Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.5.2024 o 11:46 hod.
Mgr. et Mgr.
Beáta Jurík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nech sa páči. (Rečníčka podala z rečníckeho pultu predrečníkovi jeho osobné veci.)
Pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Jaurová a tiež následne pani poslankyňa Kleinert už zhrnuli nespočetné dôvody, prečo je podľa nás v Progresívnom Slovensku táto navrhovaná úprava absolútne neprijateľná a v rozpore nielen so slovenským, ale aj s európskym právom.
V mojom príspevku do rozpravy sa budem detailnejšie venovať práve tejto druhej časti, a síce kompatibilite alebo teda skôr rozporu s právom Európskej únie. Pán poslanec Pročko tu už načrtol tie výhrady, ktoré prišli listom z Rady Európy. Ja sa teda nebudem opakovať a prejdem na Európsku úniu. Nebude to prvýkrát, čo budem takto takpovediac hádzať hrach o stenu, ale mne to tak nedá, pretože mi záleží na Slovensku a chcem, aby sme aj naďalej boli plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Aj preto som dva mesiace apelovala na to, že trestný zákon, o ktorom sme tu hovorili, o ktorom sme viedli monológ, tak že by mohol byť v rozpore s právom EÚ. Hovorila som to aj pri medveďoch, hovorila som to aj pri neziskovkách. A v tomto poslednom prípade som vám z tohto miesta pripomenula, že aj dôvodovka o neziskovkách vôbec neobsahovala akékoľvek zmienky o tom, že by tá úprava mohla byť v rozpore s právom Európskej únie, a to teda napriek tomu, že ňou skutočne je, pretože máme rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý to hovorí.
No a dnes tu stojím opäť a budem hovoriť o návrhu o STVR, ktorý môže byť, resp. teda z nášho pohľadu určite je v rozpore s právom EÚ. A to teda nehovorím len ja alebo moje kolegyne, kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby ste nám opäť nevyčítali ten poučný tón, ale upozorňujú na to aj európske autority.
Prečo by sme takéto upozornenia nemali brať na ľahkú váhu? Ak je konanie štátu, členského štátu, či už teda legislatívna iniciatíva alebo ďalšie kroky v rozpore s právom EÚ, tak Európska komisia môže iniciovať konanie o porušení práva EÚ. To je tá tzv. infringement procedure, a to môže viesť k pokutám, ktoré bývajú pomerne vysoké. A to opäť riskujeme aj s týmto zákonom. Ale aby ste teda opäť neoponovali, že čo sa nám tu má čo Európska únia starať do toho, že ako my ideme naložiť s RTVS, tak jasné, že Európska únia sa o to zaujíma, o to, čo na Slovensku robíme, pretože pred dvadsiatimi rokmi a pred pár týždňami sme si tu spoločne toto výročie aj pripomenuli, keď sme počúvali aj Európsku hymnu, sme slobodne vstúpili do tohto spoločenstva a nie len preto, aby sme z neho čerpali nejaké finančné benefity alebo iné, ale aby sme sa aj spoločne zaviazali rešpektovať hodnoty a princípy, na ktorých bolo toto spoločenstvo založené. A to je špeciálne alebo teda platí to špeciálne v prípadoch, keď konáme spoločne a síce, keď tu máme právne úpravy, či už teda prostredníctvom smerníc, nariadení alebo teda rozhodnutí Súdneho dvora. A keď si niekto tieto povinnosti, opakujem, na ktorých sme sa dohodli, nejakým spôsobom neplní, tak to nie je žiadny zlý Brusel, žiadny diktát, ale predovšetkým my, ktorí sme sa aj prostredníctvom teda tých predošlých vlád, nech už sú teda akékoľvek, za tie roky zaviazali na týchto politikách participovať a jednoducho, keď si to niekto, nejaký členský štát neplní, tak EÚ koná.
K meritu. Čo je teda tentokrát problém z pohľadu EÚ práva? Tentokrát ste do dôvodovej správy nezabudli uviesť, že predmet návrhu zákona je upravený v práve EÚ. Síce tam nie je všetko, ale predsa len už je to nejaký pokrok, teda najmä keď si porovnám tie predošlé zákony, ktoré, možno je to náhoda, ale tiež boli z dielne SNS. Problém je najmä teda v bode 5, ktorý hovorí, že návrh zákona je zlučiteľný s právom EÚ úplne. No teda vôbec. V dôvodovej správe ste totiž akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a obsahuje aj špeciálne ustanovenia o verejnoprávnych médiách. Tento Európsky akt o slobode médií je nariadenie, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty a opäť opakujem, na tvorbe tohto európskeho zákona sme sa podieľali aj my, Slovenská republika.
A aj preto teda a vývoj na Slovensku a tento návrh sleduje aj Európska únia a špeciálne aj Európska vysielacia únia a je ním veľmi znepokojená.
Verejnoprávne médiá totiž hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy.
Citovala som práve komisárku Jourovú, podpredsedníčku Európskej komisie a komisárku pre hodnoty a transparentnosť. Aj ona vyjadrila svoje obavy nad týmto pripravovaným návrhom. Slovensku sa venuje nie preto, že by mala nejakú obsesiu, ale preto, že to spadá do jej portfólia. Tak ako napríklad komisár Reynders sa venoval zmenám v trestnej politike, pretože jeho portfóliom je spravodlivosť. A to bez ohľadu na to, že do akej rodiny, európskej rodiny títo komisári a komisárky patria. Jednoducho oni sa venujú tej téme, ktorú majú v portfóliu, a keď nejaký členský štát nejakým spôsobom porušuje tie pravidlá, ktoré sú v tej danej oblasti nastavené, tak jednoducho tí komisári sa tomu venujú. Tak ako napríklad Maroš Šefčovič má na starosti Európsku zelenú dohodu a ďalšie.
Áno, nezávislosť je pre plnenie úloh verejnoprávnych médií absolútne zásadná. Tie verejnoprávne média sa totiž nemôžu stať nejakým ampliónom jednej politickej strany alebo aj viacerých politických strán, ani žiadnej vlády. Už zo svojej podstaty majú slúžiť celej spoločnosti a poskytovať aj priestor názorovej pluralite. A verím, že na tomto sa zhodneme. Preto sa nedávno Európska únia dohodla na už spomínanom zákone o slobode médií a špeciálne aj na samostatných ustanoveniach o verejnoprávnych médiách. Bolo to aj preto, že Európska únia, ale teda hlavne členské štáty, ktoré ju tvoria, si uvedomili dôležitosť nezávislého verejnoprávneho vysielania, obzvlášť v dnešnej dobe dezinformácií, fake news a hoaxov.
Nezávislé médiá a novinári a novinárky naprieč Európskou úniou tiež musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A to si myslím, že na pôde tohto parlamentu by som asi ani nemala opakovať. Preto máme tento Európsky akt o slobode médií.
Ako som už hovorila, Slovenská republika sa na tvorbe tohto spoločného zákona zúčastňovala na rôznych úrovniach a dnes ho akoby chce porušiť, cúvnuť. To je podľa mňa dosť schizofrenické, možno až slabošské, by som to nazvala. IPSOS z 20. marca 2024, v podstate pred pár týždňami, zverejnil článok s názvom: Dezinformácie, ako hrozba pre bezpečnosť Slovenska. V ňom zverejnené dáta hovoria jasne. Na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí vnímajú dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť, je to až okolo 76 % populácie. Dezinformáciám sa cíti byť vystavených 39 % populácie a takmer polovica Sloveniek a Slovákov, napríklad nevie, čo je to deepfake.
Slovensko patrí teda medzi krajiny, ktoré sú naviac ohrozené dezinformácii.... medzi krajiny, ktoré sú možno najnáchylnejšie na tieto dezinfo. Aj preto by malo byť v našom spoločnom záujme chrániť médiá, podporovať ich, ak je niečo, čo nefunguje, napríklad ak nie sú dostatočne, dostatočne financované, tak to, samozrejme, prenastaviť, ale hlavne zaručiť ich nezávislosť. A to tak, aby mohli vykonávať svoju funkciu a ich hlavnou funkciou je, samozrejme, ochrana demokracie. Mali by sme tieto nastavenia urobiť aj tak, aby médiá nepadli do rúk ľudom, ktorí budú šíriť nejaké dezinfo napríklad o tom, že Zem je plochá, alebo iné.
Vrátim sa, ale späť k Európskemu aktu o slobode médií. Tento akt členské štáty zaväzuje k tomu, aby zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov. Môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností. Aj financovanie verejnoprávnych médií by malo byť podľa tohto aktu primerané, predvídateľné a dostatočné, tak aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje úlohy a svoje poslanie.
