Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
No, ja aktuálne tehotná som, takže radšej ani nebudem myslieť na to, že by to mohlo dopadnúť nejako zle, ale áno, je to súčasť života a skrátka občas sa to stáva. Písalo nám množstvo žien, ktoré zažili podobnú situáciu a cítili, že napríklad od zamestnávateľa, že napríklad to nemôžu povedať zamestnávateľovi, alebo sa to hanbili povedať a s tým svojím smútkom a s tým trúchlením vlastne museli prísť do práce. A naším, naším cieľom, v podstate tam musím povedať, hlavne oceniť Luciu, ktorá prišla s týmto nápadom, a ja som rada, že som sa k nej mohla pridať, pomôcť týmto ženám práve v tomto trúchlení, aby aspoň tie dva dni mohli využiť na to, že to v sebe ako-tak spracujú, aj keď je to naozaj vec, ktorá, ktorú množstvo žien nám písalo, ich spracovávalo aj niekoľko mesiacov. Ale myslím si, že keď dokážeme mať v našej legislatíve dni voľna pri úmrtí nášho blízkeho alebo rôzne iné péenky, tak si myslím, že takéto dva dni voľna navyše aj pre ženy po spontánnom potrate nie sú niečo, čo by išlo našu ekonomiku zrútiť, skôr naopak, ide tu o nejaký rešpektujúci prístup či už vládnej koalície, alebo nás všetkých, pochopenia tomu, že takéto prípady existujú.
A ja len sa pridám teda ku kolegyni Beáte Jurík, my sme boli spolu na takej debate, že prečo ženy zarábajú menej, a tam presne odznel ten argument, že by mohli zamestnávatelia začať zamestnávať menej ženy, ktoré by si nejak húfne teraz začali pýtať takéto voľno. To snáď nemyslíme vážne, ale my sme to dokonca s kolegyňou aj prepočítali a ide o 32 centov na jedného zamestnanca na rok. Takže, prosím vás, to nie sú žiadne náklady.
Ďakujeme pekne za pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja vám, kolegyne Plaváková a Petrík, veľmi pekne ďakujem za tento návrh a pamätám si, ako ste ho pripravovali, ešte keď sme mali len jediného poslanca Tomáša Valáška, a ja som vtedy bola tehotná zrovna, tak som mala z toho také pocity, že nevedela som si predstaviť, aká neskutočná bolesť to asi musí byť pre ženu, ktorá čaká dieťatko, ktorá sa naň veľmi teší a ktorá si niečo takéto zažije. Čiže o to viac som to aj vtedy podporovala a, samozrejme, aj teraz.
Ale chcela by som iba vyvrátiť takú, taký pseudoargument, ktorý niektorí ľudia používajú zrovna proti takýmto návrhom, ako je napríklad teda dva dni voľna po spontánnom potrate, alebo dva dni voľna počas menštruácie a podobne, že potom firmy nebudú zamestnávať ženy, lebo že si povedia, že načo im máme dávať dva dni naviac v porovnaní s mužmi, alebo že to nejak administratívne zaťaží podnikateľskú sféru a podobne. Tak chcela by som vyvrátiť tieto bludy, vravím, pseudoargumenty, bludy, to je jedno, pretože tie štáty, v ktorých takéto podporné opatrenia zaviedli, tak jednoducho nič sa nezmenilo. Skutočne tam firmy neprestali zamestnávať ženy a práve naopak, aj celkovo to prispelo k tomu, aby tá pracovná atmosféra, pracovné podmienky boli lepšie a tým pádom sa zlepšila aj celková situácia tých zamestnankýň a tiež aj firmy. Čiže je to win-win či už pre tých zamestnancov, zamestnankyne, ale, samozrejme, aj pre tú firmu.
