Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ivan Štefunko, musím povedať, že si rozcítil aj mňa. Ja hneď v úvode, keď si aj okrem iného aj trefne spomenul, že, a apeloval na to, že svet sa na nás pozerá a že nielen tú opozíciu, ale aj celý svet zaujíma, zaujíma, čo sa tu deje a čo sa tu bude diať na, na, v tejto krajine. A to isté, pred tridsiatimi rokmi z toho istého miesta na to isté apeloval aj prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, keď tiež vtedajšej vládnej koalícii hovoril, že svet sa na vás pozerá, prestaňte s tým, čo tu robíte, lebo likvidujete demokraciu, ktorá ešte nestihla ani vzniknúť. A svet sa pozeral a písal o nás, že sme čierna diera Európy a hrozila nám absolútna izolácia. A ja sa naozaj bojím, čo bude s touto krajinou, keď tento návrh zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní prijmeme.
A kým ty si rečnil, tak premiér tejto krajiny rečnil na inom mieste, na svojom mediálnom brífingu o tom, prečo my tu rečníme. A za ním stáli všetci, všetci autori tohto návrhu a celého legislatívne... skráteného legislatívneho konania, tak možno by bolo lepšie, keby nie na inom mieste rečnili o tom, prečo my tu rečníme, ale aby tu s nami diskutovali o tých vážnych dôvodoch, ktoré táto zmena prinesie. A keďže oni rečnia na inom mieste, tak my zajtra budeme o osemnástej rečniť v osemnástich mestách a týmto tiež všetkých pozývam.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem Ivovi za tento prejav, pretože to je ten typ prejavu, ktorý sa snaží teda tak pozerať na, na veci z takej vtáčej perspektívy, a podľa mňa je potrebné tu, aby tu zazneli aj podobné argumenty a riešila sa podstata toho, že aké efekty všetky môže mať táto prijatá novela a ono to súvisí aj s tými samotnými dôvodmi toho skráteného legislatívneho konania. Že to skrátené legislatívne konanie teda hovorí o tom, že však máme tu nejaké, ak máme nejaké bezpečnostné ohrozenie, môžeme k nemu pristúpiť, hospodárske škody alebo ľudskoprávne škody, ľudskoprávne ohrozenia. A ono práve tieto typy právu poukazujú na to, že nielenže nie sú splnené podmienky toho skráteného legislatívneho konania, ale ony práve môžu byť škodlivé v dlhodobom horizonte, ak tu prijmeme takéto zákony. A ono, ono je to veľmi vidno, niektoré tie škody sa nedajú ani vyčísliť, môžu byť strašne veľkého rozsahu. Keď napríklad poslanec Štefunko rozprával napríklad o tom imidži v zahraničí, že ako vnímajú našu krajinu, tak ja vždy keď čítam a pozerám sa na, na rôzne, na rôzne prieskumy zo zahraničia, prečo investori chcú, alebo nechcú prísť, tak napríklad ten právny štát a tá vynútiteľnosť práva je jedna z tých najdôležitejších vecí, prečo, prečo zvažujú, či sem prídu, alebo neprídu. A my práve ideme opačným smerom. My práve ideme právny štát týmto ešte viac zdecimovať a ideme ešte to robiť aj cez skrátené legislatívne konanie.
Potom tu máme aj tie konkrétnejšie nejaké vyčíslenia, ktoré nám môžu... ktoré nás môžu hospodársky alebo ľudskoprávne ohroziť. Napríklad pani poslankyňa Bihariová tu včera ukazovala rôzne ľudskoprávne aspekty v konkrétnych prípadoch. Tie samotné korupčné tresty, ktoré tu máme, a tak si môžme privodiť škody tým, že ideme vlastne privítavať s otvorenou náručou korupciu. Čiže naopak, nielenže nie sú splnené tie podmienky skráteného legislatívneho konania, ale máme tu aj obrovské škody, ktoré môžu byť spôsobené, ak týmto skráteným legislatívnym konaním prejdeme.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážená koalícia, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, vážený pán podpredseda vlády, ku ktorému sa vyjadrím, dúfam, že neodíde, a, vážení opoziční poslanci a poslankyne, môj predrečník mal veľmi zaujímavý, zábavný a faktické, presný prejav o tom, že prečo netreba podceňovať MPK a vlastne veľmi podrobne vysvetlil, akým spôsobom sa to MPK podieľa na kvalite poslaneckých alebo aj, teda hlavne vládnych návrhov. My sme dokonca mali v programe, že aj poslanecké návrhy by mali prechádzať nejakým MPK, ale keďže nie sme vo vláde, tak takéto veci nemôžeme aplikovať a nemáme väčšinu, ale teda k tomu sa budem vyjadrovať neskôr.
