Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja viacero tých vecí, ktoré som si tu zbieral počas tejto rozpravy a chcel by som sa k nim vyjadriť. Ja keď teda vzdelaním nie som právnik, ale, ale myslím si, že aj zaznelo tu množstvo vecí, ktoré teda aj neprávnici majú k nim čo povedať. A ja by som chcel začať tým samotným procesom.
Podľa mňa on je, on je veľmi dôležitý k tomu a chcel by som to ilustrovať, že ako celé, celé to...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja viacero tých vecí, ktoré som si tu zbieral počas tejto rozpravy a chcel by som sa k nim vyjadriť. Ja keď teda vzdelaním nie som právnik, ale, ale myslím si, že aj zaznelo tu množstvo vecí, ktoré teda aj neprávnici majú k nim čo povedať. A ja by som chcel začať tým samotným procesom.
Podľa mňa on je, on je veľmi dôležitý k tomu a chcel by som to ilustrovať, že ako celé, celé to totižto to tu prebieha, ako to tu vnímajú páni a dámy z vládnej koalície. Pretože jediný spôsob, ako my môžme vlastne sledovať, čo si oni vlastne myslia o tomto celom procese, sú ich mediálne vyjadrenia, pretože oni nesedia, resp. ak tu sedia po mojej ľavici v tomto pléne, tak málokedy sa vyjadria. Ak sa vyjadria, je to veľmi stručné, je to možno jedna faktická poznámka za niekoľko dní. Je teda nutné sledovať viac-menej tie mediálne vyjadrenia. Ale keď ešte prebiehala rozprava v decembri, tak sme tu mali náznaky toho, aj tu v priamo v pléne, ako táto vládna koalícia dokáže vnímať skrátené legislatívne konanie, a teda legislatívnu procedúru a nejaké pravidlá, ktoré by sme tu mal rešpektovať aj my, keď chceme, aby to rešpekto..., aby, aby normálne pravidlá rešpektovali aj bežní ľudia v bežnom živote. A na tomto mieste, kde tu teraz ja stojím, tu stál vtedy minister Erik Tomáš a vtedy sa prijímali všetky tie balíčky tak strašne na rýchlo a on v celom tom ošiali, v tom, ako to tu rezali sekerou celý ten les tak bezhlavo, tak povedal, že ľudí to absolútne nejak nezaujíma, čo sa tu deje v tom parlamente. Nejaké skrátené legislatívne konanie? My sa vám na to môžme vykašlať. Tí ľudia chcú, aby sme im doručili svoje predvolebné sľuby. A preto tu ideme presadzovať všetko cez skrátené legislatívne konanie.
Toto podľa mňa ukazuje aj tú samotnú, on sa vlastne v priamom prenose tuto za rečníckym pultom, aj keď má, aj keď má rečnícku imunitu, tak sa vlastne priznal k tomu, že tie zákonné dôvody toho, toho skráteného legislatívneho konania neboli naplnené. Ale toto veľmi pekne ukazovalo akoby že tú mentalitu, ako, ako nad tým niektorí ľudia z vládnej koalície premýšľajú. A ja to dneska hovoril aj vo faktických poznámkach. Ja som si myslel, že, že od toho momentu, keď tu Erik Tomáš stál a rozprával o tom, že čo mi je po nejakom skrátenom legislatívnom konaní. My potrebujeme deliverovať výsledky, my tu potrebujeme doručovať veci ľuďom veci, teda pred tým to aspoň vedeli skrývať za bežných ľudí, teraz to už skrývajú za našich ľudí, ktorí v tomto promafiánskom balíčku chcú im teda nejaké výsledky doručiť. Tak ja som bol naplnený trošku optimizmom dneska aj vo faktických poznámkach som to hovoril, pretože od tohto momentu, čo tu stál Erik Tomáš, sme sa dostali do mediálnych vyjadrení ministra Suska, ktoré teda pre mňa sú stále poburujúce, ale už tam určitý posun je. Ktorý teda hovoril, že prečo sa tu všetci vlastne sťažujeme? Však tento návrh, tento promafiánsky balíček, on už bol prerokovaný v kolégiu ministra. A mňa to ešte o to viac šokuje, trošku ma to znepokojuje, síce napĺňa ma to optimizmom, že to trošku posunul od toho Erika Tomáša, ale aj tak ma to trošku znepokojuje, pretože kto je v tom kolégiu? Keď sa pozreme, kto sú tu poradcovia ako tvorili tento samotný balíček, ktorý tu máme v tomto skrátenom legislatívnom konaní, tak sa rozprávame o pánovi Lintnerovi, pánovi Parovi, alebo Gašparovi juniorovi. To sú tí ľudia, ktorí teda zároveň by mali profitovať z tej prijatej legislatívy. Čiže, ale dobre, priznám, je to možno posun od toho, že vôbec neuznáme žiadne skrátené legislatívne konanie, žiadnu diskusiu, absolútne nič. No a potom som teda tu počúval vyjadrenia pána predsedu parlamentu, ktorý teda už potom hovoril o tom, že však čo sa my ako opozícia sťažujeme, však my tu vlastne, už tá diskusia prebieha tak dlho, že my už by sme mohli byť vlastne aj spokojní. A ja som si hovoril, že takáto trajektória, že ak by tu nastala, tak a hovorím si, že dobre, že možno už tu aj teda ľudia, ktorí majú bohatú exekutívnu skúsenosť, ako napríklad pán Pellegrini a mal by teda poznať ten legislatívny proces. Takže možno už teda dospeje pri ďalších legislatívnych návrhoch k tomu, že, že už by sme možno teda mohli ísť tým štandardným procesom.