Takže iba by som vás poprosila, keď budete uvažovať o podpore tohto zákona, tak v skutočne tento, na tento pseudoargument ani nemyslite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, ja už budem naozaj len veľmi krátko k tejto téme. Myslím, že všetko podstatné už aj odznelo. Ja chcem len ako právnička, ktorá sa venuje ľudským právam, zdôrazniť práve ten ľudskoprávny aspekt tohto návrhu.
Pri poslednej novele sa odstránila diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom, ale znevýhodnení naďalej zostali vdovy a vdovci, ktorí deti nemajú. A už sa tu spomínalo vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Ono ešte v roku 2021 vydalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že súčasný legislatívny stav je v rozpore s ústavou. Konštatovali to vtedy vo vzťahu k tej situácii, kedy ani vdovy a vdovci s jedným dieťaťom nemali následne po dvoch rokoch nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ale rovnako konštatovali, že sa to týka aj situácie bezdetných ľudí.
Ide v zásade o porušovanie zákazu diskriminácie vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú naozaj v zraniteľnej životnej situácii, ako tu už odznelo aj z konkrétnych príbehov ľudí, ktorých sa to dotýka. Naozaj to zásadným spôsobom negatívne ovplyvňuje ich život a mohli by sme im pomôcť, mohli by sme zlepšiť ich kvalitu života, ich životnú situáciu a aj ekonomickú stabilitu, ktorá prispieva k tomu, aby sme viedli kvalitný život.
Máme teda možnosť spoločne pomôcť a ja chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegom a kolegyniam z KDH, že sa pripájajú k tejto našej iniciatíve. Verím, pevne verím, že sa nájde podpora aj v ostatných opozičných, ale aj koaličných kluboch, pretože takýmto spôsobom môžeme naozaj jednoduchou malou novelou pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, ktorí sa ocitajú nie vlastným pričinením v zložitej životnej situácii. Naozaj sa to môže stať komukoľvek a my máme príležitosť týmto ľuďom pomôcť. A, samozrejme, v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako ešte tento návrh zlepšiť tak, aby sa tá právna úprava napríklad zjednotila podľa toho, ako tu odznelo.
Takže ja by som chcela na záver naozaj len opakovane apelovať na to, aj aby koaliční poslanci a poslankyne sa zamysleli nad podporou tohto návrhu zákona, ktorá môže naozaj pomôcť ľuďom v mimoriadne zložitej životnej situácii a máme tú príležitosť ich životy zlepšiť k lepšiemu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ondrej, ty si v závere svojho vystúpenia uvažoval o možnej retroaktivite. Skonštatoval si, že teda to nevyzerá, že by sa nejaká retroaktivita javila v tomto zákone, to znamená, že ľudia, ktorí podstúpili právnu tranzíciu doteraz, by mali byť akoby v bezpečí. Ja by som ale napriek tomu, keď sa pozerám na to znenie zákona, tam sa hovorí, že ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, nehovorí sa, kto môže byť žiadateľom. Ja by som fakt asi požiadal predkladateľov, aby urobili právnu analýzu alebo aby niekto iný urobil túto právnu analýzu a s určitosťou stanovil, že niečo také nebude možné, pretože ak niekto vykoná genetický test a nejaký úrad bude mať tento výsledok toho testu, tak iniciatívny úradník môže tiež toto požiadanie urobiť. Ja som si fakt nie istý, takže myslím, že by bolo dobré, keby sme takúto právnu analýzu mali.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcela opäť zopakovať, že sme tu sekulárna krajina. Po roku 1989 sme sa mohli vrátiť naspäť k slobode vierovyznania a tak je to dobré, samozrejme. Avšak teraz sa dostávame do situácie, kde v tejto krajine ľudia s mocou vnucujú druhým, ako majú žiť podľa toho, ako povedal sám pán Vašečka pred chvíľou, presvedčenia. Čiže keď majú niektorí ľudia nejaké presvedčenie a majú moc, tak neviem, prečo majú zrazu pocit, že potrebujú vnútiť iným ľuďom ich spôsob života a ich presvedčenie. A to nie je správne.