Môj prejav ma... prejav ale budem sa snažiť oveľa širšie koncipovať, ako to robil poslanec Hargaš, a to je na základe predvčerajšieho článku, ktorý som si prečítal o Slovensku. Totižto čítať články nie je len taká vec, že zaujímajú ma novinky zo sveta a, a tu a tam si niečo prečítam, ale čítať články je dôležité preto, aby sme vedeli, aké informácie o nás získavajú ľudia vo svete, na Slovensku, aké informácie získavajú naši priatelia, nepriatelia. A ja som si prečítal článok vo Financial Times, ktorý síce hovorí o prezidentských voľbách, to bol ten ako keby, tá, tá dejová línia, o ktorej, o ktorú sa ten autor zachytil, ale v skutočnosti tá hlavná vec, o ktorej písal, bolo, že aký boj prebieha na Slovensku. Boj medzi koalíciou – opozíciou, o koalícii, ktorá chce zrušiť súdne a iné orgány, ktoré sa snažia dodržiavať spravodlivosť na Slovensku, a o protikandidátovi a terajšej prezidentke, ktorá sa tomu snaží zabrániť. A v skutočnosti tento dlhý článok vlastne povedal čitateľovi o tom, že na Slovensku prebieha súboj o demokraciu, o právny štát, o to, že v skutočnosti súdne rozhodnutia už nebudú až tak nekúpiteľné, že súdne rozhodnutia, resp. prokuratúra bude nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo ovplyvniteľnejšia ako doteraz.
Ako som teda povedal, Financial Times čítajú rozhodovatelia, politici, ekonómia, ľudia z akademickej sféry, ovplyvňuje tisícky novinárov, ktorí v iných jazykoch informujú svojich čitateľov a tým pádom, dovolím si tvrdiť, že bez toho, aby som robil reklamu tomuto pravicovému denníku, svetovému denníku, tento článok má strašný dopad. A má dopad na budúcnosť našej krajiny, na to, že či sa budú na Slovensku uchádzať investori o investovanie na Slovensku, či tí investori budú budovať veľké alebo malé fabriky, budú sa rozhodovať, že či pôjdu do Poľska, alebo či pôjdu do Rakúska, alebo pôjdu aj do krajín, kde je drahšia pracovná sila ako na Slovensku, keďže dlhé obdobie čerpáme z toho, že v skutočnosti my vlastne našu pracovnú silu vyciciavame tým, že im dávame pracovné príležitosti, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou, a vlastne tie ozajstné pracovné príležitosti, ktoré sú pracovné príležitosti 21. storočia, zostávajú v iných krajinách, kde právny štát, domôcť sa súdneho rozhodnutia je oveľa bežnejšie, ako to je na Slovensku alebo ešte ako to bude na Slovensku.
My sami si tu a teraz vytvárame obraz o sebe, teraz v tomto parlamente, a bude to mať ekonomické, ako už som povedal, sociálne, ale aj demografické dôsledky. Národohospodársky sa dotknem len okrajovo, lebo bude asi pravdepodobne po mne rozprávať pán kolega Kišš, ktorý teda to rozobere na súčiastky, ale ja len poviem, že zníženie ratingov, ktoré sa na nás chystá, zdražie peniaze nielen investorom, slovenským investorom, ale aj tým ľuďom, ktorých sme sa pred troma alebo dvoma mesiacmi snažili dodotovať cez hypotéky a v zásade sme spravili len to, že dali sme im 1,2 milió... teda dali sme im niekoľko sto miliónov euro na to, aby sme dodotovali hypotéky, ale v skutočnosti o rok tie ich úroky budú drahšie ešte, lebo ekonomická politika, resp. politika reformy právneho štátu vlastne zvýši tie náklady nepriamo, ale zvýši.
