Milé kolegyne, milí kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že také nuansy, ktoré tu nevidíte, keď som sa prihlásil do rozpravy, tak milovník semaforov Andrej mi hovorí: "Pročko." Hovorím: "Prosím, Andrejko?" – "Mojko." No nie som pánom Dankom mojko, ale som rád, že povedal "Pročko sa prihlásil do rozpravy". Áno, prihlásil som sa do rozpravy, pretože po zákone o Fonde na podporu umenia tu máme ďalší paškvil z dielne SNS, ďalšie lámanie kultúry, máme tu múzeá a galérie. Už som vo svojej faktickej pri fonde hovoril o výkonnom práporčíkovi, ktorý na vojne plnil úlohu, v živote nič nedokázal, bol to len taký neschopný človiečik, ktorý sa viezol a plával, ale dostal sa na vojnu, dostal funkciu a stal sa z neho taký likvidátor, taký šikanista, no a mne jeden pán to pripomína veľmi, už sa naučil aj anglicky, už hovorí aj "šatap" a je to strašné! Je to strašné! Naozaj dostali sme sa do čias, kedy nám Slovenská národná strana bude diktovať, čo bude v galériách, čo bude v múzeách, kto tam bude, kto to bude viesť, dostali sme sa naozaj, vraciame sa do socialistického realizmu a tie časy boli strašné, strašné! Ja si pamätám, keď sme v ´96. sa priväzovali na ministerstve kultúry, kedy Mečiarova vláda lámala kultúru, a teraz to máme opäť. Teraz to tu máme opäť. Takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová nám idú povedať a budú rozprávať o tom, ako má vyzerať kultúra, ako majú vyzerať galérie a múzeá.
A toto je veľmi pre mňa blízka téma, pretože naozaj už tridsať rokov zbieram, v svojej rodnej dedine vlastníme, naša neziskovka, kultúrnu národnú pamiatku kráľovský soľný úrad a mám tam také insitné múzeum so 4,5-tisíc exponátmi, to keď tam prídu ľudia, tak híkajú, pretože v tých múzeách štátnych je v jednej miestnosti desať exponátov, my ich tam máme 4,5-tisíc. A musím sa pochváliť, že aj v našej obci bude múzeum, tak príďte si pozrieť, a tiež som im tam zapožičal krásne veci, aby tam mali. A toto je vec, ktorá ma veľmi zaujíma. Nikdy som nezobral žiadnu dotáciu a naozaj riadim si to sám. Ale tie štátne galérie a múzeá zastupujú našu históriu a musia tam byť ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, ľudia, ktorí poznajú nielen históriu, ale sú aj odborníci.
No a čo nám tu výkonný práporčík a jeho strana prináša? No prinášajú nám tam: Teta Beta nemá robotu, počúvaj, nemohol by si ju zamestnať? – A teta Beta je čo? – No ona robila v onom sekretárku tomu vieš, tomu. v Ahá, a čo vie, vie niečo? – A vie, ona vie aj čistiť tie oné, tie obrazy. – Dobre, bude riaditeľka v múzeu. Toto je ich politika. Tak ako Taraba zamestnáva pytliakov, tak teraz budeme zamestnávať tety, bratrancov, sesternice. Tu nepôjde, tu im nejde o odbornosť, im nejde o to, že človek, ktorý naozaj dáva srdce tomu umeniu, dáva tomu, dáva tomu celý svoj život a robí tam, naozaj poznám veľmi veľa, chodil som, za svoj život som bol v toľkých múzeách, robili sme toľko neziskových akcií pre tie deti, aby sme ich tam prilákali. A tí, tí ľudia, čo tam pracovali, tak naozaj sú to odborníci na slovo zlatí, vzatí. No a prišli, prišli teraz likvidátori kultúry, prišli a budeme robiť kultúru, ako chce Slovenská národná strana.
Viete, aké je to naozaj podobné s tým ´96. rokom, keď ten mečiarizmus nám tu valcoval a hovorili, že to sú treťotriedni umelci, tí sú takí umelci. Teraz budeme mať všetko národných umelcov, budeme mať národných riaditeľov galérií, ktorí vyšli z tohoto národa. No že sú to sesternice a bratranci straníckych príslušníkov SNS, tak to bude čisto, čisto náhoda.
