Videokanál klubu

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, odpovedajúc tebe, Richard, je to tak, ako si povedal. A keby som mala 50-minútový čas, tak by som ešte mohla pokojne toto dokladovať aj viacerými konštatáciami z Európskeho súdneho dvora, ktorý teda naozaj veľmi citlivo vníma dodržiavanie tejto smernice. A to čo, to, čo hovorila Zuzka a následne, následne Michal, no áno, to je presne to, čo som sa snažila v tom začiatku vyprizvukovať, že táto krajina a títo ľudia majú kopec iných problémov, ktoré nemá kto riešiť, pretože tí, ktorí ich majú riešiť, sa do nemláto zaoberajú svojimi bolestičkami z minulej vlády. Inak ešte tá irónia v tom celom je, že keď som ja bola teda predsedníčkou Progresívneho Slovenska a bola vláda Igora Matoviča, tak ja som bola oveľa častejšie a ostrejšie teda v spore s premiérom než súčasní vládni reprezentanti, pretože sa oni naťahovali s bojom s pani prezidentkou. Chápete tú iróniu? Kde ste boli vtedy? Čo ste sa proste nehádali vtedy? Vtedy ste to pálili do prezidentky. A ja ako malá brechajúca čivava spoza plotu, predsedníčka mimoparlamentnej strany som teda upozorňovala na tie veci, ktoré vy dnes vnímate ako svoju subjektívnu krivdu. Ale toto naozaj. Hej, ja aj ľudsky chápem, že sa mohli stať prešľapy, som trestnoprávna právnička, ja uznám, že nie všetko teda išlo s kostolným poriadkom, ja rozumiem pánovi podpredsedovi Gašparovi, že je stále obžalovaný, nemá to vyriešené, tiež by asi rád už teda aj k nejakému verdiktu sa dopracoval, všetko to ľudsky chápem, ale, pre Krista Pána na nebi svätého, nie tu, nie v zákonodarnom procese a nie ako dôvod na rušenie nezávislých inštitúcií.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám za slovo. Dobré ráno, všetkým.
Iren, ty si to včera zhrnula jednou úžasnou vetou, ktorá vo mne stále rezonuje, že práve teraz sledujeme najdrahšiu terapiu v histórii. A je to tak smutné, ale zároveň správne si povedala, že títo veľkí, malí chlapci by si svoje krivdy mali riešiť a hlavne traumy niekde inde a nie tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom títo privilegovaní mocní muži naozaj nemajú problém zaplatiť si, vybaviť si terapiu na rozdiel od, v úvodzovkách, bežného obyvateľstva, ktoré musí čakať na to, kým sa mu dostane termín na odbornú pomoc, keď je to potrebné, ak sa vôbec dočkajú. Pretože povedzme si otvorene, niektorí ľudia sa ani nedočkajú, lebo tak sme na tom na Slovensku. Títo privilegovaní mocní, ukrivdení muži tu dva roky vyplakávajú, že im v rokoch 2020 až 2023 niekto robil bobo na dušičke, jeden by ich poľutoval, my tu potom musíme hrať bingo kartičky, že čo všetko spomenuli od Santusovej po čurillovcov, jada, jada, jada, jada. No tak nemali pred rokom 2020 porušovať zákony, tak by nemuseli vyplakávať, také je to jednoduché. A do toho celá krajina teraz sleduje, že od začiatku tohto volebného obdobia tu riešia iba seba a iba seba. Ako sa hovorí, ja, ja, ja, jenom já, a to inak tiež akože jasný ukazovateľ toho, že keď potrebuješ riešiť len seba, tak choď na terapiu kámo. Grow up. A zároveň, ja popravde oceňujem, že dnes sa nechal Matúš Šutaj Eštok zastúpiť pani Sakovou, lebo ono to bolo fakt že bolestivé v niektorých momentoch, ako celý deň ťukal do mobilu. Ja neviem, či si mazal komentáre na facebooku alebo dával nové komentáre ako Tosma3, hral Fruit Ninja. Ale to bola taká arogancia v priamom prenose, že som celkom rád, že pani Saková je dnes tu, aj keď verím tomu, že by na svojom ministerstve mala čo robiť dnes namiesto toho.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi pekne ti ďakujem, Irena, musím povedať, že mňa mrzí, že tu tiež nie je minister, aby nejakým spôsobom apeloval, respektíve reagoval na tvoj príspevok. Ale ja sa ťa ešte opýtam, potom ak by si mohla zareagovať. Ak to správne chápem, tak súčasný úrad táto vláda chce zrušiť, chce ho nahradiť novým úradom, ale ten nový úrad už sa nebude tváriť, že je autonómny a nezávislý, ale bude politicky ovládnutý. A toto je v rozpore so smernicou Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem, Irena, za tvoj ako vždy výborný príspevok. Vieš o tejto téme veľa a mňa naozaj len mrzí, že pán minister teda si nenašiel čas. Ja chápem, že sú niekedy aj iné okolnosti, ale on sám sem prišiel a predložil tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, tak by som čakala, že tu bude prosto sedieť a zruší si iné úlohy, aby nám tu vysvetľoval a odpovedal na všetky tie otázky, ktoré tu nonstop kladieme a nedostávame na ne odpovede. Namiesto toho tu buď sedí a baví sa, pozerá do mobilu, alebo sa teda nechá zastúpiť. No ja už neviem, čo na to povedať. Na jednej strane sa tu tvárime, že je tu obrovská urgencia, veľmi ohrozené práva oznamovateľov, ohrozené práva obetí, musíme z večera do rána zrušiť úrad, nahradiť ho novým, dať