Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba...
Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou.
Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase.
Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov.
A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov.
Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri.
Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu.
Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie.
V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala.
Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru.
V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze.
Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním.
Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie.
A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať.
A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase.
Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis