Videokanál klubu

48-2
Neplatca DPH, ktorý uhrádza tankovanie do motorového vozidla faktúrou, zaplatí daň, plus daň, plus daň z uhľovodíkových palív, plus DPH a z toho celého transakčnú daň. A ak mi ako prevádzkovateľovi e-shopu zákazník vráti tovar do 14 dní a ja mu vrátim peniaze späť na účet, musím z toho zaplatiť čo? Hlúpu Ficovu transakčnú daň. Moja obľúbená aplikácia transakčnej dane ale je, že transakčnú daň uhradia aj platcovia DPH zo zaplatenej DPH. Ak uhradím dodávateľovi faktúru napr. 1 000 eur plus 230 DPH, tak zaplatenú DPH si síce môžem uplatniť ako odpočet DPH vo výkaze, ale pri úhrade faktúry mi však banka automaticky odráta cca 1 euro z transakčnej dane na celej uhradenej časti faktúry. DPH mi tak a tú mi teda už nikto nevráti."
Takže ja by som chcela povedať, že pán minister, my nič nenafukujeme. Transakčná daň sa naozaj týka aj samospráv a aj tohto návrhu zákona, kde síce môžme vyplatiť samosprávam niečo v predstihu, pretože naozaj krvácajú a trpia, ale do toho ešte zaviesť túto naozaj hlúpu Ficovu transakčnú daň, je taký nezmysel, že naozaj nerozumiem tomu, kto to mohol vymyslieť.
V podstate, keď som nad tým rozmýšľala, prišlo mi, že to musel byť človek, ktorý nikdy v živote neviedol nejaký podnik, nemal zodpovednosť za ľudí, ktorému možno prišla výplata, alebo možno aj niečo začal niekedy podnikať, ale už vedel, že bude mať istú zákazku od štátu dohodenú niekým. Jednoducho nemohol to vymyslieť človek, ktorý naozaj že poctivo, normálne podnikal s tým, že má zodpovednosť za ľudí, to nemôže vymyslieť taký človek.
Lebo zabrzdiť ekonomickú aktivitu týmto spôsobom, zdaniť daň a ešte daň, a proste akože už naozaj že z tých ľudí vyžmýkať úplne všetko, je, ja neviem ani že na to, aký je to výraz, v podstate to je hlúpe, by som tak povedala, pretože ak by sme naozaj chceli, aby rástla nám ekonomika v krajine, my ju predsa nemôžme dusiť. Však keď je to úplne logické, keď raz nemôžete dýchať, tak nemôžete ani robiť väčší výkon a toto platí aj o našej ekonomike.
Takže vrátim sa naspäť k tomuto návrhu zákona, transakčná daň ho veľmi ovplyvňuje. Mestá a samosprávy budú mať ešte väčší problém, ako mali doteraz. Už teraz je to pre nich problém, už roky je to pre nich problém a my namiesto toho, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, sa tu len tvárime, že im pomáhame, ale pritom im dávame vlastne vankúš na nos a na ústa, len aby sa už asi neprebrali nikdy. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Dobrý deň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, chcela by som v podstate pokračovať v debate ku danému návrhu o dani z príjmu fyzických osôb pre samosprávy a dotknúť sa aj tak viacej holisticky vecí, ktoré s tým súvisia. Www.hlupadan.sk je web, ktorý má za pár hodín v podstate desaťtisíc podpisov a hovorí aj o tomto, čo tu budeme dnes rozoberať.
Ja som už minule povedala, že som poslankyňa miestnej časti Staré Mesto aj mesta za Staré Mesto Bratislavy a tento zákon, samozrejme, tento návrh zákona je pre nás dôležitý, ale to, čo som chcela, s čím som chcela aj apelovať na pána ministra Kamenického je to, že nám tu na ostatnom stretnutí povedal, že niektoré veci spolu nesúvisia alebo že niečo nafukujeme a podobne. A ja si myslím, že by bolo dobré očakávať od ministrov akýchkoľvek, v tomto prípade od pána ministra financií, aby sa naozaj pozeral na veci v súvislostiach, pretože keď niekde niečo zoberiem, tak niekde niečo zase môžem pridať, alebo keď viem naštartovať ekonomiku, tak tým pádom viem rátať s väčším balíčkom a tak ďalej. Problém je v tom, že to, čo vyvádza doslovne táto vláda, tak vyvádza ľudí z miery, a to aj z ekonomickej, pretože vaše kroky sú reálne škodlivé aj pre mestá a samosprávy a vysvetlím aj ako.