Ja by som skôr vlastne sa venoval tej blbej nálade, ktorá na Slovensku začína byť úplne jasná. To, že vy si poviete, že je to blbá nálada, ktorá je len v jednej časti politického spektra, 2,6 mil., ako to prerátal pán kolega Hargaš, nie je to tak. Tá blbá, blbá nálada je, je všeobecne v celej krajine, a to, že možno 60 % voličov SMER-u je spokojných s touto vládou, alebo s krokmi, ktoré robí, nevydrží, nevydrží dlho. Mňa najviac trápa, trápi tá blbá nálada, ktorá sa týka tých ľudí, tých mladých ľudí, ktorí majú do budúcnosti túto krajinu živiť, ktorí majú sa podieľať na našich dôchodkoch, ktorí majú vytvárať hodnoty, ktorí tu majú zakladať spoločnosti, ktorí tu majú učiť naše deti, ktorí tu majú sa starať o nás, keď budeme starí, a tí mladí ľudia v tejto krajine nechcú zostať, odchádzajú. Podľa prieskumu spred pár mesiacov, ktoré som si prečítal, 50 % mladých ľudí zo Slovenska plánuje odísť. Ja neviem, že ako vy to vlastne beriete, lebo to nie je nejaký, nejaký fake news, to je proste prieskum verejnej mienky, podľa ktorých sa riadite aj vy, vaši politickí stratégovia. Takže buď nám, vám na tom nezáleží, alebo si myslíte, že to nejak opravíte, ak vám na tom nezáleží, tak je to strašný cynizmus, ak si myslíte, že to nejak opravíte, tak vám prajem pevnú vôľu, lebo už tu začínate robiť veci, ktoré sa opraviť až tak ľahko nebudú dať.
Ale ešte zúžim to moje sústredenie sa na mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Oni odchádzajú študovať do zahraničia kvôli dvom dôvodom. Po prvé preto, že majú pocit, že slovenské vysoké školy im neposkytnú dostatočný kvalitný, alebo dostatočne kvalitné vzdelanie pre ich budúcnosť, či už na Slovensku alebo v zahraničí, a tu nechcem nadávať na slovenské vysoké školy, ja mnohých rektorov a rektorky osobne poznám, ja si myslím, že oni nemôžu robiť lepšie vysoké školstvo, lebo nemajú na to prostriedky. Lebo štátny rozpočet im nedáva dostatočnú dôležitosť, aby robili lepší výskum, lepšie vzdelávanie, aby mali lepšie podmienky študenti na internátoch a tak ďalej a tak ďalej.
Podľa prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky, teda štátnej inštitúcie, za posledných osem rokov odchádza študovať do zahraničia jedna pätina všetkých študentov, ktorí študujú, na vysoké školy. Keď si, keď si to chcete predstaviť, že ako to je v iných krajinách, tak jedna pätina je druhý najhorší, najhoršie skóre z celej Európskej únie. A vy si poviete, že kto je ten prvý. No prvé je Luxembursko, lebo je to taká malá krajina, že tam je jedna vysoká škola a oni sa spoliehajú na to, že vlastne tí ich študenti, ktorí tam vlastne sa narodia, tak budú študovať vo vedľajších krajinách, to znamená, že oni sú na to naprogramovaní. To znamená, že sme najhorší v celej Európskej únii. Ale nieže sme len najhorší, lebo to je 20 %, za nami je po o... je 8 % nižšie Lotyšsko, ktoré síce má s tým tiež problém, ale tiež je trošku na to naprogramované, lebo tí ľudia chodia študovať do Fínska, do Švédska a v zásade majú tie, tá krajina má nejaké dohody s inými, inými krajinami, ktoré im v zásade to vysoké školstvo poskytuje. Na Slovensku my máme takéhoto „priateľa" Česko, ktoré je vlastne náš bývalý štátny súpútnik, mali sme spoločný štát, lenže tí ľudia, ktorí odchádzajú študovať do Čiech, tam do veľkej miery aj zostanú, lebo je to blízka krajina, môžu mať blízko ku rodičom, majú, nemajú až taký jazykový problém, a my vlastne z našich daní financujeme Čechom budúcnosť. A mne to nevadí kvôli tomu, že by som závidel tým Čechom, vadí mi to kvôli tomu, že my sa snažíme budovať lepšie Slovensko a absolútne si neuvedomujeme tento, tento rozdiel, teda tento, tento, tento vážny problém.
