Videokanál klubu

107-2
To znamená, že my ako opozícia sme sa mohli vo výbore, ktoré sa má tým zaoberať, sme sa mohli vyjadriť sedem minút a ešte, a ešte vlastne nám do toho skákal hlavný veterinár. Takže, takže ja by som chcel vidieť v tomto parlamente počas tejto schôdze ďalšie skrátené legislatívne konanie pri zdravotníctve, pri hospodárstve, pri vnútre, lebo napríklad, keďže neprišiel ten minister pôdohospodárstva na ten výbor, tak som zobral bicykel a išiel som sa pozrieť normálne do Rajky, že teda, že či sú tam nejaké bariéry. A poprechádzal som sa normálne cez Rajku, išiel som hore-dole, a proste boli tam policajti z Finančnej správy a v zásade nechávali prechádzať len autá, ktoré nemali zvieratá na korbe alebo jak sa to hovorí. Ale vôbec neriešili to, že či náhodou tie autá predtým neprevážali zvieratá. Lebo my vieme už teraz, že pravdepodobne sa na Záhorie ten SLAK presunul veterinárom. To znamená, že nekontrolovali, že či náhodou veterinár nechodí hore-dole cez hranice, že možno náš veterinár je lacnejší v Maďarsku alebo, naopak, maďarský na Slovensku a tak ďalej. To znamená, že na to treba myslieť dopredu a myslím si, že sme mohli použiť všetky skúsenosti, ktoré majú ostatné krajiny, respektíve skúsenosti, ktoré sme vlastne získali počas covidu, lebo dá sa to v niečom porovnávať. Ale načo by niekto navrhoval nejaké skúsenosti, keď vie, že o štyri alebo päť rokov tu príde ďalší blázon a navrhne odškodnenie za to, že niekto porušoval pravidlá, ktoré schválila vtedy vláda. Tak načo bude niekto iniciatívny, načo nejaký štátny úradník niečo navrhne, niečo konštruktívne, keď ho potom za to budú ortopédi proste perzekvovať.
Takže ja by som strašne bol rád, aby sme sa naozaj, lebo ja vás nekritizujem, ja hovorím preventívne, tak ako hovorí Lojzo Hlina, poďme sa rozprávať. Dajme výzvu normálne skrz celý parlament, normálne ja ju podpíšem prvú a budem ju rád draftovať, neviem, kto to tu má na svedomí v rámci koalície, a dajme celému Slovensku výzvu, že toto všetky politické strany akceptujú, nikto vás nebude perzekvovať za to, že niečo navrhnete, nikto si na tom nebude vytĺkať politický kapitál, samozrejme, vtedy, keď ministri budú chodiť na výbory, lebo my ho kontrolujeme a nie redaktor televízie Markíza alebo niekto iný.
Takže navrhujem toto, neviem, ako sa to robí formálne, asi pán predseda alebo zastupujúci predseda, alebo už nie, už pán podpredseda parlamentu mi to vysvetlí. A dúfam, že sa počas tejto schôdze zhodneme, opozícia aj koalícia, na tom, ako tlmiť vášne, ale zároveň ako urobiť opatrenia, ktoré bude každý rešpektovať, aby sa nám táto nákaza nešírila. Lebo naozaj, ešte raz hovorím, nie je to len ľudská tragédia pre tých poľnohospodárov, nie je to len ekonomická tragédia pre naše hospodárstvo, je to aj veľká morálna tragédia pre tie zvieratá, resp. je to tragédia do budúcnosti, ak to vlastne nezvládneme, lebo celý jeden sektor nám tu môže naozaj zaľahnúť pod zem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som trošku vypadol z konceptu, lebo vždycky vystupovať po Lojzovi Hlinovi, to je trošku ako po Gottovi spievať, takže odpustite mi tieto malé chyby, ktoré budem robiť.
Ja sa na to pozriem z iného hľadiska, ako sa na to pozrel Lojzo. Ja som chcel pochváliť pána ministra, chcel som pochváliť pána ministra, že vlastne prišla po, od 6. marca, kedy vieme o tom, že je tu SLAK, prišla prvá nejaká legislatívna iniciatíva do tohto parlamentu, alebo nejaké oficiálne rokovanie v tomto parlamente o SLAK-u. Samozrejme, začul som to už, keď sa bavili o tých odškodneniach pre tých, čo porušovali covidové opatrenia, ale nebol to žiadny bod. A zároveň ho chcem pochváliť, lebo naozaj jeho ministerstvo si všimlo, ideme konať preventívne a ideme náhodou, keby sme potrebovali zatvoriť vzdušný priestor, alebo napr. keby sme potrebovali obmedziť drony, ktoré budú lietať a fotiť atď., tak myslia dopredu aj na málo pravdepodobnú situáciu, ale proste urobia zákon a urobia to cez skrátené legislatívne konanie, ktoré je naozaj potrebné. Naozaj lebo proste sa to môže šíriť, a preto budú mať zákon a budú môcť zakazovať proste tým dronom lietať.
No ale čo robia iné ministerstvá? Ja by som chcel vedieť, že čo robia iné ministerstvá? Ja len pripomínam, že na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prišiel minister až na štvrtýkrát. Dobre hovorím? Na štvrtýkrát a 45 minút nám povedal to, čo hovoril ráno v televízii. Bez možnosti interakcie, lebo tú interakciu, na ktorú sme mali čas, si využil pán Becík, aby loboval za to, že aby nezabili všetky kravy, ale len niektoré, ktoré proste nie sú vo veľkých chovoch.

