Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som predsa len ešte k procedurálnemu návrhu pána poslanca Čaučíka chcel povedať, že tá dohoda tu bola v minulom volebnom období, KDH tu vtedy nebolo, možnože tá informácia nebola úplne takto podaná všetkým poslaneckým klubom. A keď to výročie je dnes, tak príde mi asi vhodnejšie, keby sme buď prejavili nejakú veľkorysosť a tú minútu ticha urobili už teraz, alebo to grémium zvolali na dnes a nie na zajtra, keď bude po výročí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, čo sa týka tých mechanizmov na kreovanie takýchto rád, je to veľmi náročná úloha. V tom zákone je zahrnutých štrnásť národnostných menšín a teraz ako má človek selektovať, ktoré národnostné menšiny by mali mať v tej rade zastúpenie a ktoré nie? Čiže nie je to také jednoduché. Navyše po tom, čo pán poslanec Michelko predviedol vo výbore pre kultúru v súvislosti s tým druhým Fondom na podporu umenia, moc by som ho nevyzýval, aby sa zamýšľal nad novým spôsobom kreovania rady v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, lebo šmahom ruky príde s návrhom, aby fond obsadili nominanti ministerky kultúry, a potom sa ešte bude tváriť, že my sme si to vypýtali. Čiže bol by som opatrný. Ale súhlasím s vami, že napríklad tie prevádzkové náklady sú na diskusiu, ja o nich tiež budem hovoriť vo svojom vystúpení v rozprave, pretože myslím si, že to navyšovanie v návrhu zákona, a teda najmä v dôvodovej správe nie je vôbec dostatočne odôvodnené, takže budem sa na to pýtať predkladateľov.

Milé kolegyne, milí kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že také nuansy, ktoré tu nevidíte, keď som sa prihlásil do rozpravy, tak milovník semaforov Andrej mi hovorí: "Pročko." Hovorím: "Prosím, Andrejko?" – "Mojko." No nie som pánom Dankom mojko, ale som rád, že povedal "Pročko sa prihlásil do rozpravy". Áno, prihlásil som sa do rozpravy, pretože po zákone o Fonde na podporu umenia tu máme ďalší paškvil z dielne SNS, ďalšie lámanie kultúry, máme tu múzeá a galérie. Už som vo svojej faktickej pri fonde hovoril o výkonnom práporčíkovi, ktorý na vojne plnil úlohu, v živote nič nedokázal, bol to len taký neschopný človiečik, ktorý sa viezol a plával, ale dostal sa na vojnu, dostal funkciu a stal sa z neho taký likvidátor, taký šikanista, no a mne jeden pán to pripomína veľmi, už sa naučil aj anglicky, už hovorí aj "šatap" a je to strašné! Je to strašné! Naozaj dostali sme sa do čias, kedy nám Slovenská národná strana bude diktovať, čo bude v galériách, čo bude v múzeách, kto tam bude, kto to bude viesť, dostali sme sa naozaj, vraciame sa do socialistického realizmu a tie časy boli strašné, strašné! Ja si pamätám, keď sme v ´96. sa priväzovali na ministerstve kultúry, kedy Mečiarova vláda lámala kultúru, a teraz to máme opäť. Teraz to tu máme opäť. Takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová nám idú povedať a budú rozprávať o tom, ako má vyzerať kultúra, ako majú vyzerať galérie a múzeá.
A toto je veľmi pre mňa blízka téma, pretože naozaj už tridsať rokov zbieram, v svojej rodnej dedine vlastníme, naša neziskovka, kultúrnu národnú pamiatku kráľovský soľný úrad a mám tam také insitné múzeum so 4,5-tisíc exponátmi, to keď tam prídu ľudia, tak híkajú, pretože v tých múzeách štátnych je v jednej miestnosti desať exponátov, my ich tam máme 4,5-tisíc. A musím sa pochváliť, že aj v našej obci bude múzeum, tak príďte si pozrieť, a tiež som im tam zapožičal krásne veci, aby tam mali. A toto je vec, ktorá ma veľmi zaujíma. Nikdy som nezobral žiadnu dotáciu a naozaj riadim si to sám. Ale tie štátne galérie a múzeá zastupujú našu históriu a musia tam byť ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, ľudia, ktorí poznajú nielen históriu, ale sú aj odborníci.