Momentálne je 32-tisíc študentov v zahraničí, z toho, ako som povedal, jedna pätina sa už nikdy nevráti. Keď sa už nikdy nevráti jedna pätina, tak štátni analytici vyrátali, že s jedným talentovaným 25-ročným človekom, ktorý sa rozhodne nežiť v našej krajine, stráca Slovensko cca 2,8 mil. eur. Dve celé osem milióna eur. To je strašne, strašne veľa. To je napríklad, keď to tak rátam, šesť bytov premiéra. Alebo je to, ja neviem, ani, ani, ani to nechcem prerátavať, lebo vlastne to už je strašne veľa. A teraz keď si vynásobíme tých 2,8 mil. číslom ľudí, ktorí sú v zahraničí, a keď si dáme preč nejaké, nejaké, keď to nejak zaokrúhlime, tak nám to vyráta, že, vychádza, že cca 10 mld. ročne, 10 mld. ročne strácame na tom, že máme najschopnejších ľudí s najväčším potenciálom v zahraničí. Desať miliárd ročne, predstavte si, čo to asi tak je. Desať miliárd ročne znamená, že cca každý rok by sme vedeli postaviť 200 až 300 kilometrov diaľnic. Pán Raši, ktorý tu, odišiel a znova prišiel, by mohol chodiť do Košíc diaľnicou. Neprer... nepretržitou. Nemuseli by sme outsoursovať Maďarsko. Mohli by sme za tých, za tých 10 mld. mať viete koľko 13. dôchodkov za rok? Desať. Tých desať 13. dôchodkov by sme mohli mať za rok, keby tí mladí ľudia necho... neodchádzali do zahraničia. By sme mohli mať dvojnásobné dôchodky, keby sme nemali 13. dôchodky. To znamená, že tí ľudia, ktorých sme tu zachraňovali minule, minulé schôdze, by mali oveľa väčšie dôchodky, keby my sme nevyháňali naším právnym prostredím mladých ľudí do zahraničia.
Ja s... ja vám poviem takú vec, že, že ja som sa vlastne s tým, čo tu teraz hovorím, mi prišlo až tak smutno, že, že som sa zo svojho vlastnou pre... prejavu rozcítil. Lebo, lebo keď sa rozprávate s mladými ľuďmi, dneska ráno som bol v nemocnici a som sa pýtal sestričky, ktorá mi dávala injekciu, že teda ako sa má a tak ďalej a ona že vlastne jej deti, dvojičky, maturujú a že už majú, už sú prijaté do Holandska. Potom som sa bavil s doktorkou, ktorá teda analyzovala tie moje výsledky, povedala, že tak sa teší, lebo sa jej syn a dcéra vrátili na, na sviatky na, na Slovensko. Na každej jednej chate, kde tak chodíme, sú také otcovské chaty, neviem, či to poznáte, také že ´S tebou mě baví svět´ a tak ďalej, boli sme nejakí desiati, mnohých z tých ľudí možno aj poznáte, mnohí sú aj takí známi, a tak sme sa bavili, že ako s tou krajinou bude a že čo s tými deckami a tak ďalej a, a väčšina z tých ľudí povedala, že ja už na to kašlem, už len nech decká sú v pohode, ja tu nejak dožijem a tak. A tie naše decká sú medzi 9 a 15 rokmi. A niekto povedal, že ale ony aj tak všetci pôjdu do zahraničia, a my že nie, že to nie je pravda a tak ďalej. Tak sme si ich tak zavolali, normálne že podľa vekovej štruktúry a sme sa pýtali, že, že mnohí z nás sa nebavili s tými deťmi, že kde chcú ísť študovať, lebo sú malé, hej, keď máte 13-ročné decko, tak sa s nimi nebavíte, že kde chce ísť vaše decko študovať. A od 13 alebo 12 rokov tie deti do 15, v tom intervale, každé, bez toho, aby som sa s nimi niekedy bavil, povedali, že chcú ísť študovať do zahraničia. Je to proste neuveriteľné. Je to že strašná hanba. Tí, ktorí ste tu poslanci už dlhšie obdobie, či už koaliční alebo aj opoziční, všetci máte na tom svoj podiel, lebo vlastne to vzdelávanie je to, čo nám zabezpečí budúcnosť našej krajiny, zabezpečí prosperitu, zabezpečí to, aby aj tí starší ľudia sa mali dobre, aby mal kto vyrábať tie ich dôchodky a my absolútnym spôsobom toto podceňujeme. A ja už sa tak čudujem, že ma tu nikto nepreruší, lebo si poviete, že čo toto všetko má spoločné s, s vlastne skráteným legislatívnym konaním, ktoré tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ja som vedel, že pán poslanec príde k pointe. (Smiech.)