My, transakčná daň, ale aj to, čo tu teraz budeme sa rozprávať, naozaj má dopady na naše mestské podniky.
Mesto Bratislava má napríklad OLO, komunálny podnik, dopravný podnik, riešime správu ciest, ale aj Staré Mesto má napríklad technické služby Starého Mesta. Sú to naozaj stovky až tisíce faktúr mesačne a tie drobné poplatky sú vo veľkom množstve. Keď sa budeme baviť o dopadoch schváleného konsolidačného balíčka štátu na rozpočet hlavného mesta Slovenskej republiky, tak by som chcela uviesť fakty. Pre rozpočet 2025 a myslím si, že je dôležité ešte povedať, že aj nielen mesto Bratislava alebo mestské časti, ale aj ostatné samosprávy majú vlastne rovnaké problémy, akurát sa tam dajú dosadiť alebo podobné problémy, akurát sa tam dajú dosadiť iné čísla, prípadne niektoré špecifiká, ale problémy, ktoré vlastne táto vláda vyvoláva aj transakčnou daňou, sú vlastne pre všetkých rovnaké. Pre rozpočet 2025 platí kvôli viacerým legislatívnym zmenám vlády vysoká miera neistoty, čo sa prejaví rastom výdavkov a aj výraznými rizikami na strane príjmov. Celkom prirodzene sa tieto riziká môžu prejaviť aj na kvalite života obyvateľov, a to nielen Bratislavy, ale aj ostatných samospráv. Tie, samozrejme, budú nútené hľadať rezervy, ale aj škrtať investície do opráv ciest, chodníkov či investičných dlhov našich škôl, materských škôl, alebo iných verejných priestorov. Samotná schválená konsolidácia má aj iné nepriame vplyvy na oboch stranách rozpočtu. Na príjme je to predovšetkým rušenie princípu stopercentného rozdeľovania podielovej dane samospráve vrátane takzvanej spoluúčasti na konsolidácii. Mestá a obce pritom konsolidujú už minimálne od roku 2022, kedy sa výrazne zvýšil daňový bonus, čo malo a má priamy negatívny vplyv na podielové príjmy miest a obcí.
Ďalším opatrením, ktoré, čo znižuje podielové dane, je rozšírenie asignácie dvoch percent na oboch rodičov, pričom efekt sa prejaví v dani z príjmu fyzických osôb za rok 2026. Na strane výdavkov je hlavný vplyv zvýšenie DPH na 23 % pre tovary a služby. Nepriamy negatívny vplyv konsolidačných opatrení je celkové zvýšenie inflácie, čo dodatočne tlačí na nárast faktúr, ktoré platí mesto. Nová transakčná daň sa nepriamo dotkne aj mesta, mestských častí tiež, pričom zvýši náklady všetkým firmám vrátane mestských podnikov. A toto sa môže odzrkadliť v náraste cien komunálnych služieb a zvýši sa tlak na financovanie týchto podnikov.
