Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová – a bolo to vidno, že aj mojim kolegom – na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní.
Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto.
V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút predtým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom, a ktorý máme v Národnej rade už od januára, o 18.31 h dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o jedenástej. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu.
Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať.
Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili.
Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)