Videokanál klubu

Ďakujem, pán, pán predsedajúci, za slovo, a teda ďakujem aj za tieto inovácie (povedané so smiechom), predsa len už je 19.00 hod. a 87. rokovací deň o tomto bode, tak áno.
Ale, mimochodom, pán predsedajúci, mňa, mne spomínal náš pán predseda, váš podpredseda Šimečka, že sa vie dokonca aj predsedajúci prepnúť do módu a prihlásiť sa s faktickou poznámkou, takže keby ste mali pocit, že nám, kúsok si treba oživiť ten režim, tak no, predsa len je to lepší spôsob, ako si to urobiť zábavnejším než iní podpredsedovia, ktorí to robili inak kúsok.
No ale poďme ďalej. A viete čo, ja nad tým, nad tým rozmýšľam, že ja SMER najmä, ja som ich vždy považoval za taký akože zlatý fond politického marketingu, a to ako boli sme na rôznych stranách barikády, ale vždy akože to vedeli robiť, ja to, ja myslím, že vlaky zadarmo alebo, alebo vždy tie jadrové reaktory proste riešili aj ceny potravín, proste keď pán premiér akože dačo zavelil, tak to malo hlavu a pätu a ja tomu akože absolútne nerozumiem, že čo sa to tam deje, že tu sa páli politický kapitál na, veď normálne že to tu sa hádže každý deň, proste nikomu to nepomáha, sú tu, idú tu jedny voľby, druhé voľby, proste to nedáva zmysel, že to fakt kvôli trom ľuďom sa tu ako proste, neviem, že ženiete do záhuby.
A aj taký barometer toho je, čo dokonca niekto aj spomenul, že však aj vy viete urobiť námestie, aj vy viete urobiť demonštrácie. Ja si tak predstavujem ako, že SMER zvolá tie námestia, a teraz že článok, že v 14 mestách sa stretli občania a skandovali všetky s Robertom Ficom: „Nižšie sadzby pre korupčníkov!“ (Smiech v sále.) Vieš, že: „Znížme ich!“ Hej, že znížme ich, hej, proste že a naozaj že celý národ volá, petície sa podpisujú, že naozaj, že toto je to, čo ten národ chce, proste nižšie sadzby v trestoch najmä pre korupčnú trestnú činnosť.
No nedáva mi to zmysel a vraciam teda slovo pánovi predsedajúcemu, uvidíme... (Povedané so smiechom. Potlesk.)

Naviažem na kolegyňu Jaurovú v tomto krásnom teambuildingovom duchu. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, milí kolegovia, dobrý večer. A touto cestou si dovolím pozdraviť aj občanov a občianky Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sledujú túto rozpravu, pretože my vieme, že sledujú a že sledujú pozorne, a my im, samozrejme, za to ďakujeme.
Druhým týždňom v tomto ctenom pléne ako zástupcovia a zástupkyne opozície osamote diskutujeme o novele Trestného zákona, pričom počas predchádzajúcich rokovacích dní sme sa nielen koalícii, ale aj verejnosti snažili všetkými dostupnými spôsobmi a argumentmi vysvetliť, prečo skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nielenže nie je dobrý nápad, ale ono to v celej svojej podstate, hĺbke a šírke a rozsahu je to nápad, ktorý sa absolútne nemal stať. Veď si len na úvod zrekapitulujme, že čo do tohto momentu o tejto novele vieme.
Vieme, že táto novela bola napísaná konkrétnou partiou vyvolených. A to, že bola napísaná zjavne pre konkrétnu partiu vyvolených, rovnako očividne na základe ich konkrétnych a osobitých potrieb, pričom celé sa to nejako uťapkalo za zatvorenými dverami. Bolo to prísne strážené, aby to následne bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej či menej odbornej diskusie vláda schválila a rovno nám to sem priamou linkou poslala do parlamentu, a tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a nielen tu, sa zástupcovia koalície nestíhajú čudovať, že o akej predchádzajúcej diskusii tu stále dokolečka rozprávame, že dôrazne pripomíname potrebu riadneho legislatívneho konania pri jednom z najcitlivejších zákonov vôbec, to je naozaj prekvapivé. (Rečník gestom rúk naznačuje úvodzovky.) Ono je to v podstate nevídané, hej, že niečo takéto požadujeme, ako sme si včera večer vypočuli, dokonca je to, je to drzosť, čo si to vôbec dovoľujeme. Pravda?
Aj napriek tomu, že počas rozpravy v tomto pléne bežne sedí hŕstka, aktuálne päť zástupcov koalície, a ktorí sa tvária väčšinou nezainteresovane. Jeden by si pomyslel, že nepočúvajú, lebo nemajú čas, lebo majú iné veci na práci, tak možno predsa len počúvajú, pretože začiatkom tohto týždňa nás zastihla pomerne nepripravených správa o tom, že predseda parlamentu, prezidentský kandidát samozvaný, prvý medzi rovnými, Peter Pellegrini sa stretol s ministrom spravodlivosti pánom Suskom a tiež s generálnym prokurátorom pánom Žilinkom. A následne sme sa, lebo aj to je nový trend, dozvedeli cez sociálne siete, že v novele Trestného zákona je ešte, citujem: „priestor na vylepšenie“. Ale no nie, fakt? Naozaj? Raketová veda, takéto zistenie.
Sme naozaj v šoku, že k takémuto zásadnému uvedomeniu sa museli predchádzať týždne a týždne nášho neúnavného parlamentného boja, ktorý je podporený naozaj teraz už masovými protestmi na námestiach po celom Slovensku, zajtra sa pridá aj Praha, z čoho máme veľkú radosť, plus je to celé podporená, táto naša snaha aj petíciou na stránke www.zastavmeich.sk, ktorej podpora stále stúpa, a pod ňu sa už podpísalo takmer 80-tisíc ľudí, za čo tiež ďakujeme.
Týchto ľudí spája volanie po zastavení tohto nebezpečného procesu. Títo ľudia odmietajú útoky na právny štát, ktorý jednoznačne musí byť v demokratickej krajine nedotknuteľný. A títo konkrétni ľudia preto žiadajú vládu Slovenskej republiky, aby stiahla návrhy zákona, ktorými chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry alebo aj znižovať trestné sadzby nielen, ale, samozrejme, aj za korupčnú trestnú činnosť.
Preto hnutie Progresívne Slovensko opätovne verejne vyzvalo Petra Pellegriniho, aby skrátený legislatívny proces okamžite zastavil a aby stiahol promafiánsky balíček z rokovania tohto parlamentu. Sme totižto presvedčení a presvedčené, že ak vláda chce skutočnú diskusiu o rozumnej zmene v trestnom práve, má použiť riadny legislatívny proces, pretože na to bol vymyslený. Práve tento proces je určený na odstránenie maxima možných nedostatkov a chýb a, samozrejme, tento proces je určený tiež na to, aby návrh mohli slobodne a adekvátne svojej odbornosti, okrem ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora pripomienkovať aj ďalšie nezávislé inštitúcie a odborné organizácie.
