Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová – a bolo to vidno, že aj mojim kolegom – na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní.
Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto.
V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút predtým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom, a ktorý máme v Národnej rade už od januára, o 18.31 h dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o jedenástej. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu.
Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať.
Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili.
Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ivo, myslím, že si to veľmi dobre vystihol, a my sme to veľakrát spomínali, že ono to tak celé vyzerá, že porušovanie ľudských práv zaujíma túto koalíciu aj pán pána predsedajúceho, len keď sa to týka ich samých alebo ich blízkych ľudí. A dnešný deň je toho absolútnym dôkazom. Ale že absolútnym! Je to tak, pán Gašpar.
Takže ja neviem, aj vy či ste s týmto stotožnený, naozaj akým spôsobom sa k vypočutiu situácie ľudí, k porušovaniu ich základných práv a slobôd tu dnes pristúpilo. Áno, kvôli tomu, že vás tu, asi ja neviem čo, čím sa vyhrážala strana SNS, v zásade mi je to jedno. Ale nechali ste sa úplne donútiť k tomu a možno s tým aj súhlasíte, ja neviem, čo je horšie vlastne. Ja neviem, čo je horšie, či s tým súhlasíte, alebo ste sa nechali donútiť. V každom prípade ten dôkaz je absolútne jasný. Porušovanie ľudských práv vás zaujíma, len keď sa to týka vás. A keď sa to týka ľudí na Slovensku, tak je vám to absolútne jedno. Ale že úplne jedno!
A, Dani, ty si tu načrtla teda tému vzdelania, diplomov a tak ďalej a mne je v podstate aj jedno, kto tu má aké vzdelanie, aký diplom, mohla by som to takto zjednodušiť. Myslím si, že toto je tu skôr aj o základných hodnotách. O úplne základných hodnotách. A dnes sa tu nakreslila veľmi jasá čiara. (Reakcia z pléna.) Opäť, áno, presne tak, opäť.
Ale nič nie je takou ukážkou rozdielu hodnotového na dvoch stranách tohto pléna ako dnešok. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vypočul som si príhovor kolegyne Plavákovej, ktorá veľmi emotívne vlastne dala do porovnania to, že v zásade dnes sme nemohli dopočúvať správu o naozaj že dezolátnom stave ľudských práv na Slovensku, ako sú porušované ľudské práva a vôbec sociálna úroveň najchudobnejších alebo najohrozenejších skupín tohto obyvateľstva. Na to máme ombudsmana, tento inštitút na Slovensku vznikol v zásade v začiatkoch našej demokracie, aby niekoho, kto nemá obranu, ochraňoval.
My sme tu na začiatku tohto volebného obdobia proste počúvali, veľmi poctivo sme vás počúvali, ja konkrétne som počúval napríklad pána Gašpara alebo mnohých iných smerákov, ako obhajovali tých, ktorí povedzme za Matovičovej vlády boli vo väzení, ako sa na nich páchala neprávosť a hovorilo sa asi o nejakých desiatich ľuďoch. Dokonca som si aj tú vašu brožúrku prečítal, ktorá tu bola, myslím, proti pravidlám rozdistribuovaná, a... Ale počúval som vás.
A teraz vy ste si nevypočuli normálne inštitúciu, lebo ombudsman je inštitúcia, ste ho prerušili, aby proste nejaká „Slovenská národná skaza“ tu mohla mať svoju svoju inš... svoj, svoj vplyv na filmový priemysel. To je neuveriteľné! Vy sa proste nechávate vydierať jedným bezvýznamným politickým prúdom, ktorý tu len kričí a ktorý proste vás každú chvíľu každých, podľa mňa každý druhý deň nejakým spôsobom priškripne. Však to sa nehanbíte?
Ja sa normálne, že ja by som sa hanbil, že táto vláda bude pomenovaná ako vláda, ktorá visela na trenkách Slovenskej národnej strany.

Ja si myslím, že tu zneužívajú veci úplne iní ľudia, ako sme tu my v Progresívnom Slovensku.