No ale ten môj optimizmus netrval veľmi dlho, pretože pán Pellegrini sa tu potom prihlásil do rozpravy a hovorí teda o tom, tú moju optimistickú krivku veľmi rýchlo zrazil. Pretože povedal, že, že keď oni teda predkladajú nejaké návrhy, tak sú, tak s nimi automaticky súhlasia a nemusia vraj o nich vôbec absolútne nijak diskutovať. No tak tento, týmto bol zarazený môj optimizmus, ale čomu by som sa ešte chcel venovať, že tieto vyjadrenia pána Pellegriniho alebo pána Suska sú v tom zahanbujúce, že oni ukazujú, že títo ľudia, ktorí majú bohaté exekutívne skúsenosti, sú tu pri moci už naozaj niekoľko volebných období, vôbec nerozumejú tomu, ako ten legislatívny proces prebieha. Ten legislatív... to samotné medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré tomu, ktoré tomu predchádza, to absolútne nie je nejako, nejakou iba formalitou. Ja som bol, ja som pôsobil v štátnej správe. Ja som bol úradníkom. Ja som bol sekčným riaditeľom na ministerstve zdravotníctva, to znamená, že týchto medzirezortných pripomienkových konaní, ale aj vnútrorezortných pripomienkových konaní mi prešlo rukami viacero, vlastne viacero na starosti. Len, len k tej samotnej reforme nemocníc, ktorú som tu ja veľmi častokrát spomínal, tak len k tomu jednému pripomienkovému konaniu v medzirezortnom pripomienkovom konaní prišlo tisíc pripomienok. Tisíc pripomienok. Aj obyčajných aj zásadných. To znamenalo, že s každou touto jednou pripomienkou, či už bola obyčajná, alebo zásadná, my sme sa nejakým spôsobom museli vyrovnať. A teda trošku aj vysvetlím, lebo vidím, že z tých vyjadrení mediálnych vidím, že možno nechápu celý ten obsah a tú pointu toho legislatívneho procesu. Tak keď máte samotné medzirezortné pripomienkové konanie, máte tam obyčajné pripomienky, ku ktorým teda ale stále máte povinnosť sa nejakým spôsobom vyjadriť ako predkladateľ. A potom máte tie zásadné pripomienky, ku ktorým už robíte aj rozporové konania. To znamená, že nenapíšete len samotné vyjadrenie, ale budete sa musieť aj teda nejakým spôsobom stretnúť s tými navrhovateľmi. A to môžu byť aj občania, to môže byť 500 občanov, ktorí podpíšu takúto hromadnú nejakú pripomienku a má formu zásadnej. To znamená, že na konci pred tým, ako hocijaký návrh ide potom na vládu a sem do parlamentu, tak máte tu výsledok normálne tisíc strán, keby to bolo tisíc pripomienok, to bolo niekoľko tisícov strán, kde máte každú z týchto pripomienok vyhodnotenú a povedanú, ako ste sa s ňou vysporiadali. To znamená, že aj my poslanci potom následne si môžeme pozrieť celý tento proces medzirezortného pripomienkového konania, pozrieť si, kto sa k tomu ako vyjadril a to nie je len o nás, o poslancoch. To je o tom, že v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa k tomu vyjadrujú rôzne asociácie, zväzy, odbory, verejnosť, a to znamená, že aj my keď tu sedíme ako poslanci, tak potom následne máme možnosť si pozrieť všetky tieto pripomienky aké mali a zvážiť ich v tom legislatívnom procese. Preto keď sa tu niekto postaví a už bol niekoľkokrát ministrom alebo je v súčasnosti ministrom, alebo bol štátnym tajomníkom a z povahy svojej práce má na starosti manažovanie týchto medzirezortných pripomienkových konaní a dokáže povedať slová, že, že však prečo sa vy tu opozícia sťažujete, že mali ste dostatok času na diskusiu, tak absolútne nechápe alebo, alebo nám to ukazuje, že ja, ja sa potom pri tých ľuďoch pýtam, že ako vôbec napĺňali svoje povolanie, keď, keď tu dokážu takéto niečo vypustiť.
