Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.6.2024 o 16:09 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 16:09 - 16:13 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Tak ešte raz. Ja budem stručná, v zásade som predtým v rozprave v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, a len stručne zosumarizujem, povedala, že ja nemám problém s tou transpozíciou. Mala som tam v zásade tri výhrady, ktoré sa jednak týkali povinnej skúšky zo slovenčiny v prípade dlhodobého pobytu, prehliadania telefónov a elektronických zariadení, zadržaného cudzinca vlastne, tiež neudelenia alebo neposkytnutia pobytu v prípade bezpečnostných dôvodov. V zásade aj vítam, že tie pozmeňujúce návrhy vás, pán spravodajca, tú skúšku zo slovenčiny upravili tým spôsobom, že tam naozaj tá nadbytočná povinnosť účasti zástupcu ministra vnútra, ministerstva vnútra nebude potrebná. Myslím, že, ja stále síce nesúhlasím vôbec s tou skúškou zo slovenčiny, ale myslím si, že toto zmiernenie v zásade je prospešnejšie celej situácii a trh ukáže, akým spôsobom sa s tým jazykové školy aj samotní cudzinci a cudzinky vysporiadajú.
A tiež chcem povedať, že aj tá navrhovaná právna úprava, ktorá sa týka vlastne zdôvodňovania rozhodnutí, ktoré obsahujú utajovanú informáciu, tak ako sme si to vyjasnili na ústavnoprávnom výbore so zástupcami ministerstva vnútra, ma v zásade uspokojila. A pokiaľ teda tá prax bude naozaj taká, ako bolo deklarované, tak verím tomu, že sa vyhneme tretiemu nálezu Ústavného súdu, lebo mám za to, že je to naším spoločným cieľom, aby už tie odôvodnenia a aj tie konania boli v súlade s tým, čo už dvakrát od nás Ústavný súd požadoval. A v zásade ale teda by som s tým zákonom ako celok nemala vôbec problém, len teda moja veľká výhrada smeruje už aj k tomu, čo namietal aj pán verejný ochranca práv vlastne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je to práve ten článok I bod 80, ktorý umožňuje vlastne prehliadanie elektronických zariadení vrátane telefónu zadržaných cudzincov na základe ich písomného súhlasu.
Ja, aby bolo úplne jasné, teda idem k tomu podať aj pozmeňujúci návrh o chvíľku, len teda, aby som to vysvetlila, nemám problém s týmto oprávnením, že myslím si, že ministerstvo vnútra má právo zaviesť takúto právnu úpravu, ale podľa môjho názoru, tak ako je napísaná v tejto novele, nespĺňa ústavnoprávne požiadavky na možnosť zásahu štátu do práva na súkromný život, pretože vlastne neobsahuje ako keby ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že je to iba to ´measure of last resort´, teda ako keby nevyhnutné opatrenie, ktoré sa použije len v prípade, keď nie je možné použiť iné opatrenia na zistenie tej totožnosti alebo, alebo krajiny pôvodu. Takisto mi tam chýba zdôvodnenie, teda právna úprava, ktorá by upravila, že teda ten súhlas, keďže by mal byť v súlade s nariadením o, o GDPR, že je teda odvolateľný bez nejakých následkov. Akým spôsobom a v akom rozsahu má právo ten policajt prehliadať ten telefón, čo bude robiť s tými získanými údajmi, kde budú zaznamenané a dokedy budú niekde uložené, či sa môže ten cudzinec niekde odvolať v prípade vlastne, keď nesúhlasí s tým zásahom alebo má pocit, že s tými údajmi je, je neoprávnene nakladané. Čiže ja si myslím, že by bolo vhodnejšie z takého ústavného a zákonného hľadiska, ak by tento konkrétny článok bol, tento bod vypustený a ak by zákonodarca zvážil jeho prepracovanie a predloženie naozaj po dôkladnom teda posúdení z hľadiska súladu s ústavou a so všeobecným nariadením o, o ochrane osobných údajov.