My sme tu počuli viac príbehov, osobne poznáme mnoho transrodových ľudí, ktorí tu desiatky rokov aj s nami žijú. Tí nám hovoria, že im to ubližuje. V tej chvíli by sme ale my mali zahaltovať. Zahaltovať a počúvať, čo tí ľudia potrebujú a aký servis od tejto krajiny potrebujú, pretože okrem obyčajnej vzájomnej rovnosti tu napríklad aj platia dane, z ktorých sme platení my. My tu, my všetci. My by sme mali cítiť pokoru k ostatným ľuďom a ich potrebám a nielen teda k našim vlastným, tým osobným. My tu už máme byť tí, ktorí budú ľuďom naozaj pomáhať a nastavovať zákony tak, ako potrebujú, a nie teda im ubližovať, ako sa tu stále toto spomína. Tvorme pekné veci, dobrý servis, buďme príkladom v rešpekte. Keď chceme pomáhať, tak naozaj pomáhajme, ale toto pomoc nie je, toto je stále to spomínané slovo ubližovať. Prosím vás, neubližujme týmto ľuďom, pomôžme im. (Potlesk.)

Pán Dostál, vďaka za vašu zmierlivosť vo vašom vystúpení. Takto, ja by som sa veľmi potešil, keby pán predkladateľ a pani predkladateľka sa osobne stretli zoči-voči s transrodovými osobami a keby sa ich spýtali, aký život dnes na Slovensku žijú vo svojej dennodennosti, keby sa predkladateľ a prekladateľka spýtali, akú konkrétnu pomoc potrebujú, keď špeciálne pani predkladateľka chce tak veľmi pomáhať, veď na tom má svoju politickú kariéru postavenú, že chce pomáhať. Tak keby sa to stalo, keby sa pýtali a keby pozorne počúvali, keby dali stranou všetko a naozaj by pozorne počúvali, tak na gigaliardu percent by sa tento návrh zákona v tomto pléne nikdy neobjavil. A tiež by sa tu nikto v tomto pléne neoháňal anecdotal evidence, že niekde v Nemecku si raz do roka niekto mení pohlavie, lebo na internetoch tak písali. To nie je argument do tohto pléna, pardon.
Transrodové osoby bez ohľadu na to, aká je legislatíva, aká bude, u nás na Slovensku boli a budú a žiaden zákon to nezmení. A svedectvá transrodových osôb vrátane mojich priateľov a priateliek potvrdzujú, že vstúpiť do toho procesu tranzície je náročné a ten proces je dlhý, že to nie je otázka toho, že v piatok sa rozhodnem a v pondelok idem, ale je to záťaž, ktorá je mimoriadna ako pre telo, tak pre psychiku, a tuto záťaž byť naozaj nikto dobrovoľne nepodstupoval z rozmaru, len tak a určite nie raz do roka.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vaše vyjadrenia.
Začnem reakciou na pani poslankyňu Záborskú. Povedali ste to sama. V konečnom dôsledku Francúzsko umožňuje právnu tranzíciu. Má to možno inak usporiadané ako ten príklad z Nemecka, ktorý som uviedol, ale majú to nastavené tak, že je to možné. Zákon, ktorý vy predkladáte, to znemožní.