Lucy, ja tiež nemám úplne slov na toto všetko a ako neprávnička sa nestíham čudovať, čo tu vyvádzajú ľudia s titulmi JUDr. A niektorí máte tie tituly poctivo získané, niektoré vôbec... niektorí vôbec. To už vy viete sami, ako ste sa stavali ku štúdiu. Ale normálne akože po tomto, čo ja vidím, tak akože ja by som vám navrhla, že vy sa zamyslite, či nechcete vrátiť tie diplomy. Normálne tam ísť do tej školy, prešli ste si Gaudeamus igitur, všetko máte za sebou, no tak by ste mohli povedať, že viete čo, my sme si to rozmysleli. My vlastne nectíme žiadne veci, čo ste nás naučili na škole. My nectíme procesy. To, že my sme teraz zákonodarci a robíme to celé absolútne tak, že sa tu s hrôzou na to pozerajú ľudia zo Slovenska, že tak to, však tak dobre, veď my to tak chceme robiť.
Ale tak aspoň sa netvárte, že máte tituly JUDr. a že ich chcete mať. Tak ich vráťte! Povedzte si, že ste sa na to vykašľali. Bude to oveľa úprimnejšie. Bude to úprimnejšie aj voči vám, lebo toto, čo tu predvádzate, je taká hanba, že to, to my na to fakt nemáme slova. Snažíme sa tu vám dávať profesionálne, odborné argumenty, ale už aj ten proces je sprznený. Však veď na to sa nedá pozerať. Ja neviem, že to akože kam chcete, aby sme ako krajina zašli? Však to jasné, že potom tie naše deti pôjdu radšej preč ďaleko od Slovenska, lebo sa nemôžu pozerať na to, čo tí ich rodičia tu vyvádzajú. Však to je hrozná hanba! Hrozná! A to sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Procesne zle, obsahovo likvidačné, však to... ja, ja neviem, že kam chcete, aby sme sa dopracovali! Fakt posledný má zhasnúť?! Ale predtým ešte vy si niečo rýchlo utrhnete pre seba?! Kam chcete ísť? Kam?
Ďakujem.

Ďakujem, Lucia, za tvoj príspevok.
Ja som znova aj pri tebe dúfala, tak ako predtým v tom druhom čítaní pri Jánovi Hargašovi, že keď tu teda kolegovia ešte sa odhodlali stráviť pár drahocenných minút ich času tým, že boli predsa len v tejto sále aj po skončení hlasovania, že snáď niekto aj na teba zareaguje faktickou poznámkou, ale nič. Nič. Lebo však čo by sme to tu bránili, veď my vieme, že si to tu odhlasujeme o nejakú pol-trištvrtehodinku aj v treťom čítaní, lebo však určite nás tu nenechajú všetkých 34 hovoriť, tak ako sme prihlásení. A tým pádom je im úplne jedno, že čo si kto vlastne myslí o týchto ich spôsoboch a o celom tom návrhu zákona.
Ja by som teda ešte chcela, aby tu v tomto pléne odznelo, čo si ľudia, ktorých sa to týka, naozaj myslia o tomto. Tak napríklad by som rada odcitovala pani Mistríkovú, producentku, ktorá hovorí, že tento paškvil chápe ako zásah do nezávislosti Audiovizuálneho fondu, ohrozenie slobody umeleckej tvorby a likvidáciu systému, vďaka ktorému je dnes slovenský film žánrovo pestrý, doma obľúbený a v zahraničný rešpektovaný. Je to výsledok pätnásťročného fungovania fondu, na ktorého činnosť sa skladá spolu so štátom aj audiovizuálny priemysel. To všetko dokáže SNS zničiť v priebehu dvoch dní. Gratulujem kolegom z SNS.
Toto si o vás myslia ľudia z audiovizuálneho priemyslu, ktorých sa bude týkať tento návrh zákona, ktorý si tu o hodinu schválite. Gratulujem. Zničíte audiovizuálny priemysel. To bude výsledok vládnutia SNS v tejto koalícii, že bude zničené životné prostredie a bude zničená a rozvrátená kultúra.
Naozaj toto určite, toto ste si mohli dať do ďalšieho predvoleného programu: „Voľte nás, my všetko zničíme.“ To bude krásny slogan.
Gratulujem vám.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nejaké kuloárne reči hovorili, že o druhej sa začne tak zmrákať nad nami, tak neviem, či náhodou nebudem posledné vystúpenie. Ale, iba tak vidím, že tak pribúdajú poslanci koalície po, po jednom, tak uvidíme.
V každom prípade nebudem, nebudem hovoriť dlho, ale chcel som vám, milí kolegovia z koalície, spraviť taký, taký odpočet. Odpočet metód a techník ničenia nezávislých inštitúcií, keďže dnes sa tu stretávame na tomto smútočnom zhromaždení pri ničení ďalšej nezávislej inštitúcie, tak idem teda od, od začiatku procesne.
Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátené legislatívne konanie a poslanecký pozmeňovák, prvá inštitúcia.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, skrátené legislatívne konanie, druhá inštitúcia.
Obsadenie štatistického úradu, teda to je technika, že teda môžte vyhodiť riaditeľa za hocičo a potom to aj spravíte, skrátené legislatívne konanie, tretia nezávislá inštitúcia padla.
Fond na podporu umenia, poslanecký pozmeňovák na poslednú chvíľu.
Rada pre štátnu službu, poslanecký pozmeňovák, spackaný, lebo ste pri hlasovaní chytili paniku, že sa ozvalo meno opozičného poslanca, tak ste vlastne nevedeli, o čom hlasujete, tak ste boli proti, potom ste zistili, že ste boli proti vlastným bodom, tak ste to celé zastavili. Potom teda opakované druhé čítanie a potom už na druhý pokus sa pokazil... teda podarilo. To len, aby to bolo na záznam, že aj to ničenie cez zrýchlené procesy niekedy možno až príliš ženiete.
Ale možno to vyskúšame aj teraz nejak, dať návrh v rozprave, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo samostatne, a naposledy to zafungovalo pri Rade pre štátnu službu, že koalícia zazmätkovala, tak možno by to zafungovalo aj teraz.
Audiovizuálny fond, poslanecký pozmeňovák.
NIHO, čiže analytický inštitút v rezorte zdravotníctva, poslanecký pozmeňovák v pléne, tiež spackaný, tiež sa to opravovalo.
Čiže toto som si dovolil taký krátky, krátky sumár toho, akými metódami a technikami ničíte jednu nezávislú inštitúciu po druhej, a hovorím to z hľadiska princípu, prečo potrebujeme nezávislé inštitúcie, ale hovorím to aj kvôli tým ľuďom, ktorí tam pracujú. Aj v tom Audiovizuálnom fonde, aj v týchto nezávislých inštitúciách sú odborníci, ktorí častokrát museli spraviť rozhodnutie, či budú za lepšie peniaze pracovať v komerčnej sfére, alebo idú sa hodiť v prospech služby štátu, alebo ako by som to nazval, idú proste slúžiť nejakej väčšej spoločnosti. Tak, tak týchto ľudí decimujete, vyháňate zo štátnej správy jedného po druhom, vysielate jasný signál všetkým tým ostatným desiatkam a stovkám tisíc úradníkov, že odbornosť sa veľmi nenosí a že to nebude veľmi oceňované, keď budú do vecí príliš kecať, takže za tých úradníkov, za tých odborníkov sa tu ja dnes staviam, pretože aj ja som si vyskúšal službu pre štátnu správu, a myslím, že je dôležité, aby sme sa ich zastali, aby vedeli, že sú tu ľudia, na ktorých sa môžu obrátiť, aj keď vy takto systematicky podkopávate jednu inštitúciu po druhej, lebo môžete, lebo máte najtesnejšiu väčšinu v histórii Slovenska, ale stále je to väčšina, tak môžete.
A možno aj nerozumiete, že prečo my tak bazírujeme na tých procesoch. Veď, veď však to je proces, však to je druhoradé, dôležitý je ten obsah. Tak ja skúsim... (Ruch v sále.) A už, už začína to tu tak šumieť. Tak skúsim vám dať nejaké, nejaké príklady, praktické príklady teraz, prečo je proces dôležité z toho legislatívneho hľadiska.
Je to veľmi jednoduché – práca chvatná, málo platná. Jednoducho keď to ženiete, robíte chyby, tie chyby potom musíte opravovať, na tie chyby potom doplatia ľudia, na ktorých ste nemysleli. Už som tu dneska dával príklad s pasmi, čo sa, čo sa vám podarilo. Opačný príklad toho dobrého procesu, aj keď nesúhlasím s tým finálnym zákonom, by mohol byť zákon o verejnom obstarávaní, ale aspoň ten proces bol dobrý. Štandardné MPK, stovky pripomienok, vyčistilo sa to, opravilo sa to. Oveľa lepší návrh zákona vyšiel, ako bol na začiatku. Stále nie je dosť dobrý podľa môjho názoru, ale oveľa lepší ako na začiatku. To keby sem prišiel v SLK, v tej prvotnej podobe, tak rukami by zalamovali všetci starostovia, primátori a obstarávatelia, firmy.
