Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcela nadviazať na to, čo hovoril pán kolega o tom, ako sa vzďaľujeme z Európskej únie, pretože ja som na svoje vystúpenie bežala teda z prijatia delegácie Čiernej Hory. A predstavte si, kolegovia, že v Čiernej Hore má vstup do Európskej únie podporu 80 % spoločnosti. Ja neviem, keby sme to u nás merali, tak by to bolo asi výrazne menej a prispievajú k tomu aj vaše kroky, ale ja hlavne, keď vidím, že ako tie kandidátske krajiny k tomu pristupujú, pretože si uvedomujú, aké dôležité pre nich je to členstvo a nie je to len o tých ekonomických výhodách, ktoré možno zaujímajú vás, pretože vy viete veľmi dobre, v úvodzovkách, používať eurofondy, aleže je to v súčasnej dobe napríklad aj o našej bezpečnosti, tak ja si tak hovorím, že by som chcela žiť v takej krajine, ktorá by si to vážila a v ktorej by parlament neprijímal také zákony, ktoré sú práve v rozpore s tým právom Európskej únie a že idú proti tomu nášmu členstvu. A asi jedna z tých najťažších kapitol, ktoré musia tie kandidátske krajiny zvládnuť na to, aby mohli sa stať členskými krajinami, tak sú práve akože vytvorenie toho systému protikorupčných opatrení, práve na to, aby boli finančné záujmy Európskej únie, a síce tie peniaze, ktoré k nám prichádzajú do členských krajín, dostatočne chránené. A my už v Európskej únii sme a čo my robíme? My ideme presným opačným smerom. A to je, ja neviem, potom sa čudujete, že nám tu Európska komisia posiela listy? Ja sa teda vôbec nečudujem. A mne to prišlo aj také, neviem, či to už nazvať tragikomické, ale keď som sa musela ospravedlniť tej delegácii, že ja vlastne utekám vystúpiť do rozpravy, pretože chcete zrušiť ďalší úrad, tak ako sa to stalo pri špeciálnej prokuratúre, ako sa to stalo pri Nake, takže idete ďalší nezávislý úrad, ktorého cieľom, ktorého úlohou je aj chrániť finančné záujmy Európskej únie, idete ho rušiť a ja k tomu musím vystúpiť, tak to som si povedala, že to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov PS, SaS a KDH žiadam o zaradenie nového bodu, nového bodu programu do prebiehajúcej 43. schôdze. Bude to uzneseniu ku aktuálnej situácii výstavby R4 Via Carpatia. Odôvodnenie: Podľa medializovaných informácií NDS vydala pokyn na zmenu harmonogramu výstavby druhej etapy rýchlostnej cesty R4 a pri infožiadosti, ktorú som podal na NDS, túto informáciu ani nevyvrátila, ani nepotvrdila. Takže žiadam práve preto, aby tento bod, toto uznesenie bolo v tejto schôdzi.
Ďakujem.

No, ja som sa tiež pôvodne chcela spýtať na priebeh tejto schôdze, lebo mi to nebolo jasné, ale teraz už mi je to úplne... že som sa tiež chcela pôvodne spýtať na priebeh tejto schôdze, lebo mi to nebolo jasné, ale teraz už môžem povedať len jediné – hanba. My sme sem tento zákon nedoniesli a vy idete valcom. (Výkriky z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak aj ja by som chcel teda privítať študentov, som rád, že ste prišli, len ma mrzí, čo teraz musíte sledovať a čoho ste svedkami.
Ja som si tak spomenul na to, som sa nad tým zamýšľal, tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní sem doniesla strana HLAS, konkrétne jej predseda Matúš Šutaj Eštok, a som si spomenul na tú kampaň pred voľbami, na tých bilbordoch, bolo oblepené celé Slovensko a na tých bilbordoch bola jedna veta, že len silný štát pomôže ľuďom, tak ja neviem, týmto návrhom zákona, akým ľuďom, teda vieme konkrétne, komu to pomôže, ale ešte si pamätám tú debatu pár dní dozadu, keď som tu už po desiatej vystupoval a jeden poslanec HLAS-u sa ma pýtal, že či viem, čo teda znamená koncept sociálnej demokracie, no tak však to by malo presne byť to, že ten silný štát pomôže ľuďom, jednoducho tým, ktorí to najviac potrebujú, tí, ktorí sú najviac zraniteľní, tí, ktorí sú odkázaní na ten štát, lebo jednoducho, áno, veď ten štát má svoju úlohu a mal byť pomáhať tam, kde je to treba, a nezasahovať tam, kde možno to úplne neni treba, a tam, kde si tí ľudia vedia pomôcť sami, a tam, kde ten štát možno nevie úplne efektívne zasiahnuť.