Koniec-koncov spomínaný Peter Pellegrini v minulosti opakovane kritizoval nadužívanie skráteného legislatívneho konania. „Je to krivenie celého legislatívneho procesu a hlavne jeho predvídateľnosti, povedal v decembri 2021 pre televíziu TA3. Ešte raz a pomaly, aby sme to mohli spoločne v tomto priateľskom kruku... kruhu precítiť, citát Petra Pellegriniho o skrátenom legislatívnom konaní: „Je to krivenie celého legislatívneho procesu a hlavne jeho predvídateľnosti.“
Toto platilo v decembri 2021. A ja sa pýtam, že dnes to už neplatí, pán predseda? Žijeme novú dobu, novú dobu legislatívnu? Mimochodom, keď už sme pri tomto, tak to porovnanie, roky, medzi rokmi, čísla naozaj nepustia. Súčasná vláda za necelé tri mesiace predložila do parlamentu 15 vládnych návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre porovnanie, za celý rok 2020 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených 20 zákonov, 15 za tri mesiace verzus 20 za rok. To je údaj, ktorý mi poskytol na požiadanie Parlamentný inštitút.
Pozrime sa, čo si táto vládna koalícia na tému skrátených legislatívnych konaní napísala vo svojom východiskovom dokumente, plus následne si to v tomto pléne, samozrejme, aj odobrila. V programovom vyhlásení si dala vláda predsavzatie presadiť, citujem opäť – „návrat ku štandardnému politickému prostrediu demokratickej spoločnosti“. Aktuálne sa nachádzame v pokročilom štádiu 6. schôdze tejto Národnej rady a štandardné politické prostredie demokratickej spoločnosti zjavne dodnes deň nedostalo pozvánku, aby sa pripojilo, pretože stále absentuje, pohrešuje sa, nedostavilo sa, je neprítomné. Namiesto toho my opoziční poslanci a poslankyne tu opakovane hovoríme o tom, čo štandardný legislatívny proces obnáša, a hovoríme to aj z našich vlastných minulých skúseností, pretože keď Progresívne Slovensko bolo mimoparlamentnou stranou, veľa z nás pôsobilo v rôznych mimovládnych organizáciách alebo v štátnej správe. Vtedy sme boli priamo pri tom, ako sa predkladané návrhy zákonov vylepšovali na svoju najlepšiu možnú verziu a to ešte predtým, ako boli zaslané Národnej rade na schvaľovanie, tak aby Národná rada neschvaľovala niečo, čo následne musí opravovať a zažívať tak hanbu v priamom prenose pred celým Slovenskom, viď príklad zo včerajšieho večera v tomto pléne.
Opakovane pripomíname, že skrátené legislatívne konanie je podľa zákona o rokovacom poriadku akceptovateľné iba v troch konkrétnych situáciách. Aké sú teda zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie? Je to hrozna značných hospodárskych škôd, je to ohrozenie bezpečnosti, ale je to tiež ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Poďme si rozobrať tieto situácie jedno po druhej a povedzme tak, ako je.
Skutočnosť je taká, že hrozba značných hospodárskych škôd sa môže zvýšiť práve prijatím tejto novely, pretože tak, ako je predložená, je nielen generálnou amnestiou pre tresty minulé, ale je priam povolenkou pre prečiny budúce. Napríklad chce dať zelenú devastovaniu životného prostredie, pytliactvu, znečisťovaniu vôd a ovzdušia. A toto prichádza pri plnom vedomí, že Slovenská republika má enormný problém s kvalitou, resp. s nekvalitou svojho ovzdušia. A to presa musí vedieť aj táto vládna garnitúra, keďže tento problém tu pretrváva takmer dve desaťročia a dodnes nie je adekvátne riešený. V tomto prípade sa rozhodne nedá použiť ten obligátny alibizmus, ktorý tu často počúvame, kde ste boli posledné tri roky, pretože žaloba Európskej komisie voči Slovenskej republike za nedostatočnú ochranu ovzdušia je za roky 2005 až 2019, čiže takmer jedna k jednej kopíruje roky predchádzajúcich vlád strany SMER – sociálna demokracia.
Vzhľadom na to, že žijeme v krajine, v ktorej nám na respiračné a kardiovaskulárne ochorenia v dôsledku zlej kvality ovzdušia zomiera približne 5-tisíc ľudí každý jeden rok. Predčasne 5-tisíc úmrtí. Primerané by bolo tresty za environmentálnu kriminalitu sprísňovať, a nie uvoľňovať. Tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní je však protichodný. Úprava rozsahu škôd pri porušení ochrany ovzdušia konkrétne hovorí, že o trestný čin má po novom ísť, až keď škoda dosiahne 350-tisíc eur, pričom doteraz to bolo iba 26-tisíc. Tá úmernosť, resp. neúmernosť z 26-tisíc na 350-tisíc eur, to je škandalózne.
Pôvodcom celonárodného znečistenie jednými prachovými časticami je doprava, je to neefektívne vykurovanie domov, budov aj štátnych budov a tieto sú dôvodom takmer 80 % znečisteného ovzdušia na Slovensku. Prečo o tom rozprávam? Pretože práve na čisté životné prostredie je základným ľudským právom. Čiže keď teda konečne dozrel čas na to, aby sme sa rozprávali o masívnom porušovaní ľudských práv, kde treba konať rýchlo, pretože včera bolo neskoro, tak tu to máme, dámy a páni, o tomto masívnom porušovaní ľudských práv by sme tu mali práve teraz v tomto pléne rozprávať kolegyne a kolegovia. Ale nerozprávame sa. Namiesto toho sme na jednom zo zasadnutí výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie od ministra životného prostredia a vicepremiéra tejto vlády pána Tarabu verejne a na záznam, je to dohľadateľné, sme sa dozvedeli, že za znečistené ovzdušie na Slovensku môžu Rómovia a Rómky. A teda pôvodcom celého problému je konkrétne to, že spaľujú plasty. Ja sa pýtam, je to inštitucionalizovaný rasizmus? (Krátka pauza.) Je. Vitajte na Slovensku.
Ďalším zákonným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie bezpečnosti, no aj tu platí, že ohrozením bezpečnosti môže byť práve prijatie tejto novely, tak ako bola predložená. Tento návrh doslova a do písmena vysiela signál, že kriminalita, krádeže a vandalizmus budú v tejto krajine rešpektovanými disciplínami, priam sa volá po tom, aby tu ľudia prekračovali všetky medze. Veď sa len opäť vráťme k tomu, o čom tu rozprávame tak pravidelne. Zmeny hraníc škody, malá škoda z 266 na 700, väčšia škoda z 2 660 rovno na 35-tisíc, značke na... značná škoda z 26 600 na 350-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc na 700-tisíc eur. A všetko je tam, v tomto je povedané, kolegovia, kolegyne, všetko. Nad všetkým sa tu budú privierať oči, ako nad krádežami bicyklov, tak aj nad kom... korupciou najväčšieho rangu, skrátka toto bude krajina zasľúbená pre kriminálnikov. Čo si myslíte, čo sa stane, keď za krádež auta bude iba podmienka? Veď len poďme tipovať normálne po prirodzenej logike, ako sa to celé môže skončiť. Bude krádeží viac, alebo bude krádeží menej? Zlodeji a pytliaci v tomto momente, aj ako toto celé počúvajú, sa štartujú a nevedia sa dočkať.
Dámy a páni, premiér Fico sa pred nedávnom nechal počuť, že nejaké protekčné politické decká tu vyrušujú nepodstatnými témami. Tak sa teda poďme rozprávať o tom, o čom rozpráva aj on sám. Robert Fico, novoobjavený bojovník za ľudské práva. Aleluja! Práve ohrozenie základných ľudských práv a slobôd je totižto tretím, posledným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, tak sa pýtam, je ohrozením základných ľudských práv a slobôd, keď premiér tejto krajiny ľudí delí na normálnych a na tých druhých, tak ako to robil napríklad včera na stretnutí s, so svojím kamarátom Viktorom Orbánom, o tom môžeme diskutovať, pokojne, alebo je ohrozením základných ľudských práv a slobôd, keď táto koalícia kastuje ľudí tejto krajiny na občanov a občianky prvej kategórie a druhej kategórie? Aj o tom môžeme diskutovať niekedy nabudúce, pretože o tom nie je tento návrh.