A preto podávam tento pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci a pán spravodajca, je to pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225.
Bod 1. V článku I sa vypúšťa bod 80.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som. A teda vzhľadom na tieto argumenty, ktoré som uviedla, vás prosím o podporu tohto návrhu a zváženie vypustenia, tohto bodu a teda jeho prepracovania, predloženia v nejakej nasledujúcej novele.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:49 - 15:49 hod.

Jaurová Zora Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Michelko, my sme mali strašne veľa debát na túto tému a myslím si, že aj celkom dobrých. A ja som práve preto troška šokovaná týmto vaším posledným prejavom, lebo podľa mňa ste vlastne teraz ukázali, že vy vôbec nerozumiete tomu, ako ten fond funguje. A poviem len tri veci. Bolo ich tam viac.
Prvá je, že vy hovoríte, že tá rada bude len odvolací orgán, ktorému zavolá ten žiadateľ, a oni zistia, že je problém a zmenia to rozhodnutie. Ale to je predsa nezmysel. Ten žiadateľ nebude v tom čase vedieť, či dostal, alebo nedostal podporu. Rada sa rozhoduje prv, než sa žiadateľom oznamuje, či tú podporu dostali, alebo nedostali. To znamená, že toto celé, čo hovoríte, je úplne mimo toho procesu.
Druhá vec je, čo ste tu hovorili o tom, že aký gól si dal fond do vlastnej bránky, tak tam podľa mňa vy nerozumiete tomu, ako tí ľudia rozhodujú. To, že vydavateľovi sa povie, že vyberte si päť z desiatich titulov, je úplne štandardný model, ktorý sa používa na podporu kultúry všade na svete. Používa sa na podporu kultúry na európskej úrovni pri vydavateľoch, pri filmovej produkcii, pri akomkoľvek, akejkoľvek podpore kreatívneho priemyslu. Tie komisie si proste pozrú, či v tých tituloch nie je niečo závadné a potom nechajú na vydavateľa, ktorý z tých titulov chce vydať skôr a ktorý nie, keďže nemôže vydať všetky. Je to úplne štandardná vec.
A posledná vec. Ak v polovici septembra všetko bude fungovať a bude vyhlásená výzva, ja vám tu verejne sľubujem, že vás pozývam na večeru.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:49 - 15:51 hod.

Kleinert Dana Zobrazit prepis
Dobre, už to ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.)
Pán Michelko, ono je hrozne zaujímavé, ako vy tu farbisto popisujete veci, ktoré ste tu počuli a počúvate tu týždne a celé to tak opíšete a v zásade to tu nikto nepovedal. A ono sa to deje asi zjavne vo vašej hlave a ono, ak by ste chceli byť poctivý, tak fakt si pozrite normálne všetky tieto naše argumenty, ktoré sme vám dávali, či tu alebo na výbor, na výbore. Ale tieto veci, čo ste tu dávali, sme my rozhodne nehovorili. Takže je to zaujímavé.
Chcela by som sa dotknúť toho, ako vy chcete, aby tá rada zabezpečila objektivitu svojho rozhodnutia. Pretože ak chce zasiahnuť do nejakého rozhodnutia odbornej komisie, tak na to, aby to urobila poctivo, si musí preštudovať všetky tie projekty, pretože nemôže si povedať, že "ó tento sa mi páči, no tak tento teda? Na tento mi volal pán Michelko? To je on?" Tak snáď sa musí akože pozrieť na to, potom objektívne na všetky, takže robí dvojitú prácu. Potom by ma zaujímalo, ako bude to prefinancovávanie, veď tam už nejaký balík financií bol rozdelený. Kto to všetko bude sprocesovávať, za koľko, aké na to použijete ľudské zdroje. Akože veď tam je toľko vecí a faktov, ktoré vy jednoducho sa snažíte úplne odignorovať. Ale ono je, je to jasné, že to je vašou motiváciou, proste mať tú moc a, a byť proste na telefóne a rozhodovať o tom, vy alebo ľudia zo SNS, alebo ja už neviem kto. Je to v zásade jedno, pretože je to veľmi nesprávne nastavené.