No ale mňa to teda naozaj veľmi mrzí, že tu v zásade aj vy mrháte vašim časom, veď predsa máme nejaký harmonogram rokovania, harmonogram schôdze a my tu v zásade už tretí deň zabíjame čas len tým, že riešime ego jedného človeka, ktorý si v piatok vymyslel, že treba teda v sobotu narýchlo zvolať koaličnú radu, na ktorej treba doniesť takýto úžasný návrh zákona do parlamentu, a tu sa naozaj mrhá časom, mrhá sa tu ľudskými zdrojmi, samozrejme, zamestnanci tu tiež musia byť do aleluja len kvôli tomu, že jeden človek teda cíti nejakú krivdu na svojom egu. A mne to príde úplne strašné, lebo ja by som úplne úprimne aj po tých rokoch, ktoré tu vládnete, čakal od týchto strán, ktoré sa teda tvária, že sú skúsené, vedia všetko najlepšie, sú, samozrejme, všade boli a všetci sú neskúsení, nikto ničomu nerozumie, že vy naozaj teda aspoň ste niečo pre tých ľudí urobili, ale naozaj za tie dva roky, za tie dva roky naozaj tu riešite len seba a svojich ľudí.
A teda ja potom buď nerozumiem tomu konceptu sociálnej demokracie, že len silný štát pomôže ľuďom, alebo tomu nerozumiete vy, alebo je ešte druhá možnosť a tá je ešte horšia, že vy ste tých ľudí jednoducho oklamali, že vy ste im sľúbili, že im pomôžete, že ich ochránite, ale vy ich neochraňujete, vy tu ochraňujete len svojich ľudí a práve naopak, teraz človek, ktorý vidí nejakú korupciu a chcel by ju nahlásiť, jednoducho by chcel podať podnet, tak nemôže, lebo vy jednoducho zrušíte tento úrad, dosadíte tam svojho človeka a ten bude dbať na to, aby ten úrad fungoval tak, ako vy chcete. Tak mi potom vysvetlite ten koncept, že čo si predstavujete pod tým, že len silný štát pomôže ľuďom. Lebo naozaj buď ste tých ľudí totálne oklamali, alebo tomu vy absolútne nerozumiete. Ja neviem, čo je v tomto prípade horšie, ale v každom prípade je to zlé. A je to zlé, lebo tretí deň, tretí deň riešime len to, že si minister nevie otvoriť elektronickú schránku. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie, je to pravda.
A dovolím si len teda na záver podotknúť ešte aj tu správu, to nie je len to, že my si to myslíme, my tu v pléne niečo hovoríme, veď Európska komisia je pohoršená tým, čo sa tu zase deje, a povedali, že tento návrh zákona si zaslúži komplexnejšiu, hlbšiu diskusiu. Ako ja si nemyslím, že Európska komisia si pod väčšou diskusiou predstavuje to, že my tu budeme do noci, do jednej, do druhej, do tretej len v rámci opozície diskutovať, veď predsa aj prokuratúra, aj iné inštitúcie s týmto nesúhlasia. A vy napriek tomu, napriek tomu jednoducho vám je to úplne jedno, zahlasujete, ide sa ďalej a, samozrejme, za všetko zlé v tomto štáte môžu novinári, opozícia a to málo dobré, samozrejme, to je všetko to, čo vy ste spravili. Ale naozaj ja si myslím, že toto nás jednoducho dobehne, bez ohľadu na nejakú stranícku príslušnosť. Vy tu rušíte existujúce inštitúcie, to je jedna tá z mála vecí, čo tento štát ešte držia pokope. Jednoducho tie fungujúce inštitúcie sú v prvom rade o ľuďoch a keď tam máte inštitúcie, ktoré sú schopné, tak vy ich rad-radom likvidujete. Tak povedzte, čo bude ďalšie? Budeme v januári zase tu do noci rokovať len preto, že vás napadne cez vianočné sviatky ďalšia nejaká inštitúcia, ktorú treba zrušiť? To naozaj kvôli tomuto sa tu stretávame, aby sme rušili fungujúce inštitúcie? A mňa to mrzí, mňa to naozaj mrzí, pretože mne je ľúto, čo sa s touto krajinou deje. Veď jednoducho, keď už v tom parlamente je tá schôdza, nejakým spôsobom sme sa tu stretli, je to zázrak teda, že sme tuná, ale urobme niečo naozaj aj prospešné pre ľudí, nielen pre jedného človeka, ktorý tu naozaj mrhá rokovacími dňami z harmonogramu schôdze len kvôli tomu, že si nevie otvoriť elektronickú schránku a potrebuje si zahojiť svoje ego a niekomu sa pomstiť. Ja si myslím, že si zaslúžime všetci do jedného oveľa viacej ako len pomstu jedného človeka.