A ja keďže som teda neprávnik, ja tu mám aj, ja tu mám aj niektoré nálezy judikatúry ústavného súdu. A napríklad ma zaujala a to je veľká pravda, keď vynecháte medzirezortné pripomienkové konanie, keď vynecháte vnútrorezortné pripomienkové konanie, keď idete skráteným legislatívnym procesom, to znamená, že vynechávate tie štandardné čítania, urýchľujete debaty v samotných výboroch, tak vy aj ovplyvňujete priamo kvalitu legislatívy. Tuto moja kolegyňa v rozprave spomínala také pekné prirovnanie k maratónskemu behu. Že keď niečo zrazu urýchlite a keď ten mara... keď, keď ubehnete päť kilometrov za pol hodinu, tak to neznamená, že ste ubehli maratón. A to isté platí aj s tým legislatívnym procesom. A k tomu už sa napríklad vyjadrila aj samotná Benátska komisia. A keď sa chceme teda porovnávať s tými, s tými najlepšími, tak sa vyjadrovala k prípadu v Gruzínsku, kde toto bolo nadužívané, podobne ako tuto na Slovensku. To tu teraz vidíme. Lebo ja keď sa vlastne nad tým zamyslím, tak my od začiatku tohto volebného obdobia tu všetko ženieme iba skráteným legislatívnym konaním. A Benátska komisia k tej samotnej kvalite toho výsledku povedala: "Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla stanovisko prijatom na 131 plenárnom zasadnutí 17. - 18. júna 2022 k novelám zákona o všeobecných súdoch v Gruzínsku z decembra 2021, že žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy." Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Benátska komisia, to je to samotné MPK, Benátska komisia tiež konštatovala, že: "Hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná," Benátska komisia opakovane konštatovala, že: "Opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní." A hoci tento postup môže, byť v súlade s nár... (Reakcia z pléna.) Ja som bol upozornený, ďakujem, že nemáme tu navrhovateľa.
Ja by som poprosil o zastavenie času a počkáme na navrhovateľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Bystré, pán Pročko, zase. Takže, prosím, zastavte čas.
Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, lebo nevidím za chrbát. Bol by som nerád, keby to tu vláda nepočula.
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister je naspäť, pokračujeme.
Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem veľmi pekne, som rád, že môžeme pokračovať. Teda v zmysle rokovacieho poriadku snažím sa dodržať aspoň niektoré pravidlá. (Reakcia z pléna.) Ale rokovací poriadok hovorí, že musíte byť tuto a počúvať teda prednesy poslancom. Šak môžme, môžeme sa pobaviť o samotnom rokovacom poriadku, ale teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste pokračovať, pán poslanec, dobre?
Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Budem to brať tak, že pán Kaliňák vyjadril ochotu diskutovať, takže ja budem veľmi rád, keď sa prihlási potom faktickou poznámkou aj na moje vystúpenie a ja budem môcť teda na konci reagovať. Keďže chceme... (Reakcia ministra.) On vám to dokonca nemusí umožniť, vy sa môžete ako člen vlády prihlásiť hocikedy. Ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste, pán minister a pán poslanec... (Reakcie z pléna.) Pokračujte, pán poslanec, beží vám čas.
Dvořák, Oskar, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem, ďakujem. Ja som len chcel venovať aj nejaký čas pánovi Kaliňákovi v tej diskusii. Keďže, keďže to je jediná šanca, kedy ja vlastne môžem diskutovať tuto s nejakým členom vlády alebo s vládnou koalíciou. (Potlesk.)