Vplyvy na príjmovej strane. Percentuálne príjem z dane z príjmu fyzických osôb pre obce sa zníži a štát si ponechá cirka 15 % z balíka určeného obciam. Zo 70 % je to 55 %, pričom reálny vplyv na hlavné mesto Bratislavy závisí od výšky normatívu, ktoré dostanú mestské časti. Toto zníženie zahŕňa zmenu financovania materských škôl prostredníctvom normatívu a spoluúčasť na konsolidácii kvôli zníženiu daňového bonusu. Na strane podielových daní poklesne príjem celej Bratislavy vrátane mestských častí, ale cez normatív na chod materských škôl dôjde k finančnej kompenzácii. Novela, ktorá obsahuje zmenu financovania materských škôl, bola schválená v roku, až 30. 10. 2024. Na príjmoch by mal byť výnos z podielovej dane pre Bratislavu cirka 290 miliónov eur v roku 2025, čo je pokles o 38 miliónov eur. Vzhľadom na proces zmeny štatútu je suma uvedená za celú Bratislavu, nakoľko samotné vplyvy na hlavné mesto budú závisieť od konkrétnych zmien štatútu hlavného mesta. Mestu Bratislava sa zoberú dve tretiny dodatočných príjmov, ktoré by plynuli z úpravy daňového bonusu na deti od roku 2025. Zmena daňového bonusu znamená nárast príjmov o desať miliónov eur pre hlavné mesto. Vláda ale v reakcii na to zmenila prerozdeľovanie DPFO v prospech štátu, čo zase znamená výpadok mínus šesť miliónov eur. Obidva tieto vplyvy sú už zarátané v poslednej prognóze príjmov od ministerstva financií. Spoluúčasť na konsolidácii opätovne znižuje príjmy, a to aj napriek tomu, že za roky 2024 a 25´ už došlo ku kumulatívnemu zníženiu príjmov Bratislavy z dôvodu zvýšeného daňového bonusu vo výške približne mínus 90 miliónov eur.
Vplyvy na výdavkovej strane. Na strane výdavkov vznikajú pre hlavné mesto Bratislava negatívne vplyvy aj z vyššej DPH. Zvýšenie cien kvôli vyššej DPH má plný vplyv na vyššie spomenuté mestské výdavky, keďže mesto nie je platcom DPH a nemá si ako zarátať vyššiu DPH na vstupe na rozdiel od firiem, ktoré sú platcami DPH. Vplyv vo výške 2 milióny eur odzrkadľuje zvýšenie DPH pre ostatné tovary z 20 na 23 % odhadovaný na základe plnenia z roku 2024. Zníženie DPH z elektriny z 20 % na 19 sa viac menej vyrovná s nárastom DPH pre plyn a centrálne zásobovanie teplom. Negatívny vplyv sa očakáva aj z celkového zvýšenia cien tovarov a služieb z dôvodu vyššej inflácie. Presný vplyv inflácie nie je možné kvantifikovať, nakoľko priemerná inflácia nevie zachytiť špecifiká jednotlivých hospodárskych sektorov, kde môže byť úprava cien rozdielna. Zároveň inflácia už čiastočne zahŕňa vplyv zvýšenej DPH a iných konsolidačných opatrení. Na základe týchto obmedzení predpokladáme zvýšenie celkových bežných výdavkov hlavného mesta o cirka 4 milióny eur pre rok 2025, čo je asi jedno percento z celkových bežných výdavkov. Zvýšenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov. Samotná transakčná daň sa dotkne mesta, mestských častí, skrátka všetkých samospráv, pretože sa priamo týka firiem s ktorými má mesto obchodný styk. Firmám sa zvýšia náklady, čo si prenesú do svojich cien. Na rozdiel od DPH, ktorú platí koncový spotrebiteľ len raz na výstupe, daň z transakcií si môže zarátať do ceny každý článok v reťazci, čo konečnú cenu pre mesto môže zvýšiť viacnásobne. Tento efekt spôsobuje čiastočne vyššiu očakávanú infláciu na rok 2025.
Výnimka neuplatňovania transakčnej dane sa ani nevzťahuje na mestské podniky, o čom práve hovorím, kde je nová daň spojená s dodatočnými nákladmi. Vzhľadom na to, že mestské podniky zamestnávajú veľký počet zamestnancov, dopravný podnik má napríklad 2 600 ľudí, BVS-ka 1 100 a OLO 600, tak významná časť vplyvu plynie z mesačne platených miezd, z ktorých sa 0,4 %, respektíve maximálne tých 40 eur bude po novom odvádzať štátu. Pri mestských podnikoch treba zvlášť zvažovať aj vplyv zvýšenej DPH na 23 %. Pri dopravnom podniku Bratislavy, teda pri nezmenenej výške ceny lístkov došlo k zníženým tržbám dopravného podniku vo výške cirka 1 milión 200-tisíc eur. A tu treba ešte podotknúť, že ani Košice, ani mesto Bratislava, ich dopravné podniky nemali dokonca ani kompenzácie počas covidu, čo je teda jedna veľká skrivodlivosť.