mu novú agendu, rozšíriť kompetencie a ideme to urobiť tak rýchlo, že v podstate ignorujeme všetky námietky, ktoré tu vznáša odborná právna obec, generálny prokurátor, Európska komisia a vysvetlenia sa tu nedočkáme. Ja fakt neviem, čo mám na toto povedať, pretože už len tá jeho neprítomnosť v pléne, a keď je tu, tak jeho mlčanie naozaj nesvedčí o tom, že sú v pozadí celej tejto legislatívnej aktivity nejaké vážne dôvody, zákonné dôvody. Áno, ja chápem, že osobná pomsta a to, že sa mu nepáči, ako rozhodol úrad alebo postupoval úrad vo veci čurillovcov, môže byť preňho vážny dôvod, lenže to je jeho osobný dôvod, to nie je legislatívny dôvod. Čiže tu by sme to naozaj mali rozlišovať, presne ako si povedala, Irena, že takéto veci nepatria na zákonodarnú pôdu, tie sa riešia niekde úplne inde. A tiež sa teda chcem spýtať, keďže o udelení ochrany rozhodla v tejto veci prokuratúra, či ideme rušiť prokuratúru. A čo, nahradíme ju Úradom špeciálneho prokurátora? Mohlo by sa to teraz takto volať, keď teda by sme generál... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení poslaneckí kolegovia a kolegyne, pôvodne som sa teda chcela úplne na začiatok prihovoriť pánovi ministrovi s ubezpečením ho, že aj kvôli tomu, že tá včerajšia diskusia počas celého dňa bola naozaj že nekultivovane vyexponovaná, vyšponovaná. Chcela som ho ubezpečiť teda, že naozaj sa nechystám vo svojom prejave riešiť ani trolovaciu kariéru, výzor, účes, posmešky z elektronickej tejto schránky a to všetko, čo tu zazneli, nie preto, že by som bola teda útlocitná, ale preto, že teda z nejakej aj úcty k nejakým štábno-kultúrnym pravidlám, ale hlavne kvôli tomu, že ten návrh dal dostatok dôvodov na to, aby sme tento spor viedli, viedli vecne. Ja sa teda o to pokúsim.
Pán minister včera vystúpil v rozprave v reakcii na bývalú ministerku spravodlivosti pani Kolíkovú a teda tiež som očakávala, že príde ten moment, kedy zodpovie trilionkrát položené základné úplne bazálne otázky týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti, ktorý, teda ktoré majú nejakým spôsobom legitimizovať rušenie úradu, o ktorom sa tu dva dni bavíme. Miesto toho teda prišlo už pomaly k obligatórnemu výpočtu všetkých krívd z roku ´20-´23.Už sú to také evergreeny v podstate. Celkovo keď prichádzajú koaliční predstavitelia so svojimi návrhmi, tak ja mám pocit, že už sa to na konci dňa pri zdôvodňovaní nezaobíde bez toho, aby sme si vypočuli, lebo pandémia, lebo Krivočenko, lebo vykopávanie dverí, lebo vypínanie webov, lebo cenzúra, lebo Čurilla. Neviem, čo som ešte zabudla, aha, keď teda dostane slovo pán, pán podpredseda Národnej rady Gašpar, tak ešte príde na rad celá tá plejáda prípadov a príhod týkajúcich sa jeho, jeho spisu.
No tým pádom vlastne sa na druhej strane (povedané so smiechom) dá, dá doceniť, že sa dostávame k skutočnému odôvodneniu tohoto, tohoto návrhu a mnohých tých, ktoré sme tu viackrát teda, pri ktorých sme sa dožadovali naozaj úprimnej odpovede na to, prečo prichádza k zrušeniu ÚŠP, prečo sa rozkladá NAKA, prečo sa deformuje celé právne odvetvie, ak pripomeniem reformu trestného práva? No preto, lebo teda niektorí predstavitelia tejto vlády poňali výkon svojej funkcie tak, že majú potrebu vybaviť si účty s predošlou vládou a vyriešiť svoje vlastné, osobné krivdy.
No ale teda, dámy a páni, potom to takto dajme rovno do dôvodovky. Nerobme zo seba slaboduchých, nepíšme si tam o vypuklých problémoch zamestnávateľov, ktoré nevieme nijako doložiť, keď príde na to reč, a normálne si tam dajme, napríklad ja som si to tu aj tak vypísala, takú radu, hej, že predkladateľ z dôvodu subjektívneho sebavnímania ako obete procesov predošlej vlády predkladá predmetnú úpravu s cieľom totálneho uchopenia moci a devastovania všetkých inštitúcií, ktoré boli zriadené na limitáciu a kontrolu štátnej moci, aby do budúcna nemohli pokračovať v jemu škodiacej činnosti. A aspoň vieme, o čom sa bavíme, hej? Lebo, lebo to, čo robíte, prepáčte, nie je, nie je nič iné, ako vysporiadavanie sa s inštitúciami teda alebo celým právnym odvetvím, tak pripomeniem trestnú reformu, za to alebo kvôli tomu, aby ste si riešili subjektívne vnímané traumy, ktoré vám v dôsledku výkonu pôsobnosti týchto inštitúcií mali byť spôsobené. Zvolili ste doslova deštruktívny výkon verejnej moci ako, ako formu osobnej terapie, pričom pripomínam, a to je to bolestné, hej, že rukojemníky, rukojemníkmi tejto vaše zvláštnej nejakej teda terapeutickej procedúry sa stávajú inštitúcie a v konečnom dôsledku aj občania, pretože tie inštitúcie, ktoré devastovali, nepôsobili len teda voči vám, ale vykonávali svoju právomoc a slúžili aj občanom. A vy keď ich devastujete, tak samozrejmé, že oslabujete ich výkon aj vo vzťahu ku všetkým tým ostatným, ktoré, tým občanom, ktorí doteraz využívali ich pomoc a služby.