Táto koalícia, resp. najmä premiér Fico systematicky tu vytvára jednu veľkú dymovú clonu, keď rozpráva o tom, že špeciálna prokuratúra masívne porušuje ľudské práva. Pardon. (Rečník sa napil vody z pohára.) Práve toto je kľúčovým argumentom, prečo ju treba zrušiť, a takto koalícia vysvetľuje aj to, prečo zmeny musia teda prijať expresne rýchlo.
Úprimne, mne príde celé toto opieranie sa o ľudské práva zo strany koalície viac než cynické, špeciálne po tom, ako sme sa v pondelok dozvedeli závery vyšetrovania streľby na Zámockej ulici. Tie totižto potvrdili, že išlo o pripravovaný a dôsledne premyslený zločin z nenávisti, ktorý bol namierený voči LGBTI+ ľuďom. Bol to útok na menšinu, ktorej základné ľudské práva sú tu nielenže systematicky pošliapané, ale queer komunita je aj podlo zneužívaná na vytĺkanie politických bodov. Nevinná smrť, resp. pomenujme to tak, ako to je alebo ako to bolo, pravými slovami, chladnokrvná poprava Juraja a Matúša bola spôsobená teroristickým útokom. Táto udalosť na naozaj nanosekundu v tom veľkom časovom rámci zarezonovala spoločnosťou. Aj sa na chvíľu zdalo, že sa niečo môže zmeniť.
Queer komunita zrozumiteľne spísala svoje požiadavky na vládu, môžeme ich pokojne tak nazvať aktuálne, že požiadavkami na lepší, pokojnejší a bezpečnejší život, minulá vláda tieto požiadavky odignorovala a táto vláda, táto vláda nemá čas, pretože predsa rieši lepší, pokojnejší a bezpečnejší život pre svojich ľudí. Queer komunita je pre vládu SMER-u, HLAS-u a SNS v hľadáčiku opäť z tých najhorších možných dôvodov. Táto vláda chce okrem iného obmedziť financovanie aktivít na zlepšenie verejného povedomia o prijatí a o rešpekte.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová napríklad verejne bagatelizuje a zosmiešňuje vzdelávacke... vzdelávacie a kultúrne aktivity občianskeho združenia Saplinq, pritom táto organizácia, sú to priatelia, takže stojím si za tým, čo poviem, nielenže pre queer ľudí vytvára bezpečné prostredie, tak ako mnohé ďalšie organizácie mimovládne zastupuje štát tam, kde štát dlhodobo a flagrantne zlyháva. Žiaľ, Martina Šimkovičová včera zašla ešte ďalej, keď tým najprimitívnejším a najviac manipulujúcim spôsobom zneužila facebook ministerstva kultúry, aby v duchu toľko proklamovanej novej politickej kultúry šírila nenávisť proti queer komunite. Našťastie slovenská LGBTI+ komunita, ale aj slovenská kultúrna obec sú vo svojej podstate odolné, družné, mimoriadne odhodlané a nápadité, a práve to sú predpoklady, ktoré ich predurčujú k tomu, aby napokon vyhrali nad inštitucionalizovom... nad inštitucionalizovanou homofóbiou a transfóbiou.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som v úvode spomínal, že dianie v tomto parlamente je ostro sledované, tak neviem, ako vás, ale mňa sa denne dosť výrazný počet ľudí pýta cez emailové správy alebo cez sociálne médiá, že kedy už konečne začneme v tomto pléne robiť niečo v prospech ľudí, asi aj vám chodia tie správy, v prospech občanov a občianok Slovenskej republiky, ktorí aj dnes ráno vstali, išli do práce aj tam podali nejaký výkon, boli i duchom, aj fyzicky prítomní, čo sa nedá povedať o tejto strane pléna (rečník použil gesto ľavej ruky), pretože v tomto pléne zástupcovia a zástupkyne koalície buď nie sú, alebo držia bobríka mlčanlivosti, tak si zodpovedzme otázku, že kedy už v tomto pléne začneme naozaj robiť niečo pre, pre ľudí, čo im pomôže. Bude to vtedy, v tom momente, keď údajná proklamovaná sociálnodemokratická vláda začne robiť niečo sociálnodemokratické, keď napríklad sa na rad dostane inkluzívne vzdelávanie v našich školách alebo zvyšovanie bezpečnosti a odolnosti voči extrémom počasia, ktoré sú spôsobené meniacou sa klímou, lebo tie sú skutočným ohrozením životov a majetkov? Prípadne keď príde na rad skutočne bezbariérová dostupnosť zdravotnej starostlivosti o duševné zdravie, ktoré volá o pomoc a už viac to kritické byť nemôže? Alebo keď príde na rad dôstojná a rešpektujúca starostlivosť o tehotné ženy, pretože pôrodníctvo by v zdravej a dobre fungujúcej krajine malo byť základným pilierom dobrého zdravotného stavu celej spoločnosti?
Prečo tieto témy spomínam? Pretože aj v nich na Slovensku sú systémovo porušované základné ľudské práva, a to nie v prípade desiatok vyvolených, ale v prípade státisícov Sloveniek a Slovákov, ktorí, bohužiaľ, majú tú smolu, že sa narodili tak, že nie sú smerácki „naši ľudia“. (Rečník gestom rúk naznačuje úvodzovky.)
Na záver, keď som rozmýšľal, že ako ukončiť toto svoje, svoje rozprávanie, tak som si spomenul na ten slávny Ficov citát, keď ho zastihli na tom poli, tak ako ukončiť alebo najlepšie vystihnúť túto situáciu, asi tak, že nerušte, tu sme pri Gašparoch, Kováčikoch, Koščoch, Bödöroch, Kvietikoch, Kažimíroch, Výbohoch, Brheloch, Kaľavských a mnohých, mnohých ďalších.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Vážené a drahé kolegyne, kolegovia, my tu už vyše týždňa rokujeme o tom, prečo chce vlastne štvrtá vláda Roberta Fica prijať novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. A už vyše týždňa sa tu z tejto strany tejto snemovne naliehavo pýtame, že prečo vlastne, a teda stále nedostávame tie odpovede. A ja si počas celého toho týždňa stále naliehavejšie, ale vlastne naozaj úprimne kladiem otázku, prečo vlastne táto vláda potrebuje až takto nedôstojný spôsob predkladania zákonov a konkrétne takejto masívnej zmeny Trestného zákona.
Ja som teda podobne ako mnohí moji kolegovia prvýkrát poslankyňa, ale do tejto budovy chodím už dlhé roky ako expertka, ako zástupkyňa profesných organizácií, ako konzultantka legislatívy, alebo aj ako obyčajná verejnosť a zažila som tu rôzne garnitúry, rôzne konflikty a konfrontácie, rôzne nádeje a sklamania, a práve preto som si asi myslela, že ako poslankyňu ma môže máločo prekvapiť, ale teda ako sa vraví v oravskej krčme a v klube Pickwickovcov, nikdy nehovor nikdy. A je to už pár týždňov, čo sem chodím v tejto novej role poslankyne a vnímam to, čo sa tu deje naozaj troška z iného uhla pohľadu, pretože už sa zrazu na toto dianie nepozerám iba cez taký selektívne odborný pohľad ani sa takou tou neznesiteľnou ľahkosťou, alebo možno skôr ťažobou bežného občana, ktorý si môže akurát zanadávať a vypnúť televízor, lebo to, čo sa tu deje, sa ma zrazu týka vlastne veľmi osobným spôsobom to, ako tu pracujeme a akým spôsobom prijímame zákony.