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolegyňa Veronika Remišová, naozaj v tomto návrhu sa veľmi ťažko hľadajú prínosy pre občanov, pretože tam ony naozaj nie sú. Ak sú tam prínosy, tak len pre vybranú skupinu občanov. Ďakujem vám aj za pripomenutie príbehov, kedy moc zničila ľuďom kariéry, kedy ohrozila ich živobytie, kedy sťažila situáciu ich rodinám. Oznamovatelia musia mať ochranu štátu, inak nebudú mať odvahu oznamovať protispoločenskú činnosť. A zjavne tento zákon presne to chce, aby títo ľudia sa báli oznamovať protispoločenskú činnosť.
Veronika Šrobová, ďakujem ti za prečítanie stanoviska asociácie priemyselných zväzov, ktorá zastupuje 180-tisíc zamestnancov. Áno, aj medzi nimi sú možno zamestnanci, ktorí vedia o protispoločenskej činnosti, vedia o nejakej korupcii, vedia o machináciách pri verejných obstarávaniach a podobne. Mohli by chcieť o tomto hovoriť, lenže ak sa oslabí ich ochrana, tak nebudú mať záujem.
Pán Pročko, ďakujem veľmi pekne aj za váš príspevok. Naozaj jediným cieľom tohto je zastrašiť ľudí a aj počas tejto rozpravy im podprahovo dať vedieť, že my sa o vás nezaujímame, nám je úplne jedno, či budete mať nejakú ochranu alebo nebudete.
Asi o jedenástej nám túto rozpravu utnú a presne ako aj moja kolegyňa Tina Gažovičová povedala, ona sa k slovu nedostala a takisto sa nedostali k slovu ďalšie desiatky opozičných poslancov a je to naozaj veľká škoda, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Tak vyzerá to, že o chvíľu nám končí druhá časť tejto ságy, teda prvé čítanie, už sa tu zbieha na hlasovanie. Predpokladáme, že teda áno, ako už bolo avizované, znovu bude utnutá rozprava. Ja som teda sa nedostala ani k slovu pri SLK, dneska, žiaľ, som tu ráno nemohla byť, predpokladám, že už sa tiež v rámci rozpravy nedostanem k slovu, bude ešte druhé čítanie. Ďakujem kolegyni Natálii Nash, okrem toho, že to celé zhrnula, tak výborne si vyzdvihla na záver, že čo by mala byť moc tejto vlády, čo by mali byť mantinely moci tejto vlády, lebo, samozrejme, jedna vec je vyhrať voľby, zostaviť vládu, čo všetci rešpektujeme, a potom prebrať zodpovednosť riadiť krajinu. Lenže problém je v tom, a to sa ukazuje aj v tomto zákone, že tuto si berú moc stáť nad zákonom a prispôsobovať zákonné inštitúcie v krajine svojim vlastným osobným záujmom aj pri konflikte záujmov. Tak z toho odôvodnenia naozaj v tých dokumentoch nie je absolútne nič relevantné. Myslím, že všetkým v tejto sále, akokoľvek sa tvárime a tvárite, je jasné, že toto nikdy nemalo ísť do SLK, ale je tu politická objednávka, aby to bolo čo najrýchlejšie, tak sa teda ide skrátene. Jediný, kto aspoň ako-tak úprimne sa k tomu vyjadril, bol teda obžalovaný pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý si nám tu vylial srdce o svojich krivdách a pochopili sme, že je to celé o čurillovcoch, aspoň to na rovinu priznal, lenže zabudol povedať, ako to aj včera odznelo, zabudol povedať, že je v konflikte záujmov a o tom to, žiaľ, celé je.