Táto krajina naozaj, naozaj, v dobrom to hovorím, bez hnevu, nepatrí len, nepatrí len vám. Žijú v nej ľudia, ktorým pri všetkej úcte je putna, že čo povedal ktorý vyšetrovateľ a čo, na ktorej nahrávke Čurilla a čo na to Santusová, chápete že, že toto ste si mali vyriešiť niekde inde. Proste nemôže byť plénum Národnej rady a zákonodarný proces terapeutickou metódou a procedúrou na to, aby ste si liečili pocity osobnej krivdy a traumy, ktoré teda vnímate ako spôsobené týmito orgánmi alebo celkovo, pôsobením predošlej vlády. Na to sú iné zariadenia. Ja, hej, plne podporujem akokoľvek, ktokoľvek cíti subjektívnu ujmu, ktorá mu znemožňuje výkon svojej funkcie s nadhľadom, aby to normálne proste riešil, ale nevnášal to do politického priestoru, nevnášal to do legislatívneho procesu a nerobil z toho dôvodovú správu, teda k rôznym takýmto legislatívnym avantúrkam.
Toľko teda možno, keď už máme túto dôvodovku vybavenú (povedané so smiechom), tak, tak sa v krátkosti dotknem konkrétnych ustanovení toho predmetného návrhu. Poďme sa najprv pobaviť o samotnej podstate, alebo zodpovedať si otázku, že či vôbec potrebujeme Úrad na ochranu oznamovateľov. No nepotrebovali by sme ho a nepotrebujeme takýto úrad, ak sme v krajine, kde každý koná sterilne, striktne v súlade s právom, kde nikto nepraktizuje nejaké, hej, nekalé, nekalé postupy, kde všetci dodržiavajú nejaké aj morálne, aj štábno-kultúrne, aj právne normy. Ale my v takejto krajine nežijeme a nežije v nej teda nikto, zvlášť na Slovensku teda platí, že tie veľké kauzy neodhaľujú politické špičky v rezortoch, ktoré teda spravujú, aby vyvodili nejakú osobnú zodpovednosť. Častokrát to odhaľujú buď niektorí investigatívni novinári alebo tých pár poctivých a schopných, potentných vyšetrovateľov, kde korupciu nerozbíjajú tie hlavné orgány, ktoré sú na to zákonom zmocnené, ale častokrát práve tie menšie články, tí radoví, radoví zamestnanci. Čiže Úrad na ochranu oznamovateľov plní na pohľad banálnu, ale civilizačne nezastupiteľnú úlohu, a síce aby sa slušní ľudia nemuseli báť, že budú platiť daň za to, ak upozornia na nekalé praktiky niekoho iného. Takto jednoduché to je. Preto tu tento úrad je a preto tu zaňho sa snažíme bojovať.
Teraz sa pozrime teda na, na konkrétne problematické alebo také tie neuralgické body toho návrhu, ktoré akože sa Irena Bihariová volám, neprejdú, neprejdú cez teda súladnosť s ústavou a ktoré sa úplne, hej, okato zrážajú s viacerými bodmi predmetnej smernice.
Takže po prvé, upravili ste okruh oznamovateľov alebo respektíve znížili ste ochranu tým, že ste zúžili, za akých podmienok voči komu môže byť takéto teda to kvalifikované oznámenie urobené. Súčasná právna úprava zabezpečuje ochranu každému, kto oznámi korupčné alebo iné protiprávne konanie zistené v rámci pracovného kontextu. V tejto vašej predloženej verzii teda bude ochrana poskytovaná alebo sa vzťahovať len na prípady, keď oznamovateľ podáva kvalifikované oznámenie priamo voči zamestnávateľovi, z čoho teda vypadá široký, široká škála prípadov, kedy chce osoba upozorniť na nekalé praktiky povedzme nadriadeného, ale to nie je priamo tá osoba, s ktorou má uzatvorenú, uzatvorenú zmluvu. A ja sa teda, ak tu minister žiadal tú vecnú debatu, chcem normálne vecne spýtať, že čo je tým legitimizačným dôvodom, ak teda nie tie dôvody, ktoré som spomenula v úvode, že by sme ich mohli mať priamo v dôvodovej správe, čo je tým legitimizačným dôvodom pre takéto oklieštenie a vypustenie teda širokého okruhu prípadov a de facto oznamovateľov. Lebo tu sa dostávame priamo do, do rozporu s článkom IV smernice a dokonca už vyšlo aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k tomuto celému návrhu. Odcitujem z neho teda len časť, ktorá sa týka tohto bodu: „Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhovaného zákona, novelizovaný článok III, bod 2, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ. Rovnako tak spôsob a forma zavedenia zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu."