Pán predseda, ja by som len chcel upozorniť, že ani pán Gašpar nemal procedurálny návrh. To, že idete podávať procedurálny návrh (potlesk), že idete podať disciplinárne, nie je procedurálny návrh, tak nech to platí pre všetkých proste. Pán predseda, prosím, merajte ale rovnakým metrom. To je všetko. Však si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Ja len naozaj v krátkosti, že hej, že treba proste si stanoviť priority, že čo je prioritou tejto krajiny. A áno, dobre si povedal, že je to smutné, keď sem potom chodia rôzne návrhy zákonov, ktoré, človek až krúti hlavou, že čo to tu vlastne riešime. Jak aj napríklad dneska tie odškodnenia pre tých ľudí, ktorí teda nedodržiavali opatrenia počas covidu.
Ale keď mi ešte pán predsedajúci dovolí, ja len v krátkosti pre pána Hazuchu mám jeden odkaz takto verejne, že parlamentný inštitút, neviem, či ste si všimol, vypracoval porovnanie cien vodného stočného, ktoré sme my zadali, takže možno pre zaujímavosť, tak si pozrite.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené dámy, páni, ja skúsim byť veľmi vecný a krátky. Možno len taký apel úplne na začiatok, ale veľmi dôležitý na vás, pán minister, ak aj máte dobré úmysly v rámci tohto zákona, v rámci tohto návrhu, tak dajme veľký pozor na to, aby sa v rámci tých ďalších zákonov, alebo v súbehu s ďalšou legislatívou, ktorá sa tu nosí k tejto veci, nestalo to, že nejakým spôsobom sa nebodaj znemožní alebo sťaží vývoz odpadových vôd, žúmp na čistiarne odpadových vôd. Dajme na toto veľký pozor, aby sa to nesťažilo, lebo to by bolo naozaj pohromou veľkou pre celé Slovensko. Ja som teda starostoval v blízkosti Bratislavy v jednom z tzv. satelitov, neslávne známych, ale teda tam to bol veľký problém aj počas môjho pôsobenia. Ako som už spomenul, nebudem to hovoriť celé od začiatku, darmo, obec alebo mesto podá, alebo naprojektuje, podá žiadosť o stavebné povolenie, keď to potom čaká 900 alebo 1 000 dní, ako bolo aj v našom prípade, 1021 dní, naozaj že šialených dní. Ten problém s tými vývozmi je, ten problém s tými vývozmi sa zhoršuje, keď sa stanú nejaké neočakávané situácie, ako napríklad aj teraz, že sa teda rekonštruuje most cez Malý Dunaj, a tým pádom to nie je kam vyvážať. Ďalšie možnosti pre sever, alebo teda horný Žitný ostrov, na juh od Bratislavy je Šamorín, je Petržalka, je možno, už sa to nosilo aj do Galanty, keď nebolo kam inam, čiže naozaj potom čím ďalej to je, tým sa tá cena predražuje. Najväčší problém je, že je to mŕtva voda, čiže vy máte dovolených len dva, tri, štyri, päť fúr denne, a preto je tá cena vysoká. Keby ste ich vedeli nosiť násobne viac, tak aj tá cena ide nízko, čiže je to pomerne jednoduché a navyše najmä tu na západe Slovenska v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti my sme boli odkanalizovaní do Šamorína a tam platilo to, že vodárenská spoločnosť túto činnosť nevykonáva. Vykonávali ju teda súkromníci a súkromní živnostníci s príslušným a potrebným oprávnením. Čiže toľko k tomu, že prečo je to také drahé.
Deje sa to hlavne kvôli tomu, že to niet kam vyvážať. Tých čistiarní odpadových vôd je jednoducho nedostatok a tam, kde je nedostatok, tak tá cena lieta hore. Vrátim sa ešte na chvíľočku aj k tomu, že prečo tie povolenia trvajú tak dlho na tých okresných úradoch, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ale my máme na týchto okresných úradoch spadajúcich pod ministerstvo vnútra tzv. odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré vydávajú tieto stavebné povolenia. A tieto odbory starostlivosti o životné prostredie nespadajú, tak ako by sa vám možno všetkým na prvú zdalo a javilo, pod životné prostredie, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. Čiže vlastne partnerom samospráv, miest a obcí pri situácii, pri riešení situácií s odkanalizovaním je paradoxne minister vnútra keď už tá posledná inštancia a nie minister životného prostredia. Čiže toto by sa malo vecne, aj teda organizačne upratať a verím, že tu bude možno taká iniciatíva aj teda z vašej strany v najbližšom období, lebo toto je už dlhoročný problém, ťahá sa to, nerieši sa to a potom tam vzniká to, že kompetenčne to nie je absolútne dobre vyriešené.
Čo sa týka teda toho, že prečo to tak dlho trvá na tých okresných úradoch, samozrejme, nedostatok personálnych kapacít, prakticky to isté, čo hovorila správa NKÚ aj minule pri katastrálnych odboroch. Na výbore sme ju mali asi týždeň, dva dozadu. Však to sa dá aplikovať presne aj na tieto iné odbory, ktoré sú na okresných úradoch. A okrem toho, že teda je nedostatok tých pracovníkov, tak tí, čo tam sú, tak nám sa stalo viackrát to, že jednoducho keď videli, že sa ten termín blíži a nestíhali vydať to stavebné povolenie, tak sa to robí cez tzv. žiadosť o doplnenie.