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
... a má to spoločné to, že vlastne 75 % ľudí, ktorí odchádza z tejto krajiny, odchádza kvôli ekonomickým a neviem akým dôvodom, ale 25 % ľudí odchádza aj kvôli tomu, lebo majú pocit, že na Slovensku nie je správny právny štát. Že sa cez korupciu dostanete oveľa ďalej ako, ako sa dostať správnou a poctivou prácou. Aj toto všetko, čo tu vlastne dnes robíme, prispieva ku odchodu mladých ľudí, lebo tí ľudia majú pocit, že v spravodlivom štáte sa im bude pravdepodobne lepšie dariť ako v nespravodlivom, v tom štáte, ktorý znižuje tresty za zločiny, a to nehovorím, a ja, my netvrdíme, že všetky zníženia trestov, ktoré vy navrhujete, sú zlé. Však my sme povedali, samozrejme, treba niektoré veci prispôsobiť, ale treba to, o tom diskutovať, treba o tom diskutovať relatívne dlho. Hovoríme o tom, že, že trest za, keď nejaká matka ukradne nejakú horalku pre svoje deti, tak samozrejme, že nemá ísť do väzenia a ak v minulom trestnom systéme jej to hrozilo, tak proste to treba odstrániť. Ale keď niekto systematicky tuneluje štát a ešte aj v nejakom organizovanom systéme, tak takémuto človeku znižovať tresty je proste výsmech. A nieže je to výsmech, je to proste takisto zločin, za ktorý by sa malo ísť do väzenia. Lebo to je práve to, akým spôsobom si nastavujeme motiváciu daných ľudí. To, že proste nejaký človek v nejakom jednotlivom zlyhaní proste urobí chybu a ide do väzenia a ako keby zostane tam desať rokov, tak to je asi problém. Ale ak niekto proste plánovane robí zleč... zločiny a tomu, ktorý to plánuje, znižujeme tresty do budúcnosti, tak to je pozvánka na robenie zločinov.
A o tomto my tu rozprávame, preto vám rozšrubovávame tie vaše zmeny, dokonca ale hovoríme, že aj keď, keď chcete si to schváliť, tak to robte poriadne, robte to tak, aby tu bolo to MPK, aby o tom diskutovali ľudia, aby o tom mimovládne organizácie mohli analyzovať, že aké to môže mať dôsledky. A to už nehovorím o tých veciach, že na to nemáme pripravený ani súdny, ani, ani, ani celkovo justičný systém.
Teda summa summarum, táto reforma nemá čo dočinenia len s prokuratúrou a súdnym systémom, ale má čo dočinenia s celou budúcnosťou krajiny, a preto si myslíme, že by mali ľudia chodiť protestovať do tých, do tých ulíc a na námestia, lebo takto môžu vyjadriť to znepokojenie a my veríme, že budete na to počúvať. To znamená, že zajtra o osemnástej v dvanástich mestách vás pozývam na protest proti týmto zmenám, ktoré chystáte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Kolegovia a kolegyne, ďakujem vám veľmi pekne. Musím sa vám s niečím priznať. Keď som kráčal od toho pultíku na svoje miesto a počul som, že 31 faktických, ja som si fakt myslel, ja som fakt dúfal, že to malo nejaký zmysel a že tam bude nejaký koaličný poslanec, poslankyňa, jeden, dvaja, takýto som ja optimista. A nevyšlo. Neberiem si to osobne, že treba, ako chápem, že ešte popracovať na tých motivačných zručnostiach, budeme apelovať tu, aj kolega Šimečka dal nejaký iný návrh motivácie, že teda keď sa prihlásia, tak my stiahneme faktickú, budeme to skúšať. Vyzerá, že to budeme dlho, niekoľko dní ešte, takže možno nejaká súťaž o vecné ceny, alebo ja neviem už. Budem, budeme to skúšať, no. (Smiech v sále.)