K tej teda, k tomu bodu, ktorý je tu spomenutý, forma zmeny vedenia, sa ešte dostanem. Predtým mi dovoľte ešte krátko k ďalšiemu takémuto neakceptovateľne a právne, právne nezlučiteľnému bodu, ktorý sa týka retroaktivity. Teraz rozmýšľam, že ako to čo najjednoduchšie pre právnikov, neprávnikov, v neprávnickej reči to znamená, že vy ste už nejakým spôsobom ako orgán vysporiadali nejakú vec, uzatvorili ju, títo ľudia doň, do toho právneho vzťahu vstúpili s nejakou vierou a očakávaním, pretože tak im to garantovali v tom čase platné a účinné právne normy, a táto vec nejakým spôsobom teda skončila. A tu sa zrazu, hej, teda zákonodarca rozhodne, že a tak, viete čo, my sme si to rozhodli, rozmysleli, my vám tú ochranu teraz zrušíme a tak si to teraz už riešte, akokoľvek vy chcete. Hej, že toto je, toto je tá pravá retroaktivita, ktorú náš ústavný poriadok nepripúšťa. Môžem tu pokojne z niektorých ustano... z niektorých judikátov Ústavného súdu odcitovať: Aj Ústavný súd počas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť.
Ďalej: Podľa súčasne platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy.
A do tretice, tretí judikát: Ten, kto konal, respektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, jeho noriem, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu.
Toto celé je proste proti teda aj judikatúre Ústavného súdu, aj proti smernici, aj proti nejakej bazálnej etike, s akou má štát pristupovať k svojim občanom. A v prvom rade je to proti, proti zdravému rozumu. Aj tu sa teda, hej, keby tu bol pán minister, by som kládla tú, tú otázku do vecnej diskusie, po ktorej volal, že čo je v tomto bode legitimizačným dôvodom na to, aby sme odobrali ochranu tým, ktorým už bola poskytnutá. Pán podpredseda Gašpar na to reagoval včera tak, že a čo sa také stane, keď teda sa prehodnotia tie prípady, ktoré už boli uzavreté? No to sa asi stane, ako keby sme teda v budúcom volebnom období boli vo vláde my a povieme si, že tak poďme sa pozrieť ešte raz na tie tri-šesť-trojky, hej, že ako ste to dostali? Prečo? Ako to bolo? Hej, že toto sa v právnom štáte nerobí. Takto jednoducho to je, že niektoré veci, ak už raz skončili, tak v duchu ochrany, predvídateľnosti práva a právnej istoty, čo sú základné princípy a piliere právneho štátu, sa pred týmto musí štátna moc, zákonodarný zbor, hej, obzvlášť, zastaviť.
No a ten tretí, tretí neurologický bod je ukončenie mandátu súčasného vedenia, kedy by predsedníčka úradu mala vykonávať svoju funkciu až do roku 2028.Viackrát tu zaznelo, že však to vlastne nie je odvolávanie, to sa neruší, ani ten úrad. No áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej, že to je asi, asi taká, taká logika.
Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom, sa nové vedenie bude kreovať rozhodnutím na základe bytostne politického orgánu, akým je predseda Národnej rady. Je to teda nič iné, prepáčte, ako normálne politické ovládnutie inštitúcie. Žiadne iné, žiadne iné priliehajúce, ani politicky korektnejšie pomenovanie pre tento proces a tento výsledok neexistuje. Takýto postup sa však znovu teda dostáva do rozporu jednak teda aj s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou, pretože prichádza k rozporu s takzvaným princípom generality, s princípom všeobecnosti právnych noriem, je to veľmi, veľmi dôležitý princíp, pokúsim sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Zákonodarca, keď tvorí zákony, tak nimi reguluje neurčité situácie pre neurčitý počet adresátov, pričom tie situácie sú vymedzené druhovo a tí adresáti sú vymedzení takisto druhovo. Znamená to, že on nemôže cieliť svoju právnu úpravu na konkrétnu vec, konkrétny prípad, konkrétnu osobu, pretože, a to je to dôležité, by ingeneroval do výkonnej moci. Výkonná moc je tá, ktorá môže vydávať individuálne správne akty, môže posudzovať individuálne podnety a rozhodovať in concreto. Národná rada je normotvorný proces, musí byť v tomto zmysle tak ako som povedala, všeobecný, nemôže jeho výsledok byť účelový a cielený na konkrétny vzťah, prípad, spis alebo teda konkrétnu, konkrétnu osobu. A to je práve teda vo vzťahu k súčasnej riaditeľke úradu presne ten prípad, kedy je princíp generality narušený.
Tie následky z toho, čo som povedala, sú poľahky odčítateľné, dostávame sa teda do priameho konfliktu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenie práva Únie vo viacerých bodoch. Viac než tie, ktoré som spomenula. Zároveň takisto aj do rozporu s takzvanou zásadou efektivity. Tá znamená, že štát nemôže svoje vnútroštátne pravidlá vykladať takým spôsobom a aplikovať takým spôsobom, že by prišlo v podstate k zmareniu alebo sťaženiu uplatnenia práv regulovaných Úniou. A s tým súvisí alebo od toho táto zásada je odôvodnená od zásady, zásady loaja, lojálnej spolupráce, ktorá je v čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie. Čiže zásada efektivity priamo vyplýva z prednosti práva EÚ, ktorú táto koalícia teda už spochybnila prijatím ústavy, pán premiér oznámil, že to bude, však on to tej Európskej komisii vysvetlí, no, keď prijmete tento zákon, tak už nevys... už neviem, ako to teda vysvetlíte, lebo toto je presne ten prípad, kedy by prišlo k porušeniu, k porušeniu zásady lojálnej spolupráce.
Čiže keby tu bol znovu teda pán minister, dotazujúci sa vecnej jej argumentácie, vecnej debaty, tak znovu by som sa musela pýtať normálnu vecnú otázku, že ako je pripravený vysporiadať sa s neodvratným infringementom. Z akých peňazí to ideme zaplatiť, ako sa ide vysporiadať s týmito právnymi vadami v návrhu pred Ústavným súdom, a teda normálne bez akejkoľvek irónie sa pýtam, či toto je naozaj pokus o legislatívny návrh alebo pokus o sabotáž. Lebo niečo medzitým asi ani, ani neexistuje.