No a čo nám tu výkonný práporčík a jeho strana prináša? No prinášajú nám tam: Teta Beta nemá robotu, počúvaj, nemohol by si ju zamestnať? – A teta Beta je čo? – No ona robila v onom sekretárku tomu vieš, tomu. v Ahá, a čo vie, vie niečo? – A vie, ona vie aj čistiť tie oné, tie obrazy. – Dobre, bude riaditeľka v múzeu. Toto je ich politika. Tak ako Taraba zamestnáva pytliakov, tak teraz budeme zamestnávať tety, bratrancov, sesternice. Tu nepôjde, tu im nejde o odbornosť, im nejde o to, že človek, ktorý naozaj dáva srdce tomu umeniu, dáva tomu, dáva tomu celý svoj život a robí tam, naozaj poznám veľmi veľa, chodil som, za svoj život som bol v toľkých múzeách, robili sme toľko neziskových akcií pre tie deti, aby sme ich tam prilákali. A tí, tí ľudia, čo tam pracovali, tak naozaj sú to odborníci na slovo zlatí, vzatí. No a prišli, prišli teraz likvidátori kultúry, prišli a budeme robiť kultúru, ako chce Slovenská národná strana.
Viete, aké je to naozaj podobné s tým ´96. rokom, keď ten mečiarizmus nám tu valcoval a hovorili, že to sú treťotriedni umelci, tí sú takí umelci. Teraz budeme mať všetko národných umelcov, budeme mať národných riaditeľov galérií, ktorí vyšli z tohoto národa. No že sú to sesternice a bratranci straníckych príslušníkov SNS, tak to bude čisto, čisto náhoda.
To, čo ste tu povedali aj pán Hajko, aj pán Ondro Dostál, je naozaj vec, ktorú oni jedným uchom dnu a druhým von. Im je to jedno. Pri všetkých týchto zákonoch, kedy naozaj valcujú nielen kultúru, ale celý národ, oni si urobia, ako chcú. Majú tu 79 poslušných poslancov, ktorí odhlasujú to, čo chce Danko, Fico, Pellegrini. Smerohlas a SNS nám diktujú nielen kultúrne dianie, nielen ekonomické, ale pomaličky budeme jesť aj to, čo povie Slovenská národná strana, aké národné jedlo tu budeme musieť jesť. A umenie a kultúra by mala byť slobodná. Umelci by si mali robiť umenie na základe svojho presvedčenia. Samozrejmé, že by to malo byť v určitých historických, v určitých naozaj normách morálky, slušnosti, ale viete, niekomu sa nemusí páčiť vystúpenie, jak tu sme mali tých kotlebovcov, ktorí (povedané so smiechom) keď niekto bol holý v divadle, tak to bola čistá katastrofa, tak tu teraz máme Šimkovičovú, ktorá je čistá katastrofa, príde do divadelného predstavenia a je zhrozená, čo sa to tam deje. No nie vždy sa to musí páčiť tomu človeku.
Ale to, čo sa páči Michelkovi, nemusia mať všetci. A ja to nechcem mať. Ja už vôbec nechcem mať to, čo sa páči Michelkovi (povedané so smiechom). Ja chcem mať to, čo sa páči mne. A ja chcem, aby naše múzeá a galérie viedli odborníci. A zopakujem to, aby to neviedli sesternice a tety, lebo Andrej povie: Počúvaj, u nás máme takú ešte jednu, tú by si tiež mohol zamestnať. A sami dobre viete, že toto sa tu deje. A my vystúpime a povieme: Prosím vás, diskutujte s nami, my chceme s vami diskutovať. No nepáči sa im to, keď im poviete, že tu valcujú tú kultúru. Nepáči sa im to, keď im poviete, že Raši, preboha, veď vy idete jeden a pol miliardy, teda jeden a pol milióna zatajiť, tak to sa im nepáči, no ja budem s vami diskutovať, vy áno, vy tá, taká sympatická, vy mi pekne rozprávate, ale Pročko mi povedal, že som zlodej, to nie. No ale ja som nepovedal, že ste zlodej, to povedal Počiatek, ja len parafrázujem Počiatka, ktorý povedal, že kradli, že ukradol Slota s Ficom dve miliardy, no tak sú zlodeji potom, nie, keď kradli? A toto, toto je to.
Zažil som pri tej faktickej poznámke aj to, že tuná títo naľavo vám povedia, že čo, dal si, ešte si si nedal lexaurín? Oni sú, to je také zbabelé, to sú, to je také nechutné, čo tu predvádzajú. Nielen to, že nevystúpia, že v práci sú piati, šiesti a na hlasovanie prídu všetci, ale takto nám idú lámať kultúru.
Mal som pred týždňom rozhovor s mojím spolužiakom z Vysokej školy múzických umení, sme sa stretli a rozprával situáciu, aká vládne teraz na Vysokej škole múzických umení a ako sú tí študenti zhrození, naozaj ako sú zhrození z toho, čo tu ministerka Šimkovičová, Danko, Michelko a ďalšia partia, Fico im to dovolil, čo tu predvádzajú. Mi povedal, že tí, tie, tie decká, lebo sú to deti ešte, od devätnásť, dvadsaťroční, že tie decká strácajú nádej. Im sa nechce robiť, im sa nechce doštudovať tu na Slovensku.
A to je, to je strašné, Michelko, že vy týmto ľuďom beriete, beriete nádej na slobodu! Vy im beriete nádej, že budú tvoriť v slobodnom štáte! Vy chcete diktovať všetko, vy chcete diktovať, čo sa môže v tej kultúre, kto bude robiť v tej kultúre a ako bude robiť v tej kultúre! To, čo sa páči vám, vy ste socialistickí realisti, ktorí nám tu valcovali dlhé-dlhé roky našu kultúru! A to je hanba! To je obrovská hanba, že takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová a Danko nám budú diktovať, čo je správne a čo sa môže. A pozor, čo sa v tých divadlách bude hrať! Keď sa to nebude hrať, tak nedostanete podporu. Je to choré, je to úbohé a sem sme sa dostali!
A ja chcem apelovať na všetkých občanov Slovenska, ktorí majú naozaj aspoň kúsok, kúsok vzadu tuná v tej šedej kôre takého, nechcem povedať že slušnosti, ale chcem povedať len taký, taký intelektuálny nábeh, pozrite sa, čo robia! Vám by sa páčilo, teta niekde z dediny, keby vám zakázali chodiť do kostola? Vám by sa páčilo, aby ste prestali počúvať tie pesničky, ktoré chcete počúvať? A toto sa tu pomaličky deje. Oni vám budú rozprávať to, čo chcete počuť. Ale drvivá väčšina národa chce byť slobodná, chce žiť slobodne, a nie pod výkonným práporčíkom, ktorý dostáva od kapitána, ktorý teraz likviduje semafory, príkazy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za všetky, v podstate všetky podporné faktické poznámky. Aj pán poslanec Michelko v podstate uznal, že ten doplňujúci návrh je dobrý, takže ďakujem vám za toto uznanie.
Čo sa týka tej druhej časti vašej faktickej poznámky, že môj prejav bol v niečom protirečivý a teda v tom, že som navrhoval, aby ste znížili váhu tých odborných komisií, neviem, v čom to bolo protirečivé, ja teda tam protirečenie určite nevidím a viem, že to navrhujete v tom zákone, však okej, a vyriešili by ste tým to, čo teda deklarujete, že, že sa vám nepáči, ale vy v tom návrhu idete ešte ďalej a v rade, ktorá bude rozhodovať o tých dotáciách o rozdelení vyše 20 miliónov eur, dávate rozhodujúcu väčšinu predĺženým rukám ministerky kultúry. To som kritizoval, budem kritizovať a na tom nič protirečivé nie je.