Ďakujem veľmi pekne. Ja dnes využijem to, že tu máme namiesto pána ministra vnútra pani ministerku hospodárstva, pani Sakovú, a teda prednesiem stanovisko asociácie priemyselných zväzov: „Rýchle rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov oslabuje dôveru investorov v právny štát," uviedla táto asociácia. „Navrhuje, aby sa zásadné zmeny v tejto oblasti prerokovali riadnym legislatívnym procesom a po odbornej diskusii. O vládnom návrhu na rušenie úradu rokuje parlament v zrýchlenom režime. V takejto citlivej oblasti nevidíme dôvod na urýchlený postup, ktorý znižuje transparentnosť legislatívneho procesu." Asociácia, a nielen teda táto, pripomína, že: „ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je kľúčovým prvkom prevencie korupcie. Ide o mechanizmus, na ktorý sa spoliehajú aj podniky a zahraniční investori. Každý zásah, ktorý môže oslabiť jeho nezávislé fungovanie alebo stabilitu pravidiel, je v medzinárodnom prostredí pozorne sledovaný." Asociácia reprezentuje vyše 70 % domáceho výrobného priemyslu, 17 zväzov, 2 500 firiem a viac ako 180-tisíc zamestnancov.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, opäť tu máme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia nám v utorok v noci ukázala, ako veľmi im na schválení tohto zákona pomsty záleží. Usekli rozpravu pred vystúpením lídra opozície Michala Šimečku. Na tomto zákone im naozaj záleží tak veľmi, pretože poníženie ministra vnútra je naozaj veľké. Máme tu návrh zákona, ktorému nepredchádzala žiadna odborná diskusia, ani nevychádza z požiadaviek aplikačnej praxe v pravom zmysle slova. Minister vnútra ho sem prináša pod pazuchou z podivného víkendového zasadnutia vlády. Vláda nám predkladá návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie akýmsi poslušným úradníckym hybridom, na čele ktorého si určite dosadia svojho človeka.
Dovoľte mi hneď na úvod povedať to, čo tu všetci vidíme, ale čo vládna moc zakrýva nánosom fráz o efektivite a zjednocovaní agend alebo pomoci obetiam trestných činov. Lenže všetko toto sú len floskuly prekrývajúce skutočný zmysel tohto návrhu zákona. Tento zákon nie je reformou, tento zákon je čistou pomstou. Sám premiér Fico cez víkend priznal, že tento úrad im zavadzia, citujem: „lebo sú tu komplikované procedúry, ktoré neuveriteľne predlžujú postupy pri riešení prešľapov z rokov 2020 až 2023.“ Počujete dobre, dôvodom na zrušenie úradu nie je šetrenie, ani efektivita, ani pomoc obetiam trestných činov, dôvodom je, že im nezávislý úrad bráni dostatočne rýchlo zatočiť s nepohodlnými ľuďmi, ktorými sú statoční vyšetrovatelia a policajti. Premiér v priamom prenose priznal, že zákony menia narýchlo len preto, aby urýchlili politické čistky, politické čistky a normalizáciu v polícii. Toto nie je legislatívny proces, toto je odstraňovanie prekážok pri pomste ľuďom, ktorí si poctivo a zákonne robili svoju prácu. Je to legislatívna poprava nezávislej inštitúcie, ktorá si dovolila tú drzosť, že konala zákonne a nie na objednávku premiéra alebo ministra vnútra.
Aby sme pochopili, prečo tu dnes sme, vráťme sa o pár mesiacov naspäť. Minister vnútra Šutaj Eštok nastúpil do funkcie a rozhodol sa postaviť mimo službu vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. Narazil však na prekážku. Tou prekážkou bol platný zákon č. 54/2019 o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý jasne hovorí, že ak má policajt status chráneného oznamovateľa, na zásah do jeho pracovnoprávneho pomeru je potrebný súhlas tohto úradu. Minister Šutaj Eštok tento súhlas, o tento súhlas nepožiadal a tento úrad odignoroval. A čo sa stalo následne? Úrad na ochranu oznamovateľov si robil svoju prácu a udelil ministerstvu pokutu. Správnosť tohto rozhodnutia úradu a protizákonné konanie ministerstva potvrdil už aj správny súd. Dnes už poznáme aj presnú cenovku tejto arogancie pre štát aj pre samotného ministra. Pokutu 90-tisíc eur pre ministerstvo zaplatia daňoví poplatníci, sankciu vo výške 120-tisíc za urážlivé výroky a klamstvá ministra na adresu vyšetrovateľov si stiahne zo súkromného účtu ministra exekútor.
