Videokanál klubu

... takže a nakoniec tam vidím Bonaparte.
Čiže čo tým chcem povedať? Že dajme pozor, že či takým skonštatovaním, že pred obydlím sa to nemá, či my vlastne nevytvoríme precedens, že nakoniec si niekto ani pred obydlím, ktoré nevie vydokladovať, na čo ho nadobudol, za čo ho nadobúdal, že či je v rozpore, alebo nie je v rozpore so stavebnými zákonmi, s územnými plánmi, a bude zakázané tam na to vôbec upozorňovať.
A preto je dôležité to jemne merať, jemne a citlivo to vyhodnocovať a na to je dobrý čas. A to leto nám môže na to slúžiť. Ide obava, na mňa ide, pardon, za výraz z toho, že ideme do tohto uholného kameňa demokracie takto ako buldozérom. Ide na mňa z toho obava, takže toľko som chcel k tomu povedať, áno, že čas je niekedy dobrý lekár a trošku vychladnú aj rozumy, aj emócie, aj všetko, čo s tým súvisí, a vzhľadom aj plus by mohli naťahať, nejaký taký data mining si urobiť, že nadolovať nejaké informácie, že ako kde inde to robia a ako kde inde sa s tým vysporiadavajú. Tým nerozporujem, že sú tam možno nejaké ustanovenia aj v tomto predloženom návrhu, ktoré majú zmysel z pohľadu expresnosti, hej, a teraz v tom skrátenom niekde byť. Nevylučujem, že také sú, ale toto som si dovolil vytiahnuť tieto dva ustanovenia, ktoré mne nejaký zmysel k tomu, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, nedávajú, a bližšie teda skúsim povedať v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak ja som mal dojem, že pán minister Kaliňák bude ešte pokračovať a, a bude po hlasovaní ešte vystupovať.
A... ale teda k tomu, čo, čo povedal. Tak mňa teda zaujalo, keď povedal, že, že zástupcovia vlády a vládnej koalície počúvajú, a čo hovoria zástupcovia opozície, a, a teda počúvajú tie argumenty, ktoré opozičný politici vznášajú. Teraz zjavne nepočúva. A povedal, že bude priestor diskutovať medzi prvým a druhým čítaním. No ale práve o tom je tu tento bod, že aký ten priestor medzi prvým a druhým čítaním bude, lebo normálny priestor na diskusiu je, že nejaké veci sa otvoria v prvom čítaní, a potom medzi prvým a druhým čítaním, čo je obvykle čas okolo jedného mesiaca alebo viac, je priestor na to tie veci vydiskutovať, prísť s nejakými riešeniami a pripraviť nejaké zmeny.
Keď ten čas medzi prvým a druhým čítaním nie je rádovo v týždňoch, ale je rádovo v dňoch alebo nebodaj v hodinách, tak ten priestor diskutovať medzi prvým a druhým čítaním nie je taký, aký zložitejšie právne úpravy vyžadujú, lebo toto nie je jedna veta toto nie sú dve vety, toto je pomerne rozsiahly návrh zákona, ktorý by si vzhľadom aj na svoj rozsah, aj na vzhľadom na svoju dôležitosť, a najmä vzhľadom na to, že zasahuje do základných práv a slobôd, vyžadoval podstatne väčší priestor na diskusiu medzi prvým a druhým čítaním.

A, pán poslanec Gašpar, povedali ste, že nejdete nikomu obmedzovať zhromažde... zhromažďovacie právo, no to nie je pravda. Týmto návrhom zákona, ak bude schválený, sa zasiahne do zhromažďovacieho práva, bude obmedzené zhromažďovacie právo. Ja netvrdím, že nemožno obmedziť zhromažďovacie právo, aj ústava predpokladá, že existujú dôvody a okolnosti, keď možno obmedziť zhromažďovacie právo, ale, ale teda netvárme sa, že nie, keď sa ide zasahovať do, do zhromažďovacieho práva ako jedného zo základných politických práv, tak si to vyžaduje, presne ako ste povedali, poctivú diskusiu, ktorá ale vedená v skrátenom legislatívnom konaní, neviem, či tak môže byť poctivá, ale, ale, ale teda nebude, nebude, nebude tak dôkladná ako by mala byť, ak ide o zasahovanie do základných práv a slobôd.
Rovnako ste povedali, že všetky návrhy k zhromažďovaciemu právu sa týkajú len toho, ako zvýšiť bezpečnosť na zhromaždeniach, ani toto nie je tak. Ak dnes je možné konať zhromaždenie na nejakých miestach, na ktorých ich po schválení tejto novely nebude možné konať, tak to nie je len o bezpečnosti účastníkov to... to... tých zhromaždení, dokonca ani, ani len bezpečnosti, bezpečnosti ako takej, a opäť je možné diskutovať, kde sa môžu konať, kde nie, za akých podmienok, akým spôsobom sa majú, majú obmedziť. Ale teda v skrátenom legislatívnom konaní to naozaj nie je dobrý spôsob.