Pán poslanec Hajko poukázal na to, že vždy zdanlivo na prvý pohľad neškodné zákony sa môžu potom v legislatívnom procese zvrtnúť, áno, presne aj tento návrh zákona je ten istý príbeh, to prvé čítanie aj dôvodová správa boli o niečom úplne inom, o čom dnes v druhom čítaní rokujeme, a je to isté modus operandi, ktoré si naozaj teda treba všímať a tiež som veľmi zvedavý, ako dopadne aj pánom poslancom Hargašom spomínané označovanie mimovládnych organizácií, lebo zatiaľ sa navrhuje, že budú označené za organizácie so zahraničnou podporou, ale ktovie, či v druhom čítaní sa to nezmení na zahraničných agentov po vzore Gruzínska alebo Ruska. Takže treba to sledovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcem avizovať, že na záver tohto vystúpenia budem mať aj doplňujúci návrh, ktorý ide v línii aj toho, o čo vyzýval aj pán predkladateľ, a týka sa tej valorizácie, každoročnej. Takže bude tu priestor potom pri záverečnom hlasovaní, aby sa tento návrh podporil a učinilo sa zadosť tej požiadavke navýšenia rozpočtu fondu každý rok o valorizáciu. No ale to teda až na záver.
Na úvod by som chcel povedať to, čo som dnes povedal už niekoľkokrát vo faktických poznámkach, že umelecká tvorba je vecou osobného vkusu. Aj tvorba, aj prijímanie tej tvorby a vnímanie a rovnako aj hodnotenie umeleckej tvorby je vecou subjektívneho vkusu. Nepochybne Fond na podporu umenia podporil projekty, ktoré sa nie každému páčia za tých desať rokov, od kedy fond funguje. Rovnako nepochybne tento fond nepodporil projekty, ktoré by sa niektorým ľudom páčili. Je to úplne prirodzené pri tom množstve. Bolo to tak vždy a bude to tak vždy.
Pán poslanec, bude to aj potom, čo váš pozmeňujúci návrh prejde definitívnym tretím čítaním. Tak aj po schválení tejto novely a vášho pozmeňujúceho návrhu fond podporí projekty, nepochybne, ktoré sa nebudú každému páčiť, a nepodporí projekty, by sa niektorým ľuďom páčili a ktoré sú určite aj kvalitné, len pri umeleckej tvorbe je to veľmi, by som povedal, individuálne, subjektívne a je to vecou subjektívneho vkusu. Proste vkus na umeleckú tvorbu sa nedá predpísať alebo naordinovať. A ja som presvedčený o tom, že tie mechanizmy, ktoré dnes sú v zákone, sú dostatočné na to, aby určité excesy, aj keď prejdú hodnotiacou komisiou, aby boli odstránené pred záverečným schvaľovaním. A ak máte pocit, že nie, tak si myslím, že sa mala skôr posilniť buď kompetencia povedzme tej dozornej komisie, alebo oslabiť postavenie tých hodnotiacich komisií, ale čo sa mne osobne teda najviac nepáči na tomto vašom návrhu, tak to je to, že meníte radu, kde rozhodujúce slovo budú mať predĺžené ruky aktuálneho ministra kultúry a presne ako povedal pred chvíľou pán poslanec Mikloško, som zvedavý, čo poviete na to, ak jedného dňa bude ministerkou kultúry pani Jaurová a navrhne osem asi rešpektovaných osobností z oblasti kultúry, ktorým sa nebudú páčiť niektoré žiadosti tých autorov, ktorí možno vďaka vašej novele tú podporu dostanú. Čo potom povie... vôbec nebudete môcť namietať, že pozor, pani ministerka Jaurová tu dala nejakých politických nominantov, ktorí majú v rade väčšinu, to, to sa nám nepáči.
Takže moja najväčšia výhrada a myslím si, že nikdy nie je neskoro, aby sa to zmenilo, je tá, že v rade získajú väčšinu na rozdiel od súčasnosti, keď sú v menšine, tak po schválení tejto novely v podobe, ako ste to navrhli vo svojom pozmeňovacom návrhu, v rade získajú rozhodujúcu väčšinu priami nominanti ministerstva kultúry.