No a tá moja posledná poznámka, na ktorú, na ktorú vás chcem upozor... akože upriamiť. Viete, môžeme tu viesť debaty o texte návrhu, o tom, kde všade sa to bude lámať na, hej, nejakých ústavných prekážkach a tak ďalej a tak ďalej, ale na konci dňa ide o ľudí. My si tých oznamovateľov nepredstavujme ako kaviarenských influencerov, ani nejakých revolucionárov a rebelov, to sú normálni ľudia, ktorí sú častokrát zničení a vyčerpaní tým, čo sa im v práci deje, nevedia, či teda idú do toho, že sa postavia tomu, kto protispoločenskú činnosť pácha a ostanú na dlažbe. Je to častokrát naozaj vyčerpaný človek, ktorý stojí pred, pred voľbou, či mlčať a mať pokoj, alebo hovoriť a mať problém. A my naozaj teda z týchto ľudí pre tie osobné spory, ktoré som spomenula v úvode, oberáme o možnosť, aby sa mohli účinne brániť krivde, ktorá je na nich, na nich spáchaná.
Dámy a páni, nie je, nie je hanbou povedať, že ten návrh je zlý, hej. Hanbou je, ak sa tvárime, že to nevidíme. A podľa mňa ešte väčšou hanbou je, ak navrhovateľ predstiera, že takýto zákon predkladá v najlepšom záujme a na najlepší prospech verejnosti, a že je to teda v rámci motivácie alebo teda, vedie, že je vedený motiváciou pomôcť k spoločnosti a pomôcť tým ľuďom, o ktorých som pred chvíľkou hovorila.
Ďakujem.

Odpoviem aspoň na pána poslanca Blcháča, aby teda som to uviedol na pravú mieru. Tých podnetov za tento rok iba deväť mesiacov bolo 250, ktoré museli, museli riešiť, s ktorými sa museli zaoberať, ale tie ochrany samotné vydávajú prokuratúra alebo inšpektoráty práce, 80 verzus 20 %. Čiže tam ako keby ten úrad nemá žiadnu ingerenciu, ale spravuje potom tie, tie ochrany a za minulé roky ich je tam niekoľko desiatok. Čiže, čiže je to, je to oveľa viac, ale, samozrejme, ľudia sa aj radia s nimi, pretože to nie je len o tých ochranách, je to aj o tom, ako majú tí ľudia postupovať, je tam, je tam rôzna, tá agenda je rôzna a naozaj tí ľudia sa s dôverou, a s čoraz väčšou dôverou obracajú na tento, na tento úrad.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní 30 poslancov a poslankýň čakali do polnoci takmer, aby mohli vystúpiť a hovoriť o tom, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ja som presvedčený ako právnik, že nie sú, dokonca aj podpredseda Národnej rady za SMER obžalovaný Tibor Gašpar nie je presvedčený, že či boli tieto dôvody dané alebo nie, no neboli, pretože, pretože dôvodová správa neobsahuje tieto dôvody. Na ústavnoprávnom výbore sme to diskutovali do hĺbky s predkladateľmi, ale neboli schopní tieto dôvody uviesť ani priamo v tej diskusii. Takže ani v dôvodovej správe, ani v diskusii žiadne reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie neboli uvedené. Celý tento legislatívny proces je rovnaký paškvil ako, ako samotný návrh zákona, aj samotný úmysel ministra vnútra zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja sa čudujem, že naozaj táto vláda a táto koalícia napriek tomu, že ľudia ich už majú za dva roky plné zuby, pokračujú v rovnakej stratégii, a to likvidovať slovenskú ekonomiku a likvidovať bezpečnosť ľudí na Slovensku. To vyzerá ako keby nič iné ich nebavilo okrem toho, aby si zabezpečili vlastnú beztrestnosť, aby nemuseli šetriť, nič iné ich nezaujíma, len vlastné záujmy a pomsta, pretože aj toto, tento návrh je zákon pomsty. Nič iné. Nielenže nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, nie sú dôvody vôbec, aby bol takýto návrh zákona schválený, nie sú dôvody na to, aby bol Úrad na ochranu oznamovateľov zrušený zo dňa na deň. Zo dňa na deň. Na tento úrad sa nikto nikdy nesťažoval okrem Matúša Šutaja Eštoka. To je jediný človek na Slovensku, ktorý má problém s týmto úradom. A to len preto, to len preto, že tento úrad formálne chráni pracovnoprávne vzťahy, v ktorých sú čurillovci na polícii. Ale minister vnútra keď mohol a mal právo alebo možnosť a zároveň aj povinnosť vyžiadať si súhlas v prípade personálnych opatrení voči čurillovcom, teda pri postavení mimo služby vypýtať si súhlas na toto, na toto odstavenie, tak to neurobil, pritom to mohol urobiť, nič mu v tom nebránilo, iba jeho strach vlastný, nič iné mu v tom nebránilo. A mohlo sa kľudne stať, že úrad by mu ten súhlas dal. A to sa už nikdy nedozvieme, pretože, pretože minister vnútra si nesplnil svoju povinnosť, nepožiadal o tento súhlas a teraz už aj súdy hovoria, že porušil zákon a že policajti sa postupne budú vracať do práce. Tí policajti, ktorí vyšetrovali zločiny na najvyšších miestach, sa dnes pomaly budú vracať do práce kvôli tomu, že minister vnútra porušil zákon, lebo si nevyžiadal súhlas. Ale tento Úrad na ochranu oznamovateľov v tom nenesie žiadnu zodpovednosť, tento úrad nedostal ani možnosť nejakým spôsobom konať, pretože ochranu im dala prokuratúra, tak ako to robí v 80 % prípadov, v prípade oznamovateľov dáva ochranu prokuratúra a tým druhým je inšpektorát práce, to je zhruba 20 % prípadov. Je to úplne štandardné, pričom táto ochrana sa nenadužíva. Keď si zoberieme štatistiky za posledné roky, tak tento rok dostal úrad rekordný počet podnetov, 250 už za prvých deväť mesiacov oproti minulým rokom, kedy za celý rok dostával v priemere 180 podnetov. To svedčí o tom, že tento úrad si postupne buduje veľkú dôveru medzi občanmi, ktorí, ktorí chcú chrániť spravodlivosť, ktorí chcú chrániť zákonnosť, ktorí chcú bojovať proti zločinu, proti protiprávnemu, protizákonnému konaniu.