Hovorila som tu, pán minister, o viacerých vplyvoch na zvyšovanie nákladov mesta a samospráv, a tým pádom aj na ľudí v nich. Spomínam tu DPFO, hlúpu Ficovu transakčnú daň, infláciu, vyššiu DPH a celkovo tlak, teda tento vznikne na úplne každého v našej spoločnosti. A najhoršie je, že táto hlúpa Ficova transakčná daň naozaj trestá ľudí, ktorí sú ekonomicky aktívni.
Ja by som vám povedala napríklad jednu zaujímavosť. Štát sa totižto, tak nám to napísal jeden klient, klient samosprávy, ktorý je živnostníkom a hovorí: "Štát sa priživuje aj na úveroch. Transakčnú daň platíte aj z úhrad splátok úverov, lízingu.

Kolegyne, kolegovia, asi idem teda posledná v tejto rozprave. Rada by som to zhodnotila, v prvom rade by som chcela pripomenúť, že tento návrh zákona má v názve nápravu krívd. Nemyslím si, že náprava krívd je to, o čom sme tu posledné hodiny strávili rozpravu, pretože podľa mňa náprava krívd z toho, čo sa stalo počas pandémie, nie je o tom, že či jedna alebo druhá strana mala lepšieho premiéra alebo ministra zdravotníctva, či kto urobil viac chýb, menej chýb, kto doviezol takú vakcínu alebo onakú vakcínu. To si myslím, že nemuselo byť súčasťou tejto rozpravy, pretože keď sa bavíme o náprave krívd, tak podľa mňa krivdy, ktoré sa tu počas covidu stali, sú niekoľké a dajú sa veľmi jasne pomenovať, ja ich aj pomenujem o chvíľu, a tie ostatné, na to nám mal dať odpoveď svojou funkciou pán splnomocnenec Kotlár, ktorý ale teda sa zjavne venuje iným veciam, ale nemal nám na to dať odpoveď, ani nemal byť priestorom na vyviňovanie sa jednej alebo druhej strany tento zákon.
V prvom rade nápravu krívd, ktorú bolo treba učiniť a ktorú v časti tento zákon aj robí, je jednoznačne povinná štátna karanténa. Skonštatoval to veľmi jednoznačne Ústavný súd, skonštatoval to verejný ochranca práv, ktorý sa nepochybne v tomto obrátil na vládnu koalíciu aj na nás, poslancov a poslankyne Národnej rady, aby sme prijali právnu úpravu, ktorá práve to stravné a tie náklady, čo tí ľudia vďaka nezákonnej karanténe znášali, aby sme to nejakým zákonným spôsobom upravili, že sa im vrátia. A v tomto si myslím, že ten návrh v tejto konkrétnej časti je dobrý.
Pokiaľ ale ide o krivdu, ktorá údajne vznikla ľuďom, ktorí nedodržiavali opatrenia, tam si myslím, že my nemôžeme mať spor o tom, že právoplatne uložené pokuty za spáchané priestupky sú nejaká krivda. Ak dopustíme niečo takéto, tak potom naozaj, bolo to tu už niekoľkokrát zopakované, ľudia, čo prekračujú rýchlosť, čo nedodržiavajú akékoľvek iné predpisy, stavajú si, ja neviem, čierne stavby, hocičo, prosto majú bianko šek na to, aby žiadali tento štát o odškodnenie za akýkoľvek priestupok, za akúkoľvek pokutu, ktorá im bola uložená. A toto si nemyslím, že sa dá schovať pod zákon, ktorý hovorí o náprave covidových krívd, a preto sme aj v PS podali pozmeňujúci návrh, ktorý rieši práve to, aby táto časť zákona bola z neho vypustená. A ja sa teraz obraciam práve na tú koaličnú stranu, aby ste naozaj zvážili, keď už nie stiahnutie celého toho zákona, pretože potom bude potrebné nejakým spôsobom vypracovať nanovo ten návrh, ktorý sa týka odškodnenia povinnej karantény, aby ste dali preč tú časť, ktorá sa týka covidovej amnestie, pretože to nie je náprava krívd.