Ale tak dobre, tak dám vám príklad možno menej teoretický, menej legislatívny. Tak som si povedal, čo by som tak mohol, futbal. Žije teraz celá krajina futbalom, tak dám vám príklad futbal. Prečo je dôležité rešpektovať aj nepísané pravidlá, pretože toto, to sa tu my snažíme vám povedať, že možno nejdete proti litere zákona, ale idete proti duchu zákona, keď tie procesy takto ženiete.
Tak predpokladám, že viacerí z nás pozerali posledný zápas slovenskej reprezentácie proti Rumunom. Neviem, či áno, či nie, ale predpokladám, keďže máme to ministerstvo športu, tak prečo si to nepozrieť, ten futbal. Ja som ho pozeral a bol tam taký moment, myslím, že okolo 70 minúty sa stala taká situácia, že po jednom súboji ostal ležať na trávniku slovenský hráč, a potom sa nejak lopta dostala k Rumunom a oni by kľudne mohli hrať ďalej a ísť do útoku a mali sme vlastne o jedného hráča menej, mali by vlastne výhodu. Ale čo spravili? Zakopli tú loptu do autu. No a teraz mohli by ste si zobrať knižku pravidiel o futbale a hľadať tam pravidlo, že hráč je povinný zakopnúť loptu do autu, keď nejaký iný hráč leží na ihrisku, a nenájdete tam také pravidlo. To v tej knižke nie je, to je nepísané pravidlo. To je nepísané pravidlo, že takto sa to proste robí, lebo máme voči sebe nejaký rešpekt, nejakú úctu, tak nebudeme predsa využívať nevýhodu súpera. Preto sú dôležité nepísané pravidlá. Keby sme my Slováci boli v opačnej situácii a hráme ďalej, všetci nás vypískajú.
Aj vás by mali vypískať za ten zoznam, ktorý som vám tu prečítal, ako ničíte tie inštitúcie, možno v súlade s pravidlami, ale v rozpore s nepísanými pravidlami. Takto sa to proste nerobí.
No a keďže sa bavíme o Audiovizuálnom fonde, tak na záver som si pripravil zopár, zopár anekdot z audiovizuálneho umenia, ktoré mi pripomínajú to čo tu robíme. Najprv mi napadol film Jáchyme, hoď to do stroje, to bola podľa mňa fráza, ktorú si povedali kolegovia, keď pánovi Farkašovského hovorili, aby teda podal ten pozmeňovák, tak takto si nejak predstavujem: „Hoď to, hoď to do stroje!“
Potom, keďže tu už máme aj precedensy, tak mi napadlo, fráza z filmu Vesničko má středisková: „To neděláš dobře s týma sirkama, to se ti vymstí!“ Že keď to takto ženiete, ono sa to vypomstí, naozaj budú tam chyby, bude to zlé, doplatia, doplatia na to umelci, doplatí na to verejnosť.
No ale na záver, na záver, čo by sa asi najviac hodila, posledná fráza, ktorá je z filmu Černí baroni, ktorý mám osobne veľmi rád, kde sa v tej záverečnej scéne ten kapitán Horec pýta majora Terazkyho, ak si to pamätáte: „Řeknete, není tato situace poněkud absurdní?“ A on sa ho spýta, major Terazky: „A čo vy si tak predstavujete pod pojmom absurdný?“ A ja by som odpovedal, že toto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Hajko veľmi presne, fundovane vyzdvihol všetky negatívne prvky tohto zákona, poukázal na ich škodlivosť. Ja by som sa chcel venovať tomu, že zákonne umožňuje ľubovoľne tej rade rozhodovať neverejne. Neverejne, to znamená utajene. V demokratickej spoločnosti takéto formy jednoducho existujú. Napríklad trestný, lebo prípravné konanie trestné je neverejné, ale má svoje dôvody, prečo je neverejné, hlavne aby chránilo princíp prezumpcie neviny aj účel celého trestného konania. Následné konanie pred súdom už je verejné.
Väčšinou to, čo má vyť utajené pre verejnosť, musí ohrozovať štátny záujem, musí ohrozovať bezpečnosť úst... bezpečnosť štátu, ústavy. Máme zákon na ochranu utajovaných skutočností, kde podstatou celého je chrániť podstatu demokracie utajenou formou.