Budem pokračovať reakciou na pána poslanca Majerského. Áno, každá bunka vypovedá o tom, aké biologické pohlavie človek má. Lenže človek nie je len biologická veličina. Človek je čímsi viac. A keď budete hovoriť s lekármi alebo sa priblížite k transrodovým ľuďom, tak pochopíte, že to je reálny stav, že títo ľudia pociťujú nesúlad s tým, čo im príroda nadelila, a s tým, čo ako ľudia žijú. A toto chcú vyriešiť. Ak vy zdvihnete ruku za toto a znemožníte týmto ľuďom, aby mali občiansky preukaz, najprv teda rodné číslo, potom občiansky preukaz, ktorý je v súlade s ich rodovou identitou, tak ich vystavujete nekonečnému utrpeniu. Pri každom úradnom úkone budú musieť vysvetľovať, prečo majú v papieroch niečo iné, ako ich vníma ten úradník alebo spoločnosť naokolo. To je to, čím títo ľudia trpia. A my musíme týmto ľuďom pomáhať a nie im sťažovať život. Prosím vás, rozprávajte s lekármi, so sexuológmi, s psychiatrami. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe aj zaznelo to tu pri predstavení návrhu, hovoria o tom, že cieľom je zvýšiť právnu istotu. V skutočnosti však tento návrh zásadne mení existujúcu právnu prax, ktorá transrodovým osobám umožňovala zmenu rodného čísla, a tým teda vytvára veľkú právnu neistotu a nie istotu. Skutočne, ak chcete vstúpiť do diskusie, pán Vašečka, tak by som vás prosil, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré tento návrh v prípade prijatia bude mať pre transrodové osoby. A ten dôsledok je jednoznačný, z môjho pohľadu, z pohľadu mojich kolegov a kolegýň, a ten je znemožnenie právnej tranzície. A to je krok, ktorý je nesmierne dôležitý pre ľudí, ktorí si prajú zosúladiť právny stav so svojou rodovou identitou.
Hoci predkladaná novela je vážnym útokom na práva transrodových osôb, predkladatelia sa zmienke o transrodových ľuďoch v dôvodovej správe dôsledne vyhýbajú. Ani jedno slovo tam o transrodových ľuďoch nenájdete, ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe. Napriek tomu je jasné, že je to útok na práva transrodových ľudí. To pokladám za skutočne pokrytecké. Podľa predkladateľov ako keby transrodoví ľudia neexistovali. Slovenský právny poriadok chcú nastaviť tak, aby transrodové osoby ignoroval, a to je neprípustné, to nemôžeme dovoliť. Ak som hovoril o hodnotách Európskej únie, tak každý, kolegyne, kolegovia, každý, kto zodvihne ruku za tento návrh zákona, vzďaľuje Slovensko od Európskej únie a jej hodnôt.
Vážený pán kolega Vašečka, vážená pani kolegyňa Záborská, viete, čo týmto návrhom spôsobujete? Transrodovým ľuďom robíte peklo zo života. Vašu právomoc predkladať návrhy zákonov zneužívate, aby ste siahali na práva iných ľudí. Kde je vaša láska k blížnym? Kde je váš sľub konať v záujme občanov, ktorý ste tu pred tvárou celého Slovenska skladali na ústavu? Čo vlastne chcete vyriešiť týmto návrhom? Nič pozitívne. Iba negatívne zasiahnete do života niekoľkých ľudí, a pritom naozaj ide o menšinu menšín. Odborníci uvádzajú, že 0,2 až 0,5 % z nás, teda z populácie sú transrodoví ľudia. Vždy tu boli a v posledných desaťročiach konečne začali vyspelé spoločnosti rešpektovať práva týchto ľudí a umožňujú im aj právnu tranzíciu, teda zmenu osobných dokladov, a to je to najdôležitejšie pre týchto ľudí, aby ich spoločnosť aj v tom právnom ohľade rešpektovala takých, akými sú. A vy robíte krok presne opačným smerom.
A tu musím povedať niečo, čo ma zvlášť vyrušuje na tejto legislatívnej iniciatíve. Neviem, či si to uvedomujete, ale nadbiehate politikom, ktorí na Slovensku strašia tretími toaletami, hanebným spôsobom sa vyjadrujú o transrodových ľuďoch, zosmiešňujú ich, podnecujú voči nim nenávisť. Tú nenávisť, ktorá stála život Juraja Vankuliča, Matúša Horvátha a vážne zranila Radku Trokšiarovú. Áno, dotýkate sa životov konkrétnych ľudí. Niekoľkých z nich osobne poznám. Môžem povedať, že som s nimi vo veľmi častom písomnom kontakte, a môžem vám povedať, ako nesmierne citlivo vnímajú aj tento návrh. Tým, čo tu teraz navrhujete, veľmi necitlivo zasahujete do základného práva transrodových ľudí na sebaurčenie. A robíte to rafinovane. Robíte to odkazom na biológiu a prirodzenosť. Vaše argumenty sú v tomto však nepoctivé. Ignorujete vedecké poznanie o ľudskej sexualite. Navrhujete zákon, ktorý nikomu nepomôže, ale tisíckam ľudí zničí život. Uvedomujete si to?