Čiže mrzí ma, že medzi tými tridsiatimi jednými poslancami, poslankyňami zase nikto z koalície, ale stalo sa, stalo sa jedno, prišiel, prišiel pán predseda poslaneckého klubu Richter, čo beriem ako možno takú reakciu, že prišiel pozichrovať, že aby teda nenaskočili na ten môj trik, že hrajme sa na MPK a poďte nám odpovedať akože v MPK, lebo tak možno sa tu prišiel uistiť, že teda aby niekomu nenapadli také nápady, že odpovedať nám na otázky, a prišiel aj pán predseda Pellegrini, čo ma potešilo, ale tesne pred tým, ako som ho v tejto faktickej chcel vyzvať ešte raz, lebo zmeškal ten môj príhovor, tak som mu chcel povedať, že k čomu by som bol rád, aby sa vyjadril a prečo, tak zase odišiel. Tak počkám si s faktickou poznámkou, keď tu opäť bude pán predseda Pellegrini, a ako nádejného prezidentského kandidáta, sťaby budúceho prezidenta, pánbohchráň, by som ho chcel vyzvať, aby nám povedal svoj názor na tento návrh na skrátené legislatívne konanie a na výhrady, ktoré v pléne zazneli.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja ďakujem kolegovi Hargašovi, že rozprával o dôležitosti medzirezortného pripomienkového konania, pretože očividne, vládna koalícia, je mi ľúto, že minister, samotný Susko, minister spravodlivosti, nerozumie dôležitosti tohto procesu a vyjadruje sa v médiách, že, že však diskusia prebehla v kolégiu ministra, teda vo vnútri, že naše nejaké MPK, nejaká diskusia, lebo to tu naťahujeme už dostatočne dlho, že však čo sa teda deje, však tá diskusia prebieha.
Ale ja teda som pôsobil na ministerstve zdravotníctva ako generálny riaditeľ a viem, poznám veľmi dobre tú dôležitosť toho medzirezortného pripomienkového konania, robilo mi to veľakrát vrásky a myslím si, že som oproti tomu aj viac oplešatel, čo som si tam musel zažiť, a aj samotné vnútorné pripomienkové konanie. To sa nedá nahradiť takouto parlamentnou diskusiou. Vy dáte normálne tento zákon do nejakého, tak ja to teda vysvetlím, lebo očividne to tu niektorí nechápu asi, keď sa odvolávajú na túto diskusiu, vy dáte nejaký návrh do pripomienkovacieho konania, kde množstvo subjektov verejnosti, ale aj kolegov z ministerstiev, z vnútra z ministerstva sa vám vedia vyjadriť a vedia vám nájsť chyby, vedia vám povedať lepšie návrhy.
V tom samotnom medzirezortnom pripomienkovom konaní vy potom rozdeľujete obyčajné, zásadné pripomienky. K tým zásadným musíte napríklad robiť rozporové konania, to znamená, že, že, to znamená, že, to znamená, že musíte si, musíte si (rečníka ruší hlasná komunikácia dvoch v jeho blízkosti sa nachádzajúcich poslancov) normálne sadnúť s tými rozporujúcimi subjektmi, vysvetliť im, prečo teda súhlasíte, alebo nesúhlasíte, napíšete to do SlovLexu, do takého portálu, ktorý tu máme, tam to vyhodnotenie nastane, pri obyčajných pripomienkach rovnako musíte tiež vyhodnotiť tento proces, musíte tam, musíte tam teda napísať, či súhlasíte-nesúhlasíte, prečo nesúhlasíte. A keď tento proces dokáže niekto prirovnávať k tomu, že však tu prebieha parlamentná diskusia, no tak je úplne mimo, nechápe ten proces. Pretože my tu nedostávame diskusiu, my tu nedostávame vyhodnotenie tých našich návrhov. Čiže prosím, nepri... nepri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som chcel pôvodne, Jano, reagovať