Dovoľte mi teraz stručne vysvetliť, možno v druhom čítaní sa k tomu dostaneme detailnejšie, v čom konkrétne je teda vládny zákon v rozpore s touto EÚ legislatívou.
Po prvé je v rozpore s článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Napríklad navrhované navýšenie reklamy môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne neriešenie všeobecne žalostného nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP nespĺňa požiadavku, ktorú pripomína, okrem teda tohto článku aj preambula bodu 31 na stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra, ministerky kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, o ktorej tento akt hovorí, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad inštitúciou RTVS.
Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša princíp nezávislosti. Ďalej článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia dňom účinnosti.
Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v článku 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V odseku 3 tohto článku sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom.
Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe zákona o STVR je v rozpore s týmto článkom aj kvôli tomu, že navrhovateľ, teda ministerstvo, neodôvodnilo vytvorenie novej inštitúcie. Podobne je v rozpore to, že navrhovateľ dáva účinnosť zákonom, zákona dňom vyhlásenia a tým pádom neurčuje žiaden časový rámec vopred, práve naopak, dáva neistotu terajším zamestnancom a zamestnankyniam a vedeniu RTVS. V neposlednom rade absentuje odvolací orgán v tejto téme.
Návrh zákona, o ktorom tu dnes diskutujeme, je teda očividne v rozpore s právom EÚ a teda špeciálne týmto Európskym aktom o slobode médií. Tento text bol nedávno prijatý, oficiálne a čoskoro vstúpi do platnosti. Aj preto všetky členské štáty musia už teraz zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súvislosti teda s tým, že čo robia na národnej úrovni. Ak členský štát napriek tomu, a to hovorím ten, ten akt ešte len má vstúpiť do platnosti, ale ak členský štát napriek tomu počas tejto doby nejakým spôsobom bude konať v rozpore s týmto aktom, tak ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Znamená to teda porušenie základných zmlúv o EÚ. Táto zásada je zakotvená v článku 4 Zmluvy o Európskej únii a vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje záväzky, a toto už záväzkom je, a podporovali ciele a politiky EÚ. Preto žiadny členský štát, keď už máme na európskej úrovni prijatú nejakú legislatívu, tak nemôže konať v rozpore s ňou alebo prijať na národnej úrovni akýkoľvek zákon, ktorý by bol v budúcnosti v rozpore s tým, s tým textom. Dôsledky týchto legislatívnych zmien môžu byť vážne vrátane potencionálneho konania Európskej komisie proti Slovensku za nesplnenie povinnosti voči právu EÚ. To by mohlo mať, samozrejme, ekonomické dopady, pretože ako všetci a všetky vieme, keď niekto porušuje právo EÚ, tak mu hrozia sankcie. Ale tiež to môže narušiť, samozrejme, naše vzťahy v rámci EÚ a nielen teda s ostatnými členskými štátmi, ale vôbec s inštitúciami.
Aj preto vás z tohto miesta prosím, vyzývam, stiahnite tento zákon, ktorý je v rozpore s právom EÚ a jedná sa teda aj o nebezpečenstvo pre našu spoločnosť a vôbec demokraciu na Slovensku, pretože vedie nie k slobode, tak ako nás k tomu vyzýva ten Európsky akt o slobode médií, ale naopak, k neslobode verejnoprávnych médií.
Na záver. Spomínala som, že na tvorbe tejto dôležitej európskej legislatívy sa na rôznych úrovniach podieľala aj Slovenská republika, pretože ešte raz, EÚ sme my, žiadny Brusel, žiadny diktát, proste my S naším členstvom a tým, ako vlastne vyjadrujeme našu suverenitu, sa podieľame a môžeme aj rozhodovať o tom, že čo sa robí na európskej úrovni. A jednou z tých úrovní, ktoré som spomínala, je aj Európsky parlament. Aj preto považujem veľmi za dôležité, aby sme tam v nasledujúcich EÚ voľbách 8. júna poslali ľudí, ktorí sa budú na tvorbe takýchto európskych zákonov podieľať, a to tým, že budú súčasťou frakcií, ktoré, teda tých európskych rodín, ktoré participujú na tvorbe takýchto politík, a že nebudú iba tak niekde vykrikovať do prázdneho pléna. Je to dôležité preto, aby tí naši zástupcovia a zástupkyne mali možnosť upravovať texty, dopĺňať ich alebo akokoľvek sa podieľať na vyjednávaní o tých textoch, samozrejme v záujme občanov a občianok Slovenska. Skrátka potrebujeme tam poslať ľudí, ktorých bude počuť a ktorých bude vidieť. Aj preto verím, že si zvolíme teda nielen proeurópske Slovensko, ale hlavne, že na, že tam za nás nebudú hovoriť ľudia, ktorí nás naopak chcú od EÚ vzdialiť a ktorí napríklad na tej národnej úrovni nielenže ignorujú, ale priamo porušujú zásady a hodnoty, ku ktorým sme sa zaviazali. Medzi tie hodnoty patrí aj právny štát a, samozrejme, demokracia.
Demokracia, ktorú chránia nezávislé médiá, ale aj mimovládny sektor a v konečnom dôsledku my všetci občania a občianky tejto krajiny.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 22.5.2024 11:46 - 12:02 hod.
Jurík BeátaPani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Jaurová a tiež následne pani poslankyňa Kleinert už zhrnuli nespočetné dôvody, prečo je podľa nás v Progresívnom Slovensku táto navrhovaná úprava absolútne neprijateľná a v rozpore nielen so slovenským, ale aj s európskym právom.
Pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyňa Jaurová a tiež následne pani poslankyňa Kleinert už zhrnuli nespočetné dôvody, prečo je podľa nás v Progresívnom Slovensku táto navrhovaná úprava absolútne neprijateľná a v rozpore nielen so slovenským, ale aj s európskym právom.
V mojom príspevku do rozpravy sa budem detailnejšie venovať práve tejto druhej časti, a síce kompatibilite alebo teda skôr rozporu s právom Európskej únie. Pán poslanec Pročko tu už načrtol tie výhrady, ktoré prišli listom z Rady Európy. Ja sa teda nebudem opakovať a prejdem na Európsku úniu. Nebude to prvýkrát, čo budem takto takpovediac hádzať hrach o stenu, ale mne to tak nedá, pretože mi záleží na Slovensku a chcem, aby sme aj naďalej boli plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Aj preto som dva mesiace apelovala na to, že trestný zákon, o ktorom sme tu hovorili, o ktorom sme viedli monológ, tak že by mohol byť v rozpore s právom EÚ. Hovorila som to aj pri medveďoch, hovorila som to aj pri neziskovkách. A v tomto poslednom prípade som vám z tohto miesta pripomenula, že aj dôvodovka o neziskovkách vôbec neobsahovala akékoľvek zmienky o tom, že by tá úprava mohla byť v rozpore s právom Európskej únie, a to teda napriek tomu, že ňou skutočne je, pretože máme rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý to hovorí.
No a dnes tu stojím opäť a budem hovoriť o návrhu o STVR, ktorý môže byť, resp. teda z nášho pohľadu určite je v rozpore s právom EÚ. A to teda nehovorím len ja alebo moje kolegyne, kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby ste nám opäť nevyčítali ten poučný tón, ale upozorňujú na to aj európske autority.
Prečo by sme takéto upozornenia nemali brať na ľahkú váhu? Ak je konanie štátu, členského štátu, či už teda legislatívna iniciatíva alebo ďalšie kroky v rozpore s právom EÚ, tak Európska komisia môže iniciovať konanie o porušení práva EÚ. To je tá tzv. infringement procedure, a to môže viesť k pokutám, ktoré bývajú pomerne vysoké. A to opäť riskujeme aj s týmto zákonom. Ale aby ste teda opäť neoponovali, že čo sa nám tu má čo Európska únia starať do toho, že ako my ideme naložiť s RTVS, tak jasné, že Európska únia sa o to zaujíma, o to, čo na Slovensku robíme, pretože pred dvadsiatimi rokmi a pred pár týždňami sme si tu spoločne toto výročie aj pripomenuli, keď sme počúvali aj Európsku hymnu, sme slobodne vstúpili do tohto spoločenstva a nie len preto, aby sme z neho čerpali nejaké finančné benefity alebo iné, ale aby sme sa aj spoločne zaviazali rešpektovať hodnoty a princípy, na ktorých bolo toto spoločenstvo založené. A to je špeciálne alebo teda platí to špeciálne v prípadoch, keď konáme spoločne a síce, keď tu máme právne úpravy, či už teda prostredníctvom smerníc, nariadení alebo teda rozhodnutí Súdneho dvora. A keď si niekto tieto povinnosti, opakujem, na ktorých sme sa dohodli, nejakým spôsobom neplní, tak to nie je žiadny zlý Brusel, žiadny diktát, ale predovšetkým my, ktorí sme sa aj prostredníctvom teda tých predošlých vlád, nech už sú teda akékoľvek, za tie roky zaviazali na týchto politikách participovať a jednoducho, keď si to niekto, nejaký členský štát neplní, tak EÚ koná.