A táto žiadosť o doplnenie prichádza niekoľkokrát podľa potreby, podľa toho, koľko času potrebujú niekedy na ten úkon a na to konanie, a to je, žiaľ, také prekliatie celého tohto konania. A potom nadriadený orgán, v našom prípade to bola vždy Trnava, samozrejme, dala najavo, alebo napísala, že sa tieto žiadosti o doplnenie nemôžu takýmto spôsobom vinúť celým konaním, že to nie je normálne, to nie je možné, čiže znovu to nejakým spôsobom potom vrátila.
Čiže máme tu strašne veľa nedokončených domácich úloh, strašne veľa roboty. O tejto téme by sa tu malo diskutovať za účasti 150 poslancov a poslankýň aspoň desať hodín aby sme prišli na všetky nuansy. Nedá sa to robiť takto, že nás je tu pár a opakovane je tá situácia alarmujúca, nič nové sa nedozvedáme. A čo je najsmutnejšie na tom celom, tak aj keď som vám dal v tom predchádzajúcom vstupe za pravdu, pán Hazucha, s mnohými vecami, tak dôležité je povedať, že posledných 20 rokov, z toho 15 rokov tu naozaj vládol Robert Fico a tam by som očakával to, že už vy poviete, že naozaj že sa tu proste zameškala robota na tomto celom. Tu už by som si nezatváral oči byť vami, lebo ak je to tu dobabrané, tak je to tu dobabrané vďaka tomu, že naozaj za posledných 20 rokov sme si tieto úlohy neurobili. Mňa to naozaj mimoriadne hnevá, lebo ja som si odčakal na to stavebko tri roky prakticky kalendárne, a beriem to už pomerne osobne, že to tak dlho trvalo a zhodou okolností na veľké prekvapenie, bolo presne to stavebné konanie potom vydané v ten deň 25.10.2023, keď som nastúpil sem do Národnej rady.
Čiže ak to máme dobabrané, ak sa to desaťročia neriešilo, tak sa to neriešilo najmä vďaka tomu, kto tu vládol a ako tu vládol. A ak sa my v roku 2025 tu bavíme dve hodiny poobede v stredu o tom, že nemáme dobudovanú vodovod a kanalizáciu ani len v Bratislave, Košiciach, Žiline alebo Nitre, tak sme asi niekde urobili chybu. Tak ste asi aj vy niekde urobili chybu. Takto sa to naozaj nedá robiť, takto sa nesmie vládnuť, keď sa tu dostaneme naozaj v roku 2025 v krajine európskeho priestoru na to, že my máme už dávno v tých obciach vybudované optické siete a optické pripojenie na internet a nemáme tam pitnú vodu a naozaj ľudia chodia s kýblami, aj na Gemeri sme to videli v obci Babinec, myslím, s kýblami po pitnú vodu do jedného žriedla, ktoré majú niekde v strede obce. Naozaj že už trošku by sme sa mali zobudiť, ale aj vy hlavne a nepredkladať tu kadejaké nezmyselné renty a blbosti, ale mali by sme sa konečne zaujímať o to, ako odkanalizovať a dať pitnú vodu na celé Slovensko.
Naozaj tu riešime v roku 2025 takéto neuveriteľné veci, naozaj neuveriteľné. Ďakujem pekne.

Vďaka za slovo, aj vám pán kolega Hazucha za vaše vystúpenie. Ja si to vážim, že ste vystúpili. Ja to beriem v podstate ako pamätný moment. Prvýkrát som vás tam videl za tým kecpultom.
Kolegyňa Plevíková bola možno aj v šoku, lebo si to musela odfotiť. Žartujem, žartujem.
Povedali ste, že konečne sa niečo začína robiť. No hurá, hej, je rok 2025. Ale ono tiež treba tlmiť nadšenie, pretože chcem pripomenúť, že nebolo to až tak dávno, čo enviromentálny fond navýšil úroky na úvery pre samosprávy. Najskôr to išlo na 2 %, potom to bolo stiahnuté na 0,5, lepšie, ale ešte stále je to päťkrát viac ako predtým, keď to bolo 0,1, hej. A ja to vnímam ako ďalšiu nezmyselnú bariéru pre obce a celkovo pre samosprávy na ceste za tým, aby sa rozvíjali, aby sa obnovovali a tie obce si naozaj prechádzajú tortúrou, keď budujú tie vodovody a kanalizácie. Veď to je jedna bariéra za druhou. Obstarávanie, projekty, dotácie, niekedy sa to opakuje ikskrát, to je olympijská disciplína, hej? A veď diskutujme, povedzme si, že tak je enviromentálny fond, je to banka, sú to monopoly, alebo je to prostriedok, ktorý vyberá od znečisťovateľov peniaze, aby ich dával na zlepšovanie životného prostredia. Povedzme si, ako vnímame enviromentálny fond. No ja si myslím, že 0,5 pre samosprávy, že pre mnohé je to nedosiahnuteľné. Ale diskutujme, že či naozaj takto chceme s tými peniazmi fungovať.

Vďaka, kolega, za vystúpenie. Len aby som trošku korigoval, hej, že ten začiatok, že nie sme nadšení, sme obozretní, preto som aj povedal, že v prvom čítaní tento návrh podporujeme, ale v tom druhom čítaní si budeme dávať o to väčší pozor na, presne z rovnakých dôvodov ako vy, na to, že sa nám tam môžu objaviť nejaké pozmeňovacie a doplňujúce návrhy a budeme k tomu naozaj citlivo a obozretne pristupovať.