Krivdou, ktorá tu podľa môjho názoru vznikla a nebola celý tento deň pomenovaná napriek tomu, že to je Medzinárodný deň Rómov a Rómok, je z môjho pohľadu tiež plošná karantenizácia osád. To tento zákon nerieši a Rómom a Rómkam sa nikto vlastne za toto neospravedlnil. To si myslím, že keby tento návrh zákona riešil alebo keby sme tu mali nejaký iný spôsob, akým by sa Slovenská republika za toto opatrenie, ktoré dopadlo etnickým spôsobom na Rómov a Rómky, ospravedlnila, by bolo – špeciálne v dnešný deň – namieste. My sme v PS také uznesenie predložili, ešte bude vlastne na programe a dúfam, že ho podporíte.
A v závere môjho vystúpenia, keďže už končime a asi nechceme túto diskusiu ďalej predlžovať, by som sa vás všetkých spýtala: a čo ľudia, ktorí opatrenia dodržiavali? Čo my všetci, väčšina tejto republiky, väčšina ľudí, ktorá tu žila, ktorí aj nosili rúška, aj mesiace nevideli svojich príbuzných, lebo prosto rešpektovali tie obmedzenia, ktoré tu boli ohľadne cestovania, nech už si o nich mysleli čokoľvek, čo tí ľudia? Ak schválime tento zákon aj s tou covidovou amnestiou, tak my vlastne povieme väčšine tejto krajiny, ktorá bez ohľadu na to, aký má názor na politikov, na opatrenia, sa prosto rozhodla, že im stojí za to dodržiavať tie opatrenia, lebo taká je spoločenská dohoda medzi nami občanmi a obyvateľmi, tak im napľujeme do tváre.
Čiže prosím vás, keď budete hlasovať za tento zákon a rozmýšľať o jeho podpore, spýtajte sa samých seba, že ako sa pozriete do tváre a čo poviete ľuďom, ktorí to dodržiavali.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcem každému poďakovať za faktické poznámky. Na záver by som povedal, že poďme radšej pracovať na tom, ako pracovať na... Lebo ak sa dobre pamätám, tak svetová organizácia povedala, že my sa nehráme na to, že či príde pandémia ďalšia. Otázka je, že kedy. Pandémie prídu, či sú to lokálne, či sú to národné, alebo budú to celosvetové pandémie, my sa musíme pripraviť na to. My musíme mať zdravotníctvo, my musíme mať špičkový personál v zdravotníctve a musíme im veriť. A o tom to je proste.
Ja určite z tohto miesta poviem a poviem aj kľudne, ja som očkovaný, vôbec sa za to nehanbím, proste práve naopak, lebo vedel som, že môžem ochrániť seba a mojich blízkych.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja ako tu počúvam aj viacerých ľudí ešte z bývalého OĽANO, mne sa vynárajú celkom traumy z toho času covidu, z chaotických opatrení, z toho, ako vtedajší premiér Matovič dokázal rozbiť aj to najdôležitejšie, čo medzi ľuďmi bolo, a to bola solidarita a disciplína, ktorá určite v tie prvé dni a týždne bola. Matovič dokázal rozbiť aj nezmyselné... robiť nezmyselné a nelogické kroky, o Sputniku nehovoriac a rôzne súťaže, hodinové plačovky, kedy sme sa chytali za hlavu, a samosprávy boli tie, ktoré zachraňovali tú situáciu. A tohto sa nevkusne a cynicky chytil súčasný premiér Robert Fico, a to napriek prázdnym skladom po Kajetánovi Kičurovi. Ja sama som šila rúška doktorom na onkológii, čo naozaj nie je normálna situácia. Táto Ficova vláda, ktorá predtým vládla, sa takto nebezpečne k tomu správala. No lenže Matovičova vláda naozaj vtedy aj Ficovi dláždila cestu týmito krokmi, lebo on sa toho naozaj nevkusne chytil.