K meritu. Čo je teda tentokrát problém z pohľadu EÚ práva? Tentokrát ste do dôvodovej správy nezabudli uviesť, že predmet návrhu zákona je upravený v práve EÚ. Síce tam nie je všetko, ale predsa len už je to nejaký pokrok, teda najmä keď si porovnám tie predošlé zákony, ktoré, možno je to náhoda, ale tiež boli z dielne SNS. Problém je najmä teda v bode 5, ktorý hovorí, že návrh zákona je zlučiteľný s právom EÚ úplne. No teda vôbec. V dôvodovej správe ste totiž akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a obsahuje aj špeciálne ustanovenia o verejnoprávnych médiách. Tento Európsky akt o slobode médií je nariadenie, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty a opäť opakujem, na tvorbe tohto európskeho zákona sme sa podieľali aj my, Slovenská republika.
A aj preto teda a vývoj na Slovensku a tento návrh sleduje aj Európska únia a špeciálne aj Európska vysielacia únia a je ním veľmi znepokojená.
Verejnoprávne médiá totiž hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy.
Citovala som práve komisárku Jourovú, podpredsedníčku Európskej komisie a komisárku pre hodnoty a transparentnosť. Aj ona vyjadrila svoje obavy nad týmto pripravovaným návrhom. Slovensku sa venuje nie preto, že by mala nejakú obsesiu, ale preto, že to spadá do jej portfólia. Tak ako napríklad komisár Reynders sa venoval zmenám v trestnej politike, pretože jeho portfóliom je spravodlivosť. A to bez ohľadu na to, že do akej rodiny, európskej rodiny títo komisári a komisárky patria. Jednoducho oni sa venujú tej téme, ktorú majú v portfóliu, a keď nejaký členský štát nejakým spôsobom porušuje tie pravidlá, ktoré sú v tej danej oblasti nastavené, tak jednoducho tí komisári sa tomu venujú. Tak ako napríklad Maroš Šefčovič má na starosti Európsku zelenú dohodu a ďalšie.
Áno, nezávislosť je pre plnenie úloh verejnoprávnych médií absolútne zásadná. Tie verejnoprávne média sa totiž nemôžu stať nejakým ampliónom jednej politickej strany alebo aj viacerých politických strán, ani žiadnej vlády. Už zo svojej podstaty majú slúžiť celej spoločnosti a poskytovať aj priestor názorovej pluralite. A verím, že na tomto sa zhodneme. Preto sa nedávno Európska únia dohodla na už spomínanom zákone o slobode médií a špeciálne aj na samostatných ustanoveniach o verejnoprávnych médiách. Bolo to aj preto, že Európska únia, ale teda hlavne členské štáty, ktoré ju tvoria, si uvedomili dôležitosť nezávislého verejnoprávneho vysielania, obzvlášť v dnešnej dobe dezinformácií, fake news a hoaxov.
Nezávislé médiá a novinári a novinárky naprieč Európskou úniou tiež musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A to si myslím, že na pôde tohto parlamentu by som asi ani nemala opakovať. Preto máme tento Európsky akt o slobode médií.
Ako som už hovorila, Slovenská republika sa na tvorbe tohto spoločného zákona zúčastňovala na rôznych úrovniach a dnes ho akoby chce porušiť, cúvnuť. To je podľa mňa dosť schizofrenické, možno až slabošské, by som to nazvala. IPSOS z 20. marca 2024, v podstate pred pár týždňami, zverejnil článok s názvom: Dezinformácie, ako hrozba pre bezpečnosť Slovenska. V ňom zverejnené dáta hovoria jasne. Na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí vnímajú dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť, je to až okolo 76 % populácie. Dezinformáciám sa cíti byť vystavených 39 % populácie a takmer polovica Sloveniek a Slovákov, napríklad nevie, čo je to deepfake.
Slovensko patrí teda medzi krajiny, ktoré sú naviac ohrozené dezinformácii.... medzi krajiny, ktoré sú možno najnáchylnejšie na tieto dezinfo. Aj preto by malo byť v našom spoločnom záujme chrániť médiá, podporovať ich, ak je niečo, čo nefunguje, napríklad ak nie sú dostatočne, dostatočne financované, tak to, samozrejme, prenastaviť, ale hlavne zaručiť ich nezávislosť. A to tak, aby mohli vykonávať svoju funkciu a ich hlavnou funkciou je, samozrejme, ochrana demokracie. Mali by sme tieto nastavenia urobiť aj tak, aby médiá nepadli do rúk ľudom, ktorí budú šíriť nejaké dezinfo napríklad o tom, že Zem je plochá, alebo iné.
Vrátim sa, ale späť k Európskemu aktu o slobode médií. Tento akt členské štáty zaväzuje k tomu, aby zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov. Môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností. Aj financovanie verejnoprávnych médií by malo byť podľa tohto aktu primerané, predvídateľné a dostatočné, tak aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje úlohy a svoje poslanie.
Dovoľte mi teraz stručne vysvetliť, možno v druhom čítaní sa k tomu dostaneme detailnejšie, v čom konkrétne je teda vládny zákon v rozpore s touto EÚ legislatívou.
Po prvé je v rozpore s článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Napríklad navrhované navýšenie reklamy môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne neriešenie všeobecne žalostného nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP nespĺňa požiadavku, ktorú pripomína, okrem teda tohto článku aj preambula bodu 31 na stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra, ministerky kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, o ktorej tento akt hovorí, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad inštitúciou RTVS.
Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša princíp nezávislosti. Ďalej článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia dňom účinnosti.
Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v článku 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V odseku 3 tohto článku sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom.
Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe zákona o STVR je v rozpore s týmto článkom aj kvôli tomu, že navrhovateľ, teda ministerstvo, neodôvodnilo vytvorenie novej inštitúcie. Podobne je v rozpore to, že navrhovateľ dáva účinnosť zákonom, zákona dňom vyhlásenia a tým pádom neurčuje žiaden časový rámec vopred, práve naopak, dáva neistotu terajším zamestnancom a zamestnankyniam a vedeniu RTVS. V neposlednom rade absentuje odvolací orgán v tejto téme.
Návrh zákona, o ktorom tu dnes diskutujeme, je teda očividne v rozpore s právom EÚ a teda špeciálne týmto Európskym aktom o slobode médií. Tento text bol nedávno prijatý, oficiálne a čoskoro vstúpi do platnosti. Aj preto všetky členské štáty musia už teraz zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súvislosti teda s tým, že čo robia na národnej úrovni. Ak členský štát napriek tomu, a to hovorím ten, ten akt ešte len má vstúpiť do platnosti, ale ak členský štát napriek tomu počas tejto doby nejakým spôsobom bude konať v rozpore s týmto aktom, tak ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ. Znamená to teda porušenie základných zmlúv o EÚ. Táto zásada je zakotvená v článku 4 Zmluvy o Európskej únii a vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje záväzky, a toto už záväzkom je, a podporovali ciele a politiky EÚ. Preto žiadny členský štát, keď už máme na európskej úrovni prijatú nejakú legislatívu, tak nemôže konať v rozpore s ňou alebo prijať na národnej úrovni akýkoľvek zákon, ktorý by bol v budúcnosti v rozpore s tým, s tým textom. Dôsledky týchto legislatívnych zmien môžu byť vážne vrátane potencionálneho konania Európskej komisie proti Slovensku za nesplnenie povinnosti voči právu EÚ. To by mohlo mať, samozrejme, ekonomické dopady, pretože ako všetci a všetky vieme, keď niekto porušuje právo EÚ, tak mu hrozia sankcie. Ale tiež to môže narušiť, samozrejme, naše vzťahy v rámci EÚ a nielen teda s ostatnými členskými štátmi, ale vôbec s inštitúciami.
Aj preto vás z tohto miesta prosím, vyzývam, stiahnite tento zákon, ktorý je v rozpore s právom EÚ a jedná sa teda aj o nebezpečenstvo pre našu spoločnosť a vôbec demokraciu na Slovensku, pretože vedie nie k slobode, tak ako nás k tomu vyzýva ten Európsky akt o slobode médií, ale naopak, k neslobode verejnoprávnych médií.