Určite by ma nemiatlo, ak by tu prebiehala hoci aj ostrá konfrontácia medzi koalíciou a opozíciou, ktorá to teda, bohužiaľ, neprebieha, hoci je to podstata parlamentarizmu, a väčšinu času ma vlastne ani neprekvapuje dianie v pléne, keďže ho sledujem už dlho, a viem, že táto miestnosť už zažila všelijaké drámy, a keďže som vlastne celkom pozorne počúvala predstaviteľov terajšej vládnej koalície pred voľbami, nezaskočilo ma ani to, že vláda sa pokúša presadiť zákony, ktorými chce chrániť svojich ľudí, svoju beztrestnosť, svoje privilégium stáť nad zákonmi.
Čo ma však naozaj prekvapilo a v podstate zaskočilo, je, ako veľmi je táto darebácka misia nepripravená a akým vlastne amatérskym a nedôstojným spôsobom sa vládna koalícia pokúša tieto pomerne nehorázne zákony presadiť. Premiér Fico kdesi o svojej súčasnej vláde povedal, že keď do pekla, tak na bielom koni. Mne dodnes celkom nie je jasné, čo tým presne myslel, ale keď sa pozerám na povahu a pripravenosť tých legislatívnych a iných návrhov vládnej koalície, tak si vravím, že to peklo na konci vidím celkom jasne, ale kde je, preboha, ten biely kôň?
Keď nedávno poslanci vládnej koalície predložili na výbore pre európske záležitosti takú rezolúciu, ktorou sa snažili odsúdiť konanie slovenských europoslancov, dnes sa k tomu teda vyjadril aj pán premiér v podobnom duchu, pretože poškodzujú národnoštátne záujmy Slovenskej republiky tým, že nemlčia o právnych a legislatívnych prešľapoch súčasnej koalície, ktoré teda, samozrejme, ohrozujú demokraciu, ja som vtedy upozorňovala kolegov vo výbore, že Národná rada by naozaj nemala prijímať rezolúcie, ktoré vypovedajú o tom, že dokonca samotní členovia európskeho výboru nerozumejú pravidlám európskej zastupiteľskej demokracie a role europoslancov v rámci európskeho práva, pretože v tomto prípade už nejde o to, či... že teda koalícia a opozícia má, samozrejme, odlišné postoje, ale skôr o elementárnu úroveň tejto najvyššej zákonodarnej inštitúcie. A mne osobne ako poslankyni tohto parlamentu naozaj záleží na tom, aby zákony a iné výstupy tohto orgánu spĺňali aspoň elementárne náležitosti, mali primeranú právnu úroveň a prijímali sa zákonnými spôsobmi, pretože som presvedčená o tom, že zachovanie istej úrovne parlamentnej práce, kvality a kultúry je dôležité pre nás všetkých bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície.
Diskutujeme teda už ix dní o novele Trestného zákona, resp. ani nie o nej samotnej, ale zatiaľ stále o tom, prečo by sa táto zvláštna novela mala prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Predo mnou tu vystúpili mnohí kolegovia právnici, ktorí v zásade potrebovali iba pár minút na to, aby úplne rozbili argumentáciu v dôvodovej správe na márne kúsky, a vyzerá to tak, že človek ani nemusí byť právnik, aby čo i len pri zbežnom čítaní pochopil, že ten predložený návrh na skrátené legislatívne konanie nedáva vôbec žiaden zmysel, a mne je v podstate aj úprimne ľúto ministra spravodlivosti, že si musel odtrpieť celú túto kritiku, ale, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ktorú nám predložil, ani vo svojich vystúpeniach neposkytol ani jeden relevantný argument k tomu, prečo by sa mala takto narýchlo zlátaná novela Trestného zákona prijímať v skrátenom konaní.
Do toho legislatívneho pekla, ktoré je obsiahnuté v samotnej novele, sa vláda zjavne rozhodla pricestovať nie na bielom koni, ale skôr na nejakom polámanom drevenom trojnohom koníku, ktorý tu v budo... ktorý sa tu v bude kdesi povaľoval ešte od čias Vladimíra Mečiara. Tak totiž vyzerá tá argumentácia, ktorú vláda do dôvodovej správy napísala. Myslím si, že v tej dlhej rozprave už strašne veľa bolo povedané a... a bola rozobraná tá dôvodová správa zo všetkých strán, takže sa sústredím iba na zopár argumentov, s ktorými vláda toto skrátené legislatívne konanie obhajuje.
Viacerí kolegovia spomenuli argumentáciu konaniami o porušení práva EÚ, čiže tzv. infringementmi za nesprávne alebo neúplne transpozície európskych smerníc. Takáto argumentácia je ale na prvý pohľad chybná aj logicky, aj procesne. Proti Slovensku momentálne vedie Európska komisia presne 59 takýchto konaní aktívnych, teda niektoré sú už pomerne dlho aktívne, pričom tieto sa týkajú najrozličnejších typov politík a oblastí politík, ale ja som nejak nezaznamenala, že by sme tu mali na stole iné zákony a iné skrátené legislatívne konania v týchto iných oblastiach politík, a len tak pre... na ukážku tie aktívne konania, ktoré sa vedú proti Slovensku, sa týkajú napríklad protipovodňového manažmentu, napríklad leteckej prevádzky, napríklad ochrany spotrebiteľa, napríklad – čuduj sa svete – korupcie, čo je niečo, čo by celkom mohlo súvisieť s Trestným zákonom, týkajú sa jednotného európskeho trhu, medzištátnej mobility, znečistenia ovzdušia, tam by som si vedela predstaviť skrátené legislatívne konanie, týkajú sa digitálneho obsahu, podpory obnoviteľných zdrojov energie, prania špinavých peňazí a týkajú sa napríklad diskriminácie rómskych detí, čo je jeden z veľmi závažných konaní voči slovenským vzdelávacím zariadeniam.
Máme my tu niekde predložené skrátené legislatívne konania v akejkoľvek z týchto oblastí? V týchto oblastiach nehrozia tie nedozierne škody, pokuty a iné hrozby, na ktoré sa dôvodová správa odvoláva? No zdá sa, že nie. Navyše každý, kto vie, ako funguje celý ten proces infringementov, a teda, predpokladám, že pán Susko a aj pán Fico to vedia, si musia byť vedomí toho, že, samozrejme, Európska komisia nevyžaduje, aby sme prijímali tie zmeny požadované v infringementoch v skrátenom legislatívnom konaní, naopak, Komisia sama nás upozorňuje, aby sme sa neuchyľovali k zrýchlenému legislatívnemu procesu, a štandardný postup je taký, že krajina začne legislatívny proces, ktorý vedie k zosúladeniu tých vnútroštátnych zákonov s európskym právom, a pokiaľ tak urobí, tak Komisia môže pozastaviť alebo úplne zrušiť ten infringement, a často to robí oveľa skôr ako legislatíve vojde definitívne do platnosti. Čiže, zjednodušene povedané, ak by Slovensko začalo úplne štandardný legislatívny proces bez skráteného legislatívneho konania, na ktoré neexistuje zákonný dôvod, je to pre Európsku komisiu dostatočný dôvod, aby konanie proti Slovensku pozastavila alebo zrušila.