22-2
Čiže obrovský rozdiel na rodinný rozpočet, ak má niekto a keď nemá vybudovanú kanalizáciu. Zodpovednosť ináč za budovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská, avšak odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia a vraj ministerstvo ich zase odkazuje na BVS-ku. Jediné, čo sa udialo, že teda sa vybudovala nejaká tá hlavná ulica, ale ostatní ľudia čakajú už približne 30 rokov. Ľudia sú naozaj doslova rukojemníci tejto situácie. A oni aj veľmi intenzívne komunikujú, dokonca sa snažili ako keby aj teraz cez, aktuálne čo je medzirezortné pripomienkové konanie otvorené k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, sa snažia docieliť to, aby sa aj žumpy stali, aby boli regulovanou činnosťou vodárenských spoločností, pretože naozaj ani vodárenská spoločnosť vraj im nedokázala povedať, že prečo je tá suma taká vysoká, aká aktuálne je a má to naozaj veľké dopady. Čiže to je aktuálna ich aktivita.
Posledné asi čo spomeniem, čo je možno také zaujímavé, mám tu ešte dva príklady, ale už asi posledný, aby som vás zase s tými situáciami životnými toľko nezahltila, posledné spomeniem okres Rimavská Sobota, kde sme boli aj teraz na výjazdovom rokovaní klubu, som išla povedať že vlády, nie ešte zatiaľ, zatiaľ len klubu.
V okrese Rimavská Sobota majú tam naozaj že obrovský problém s kvalitou pitnej vody a tá predstavuje aj zdravotné riziko, čo bolo teda zodpovednými úradmi potvrdené. Ide o 37 obcí v okrese a vláda im minulý rok počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. A tu by som možno tiež adresovala pánovi ministrovi, že možno by sa mohol spýtať na túto situáciu, že ako to vyzerá, alebo čo sa v tejto veci deje. Ďakujem veľmi pekne, budem rada, keď ma budete počúvať. Vláda im teda prisľúbila počas výjazdového rokovania pomoc. My ste teraz teda boli v okrese Rimavská Sobota, a teda asi si, keď si zodpovieme otázku, že čo sa zmenilo, hádajte, nič.
Pritom tento stav ako keby že ohrozuje fungovanie naozaj základných aj materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby. A ja si myslím, že keby toľko energie, ktoré dala vláda za posledné tri mesiace do riešenie osobných sporov a nejaké riešenia ambícií jednotlivcov, keby toľko energie dali do riešenia problémov ľudí na Slovensku, tak ja verím, že by sme možno, že by sme tu nemuseli o tých všetkých problémoch rozprávať. Nemyslím to teraz len za tri mesiace, ale možno dlhodobo keby tá energia sa presmerováva tam, kde to je naozaj potrebné.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a teším sa aj na diskusiu s pánom ministrom.

14-3
No tak nečudujme sa, keď to máme desaťročie po životnosti, že potom prichádzajú takéto prekvapenia a ľudia sú odkázaní na to, že cez deň nemôžu prať, fungovať, žiť normálne a musia si chodiť s vedierkom do cisterny pre vodu. Čiže preto potrebujeme presné dáta. Bez dát jednoducho to tak funguje, že nemôžeme riadiť ani systém, ani štát, ani prijímať vôbec nejaké funkčné alebo cielené, efektívne opatrenia a vonkoncom nie stanovovať priority, či účinne kontrolovať nejaké plnenie zákona ako takého.
Keď spomínam kontrolu, tak to je tiež zaujímavá pasáž, napriek tomu, že už od minimálne roku 2019 sú na stole jasné pomenované dôvody a riešenia, a teda aj v čase prebratia ministerstva, pán minister vedel teda, že do čoho ide a čo ho čaká, pretože aj jemu, tak ako nám, aktuálnym poslancom, chodili správy od NKÚ na email, tak do dnešného dňa tá kontrola nebola pokrytá v tom návrhu dostatočne. Prečo je to dôležité? No dôležité je to preto, lebo to roztrieštenie funkcií alebo teda tej kontroly je tak naširoko, že už to ani širšie nemôže byť. Len schválne, anketová otázka, kolega Kalivoda, že vieš, kto kontroluje vodárenské spoločnosti? Zrazu sa držíme rokovacieho poriadku.
Tak kontroluje ministerstvo životného prostredia, kontrolujú okresné úrady, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, samotné ministerstvo vnútra, ÚRSO, ktoré je pod ministerstvom hospodárstva a Úrad verejného zdravotníctva, ktoré je pod ministerstvom zdravotníctva. Čiže umbrella piatich organizácií, tak a potom to tak aj vyzerá, hej, že keď sú zodpovední všetci, tak nie je zodpovedný nikto.
A aj tu má Najvyšší kontrolný úrad veľmi dobrý point, budem citovať zo správy, tej z roku 2024: "Ministerstvo životného prostredia spolu s okresnými úradmi nevykonávajú v dostatočnej miere svoje povinnosti štátneho dozoru a dohľadu spojené s tvorbou a plnením plánu obnovy, finančnej rezervy a ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona. Za kontrolované obdobie ani jedna ich kontrola nesmerovala do oblasti preverovania stavu vo sfére obnovy vodárenských spoločnosti, teda vodárenskej infraštruktúry či tvorby a použitia účelovej finančnej rezervy", koniec citátu. A práve preto chcem využiť tento priestor, aby som aj vyzval pána ministra Tarabu, aby otvoril s ostatnými rezortmi, s ostatnými ministrami alebo štátnymi tajomníkmi, alebo v akom zložení to bude, to je v podstate jedno, ale aby sa otvorila tá debata na tému, ako dostať vodárenstvo pod, ako sa hovorí, jednu strechu. Aby sa zaistil stav, kedy budú kontroly naozaj účinné a komplexné a povedú k náprave toho zlého stavu, o ktorom sa rozprávame.