Na záver. Spomínala som, že na tvorbe tejto dôležitej európskej legislatívy sa na rôznych úrovniach podieľala aj Slovenská republika, pretože ešte raz, EÚ sme my, žiadny Brusel, žiadny diktát, proste my S naším členstvom a tým, ako vlastne vyjadrujeme našu suverenitu, sa podieľame a môžeme aj rozhodovať o tom, že čo sa robí na európskej úrovni. A jednou z tých úrovní, ktoré som spomínala, je aj Európsky parlament. Aj preto považujem veľmi za dôležité, aby sme tam v nasledujúcich EÚ voľbách 8. júna poslali ľudí, ktorí sa budú na tvorbe takýchto európskych zákonov podieľať, a to tým, že budú súčasťou frakcií, ktoré, teda tých európskych rodín, ktoré participujú na tvorbe takýchto politík, a že nebudú iba tak niekde vykrikovať do prázdneho pléna. Je to dôležité preto, aby tí naši zástupcovia a zástupkyne mali možnosť upravovať texty, dopĺňať ich alebo akokoľvek sa podieľať na vyjednávaní o tých textoch, samozrejme v záujme občanov a občianok Slovenska. Skrátka potrebujeme tam poslať ľudí, ktorých bude počuť a ktorých bude vidieť. Aj preto verím, že si zvolíme teda nielen proeurópske Slovensko, ale hlavne, že na, že tam za nás nebudú hovoriť ľudia, ktorí nás naopak chcú od EÚ vzdialiť a ktorí napríklad na tej národnej úrovni nielenže ignorujú, ale priamo porušujú zásady a hodnoty, ku ktorým sme sa zaviazali. Medzi tie hodnoty patrí aj právny štát a, samozrejme, demokracia.
Demokracia, ktorú chránia nezávislé médiá, ale aj mimovládny sektor a v konečnom dôsledku my všetci občania a občianky tejto krajiny.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2024 10:46 - 11:02 hod.
Hargaš JánĎakujem, kolega, za vaše vystúpenie, kultivované, po obsahovej stránke sa nezhodneme. Ale jednej veci by som sa rád dotkol, lebo ste sa, sa opierali aj, aj o príklad Veľkej Británie a BBC. A ja teda tiež mám pracovnú skúsenosť, niekoľkoročnú, z práce vo Veľkej Británii. A myslím, že by to mohol byť pre nás vzor v správe vecí verejných, takže budem vás odteraz brať za spojenca v tomto. A keď prídu na rad témy, kde podľa...
Ďakujem, kolega, za vaše vystúpenie, kultivované, po obsahovej stránke sa nezhodneme. Ale jednej veci by som sa rád dotkol, lebo ste sa, sa opierali aj, aj o príklad Veľkej Británie a BBC. A ja teda tiež mám pracovnú skúsenosť, niekoľkoročnú, z práce vo Veľkej Británii. A myslím, že by to mohol byť pre nás vzor v správe vecí verejných, takže budem vás odteraz brať za spojenca v tomto. A keď prídu na rad témy, kde podľa môjho názoru hlboko podliezame tento britský štandard, či už to je účasť na výboroch, ktoré sa venujú prerokovaniu nejakej spornej veci, či už to je spôsob legislatívneho procesu, či už to je spôsob ovládnutia nezávislých inštitúcií. Ja vždy budem apelovať na tento britský štandard. A keď teda chceme použ... používať Britániu ako nejaký náš vzor, a podľa mňa by sme mali, tak budem veľmi rád, keď v tomto, v tomto duchu budeme pozerať aj na iné kroky, ktoré či už v tomto parlamente sa dejú, alebo, alebo v exekutíve. Takže to len tak avizujem, že sa budem na vás v tomto smere obracať.
Ale hovorím, že ďakujem za kultivované vystúpenie. Po obsahovej stránke sa nezhodneme proste, ako to aj povedala moja kolegyňa, že máme úplne iný názor na to, ako dosiahnuť tie ciele, ktoré ste vy zadefinovali. Ale teda som rád, že tiež apelujete na to, aby sme sa inšpirovali krajinami, ktoré s demokraciou majú dlhšiu skúsenosť, ako, ako naša krajina a budem to využívať aj do budúcnosti.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2024 10:46 - 11:02 hod.
Gažovičová TinaĎakujem, pán poslanec Farkašovský, že, že ste vystúpili a uviedli vaše dôvody. V mnohom, čo ste povedali, sa, nazvem to filozoficky, zhodneme o tom, že verejnoprávne médium má byť odpolitizované, že má byť pre najširšiu verejnosť, že má byť objektívne. Ale to, v čom sa zásadne nezhodneme, je, ako dosiahnuť tento cieľ. A hovoríte o tom, že dôveryhodnosť sa nedá kúpiť a myslím si, že dôveryhodnosť si nekúpite ani tým, že...
Ďakujem, pán poslanec Farkašovský, že, že ste vystúpili a uviedli vaše dôvody. V mnohom, čo ste povedali, sa, nazvem to filozoficky, zhodneme o tom, že verejnoprávne médium má byť odpolitizované, že má byť pre najširšiu verejnosť, že má byť objektívne. Ale to, v čom sa zásadne nezhodneme, je, ako dosiahnuť tento cieľ. A hovoríte o tom, že dôveryhodnosť sa nedá kúpiť a myslím si, že dôveryhodnosť si nekúpite ani tým, že postavíte novú inštitúciu.
Ja rozumiem, že máte výhrady voči súčasnému vedeniu RTVS. Rozumiem, že vám vadí asi mnohé, čo sa udialo za posledné roky, ale nerozumiem tomu a, a nevidím ten zmysel v tom, teraz jednu inštitúciu úplne zrušiť, lebo máte nejaké čiastkové výhrady k tomu, čo sa tam dialo alebo kto je momentálne na čele, vybudovať novú a odkiaľ beriete nejakú istotu alebo prečo si myslíte, že nová inštitúcia nutne bude dôveryhodnejšia. To, čo zásadne meníte, je spôsob teda menovania, posilňujete ministerstvo kultúry v tom celom práve tým, že štyroch tých členov rady bude menovať ministerstvo. A keď vidíme, aká je rozpoltená naša spoločnosť, keď vidíme, aké je, aké sú dva alebo viaceré tábory, ktoré si vzájomne nerozumejú v tejto krajine, tak si myslím, že o to je dôležitejšie neprísť s tým, že jednu vec úplne zbúrame, postavíme novú a za, budeme tvrdiť, že je nutne lepšia, ale to by práve tá dôveryhodnosť by sa mala budovať tými postupnými zmenami celospoločensk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2024 9:31 - 9:47 hod.
Kleinert DanaĎakujem vám, aj pán Hazucha, aj pán Pročko, za reakciu. Ja by som len vám chcela, pán Hazucha, povedať, že dáta si nemôžme len tak akože čítať, ako sa nám chce. Oni akože hovoria exaktné veci a zároveň ale je dôležité, že proste neplatí, že keď je 34 % spokojných, tak je 66 nespokojných. To nie je tak. To vôbec takto nefunguje.
Druhá vec je, že je veľmi dôležité povedať, že vždy sa dáta dôveryhodnosti znížili, akonáhle...
Ďakujem vám, aj pán Hazucha, aj pán Pročko, za reakciu. Ja by som len vám chcela, pán Hazucha, povedať, že dáta si nemôžme len tak akože čítať, ako sa nám chce. Oni akože hovoria exaktné veci a zároveň ale je dôležité, že proste neplatí, že keď je 34 % spokojných, tak je 66 nespokojných. To nie je tak. To vôbec takto nefunguje.
Druhá vec je, že je veľmi dôležité povedať, že vždy sa dáta dôveryhodnosti znížili, akonáhle bolo médium spolitizované, pretože všetko to, čo som pred chvíľou hovorila o dôvere ľudí v nejakú verejnoprávnosť daného média, v ich informácie, v ich podložené overiteľné zdroje, to je všetko súčasťou dôvery ľudí a nefunguje to naozaj tak, že 34 % je málo, lebo 66 % je nespokojných. Takto sa skrátka jednoducho tieto dáta nedajú vykladať.
Ak chceme sa pozrieť na argumentáciu, prečo zrušiť RTVS, tak rozhodne nezvýšime dôveryhodnosť RTVS tým, že jednu zrušíme a spravíme si svoju novú. To proste naozaj takýto svet, takto to proste nefunguje. Nová STVR bude jednoducho politickým nástrojom, bude nástrojom propagandy, ak to bude takto, ako to navrhujete, a tá dôveryhodnosť nebude vyššia. Tak to, bohužiaľ, bude.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 22.5.2024 9:01 - 9:17 hod.
Kleinert DanaVážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani ministerka, moja rozprava k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska bola neočakávane prerušená v ostatnú stredu otrasným činom útoku na predsedu vlády. Odvtedy si viac ako inokedy bolestivo uvedomujeme, ako veľmi je naša krajina ranená a ubolená a ako veľmi potrebujeme naozajstný pokoj a zmier. Taký naozajstný a skutočný. Úprimne mienený. My ako poslankyne a...