Európsky parlament v roku 2018 vydal publikáciu, v ktorej podrobne rozoberá iniciatívy smerujúce k obmedzeniu sexuálnych a reprodukčných práv v Európe. Tá publikácia má názov Obnova prirodzeného poriadku. Možno ju poznáte. Podtitul znie Vízia náboženských extrémistov na mobilizáciu európskej spoločnosti proti ľudským právam v oblasti sexuality a reprodukcie. Súčasťou tejto vízie je aj manifest, ktorý má 134 strán, je anonymný a bez dátumu, ale poskytuje veľmi podrobný právny pohľad na sexuálne a reprodukčné práva. Stráni sa toho, aby používal náboženský jazyk.
Predsa však vychádza zo selektívneho chápania kresťanského etického konceptu známeho ako prirodzený poriadok alebo prirodzený zákon. Anonymný autor manifestu uvádza, citujem: "Naším cieľom je preto prostredníctvom tohto dokumentu ponúknuť ucelený prehľad životných a rodinných problémov, vysvetliť, ako spolu súvisia, a sledovať možnú politickú agendu s cieľom obnoviť právny poriadok, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a prirodzeným zákonom."
Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela, s ktorou prichádzate, je súčasťou tejto širšej stratégie, ktorej cieľom je zvrátiť dosiahnutý ľudskoprávny štandard v Európe. Rád by som však poukázal na to, že prirodzený zákon, ktorý je výtvorom stredovekej scholastiky, nemôže byť výlučným prameňom nášho etického rozhodovania. Absolutizovanie prírody a jej zákonitostí pre naše etické rozhodovanie má svoje hranice. Nie vždy to, čo vidíme v prírode, čo sú prírodné zákonitosti, je aj dobré a môže byť inšpiráciou a prameňom nášho etického rozhodovania. Takýto prístup zbavuje človeka slobody a zodpovednosti pri jeho etickom rozhodovaní. V dejinách práve s odvolávaním sa na koncept prirodzeného zákona často dochádzalo k ospravedlňovaniu sociálnych, patriarchálnych, mocenských štruktúr a záujmov a práve poukazom na ich prirodzený charakter. Inde išlo napríklad o zdôvodňovanie otroctva podľa prirodzeného poriadku, či v súčasnosti mnohí, ktorí sa odvolávajú na prirodzený zákon, tým odôvodňujú podriadenosť žien mužom, keď argumentujú, že niektoré roly žien sú prirodzené a iné nie. Návrat k takémuto prirodzenému poriadku by teda určite nemal byť cieľom ani východiskom pri tvorbe legislatívy. Vy to však robíte, lebo hovoríte o tom, čo je biológia, čo je prirodzené, a neberiete do úvahy to, čo je v duši človeka, čo človeka robí človekom. Veď to je kresťanské a to si vôbec pri tomto návrhu nevšímate.
Na záver prečítam niekoľko citátov z nedávno vydanej knihy Niečo ti chcem povedať, ktorá je zbierkou pätnástich príbehov rodičov LGBTI ľudí, a tú knihu vám aj rád venujem.