No a zároveň chcem vyzvať, aby, keď sme teda povedali, že toto je prvý nástrel, alebo teda prvý krok, noha vo dverách, tak aby sa dopracovala aj ďalšia potrebná legislatíva, pretože je potrebné vyriešiť aj precenenie majetku vodárenských spoločností aj spomínaná pasportizácia, zároveň je potrebné metodicky usmerniť vodárenské spoločnosti v tom, ako konkrétne majú účtovne riešiť povinnosť využívať zisk z regulovanej činnosti výhradne na túto činnosť. No a je tiež potrebné vypočuť hlas vodárenských spoločností a konečne zmeniť nastavenie, akým ministerstvo hospodárstva a ÚRSO pristupujú k vodárenským spoločnostiam ako takým, pretože na jednej strane ich škrtíme a na druhej strane kvôli poruchám a prestarnutej infraštruktúre máme, ako som hovoril, straty vody.
Tieto strany sú podľa štatistického úradu vo výške 92 125 900 m³ vody, čo pri priemernej cene znamená strata v hodnote 117 377 609 eur za jeden jediný rok.
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa nie nadarmo nazývajú verejnými, hej? Ich vlastníkmi sme my všetci, obce ako akcionári vodárenských spoločností, ale pretože sa tu 20, 30 rokov pristupovalo k téme obnovy infraštruktúry absolútne macošsky, tak si to naozaj dnes žiada radikálne iný, aktívny postup štátu. Mám za to, že investičný dlh je príliš rozsiahly na to, aby si s ním vodárenské spoločnosti, teda obce, poradili samy. NKÚ, podľa nás, naozaj adekvátne poukazuje na viaceré problémy regulačnej politiky a tvorby regulovaných cien, a tu je tiež zmena potrebná čím skôr.
No a ďalšia vec, o ktorej sme sa už s pánom ministrom pri jednej príležitosti rozprávali a on vtedy naznačil, že má túto problematiku na radare a pevne verím teda, že príde ku zmene, tak problematická je právna forma. Z hľadiska právnej formy totižto sú vodárenské spoločnosti akciovkami. Akciovky sa logicky riadia Obchodným zákonníkom.
Na jednej strane sú obce akcionármi a ich akcionárske práva a povinnosti sú dané obchodným právom, no zároveň tie isté obce sú orgánmi verejnej správy, ktoré v oblasti zabezpečovania pitnej vody svojim občanom majú celý dlhý rad povinností, ktoré patria do originálnych kompetencií obce a vyplývajú teda zo zákona o obecnom zriadení.
Preto je naozaj viac než žiadúce, aby vodárenské spoločnosti ako akciové spoločnosti získali osobitnú definíciu a samostatnú legislatívnu úpravu v obchodnom práve, ktorá zohľadní ich činnosť ako subjektu verejného práva, ktoré konajú vo verejnom záujme. Ono totižto prax ukázala, že rovnaká právna úprava pre vodárenské akciové spoločnosti ako pre hocijakú inú akciovku naozaj nie je vhodná, pretože inak sa bude naďalej opakovať jav, na ktorý Najvyšší kontrolný úrad pravidelne upozorňuje, a síce, že vodárenské spoločnosti sú akciovky, a potom je iba a len na rozhodnutí akcionárov, či disponibilné zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na to, na čo ich používať majú, čiže do verejného záujmu a na jeho plnenie, ktorým je teda bezpečná, spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov a kanalizácií, alebo nie, a to alebo nie sa nám stáva dosť často. A potom sme svedkami toho ako verejné vodárenské spoločnosti platia dary, reklamy, propagáciu spoločností a míňajú približne taký istý objem peňazí, ktoré boli použité z plánu obnovy na piár. Tak ja sa pýtam, že čo je dôležitejšie, čo je väčšou prioritou vodárenskej spoločnosti, funkčné vodovody a kanalizácie alebo reklama v médiách, kde dokonca tá vodárenská spoločnosť ani nefiguruje, hej, že máme vodárenskú spoločnosť z východu, ktorá si platí reklamu na západnom Slovensku, tak potom to má aký zmysel? Budem končiť.
Popravde som veril teda, že bude tu väčšie zastúpenie koaličných kolegov a kolegýň, ale tak aspoň pre verných a správnych chcem povedať aj vzhľadom na to, že s kolegyňou Hanuliakovou sa tejto téme venujeme veľmi dlho a máme príliš veľa návštev rôznych obcí o rôznych častiach a okresoch a regiónoch Slovenska, že oblasť vodárenstva naozaj potrebuje zásadnú zmenu prístupu, nielen tú legislatívnu, o ktorej dnes rozprávame, legislatívnu rekonštrukciu, ale naozaj zmenu paradigmy a naozaj nestačí iba hodiť povinnosti na vodárenské spoločnosti, preniesť to teda na obce a na mestá. Je potrebné obciam aj pri tom momente, keď sa trápia s tým budovaním základnej infraštruktúry, poskytnúť z pozície štátu naozaj najväčšiu možnú pomoc, či už finančnú, neklásť im zbytočné nezmyselné bariéry, napr. pri čerpaní prostriedkov z envirofondu, poskytnúť im odbornú, metodickú, personálnu pomoc, aby si dokázali plniť tú povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva.