Tento rok vydal úrad sedem, sedem ochrán alebo teda sedem ochrán má ako keby v správe, pretože ten postup je nasledujúci. Ak tu máme človeka, ktorý má podozrenie či už z trestnej činnosti alebo správneho deliktu, tak oznámi toto podozrenie na prokuratúru alebo na správny orgán, teda väčšinou ten inšpektorát práce. Následne ten správny orgán alebo prokuratúra rozhodne, či je to opodstatnené, či ten človek prispel k objasneniu alebo k zisteniu páchateľov, či sa ten, či sa ten skutok pravdepodobne stal a začne konanie a tomuto človeku, tomuto oznamovateľovi vydá ochranu, udelí mu ochranu. Následne o tom oboznámi Úrad na ochranu oznamovateľov, aj toho, aj toho oznamovateľa. Vzhľadom na to tento oznamovateľ získa ochranu v pracovno-právnych vzťahoch. To znamená, že jeho zamestnávateľ nemôže urobiť nejaký pracovno-právny úkon voči nemu, či ho preradiť na nejakú inú prácu, ktorá, toto preradenie by mohlo byť nejakým spôsobom šikanózne, že ho preradí na takú pozíciu, kde vlastne nemá na to kompetencie alebo, alebo to je preňho, preňho pozícia, ktorá nie je, nie je vôbec vhodná alebo ho, aby ho prehadzoval z jedného miesta na druhé, prípadne ho postavil mimo služby alebo, alebo ho rovno vyhodil, tak vlastne úrad dohliada, aby toto zamestnávateľ nemohol robiť, aby nemohol toho zamestnanca šikanovať. To je celé, čo tento úrad robí. A to robí od svojho vzniku, robí to poctivo, robí to v súlade so zákonom bez sťažností a robí to tak, že stále viac ľudí sa na tento, na tento inštitút obracia, obracia sa na tento úrad s dôverou, pretože vedia, že je to dobrá vec.
No a teraz tu máme návrh zákona, ktorý má zrušiť tento úrad. Nemáme dôvody na skrátené legislatívne konanie, nemáme žiadne dôvody, prečo by mal byť reálne tento, tento úrad zrušený, nemáme dokonca ani dôvody na to, prečo sa chce zbaviť minister vnútra a táto, táto vláda vedenia tohto úradu. Nie sú tam žiadne pochybenia. Takže jediné, čo nám zostáva, je, že dôvodom je pomsta, jednoducho dostať sa k tomu, k tým kompetenciám, aby čurillovci zostali mimo služby, alebo aby boli rovno vyhodení, vyhodení z Policajného zboru. To je to, o čo ide Matúšovi Šutajovi Eštokovi, o pomstu čurillovcom. A je schopný, je schopný aj s celou touto koalíciou zrušiť ďalší nezávislý úrad. A robí to spôsobom, ktorý porušuje princípy právneho štátu, ústavné princípy, či je to generalita práva, či je to zákaz retroaktivity, takisto európske právo. Tá smernica hovorí jasne, takýto úrad musí byť nezávislý. Lenže ak bude schválený tento návrh zákona, tento úrad nebude nezávislý. Bude tam vedenie, ktoré si dosadí strana HLAS, rovno minister vnútra bude o tom rozhodovať spolu s predsedom Národnej rady, ktorý je tiež z tej istej strany, bude to ich úrad, ich vedenie, a tí ľudia budú robiť tak, aby to strane HLAS a jej predsedovi nevadilo. Alebo ešte v horšom prípade tento úrad bude konať tak, aby minister vnútra mohol ďalej ubližovať čurillovcom, lebo to je, to je ten cieľ.
Teraz sa vyjadrím ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Gašpar vo svojom vystúpení, pretože viackrát, viackrát zavádzal, alebo teda možno, možno nie je, nie je informovaný, možno ten zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani nečítal, pretože absolútne nie je pravda, že tá ochrana tých zamestnancov je nekonečná. Zákon pozná niekoľko situácií a dôvodov, kedy táto ochrana končí. Napríklad priamo zo zákona táto ochrana končí tri roky po tom, ako sa skončia konania, ktoré súvisia s tou jeho ochranou. Napríklad, čiže keď pán Gašpar tvrdí, že tá ochrana je nekonečná a preto to treba meniť (rečník si odkašľal), pardon, tak jednoducho nehovorí pravdu.