A ono je vlastne hrozné, že táto krajina má množstvo problémov, ktoré sa tu dlhodobo nabaľujú. My nie sme schopní ani spraviť kvalitný servis slabším, zraniteľnejším, akýmkoľvek menšinám, ľuďom s rôznymi typmi problémov. Táto krajina nie je schopná ani poskytnúť kvalitný servis tým ľuďom, ktorí môžu a chcú dokázať veľa. Ľuďom tvorivým, schopným, schopným tvoriť hodnoty, zamestnávať ľudí, vymyslieť produkty, ktoré by pomáhali celej krajine, a to doma aj v zahraničí. Ale vo výsledku kvôli vám, ľuďom, akým ste vy, a s osob... ľuďom s osobnými chúťkami mať, mať moc, ktorí sú krytí koaličnými hlasovaniami. My kvôli tomu čelíme reálnej hrozbe krajiny bez kvalit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 14:50 - 14:52 hod.

Vančo Branislav
!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček!!!
Skryt prepis
 

11.6.2024 14:50 - 14:52 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, v tomto priestore sa prerokúvajú zákony, na ktorých stojí slovenská spoločnosť. V súčasnosti často prijímame zákony, ktoré sú na hranici ústavnosti a podľa všetkého, podľa názoru pani prezidentky aj za hranicou ústavnosti a porušovania niekedy aj ľudských práv a medzinárodných dohovorov. Sú to zákony a patrí k nim aj tento, na to upozornil pán poslanec Grendel, ktoré vznikajú ako produkt fungovania koalície systémom ´niečo za niečo´ a sú prijímané aj tou politickou stranou, o ktorej viem, že jej členovia, poslanci, majú k samotnému zákonu vážne výhrady. Takéto zákony sa prijímajú krátko, pretože vzhľadom na ich obsah aj ľuďom bez zásad je trápne o nich diskutovať.
Zákony nie sú konzultované s verejnosťou a pre tento to platí takisto. Je to jednoducho fušerina, ale je to najmä nedemokratické. Nič lepšie nevystihuje demokraciu ako slová, diskusia a dialóg, a to už bolo dávno pred Masarykom a práve dialóg a zmysel pre službu verejnosti sa aj v prípade tohto zákona úplne vytratili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

11.6.2024 14:50 - 14:52 hod.

Vančo Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega Grendel, za váš príspevok. Venovali ste sa tomu, že čo urobí nový prezident Peter Pellegrini s týmto, s týmto zákonom a ja v tejto súvislosti musím povedať, že mám jednu takú dilemu, pretože v súvislosti s jeho inauguráciou, pretože na jednej strane absolútne rešpektujem výsledok prezidentských volieb, aj keď teda Pellegriniho kampaň podľa odborníkov na reklamné kampane výrazne prekročila zákonom stanovený limit alebo rozpočet na, na prezidentskú kampaň, ale hovorím, rešpektujem výsledok volieb.
Na druhej strane tie skutky, ktoré sa udiali, alebo čo urobili predstavitelia HLAS-u aj Peter Pellegrini po voľbách, kedy vlastne sa stal zakladajúcim predsedom, teda získal funkciu, stranícku funkciu v HLAS-e, aj keď teda má naoko pozastavené členstvo, čo je akoby právny nezmysel, ale jednoducho je fakt, že má funkciu v straníckej politike, v politickej strane a, a jednoznačne, je jednoznačné, že nový prezident Peter Pellegrini bude robiť to, čo sa dohodne na koaličnej rade, kde teoreticky môže sám zastupovať stranu HLAS. A je neuveriteľné, že on aj ostatní predstavitelia HLAS-u sa tvária, že vlastne Peter Pellegrini bude nadstranícky prezident. Nie je to absolútne pravda, je to nielen v rozpore s realitou, podľa mňa aj v rozpore so zákonom a nehovoriac o tom, že je to nesmierne, nesmierne pokrytecké tváriť sa, že je niekto nadstranícky prezident a pritom mať stále stranícku funkciu a možnosť reprezento... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 14:41 - 14:48 hod.