Opäť sa vrátim k jednému tomu citátu, ktorý som videl aj nedávno, keď bol teda svetový deň vody, jeden kolega, z týchto radov to bolo, napísal na Facebook, že bezpečný prístup k pitnej vode, inak použil náš slogan, lebo my často hovoríme o bezpečnom prístupe k pitnej vode, je základné ľudské právo, tak ja verím v to, že je to naozaj základné ľudské právo, ale na Slovensku je ohrozené toto základné ľudské právo nielen tam, kde ľudia už sú pripojení na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu, ale, žiaľ, sme v takom stave, že toto základné ľudské právo je ohrozené aj tam, kde už vodovody a kanalizácie vybudované sú.
A opakujem, že áno, súhlasím s tým, že tento návrh je prvý krok, s ktorým sa ale netreba uspokojiť, pretože toto je len, nechcem to prehnať, ale 0,0 nič, my musíme ísť oveľa ďalej, oveľa ďalej a vo väčšej spolupráci. A treba si čím skôr po prijatí tohto zákona, ak teda nebude, s prepáčením, zbastardený nejakými prílepkami besnými, tak si sadnúť za stôl a pripraviť naozaj komplexný plán, poviem to možno expresívne, záchranu kritickej infraštruktúry a tá legislatívna stránka veci bude naozaj iba jednou čiastočkou tej záchrany.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu diskusiu.

14-2
A tá najnovšia bola v auguste minulého roka doručená sem do Národnej rady Slovenskej republiky a do dnešného dňa nebola prerokovaná gestorským výborom, čiže výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ak sa pýtate prečo, tak lebo Huliak. A tu chcem touto cestou opätovne vyzvať nového predsedu agro- a envirovýboru, aby si tú správu našiel vo svojej zásuvke alebo na poličke, alebo kdekoľvek sa tá správa nachádza, aby jej venoval patričnú pozornosť, pretože to je v popise jeho práce aktuálne a ideálne, aby ju zaradil na prerokovanie, aby pán predseda Andrassy mohol opäť prísť do tejto inštitúcie a detailne informovať poslancov a poslankyne o tom, čo Najvyšší kontrolný úrad vo svojich zisteniach, vo svojich kontrolách zistil a čo zosumarizoval do svojej správy.
Podľa alarmujúcich zistení, pretože z môjho pohľadu sú naozaj alarmujúce, NKÚ investičný dlh v kritickej infraštruktúre dosahuje aktuálne odhadovanú sumu, ktorá prevyšuje 10 miliárd eur, slovom desať miliárd eur.
A ten dlh, keby sa niekomu núkala tá ľahká argumentácia, veď čo ste robili za minulej vlády, za Ódora, za neviem koho, tak tento dlh, samozrejme, nevznikol z noci do rána, to si hádam všetci uvedomujeme. A ten dlh narastá a systémové opatrenia neprichádzajú a dnes ani len nie sú k dispozícii nejaké konkrétne verifikované dáta o tom, v akom stave sa naše siete nachádzajú. Vzhľadom na už spomínaný veľmi špecifický spôsob transformácie štátnych podnikov, vodární a kanalizácií na obecné vodárenské spoločnosti ani jeden, ani jeden jediný orgán štátnej správy neplní funkciu zakladateľa a tým ani funkciu dohľadu nad výkonom prác vo verejnom záujme. V dôsledku toho, že nám absentuje zakladateľ, napríklad nie je možné vo vodárenských spoločnostiach vyžadovať uplatňovanie dôležitých aspektov výkonu práce vo verejnom záujme a to i napriek tomu, že zásobovanie vodou je bezpochyby, a hádam sa na tom zhodneme, prácou vo verejnom záujme. Ako už aj pán Andrassy hovoril, straty vody z objemu vody určenej na realizáciu sa v prípade štyroch kontrolovaných subjektov pohybovali na rozmedzí niekde od 25 do 33 percent. V praxi to znamená stratu vyše 51 miliónov kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale ku spotrebiteľovi sa tá voda nedostala. 51 miliónov kubíkov vody. Toto poukazuje na to, v akom stave máme našu infraštruktúru, naše rúry, naše siete, aká je tá sieť vodovodná zastaraná a aké úniky sa nám tu dejú dennodenne pod našimi nohami a, prosím pekne, deje sa to za tie peniaze, ktoré takto vsiakli do zeme, za tie peniaze už sa mohla realizovať v čase, v priestore časť opráv a obnovy, ktorú tak veľmi potrebujeme.
No a my sa nachádzame teda v parlamente, ktorý tieto zistenia je len schopný akceptovať a vôbec nejako vstrebať na priestore, ktorý na to je vytvorený, ale ani ich vziať na vedomie.
Dobre, poďme k tomu bodu programu, o ktorom sa tu rozprávame a povedzme si aj pozitíva, aj negatíva, ale stále platí to, že klub Progresívneho Slovenska tento návrh zákona podporuje. Máme tu teda návrh novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a tiež o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach, hovorím konečne, dlho sme na to čakali. Čo prináša. Prináša, ako už bolo povedané, zákonné predkupné právo štátu k majetkovej účasti subjektov verejného práva v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo kanalizácie a k cenným papierom, ktoré sú vydané takouto právnickou osobou alebo právnickou osobou prevádzkujúcou verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu. To je citácia z návrhu. Áno. Tento krok sa javí byť ako nevyhnutný, ak štát chce ochrániť svoju kritickú infraštruktúru v čase, kedy nie každá obec musí mať bezprostredne záujem na tom, aby vykonávala svoje zákonné práva. Jednoducho nie každá obec má kapacitu, chuť, prostriedky uplatňovať si svoje práva ako akcionár vodárenských spoločností a je to úplne v poriadku, ale v tom prípade, ak teda nemá ten záujem, tak štát by mal mať ten priestor na to, aby tú obec zastúpil.