Tento prípad nám ukazuje, aký rešpekt má minister vnútra k zákonom našej krajiny. Ignoroval zákon na ochranu oznamovateľov, ignoroval súd. Ponížený minister vnútra sa teraz tvári ako obeť. Žiada súd o zrušenie rozsudku, lebo vraj nestihol reagovať. Minister vnútra, ktorý má pod sebou aparát tisícok úradníkov a právnikov, zmeškal lehotu na súde. Podľa mňa je to naozaj smiešne. Tento minister, ktorý podľa jeho vyjadrení nemá čas si skontrolovať vlastnú elektronickú schránku a ktorému exekútor musí zablokovať súkromný účet, chce teraz budovať nový, lepší a efektívnejší super úrad. Pýtam sa, to vážne? Minister, ktorý nedokáže obhájiť v tom, ktorý sa vôbec nedokáže obhájiť v tomto trapase, chce riadiť bezpečnosť nášho štátu. Je to naozaj smutný obraz našej krajiny. V demokratickej krajine by minister priznal chybu, zaplatil pokutu, rešpektoval zákon, či dokonca by prijal politickú zodpovednosť a zo svojho postu by odstúpil. V autokracii minister zmení zákon, najlepšie aj retroaktívne, a zruší úrad, ktorý si dovolil tú drzosť ho pokutovať.
Dámy a páni, toto je dokonalá ukážka zneužitia moci a osobnej pomsty. Vláda dnes neruší Úrad na ochranu oznamovateľov preto, že je neefektívny. Ruší ho preto, lebo efektívne kontroloval výkon moci tejto vlády. Vláda tvrdí, že cieľom návrhu je odstrániť rozdrobenosť a spojiť agendu oznamovateľov s agendou ochrany obetí trestných činov. Pýtam sa, kto vymyslel tento nezmysel? Ochrana oznamovateľov je agenda pracovnoprávna, ktorej hlavným cieľom je chrániť zamestnanca, ktorý sa rozhodol oznámiť protispoločenskú činnosť na svojom úrade, vo svojej firme, u svojho zamestnávateľa. Agenda obetí je naopak sociálna a kompenzačná. Vláda vytvára inštitucionálneho mačkopsa a čo je na tom najcynickejšie? Vláda používa obete trestných činov ako živý štít pre svoje politické čistky. Presun agendy z ministerstva spravodlivosti na nový úrad môže spôsobiť, že obete trestných činov domáceho násilia, rodovo podmieneného násilia budú v prechodnom období dlhšie čakať na pomoc a odškodné od štátu, ale vláde je to jedno, pretože urobí čokoľvek, aby ovládla ďalší nepohodlný úrad.
Pozrime sa na to, ako chce vláda tento nový úrad riadiť a ovplyvňovať. Doterajší model bol ukážkou toho, ako má vyzerať nezávislosť a odbornosť, ktorú vyžaduje aj Európska smernica. Predsedu alebo predsedníčku úradu vyberala odborná komisia zložená zo zástupcov prezidenta, ombudsmana, mimovládneho sektora. Latka bola nastavená tak vysoko, že cez toto sito by neprešiel hocijaký stranícky nominant alebo trafikant. Vláda toto všetko ruší. Predsedu alebo predsedníčku nového úradu bude voliť parlament priamo na návrh vlády. Vláda si na čelo tohto úradu vyberie svojho človeka. Vládna väčšina v parlamente jej ho schváli. Čo si myslíte, ako bude tento človek chrániť oznamovateľov prešľapov tej vlády, ktorej vďačí za svoju pozíciu a postavenie? Nijako. Bude konať na objednávku tejto vlády. Toto je podobné, ako menovať pytliaka za riaditeľa národného parku, ako menovať konšpirátorku za ministerku kultúry alebo ako menovať poľovníka za ministra športu.
Vláda vytvára úrad, ktorý bude mať v názve ochranu, ale v skutočnosti bude slúžiť na ochranu vládnej moci pred oznamovateľmi. Ešte nebezpečnejšie sú procesné zmeny, ktoré tento návrh zavádza.