Ďalšia vec. Z toho, čo pán Gašpar povedal, vyplýva, že vlastne pani Dlugošová aj samotný úrad vlastne nie je problém. Problém je ten zákon, jednotlivé procesy. No prosím, veď na to tu sme, ak sú nejaké konkrétne výhrady alebo konkrétne prípady, ktoré dokazujú, že nejaké procesy nefungujú tak, ako by mali, alebo že tam je nejaký problém, poďme sa o tom rozprávať. Veď nakoniec aj sme tu mali ešte štvrtok, minulý štvrtok na ústavnoprávnom výbore sme preberali návrh preberali návrh zákona a z dielne poslancov HLAS-u, ktorí sa snažil nejakým spôsobom upravovať tie procesy, aj keď teda môj názor právny je taký, že sa snažil vlastne zlikvidovať tú ochranu a veľmi ju, veľmi ju oslabiť, ale bolo to aspoň, bolo to aspoň niečo, o čom sa dalo diskutovať.
O tomto návrhu sa nedá diskutovať, pretože zrušiť nezávislý úrad, pričom aby sme mali takýto nezávislý úrad, tak to vyžaduje Európska únia. Aj Európska komisia vyjadrila vážne obavy v súvislosti s týmto návrhom zákona, pretože, pretože sama tam vidí, že ten návrh zákona ide proti tej smernici, európskej, ide proti európskemu právu. A ja sa naozaj, ja sa naozaj čudujem, že to stojí za to týmto ľuďom. Lebo vy tých ľudí neporazíte. Môžete robiť, čo chcete, ale pravdu neporazíte. Jednoducho keď porušujete zákony, keď sa mstíte, za každú cenu rušíte, rušíte nezávislé inštitúcie, keď rozbijete Naku, celé sa vám to vráti. A vidíme to, ako sa bezpečnosť na Slovensku rapídne zhoršuje. To nie je možné, aby vám to za to stálo. Tí ľudia vám to vo voľbách zrátajú. Všetci vidia, že sa zaoberáte iba svojimi problémami, iba tým, ako byť beztrestný, robiť si, čo chcete, robiť rôzne tendre, rozdávať dotácie, prerozdeľovať eurofondy spriazneným ľuďom. Tí ľudia to vidia. Nakoniec vidno to aj na vašich preferenciách. A ja sa čudujem, že to pre vás nie je, že to pre vás nie je budíček, že to s vami nič nerobí.
Robert Fico, ktorý je známy tým, že sa riadi, vyslovene aj svoje politiky riadi podľa, podľa prieskumov verejnej mienky, tak zrazu ako keby ste boli odtrhnutí od reality, lebo my naozaj žijeme v demokracii, je tu množstvo ľudí, ktorí chcú žiť v demokracii, v právnom štáte, chcú, aby fungovala spravodlivosť. Nechcú sa pozerať na to, ako, ako papaláši si robia oslavy za státisíce, dokopy milióny, a pritom v tej istej chvíli vyberajú čoraz viac peňazí z peňaženiek týchto ľudí. Nechcú sa pozerať na to, ako papaláši kradnú, ako rozdeľujú dotácie a financie svojim kamarátom, straníckym sponzorom a pritom oni musia v obchodoch platiť stále viac.
Máme jednu z najvyšších inflácií stále v eurozóne. Vy ste sľubovali lacnejšie potraviny. A to sa nestalo a tí ľudia to vedia. A oni vidia, čo riešite. Zase sme v parlamente v novej schôdzi, zajtra bude tretí deň, v piatok štvrtý, čo tu riešime vec, ktorá nijakému človeku na Slovensku nepomôže okrem jedného, a ten sa volá Matúš Šutaj Eštok. To je jediný. To je jediný, komu to pomôže. Nikomu inému. A tí ľudia to vidia, pretože celý týždeň tu riešime ochranu Matúša Šutaja Eštoka a jeho osobnú pomstu čurillovcom, lebo on si povedal, že on to dá, on ich zničí za každú cenu, aj keby mal ostať spálený parlament, tak on to proste dá. Ale tí ľudia to vidia, pán minister.
Pán minister, tí ľudia to vidia, tí ľudia vidia, že nerobíte pre nich nič, že všetko robíte iba pre seba. A je to omyl, strašne sa mýlite, že táto stratégia vám vyjde. Z vás druhý Fico nikdy nebude. Nikdy!
Stiahnite tento zákon. Zíďte z kratšej cesty, pretože aj ľudia v tejto sále si uvedomujú a budú tento zákon podporovať iba kvôli tomu, iba kvôli tomu, že sú v koalícii. A zase ohnú chrbát, zase si nechajú zlomiť chrbticu, aby zahlasovali vlastne za udržanie vládnej koalície, aby ste si vy mohli zachovať tvár. Lenže vy už tú tvár dávno nemáte, pán minister. Vy ste ju stratili veľmi dávno, už keď ste sa vydali na túto cestu, keď ste obišli Úrad na ochranu oznamovateľov, nepožiadali o ten súhlas, aby ste mohli odstaviť čurillovcov z funkcií a z polície, aby nemohli už vyšetrovať, aby nemohli robiť svoju prácu. Dávno ste túto tvár stratili. Je načase si to uvedomiť, pretože nerobíte pre ľudí a tí ľudia si to na sto percent uvedomujú a vidia to, že táto krajina nenapreduje. Táto krajine nekvitne, ale práve naopak, zrážajú sa nám tu vlaky, zdravotníctvo v katastrofálnom stave, všelijaké záujmové skupiny sú napojené namiesto toho, aby záchrankový tender ste vyriešili zákonom dopredu, aby sa nestalo to, čo sa stalo. Lenže to by ste nemohli mať sami záujem na tom, aby to dopadlo tak, že budú môcť čerpať stá milióny vaši kamaráti, vaši sponzori zo zdravotníctva, zo slovenského zdravotníctva, z peňazí, ktoré mali ísť na liečenie chorých ľudí, našich spoluobčanov, našich blízkych, naše rodiny, naše deti, našich starých rodičov. Nie. Museli tieto peniaze, tieto, tieto biznisy museli ísť sponzorom strany HLAS. Vy ste to mohli aj s ministrom zdravotníctva veľmi elegantne vyriešiť novým zákonom. Aj NKÚ vám to, vám to odporúčalo. Ale vykašľali ste sa na to. A takto pristupujete k správe vecí verejných. Takto pristupujete vo všetkých oblastiach. A spravodlivosť, tam je to najvypuklejšie. Ničíte, ničíte právny štát. Ale nezničíte ho, pretože raz príde čas, kedy naozaj inštitúcie právneho štátu na Slovensku budú fungovať, budú nezávislé, budú mať podporu verejnosti, ktorú aj majú, bude ešte väčšia a vy si nepomôžete, váš čas sa kráti. Váš čas sa kráti, pretože robíte to zle a ľudia to vidia a oni vám to zrátajú.