Vančo Branislav Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja sa pridávam k tvojej výzve, Zora. Myslím, že by to bolo, že by to bolo veľmi rozumné, keby sa aj koaliční poslanci a poslankyne k tomuto pridali. Už im zostáva veľmi málo času, aby si dobre rozmysleli, že či zničia veľmi dobrý systém, ktorý možno má svoje chyby, ktoré treba opraviť, ale, ale táto vláda chce zničiť tento systém a my sme mali aj na ústavnoprávnom výbore v prvom čítaní diskusiu o tomto zákone, kde sme teda len tušili, ako bude vyzerať, ale každopádne zo slov a odpovedí pána Michelka na moje otázky bolo zrejmé, že nebudú žiadne nové kritéria, bude rozhodovať jeho vkus. Vkus pána Michelka, či niektoré projekty dostanú peniaze, alebo nedostanú peniaze, pretože on aj tu v pléne, aj na tom výbore sa snažil hodnotiť tie projekty, ktoré dostali peniaze a povedal, že jednoducho takéto projekty podľa neho nemajú čo dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu a to je cieľom, tento návrh je cieľom alebo nástrojom, aby takéto projekty peniaze nedostali, z čoho je úplne zrejmé, že bude rozhodovať jeho vkus alebo vkus pani ministerky Šimkovičovej alebo pána Tarabu, alebo niekoho ďalšieho z SNS.
Každopádne k vetu pani prezidentky je veľmi namieste, jednak vám dáva druhú šancu rozmyslieť si to a nezničiť tento systém a na druhej strane musím povedať aj ako člen ústavnoprávneho výboru, že tento návrh zákona, proces, ktorým prešiel, je najlepším príkladom toho, ako môže legislatívny proces vyzerať, ide nielen proti duchu legislatívnych pravidiel, ale priamo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2024 12:31 - 12:47 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu od pani poslankyne Kolíkovej, bývalej ministerky spravodlivosti, a naozaj a chcela by som na vás, pani ministerka kultúry, ešte raz apelovať, bavím sa tu o viac ako 77-tisíc ľuďoch. Skúste si premyslieť túto konkrétnu právnu úpravu, pretože ja ako riaditeľka Centra právnej pomoci som videla, že to nie sú len ľudia, ktorí by sa nikdy nemohli uchádzať o, o nejakú z týchto funkcií. Niekedy prosto podnikáte, stane sa vám, že vám nesplatia faktúry, ste inak šikovný, máte vzdelanie, môžete vo svojom ďalšom živote mať rôzne profesné ambície a ustanoviť to tam takto natvrdo bez toho, aby vlastne v dôvodovej správe bolo vôbec popísané, že aký legitímny cieľ sledujete a či ste si ako navrhovateľka urobili ten test proporcionality, nie je správne. To podľa mňa s týmto neuspejete.
Zároveň je to bez toho časového obmedzenia, to znamená, že aj pri spáchaní trestného činu sa predsa vyžaduje bezúhonnosť. To znamená, že vy keď spáchate trestný čin a uplynie určitý čas, tak sa vám vymaže z registra trestov a máte ho čistý. Čiže sa napríklad do tejto funkcie môžete uchádzať, ale vlastne to oddlženie ste tam dali bez časového obmedzenia, čo ja vidím ako ďalší problém.