Nič však z toho, na čo sa ja hnevám, aj na pána Matoviča, alebo na ľudí, ktorí robili takéto chaotické rozhodnutia, nezakladá dôvod súčasnej vláde na odškodňovanie tých ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá. To je niečo nevkusné, je to arogantné voči ľuďom, voči tým doktorom a doktorkám, sestričkám, ktorí robili desiatky hodín, ktorí sa naozaj nemohli z toho anzugu ani len vyzliecť, aby... proste jednoducho padali od únavy, a vy zrazu poviete všetkým týmto ľuďom, vy poviete aj našim deťom do budúcnosti, že viete čo, nedodržiavajte pravidlá, nemusíte to robiť ani teraz, ani pri krívačke, slintačke, vôbec to nerobte nikdy, pretože to sa bude odmeňovať. A to je veľmi-veľmi nebezpečné pre našu krajinu. A ja vás tiež preto žiadam, aby ste tento návrh zákona stiahli, lebo vy teraz v tejto chvíli ničíte budúcnosť krajiny, vy ničíte jej súdržnosť a solidaritu do budúcna.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi na úvod povedať, že ja nie som lekár. Ja absolútne nie som lekár a chcem povedať z tohto miesta, že ja som bol jeden z tých s mojou rodinou, ktorí sme tieto opatrenia dodržiavali. Či sa nám to páčilo, alebo sa nám to nepáčilo, vedeli sme, že v akom stave je v tom čase to zdravotníctvo. Mňa veľmi mrzí, že táto téma je politickou témou, lebo kedykoľvek v budúcnosti, či v krátkej, alebo vo väčšej vzdialenosti, alebo neskôr, sa podobná pandémia môže zopakovať. Môže sa kedykoľvek zopakovať iná pandémia, ktorá nejakým spôsobom poškodí Slovensko, Európu, svet, poškodí ich sociálne, ekonomicky, zdravotne. Veľa ľudí môže zase zomrieť. Preto považujem tento návrh ako nejaký precedens, že povedzme, že ak by sa to stalo povedzme tejto vláde, aké by dala táto opatrenia, aké by dala protiopatrenia táto vláda. A na základe tohto zákona by to znamenalo, že časť obyvateľov by nepotrebovala alebo nemusela dodržiavať žiadne zákony.
Ja stále hovorím, že toto je asi jedna z mála tém, ktorá by nemala byť nijakým spôsobom politická téma. Všetci dobre vieme, že počas prvej vlny, keď si dobre pamätáte, pamätáte z Číny, keď to prišlo do Talianska, vtedy v krátkej dobe zomrelo 47-tisíc ľudí. Veľmi krátkej dobe. Ja si do dnešného dňa pamätám, že Slovensko bolo zdesené proste. Ja som bol zdesený, čo keď to príde tu, v priebehu niekoľkých týždňov 47-tisíc ľudí. To si asi nikto nevie predstaviť. To je povedzme jak jedno malé mesto. A preto hovorím, že tu by sme sa mali všetci opatrne správať, to, aký signál, a to, ako sa vyjadrujeme k spoločnosti, k ľuďom, lebo v prvom rade ide o to zdravie.
Ja si uvedomujem, že vyše 20-tisíc ľudí na Slovensku zomrelo, a predpokladám, že väčšina z vás, alebo niektorí z vás mali niekoho, o koho prišli. Ja som tiež prišiel proste a nevybral si to, nevybrala si to tá daná osoba, proste to z ničoho nič prišlo. A takisto dodržiavala všetky opatrenia, len, žiaľ, len, žiaľ, nemala ešte vtedy možnosť sa očkovať. Mojej dobrej kamarátke v priebehu troch týždňov zomreli štyria príbuzní, veľmi blízki príbuzní a tiež nemohli si to vtedy vybrať, či sa môžu, alebo sa nemôžu očkovať. Snažili sa proste dodržiavať tie opatrenia, ale nepodarilo sa to. To znamená, že tých 20-tisíc duší proste zmizlo z tohto sveta.