Je tu uvedených niekoľko mýtov a potom odpovedí na tieto mýty, ktoré sa týkajú transrodových ľudí. Ten prvý. Mnohí hovoria, že hrozí, že deti si budú masovo meniť pohlavie. To je to, čo spomínal pred chvíľočkou pán poslanec Mikloško. Faktom je, že žiadne masové menenie pohlavia nehrozí. Deti si len tak z roztopaše nevyberajú, či budú, alebo nebudú transrodovým človekom. Nikto okrem transrodových ľudí logicky nemá záujem podstúpiť tranzíciu. Na Slovensku je proces zisťovania rodového nesúladu odborníkmi dlhý. Navyše hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú dostupné až od 18 rokov. V niektorých krajinách sú blokátory dovolené aj adolescentom, pretože nie sú trvalým zásahom do tela, nie sú teda nezvratné.
Ďalším mýtom, transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť. Faktom je, transrodovosť nie je choroba. V roku 2019 Svetová zdravotnícka organizácia vyradila transrodovosť zo zoznamu duševných chorôb a porúch. Definuje ho ako rodový nesúlad. Ten predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení. Liečenie, v úvodzovkách, v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity takzvanými konverznými praktikami. Tie nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom ako na fyzickom, tak aj na psychickom zdraví človeka. Organizácia Spojených národov volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia.
A tretí mýtus, transrodové ženy môžu ohrozovať ostatné ženy v priestoroch, ako sú verejné toalety, prezliekarne na plavárňach, v športových kluboch a podobne. Tento mýtus ste spomínali v odôvodnení vášho návrhu. Faktom je, že to tak nie je. Výskumy ukazujú, že práve transrodové ženy sú jedny z najohrozenejších skupín spoločnosti. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži, najčastejšie ich partneri alebo manželia. Z tohto dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Neviem teda, kedy som manažoval rezort, ale tak dobre. Ale aby som reagoval na pána Stachuru. Ja, ono to ide v tom duchu, čo som ja hovoril, že tu sú určité technické návrhy, ktoré niektoré sa môžeme na nich zhodnúť. Neskôr príde, aj už teda vieme, že nejaký pozmeňovací návrh o pediatrii, ale rieši tiež iba ordinačné hodiny na pohotovostiach, u detských pohotovostí, ale absolútne nedostávame odpoveď na to, ako zabezpečíme starostlivosť a v tých návrhoch pozmeňovacích to je aj napísané potom neskôr, ako zabezpečíme starostlivosť v bežných ambulanciách. Je tam napísané, že polku pediatrov máme v dôchodkovom veku. Vôbec tu nedostávame odpovede na veľké otázky a to je práve ten problém, čo tu my hovoríme. My sa vieme na technickej úrovni zhodnúť a povedať, že niečo je dobré. Ale táto technická úroveň, ktorú tu my riešime, to by nemalo prebiehať v parlamente. Toto by malo prebiehať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa budeme baviť o tom, ako určiť tabuľky, ako majú byť nastavené hodiny a podobne. Tu v tomto parlamente by sme mali dostávať odpovede na veľké otázky.
Ja keď si pozriem hocijaké prieskumy, už z 2018. tu mám otvorený prieskum, ktorý sme robili vtedy s Českou lekárskou komorou, alebo keď si pozerám prieskum sestier, čo im prekáža, ony tu naozaj hovoria o veľkých problémoch: šikana na pracovisku, neschopnosť na pracovisku, nemožnosť cirkulovať, žiadna praktická výučba, iba teoretická výučba, im chýba, im chýba množstvo veľkých vecí. A ja si myslím, že musíme si povedať akože naozaj úprimne tuto, že toto, čo tu teraz tlačíme v zrýchlenom konaní, absolútne neadresuje tie veľké problémy. Ja by som chcel počuť nejakú víziu, ako zmeníme to vzdelávanie koncepčne, kedy uvidíme niečo, komu sa chceme podobať? Čo sú tie veľké veci, čo tam chceme urobiť? My tu namiesto toho vedieme naozaj technickú debatu o tom, že či teda hodina hore-dole, či sa prihlási tam alebo onam, ale nevieme, ako vlastne stabilizujeme ten personál celkovo.