A prečo je to problém? No, samozrejme, ja tiež nehovorím, že sú to nejakí, ani nebudem opakovať tie výrazy, ktoré ste tu spomenuli, ale viete, v politike je dôležité aj, ako veci vyzerajú, nielen ako sa v skutočnosti majú, a to riziko politického ovplyvňovania pri rozdeľovaní dvadsiatich miliónov určených pre umelcov, to riziko ovplyvňovania sa nepochybne týmto návrhom zvýši. Ako? No veľmi jednoducho. Proste ministerka zdvihne telefón a povie tým svojim ľudom v rade, tým ôsmim, ktorí na konci dňa prehlasujú tú menšinu navrhnutú profesijnými združeniami, že táto a táto konkrétna organizácia by si tú podporu teda zaslúžila napriek tomu, že odborná komisia má iné odporúčanie. Toto riziko zavádzate svojou novelou do tohto zákona. Podľa mňa je to škoda a stále si myslím, že nie je neskoro, aby sa to zmenilo. Stále sme v rozprave. Môže byť predložený pozmeňujúci návrh. Môžte vyradiť zo svojho toho pozmeňujúceho návrhu z výboru časť, ktorá sa týka počtu členov rady a tých pomerov. Dalo by sa to urobiť, keby bola ochota, keby bola politická vôľa, tak to zmeniť viete a dokážete vykopnúť loptu z bránkovej čiary.
A nemyslím si, že osem dní tu bolo ticho. Nemyslím si, že na výbore pre kultúru a médiá kolegovia z opozície mlčali alebo dokonca by tlieskali, že sa im páči ten váš návrh. Asi nie. Takže netvárme sa, že včera večer a dnes doobeda ste zistili, že je tu vlastne nejaká kritika ohľadne toho, čo sa ide zmeniť v rade fondu.
Takže toľko moje pripomienky a teraz k tomu doplňujúcemu návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem. Tak ten sa týka inej oblasti, ako som už avizoval. A týka sa práve valorizácie rozpočtu fondu. Čiže prečítam najprv to odôvodnenie, ktoré k tomu mám. Existuje tzv. Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 a táto stratégia odporúča, aby sa finančné príspevky zo štátneho rozpočtu pre dotačné fondy v kultúre valorizovali o infláciu. Takže presne k tomu smeruje ten môj doplňujúci návrh. Vy ste po niečom takom volali. Pán poslanec Dubéci spomenul, že tiež by bolo dobré, keby sa valorizovali peniaze v tomto fonde. Takže predkladám doplňujúci návrh, ktorý presne túto problematiku rieši.
Takže, pán predsedajúci, prednesiem teraz doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Buža a Gábora Grendela k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 151.
V článku I. sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V § 24 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „ Príspevok podľa prvej vety sa každoročne navyšuje o priemernú ročnú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, vyhlásenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky (miera inflácie).".".
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2024, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, kultivovaná reakcia, všetka česť. Ale trošku sa mi zdá, že veci, ktoré hovoríte, do istej miery nezodpovedajú tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ste predložili k tomuto zákonu a že tak trošku až dehonestujete ministerku kultúry. Lebo v tom pozmeňujúcom návrhu je napísané, že tých ôsmich členov rady nominuje ministerka kultúry. A vy ste aj včera pri tej úvodnej reči, aj dnes v tomto vystúpení ste vlastne zopakovali, že tých ľudí budete nominovať vy. Tak pôsobí to tak trošku, akoby ministerka kultúry o tom vlastne ani nerozhodovala a že politicky ako nie je úplne, poviem to tak jemne, zorientovaná, aby ona mohla nejaké autority nominovať do tej rady. Ale nič to nemení na tom, pán poslanec, že väčšinu, rozhodujúcu väčšinu získajú politickí nominanti pani, pani ministerky. A ešte sa k tomu vrátim potom v ústnej rozprave.
Hovoríte, že loptička je už, teda lopta je už na bránkovej čiare a už je neskoro. No nikdy nie je neskoro. Vždy sa dajú tie veci v rámci aj vášho pozmeňujúceho návrhu rozdeliť na samostatné hlasovania. Dal by sa dať ešte pozmeňujúci návrh, ktorý vráti pomer síl v rade fondu tak, že väčšinu by mali nominanti profesijných združení a menšinu by mali priami nominanti ministerstva kultúry. Čiže neskoro nie je nikdy. Je to len otázka nejakej ochoty a politickej vôle.

Ďakujem za slovo, pani poslankyňa, povedali ste: "A, že Fond po podporu umenia stratí verejnoprávny charakter.", a ja poviem aj to B, ako som povedal aj včera večer vo svojom vystúpení v rozprave. Schválením tento novely nielenže stratí svoj verejnoprávny charakter, ale tento fond dostane politický charakter. A stane sa to preto, lebo rozhodovať o tom, kto získa a kto nezíska podporu, bude osem ľudí v rade fondu priamo nominovaných ministerkou kultúry. Kým dnes majú v rade väčšinu nominanti profesijných združení, po novom, vďaka pozmeňujúcemu návrh pána poslanca Michelka, získa rozhodujúce väčšinu osem ľudí priamo vybratých a nominovaných ministerkou kultúry.