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani ministerka, moja rozprava k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska bola neočakávane prerušená v ostatnú stredu otrasným činom útoku na predsedu vlády. Odvtedy si viac ako inokedy bolestivo uvedomujeme, ako veľmi je naša krajina ranená a ubolená a ako veľmi potrebujeme naozajstný pokoj a zmier. Taký naozajstný a skutočný. Úprimne mienený. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky môžeme a mali by sme pokoju v spoločnosti prispieť aj tým, že budeme predkladať dobre pripravené, dobre prediskutované návrhy zákonov, návrhy, ktoré dôkladne prejdú medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom sa bude naozaj a úprimne očakávať silná argumentačná debata o danom návrhu. Toto oprávnene očakávame aj od vlády, ktorá má všetky nástroje na dobrú prípravu zákonov v rukách. Vtedy by bol takýto vládou s legitímnym politickým mandátom prediskutovaný výsledný návrh predložený do parlamentu a, samozrejme, nemuseli by s ním všetci súhlasiť, ale odborná aj laická verejnosť by jasne vedela, že prešiel poctivým odborným procesom.
Pri zrušení RTVS a, žiaľ, ani pri mnohých iných pre krajinu zásadných zmien v inštitúciách sa nám však toto nestalo. Takže, samozrejme, je našou povinnosťou opozície vyjadriť sa k tomuto návrhu nielen procesne, ale aj obsahovo podľa nás zásadne nešťastného a nevhodného návrhu zákona, ktorý je okrem iného aj v rozpore s európskym právom.
V ostatnú stredu v prvej časti mojej rozpravy som hovorila aj o tom, že napriek z pohľadu PS nesprávneho rozhodnutia SaS-ky o zrušení koncesionárskych poplatkov táto vláda neprišla so žiadnym návrhom, ako ich buď vrátiť, navýšiť alebo zaviesť iný systém, ktorý by zabezpečil stabilné a predvídateľné financovanie našej kľúčovej verejnoprávnej inštitúcie RTVS. Okamžite a bez zaváhania však vláda spravila to, že prvým jej krokom bolo tretinové zníženie rozpočtu o zhruba tých 50 miliónov, zníženie financií pre inštitúciu, o ktorej je nám dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré by si zaslúžila.
Následne vláda navrhla rozdelenie televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty. A tu opäť musím zdôrazniť, že vláda jedná v rozpore s vlastným programovým vyhlásením vlády, v časti kultúra na strane 50 je hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Ani toto sa nestalo skutočnosťou, pričom je známe, že dôvera ľudí v politické rozhodnutia, a tým pádom aj ich pokoj sa nezvyšuje direktívnymi zásahmi, ale naopak, odbornou a širokou debatou.
Rada by som sa pozastavila pri dátach dôveryhodnosti súčasnej RTVS. RTVS je medzi slovenskou verejnosťou dlhodobo vnímaná ako dôveryhodná a objektívna inštitúcia. Podľa prieskumu agentúry MEDIAN SK, ktorý sa uskutočnil od novembra do decembra 2023, RTVS získala najvyššie hodnotenie v oblasti objektívnosti spravodajstva. Tento prieskum, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov, ukázal, že až 34,1 % respondentov považuje spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie spomedzi slovenských televíznych staníc. Na ďalších miestach bolo TA3 s 18,6, Markíza 15,1 a TV JOJ 14,4. V roku 2024 sa RTVS opäť potvrdila ako najdôveryhodnejšie médium na Slovensku. Výsledky prieskumu MEDIAN SK naznačujú, že verejnosť vníma RTVS ako spoľahlivý zdroj informácií nielen v oblasti spravodajstva, ale aj v širšom kontexte kultúrnych, vzdelávacích a zábavných programov. Toto pozitívne vnímanie prispieva k jej stabilnej pozícii medzi slovenskými médiami a zabezpečuje jej vysokú mieru dôvery medzi obyvateľmi Slovenska. Celkovo RTVS si svojou objektívnosťou a širokým spektrom vysielaného obsahu udržiava dôveru verejnosti. Jej pozícia ako najdôveryhodnejšieho televízneho spravodajstva na Slovensku je podporená konzistentnými výsledkami prieskumov, ktoré ukazujú, že RTVS je v očiach verejnosti lídrom v poskytovaní spoľahlivých a objektívnych informácií. Môžeme preto vo všeobecnej, vo všeobecnosti pokojne deklarovať, že nie je žiaden pádny dôvod na rušenie takejto inštitúcie.
Nový vládny návrh zákona, ktorý sa expresne vládou dostal do Národnej rady Slovenskej republiky, odráža popri Maďarsku trend, kde je nezávislosť verejnoprávnych médií ohrozená, čo ovplyvňuje ich schopnosť fungovať bez politického tlaku a slúžiť verejnému záujmu, čiže záujmu všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, nielen tých, čo sú práve pri moci. Takto nemá a nemôže fungovať, ak chceme patriť medzi vyspelé európske krajiny. Rada Európy zdôrazňuje význam ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií, aby mohli plniť svoju úlohu pri podpore demokracie, diverzity a sociálnej súdržnosti. Dezinformačné médiá, ktoré vyniesli dezinformátorov a pragmatikov moci do vlády, často kritizujú objektívne verejnoprávne spravodajstvo, pretože ich ideologický základ alebo záujmy, či už získanie moci, vplyvu alebo financií, sú v konflikte s pravdivým a vyváženým spravodajstvom. Verejnoprávne médiá sú zamerané na poskytovanie nestranných a presných informácií, čo je reálnou hrozbou pre dezinformačné kanály, ktoré sa snažia šíriť svoje vlastné naratívy alebo propagandu. Kritizovanie objektívnych zdrojov, čiže napríklad šírenie naratívu o potrebe rôznorodosti názorov v RTVS či jej neobjektivite voči iným názorom, iba napomáha diskreditovať tieto zdroje v očiach ich divákov alebo čitateľov, čím si udržiavajú lojalitu a zvyšujú vlastnú dôveryhodnosť vo svojej cieľovej skupine.
Dáta. My v Progresívnom Slovensku nechceme a nikdy nebudeme rezignovať na dáta, práve naopak. V roku 2023 Rada pre mediálne služby nevyhodnotila žiadne podnety týkajúce sa objektivity spravodajstva RTVS ako opodstatnené. V prípade dvadsiatich troch podnetov na preverenie obsahu vysielania rada skonštatovala, že sú neopodstatnené. Tieto podnety sa týkali rôznych diskusných relácií vrátane tých vysielaných v RTVS, kde podávatelia podnetov namietali nevyvážený výber hostí a porušenie zásad objektivity a nestrannosti. Novinári musia dodržiavať rôzne etické normy a právne predpisy, ktoré zabezpečujú profesionálnu a etickú prax v oblasti žurnalistiky. Naproti tomu novinári dezinformačných médií etické normy nesledujú a nedodržiavajú profesionálne princípy, ktoré sú charakteristické pre tradičné žurnalistické prostredie.
Prešla by som k návrhu zákona konkrétnejšie. Zrušenie pozície generálneho riaditeľa RTVS pri zavedení nového zákona je v rozpore s domácou aj európskou legislatívou. Podľa schváleného európskeho aktu o slobode médií vedenie verejnoprávnych médií nemožno odvolať pred koncom ich mandátu bez vážneho odôvodnenia. Výnimky pre odvolanie sú možné len pri porušení zákona alebo vážnom pochybení definovanom v zákone. Tento proces má zabrániť politickému ovplyvňovaniu vedenia a kontrolných orgánov RTVS, ktoré vláda sa snaží obísť novým zákonom.
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady, o finančných nákladoch na rebranding nehovoriac, a výrazne mení zaužívané pracovné postupy. Rebranding bude stáť mnoho státisícov v hrubom odhade, bude potrebné mať nové vizuály na všetkých kanáloch, na všetkých papieroch až po vizitky. To bude trvať roky a mnoho a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia existujúceho. A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt, koľko právnikov to bude robiť, za aký čas a za aké peniaze?
Tieto zmeny významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah. Navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Keďže zákonom sa mení najmä vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska, považujeme okrem samotného procesu a bez akéhokoľvek logického dôvodu rušenia inštitúcie navrhovaný dátum účinnosti za neprimerane krátky na plynulé a bezproblémové aplikovanie zákona do praxe. V návrhu zákona absentuje odôvodnenie zákona, rovnako aj odôvodnenie, nepoznáme dôvody, prečo by mal zákon nadobudnúť účinnosť týmto dňom vyhlásenia.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter, zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone, ten je explicitný. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Tento návrh zvyšuje vplyv Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na riadiace orgány a kontrolu nad obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Okrem toho zahŕňa možnosť odvolania generálneho riaditeľa bez dôvodu a zmeny vo financovaní, čo len ohrozuje finančnú nezávislosť a udržateľnosť tohto média. Prostredníctvom nominácie štyroch členov do Rady STVR a nominácií spriatelených podporujúcich organizácií strany SNS, prípadne vládnej koalície, ako je napríklad Matica slovenská, sa len konzervuje moc v budúcej STVR.