Vďaka. (Potlesk.)

Vďaka, pán Pročko, a ďakujem aj všetkým kolegom, ktorí dali faktické, aj ostatným, ktorí počúvali, aj tým, ktorí chcú a budú diskutovať o tomto zákone vecne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pravdu hovoríš, Zuzka, celý deň dnes prerušenia, až je to zvláštne, na rozdiel od včerajška, kedy sa tu vypínali mikrofóny a obžalovaný podpredseda Národnej rady nás tu okrikoval, že sme osobní. Ja som miestami čakal, že ohlási nejaké nové SLK-čko o tom, aké slovíčka tu môžeme v tomto pléne používať, ale čo nie je, samozrejme, to môže byť, mňa už naozaj nič neprekvapí. A dnes sa tu Tibor Gašpar opäť postavil opakovane, aby si išiel všetky tie svoje obohraté, ikskrát prepečené boliestky a ja som počul od teba aj dobre mienenú radu, že nech si konečne nájdu novú story, ale ono to nie je story, ono sú to nedoriešené traumy, tak ako povedala napr. aj kolegyňa Bihariová vo svojom vystúpení pred chvíľou. A najlepšie pre pána Gašpara a aj pre ostatných z tejto koaličnej skvadry by, samozrejme, bolo, keby si tie svoje traumy začali riešiť. A paradox je v tom, že aj ten Gašpar, aj jeho ďalší koaliční kolegovia vrátane premiéra sú bohatí privilegovaní muži a majú naozaj dosť peňazí aj prostriedkov na to, aby si tú psychoterapiu mohli dovoliť. Kaliňák má navyše nemocnicu, tak nech konečne vypracuje jedno celé poschodie, navezú tam tie gauče a terapiu pre všetkých povinne. Fakt. A ja si z toho nechcem robiť srandu, ja to myslím smrteľne vážne, pretože tam vonku sú desaťtisíce, ak nie státisíce ľudí, ktorí sa nemôžu dostať k bezpečnej starostlivosti o svoje duševné zdravie a táto vláda tú starostlivosť ešte skomplikovala tou pokazenou novelou o psychoterapii. A títo páni majú aj peniaze, aj prostriedky, aj možnosti a terorizujú tu svojimi traumami celú spoločnosť a najlepšie, čo by mohli urobiť, ísť, sadnúť si na tri, štyri, päť, sedem hodín denne na ten gauč a riešiť si všetky svoje traumy a dať tejto krajine konečne svätý pokoj.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, Zuzana, ty ako si rozprávala, tak normálne všetci na tej druhej strane ťa počúvali so zatajeným dychom. To znamená, že s tebou súhlasili. Alebo to môže znamenať, že tu neboli. Pretože tu nesedí ani jeden poslanec zo strany SMER. Zo strany HLAS tu sú, hore sa zabávajú, lebo však musia, toto je návrh ich ministra vnútra, ich straníckeho šéfa. Nesedí tu ale ani nikto z SNS. (Reakcia z pléna.) Á, vitajte, výborne, ten zabáva opozičnú poslankyňu, no, z toho budú videá. Nuž, ale ja by som chcela zrekapitulovať to, čo si, čo si hovorila, a síce, že na jednej strane tu máme teda výčitky zo strany opozície, čo je, samozrejme, normálne, na druhej strane tu máme odborné stanovisko odbornej verejnosti, skutočne ľudí, ktorí sa vyznajú do práva, ktorí sa vyznajú do tých dotknutých oblastí, to je už tiež normálne pri tejto koalícii, že je kritizovaná takýmto spôsobom, a máme tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. A ja tak neviem pochopiť, ako je možné, že koaliční poslanci a poslankyne napriek tomu, že toto vidia, tak jednoducho zahlasujú za. Lebo jedna vec je, že súhlasiť s nejakým názorom alebo podobne, ale veď mne to už príde tak, že vy si fakt myslíte, že vy ste lietadlá a všetci ostatní sú blázni? Že tu už skutočne niečo nesedí. A nemáte také trošku déja vu, presne ako to bolo pri novele Trestného zákona. Najskôr bola informácia, že všetko je dohodnuté, žiadny rozpor s právom Európskej únie. Potom počas obštrukcie, aha, tak predsa len ešte stále diskutujeme. Toto je to isté. Dnes sa opäť ozvala Európska komisia, že toto nie je prejednané a vyžaduje si to diskusiu. Tak jednoducho šliapnite na brzdu a neschváľte tento zákon, dis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)