A chcem k tomu ešte dodať, že aké je to celé zbytočné. Lebo umelecká tvorba a to, pán poslanec určite vie, je veľmi špecifická oblasť, je vecou subjektívneho vkusu, či sa nám nejaké umelecké dielo páči, alebo nepáči. Umelecká tvorba nie je pásová výroba. Či ide o literatúru, hudbu, výtvarné umenie. Umelecké diela nie sú prázdne sklenené fľaše, do ktorých roboty na jednom páse dolejú pivo, na ďalšom páse nasadia vrchnáky a na treťom páse etikety. Áno, nie všetko, čo Fond na podporu umenia podporí sa musí každému páčiť. Bolo to tak aj doteraz, bude to tak aj v budúcnosti.
Pani poslankyňa Jaurová povedala, že fond skolabuje a nebude schopný rozdeliť tie peniaze. Možno sa to stane, možno nie. Pripusťme, že to tak nebude a že sa tých 20-miliónov rozdelí. Ale nič to nemení podľa mňa na tom, že umelecká tvorba ostane vecou osobného vkusu a nie každému sa bude páčiť, koho fond podporí.

Danko, Andrej,

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítal dôvodovú správu k novele zákona, o ktorej rokujeme. A teda musím povedať, že z toho, čo tu trištvrte hodinu prednášal pán poslanec Michelko, som tam nenašiel ani, ani náznak, ani pol vety, nič. V dôvodovej správe sa riešila len dozorná komisia a povedal by som, že pomerne taká neškodná zmena. Možno by sa dalo povedať dokonca, že až užitočná, čo sa týka navýšenia počtu členov dozornej komisie, ktorých dokonca bude voliť samotná rada tajným hlasovaním. To by možno aj stálo za podporu. No ale to, čo ste tu teraz pán poslanec teda predviedli (povedané so smiechom), to s týmto (reakcia z pléna), to, to sme pochopili. A to je zaujímavé vlastne modus operandi pri predkladaní tohto zákona aj s tým pozmeňujúcim návrhom cez výbor. A treba si to zapamätať, lebo sa mi zdá, že je to ukážkový príklad toho, že aj zdanlivo neškodný, dalo by sa povedať, že až užitočný návrh na prvé čítanie, ako môže nakoniec dopadnúť po čítaní druhom.
No takže povedzme si, čo je skutočná pointa toho pozmeňujúceho návrhu a toho, čo ste tu povedali, pán poslanec, v rámci úvodného slova. A podľa mňa tá skutočná pointa je, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia. Že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť 20,2 mil. eur určených pre umelcov. Ale ak si politici Slovenskej národnej strany myslia, že si takto kúpia priazeň umelcov, tak sa podľa mňa hlboko mýlia. Naozaj stojí za pozornosť modus operandi, teda spôsob, akým bol spáchaný tento atentát na nezávislú kultúru. A modus operandi pri tomto zákone ukazuje, že sa na začiatku hodí poslancom dobre vyzerajúca udička, ktorá sa potom počas parlamentného procesu zmení na niečo úplne iné, ako bol pôvodný zámer.