Štandardná etická komisia v európskych či svetových verejnoprávnych televíziách by teoreticky mala slúžiť na zabezpečenie dodržiavania etických štandardov a kvality obsahu, avšak my tu nepoznáme to najdôležitejšie, čo ju bude definovať, a tým je jej štatút, a ten bude určujúci. Návrh na etickú komisiu predpokladá nomináciu zo strán spriatelených organizácií typu Matica slovenská, ale prečo napríklad nemôže svojho člena nominovať vysoká škola poskytujúca audiovizuálne vzdelávanie, resp. profesijná asociácia združujúca vysielateľov? Ale Matica slovenská alebo olympijský výbor?
Ak členovia a členky etickej komisie alebo osoby s rozhodovacou mocou v rámci televízie majú silné politické alebo osobné záujmy, budú môcť ovplyvňovať rozhodnutia komisie tak, aby obmedzili slobodu prejavu alebo cenzurovali obsah, ktorý je nepríjemný pre určité politické skupiny alebo indivíduá. Takéto konanie by bolo v rozpore s princípmi objektivity a nezávislosti, ktoré by mali byť základom fungovania verejnoprávnych médií. Etická komisia by mala byť preto zložená z členov s neotrasiteľnou integritou a nezávislosťou a jej rozhodnutia by mali byť transparentné a podliehať dohľadu, aby sa predišlo k zneužitiu na politické alebo osobné účely. Je dôležité, aby takéto orgány boli skutočne nezávislé a zamerané na ochranu etických štandardov, nie na ich potlačovanie.
To však nie je prípad tohto návrhu zákona a teda pripomínam tú najzásadnejšiu vec, s ktorou sa daný zákon nevysporiadava, a tým je štatút a jeho navrhované znenie. Ak do etickej komisie, ktorá má dohliadať nad činnosťou pracovníkov či spolupracovníkov STVR, budú menovaní členovia na politickom základe, môže to mať následky napríklad v týchto podobách, strata dôveryhodnosti. Ak bude verejnosť vnímať etickú komisiu ako politicky ovplyvnenú, bude viesť k zníženiu dôvery celkovo vo verejnosti vo verejnoprávnu televíziu. Dôvera v nezávislosť a objektivitu mediálneho obsahu je kľúčová pre úspech a integritu každého verejnoprávneho vysielateľa.
Cenzurovanie a obmedzovanie slobody prejavu. Politickí nominanti v etickej komisii môžu mať tendenciu obmedzovať reportáže alebo ich programy, ktoré sú kritické voči vláde alebo politickým stranám, ktoré ich nominovali. To by mohlo viesť k cenzúre a k selektívnemu spravodajstvu, čo by malo za následok jednostranné a zaujaté mediálne pokrytie.
Konflikty záujmov. Členovia komisie menovaní na politickom základe môžu mať osobné alebo politické záujmy, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia. Tieto konflikty záujmov by mohli narušiť schopnosť komisie robiť spravodlivé a nezávislé rozhodnutia.
Máme tu demotiváciu zamestnancov. Novinári a iní mediálni pracovníci môžu cítiť demotiváciu a frustráciu, ak vnímajú, že ich práca je neustále pod drobnohľadom politicky nominovanej komis... motivovanej komisie. V dôsledku politického zasahovania môže dôjsť k oslabeniu profesionálnych a etických štandardov v práci verejnoprávneho vysielateľa. To povedie k poklesu kvality obsahu a k strate rešpektu voči profesii novinára. Čaká nás erózia profesionálnych štandardov.
Dôležité je upozorniť pri tomto návrhu k zrušeniu RTVS a k zriadeniu novej STVR na rozpor s európskou legislatívou. Napriek tomu, že pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová a jej spolupracovníci tvrdia, že návrh zákona nie je v rozpore, nie je tomu tak. Je v rozpore. Okrem iného nám na výbor pre kultúru a médiá bola doručená žiadosť komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O´Flahertyho, aby členovia Národnej rady Slovenskej republiky venovali náležitú pozornosť obavám, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. V tejto súvislosti odporúča, že by sa mali zvážiť ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa predčasného ukončenia mandátu súčasného generálneho riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia novej rady priamo menovaní vládou. Komisár súčasne informuje, že zaslaný list bude, čiže už bol zverejnený 14. mája 2024. V prípade, že Slovenská republika má záujem zaslať odpoveď, bude rovnako zverejnená, je potrebné Úradu komisára pre ľudské práva doručiť reakciu Slovenskej republiky v termíne do 13. mája 2024, a to, či bol zaslaný, sme sa zatiaľ z dostupných informácií nedozvedeli.
Návrh zákona vedie k oprávneným obavám o jeho súlad s európskym aktom o slobode médií, ktorý vyžaduje nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií. Podľa tohto aktu vedenie verejnoprávnych médií by malo byť vyberané transparentným a nediskriminačným spôsobom na základe jasných kritérií, pričom jeho dĺžka ich funkčného obdobia by mala byť dostatočne dlhá na zabezpečenie ich nezávislosti. Návrh zákona však umožňuje, že štyria z deviatich členov riadiacej rady budú menovaní priamo ministerstvom kultúry, čo predstavuje politické rozhodnutie. Tieto prvky sú v rozpore s požiadavkami na tú transparentnosť a objektivitu, ktoré stanovuje európsky akt. A to nás dobehne, lebo tomu sa nedá vyhnúť. Aby boli verejnoprávne médiá v súlade s európskym aktom o slobode médií, je dôležité, aby členovia ich rád boli vyberaní na základe transparentnosti a odbornosti a bez zásahov, ktoré by mohli mať politický motív.
Európsky akt o slobode médií je návrh, ktorý bol predstavený Európskou komisiou s cieľom posilniť pluralizmus a nezávislosť v rámci Európskej únie. Akt zabezpečuje, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať nezávisle a boli vybavené adekvátnym, udržateľným a predvídateľným financovaním. Bude zriadený nový európsky mediálny orgán, nezávislý európsky výbor pre mediálne služby, ktorý bude zložený z národných mediálnych autorít a bude podporovaný sekretariátom komisie. Tento orgán bude mať za úlohu podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie rámcových pravidiel Európskej únie pre médiá. Opatrenia podľa aktu sú navrhnuté tak, aby posilnili právny rámec pre slobodu médií v Európskej únii, čo je reakcia na nastávajúce obavy o nezávislosť médií v kontexte digitálnej transformácie a politických zásahov.
Slovenská republika je viazaná Európskym aktom o slobode médií ako členský štát Európskej únie. Európske právne akty, ako sú smernice a nariadenia, sú záväzné pre všetky členské štáty, ktoré musia tieto právne predpisy transponovať do svojich národných právnych systémov alebo ich priamo uplatňovať v prípade nariadení. Je veľmi únavné bránenie toho základného, čo tu máme, zoči-voči mocenským snahám koalície je to únavné a je to frustrujúce.
Skúsim sa venovať ďalším detailom argumentácie. Argumentácia potrebou lepšieho financovania je logicky neuveriteľná v kontexte toho, že táto vláda spravila ako prvé to, že znížila rozpočet RTVS o tretinu, čiže o 50 miliónov. Argumentácia potrebou konkurencieschopnosti programov voči iným médiám tým, že vezmeme financie, aby si televízia a rozhlas nemohli kúpiť tie programy alebo licencie, tiež postráda akúkoľvek logiku. Argumentácia potrebou šetrenia? Vyhodením ťažkých státisícov a zmonetizovaním inhalt práce dokonca aj miliónov do vzduchu za rebranding, to má akú logiku?
Argumentácia dlhom RTVS? Veď súčasné vedenie znížilo dlh RTVS za rok 2023 o 91 %. To sú oficiálne čísla z uznesenia Rady RTVS o zmene rozpočtu zo 6. októbra 2023.
Čiže dáta, argumenty. Pracuje ministerstvo kultúry s týmito dátami a argumentami? Lebo za takéto čísla by si vedenie RTVS zaslúžilo skôr pochvalu, znížiť dlh o 91 %. Argumentácia, že vraj drahými externými dodávateľmi. Bez presnej analýzy a porovnania trhu to tiež je rozhodnutie, ktoré logiku postráda a rozumný manažér by sa bez podloženej analýzy ďalej ani nerozprával o ďalších zmenách. Externí dodávatelia sú toho za ostatné, si toho za ostatné týždne vypočuli mnohé nedobré, a to je dosť nefér, pretože externé spolupráce sú úplne normálnou súčasťou akýchkoľvek projektov, zvlášť v prostredí kreatívneho priemyslu a zvlášť je to dôležité vo finančne podvyživenej inštitúcii RTVS, ktorá logicky nie je schopná nakúpiť si najnovšiu technickú podporu. A je úplne logické, že externí dodávatelia nové technické zázemie či flexibilitu pracovnej sily či príslušnú špecifickú expertízu majú, pretože si vedia pomôcť prácou pre rôzne iné subjekty. Toto je naozaj v kreatívnom priemysle v tomto segmente úplne normálne.