To, čo ste tu povedali aj pán Hajko, aj pán Ondro Dostál, je naozaj vec, ktorú oni jedným uchom dnu a druhým von. Im je to jedno. Pri všetkých týchto zákonoch, kedy naozaj valcujú nielen kultúru, ale celý národ, oni si urobia, ako chcú. Majú tu 79 poslušných poslancov, ktorí odhlasujú to, čo chce Danko, Fico, Pellegrini. Smerohlas a SNS nám diktujú nielen kultúrne dianie, nielen ekonomické, ale pomaličky budeme jesť aj to, čo povie Slovenská národná strana, aké národné jedlo tu budeme musieť jesť. A umenie a kultúra by mala byť slobodná. Umelci by si mali robiť umenie na základe svojho presvedčenia. Samozrejmé, že by to malo byť v určitých historických, v určitých naozaj normách morálky, slušnosti, ale viete, niekomu sa nemusí páčiť vystúpenie, jak tu sme mali tých kotlebovcov, ktorí (povedané so smiechom) keď niekto bol holý v divadle, tak to bola čistá katastrofa, tak tu teraz máme Šimkovičovú, ktorá je čistá katastrofa, príde do divadelného predstavenia a je zhrozená, čo sa to tam deje. No nie vždy sa to musí páčiť tomu človeku.
Ale to, čo sa páči Michelkovi, nemusia mať všetci. A ja to nechcem mať. Ja už vôbec nechcem mať to, čo sa páči Michelkovi (povedané so smiechom). Ja chcem mať to, čo sa páči mne. A ja chcem, aby naše múzeá a galérie viedli odborníci. A zopakujem to, aby to neviedli sesternice a tety, lebo Andrej povie: Počúvaj, u nás máme takú ešte jednu, tú by si tiež mohol zamestnať. A sami dobre viete, že toto sa tu deje. A my vystúpime a povieme: Prosím vás, diskutujte s nami, my chceme s vami diskutovať. No nepáči sa im to, keď im poviete, že tu valcujú tú kultúru. Nepáči sa im to, keď im poviete, že Raši, preboha, veď vy idete jeden a pol miliardy, teda jeden a pol milióna zatajiť, tak to sa im nepáči, no ja budem s vami diskutovať, vy áno, vy tá, taká sympatická, vy mi pekne rozprávate, ale Pročko mi povedal, že som zlodej, to nie. No ale ja som nepovedal, že ste zlodej, to povedal Počiatek, ja len parafrázujem Počiatka, ktorý povedal, že kradli, že ukradol Slota s Ficom dve miliardy, no tak sú zlodeji potom, nie, keď kradli? A toto, toto je to.
Zažil som pri tej faktickej poznámke aj to, že tuná títo naľavo vám povedia, že čo, dal si, ešte si si nedal lexaurín? Oni sú, to je také zbabelé, to sú, to je také nechutné, čo tu predvádzajú. Nielen to, že nevystúpia, že v práci sú piati, šiesti a na hlasovanie prídu všetci, ale takto nám idú lámať kultúru.
Mal som pred týždňom rozhovor s mojím spolužiakom z Vysokej školy múzických umení, sme sa stretli a rozprával situáciu, aká vládne teraz na Vysokej škole múzických umení a ako sú tí študenti zhrození, naozaj ako sú zhrození z toho, čo tu ministerka Šimkovičová, Danko, Michelko a ďalšia partia, Fico im to dovolil, čo tu predvádzajú. Mi povedal, že tí, tie, tie decká, lebo sú to deti ešte, od devätnásť, dvadsaťroční, že tie decká strácajú nádej. Im sa nechce robiť, im sa nechce doštudovať tu na Slovensku.
A to je, to je strašné, Michelko, že vy týmto ľuďom beriete, beriete nádej na slobodu! Vy im beriete nádej, že budú tvoriť v slobodnom štáte! Vy chcete diktovať všetko, vy chcete diktovať, čo sa môže v tej kultúre, kto bude robiť v tej kultúre a ako bude robiť v tej kultúre! To, čo sa páči vám, vy ste socialistickí realisti, ktorí nám tu valcovali dlhé-dlhé roky našu kultúru! A to je hanba! To je obrovská hanba, že takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová a Danko nám budú diktovať, čo je správne a čo sa môže. A pozor, čo sa v tých divadlách bude hrať! Keď sa to nebude hrať, tak nedostanete podporu. Je to choré, je to úbohé a sem sme sa dostali!
A ja chcem apelovať na všetkých občanov Slovenska, ktorí majú naozaj aspoň kúsok, kúsok vzadu tuná v tej šedej kôre takého, nechcem povedať že slušnosti, ale chcem povedať len taký, taký intelektuálny nábeh, pozrite sa, čo robia! Vám by sa páčilo, teta niekde z dediny, keby vám zakázali chodiť do kostola? Vám by sa páčilo, aby ste prestali počúvať tie pesničky, ktoré chcete počúvať? A toto sa tu pomaličky deje. Oni vám budú rozprávať to, čo chcete počuť. Ale drvivá väčšina národa chce byť slobodná, chce žiť slobodne, a nie pod výkonným práporčíkom, ktorý dostáva od kapitána, ktorý teraz likviduje semafory, príkazy.
Ďakujem veľmi pekne.