Vláda sa vám teda vyhráža Európskou komisiou a jej infringementmi, ale samotná Európska komisia nás vyzýva, aby sme to vlastne nerobili. Čiže ako vravím, tento argumentačný koník je troška chromý. Viackrát tu bolo už spomenuté, že tie infringementy, ktoré dôvodová správa uvádza, tvoria iba zlomok tých navrhovaných zmien v Trestnom zákone. Kolegyňa Mesterová, myslím, vypočítala, že je to asi tri percentá všetkých tých zmien, ktoré tam sú, sú tie, ktoré spadajú pod tie infringementy. A, samozrejme, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a tie zásadné zmeny, ktoré sú problematické, nemajú s týmito konaniami vôbec nič spoločné.
Ďalšia časť argumentácie vlády v prospech skráteného legislatívneho konania sa teda týka toho údajného porušovania ľudských práv. O tom, ako selektívne k tejto téme vláda pristupuje, o tom, ako zavádza či o tých údajných desiatach rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sme dodnes nevideli, tu už veľmi podrobne a vyčerpávajúco pojednali moji kolegovia, chcela by som preto spomenúť ten celkom zaujímavý argument, v ktorom sa vláda odvoláva na Chartu základných práv EÚ a spomína prípad z Bulharska, ktorý už spomínala a trocha rozoberala kolegyňa Remišová, kde existuje rozsudok Súdneho dvora EÚ o neprimeranosti trestu. A zhodou okolností ide o prípad, ktorým som sa zaoberala, lebo sa týka témy práv duševného vlastníctva, ktorým sa dlhodobo venujem. O čo tam išlo vlastne?
No v akomsi obchode v Nesebare sa pri kontrole našlo oblečenie a módne doplnky falšovaných značiek približne vo výške 40-tisíc eur a tento prípad sa dostal teda na súd, pričom bulharské trestné právo určuje za takýto trestný čin porušenia práva duševného vlastníctva ochranných známok minimálny trest odňatia slobody vo výške päť rokov a toto bolo vznesené na Súdny dvor Európskej únie, či je to v súlade s Chartou práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie v tomto konkrétnom prípade považoval tú dolnú hranicu sadzby za neprimeranú a v rozpore s Chartou základných práv EÚ, pretože ak je tá sadzba takto stanovená pre všetky porušenia ochranných známok, neumožňuje sudcovi prispôsobiť trest spoločenskej nebezpečnosti, to znamená, že porušenie ochrannej známky, je, je aj v podstate to, keď si pozriete nelegálne film alebo čokoľvek. To znamená, že, že tá dolná sadzba trestu bola považovaná Európskym súdnym dvorom za neprimeranú. Naozaj počujete dobre.
Tento prípad uvádza vláda ako generálny argument na zmeny maximálnych hraníc trestných sadzieb na komplexnú zmenu filozofie trestných sadzieb a na skrátené legislatívne konanie. Konkrétny prípad, ktorý sa týkal, s odpustením, fejkových kabeliek v butiku v Nesebare, pri ktorom sa Súdny dvor EÚ vyslovene vyjadril iba k problematickosti dolnej hranice sadzby pri konkrétnom trestnom čine, nám tu vláda predostiera ako generálny argument pre znižovanie maximálnych sadzieb.
Povedzte mi, kolegovia z koalície, ktorí tu nie sú, ale ja si ich tu predstavujem, lebo viem, že všetci to pozorne počúvajú, ten prenos tejto Národnej rady, povedzte mi, že či je toto dôstojná a odborná debata, či je toto dôstojná argumentácia, lebo ja som sem naozaj prišla viesť dôstojnú a odbornú debatu, napr. o právach duševného vlastníctva, ktoré je na Slovensku, mimochodom, zatiaľ veľmi výrazne zanedbávané a aj v súvislosti s Trestným zákonom. Prišla táto vláda s nejako... s nejakými novými zákonmi v oblasti duševného vlastníctva a ochranných známok? Prišla napríklad s novelou autorského zákona? Debatujeme my v tomto parlamente, v tomto zákonodarnom orgáne o práve duševného vlastníctva a ochranných známok, ktoré prináša napríklad rozvoj umelej inteligencie? Lebo tam je obrovský súvis s Trestným zákonníkom, vzniká celá séria nového typu trestných činov. No, samozrejme, že nie. Už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Táto vláda potrebuje rýchlo ochrániť konkrétnych ľudí a sú jej na to dobré akékoľvek argumenty. Myslím si, že toto nie je dôstojná debata, kolegovia, ktorí tu nie sú, a myslím si, že takto sa to nerobí... a viete, ako tá veta pokračuje.
Chcela by som preto naozaj úprimne poprosiť kolegov z koalície, je jasné, že budeme mať na väčšinu vecí, väčšinu času odlišné názory. Ale zachovajme, si, prosím, základnú dôstojnosť, česť a úroveň debaty. Predložte tento zákon v riadnom legislatívnom konaní a môžeme aspoň diskutovať o tom, či to peklo, kam nás chcete priviesť, je niečo, čo občania Slovenska naozaj chcú. Ale nerobme, prosím vás, z tohto pléna zasadanie zastupiteľstva vo Fekišovciach a neurážajme sa navzájom takýmito dôvodovými správami a argumentami.
Ja by som bola naozaj veľmi rada, aby sme z tohto parlamentu spravili dôstojné a dôstojnejšie miesto, akým je dnes, aby sme rešpektovali legislatívny proces, aby sme si aspoň trocha dali záležať na argumentoch, ktorými podkladáme legislatívu. Myslím si, že dokonca aj voliči koalície by sa za to tejto Národnej rade poďakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, a teda veľmi oceňujem toto nové zavedenie pojmu zákonom chránení korupčníci, to si určite zapamätám a zužitkujem ešte.
Ďakujem vám všetkým aj za to ocenenie prínosu tej témy alebo toho, že som priniesla tému ochrany životného prostredia. Ja sa vám ale musím priznať, že ja som ešte ani nezačala (povedané so smiechom a smiech v sále), ja sa snažím pomerne striktne držať toho, že hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, tomu sa máme venovať, a akoby to gro, jadro si nechávam na tú obsahovú časť. Ale hovorím si, že vďaka tejto ochutnávke sme mali aspoň priestor na to, aby sme si povedali, že naozaj, hoci sa v doložke k tomuto zákonu píše, že nebude mať dopad na životné prostredie, tak je to absolútna hlúposť, lebo teda sme si ilustrovali už nespočetne veľakrát, aký zásadný dopad by to malo, a koniec koncov priznal by to aj... priznal to aj samotný minister spravodlivosti, a hoci indikoval, že dôjde k nejakým zmenám, tak ja sa tiež priznám, že uverím, až uvidím. Ale zatiaľ nám to slúži skvelo na to, aby sme si ilustrovali to, ako veľmi škodí prijímať v skrátenom legislatívnom konaní zákony, ktoré proste takouto procedúrou ísť nemajú.
Táto ochutnávka nám tiež dala priestor povedať si to, že teda vláda vo všeobecnosti enviro aspekt úplne opomína. Bol to priestor na to, aby sme si dali aj také to upozornenie, kam až môže zájsť stav, kde normalizujeme používanie zbraní medzi ľuďmi, zabíjanie zvierat, a ako by to, že znižujeme tresty za takéto činy, dal nám totiž priestor, aby sme si povedali, že je to tretí najväčší biznis organizovaného zločinu, a možno aj to je tá motivácia, prečo sa to nejakým spôsobom, prečo to táto vláda opomína. Čiže ja som naozaj rada, že nám to, tá ochutnávka dala priestor zamyslieť sa nad touto témou aj z iných uhlov.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, tiež ma potešilo, že si prepojila problematiku skráteného legislatívneho konania na ohrozenie životného prostredia a citovala si ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý, ktorý povedal: „Ochrana životného prostredia nesmie stáť v ceste žiadnej výstavbe.“ To je veľmi príznačný citát pre, pre celý tento proces.
