak toľko zatiaľ odo mňa.
Ďakujem pekne.