Ale ak by sme aj toto chceli vyriešiť, tak opäť nič iné, ako finančná injekcia do RTVS tomu nepomôže. Techniku môžete nakúpiť, ale aj tak dobrý manažér ju bude chcieť využiť čo najviac počas 24/7. A toto by bolo vhodné riešiť, ale nie zrušiť celú ustanovizeň.
Alebo sú tu slobodní umelci a umelkyne, ktorí a ktoré spolupracujú s RTVS, a od podstaty veci a ekonomického rozmýšľania v prospech RTVS nemá logiku, aby boli internými zamestnancami. Ale tu by sme sa naopak mali zas pozrieť na ich odmeňovanie, ktoré je dlhé roky zúfalé a podceňované, a kde títo ľudia pre RTVS naozaj robia len z lásky a z úcty k svojmu remeslu a umeniu. Kde však aj tu má logiku zrušenie tejto inštitúcie?
Argumentácia zvýšením príjmov, zvýšením množstva reklám. No ja by som nás chcela trošku uviesť do reality, že je rok 2024, doba internetu, 21. storočie. My naozaj žijeme v dobe, kedy najväčšou konkurenčnou výhodou je práve minimum reklám. Na jednej strane vláda hovorí, že televízia má byť nekomerčná, na druhej strane vraví, že sa musí správať komerčne. Znížením kvality programu a politickými tlakmi, ktoré budú na ňu kladené, však stratí atraktivitu. Čiže čísla sledovanosti či cieľovku, ktorú bude využívať, úplne iné zdroje. A to sú kľúčové podklady na rozhodovanie zadávateľmi reklám. Ani tento zdroj skrátka nemá logickú oporu v tom, že by to malo fungovať. Bohužiaľ.
V Progresívnom Slovensku si vážime odbornosť a mnohí z nás práve kvôli dlhodobému nedostatku odbornosti a kvalitných riešení pre Slovensko išli do politiky. Je mi preto ťažké pozerať sa na to, ako súčasná vláda robí kroky, ktoré sú spiatočnícke, sú neeurópske, ako nerozmýšľa smerom do kvalitnej budúcnosti a ako, žiaľ, nemá poznanie a odbornosť a ani ľudí, ktorí by vedeli, ako robiť veci správne.
Strana SNS, ktorá má v súčasnosti v gescii ministerstvo kultúry, bez odborných debát či hľadania konsenzu presadzuje svoje limitované videnie sveta. Problém je, že do tohto odborného podpriemeru zaťahujú celé Slovensko a všetkých nás. Mrzí ma, že neprijímajú iné odborné názory a ako som vravela, toto je priamo v rozpore s vládnym programovým vyhlásením.
V Progresívnom Slovensku neustále ponúkame pomocnú ruku a ponúkame ju aj teraz. Poďme sa konštruktívne rozprávať o veci. Poďme si každý jeden argument rozobrať.
Poďme rozobrať, pani ministerka kultúry, členovia a členky výboru pre kultúru a médiá, panie poslankyne, poslanci, poďme si rozobrať vaše očakávania, ktoré sú úplne legitímne, od televízie a rozhlasu. A poďme argument po argumente. Pretože zrušením RTVS nedosiahneme zvýšenie kvality, nedosiahneme verejnoprávnosť a rozmanitosť, nedosiahneme lepšie odmeňovanie pracovníkov, nedosiahneme lepšie nastavenie ekonomiky inštitúcie a nedosiahneme zníženie infraštruktúrneho dlhu. Je preto legitímne pýtať sa, akému účelu má slúžiť zrušenie kľúčovej inštitúcie v krajine? Ak by súčasné ministerstvo kultúry, strana SNS a spolu s ňou súčasná vláda chceli siahnuť na demokraciu takýmto siahnutím na Rozhlas a televíziu Slovenska, nerobili by to inak.
Dámy a páni, rozpravu som začala návratom na konkrétny čas strašného činu atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky a na konci by som sa k tejto téme ešte chcela vrátiť. V súvislosti s RTVS máme dáta k sledovanosti počas atentátu. RTVS sumárne na jednotke a spravodajskej dvadsať štvorke odvysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovaného atentátu na premiéra, z toho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem hodín na dvadsať štvorke. Dáta od RTVS nám ukazujú, že aspoň na tri minúty si vysielanie zaplo takmer 28 % populácie. Voči predchádzajúcim dvom dňom 13. mája a 14. mája je vidno nárast sledovanosti pri všetkých spravodajských kanáloch, pri správach na jednotke ide o nárast o 19 %, pri dvadsať štvorke ide až o 204-percentný nárast. Markíza mala nárast 31 % a najväčší nárast bol pri TA3, ktorá mala 527 %. Tieto čísla nám ukazujú, že počas tak vypätej krízy, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia siahajú po štandardných spravodajských zdrojoch na získanie informácií. V časoch krízy, ako boli začiatky pandémie covidu, konflikt na Ukrajine či aktuálny pokus o atentát na premiéra, existuje výrazná tendencia ľudí obracať sa na mainstreamové médiá. Tento jav možno vysvetliť niekoľkými kľúčovými faktormi:
Po prvé, počas krízových momentov majú ľudia prirodzenú potrebu hľadať spoľahlivé a rýchle informácie. Mainstreamové médiá vďaka svojej etablovanej pozícii, širokej dostupnosti a reputácii sú často vnímané ako najdôveryhodnejšie zdroje. O tom som aj hovorila na začiatku. Aj tí, ktorí bežne sledujú alternatívne či dezinformačné zdroje, sa v takýchto situáciách často prepnú práve na tradičné spravodajské kanály, aby získali overené informácie. Tento prechod niekedy býva dočasný, avšak je veľmi významný.
Počas atentátu na premiéra, ako to ilustrujú dáta od RTVS, vidíme jasné dôkazy o tomto jave. RTVS vysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovanej tejto udalosti, z čoho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem na dvadsať štvorke. Tieto čísla jasne ukazujú, že počas kríz, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia teda siahajú po týchto štandardných spravodajských zdrojoch, aby tie informácie získali. Mainstreamové médiá poskytujú rýchlu, overenú a komplexnú analýzu situácie, ktorá je v takýchto momentoch kľúčová. Navyše tieto médiá majú vybudované rozsiahle siete reportérov a redaktorov, čo im umožňuje pokrývať udalosti v reálnom čase a prinášať aktuálne správy, čo je v čase krízy neoceniteľné. Krízové situácie taktiež často vyžadujú schopnosť médií správne interpretovať a kontextualizovať informácie. Mainstreamové médiá disponujú odborníkmi a analyzátormi, ktorí dokážu poskytnúť divákom hlbšie pochopenie situácie, čo zvyšuje dôveru v ich spravodajstvo. Aj keď sa po upokojení situácie môžu ľudia vrátiť k alternatívnym zdrojom, v čase krízy jednoznačne prevláda potreba overených a spoľahlivých informácií. Tento fenomén je univerzálny a opakovane pozorovaný. Potvrdzujú to aj dáta sledovanosti počas tejto udalosti. Je dôležité si uvedomiť, že práve dôvera v mainstreamové médiá počas krízových situácií je kľúčová na udržanie informovanej verejnosti a stability spoločnosti.
Ak sa prijme nový zákon o STVR, obmedzí sa nezávislosť RTVS a urobí sa z nej politický nástroj propagandy. Toto výrazne naruší dôveru, o ktorej som hovorila. Politická kontrola a zásahy do obsahu verejnoprávnych médií budú viesť k pochybnostiam o ich objektivite a nezávislosti, čo bude mať za následok zvýšenie skepsy medzi občanmi a ešte väčšiu únavu ľudí našej krajiny. V dôsledku toho sa ľudia začnú zase obracať ďalej k alternatíve, k menej spoľahlivým zdrojom informácií, prípadne k zdrojom až dezinformácií a konšpirácií. Takýto vývoj bude kontraproduktívny úplne pre nás všetkých najmä v časoch, keď je prístup k presným a overeným informáciám kritický. Preto je nevyhnutné zachovať RTVS a pomôcť jej byť kvalitnejšou, zachovať jej nezávislosť a dôveryhodnosť, aby mohla naďalej plniť svoju úlohu ako spoľahlivý zdroj informácií pre všetkých občanov zvlášť v období kríz.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.