A mňa zaujalo to, že to hovorí vlastne človek, ktorý jednak teda je jedným z hlasných obhajcov tohto skráteného legislatívneho konania a zmien, ktoré sa dotknú ochrany životného prostredia, teda tie sadzby, zníženie sadzieb, pokiaľ ide o, o likvidáciu chránených životných druhov alebo zásahov do, do chránených oblastí. Príznačné je to, že pán minister Taraba sa, vlastne zakladal a bol predsedom a teraz je členom strany ŽIVOT, strany ŽIVOT, ktorá to má v názve, a, a je to strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám.
No a to ma vedie k otázke, ku akým kresťanským hodnotám vlastne a k akej kresťanskej teológii vo vzťahu k životnému prostrediu sa hlási táto strana a pán minister Taraba, pretože ak by sme sa pozreli na stanoviská pápeža Františka a jeho posledné vyjadrenie na klimatickej konferencii v Dubaji, na ktorej inak bol aj pán minister tam, pápež František povedal túto vetu – označil ničenie životného prostredia za urážku Boha. Tak verím, že si to vypočul z úst pápeža aj pán minister Taraba.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi takisto sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, prostredníctvom ktorého má byť prijatá novela Trestného zákona. Ako mnoho z vás vie, ja sa venujem ochrane životného prostredia. Začnem preto veľmi krátkou ilustráciou a citátom, ktorý prepája to, o čom tu rokujeme, práve s témou životného prostredia. „Ochrana životného prostredia nemôže stáť v ceste žiadnej výstavbe,“ toto je výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ochranu prírody pravidelne označuje ako šikanovanie ľudí. Zo žaloby Európskej komisie za znečisťovanie ovzdušia obvinil marginalizované skupiny obyvateľstva. Na post riaditeľa nášho najvýznamnejšieho - Tatranského národného parku si vybral pytliaka a aj ostatné personálne nominácie pod jeho vedením naozaj lámu akékoľvek rekordy, dlhoročných odborníkov a odborníčky rad radom vymieňa za neskúsené stranícke kádre.
A to všetko v čase, keď my tu v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o najrozsiahlejšej novele Trestného zákona za ostatné desaťročia, ktorá má znižovať trestné sadzby aj za environmentálne trestné činy a vrátiť tak ochranu prírody o dobrých dvadsať rokov dozadu. Tomáš Taraba je ministrom všetkého, len nie životného prostredia a podľa mňa to nič nepotvrdzuje lepšie ako to, že voči takémuto zrýchlenému prijímaniu zmeny, ktorá sa tak zásadne dotkne aj životného prostredia, doteraz žiadne námietky nevzniesol. Ja, naopak, ich mám mnoho, preto svoje vystúpenie využijem, aby sme si zopakovali aj úplné základy využívania skráteného legislatívneho konania, pretože, súdiac podľa konania súčasnej koalície, je to skutočne potrebné.
Príprava a tvorba právnych predpisov je jedným z najdôležitejších poslaní zákonodarcu, nakoľko sa vo väčšine prípadov dotkne väčšej časti spoločnosti a bude v rôznych aspektoch života regulovať jej správanie. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti by malo byť tomuto procesu venovaná maximálna odborná pozornosť realizovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami. Práve rešpektovanie procedurálnych pravidiel na prijímanie zákonov je základom pre prijímanie kvalitných zákonov, ktoré prinesú spoločnosti maximálny prospech. Jedným z týchto pravidiel je aj zabezpečiť dostatočný priestor na pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti.
V rámci legislatívneho procesu zákonodarca myslel aj na potrebu prijať právnu normu, ktoré by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti vymedzené zákonom. V Slovenskej republike nazývame právny inštitút, ktorý umožňuje zákonodarcovi použiť pri tvorbe práva mimoriadnu procedúru skráteným legislatívnym konaním.
Český právny poriadok pozná pre podobnú situáciu právny inštitút s názvom stav legislatívnej núdze. Zdôrazňujem slovo núdza. V takýchto prípadoch je možné vynechať klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho práve skráteným legislatívnym konaním.
Zákon však explicitne ukladá podmienky, za akých je možné využiť... využívať inštitút skráteného legislatívneho konania, a tým aj vynechanie inak povinného pripomienkovania navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti, a to len pre prípad, aby Národná rada mala možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie.
Skrátené legislatívne konanie možno podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pod pojmom mimoriadna okolnosť sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala neočakávanie, náhle a nebolo možné sa na ňu pripraviť alebo ju predvídať. Ako príklad možno uviesť počas vojnového konfliktu, invázie, pandémie či prírodnej katastrofy.
Kým riadny legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom, skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou. Ide teda o skutočne výnimočný proces a zákon predpokladá, že parlament bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj najmä preto, že štandardne zákony často ukladajú rôzne obmedzenia a povinnosti a tie sa majú podrobiť širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Skrátené legislatívne konanie je prioritne určené len na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem v extrémnych situáciách, pretože dochádza k popretiu zásad tvorby práva, čo je však kompenzované vysokou spoločenskou potrebou prijať právnu normu v zrýchlenej procedúre.
Tento proces by mal byť preto používaný výlučne v podmienkach skutočného ohrozenia. Takého situácie boli dôvodom jeho vzniku a aj jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe legislatívy, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadanie zákona. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou stanovený takto zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe spoločenských pravidiel a kontroly ich prijímania. Koalícia to, žiaľ, vníma ako prekážku, ktorej sa chce zbaviť. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k takýmto postupom a k urýchlenému pretláčaniu zákonov, ktoré si želá vláda, ohrozuje základné demokratické princípy, ktorými sa riadi naša spoločnosť, a predstavuje nebezpečnú prax aj smerom k budúcnosti.
Problém neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní je však nielen principiálny, ale aj kvalitatívny. Akákoľvek rozsiahla a koncepčná právna norma prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní nedokáže dostatočne naplniť riadnu obsahovú a formálnu kvalitu. Rýchle a účelové prijímanie koncepčných, systémových a rozsiahlych právnych noriem bez riadnej legislatívnej procedúry môže vyvolávať nejasnosti v jej obsahu. Prijatá norma môže byť tiež nezrozumiteľná a nedomyslená. Môže vytvárať diery v zákone, dokonca môže byť až protiústavná, a preto by mal byť inštitút skráteného legislatívneho konania využívaný len a len v mimoriadnych situáciách skutočného ohrozenia ako výnimočný nástroj na prijímanie najmä menších zmien.
Zákonodarca pri prijímaní právnych noriem vyžaduje rešpektovanie a aplikáciu jednotlivých zásad tvorby práva, ktoré sú však neodôvodneným použitím skráteného legislatívneho konania porušované. Jednou z nich je zásada systému práva, ktorá apeluje na to, aby každá nová právna norma bola systémová, teda aby do právneho poriadku vstupovala po riadnom uvážení a ako doňho celkovo harmonicky zapadala. Na naplnenie tejto zásady sa preto vyžaduje, aby proces normotvorby prebiehal bez časového tlaku, aby sa počas tejto procedúry k navrhovanej právnej norme vyjadrili všetky relevantné subjekty. V skrátenom legislatívnom konaní sa však priamo z podstaty tohto inštitútu eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová, o čom svedčia aj mnohé prípady z legislatívnej praxe.