Tento poslanecký návrh vyzeral na začiatku v prvom čítaní, ako som už povedal, absolútne neškodne. A neškodné bolo paragrafové znenie a neškodná bola aj dôvodová správa, ktorú citujem: „Cieľom zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie z troch na päť členov." Koniec citátu. No, toto by podľa mňa nemalo byť cieľom zákona, cieľom zákona by malo byť niečo ušľachtilejšie. Napríklad posilnenie nezávislosti pri posudzovaní projektov, v tom sa asi zhodneme, zvýšenie transparentnosti napríklad pri prerozdeľovaní peňazí, väčšia férovosť možno, lepšia kontrola pri nakladaní s rozdelenými peniazmi. Ale cieľom by nemalo byť zvýšiť počet z X na Y. To podľa mňa nie je cieľom nejakého zákona, to je nejaký prostriedok. Ale dobre, povedzme si, že autori si nelámali hlavu s nejakým zdôvodnením. Ale návrh samotný pôsobil naozaj tak, ako keby predkladateľom išlo o zvýšenie férovosti pri kontrole fondu. Tento dojem mohol človek nadobudnúť aj zo samotného paragrafového znenia, kde sa teda konštatuje, že sa počet členov dozornej komisie zvyšuje zo súčasných troch na piatich, pričom tých dvoch nových volí rada fondu v tajnej voľbe, kým zvyšní traja sú menovaní tak, ako boli doteraz, jedného navrhuje minister financií a dvoch minister kultúry, fajn. A to, čo z toho pôvodného návrhu urobila koaličná väčšina vo výbore pre kultúru a médiá, sa naozaj nedá inak nazvať ako likvidáciou nezávislej umeleckej tvorby. Pozmeňujúcim návrhom totižto, od pána poslanca Michelka, vo výbore pre kultúru a média podľa mňa koalícia zlikviduje nezávislú umeleckú tvorbu a Fond na podporu umenia premení na politický orgán. Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia a 20,2 mil. eur určených pre umelcov.
A povedzme si, čo teda pán poslanec Michelko navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez výbor. Je toho tam viac, samozrejme, ale to najpodstatnejšie je toto.
Po prvé, kompetenciu rozhodnúť o prideľovaní dotácií získa rada fondu. Počet členov rady sa zvýši zo súčasných deväť na trinásť. Počet priamo ministrom kultúry menovaných členov rady sa zvýši zo súčasných štyroch na osem, čo v prepočte znamená, že rozhodujúcu väčšinu v rade, ktorá bude priamo rozhodovať o rozdelení peňazí z fondu, rozhodujúcu väčšinu v rade získajú ôsmi ľudia priamo nominovaní ministrom kultúry. A teda ľudia navrhnutí profesijnými organizáciami sa na rozdiel od súčasnosti dostanú do menšiny v tejto rade. Veľmi mi to pripomína ten istý hrubý silácky valec ako pri schvaľovaní zrušenia špeciálnej prokuratúry, znižovaní trestov za korupciu či amnestovaní vlastných trestne stíhaných kolegov.
Teraz máte problém s nezávislou kultúrou, tak sa ich pokúsite týmto zákonom politicky podmaniť. Kto dostane dotáciu? Ten, kto si to podľa aktuálneho ministra kultúry zaslúži. Tak to je. A žiaden iný rozumný dôvod neexistuje, prečo budú mať rozhodujúcu väčšinu v rade fondu predĺžené ruky ministra, alebo dnes ministerky kultúry.
Vážení predkladatelia, ak si myslíte, že si takto získate uznanie a rešpekt umelcov, tvorcov a celej umeleckej obce, tak sa domnievam, že sa hlboko mýlite.

Áno veľmi stručne. Pán poslanec Michelko si pýta faktické poznámky, ale, žiaľ, na úvodné slovo sa faktickou poznámkou nedá reagovať. Bolo by na čo, bolo by na čo, ale, žiaľ, nedá sa, ale tak po tom, čo zaznelo, sa mi zdá, že úplne zbytočne rokujeme o tomto návrhu zákona. Úplne by stačilo, keby pán Michelko bol predsedom rady, členom rady a šéfom dozornej komisie v jednej osobe a on by tie projekty aj posúdil, aj rozhodol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte procedurálny návrh?

Grendel Gábor, poslanec NR SR
To je všetko, čo som chcel povedať.

Pán predsedajúci, ja by som chcel požiadať, že ak chcete všeobecný súhlas, že zrušíme hlasovanie, v podstate hovoríme o tom, že budeme hlasovať teraz naposledy v štvrtok večer a až v stredu, tak že keby ste mohli aj uviesť dôvody, že máme už zrušené hlasovanie v piatok, v utorok dopoludnia o jedenástej a teraz v utorok o sedemnástej, tak poprosím aj do budúcna, prípadne aj teraz nám môžte vysvetliť, že prečo je tá požiadavka nehlasovať, aby sme vedeli, možno bola legitímna a boli by sme súhlasili.
Ďakujem.