Sabo MichalĎakujem vám za slovo aj vám, kolega Hlina, za vaše vystúpenie, som rád, že ste to stihli, snažili sme sa.
Doplním k vášmu vystúpeniu, tak podľa toho pôvodného návrhu, nehovorím teraz o tom pozmeňováku, tak 70 % výrubových konaní sa týka práve stromov s obvodom 40 – 80 cm, čo je presne to, čo sa podľa toho pôvodného návrhu má vyňať výrubových konaní, a to je naozaj alarmujúce pre samosprávy. Ak teda v tom pôvodnom návrhu išlo o...
Ďakujem vám za slovo aj vám, kolega Hlina, za vaše vystúpenie, som rád, že ste to stihli, snažili sme sa.
Doplním k vášmu vystúpeniu, tak podľa toho pôvodného návrhu, nehovorím teraz o tom pozmeňováku, tak 70 % výrubových konaní sa týka práve stromov s obvodom 40 – 80 cm, čo je presne to, čo sa podľa toho pôvodného návrhu má vyňať výrubových konaní, a to je naozaj alarmujúce pre samosprávy. Ak teda v tom pôvodnom návrhu išlo o sprehľadnenie krajiny, hovoríme explicitne o poľnohospodárskej pôde, tak naozaj hovoria teraz samosprávy, nevidíme ani jeden dôvod na to, aby zastavané územia miest a obcí neboli z tejto zmeny priamo vyňaté. Lebo ak sa tak nestane, tak mestá budú nielenže prichádzať o zeleň vrátane funkčnej zelene, vy ste ilustrovali aj konkrétne prípady, kde sa to môže stať, ale budú prichádzať aj o finančné prostriedky za náhradnú výsadbu.
Spomínali ste Drotársku. Ja Drotársku cestu beriem veľmi osobne, mám tam, v úvodzovkách, pupočnú šnúru. Hej, tam deväťdesiat stromov rovná sa 75-tisíc eur, ktoré mestská časť mohla investovať do novej zelene, teraz môže mať peniaze doslova a do písmena v lufte a bude stratové nielen to územie, samospráva, občania, občianky, ale aj životné prostredie.
Ďakujem vám za to, že ste akcentovali adaptáciu na klimatickú zmenu. My prehliadame, naozaj fatálne prehliadame dôležitosť adaptačných opatrení v našich sídlach a to na konci dňa znamená, že prehliadame aj ochranu verejného zdravia. A pred tým naozaj dvíhame veľký varovný prst: tu nejde iba o zeleň, tu ide aj o verejné zdravie a bezpečnosť ľudí.
Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.
Stohlová TamaraĎakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pána ministra.
Ja teda úplne hlavnú vec, ktorú si z toho beriem a ktorú vítam a ktorú by som bola veľmi rada, keby sa aj stala, ak je to, ak myslíte vážne, že ste ochotný posunúť to hlasovanie na jún, tak my to určite vítame a hlavne apelujem na to, aby v tom medziobdobí sa udiala aj potrebná diskusia. Ja hovorím, že tie samosprávy s tým plošne jednoznačne nesúhlasia, a myslím si, že je tam...
Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pána ministra.
Ja teda úplne hlavnú vec, ktorú si z toho beriem a ktorú vítam a ktorú by som bola veľmi rada, keby sa aj stala, ak je to, ak myslíte vážne, že ste ochotný posunúť to hlasovanie na jún, tak my to určite vítame a hlavne apelujem na to, aby v tom medziobdobí sa udiala aj potrebná diskusia. Ja hovorím, že tie samosprávy s tým plošne jednoznačne nesúhlasia, a myslím si, že je tam z rôznych pohľadov kopa dier, ktoré by sa ešte zišli zaplátať, a ten návrh v konečnom dôsledku by mohol byť užitočný a zároveň by nemusel spôsobovať to, o čom som hovorila, že proste bude ohrozovať prírodu. Keď to nie je váš cieľ, tak toto je ten priestor a ak to nemá byť len pro forma, tak tá debata by tam mala nejaká prebehnúť a ja si myslím, že z vašej pozície je to možné aj mimo nejakého medzirezortného pripomienkového konania. Nie je problém takéto, takéto nejaké stretnutie uskutočniť, a teda ja som zvedavá, ako k tomu nakoniec pristúpite. Ak by sa to udialo, tak ja si myslím, že ten návrh to môže posunúť len k niečomu lepšiemu, kvalitnejšiemu, pokiaľ by ste si zobrali do úvahy aj to, čo si z takej diskusie vezmete.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.
Sabo MichalTakže, takže naozaj prosím aj vás, pán minister, apelujem naozaj, že do budúcna skúsme to, prosím, inak. Už len kvôli tomu vzájomnému rešpektu. Naozaj že nič by sa nestalo, keby ten výbor bol zajtra o ôsmej ráno a mali by sme trochu času sa na to pozrieť. Ale požiadali ste teraz, že chcete vystúpiť, tak vás budeme radi počúvať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2024 18:40 - 18:55 hod.
Stohlová TamaraNo, ty si podľa mňa opäť dobre zreflektoval ten problematický proces, akým sa tu podávajú pozmeňujúce návrhy a aj ako sa pristúpilo podľa mňa úplne nešťastne a zbytočne k zrýchlenému konaniu v rámci tohto zákona. Ja opäť hovorím, že je to podľa mňa na škodu veci, že ten zákon podľa mňa, môžeme sa baviť o tom, aké sú motivácie, ale obsahuje aj neúmyselné, nedostatočné...
No, ty si podľa mňa opäť dobre zreflektoval ten problematický proces, akým sa tu podávajú pozmeňujúce návrhy a aj ako sa pristúpilo podľa mňa úplne nešťastne a zbytočne k zrýchlenému konaniu v rámci tohto zákona. Ja opäť hovorím, že je to podľa mňa na škodu veci, že ten zákon podľa mňa, môžeme sa baviť o tom, aké sú motivácie, ale obsahuje aj neúmyselné, nedostatočné opatrenia a toto všetko sa malo riešiť v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by boli prizvané všetky relevantné subjekty. Samosprávy, jednoducho poľovníci, všetky organizácie, ktoré, aj zainteresovaná verejnosť, proste kto má k tomu čo povedať, tak tie námietky by tam boli odzrkadlené. Veľmi dobre vieme, že práve v týchto konaniach sa veľmi často vychytajú naozajstné problémy a chyby v tých zákonoch. Je to cenný proces a opäť hovorím, že v tomto máme cieľ podobný. My takisto chceme pomôcť poľnohospodárom s byrokraciou. Chceme pomôcť tomu, aby mohli hospodáriť na svojich pozemkoch, pretože ta isto majú spoločný cieľ častokrát aj s nejakými úkonmi, ktoré sa robia v rámci manažmentu chránených území. Čiže hovorím, tu ten cieľ máme rovnaký a podľa mňa úplne zbytočne sme išli takto zrýchlene. Je v tom zmätok. A podľa mňa to vyústi v to, že ten návrh jednoducho nebude kvalitný. Tento, rovnaká situácia je s tými samosprávami. Tie sa k tomu pôvodnému vládnemu návrhu vyjadrili, že s ním nesúhlasia, a teraz ani nemajú čas zreflektovať, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu. A to je podľa mňa škoda.
Vystúpenie v rozprave 21.5.2024 18:25 - 18:40 hod.
Sabo MichalA chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor, amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa to neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku, takto by sa to nemalo robiť. Ak rozprávame o rešpekte, tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujeme za pochopenie.
No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení, tak, pán predsedajúci, začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A zabudol som si pohár vody. (Vstup predsedajúceho.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavíme čas.
Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý... Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V súlade, pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo "remíza" vkladá čiarka a slová "solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza".".
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie:
"3 V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, ak je v súlade so schváleným programom starostlivosti o chránené územia,".
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 6 znie:
"6. V § 47 ods. 4 písm. e) sa za slová "organizácia ochrany prírody" vkladajú slová "alebo ňou poverený subjekt".".
4. V čl. I bod 8 znie:
"8. V § 47 ods. 5 znie:
"(5) Ustanovenie ods. 4 písm. a) sa nepoužije, ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len "verejná zeleň"), ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability, tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny s obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov s výmerou od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene."."
5. V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú:
"9. V § 47 ods. 8 písm. b) sa za slovo "krajiny" vkladajú slová "alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28"
10. v § 47 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:
"(14) Mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8."."
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie:
"10. V § 90 ods. 3 písm. n) a § 92 ods. 1 písm. q) sa slová "§ 47 ods. 4 písm. b)"nahrádzajú slovami "§ 47 ods. 4 písm. c)".".
Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne, teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.
Pán predsedajúci, skončil som.