Ale tu sa má rozhodovať o poskytovaní dotácií pre nejaké filmovú tvorbu, čiže tu nejde o podozrenie, že nejaká špionážna agentúra má byť, rozkvitá, jednoducho tu je, to je verejná záležitosť, že či sa natočí, či nenatočí, alebo aká, aká tvorba dostane podporu. To nemôže byť bez informovania verejnosti. Jedine preto, že tí, ktorí sa o tom takto neverejne chcú rozhodovať, sa hanbia priznať, že on bol ten, ktorý bol proti, on bol ten, ktorý mal taký názor, že dobre sám vie, že to je v rozpore s etikou, kultúrou, a neviem s čím všetkým to má byť, jednoducho, že sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Tina mala veľmi dobré vystúpenie, kde pomenovala mnoho vecí, mňa zaujal ten bod o vkuse a o tom, že je až trestuhodné, že v tejto krajine máme proste vykladačov vkusu. Špeciálne je to zábavné, keď to hovorí Slovenská národná straka, strana, ktorá proste si ukradne každú jednu korisť, ktorú proste vidí v každom hniezde. Moja predrečníčka povedala, že sú tu traja, teda siedmi poslanci sú tu, traja poslanci, ktorí proste, ktorých to absolútne nezaujíma a v zásade sa zmierili s tým, že koalícia musí rešpektovať neuveriteľné vydieranie jednej bezvýznamnej strany, ktorá má meno podľa nejakej bájnej predchodkyne, a tí chudáci národní buditelia sa v hroboch obracajú. Proste to boli ľudia, ktorí študovali v zahraničí, prišli na Slovensko, robili osvetu a vy ste domasedi, bojíte sa cudzieho a chcete formovať proste kultúru podľa vkusu pána Michelka alebo iných... hm... a budem slušný.
Takže proste aj ten, ktorý sa necháva vydierať, vážení smeráci a hlasáci, sa stávate vinnými, proste sa stávate vinnými, že proste kvôli tomu, aby ste mohli realizovať vaše iné zámery s touto krajinou, tak vlastne umožňujete demolovať a deštruovať kultúru a životné prostredie v podaní Slovenskej národnej strany, ktorá proste nemá na to ani, aby, aby proste sa dostala do Európskeho parlamentu alebo aby proste vedela presvedčiť ináč voličov ako cez vydieranie svojich partnerov. Je to že strašná škoda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ale ďakujem ti, Tina, hlavne za tvoje vystúpenie a som rada, že si poďakovala ochrancom a ochrankyniam ľudských práv na Slovensku, ktorí dokonca od apríla čakali na to, aby predniesli svoje slová, svoje správy za svoju činnosť za predošlý rok, a dostali sa na rad teraz v júni, a teda vysvetlím.
Oni sú ochrancovia práv občanov a občianok na Slovensku a koalícia z veľkej časti ignorovala tieto správy. To znamená, že ich nezaujíma poškodzovanie ľudských práv na Slovensku. To sme tu videli dnes v priamom prenose. A ja som si vážne myslela, že po deviatich mesiacoch v tejto práci mňa už nedokáže nič prekvapiť, ale stalo sa.
My tu opäť rokujeme o zákone, ktorým chce SNS si ukradnúť ešte čo-to z tej našej slovenskej kultúry, a ja si dobre pamätám, ako vo februári sme tu s pár kolegami sedeli v piatok poobede a pán Michelko tu chcel vtedy taký balík týchto zákonov predkladať a nervózne tu čakal na svoje vystúpenie. A my sme tu teraz, posledný deň a nič sa nezmenilo. Len zmenilo sa to, že aktuálne tu sedí tak sedem poslancov koalície, ktorí, ktorých to vlastne ani nezaujíma, tento ich zákon, ale viacerí ste tu povedali, že vlastne asi sa hanbia. Ja sa ani nečudujem, fakt sa ani tomu nečudujem.
A my v PS sme tu opäť ukážkou toho, ako by mala táto nová parlamentná kultúra podľa mňa vyzerať a prečo. Pretože len tu – v úvodzovkách – len tu sedíme a robíme si svoju prácu, na ktorú sme boli zvolení občanmi a občiankami Slovenska. Je to jednoduché.
A posledné, čo poviem k dnešku, poslanci koalície dnes neprijali uznesenie o odsúdení deportácií detí, ukrajinských detí do Ruska.