Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, tak ako si povedal s Beátou od začiatku, tento zákon je silno sociálny zákon, takže ja osobne si myslím, resp. nevidím dôvod, že prečo takýto zákon by toto plénum nemuselo prijať. Ale opäť ako si spomenul niekoľkokrát, škoda, že takéto zákony sa neriešili skôr, lebo aj dnes, keď som si pozrel nejakú prognózu vývoja inflácie na budúci rok, tak tá inflácia opäť pôjde hore, lebo skončia dotácie za energiu, to znamená, že tie ceny pre tie domácnosti opäť budú vyššie. My sme stratili ďalšie mesiace, aby tá energetická chudoba nepadala ešte viac na tieto domácnosti za posledný rok a pol. A tak to vyzerá, že ak nič neurobíme, opäť na to všetko, na tie zvýšené ceny, budú to platiť tie domácnosti.
A mňa mrzí, že s takýmto zákonom prichádza práve opozícia, ale neprišlo to z kruhov koalície, aby tá pomoc bola ozaj tá systémová, aby pomohla tým ľuďom, konkrétnym ľuďom, či ako si spomenul, že sú to rôzne skupiny alebo osamelí rodičia alebo dôchodcovia, toto sú naša priorita, toto je priorita sociálnej vlády, ale, žiaľ, ja to tu nevidím. Ďakujem.

vymazať rámček

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam.
Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť.
A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou.
Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale.
Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo.
V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu.
U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť.
Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve.
Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba.
No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny.
Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví.
Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu.
Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale", ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami.
Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania.
Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná.
No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to?
Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať.
No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro.
Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné.
A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím.
Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď alebo čiastočnú, lebo nedostal som tú hlavnú odpoveď na otázku, že kedy budú vyhodnotené, že tá otázka začínala týmto, že kedy teda budú vyhodnotené, že rozumiem tomu, čo ste popísali. Osobne si myslím, že teda zmena podmienok počas jazdy, alebo že po vyhlásení danej výzvy môže spôsobiť to, že niekto bude diskriminovaný, pretože ak boli nejaké inštitúcie, ktoré povedzme nepodali žiadosť, lebo si mysleli, že ju nestihnú zrealizovať v roku ´24 a vy hovoríte, že to potencionálne predĺžite aj na rok ´25, tak teraz sa môžu potenciálne cítiť dotknutí.
V každom prípade z toho, čo som teda vyrozumel z vašej odpovede, je, že výzva bola uzavretá v decembri a až v máji ste vymenovali komisie, ktoré teraz vyberajú z tých 408 žiadostí v tej konkrétnej podkategórii, na ktorú som sa pýtal. Chcel by som sa spýtať, že prečo teda päť mesiacov vám trvalo vymenovať komisie, ktoré mali vyhodnotiť výzvu, ktorá mala už nejak stanovené pravidlá, na tých sa predpokladám, že nič nemenilo.
A teda druhá doplňujúca otázka k tomu je, že ak takýmto spôsobom sa manažuje táto jedna konkrétna výzva, ako chcete presvedčiť verejnosť, aby vám dôverovala, že budete vedieť spravovať fondy, Fond na podporu umenia alebo Audiovizuálny fond, ktoré, o ktorých tu teda, o jednom z nich budeme budeme rokovať, kde budú vaši nominanti plniť túto istú funkciu. Ak päť mesiacov trvalo len vymenovanie komisie, tak naozaj mám obavu, ako efektívne budú tieto fondy fungovať a možno by ma naozaj zaujímal aj váš názor, že prečo takýmto legislatívnym procesom ničíte tieto inštitúcie. Je to naozaj veľmi neštandardný postup, keď poslaneckým pozmeňovákom tesne pred, na konci rozpravy sa úplne mení pôvodná myšlienka zákona.
Čiže poprosím vás, ak by ste mi mohli odpovedať na túto doplňujúcu otázku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem ohlásiť a poprosiť o opravu pri hlasovaní č. 214, mám zaznamenané, že som hlasoval za, ale hlasoval som proti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj poslankyni Števulovej, že otvorila aj túto tému, ktorej som sa ja už nestihla venovať v mojom príspevku, a teda naozaj aj vo vzťahu k tomu zákazu, ktorý sa týka obydlí osôb verejného záujmu, sa vyjadril práve aj ten úrad OBSE, ktorého správu som sa vám tu snažila priblížiť. A konkrétne teda konštatuje rovnako ako v ostatných prípadoch, že tieto generálne zákazy všeobecné sú problematické z toho titulu, že v prípade obmedzovania slobody zhromažďovania vždy je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, a teda posudzovať to prípad od prípadu.
A napríklad práve vo vzťahu k obydliam je uvedené v tej správe, že môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k opakovaným zhromaždeniam na konkrétnom mieste, ktoré majú naozaj závažný intimidujúci alebo ohrozujúci charakter. Čiže nie že generálne zakážeme, ale naozaj prípad od prípadu posudzujeme tento zásah práve preto, že ako tu mnohokrát odznelo, sloboda zhromažďovania patrí medzi základné práva, základné politické práva, ktoré je potrebné chrániť a štát to musí zabezpečovať a týmito generálnymi zákazmi jednoducho túto svoju úlohu nebude plniť. To je, takým spôsobom naozaj k tomu teraz pristupujeme v dôsledku tohto návrhu zákona.
Čiže generálne pravidlá jednoducho nie sú v súlade s testom proporcionality, jednoducho neprechádzajú tým, akým spôsobom sú nastavené limity zhromažďovania aj v ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ďakujem.
Ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k jednému bodu vlastne pozmeňovacieho návrhu, a to je teda ten zákaz demonštrácií pred domami funkcionárov, alebo ľudí s výkonom povolania ktorých tá demonštrácia súvisí, ako som tu už krátko hovorila aj v druhom čítaní. Ja považujem osobne túto konštrukciu v navrhovanom jednak v pôvodnom zákone aj to, ako to bolo zmenené týmto, týmto pozmeňovacím návrhom vlastne zo správy gestorského výboru za veľmi a mimoriadne problematickú.
Chcem uviesť, že naozaj si uvedomujem, aké dôvody k tomu viedli, vnímam tú dlhotrvajúcu diskusiu o tom, že sa nám nepáčili protesty pred domami lekárov, že je to prosto obmedzujúce pre ľudí, keď pred domom, kde býva nejaký verejný funkcionár alebo ktokoľvek, vlastne sa protestuje, že tí ostatní ľudia majú pocit nejakého príkoria. Častokrát podľa toho na strane akej morálno-politicko-etického spektra stojíme, sa nám dôvod tej demonštrácie môže javiť ako neetický, nemorálny, môžeme mať k nemu celý rad výhrad a to je úplne v poriadku. Čo nie je v poriadku je, že chceme tieto výhrady pretaviť do kogentného ustanovenia, ktoré prikáže vlastne obciam takéto zhromaždenie zakázať. A ja som si k tomu robila naozaj veľmi podrobný výskum, pretože som chcela ako keby dať do kritiky aj tento môj názor, kde vychádzam z toho, že zásahy do slobody zhromažďovania naozaj musia byť individuálne, musia byť primerané, musia splniť ten test primeranosti, o ktorom hovoria aj naše ústavné orgány aj Európsky súd pre ľudské práva. A chcela som ten môj názor skonfrontovať s tým, že či vôbec je možné kogentne povedať, že sa nemôže protestovať pred obydlím nejakého funkcionára pre výkon jeho povolania a nenašla som jediný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo výkladové pravidlo Benátskej komisie, ktoré by toto umožňovalo. A priznávam, tá diskusia o tom, že či takéto niečo je možné, je momentálne živá, je momentálne živá v politike na Slovensku, v politike v Spojených štátoch amerických aj v politike vo Veľkej Británii, kde ako vieme, tiež došlo k útokom na politikov aj k zavraždeniu vlastne poslankyne. Ale nikde, ani z jednej tejto diskusie, keď si to vyhľadáte, takzvaný residential picketing, nevyšlo žiaden právny názor, ktorý by povedal, že môže zákonodarca kogentným spôsobom takto upraviť a zasiahnuť do zhromažďovacieho práva.
Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby som na to v tomto treťom čítaní opätovne upozornila, pretože my tu v rýchlosti v skrátenom legislatívnom konaní schvaľujeme lex atentát, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do zhromažďovacieho práva, kde za normálnych okolností podľa mňa mal byť vytvorený priestor, aby sme si k týmto zásahom minimálne vypýtali názor Benátskej komisie, ktorá takýmto spôsobom sa vyjadrovala aj k iným návrhom zákonov v iných členských štátoch Rady Európy, keď sa mali týkať zhromažďovacieho práva. A ak by sme toto boli urobili, podľa mňa by sme mali oveľa väčšie garancie, že to, čo tu dnes prijmeme, obstojí ústavnoprávne aj v prípadnom konaní pred ESĽP, ak by nejaký zvolávateľ zhromaždenia pred domom politika, alebo iného verejného funkcionára to chcel neskôr napadnúť.
Čiže moja rozprava v tomto bode naozaj vedie k tomu, aby sme sa minimálne v tomto bode kriticky zamysleli, či robíme dobre a že či nejdeme príliš rýchlo riešiť vec, ktorú by sme mali riešiť veľmi opatrne a s nejakým autoritatívnym názorom inštitúcií, ktoré k tomu majú čo povedať a nie takto v rýchlosti skrátene a vlastne zakazujúcim spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladáme novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá poukazuje na to, aké absurdné dôsledky má to, že Slovenská republika neuznáva žiadnu formu spolužitia osôb rovnakého pohlavia, a táto novela ponúka aspoň čiastočné riešenie tohto stavu. Mnohí z nás tu prítomných sme rodičia, otcovia, matky, starí rodičia a ja budem teraz hovoriť ako otec troch detí. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, že váš syn alebo vaša dcéra, vnuk alebo vnučka vstúpi do manželstva v zahraničí. Vezme si osobu, ktorú miluje a v dôsledku toho nadobudne občianstvo štátu svojho manžela resp. manželky. A slovenské úrady vaše dieťa proti jeho vôli v dôsledku tohto rozhodnutia zbavia štátneho občianstva. Je to čosi podobné, ako keby ste ho vy vydedili. Takto sa štát správa ku svojim deťom, ktoré idú za hlasom svojho srdca.
Neviem, možno patríte k takým rodičom ako jedna moja kolegyňa, keď som sa s ňou rozprával na tému sexuálnej a vzťahovej orientácie a pýtal som sa jej, čo by si urobila, keby tvoj syn alebo tvoja dcéra ti oznámili, že milujú osobu rovnakého pohlavia? Reakcia tej kolegyne bola, ja by som ju vyhodila z domu! Ten rozhovor sa potom rozvíjal ďalej a nakoniec uznala, že čosi také povedala v afekte, a že v skutočnosti, keby na to prišlo, asi predsa len by to dieťa ďalej milovala a prijala. A ja si myslím, že takto by sme sa mali správať aj my, keď zastupujeme občanov, občianky Slovenskej republiky a nemali by sme sa postaviť na stranu tohto právneho stavu, ktorý máme teraz, ktorý vlastne sa zbavuje vlastných detí.
Áno, možno si poviete, že je to nemožné, veď nás zákon o štátnom občianstve na takéto prípady myslí a umožňuje dvojité občianstvo, dvojité štátne občianstvo. Áno, ale nie pre každého. Ak vaše dieťa v zahraniční vstúpi do manželstva s osobou rovnakého pohlavia napriek tomu, že daný cudzí štát také manželstvo umožňuje, slovenská výnimka zo zákazu dvojitého štátneho občianstva sa na vaše dieťa vzťahovať nebude. Verím, že aj vy by ste takéto konanie štátu považovali za diskrimináciu a právom, lebo skutočne o diskrimináciu ide.
Kolegyňa Plaváková už uviedla odborné dôvody, prečo ide o diskrimináciu, a prečo tento stav chceme, mali by sme, musíme zmeniť.
Ja sa teraz sústredím na širšie súvislosti, ktoré k tejto diskriminácii prispievajú. Slovenská republika je jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré párom rovnakého pohlavia neumožňujú právne uznanie ich spolužitia.
Z 27 členských štátov EÚ, 22 umožňuje manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvo, len 5 z nich neumožňuje žiadnu právnu formu takéhoto spolužitia. Je to Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva a Slovenská republika.
V roku 2015 skupina konzervatívnych aktivistov s výraznou podporou cirkvi, pretože sa im podarilo presvedčiť verejnosť, že im ide o ochranu rodiny, ziniciovali referendum, kde skutočným zámerom bolo zaviesť ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Reagovali na krátko predtým vo februári 2014 prijatú ústavnú definíciu manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy. Docieliť chceli, aby popri ústavnom zákaze manželstva osôb rovnakého pohlavia Slovensko neumožňovalo ani inú formu právnej úpravy poskytujúcej ochranu spolužitiu párom rovnakého pohlavia.
Referendová otázka, ktorá to mala zabezpečiť, znela, odcitujem ju, pretože to je dôležité: "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom, najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?".
Ústavný súd na podnet prezidenta túto otázku posúdil ako neprípustnú, a preto nebola súčasťou tej sady referendových otázok. Referendum sa konalo, ale pre nízku účasť nebolo platné. A tak teda Ústava Slovenskej republiky ponecháva priestor na to, aby sme na Slovensku mali úpravu, ktorá právne bude chrániť spolužitie osôb rovnakého pohlavia. Napriek tomu žiadna z vlád od roku 2015 takúto úpravu neprijala. Pritom trend v členských štátoch EÚ smeruje k postupnému právnemu uznaniu spolužitia párov rovnakého pohlavia, a to dokonca aj v tých štátoch, ktoré podobne ako Slovenská republika prijali, prijali ústavný zákaz manželstva pre všetkých.
Príkladom je Chorvátsko, ktoré podobne, ako to bol pokus na Slovensku, referendom v roku 2013 do ústavy zakotvilo zákaz manželstva pre všetkých, ale následne hneď o niekoľko mesiacov v roku 2014 umožnili zákonom registrované partnerstvá pre všetkých.
Okrem toho je tu množstvo rozhodnutí súdov, vychádzajúcich z dohovoru Rady Európy o ľudských právach a tiež Charty základných práv a slobôd EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty, či už EÚ, alebo zmluvné strany dohovoru, aby párom rovnakého pohlavia poskytli nejakú formu právnej ochrany ich spolužitia. Národnej rade Slovenskej republiky sa v minulých volebných obdobiach síce objavilo niekoľko návrhov, ktoré by tento ľudsko-právny deficit odstránili, žiaden z nich však nezískal potrebnú podporu. Páry rovnakého pohlavia tak nielen že nemajú šancu získať právnu ochranu svojho spolužitia na Slovensku, absencia právnej úpravy pre spolužitie párov rovnakého pohlavia má aj tak absurdné dôsledky, ako je ten, na ktorý poukazujeme našou novelou a ktorý chcem touto novelou vyriešiť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skutočne nadišiel čas, aby sme aj Slovensko presunuli z tej skupiny piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú spolužitie párov rovnakého pohlavia, do skupiny tých 22 moderných európskych štátov, ktoré párom rovnakého pohlavia umožňujú uzavrieť registrované partnerstvo alebo manželstvo.
Kým sa tak stane, prosím, podporme aspoň túto drobnú úpravu a pomôžme, aby Slovenská republika nediskriminovala občanov a občianky, ktorí vstupujú do zväzkov osôb rovnakého pohlavia v zahraničí.
Urobme to, aby sme sa zachovali ako dobrí, zodpovední zástupcovia našich detí a vnúčat. Naša novela môže zamedziť tejto diskriminácii, ktorá má ten najzávažnejší dopad na práva patriace občanom a občiankam Slovenska. Ak novelu prijmeme, títo ľudia už nebudú stáť pred dilemou a rozhodovať sa medzi právom na svoj rodinný život a právami plynúcimi zo slovenského občianstva. Je absurdné, ak náš právny poriadok núti niekoho, kto je občanom alebo občiankou Slovenska a chce si občianstvo ponechať, rozhodovať sa medzi láskou k svojmu vyvolenému alebo vyvolenej a láskou k vlasti a s tým spojenými právami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)