Doteraz fungovala ochrana ako štít. Prokurátor udelil oznamovateľovi status a zamestnávateľ nemohol meniť pracovnoprávne vzťahy s oznamovateľom bez súhlasu tohto úradu. Bola to preventívna ochrana. Vláda v návrhu zavádza právo zamestnávateľa okamžite po doručení ochrany žiadať jej preskúmanie. Týka sa to mimochodom aj ministerstiev, štátnych podnikov či podnikov oligarchov. Zavádza aj nové lehoty, revízie aj spochybňovanie oznamovateľov. V praxi to znamená, že ide o zastrašovanie. Predstavte si účtovníčku na ministerstve, ktorá zistí, že sa falšujú faktúry. Nahlási to, získa ochranu, podľa vládneho návrhu zákona ministerstvo okamžite spustí právnu kanonádu. Napadne jej ochranu, spochybní priamu súvislosť a účtovníčka namiesto toho, aby bola chránená, sa ocitne v kolotoči dokazovania, či mala právo sa vôbec ozvať, pardon. Zatiaľ čo ona bude bojovať o prežitie s jedným právnikom alebo sama, ministerstvo proti nej nasadí celý právny odbor platený z našich daní. Tento návrh zavádza podmienku priameho súvisu oznámenia so zamestnávateľom. Lenže korupcia je dnes sofistikovaná chobotnica. Siaha cez spriaznené firmy, cez dcérske spoločnosti, cez externých dodávateľov a teda ak bude návrh trvať na priamom súvise, vylúči z ochrany 90 % prípadov veľkej korupcie. Robí to minister Šutaj Eštok zámerne, alebo len nechápe, ako funguje moderná ekonomická kriminalita? Ja som presvedčená o tom, že minister ju chápe až priveľmi dobre, pretože sám politicky vyrástol v objatí smeráckej korupčnej chobotnice.
Chcem upozorniť aj na ďalší mimoriadne nebezpečný rozmer tohto návrhu, ktorým je skrytá retroaktivita. Mimovládne organizácie varujú, že nové pravidlá umožnia preskúmať a odňať ochranu aj ľuďom, ktorí ju získali už v minulosti. V právnom štáte platí princíp legitímnych očakávaní. Ak občan konal v dôvere v platný zákon a riskoval výpoveď z práce pre verejný záujem, štát nemôže spätne meniť pravidlá a povedať, pomýlili sme sa, už ťa chrániť nebudeme, teraz ťa môžeme z práce vyhodiť. To je pošliapanie princípov právneho štátu. Je to signál každému, kto by chcel v budúcnosti prehovoriť, že ho štát nakoniec aj tak hodí cez palubu.
Neviem, či si vláda uvedomuje ďalšiu vážnu vec v súvislosti s týmto návrhom, a to je, že vláda hrá ruskú ruletu s európskymi peniazmi. Smernica Európskej únie o whistleblowingu z roku 2019 jasne hovorí dve veci. Po prvé, orgán na ochranu oznamovateľov musí byť nezávislý a, po druhé, existuje takzvaná non-regression clause, čiže doložka o neznižovaní úrovne ochrany. Váš návrh, kde vláda vyberá šéfa úradu, túto nezávislosť neguje. Členský štát nesmie prijať zákon, ktorý zhorší postavenie oznamovateľov oproti súčasnému stavu. Váš návrh postavenie oznamovateľov zhoršuje v oboch bodoch. Vláda ruší nezávislý úrad a posilňuje postavenie zamestnávateľov a toto presadzuje takzvaná slovenská sociálna demokracia.
Koalícia si zjavne neuvedomuje, čo robí, hoci Európska komisia už teraz dvíha varovný prst. Tento zákon je priamou pozvánkou na infringement. Ďalší, aby sa nezabudlo, lebo už jeden prebieha, vláda riskuje miliónové pokuty, riskuje zastavenie čerpania plánu obnovy. Stojí vláde pomsta ministra vnútra voči pár policajtom a vyšetrovateľom za to, že pripraví Slovensko o milióny eur? Stojí vláde ego ministra vnútra za medzinárodnú hanbu a finančné straty pre túto krajinu?
Vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon je o strachu. Koalícia sa bojí ľudí, ktorí majú odvahu ozvať sa, bojí sa ľudí, ktorí majú odvahu vyšetrovať korupciu. Spoločenský dopad tohto zákona bude devastujúci. Odborníci tomu hovoria chilling efekt, mrazivý účinok. Ak tento zákon prejde, odkaz pre každú poctivú úradníčku, policajtku, vyšetrovateľa, lekára či zamestnanca bude jasný: buďte ticho, ak prehovoríte, zničíme vás a nikto vám nepomôže. Vraciame sa do čias, kedy sa korupcia tolerovala a statočnosť sa trestala likvidáciou kariéry. Preto vás žiadam v mene právneho štátu a v mene všetkých slušných ľudí v tejto krajine, stiahnite tento návrh. Prestaňte demontovať, demontovať demokratické kontrolné inštitúcie, ktoré chránia verejný záujem. Máte moc zrušiť tento úrad, máte moc prepisovať nepohodlné zákony, máte moc dosadzovať svojich ľudí do nezávislých inštitúcií, ale nemáte moc udržať, pardon, nemáte moc umlčať odvahu a pravdu.
Ďakujem.

No ja budem reagovať v prvom rade teda na pána Pročka, lebo si myslím, že nestihol dopovedať to, čo chcel. Ale skutočne sa tu niečo očividne deje a nebude to ani veľkým prekvapením asi, lebo to očakávame, a potom sa pán predsedajúci čuduje, že aj s takým úsmevom odchádzam od toho pultu, pretože toto je skutočne tragikomické, že tu človek vystupuje s nejakým vecným, odborným príspevkom a pár minút nato bude pravdepodobne useknutá rozprava s tým, že sa tu opakujeme a že stále sme sa nedozvedeli nejaké argumenty a podobne. Pritom ja som napríklad ani nestihla celý ten svoj príspevok, ale však nevadí.
A ono je to také tragikomické, a to ma na tom aj tak pobavilo, lebo čo nám už iné ostáva ako smiech nad tým, čo tu robíte, že keď som sa tak pozerala okolo seba, na vaše tváre, tak som sa aj pýtala, že či vlastne tomu rozumiete alebo nie. Potom tam boli takí ľudia, od ktorých som očakávala, že možno rozumejú, a to bol napr. predseda ústavnoprávneho výboru a ten pritakával. A ja si vravím, on pritakáva, on si píše a potom zahlasuje za. No neviem, či sa mám smiať, či plakať. Že to je, to je to, čo je na tom proste tragikomické. Nehovoriac o tom, že teda ja som ten príspevok nestihla, ale aj tam sa pýtam sama seba, že ja som ho nestihla v prvom čítaní, tak snáď budem mať príležitosť v druhom čítaní, že neuseknete ešte aj to druhé čítanie, lebo napríklad v skrátenom legislatívnom konaní som nemohla vystúpiť, lebo ste z ničoho nič, tak ako som chcela, lebo ste z ničoho nič uťali tú rozpravu. No tak ja sa pýtam, že kde už vlastne máme tie argumenty aj predstavovať. No a pýtam sa aj, že či vám to celé stojí za to. Že ak vás niekto presviedča, že toto celé vlastne nič nespôsobí, lebo to sú len také zmeny maličké, ktoré potrebujeme, a vlastne sa nič nestane, tak si, prosím, v koalícii položte jednu jedinú otázku. Tak prečo to ten človek robí? A prečo nám sem ten zákon priniesol v skrátenom legislatívnom konaní, keď to vlastne nič dôležité neznamená? Pýtajte sa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok. Samozrejme, sa veľmi teším na druhé čítanie, kde budeš rozprávať bližšie ohľadom porušenia tých smerníc, ktorých sa dopúšťa pri schválení tohto zákona súčasná vláda. Ale nedá mi nepripomenúť a musím súhlasiť, že to déja vu ako funguje, ako sa tu schvaľujú zákony, ako tu chodí to, ako prichádzajú SLK-čka, že je to hrôza. A opäť budem apelovať na vládnych poslancov. Vládni poslanci, dva roky ste tu neurobili nič pre obyvateľov, ste tu zvýšili ceny, dane, poplatky, zvýšila sa kriminalita, je zvýšená vnímaná korupcia, kritizujú nás rôzne európske úrady, Európska komisia, protikorupčné neziskové organizácie, po novom v rámci tohto zákona aj komora advokátov, generálny prokurátor. Sa spamätajte. Fakt sa spamätajte, lebo ženiete Slovensko do katastrofy.
Ďakujem.