na inú časť tvojho vystúpenia, ale rád by som využil aj prítomnosť pána predsedu parlamentu Pellegriniho a zopakoval moju včerajšiu otázku, na ktorú som nedostal odpoveď, pýtal som sa ministra Suska. Že, pán predseda, vy ste pred voľbami sľubovali nejakú analýzu toho, že posúdite relevantnosť špeciálnej prokuratúry a na základe názora, názoru odborníkov a tejto analýzy sa rozhodnete, ako, ako to bude teda vyzerať. Tak sa chcem spýtať, už máte tú analýzu, kde je, prosím, a mohli by ju, mohli by ste ju aj verejnosti a plénu parlamentu ukázať? A rád by som povedal veľmi zreteľne a jasne, kvôli tomuto promafiánskemu balíčku, kvôli ochrane vašich ľudí, sa budú mať všetci ľudia na Slovensku horšie, budeme mať nižšie dôchodky, nižšie platy, pretože svet sa na nás pozerá. Pozerajú sa finančné trhy, pozerajú sa investori. A výsledkom bude opäť zase horší rating na naše dlhopisy, budeme mať menej investícií a je možné, že prídeme aj o európske peniaze. Ja by som teda odporučil, aby súčasťou analýzy bolo aj posúdenie takýchto ekonomických vplyvov, keďže vládnej koalícii v programovom vyhlásení vlády ide o zlepšenie podnikateľského prostredia aj obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania, tak by som rád vedel a poznal vaše stanovisko na tieto otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem a nadviažem. Áno, možno, ty si sa pýtal, Jano, že kde je problém tohto celého a možno tým problémom je práve, ty si ho nazval, tou mlčiacou väčšinou. Aj keď teda ja neviem, že či to nie je príliš vzletné pomenovanie pre tých 8 až 12 prítomných, lebo to je tá hŕstka, čo sem chodí každý deň nepočúvať, mlčať, ťukať si do mobilov. Možno, možno je chyba, že nám nerozumejú, že hovoríme príliš komplikovaným jazykom, možno by sme mali hovoriť ako keď si kamoši zasadnú za jeden stôl a klábosia o tom, koľko stoja rožky, možno vtedy by nám rozumeli, možno by sme mali rozprávať po rusky, ja neviem. Inak ja som si spomenul na, lebo v noci som nespal, dumal som nad dianím v tomto pléne, a spomenul som si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Na koho reagujete, pán poslanec? S vaším spaním pán Hargaš dačo spomínal?

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Na pána Hargaša. (Reakcia z pléna.) Spomenul som si, aj pri tvojom príspevku sa mi to vyrojilo, Kráľovstvo krivých zrkadiel, taká jedna sovietska rozprávka, pamätníkom pripomeniem, je o dievčatku, volá sa Oľa, a ona so svojím odrazom v zrkadle objavuje, čo sa deje v krajine za zrkadlom. Tam je krajina hlúpeho kráľa, kde je všetko pokrivené, preto sa táto rozprávka volá Kráľovstvo krivých zrkadiel. A tam sa lož stáva pravdou. Táto rozprávka má vyše polstoročia a nielen teda pre dnešnú politiku Ruskej federácie je aktuálna, je odrazom reality toho inštitucionalizovaného krivenia reality, popierania faktov, šírenie klamstiev, ale sme toho svedkami vlastne aj tu v tomto pléne. My toto vidíme a toto je našou dennou realitou. Pretože práve inštitucionalizované krivenie reality, popieranie faktov, šírenie klamstiev je pracovným nástrojom slovenskej koalície aj pri tomto skrátenom legislatívnom konaní.
Takže vitajte na Slovensku, vitajte v Národnej rade Slovenskej republiky, vitajte v krajine krivých zrkadiel. (Potlesk).

Ďakujem za slovo a ďakujem ti, pán kolega, za tvoj osviežujúci príspevok. Apeloval si na poslancov HLAS-u a SMER-u a Slovenskej národnej strany, aby snami diskutovali. Ja som sa počas tvojho vystúpenia začala zamýšľať, ako by táto diskusia vyzerala. A keď som sa tak začala zamýšľať, tak si použil výraz obsahovo a argumentačne vyprázdnená komunikácia. A toto tvrdenie sadlo ako, no povedzme, zadná časť tela na nočník. Všetci dobre vieme, že náš apel na obsahovo a argumentačne naplnenú diskusiu nemôže byť vyslyšaný. Koalícia je ticho preto, pretože ich argumentácia nemôže byť iná ako tá, ktorú sme počuli od ministra spravodlivosti Suska. Od človeka, ktorý by mal najfundovanejšie odpovedať na otázky, ktoré kladieme. Toto boli najfundovanejšie odpovede, akých sme sa dočkali a dočkáme. A potom sme od kolegu Szalaya počuli, že by to mohlo byť aj fundovanejšie a mohla by to byť aj pravda. A tu si preto pomôžem slovami kolegyne Nash zo včera o alternatívnej pravde. My tu v pléne, ako aj občania a občianky Slovenska sa zo strany SMER-u a HLAS-u dozvedáme a dozvieme vždy len alternatívnu pravdu, ktorá je vlastne lžou. Pretože my, ako aj ľudia na Slovensku nemôžeme počuť ich priznanie a pravý dôvod, že nechcú, aby sa rozplietla celá chobotnica korupcie, podvodov, že majú strach sedieť v nápravných zariadeniach, že ak by sa odhalilo ich neskutočné bohatstvo, respektíve ich nezákonné nadobudnutie, aby prepadli byty, ktoré si nakúpili ako predstavitelia sociálnej demokracia za mnohé státisíce a ktoré kľudne predávajú pod cenu. Preto, žiaľ, naďalej budeme mať len obsahovo vyprázdnenú diskusiu a ja dúfam, že čo najdlhšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Je škoda, že tento príspevok si vypočulo tak málo poslancov z koalície. Vo svojom príspevku si, pán poslanec, uviedol, že nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, čo sa ukazuje tieto dni viac ako jasné. Budem citovať odporúčanie Benátskej komisie. Na pozadí vývoja, ktorého svedkom bola Benátska komisia najmä v poslednom desaťročí, je jednoznačne potrebné zabezpečiť, aby väčšiny nezneužívali svoje inak legitímne právo len preto, že vyhrali voľby. Z postavenia vládnucej väčšiny vyplývajú určité povinnosti a obmedzenia, o ktorých sa bude hovoriť v kontrolnom zozname nižšie. Keď hovoríme o zodpovednosti väčšiny, nemôžeme ignorovať tendenciu, ktorá sa vo volebných procesoch v celej Európe prejavuje nižšou účasťou, ktorej účinky sú ešte silnejšie vo volebných systémoch s volebnými obvodmi. To oslabuje legitimitu tvrdenia väčšiny, že vládne v mene obyvateľstva ako celku. V takomto kontexte je politická väčšina, aj keď vyhrala voľby s väčším percentom, v ešte väčšej miere povinná zabezpečiť zodpovedné vládnutie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj pánovi poslancovi Hargašovi za jeho príspevok. Ja by som sa opätovne chcela pridať k tým výzvam na zapojenie sa koaličných poslancov a poslankýň, ale aj pána ministra, ktorý ale už tu nie je, do rozpravy, pretože nám chýbajú odpovede na mnohé otázky a v podstate tých otázok iba pribúda a odpovedí akosi nieto. Škoda tiež, že pán poslanec Gašpar tu už nie je, pretože on včera na ústavnoprávnom výbore hovoril, že on je teda pripravený na konštruktívnu diskusiu, rád sa zapojí do konštruktívnej diskusie a zároveň tak hovoril, že my vlastne sa tu nesnažíme diskutovať vecne, ale len tu čítame nejaké bodky a čiarky, ale ja som nič také tu za tie tri dni nepočula. Ja som tu počula veľa vecných faktických argumentov a otázok, na ktoré nedostávame odpovede.
Kolegovia, kolegyne, ja už mám taký pocit, že koalícia tu vlastne hrá takú nejakú hru bobríka mlčanlivosti a kto poruší tú mlčanlivosť, tak ho stihne asi nejaký trest. Lebo mali sme tu teda jednu faktickú poznámku pána poslanca Muňka, jemu sa zhodou okolností stala taká vec, že predal svoj byt o pár sto tisíc eur lacnejšie ako jeho trhová cena premiérovi Robertovi Ficovi. Môže to byť náhoda, ale možno to je trest za porušenie bobríka mlčanlivosti, a tak možno je to pochopiteľné, že teda sa tak boja zapojiť do tej rozpravy, ale predsa ich vyzývam a dúfam, že takýto trest už nikoho nepostihne. Ďakujem. (Potlesk.)