Takže tu vám ponúkam niekoľko myšlienok, ako vlastne potom túto právnu úpravu koncipovať a aj teda nejakým spôsobom vhodne napísať do tej dôvodovej správy, že čo teda je tým dôvodom vo vzťahu všeobecne k všetkým ľuďom. A ak to nevyhovie, vlastne že si spravíte ten test a nevyjde vám to, že ten proces oddlženia ako taký nemôžete použiť ako prekážku, skúste ten legitímny cieľ dosiahnuť iným spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2024 12:16 - 12:32 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem vám za slovo.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne. Ja neplánujem rozprávať nejako dlho a vo svojom príspevku chcem nadviazať na moje predchádzajúce predrečníčky z klubu Progresívneho Slovenska Zoru Jaurovú, Danu Kleinert a Beátu Jurík a nebudem opakovať výhrady, ktoré už ony vzniesli k tomuto zákonu o STVR. Ja sa chcem konkrétne venovať jednej veľmi vážnej veci, kde ak predo mnou hovorila pani poslankyňa Jurík o rozpore s právom európskej únie, ja chcem vzniesť a vyjadriť svoje hlboké právne presvedčenie, že časť tohto zákona je v rozpore so zásadou rovnosti a zákazom diskriminácie. Týka sa to konkrétne vlastne podmienok a toho, ako nový zákon nastavuje podmienky pre funkciu nového generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky a členstvo v rade.
V prvom rade treba povedať, že rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa hlásia všetky civilizované a demokratické štáty a táto rovnosť je vyjadrená v našej ústave, v práve Európskej únii, v Európskom dohovore o ľudských právach a množstve medzinárodných dokumentov. Platí, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach a že diskriminácia sa zakazuje. Naša ústava v článku 12 odsek 2 hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Diskriminácia môže mať rôzne podoby, môže to byť porušenie zákona v individuálnom, konkrétnom prípade, ale zároveň to môže byť aj diskriminačne nastavená právna úprava. A ja si myslím, že tým spôsobom, akým tento predložený návrh zákona uplatňuje podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa a členstva v rade, konkrétne tým, ako vylučuje z možnosti uchádzať sa o toto člen... o tieto funkcie osobu, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o oddlžení podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je v tomto v prípade zákon o konkurze, bude v prípade, ak bude touto Národnou radou tento návrh zákona prijatý, diskriminačným právnym predpisom, ktorý bude porušovať princíp rovnosti. Bude to diskriminácia na základe majetku, prípadne sa môžeme baviť aj o diskriminácii pre sociálny alebo iný pôvod a zároveň to bude spojené so základným právom človeka na prácu, ktorý spočíva v možnosti slobodne si vybrať povolanie, zamestnanie, výkon zárobkovej alebo inej činnosti.
Ide o to, že tento predložený návrh zákona v § 12 v odseku 1 hovorí, že za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu a je bezúhonný. Obdobne vlastne v § 18 odsek 1 zákon vyjadruje rovnakú podmienku pre možnosť získať funkciu generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky budúcej televízie a rozhlasu.
Keď som sa pozerala, že, ja teraz nechcem špekulovať o tom, že aké konkrétne dôvody viedli predkladateľa tohto návrhu zákona, aký konkrétny účel vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe práve týmto vyjadrením, že osoba, ktorá bola oddlžená, sa nemôže o tieto dve funkcie uchádzať, sledoval, pretože v zásade vychádzam z predpokladu, že v súčasnosti rokujeme o tomto návrhu zákona my, poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, a mám za to, že tu panuje konsenzus, že konkrétny návrh zákona alebo konkrétny právny predpis nemá byť prijímaný len kvôli jednotlivcovi, má to byť neutrálny právny predpis, ktorý je prijatý v rámci ústavných princípov a limitov, ktoré zákonodarca z pohľadu ústavy aj judikatúry Ústavného súdu má. Z môjho pohľadu tak dať na roveň podmienku pre získanie alebo pre možnosť uchádzať sa o pracovnú pozíciu, to, že teda niekto absolvuje oddlženie, do rovnakého ustanovenia, v ktorom sa hovorí veľmi logicky, že samozrejme o takúto funkciu sa nemôže uchádzať niekto, kto bol obmedzený alebo nemá spôsobilosť na práva, alebo niekto, kto bol odsúdený právoplatne, kto nie je bezúhonný, teda nemá, laicky povedané, čistý výpis z registra trestov, do jednej roviny s tým, že človek absolvuje inštitút oddlženia, hlboko nesprávne a predstavuje vertikálny zásah do základného práva zaručeného ústavou práva na prácu, ako som už povedala, a ide o priamu diskrimináciu z dôvodu majetku.
Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa bavíme o osobnom bankrote, teda o inštitúte oddlženia, je to možnosť, ktorú tento štát ponúka a propaguje vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov a v rôznej situácii dostanú do situácie, kedy ich dlhy prevyšujú ich majetok a nie sú schopní tieto dlhy splácať. Inštitút oddlženia sa vždy aktivizuje na základe vôle konkrétneho dlžníka. To znamená, že nie je možné uplatniť na rozdiel teda od odsudzujúceho rozsudku trestného súdu alebo od rozhodnutia súdu, ktoré sa týka pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, tento inštitút vo vzťahu k človeku z vôle štátu, to znamená, že jeho iniciovanie aj teda ten, to rozhodnutie súdu, že niekto absolvuje oddlženie, či už forme toho takzvaného osobného bankrotu, alebo splátkového kalendára, sa vždy deje z vôle dlžníka, nie proti jeho vôli. Čiže už len keď sa človek aj neznalý toho, akým spôsobom je nastavená, nastavený princíp rovnosti a zákaz diskriminácie v našom práve, pozrie vlastne na to ustanovenie, či už článku 12 odsek 1, alebo § 12 odsek 1, pardon, alebo § 18 odsek 1, tak tu vidí zjavný nepomer medzi tými dvoma základnými kvalifikačnými predpokladmi, čo je, samozrejme, čistý register trestov a plná spôsobilosť na právne úkony a tým kvalifikačným predpokladom, ktorý hovorí, že zároveň takáto osoba nemôže absolvovať oddlženie.
Ďalším problémom je aj to, že oddlženie je inštitút, ktorý štát ponúka ľuďom, nie je to trest za niečo, tak ako v prípade požiadavky na bezúhonnosť a teda čistý register trestov. Čiže aj v tomto prípade, tie tri podmienky nemajú vlastne nijakým spôsobom spolu, teda tá tretia podmienka, ktorá tam teraz ide byť pridaná, nesúvisí s tými dvoma podmienkami, kde rozumieme a kde je povolená tá diskrécia štátu, tá široká možnosť zákonodarcu nastaviť podmienky prístupu k určitým zamestnaniam alebo funkciám. Tieto dve majú logiku, to oddlženie tu logiku nemá, pretože predstavuje úplne inú, svojím, svojou podstatou podmienku, ako tie dve predchádzajúce. Zároveň si treba uvedomiť tiež, že v prípade, ak takýmto spôsobom nastavíme vlastne podmienku, či už pre získanie funkcie uchádzanie sa o funkciu generálneho riaditeľa, riaditeľky alebo členstvo v rade, tak v podstate vylúčime, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pretože zákon ani nehovorí v podstate, že by trebárs sa nemohol o túto funkciu takýto človek uchádzať po piatich rokoch, po desiatich rokoch, po pätnástich rokoch od oddlženia, v podstate raz voči nemu bude vydané toto rozhodnutie a tak, ako je to momentálne napísané, to bude znamenať, že sa už nikdy vlastne nebude môcť o takúto funkciu uchádzať. Tak v zásade, keď sa pozrieme na tie štatistiky, ktoré v súčasnosti hovoria o tom, že proces osobného bankrotu už absolvovalo viac ako 77 000 ľudí na Slovensku, tak vlastne hovoríme o tom, že celá táto skupina ľudí bude vylúčená z možnosti uchádzať sa o jednu z týchto funkcií.
Zároveň by som tiež chcela zdôrazniť, že tu dochádza aj k rozporu a teda k takej veľmi zaujímavej situácii (povedané s pobavením), že v zásade ak bude človek, ktorý sa, by mal záujem o prístup k tejto funkcii, mať podlžnosti a budú voči nemu teda existovať pohľadávky, veritelia, nebudú mať splatené svoje, svoje nároky, ale neabsolvuje vlastne práve ten, ten proces toho oddlženia, tak takýto človek z možnosti uchádzať sa o túto funkciu vlastne vylúčený nie je. V prípade, ak sa snaží postaviť čelom k tomu, k ten svojej finančnej situácii, čiastočne toho veriteľa tým oddlžením uspokojiť, či už teda tým osobným bankrotom alebo splátkovým kalendárom, tak podľa toho, akým spôsobom je momentálne tento návrh zákona vlastne predložený, tak v takomto prípade ho vlastne zákonodarca potrestá za to, že využíva inštitút, ktorý mu sami v podstate cestou Centra právnej pomoci tento štát ponúka, aby využil, keď už sa do takejto situácie dostane.
No musím povedať, že keď som si to teda takýmto spôsobom premietla ako neutrálny predpis, ktorý teda vychádzajúc zo zásady toho, že zákonodarca by teda naozaj mal navrhovať právne predpisy, ktoré nie sú dané alebo nie sú motivované len tým, že sa nám jeden nejaký konkrétny človek nepáči, ale mali by byť teda neutrálne a mali by nejakým spôsobom situáciu či už zlepšovať, alebo by mali stanovovať jasné a racionálne podmienky pre prístup k nejakej či už verejnej volenej funkcii, alebo pre prístup k zamestnaniu, tak takto nastavená podmienka vo mne nevzbudzuje presvedčenie, že týmto spôsobom zákonodarca chce práve pri funkcii generálneho riaditeľa alebo pri členstve v rade postupovať. A za pravdu mi dáva aj aktuálna judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka vlastne prípadov, kde bola skonštatovaná diskriminácia vychádzajúca z právnych predpisov, či už ide napríklad o nález Ústavného súdu 16/2018, ktorý sa vlastne týkal vekového obmedzenia pri poskytovaní finančných príspevkov v situácii osôb, ktoré mali ťažké zdravotné obmedzenie, kedy vlastne tie finančné príspevky mohli byť poskytnuté len od 6 do 65 rokov, alebo keď Ústavný súd vlastne posudzoval takzvanú konkurenčnú doložku v Zákonníku práce, tak v oboch týchto nálezoch Ústavný súd vyslovil, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú právami druhej generácie, kde zákonodarca, samozrejme, má širšiu možnosť voľnej úvahy v tom, akým spôsobom do nich zasiahne, to znamená, že to právo ako keby nie je úplne neobmedzené a bezbrehé, napriek tomu však musí rešpektovať ústavné princípy a judikatúru Ústavného súdu pri tomto zásahu. Čiže keď sa bavíme o práve na prácu v spojení s porušením zákazu diskriminácie, z dôvodu majetku alebo iného právneho postavenia, prípadne ak by sme sa bavili o nejakých skupinách, ktoré sú celkovo marginalizované v spoločnosti, sú v horšej finančnej situácii, horšia finančná gramotnosť a preto sa do situácie osobného bankrotu dostávajú, môžeme sa baviť aj o reťazení tých, tých ďalších zakázaných dôvodov diskriminácie, tak v tomto prípade ako keby zákonodarca neprezentuje žiaden legitímny dôvod ani k tej dôvodovej správe, ktorý by hovoril, že vykonal test primeranosti, nevyhnutnosti a sledovania legitímneho účelu, pre ktorý sme vlastne takýmto spôsobom, sa chystáme nastaviť tú podmienku prístupu k funkcii či už generálneho riaditeľa, alebo členstva v rade.