Ja preto by som chcel aj z tohto miesta povedať, že by sme sa trošku z emócií vrátili aj ku faktom, že či tie opatrenia boli dobré, zlé, lepšie by mohli byť, alebo horšie, ale dovoľte mi, ja som si urobil veľmi krátky výskum, aké opatrenia boli aj v iných krajinách Európskej únie. Napr. v Rakúsku... budem čítať len niektoré z nich.
V Rakúsku bol lockdown pre neočkovaných od novembra 2021. Neočkovaní ľudia nesmeli opustiť domov okrem práce, nákupov alebo z nevyhnutných lekárskych dôvodov. Očkovaní sa mohli voľne pohybovať. Boli kontroly na uliciach, polícia mohla náhodne zastaviť a kontrolovať covid pas. Bol zákaz vstupu do kaderníctiev, reštaurácií, obchodov pre neočkovaných aj po skončení lockdownu.
V Taliansku bolo silné rozdelenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných. Opäť zákaz práce pre neočkovaných, milióny ľudí boli dočasne vylúčení z pracovného procesu. Povinné očkovanie pre zdravotníkov, učiteľov a ľudí nad 50 rokov.
Grécko malo povinné očkovanie pre ľudí nad 60 rokov, inak bola pokuta 100 euro mesačne, ktorá bola automaticky strhávaná zo mzdy alebo dôchodku. Neočkovaní nemali prístup do reštaurácií, kín, múzeí, verejnej dopravy vrátane medzimestských liniek. Bola vysoká miera kontroly a pokút v mestách.
Vo Francúzsku, ospravedlňte, neviem, ako sa to povie po francúzsky, ale sa široko uplatňoval covid pas, tzv. pass sanitaire, asi, kde sa vyžadoval takmer všade, reštaurácie, vlaky, kaviarne, nemocnice, kultúrne podujatia, nákupné centrá. Zdravotní pracovníci a obyvatelia mali povinné očkovanie, inak im hrozilo pozastavenie platu či výpoveď. Policajné kontroly v reštauráciách a podnikoch. Podnikateľom hrozili vysoké pokuty, ak neoverili covid pas.
Holandsko a Belgicko malo, zaviedlo nočný zákaz vychádzania, čo viedlo k násilným protestom a výtržnostiam, a to je presne to, že aj v Holandsku, aj v Belgicku sa začali používať, táto téma bola politickou témou. V niektorých regiónoch Belgicka bol zákaz vychádzania aj v regiónoch. Polícia používala vodné delá a zatýkala stovky ľudí.
To je len krátky príklad toho, že každá krajina možnože v tom danom momente urobila maximum, čo mohla urobiť, aby chránila toho druhého, a preto by som aj z tohto miesta chcel požiadať koaličných poslancov, aby ste stiahli tento zákon. Je to veľmi nebezpečný zákon, ktorý sa nám môže vypomstiť, možnože nie dnes, zajtra, ale povedzme o rok, dva, päť alebo desať rokov. A my potrebujeme, ja som stále toho názoru, že my potrebujeme opäť tlieskať tým zdravotníkom, lebo práve tí zdravotníci si zaslúžia našu najväčšiu a najhlbšiu vďaku a pokoru. A ja rozumiem, ako aj pán poslanec Stachura povedal, že on bol jeden z tých, ktorí boli v tej prvej línii, ja tiež poznám veľmi veľa lekárov, ktorí boli v tej prvej línii. Poznám veľmi veľa hasičov, ktorí sa podieľali v tých skafandroch a očkovali proste. Ja som to zažil iba ako účastník toho všetkého, nebol som v tej prvej línii, ale viem, že to bolo ťažké, viem, že tí pacienti zomierali pred očami tých lekárov a tí lekári boli v niektorých, niektorých momentoch absolútne bezradní.