Takže, pán Kaliňák, ja vám týmto chcem aj oficiálne poďakovať, že konečne nastala nejaká diskusia medzi opozíciou a koalíciou. Za to, za to som ja veľmi vďačný. (Reakcie z pléna.) Áno. A teda môžem vám, môžem vám znova prečítať stanovisko Benátskej komisie, ktorá teda hovorí o tom ako, by sa malo triezvo pristupovať k obmedzeniu parlamentnej diskusie, ale aj samotnej diskusie s verejnosťou. Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla, že: "Žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy." Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Benátska komisia tiež konštatovala, že hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná. Benátska komisia opakovane konštatovala, že opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. A hoci tento postup môže byť v súlade s národnou legislatívou, takýto postup nie je vhodný pre prijímanie zákonov v prípade komplexných a citlivých záležitostí, ktoré majú významný, sociálny a politický dopad, a je veľmi otázny z hľadiska transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Benátska komisia vlastne hovorí presne to, čo som ja hovoril. Samotný legislatívny proces sa nemá skracovať len v parlamente, ale nemal, by sa skracovať ani nejaké verejné prejednanie.
Ja zároveň by som chcel poukázať na to, že to, že vôbec skracujeme legislatívny proces, to, to, už tu máme niektoré aj judikáty, ktoré sa k tomuto samotne vyjadrujú, dokonca aj z roku 2022 a oni hovoria teda nielen o verejnosti a o samotných poslancoch. Samozrejme, oni hovoria o tom v zásade, že parlamentná väčšina nemá alebo, alebo poslanci nemajú povinnosť sa s niečím, s niečím informovať,alebo zoznámiť sa s každým jedným zákonom. Ale vôbec to, že tu existuje nejaká možnosť, že my sa môžme s tým zoznámiť, s tou samotnou diskusiou, že máme na ňu dostatočný čas, že sa môžeme zoznámiť s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania, že vieme, čo si odborné asociácie, odborné zväzy, verejnosť myslí. To znamená kvalitnejší výkon mandátu, zodpovedný výkon mandátu. Ale na konci dňa aj kvalitnejšia legislatíva.
Konkrétne ústavný súd k tomuto uzniesol sa - Naznačené úvahy neznamenajú, že každý člen zákonodarného zboru má povinnosť oboznámiť sa s týmito relatívnymi informáciami. A už vôbec nie to, že o každom aspekte danej veci návrhu zákona je potrebné vykonať kompletnú a vyčerpávajúcu diskusiu. Uvedené znamená iba to, že pri takýchto dôležitých otázkach s relevantným presahom do ústavou chránenej dlhodobej udržateľnosti hospodárenia má mať poslanec reálnu možnosť takéto informácie zohľadniť. Predmetná skutočnosť nevylučuje situáciu, že jeho rozhodnutie bude vo výsledku rovnaké. Zabezpečuje však, aby ústavou chránené hodnoty vstúpili relevantným spôsobom do hry. A rozhodnutie konkrétneho poslanca a v konečnom dôsledku Národnej rady bolo prijaté s vedomím možnej dohry a dlhodobých následkov. To znamená, že naozaj to, že tu vôbec nejaká diskusia nenastáva, znamená, že, že máme tu aj riziká, nejaké ústavne riziká, ktoré tu už v minulosti boli pomenované a mne sa, mne sa najviac páči jeden citát, ktorý tu mám s judikatúry ústavného súdu, ktorý odkazuje na to, že vôbec to, že tu nejaká diskusia nastane, je základným predpokladom to, aby každý poslanec, aj ten koaličný, mal nejaký svoj názor. Znamená to, že má dostatok informácii, nemusí si si ten vlastný názor urobiť, ale minimálne má možnosť si ten vlastný názor urobiť, aj keď ten vlastný názor ten poslanec nemá, to hovorí aj ten ústavný súd a ten odsek, ktorý ja prečítam, tak nevie vykonávať podľa svojho vlastného svedomia a vedomia a nezávislo svoj mandát. To sa netýka len opozičných poslancov, to sa týka aj samotných koaličných poslancov. Ústavný súd k tomuto vo svojej judikatúre povedal, podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Takto konštruovaný tzv. reprezentatívny, slobodný, resp. voľný mandát priznáva poslancovi Národnej rady istú nezávislosť. A to najmä od príkazov fyzických či právnických osôb, či iných orgánov verejnej moci a taktiež od politických strán a hnutí. Ak má mať poslanec možnosť rozhodnúť sa podľa svojho vedomia a presvedčenia a bez príkazov v takýchto dôležitých otázkach. Je potrebné, aby si aspoň v istej minimálnej miere mohol a vedel vytvoriť vlastný osobný názor, ktorý môže so svojím svedomím a presvedčením konfrontovať. V opačnom prípade hrozí, že sa môže stať pasívnym aktérom prijímajúcim odporúčania či dokonca príkazy od iných subjektov, čím by sa v konečnom dôsledku popierala ústavou zakotvená reprezentatívna povaha poslaneckého mandátu. A keď si, keď ja čítam tento, tento citát z judikatúry ústavného súdu, tak mi to tak pripadá, že tu sa to presne napĺňa. Že koaliční, koaliční poslanci, ani koaliční poslanci vďaka tomu skrátenému legislatívnemu konaniu nevedia vykonávať svoj mandát bez príkazov, nezávisle a podľa vlastného presvedčenia. A to presne isté konštatuje aj samotný ústavný súd.