Ďalšou dôležitou zásadou teórie práva, tvorby práva, ktoré je skráteným legislatívnym konaním porušovaná, je zásada stability práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že právne normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné a adekvátne. Požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne alebo účelovo. Práve prehnaný subjektivizmus a voluntarizmus znižuje kvalitu právneho systému a negatívne ovplyvňuje právnu istotu v spoločnosti, ako aj zákonnosť. Právne normy by mali byť aj predvídavé, čo je predpoklad toho, že sa nebudú sústavne meniť a novelizovať. Množstvo ziem... zmien a ich frekvencia nesmie znižovať prehľadnosť systému právnych noriem ani jeho zrozumiteľnosť. Právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene neraz rieši len len čiastkový okruh právnych vzťahov, teda nie je komplexná. Rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť.
Tak sme si hlavne teda pre benefit koaličných poslancov a poslankýň, ktorých tu nie je mnoho, zopakovali teóriu, čo je skrátené legislatívne konanie, aké sú jeho výrazné negatíva, a prečo sa má používať naozaj len vo výnimočných zákonoch podmienených situáciách... zákonom podmienených situáciách.
Pozrime sa teraz bližšie na zamýšľanú zmenu Trestného zákona. V prvom rade chcem upozorniť, že ide o najrozsiahlejšiu novelu Trestného zákona za posledných osemnásť rokov. Zmierniť sa majú napríklad tresty za ekonomickú trestnú činnosť, za trestné činy proti vážnemu ohrozeniu životného prostredia, za korupciu, ruší sa ňou špeciálna prokuratúra, upraviť sa má aj inštitút kajúcnikov a mnoho ďalšieho. Pri niektorých činoch inak trestných sa má dokonca zabezpečiť ich beztrestnosť. Návrh na zvýšenie úrovne škody sa dotkne napríklad trestnosti trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. O trestný čin pôjde až keď spôsobená škoda presiahne sumu 350-tisic eur. Doteraz to bolo 26 600 eur.
Taktiež pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov pôjde o trestný čin, až keď výška spôsobenej škody presiahne sumu 35-tisic eur z pôvodných 2 660 eur. Koalícia teraz teda navrhuje značne oslabiť ochranu prírody a pomyselne ju tak vrátiť o niekoľko desaťročí do minulosti. Ak niekto zastrelí napríklad 17 výrov skalných, nebude to trestný čin, ale len priestupok, za ktorý hrozia iba nižšie peňažné tresty, rádovo v stovkách až tisíckach eur.
Preventívny charakter takýchto trestov je, myslím, celkom jasný. Uvedená novela Trestného zákona pojednáva o rozsiahlych a zásadných systémových zmenách, preto je aj vzhľadom k už spomenutým zásadám teórie tvorby práva a podmienkam aplikácie inštitútu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné, aby takto obšírna reforma prešla riadnym legislatívnym konaním súbežne s kvalifikovanou diskusiou z radov odbornej verejnosti, a to nie len pre oblasť trestného práva.
Navrhovateľ reformy Trestného zákona bol povinný uviesť dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktorými, ako vieme, sú jedine mimoriadne, nečakané okolnosti, ktoré ohrozujú ľudské práva, bezpečnosť alebo pri ktorých hrozia mimoriadne hospodárske škody a ktoré v tomto prípade v skutočnosti neexistujú. Odôvodnenie naliehavosti vládneho návrhu na prijatie Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní spočíva v argumentácii o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie a opiera sa o konanie pre nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smerníc starých z roku 2002, 2011, 2013, 2016 a 2017. Tento argument nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť pre prijatie najväčšej novely Trestného zákona, aká tu bola za posledných 18 rokov, pretože vedomosť o neúplnej alebo nesprávnej transpozícii smerníc má Slovensko už niekoľko rokov, a teda možno konštatovať, že ide situá... ide o situáciu, ktorá nenastala náhle, neočakávane, alebo že by ju nebolo možné predvídať, pripraviť sa na ňu alebo iným spôsobom pripraviť Slovensko na takúto zmenu.
Za povšimnutie tiež stojí fakt, že práve vlády Roberta Fica mali najväčší priestor na transpozíciu uvedených smerníc, a otázkou je, prečo boli smernice v tomto čase nesprávne alebo neúplne transponované.
Ďalší argument na skrátené legislatívne konanie podľa vlády spočíva v potrebe urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, a to najmä majetkovej a hospodárskej povahy. Opäť tu nejde o situáciu, ktorá by vznikla ako mimoriadna okolnosť náhle, neočakávane alebo by nebolo možné sa na ňu pripraviť, prípadne ju predvídať, nakoľko máme už niekoľko rokov vedomosť o celoeurópskom trende znižovanie trestov za niektoré menej závažné trestné činy, popritom však stále platí, že vo... že vo väčšine nástrojov práva Európskej sa stanovuje všeobecná povinnosť členským štátom potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody.
Účinnosť si vyžaduje, aby sankcie boli vhodné na dosiahnutie želaného cieľa dodržiavania predpisov. Primeranosť si vyžaduje, aby sankcia bola úmerná závažnosti činu. Odstrašujúci účinok vyžaduje, aby sankcie mali dostatočný odstrašujúci účinok pre možných budúcich páchateľov a páchateľky.
Dôvody, ktoré vláda deklarovala na prijatie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za politické, a nie zákonné alebo právne. Aplikáciu skráteného legislatívneho konania na obšírny a systémový vládny návrh novely Trestného zákona tak možno považovať za no... za nezákonnú. Ani jedna z navrhovaných zmien nie je vyvolaná mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie. Navyše navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila riziká navrhovaných zmien, považujem za absolútne nevyhnutnú, pretože tie riziká, ktoré to momentálne predstavuje, sú obrovské, preto aplikáciou inštitútu skráteného legislatívneho konania by mohlo dôjsť v tomto prípade k porušeniu zákona o tvorbe právnych predpisov a tým aj k hrubému porušeniu legislatívneho procesu. Je tiež možné, že takýto proces prijímania predmetných zákonov by mohol byť v prípade konanie pred Ústavným súdom považovaný za takú vadu, ktorá by znamenala neústavnosť prijatých zmien celkovo, čo môže byť z ústavného hľadiska skutočne problém.
Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide napríklad aj vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky, keď je opozícii odoprený dostatočný priestor na diskusiu v rámci rokovaní v jednotlivých poslaneckých výboroch alebo tiež v rámci samotného priebehu rozpravy v pléne Národnej rady, kde sa stretávame okrem iného aj so značným nezáujmom koalície o akúkoľvek podnetnú a kvalifikovanú diskusiu. Vzhľadom k uvedenému sa zdá možné konštatovať, že poslanci a poslankyne vládnej väčšiny zámerne nereflektujú požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.
Otázkou prijímania systémových zmien v skrátenom legislatívnom konaní sa Ústavný súd už zaoberal napríklad vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systému zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní najrozsiahlejšej systémovej a koncepčnej novely Trestného zákona za posledných osemnásť rokov.
Ústavný súd posudzovanie legislatívneho procesu v tomto náleze judikoval, že, citujem: „Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou, v povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcov i proti vlastným orgánom a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
V zmysle tohto vyjadrenia Ústavného súdu nezákonné použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania pri prijímaní vládneho návrhu Trestného zákona môže viesť k tomu, že prijatá novela Trestného zákona bude protiústavná. Navyše podľa Ústavného súdu záujem na prijatí koncepčnej, rozsiahlej a systémovej zmeny, ktorej obsah a forma sa medzičasom prehodnocujú a ktorej účinnosť sa v časti posúva ešte väčšmi do budúcnosti, nemožno považovať za reakciu na mimoriadnu situáciu.
Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že, citujem: „Využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej, zmysluplnej diskusii kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti.“
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možná žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia.“
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, hrozí presný opak, teda že prijatie najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie bezpečnosti na Slovensku práve po jej prijatí, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. A ďakujem aj pani kolegyni Remišovej za jej vystúpenie. Takisto chcem upriamiť pozornosť na zvyšovanie hraníc jednotlivých škôd za trestnú činnosť. A presne tá hranica malej škody, ktorá sa má zvýšiť na 35-tisíc eur, je niečo, čo je, čo zasiahne a môže zasiahnuť veľmi veľa ľudí.
Predstavme si bežnú rodinu na Slovensku, ktorá má dve autá, pretože potrebujú chodiť do práce, voziť deti do školy, na krúžky a tak ďalej. Tie autá sú väčšinou v cene možno desať-pätnásťtisíc, maximálne 20-tisíc eur a môže sa stať, že obe autá do výšky 35-tisíc eur tejto rodine budú ukradnuté, no a tento štát to bude považovať za malú škodu. A v prípade, a to len v prípade, čo sa teda nestáva teda veľmi často, že toho páchateľa alebo tých páchateľov polícia chytí, tak bude im hroziť maximálne podmienka. To je niečo, čo je praktický dopad na rodiny alebo ľudí žijúcich na Slovensku, ak bude tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní schválený.
To je niečo, čo naozaj ohrozuje bezpečnosť ľudí na Slovensku, ohrozuje ich majetok, pretože priamo nabáda k tomu, aby ľudia, ktorí sa nevedia inak živiť a živia sa kriminalitou, sa práve zamerali na takéto prípady, pretože budú vedieť, že im nehrozí žiaden veľký trest a že veľmi ľahko uniknú spravodlivosti.

Ďakujem veľmi pekne. Veronika, keď som počúval tvoj prejav, tak... a špeciálne, keď si rozprávala o tom, čo sa bude diať alebo čo sa dialo v Európskom parlamente, som si spomenul na to, ako sme pred dvadsiatimi štyrmi rokmi v tom istom čase študovali v Paríži spolu, a myslím, že aj spoločne, ale aj akože osamote sme vysvetlili našim, vysvetľovali našim spolužiakom, že, že Slovensko už v tom ’99. alebo 2000. už je z toho najhoršieho von, že vlastne už nie sme tá čierna diera Európy, že Mečiar už je nenávratne preč a že v zásade nás čakajú dobré časy, kedy bude znova právny štát, kedy nebude únos štátu, kedy sa Slovensko vysporiada s mafiou a nastúpi, nazvime to, proeurópsku cestu prosperity, lebo vtedy sme ešte boli kandidátskou krajinou, a teraz po tých dvadsiatich štyroch rokoch, špeciálne, keď si čítam hlasova... alebo správu z Európskeho parlamentu, resp. čítam články o Slovensku na Deutsche Welle alebo na Finanacial Times, alebo kade-tade, v Le Monde, tak mám pocit, že znova sa dostávame tam, kde sme boli pred tými dvadsiatimi štyrmi rokmi alebo dvadsiatimi šiestimi rokmi, kedy nad Slovenskom lámu palicu, a teraz nielen investori alebo intelektuáli, alebo novinári, ale celkovo tá verejná mienka.
No a chápem, že si smeráci a hlasáci povedia, tak ako to hovoril niekedy Mečiar, ak si to dobre pamätáte, že to je kvôli tomu, lebo opozícia v zahraničí nadáva na Slovensko. A čo si myslíš, že tí ľudia v zahraničí sú mechom odre... odre... udretí, že proste oni nevedia, že čo sa tu deje, že oni sa ako keby, že vlastne stretávajú len s tými opozičníkmi a ostatných si nevšímajú? (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela nadviazať na to, čo sa tu viackrát spomína, a bolo to teda spomenuté aj v prejave pána poslanca a to je tá častá argumentácia potreby harmonizovať trestnoprávnu úpravu so zahraničím. Dovoľte mi to demaskovať na jednom veľmi konkrétnom a aktuálnom prípade.
Mnohí si zrejme pamätáte z predvolebnej kampane, kedy počas moratória bol vyrobený deepfake, v ktorom účinkoval teda predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vo fiktívnom rozhovore s moderátorkou, s redaktorkou Denníka N, a spolu sa dohadujú na tom, ako zmanipulujú voľby. Včera o tom rozhodla okresná... okresná... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, kde to proste zhodili zo stola, vraj je to tak triviálne urobené, že tomu nikto nemôže uveriť.
Prečo to spomínam? Pretože zahraničné trestné úpravy, napr. teda toľko spomínaný nemecký Strafgesetzbuch, ale aj francúzsky Code de procédure pénale majú obsiahnutú trestnoprávnu reguláciu dezinformácií, ktoré majú tak zásadný škodlivý vplyv, že môžu manipulovať mienkou voličov. Ak sa teda ideme približovať k zahraničným trestnoprávnym úpravám, pre mňa je naozaj že doteraz nezodpovedané, prečo nereflektujeme tie trendy, a tie trendy, podotýkam, nie sú niečo, čo vymyslela včera Bihariová, napríklad teraz nedávno bolo stretnutie v Davose a Davos označil, predstavte si to, práve problematiku dezinformácií, ktoré majú taký obrovský potenciál, že manipulujú verejnou mienkou ako najväčšiu globálnu hrozbu, ktorej najbližšie desaťročie budeme čeliť viac ako environmentálna kríza, viac ako finančná kríza, viac ako čokoľvek.
A je zaujímavé, že my chceme byť takí pokrokoví a túto problematiku náš trestný kódex, resp. predkladaná novela úplne opomenula.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. A ďakujem aj kolegovi Hlinovi za jeho vystúpenie. Spomínal, veľmi správne, záujmy, ktoré sa tu riešia. Včera sme boli svedkom toho, keď pán Burda, ktorý veľmi dobre obhajoval záujmy tejto koalície na presadení tohto promafiánskeho balíčka a dostal za to trafiku v Štátnej komisii za... pre voľby. Naproti tomu pani Radičová sa môže pripraviť na to, že bude môcť aj za zvýšenie kriminality po tom, ako koalícia schváli tento, tento návrh, tento Trestný... túto zmenu Trestného zákona, lebo faktom je, že paradoxne tento návrh na skrátené legislatívne konanie zvyšuje ohrozenie bezpečnosti, a pritom teda v skrátenom legislatívnom konaní by sa mali predkladať zákony, ktoré znižujú ohrozenie bezpečnosti.
Tento návrh neobsahuje žiadnu analýzu dopadov, tak ako bolo povedané, ani žiadnu porovnávaciu analýzu, napriek tomu, že sa potom v médiách používajú argumenty o európskom štandarde, ktoré nie sú podložené žiadnymi analýzami. A ak tieto analýzy existujú, tak si ich vláda a minister nechali pre seba.
Hovoria tiež o tom, že sa nijakým spôsobom nedotýkajú Špecializovaného trestného súdu, ale to nie je pravda, pretože cez skrátenie premlčacích lehôt, cez znižovanie, pardon, zvyšovanie výšky škôd sa dotýkajú aj kompetencií Špecializovaného trestného súdu, ktorý nebude môcť už rozhodovať v nových veciach, ktoré boli doteraz považované za závažné a v budúcnosti sa nebudú považovať za závažné.
Ďakujem.