A tu by som sa opäť vrátil k mojej osobnej skúsenosti. Keď zobrali môjho dobrého kamaráta, zobrali ho s tým, že nevedia, čo mu je. Proste štandardne mu prišlo zle. V priebehu 72 hodín dostal, neviem, ako sa to povie, asi prvý kyslík, v nasledujúcich 48 hodín bol pripojený k prístrojom a ďalších 72 hodín, kedy zomrel. A proste... a o tom to je. Vážme si naše ľudské životy, lebo fakt, ak toto schválime, to znamená, že bude tu precedens, že si nevážime samých seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel iba podčiarknuť to, čo si povedal, kolega, že ja osobne si myslím, že tie samosprávy, obce alebo prípadne združenia, ako je ZMOS, únia miest alebo SK8, mne tu chýba ich input, lebo nebude to štát, ale budú to práve tie obce, tie samosprávy, ktoré budú poskytovať to nájomné bývanie. Áno, ako poslanec mesta ti viem povedať, že s nájomným bývaním je momentálne problém. A nie je to problém len veľkých miest, je to problém aj malých obcí a v tejto správe to chýba. Takže ja budem veľmi rád, keď v prvom čítaní budú aj nejaké inputy, čo sa týka samospráv, aby sa mohli k tomu vyjadriť, a preto si myslím, že to skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nie je vhodné, že absolútne nie je vhodné, lebo kľúčovým partnerom v tomto budú tie samosprávy, ktoré budú musieť presne zadefinovať, ako vedia stavať tieto nájomné byty aj v rámci novely stavebného zákona a ďalších vecí, ktoré prišli v poslednom období.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ale poviem úprimne pravdu, ako ja sa nestíham, nestíham čudovať, ako súčasný, inak kvitujem, že ste sa prihlásili do rozpravy, je fajn, keď môžme diskutovať opozícia a koalícia, ja to vždycky budem nejakým spôsobom kvitovať a som tomu veľmi rád, len mne tá argumentácia sa zdá byť príliš, príliš slabá. Lebo aj ako vy ste povedali, že súhlasíte s vaším predrečníkom pánom Bartekom. Viete, ale tak opravte ma teraz, poslanci KDH, ale tak napríklad v Prešovskom samosprávnom kraji bol jeden jediný projekt schválený za MIRRI a potom, ak sa dobre pamätám, tých päť ďalších projektov ostalo visieť na stole, proste lebo sa to nepodpísalo bývalým ministrom. Takže to je to efektívne využívanie tých eurofondov, že tu by sme mali zabrať. Ja rozumiem a trošku nesúhlasím s kolegami zo SaS-ky, že mali by sme použiť úspory ľudí na investovanie, lebo ja dôveru, čo sa týka povedzme tejto vlády v správu financií nemám. Však to vidíme, v súčasnosti čo robia podnikateľom, čo urobili so štátnym rozpočtom a že sme na veľmi dobrej ceste gréckou cestou.
Ďakujem.

.

(Krátka pauza pre nefunkčnosť mikrofónu.) Á, už funguje.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán Bartek, škoda, že v rokovacom poriadku nemáme, že keď vystúpi Bartek a povie, že sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, tak sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, ušetrili by sme si veľa roboty. Bohužiaľ, to tak nie je. Ešte stále musia byť splnené nejaké vecné dôvody, ktoré ani z dôvodovej správy, ani z vášho vystúpenia nie sú zjavné.
Ja neviem teda, že či my už tu máme bagre naštartované, vyvlastnené pozemky, stavebné povolenia, už len sa čaká na financovanie tých diaľnic a to zachránia úspory dôchodcov? Ja by som vám ani hotovosť, ktorú mám v peňaženke, nezverila na finan... na to, aby ste vy ju zhodnocovali, nieto ešte moje úspory na dôchodok. To je tak akože jedna vec.
A druhá vec je, že slovenské peniaze na Slovensku, a s ktorými podnikateľmi vy chcete investovať na Slovensku, keď všetci kvôli vašej transakčnej dani odídu? Však tu likvidujete podnikateľské prostredie, tak s kým tu chcete robiť tie investičné projekty?
Ďakujem pekne.