To znamená, že Ústavný súd nám už niekoľkokrát povedal, že síce zákonodarca môže obmedziť napríklad aj prístup k práci, alebo právo na prístup k inej zárobkovej činnosti nastavením určitých podmienok, avšak toto obmedzenie musí mať racionálnu väzbu k sledovaniu konkrétneho legitímneho účelu, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe a takéto opatrenie musí byť primerané a nevyhnutné. A ak bude vlastne Ústavný súd skúmať túto právnu úpravu v tejto konkrétnej časti, lebo v prípade jej prijatia sa na Ústavný súd môže obrátiť či už nejaký konkrétny človek z tých 77-tisíc, ktorí už ten osobný bankrot absolvovali, a chcel by sa potencionálne o jednu z týchto funkcií uchádzať, alebo teda, samozrejme, aj poslanci a poslankyne Národnej rady, alebo ďalší kvalifikovaní sťažovatelia.
Ja osobne si myslím, že keď sa pozrieme špeciálne na tieto dva nálezy Ústavného súdu, tak musíme skonštatovať, že podmienka, ktorá obmedzuje ľudí, ktorí absolvovali osobný bankrot doživotne, hocikedy, je ich 77-tisíc, plus možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho riaditeľa alebo členstvo v rade, neprejde testom ústavnosti. A ani dôvodová správa, ak si ju prečítame, neponúka vôbec, vôbec žiadnu zmienku o tom, aký je legitímny záujem zákonodarcu na takto postavených podmienkach, aký cieľ sa sleduje a kde je tá racionálna väzba medzi navrhovanou právnou úpravou, sledovaným cieľom, dopadom, testom nevyhnutnosti a proporcionality.
Preto na vás apelujem v závere, pani ministerka kultúry, ako človek, ktorý viedol Centrum právnej pomoci, ktorý poskytuje asistenciu ľuďom v situácii osobného bankrotu, ale aj ako bývalá predsedníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, aby ste konkrétne túto právnu úpravu zvážili a naformulovali ju inak, lebo v súčasnosti je v rozpore s ústavou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2024 12:01 - 12:17 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
No už som nechcela reagovať, ale tou poslednou vetou ste ma tak trochu vyzvali, lebo áno, ten akt bude síce platiť až od roku 2025, ale to je práve to, čo som hovorila, že členské štáty nemôžu už teraz, keď vieme, že takýto akt máme schválený, tak prijímať na národnej úrovni zákony, ktoré by išli v rozpore s týmto aktom. Napriek tomu, že vstúpi do platnosti až o rok. Pretože o tom je práve aj ten princíp lojality a spolupráce, že jednoducho zaväzuje tie členské štáty rešpektovať to, na čom už sa dohodli. Pretože inač by to bolo veľmi ľahké, uznáte, že na niečom sa dohodneme na európskej úrovni a potom nejaký štát si povie, že fú, tak ešte mám teraz dva roky, kým to vstúpi do platnosti, tak rýchlo idem poprijímať zákony, ktoré budú absolútne, ktoré pôjdu opačným smerom, alebo teda ktoré budú v rozpore.
Čiže ten zákon síce nadobudne platnosť až v roku 2025, ale my napriek tomu nemôžme ani teraz v - čo sme? - máj 2024, prijať zákon, ktorý je v tak príkrom rozpore s týmto aktom, ako je tento zákon o STVR. To sú jednoducho európske pravidlá a vravím, na nich participujeme aj my, nie je to prvýkrát, čo sme v takejto situácii, takže verím, že navrhovateľ ešte tento zákon stiahne, aby sme sa opäť nevystavili tým sankciám, tak ako je to v prípade tých ostatných zákonov, ktoré tu, žiaľ, na pôde slovenského parlamentu schvaľujeme, teda schvaľuje ich vládna väčšina v rozpore s právom EÚ a bude nás to stáť európske peniaze. To je, ja, mne to ani hlava neberie, že takéto veci robíme, Keď viete, že európske právo nás k niečomu zaväzuje.
Ďakujem.
Skryt prepis