No a teraz, keďže ešte mám nejaký čas, tak ja by som sa chcel venovať tým samo... samotným formálnym pravidlám. Rokovací poriadok je v tomto veľmi jasný. A on hovorí, že ak chceme používať skrátené legislatívne konanie, tak potom musí existovať nejaké bezpečnostné ohrozenie. Musí existovať ohrozenie ľudských práv alebo musia hroziť škody značného rozsahu. Keď sa ale pozriem na to, že či vôbec tá diskusia o tom, či tieto dôvody nastali, tu bola celkom dôrazná. Čiže keby som mal viac času, asi by som ju ešte bližšie rozobral. Ale nie je to podľa mňa potrebné, pretože my všetci vieme povedať, že keď, že tu ide všetko skráteným legislatívnym konaním. Tak už aj z toho samotného faktu vieme vidieť, že asi, asi to tu nie je splnené tieto kritéria.
Zároveň mne sa páčili vystúpenia niektorých mojich predrečníkov kolegýň a kolegov, ktorí poukazovali, že nielenže vy nenapĺňate túto samotnú podstatu toho skráteného legislatívneho konania a ako má prebiehať. Vy robíte úplný opak. Irena Biháriová tu napríklad čítala príklady rôzne zo spisov, ktoré ukazovali, že akú dohru môže mať zrušenie ústavu špeciálnej prokuratúry na konkrétne extrémistické prípady, pretože išlo o, išlo o vtedy koncentráciu týchto extrémistických prípadov na Úrad špeciálnej prokuratúry.
Bavíme sa o rôznych tiež veľmi závažných kriminálnych aktivitách. Rôzne spisy tu boli tiež čítané, ktoré, ktoré, keď vy zrušíte Úrad špeciálnej prokuratúry. Tak efektívne vytvárate rôznu bezpečnostnú alebo ľudskoprávnu hrozbu. V tých prípadoch extrémizmus to tu ešte špeciálne vyrušoval pána predsedajúceho. Alebo zároveň sú tu aj rôzne potencionálne ekonomické škody. Kolega Ivan Štefunko alebo Štefan Kišš tu spomínali rôzne vnímanie investorov, ktorí, ktorí môžu alebo resp. nemusia v dlhodobejšiom horizonte prísť sem na Slovensko. Ja som si v rámci tejto rozpravy pozeral aj rôzne rebríčky. Napríklad zaujíma... zaujal ma ten jeden svetového ekonomického fóra. Kde práve podnikatelia a zahraniční investori hovorili, že so Slovenskom majú najväčší problém, čo sa týka právneho štátu a korupcie. To znamená, že, že, korupcia je priamo aj spojená tuto pri rozhodovaní investorov a pri možných potenciálnych ekonomických benefitoch. Čiže ja si, ja si zároveň aj spomínam na, na, na to, ono, ono sa to nazýva tzv. motýľ efekt motýľ krídel. Keď urobíte niečo, čo si teraz neuvedomujete, a má to ďalekosiahle účinky. A to sa môže presne stať aj tuto. Keď investori už dneska hovoria, že majú problém s právnym štátom, majú problém prísť na Slovensko kvôli kvalite právneho štátu. Tak vy, keď idete tú kvalitu právneho štátu ďalej znižovať, idete vytvárať prostredie na, na ďalšie korupčné aktivity, korupčné prostredie, to znamená, že vy možno priamo Slovensko ochudobňujete o možné príležitosti zahraničných investícii, napríklad rôzne fabriky, automobilky a podobne, výrobcovia. Nemám už množstvo času, čiže k zvyšku sa ešte vrátim v ústnej rozprave.
A ďakujem teda zatiaľ za, za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis