Napriek tomu, aby sme riešili skutočné problémy, ako je vzdelávanie, školstvo, životné prostredie, zdravotníctvo alebo napríklad ceny potravín, tak my tu vlastne riešime vznik nejakého ministerstva a takisto v skrátenom legislatívnom konaní alebo znižovanie trestných sadzieb, resp. rušenie špeciálnej prokuratúry. Takže toto sú naozaj problémy, ktoré vláda vidí ako tie najakútnejšie. Tie, ktoré som vymenoval, asi možno nie sú natoľko dôležité, aby sme tu sa teraz o nich bavili a ja si musím pomôcť ešte včerajším videom na Instagrame predsedu parlamentu, ktorý povedal na margo teda toho hokejistu, ktorý bol nejakým spôsobom možno karhaný spoločnosťou za to, že pôsobil v ruskej KHL, povedal, že je to pseudo téma. Tak ja sa chcem opýtať a nielen teda predsedu parlamentu, že čo je, prosím vás toto, ak nie pseudo téma. Čo je, prosím vás, rušenie špeciálnej prokuratúry, čo je to ak nie pseudo téma, ktorá sa týka reálne 12 ľudí. Ja sa, ja sa naozaj pýtam, ako tento, tento Trestný zákon sa dokopy týka možno 12 ľudí, tak nie je toto pseudo téma? Toto je naozaj to najdôležitejšie, čo tu teraz musíme riešiť? Prosím? (Reakcie z pléna.) V pohode, však veď v poriadku.
No a teda, ja sa chcem venovať tomu, pretože je to podľa mňa dôležité z toho dôvodu, že my máme tú možnosť na tomto mieste, na tejto pôde, keďže sme dostali mandáty od ľudí, my sme naozaj mohli nejako pomôcť tomu, aby sme sa tu mali lepšie. A verte mi, že ak by aj došiel nejaký návrh zákona, ktorý by mal hlavu a pätu, bol odborne prediskutovaný, mohli by sme teoreticky sa baviť o tom, či ho podporíme. Ale my tu riešime naozaj už druhý mesiac len to, aby vláda zaručila budúcnosť nie všetkým ľuďom na Slovensku, ale aby zaručila budúcnosť sebe, resp. beztrestnosť. A mňa to ako naozaj dosť mrzí, ja som tu mal pred pár dňami sesternicu a bratranca z Anglicka, konkrétne teda z Londýna a pýtali sa ma, že čo tu robíme. Že čo už tu teda druhý mesiac riešime a ja by som rád hovoril o tom, ako sa snažíme riešiť témy životného prostredia, duševné zdravie, ako zamedziť odchodu mladých ľudí do zahraničia, internáty, školstvo. A my tu napriek tomu v podstate len zachraňujeme demokraciu. Že mne to príde... (Kýchnutie v sále.) Nazdravie. Mne to príde tak absurdné, že my tu vlastne druhý mesiac len zachraňujeme demokraciu len preto, že niekto si myslí, že keď vyhral voľby, že môže všetko. Ja rešpektujem výsledok volieb, je to úplne v poriadku, ľudia vyjadrili nejaký názor, my to rešpektujeme, ale ja si nemyslím, že keď niekto vyhral voľby, že môže všetko len preto, lebo jednoducho sa ho to bytostne týka. A mne ako naozaj príde mrhaním času a potenciálu tejto krajiny, že sa tu vlastne bavíme o nejakom návrhu zákona, ktorý sa týka bytostne možno pár ľudí, ktorí ten zákon sám napísali, nespĺňa to ani zákonom stanovené legislatívne teda tie, tie, tie podmienky na skrátené legislatívne konanie. Diskutujeme tu sami medzi sebou, keďže nejaká diskusia, čo sa týka odbornej verejnosti alebo rady prokurátorov, alebo podobne, jednoducho bola vyňatá, takže my keby aspoň teda máme tú možnosť diskutovať na pôde tohto parlamentu aj s koaličnými poslancami alebo s ministrami, alebo teda aj s navrhovateľmi tohto zákonu, takto diskutujeme len medzi sebou a príde mi to naozaj mrhanie času, lebo mohli sme tu naozaj riešiť to, čo ľudí trápi. A ako naozaj, sme tu od rána do večera, riešime alebo teda snažíme sa pýtať dookola to isté, tie odpovede na tie otázky nedos... nedozvedáme sa, nemáme ich, a potom na Facebooku vidím, ako premiér proste hovorí o tom, ako chce zlacniť cenu rohlíkov a podobne, že ľuďom tam zat... zatvára oči tým, že dáva príkazy svojim ministrom, ale v skutočnosti, naozaj my tu neriešime skutočné problémy ľudí. My tu proste musíme zachraňovať demokraciu z toho dôvodu, že nejakí ľudia, ktorí proste boli pri víťaznej strane, majú jednoducho nie úplne zaručenú beztrestnosť, a tým pádom si ju potrebujú zabezpečiť. Ako? (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danka, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím kľud v sále na strane navrhovateľa aj poslancov. Pokračujte, pán poslanec.
Dej, Dávid, poslanec NR SR
Ja som, ja som tu nevytváral napätie, ale ja ten príklad ako, nie, však môžte si, môžte si dať faktickú alebo môžte vystúpiť v prejave, je to úplne v poriadku, ja som, viete, že ide, ide aj o to, že kto písal tento Trestný zákon alebo resp. ľudia, ktorí stáli na tlačovke na Úrade vlády, takže ja si myslím, že môžte si to zapnúť, stáli ste tam tiež, takže myslím si, že asi viete, o koho ide, aké sú tie príklady, musím ich tu uvádzať. Ale ja, ale nemusím, nemyslím si, že musím. A chcem teda povedať to, že ako tu už to bolo viackrát spomínané, jednoducho, keď už aj ste sa rozhodli meniť Trestný zákona alebo rušiť špeciálnu prokuratúru, tak ja by som bol aspoň rád, keby napriek tomu, že všetci vieme, o čo ide, by ste sa sem postavili, povedali ste silné argumenty za a netvárili sme sa tu, že jednoducho je to proste dôležité, lebo zna.... hrozia značné hospodárske škody. Alebo tam spomínate nejakú infláciu alebo podobne. Jednoducho boli ste tu dvanásť rokov pri moci, mohli ste dávno, ak by naozaj teda došlo k nejakým útokom na ľudské práva a podobne, mohli ste to riešiť. Nerozumiem tomu, prečo to riešite teraz.
Ja som si ináč tú tlačovku pozrel, takisto som tu aj počúval pána ministra spravodlivosti, ktorý hovoril o tom, že vlastne ten Úrad špeciálnej prokuratúry je spolitizovaný. Ak by to tak aj bolo, tak sám teda ten špeciálny prokurátor povedal, že on odstúpi, ak teda tá špeciálna prokuratúra bude zachovaná. Takže ja si myslím, že naozaj tie argumenty, ktoré tu zazneli, podľa mňa neobstáli a napriek tomu, že sa tu dookola pýtame to isté, tak s nami diskutovať neviem, či nechcete, alebo nemôžete. Neviem, naozaj netuším, takže mňa by to, mňa by to zaujímalo.
A ja sa chcem ešte teda vrátiť k tomu, keďže mám ešte pár minút, mnoho mojich rovesníkov a kamarátov boli na váhe, že či z tejto krajiny odídu, alebo tu ostanú a niektorí, samozrejme, už odišli, niektorí ešte zvažujú ten odchod, no ja som, keď mám tú možnosť sa občas s nimi teda baviť, tak sa ich pýtam, že či zvažujú sa vrátiť alebo teda či chcú ostať v zahraničí. No a ako naozaj nezávisle od seba, každý jeden z nich mi povie, že keď vidí, čo sa v tejto krajine deje, čo my tu riešime, tak naozaj to ich len viac utvrdzuje v tom, prečo by mali ostať v zahraničí a prečo by sa nemali vrátiť. A naozaj sa nebavíme len teda o mojich kamarátoch. Tie, tie čísla sú alarmujúce. Vieme, že okolo 30 000 mladých ľudí študuje na vysokej škole, nemá záujem sa po skončení štúdia v zahraničí vrátiť na Slovensko. Celkove je v zahraničí okolo 300 000 ľudí, vieme, že, samozrejme, mnoho ľudí je v zahraničí z ekonomických dôvodov, ale mnoho ľudí je v zahraničí z dôvodu toho, že jednoducho vidí, čo sa tu deje. Že ak tu máte férové prostredie na to, že viete, že to nie je o tom, kto koho pozná, kto koho vie uplatiť, ale je to o tom, že tu človek dokáže naplniť svoj potenciál v zmysle toho, že je mladý, že je šikovný, že je talentovaný, tak jednoducho musí odísť, lebo to sa tu nedeje. Vidíme mnoho príkladov, kde mladí, šikovní ľudia odišli do zahraničia a uplatnili sa tam. A uplatnili sa tam napriek tomu, že sa tu uplatniť nevedeli. Takže mňa to veľmi mrzí, ja si myslím, že veľký alebo teda dobrý príklad toho, ja už som tu spomínal, že keď tu budem môcť stáť, ja to spomeniem, pretože toto je podľa mňa dobrý príklad toho, v akom stave je naša krajina a to nie je, samozrejme, problém len tejto vlády, ale tých predchádzajúcich sú tie vysokoškolské internáty. Ja viem, že to pre niekoho môže byť tabu, ale čo je lepší príklad toho a zrkadlo, ako nám záleží na mladých ľuďoch. Povedzme si to, že tie internáty tam stoja desiatky rokov. Sú v takom stave, ja som mal tú možnosť na nich byť, ja to stále hovorím, že zážitok, že to je zážitkové bývanie. Že tam ísť si umyť ruky alebo niečo, vám ostane vodovodný kohútik v ruke, to sa naozaj dialo. Vypadne okno, to je úplne, to je úplne bežná vec. Máte jediné šťastie, že tú hlavu máte na opačnej strane, nie pri okne, lebo by vás to mohlo, no ublížiť vám to, krajšie povedané.
Takže ja nerozumiem tomu, prečo sa nemôžeme venovať aj problémom mladých ľudí. Dokonca expremiér Ódor, to bola jedna z jeho prioritných tém. Myslím dokonca, že to bola aj jedna z jeho prvých priorít, ktorú chcel v tom úrade riešiť, takže ja si nemyslím, že táto téma je, táto téma je v tabu, aj keď o nej hovoríme. Ja viem, že koaliční poslanci sa na tom zabávajú a smejú. Veď ja si myslím, že tiež máte deti, resp. podaktorí už aj vnúčatá, jak sa tak pozerám. Takže ja si myslím, že, že táto téma je dôležitá a my tu proste riešime zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry alebo znižovanie trestných sadzieb. Ja neviem, že či toto je naozaj najväčší problém, ktorý aktuálne Slovensko trápi, ale ja by som si rád vypočul teda tie argumenty, prečo je dôležité meniť ten Trestný zákon, znižovať tie sadzby alebo teda už rušiť ten samotný Úrad špeciálnej prokuratúry. Am samozrejme, ak teda nechcete aj vystúpiť v rozprave, máte stále možnosť reagovať faktickými poznámkami, myslím, že tu, ak tu bolo, správne si pamätám, len jeden teda poslanec koaličný reagoval vo faktickej poznámke, s výnimkou vystúpenia pána ministra sme tie argumenty doteraz nepočuli.
Mne sa ľúbil ten argument, ktorý povedal, čo sa týka toho skráteného legislatívneho konania k Trestnému zákonu, pán minister spravodlivosti povedal, že prebehla diskusia v kolégiu ministra. Hej? Takže vlastne ľudia, ktorí písali tento Trestný zákon, sami diskutovali o tom, či ten zákon je dobrý, alebo zlý. Ja neviem, akože mne to príde celkom vtipné, aj keď ono je to asi na konci dňa viac smutné. Alebo napríklad keď aj sa tu rovnako, tak to povedal pán minister spravodlivosti, že prebehla aj diskusia na úrovni rady prokurátorov. No len keď som si pozrel výsledok tej rady prokurátorov, tak rada prokurátorov povedala, že zásadne nesúhlasí so zámerom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Takže ako povedal pán predseda parlamentu, riešime pseudo témy hokejistu, neviem, že či ako zákon, ktorý tu už riešime štvrtý deň, neni väčšia pseudo téma, keďže sa týka dvanástich ľudí a mohli sme tu za ten čas riešiť naozaj dôležitejšie problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Hovoril som o tom v tomto prejave, takže ja dúfam, že aspoň teda aj keď so mnou nemusíte súhlasiť, myslím teraz vás koaličných poslancov, tak aspoň niečo z toho, čo som tu povedal, vám zarezonovalo, zamyslite sa nad tým a do budúcna verím tomu, že okrem toho, že tu niekto len tak sedí a nereaguje, tak sa budeme mať ešte možnosť o týchto problémoch, ktoré som hovoril sa baviť, pretože ja si myslím, že mladí ľudia rovnako tak môžu mať zastúpenie v parlamente. A keď tú príležitosť mám, tak ja vždy budem o týchto problémoch hovoriť a bol by som teda rád, keby sme o tom diskutovali spoločne, nie len my tu medzi sebou v rámci opozície, lebo tá diskusia tu prebieha už štvrtý deň a, samozrejme, vieme, že napriek tomu, že tie otázky, ktoré dávame, sú maximálne k veci, sú častokrát aj podľa mňa veľmi dobre cielené. Ale tie, tie odpovede nedostávame, takže ja verím tomu, že keď aj nie k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka teda tej, toho znižovaniu teda tých trestných sadzieb alebo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, že aspoň v nejakom momente pri nejakom návrhu zákona tá diskusia bude nielen medzi teda opozičnými klubmi, ale tá diskusia bude aj v rámci teda medzi koalíciou a opozíciu. Veď predsa od toho tá opozícia existuje, aby prebiehala nejaká diskusia. Veď ja neviem, že ak stačí diskusia na úrovni kolégiu ministra spravodlivosti, tak to je, jak keby môžme, len ja neviem, že môže koalícia diskutovať iba sama so sebou, že či je to v poriadku a môže sa utvrdzovať v tom, aký je to geniálny návrh zákona, ale predsa veď aj úlohou opozície je, byť nejaká miska na tej váhe, ktorá vyvažuje tú, tú, tú koaličnú moc.
Takže ja si myslím, že veď aj vašou úlohou je sa zapájať v prípade, ak opozícia má nejaké výhrady, má nejaké otázky, má nejaké pochybnosti, že úplne legitímne sa zapojíte do diskusie a budete odpovedať na tieto otázky. Rovnako tak, samozrejme, ak vy máte nejaké otázky, tak od toho tu sme my, aby sme my na ne odpovedali. Takže mňa to teda mrzí, že napriek tomu, že už som neviem koľkatý v poradí, sme tu, neviem, koľkatý deň a sa dookola pýtame jeden po druhom stále to isté a nedostávame odpovede na tieto otázky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