Ale zároveň ja sa pýtam, prečo by štát mal platiť za to, čo bezodplatne odovzdal, respektíve sa vybudovalo z verejných zdrojov. Preto si myslím, že je na mieste hľadať akýkoľvek iný nástroj, ako je odkup akcií štátom, ktoré by zabránili privatizácii časti alebo aj celej, celej spoločnosti. Verejné vodovody a kanalizácie definitívne musia ostať verejnými hej, na tom sa zhodneme hádam všetci a teda by mali ostať v rukách samospráv alebo štátu ako subjektov verejného práva, lebo to sa tak často aj pri príležitosti rôznych medzinárodných dní alebo svetových dní vody napríklad hovorí, že voda znamená život, áno, je to pravda. Ale pre štát to neznamená len fotografie na sociálnych sieťach, ale pre štát to znamená aj povinnosť zabezpečiť pre obyvateľstvo naozaj bezpečný prístup k zdravotne nezávadnej vode. Preto je právna úprava toho predkupného práva štátu naozaj dôležitá.
Rovnako v tomto návrhu chcem pochváliť aj nový odsek č. 16 v § 3, kde je navrhnutá zmena zákona s cieľom zabezpečiť, aby vodárenské spoločnosti, ktorých akcionármi sú obce a mestá využívali príjmy z regulovanej činnosti výlučne na účely spojené s touto regulovanou činnosťou. Ako bolo spomínané, je to veľmi dôležitá pasáž, napokon nemusíme ísť úplne do detailov, lebo to odznelo aj z úst pána ministra, aj z úst pána predsedu Andrassyho, vodárenské spoločnosti spravujú strategický a najmä verejný majetok, a príjmy z regulovanej činnosti sú najmä príjmy vodného a stočného, teda príjmy z činnosti, ktorá je jednoznačne verejným záujmom. Je preto správne žiadať, aby zisky z tejto činnosti neboli používané na žiadne iné aktivity, iba na to, na čo sú určené. Toto, samozrejme, chválime, ale zároveň podotýkam, že nie je v poriadku, že tento návrh, to je taká malá výčitka, že tento návrh neprešiel riadnou odbornou diskusiou, že neprešiel pripomienkovaním. Pri ďalšom pokuse verím, že, že to absolvujeme.
No a tretí dôvod prečo hodnotíme predložený návrh zákona pozitívne, je tá snaha vlády zaviesť zákonnú povinnosť vlastníka verejného vodovodu alebo kanalizácie, realizovať obnovu infraštruktúry v súlade s plánmi obnovy a predkladať ministerstvu každoročné správy o plnení tohto plánu. Ono je to taký nešvár našej verejnej správy, že, a nielen verejnej správy, ale celkovo, že my tu máme kopec plánov, koľko, koľko strategických dokumentov, koľko vízií a občas sa stáva, že s každou ďalšou garnitúrou príde ďalšia vízia, ďalší strategický plán a potom sa nám tie strategické plány a vízie nejako zbierajú na tých, na tých poličkách a nič z toho. V tomto prípade teda ide o snahu riešiť problém, ktorý identifikoval aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe.
Budem citovať, ak dovolíte: "Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a verejnej kanalizácie majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä realizácia plánov výrazne zaostáva za cieľmi. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky 21´ až 23´ investovať do obnovy 470 miliónov eur, skutočnosť bola však na úrovni viac ako 78 miliónov eur, to je necelých 17 % z celkového plánu." Sekundu. (Rečník sa napil.)
Takže ešte raz opakujem, že zmenu zákona, tak ako nám bola predložená v prvom čítaní, podporujeme, ale jedným dychom chcem dodať, že ju vnímame a vlastne ono to tu dnes aj odznelo, že ju vnímame ako taký prvý krok, taký nástrel, nohu do dverí pred tým, ako sa bude pokračovať ďalej a my pevne veríme a vnímame to, že pokračovať ďalej musíme. A teraz si dajme v troch odrážkach, že prečo to tak vnímame. Pretože tento návrh, ja chápem to, že musel prejsť aj kompromismi, lebo rôzne politické tlaky, tomu všetkému rozumiem, ale vnímame tento návrh, že ešte stále, slušne to povedať, že kĺže po povrchu a možno aj kvôli, ja neviem, teraz hádam, ťahám to tak nejak z päty, že možno aj kvôli chýbajúcim kapacitám na MŽP, že to mohlo byť trošku komplexnejšie, možno bol, bol problémom ten obmedzený čas, predsa tam bolo len uznesenie vlády, ktoré zaviazalo ministerstvo do nejakého dátumu vypracovať ten návrh. Neviem, nebudem po tom pátrať, každopádne je tam priestor na to, aby ten návrh bol komplexnejší, aby, aby ten objem, ktorý ten návrh v budúcnosti obsiahne, bol, bol komplexnejší a aby teda obnova verejných vodovodov a kanalizácií bola naozaj realizovaná dostatočne.
Samotný navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že chýbajúce definície pojmov obnova, oprava a údržba spôsobovali ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu štátnej správy nad rôznymi aktivitami v oblasti právnej úpravy verejných vodovodov a kanalizácií. Tiež sa tvrdí, že, citujem, v súčasnosti je pojem obnova interpretovaný rôznymi spôsobmi, čo môže viesť k nejednoznačnosti pri aplikácii zákona a pri vykonávaní rozhodnutí týkajúcich sa financovania povinností prevádzkovateľov a vlastníkov infraštruktúry. Jasná definícia pomáha zjednotiť prax a zabezpečiť konzistentnosť interpretácií, aplikácií, právnych predpisov, precizovaním pojmu obnova do príslušnej legislatívy sa odstráni šedá zóna, čím sa proces obnovy jasne oddelí od prevádzkových nákladov na opravu a údržbu. No, ale keď sa pozrieme na to, ako navrhovateľ zadefinoval obnovu a opravu, tak vidíme, že navrhované znenie v podstate prehlbuje možnosť rôznych výkladov. Pretože ak je oprava, citujem, odstránenie úplného fyzického opotrebovania, tak pýtam sa, že aký je rozdiel medzi opravou a obnovou. Obnovu, ako som už spomenul, je povinný realizovať a financovať vlastník, teda vodárenská spoločnosť, ale o tom, kto je povinný realizovať a financovať opravu, tak o tom som sa v návrhu zákona nedočítal. Možno aj to je dôvod tej nejasnej formulácie pojmov. Nevedno, možno aj pán predkladateľ v nadväznosti na tento príhovor spresní, že ako to bolo myslené.
Po druhé, obnovu je vlastník povinný realizovať z účelovej finančnej rezervy, ktorú musí podľa zákona 442/2002 Z. z. § 16a vytvárať vo výške ročných odpisov. Ale moja otázka je, že aké sú ročné odpisy z majetku, ktorý je v hodnote jedno euro. Preto opakovane a dlhodobo tvrdím, že tento návrh chcel byť síce ambiciózny, ale nerieši a neodstraňuje tie prapôvodné príčiny problémov, pretože jednou z nich je aj spôsob účtovnej evidencie vodárenskej infraštruktúry, ktorá je vybudovaná obcou a ktorá bola odovzdaná do prevádzky vodárenskej spoločnosti za jedno euro. Čiže prečo je to problém. Lebo obec buď z európskych zdrojov, alebo zo zdrojov environmentálneho fondu a z vlastného spolufinancovania vybudovala po tortúrach, ktoré, ktoré obce absolvujú, lebo byrokratické prekážky, nedostatočné kapacity, nejasné výzvy, zamietnuté výzvy, jednoducho tá tortúra je pestrá a dlhá od obce k obci, a teda keď sa podarilo obci vybudovať ten verejný vodovod alebo kanalizáciu, tak potom v tom momente po tej dlhej tortúre odovzdáva majetok za jedno euro vodárenskej spoločnosti. Avšak vodárenské spoločnosti neoceňujú takto nadobudnutý majetok reálnou hodnotou. Aj preto vlastne vytvárajú účelovú finančnú rezervu síce vo výške ročných odpisov, ako káže zákon, ale opakujem otázku, aké sú ročné odpisy z majetku v hodnote jedno euro? To jednoducho nie je ťažká matematika. Aký odpis tam môže z jedného eura človek vytvoriť? To je druhá výčitka.
No a dôležité je tiež povedať, že veľká časť našej kľúčovej infraštruktúry je už dávno odpísaná. No a k tomuto majetku, ktorý už je odpísaný, tak tam sa netvorí žiadna finančná rezerva, ale jeho obnova si tiež žiada nemalé, práveže o to väčšie, lebo je to staré, hej, že o to väčšie sú tie finančné náklady, ktoré sú potrebné na obnovu alebo opravu. A práve takýmto spôsobom narastá ten investičný dlh, o ktorom sa rozprávame a spoločnosti nebudú vedieť v budúcnosti obnoviť majetok práve z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov. Bez toho, aby vláda legislatívne vyriešila to precenenie majetku vodárenských spoločností, o ktorom rozprávame a bez toho, aby s ohľadom na reálnu situáciu stanovila jasný postup pri vytváraní účelovej finančnej rezervy na už odpísaný majetok, tak bez toho nebude možné v budúcnosti realizovať obnovu kritickej infraštruktúry v potrebnom rozsahu.
No a tu mi nedá nespomenúť dosť kľúčovú vec, a to, že naše verejné vodovody a kanalizácie sú vo veľkej časti vybudované v 60. až 80. rokov 20. storočia, čiže keď si to dáte do kalkulačky, vlastne ani nemusíte, lebo to je jednoduchá matematika, niektoré sú aj 15 až 30 rokov po dobe životnosti, no a práve stav infraštruktúry, jej opotrebovanie, práve ten stav a tento fakt, že sú staré, stoja za vysokými stratami, ktoré som už spomínal, a nielen ja.
No a do toho prichádza fakt, že nemáme presné dáta o tom, v akom stave sa naša kritická infraštruktúra nachádza, lebo tie dáta jednoducho chýbajú. Slovensko do dnešného dňa nemá realizovanú pasportizáciu verejných vodovodov a kanalizácií, a preto je ich stav stále iba odhadom. To je to taká tipovačka, hej, že ako sú vlastne na tom a potom nás to niekedy prekvapí, hej, keď niektoré, napríklad na východe sme minulý rok s kolegyňou Hanuliakovou sledovali situáciu, že tam v jednej konkrétnej obci vybuchovalo potrubie každý deň na inom mieste a vodárenská spoločnosť chodila, hľadala, že kde to bude asi dnes.