A myslím, že trošku nejako by ste nevideli na, na jedno oko, keď si myslíte, že teda tá polarizácia a šírenie nenávisti sa týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície, médií a, a mimovládnych organizácií, lebo vy si zamieňate legitímnu kritiku vládnej politiky so šírením nenávisti, to je problém.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade, pán poslanec Glück, mne je naozaj úprimne ľúto a myslím, že sme to viacerí vyjadrili hneď po danom atentáte, že sme šokovaní, a odsúdili sme okamžite naozaj tento ohavný skutok, že neviem, k čomu smerovala tá vaša výtka, a myslím si, že bolo jasné, že to bolo od nás všetkých úprimné, a jednoducho tak to je. Máme úprimný záujem urobiť niečo pre to, aj rýchlo, aj o tom by sme, ja si myslím, že v rámci opozície sme pripravení sa o tom baviť, že ak sú tu opatrenia, ktoré môžme hneď prijať, aby sme situáciu zlepšili, tak to urobme. Ale tam moje kritické vyjadrovania smerovali k tomu, že nevieme tam naozaj nájsť, niečo, niečo by sme tam aj našli, ale v zásade väčšina tých opatrení nesedí, že je potrebné, aby sme ich takto rýchlo prijímali.
Pani poslankyňa Vaľová, veď takisto ako pani prezidentka Čaputová má doživotnú rentu, je to aj pán prezident Gašparovič, ale veď nakoniec aj to bude patriť prezidentovi Pellegrinimu, myslím si, že je to absolútne v poriadku a je to spravodlivé. Ten, kto je prezident, tak má na to nárok.
Či rozšíriť takéto nároky, a to je moja reakcia smerom k pánovi poslancovi Valášekovi, možno to nebolo zrozumiteľné, ja som úplne pripravená sa o tom rozprávať, je to úplne legitímne. Ale potom sa aj bavme, za akých podmienok naozaj komu, a podľa mňa je aj namieste otázka, či na to máme, veď nie je to zase taká položka, samozrejme, z čoho hneď vykrvácame, to je pravda, ale je to namieste sa o tom rozprávať, či teraz a takto, a je to veľmi legitímna debata a k tomu treba normálnu, riadnu diskusiu.
Ďakujem pek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá parlamentná diskusia na tom, na tom nijakým spôsobom neutrpí.
Ja si dovolím na úvod k tomu uviesť, pretože mňa to vždy naozaj veľmi prekvapí, keď k návrhom zákona osobitne s tým, ktoré majú ísť v nejakom zrýchlenom konaní, tu nemáme ministram, ktorý by naozaj v tej oblasti bol doma. Je tu jednoducho taký zhon zo strany vlády riešiť niektoré právne úpravy, že zjavne ani ten minister, ktorému náleží, to nestíha, a toto je ja som porozumela aj z vyjadrenia pána ministra obrany, asi je trošku zdravotne teraz diskvalifikovaný, že nie je pri úplnom zdraví, ale potom je otázka, bolo potrebné naozaj teraz prerokovať tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie? Bolo to naozaj teraz potrebné, bolo to teraz, teraz práve o tejto hodine sme to museli otvoriť, keď je zrejmé, že minister, ktorý to predložil na vláde, vlastne bude indisponovaný alebo nemá čas? To znamená, aká parlamentná diskusia tu bude k tomuto vládnemu návrhu?
K vládnemu návrhu, ktorý je tu predkladaný za mimoriadnej situácie, tak ako sme sa, ako je to zrejmé aj k samotnému odôvodneniu tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a tým mimoriadnou situáciou je atentát na premiéra, však aj pre nás je to mimoriadne. Toto, toto všetky, všetci vnímame a súhlasíme s tým, ale keď tu má byť diskusia potom, či už o tom, že či takto rýchlo máme prijať právnu úpravu, a aká to má byť vlastne právna úprava, tak ak to myslíte naozaj vážne, tak je dôležité, aby ste nám aj, aj dali signály, že chcete s nami o tom rozprávať, tak ja som zvedavá, koľkokrát vystúpi pán minister dopravy do tejto debaty a budeme tu naozaj nejakú debatu, diskusiu mať, ktorú ste nám nakoniec sľúbili, že chcete, sa prihováram ku koalícii, chcete, aby sme v rámci diskusie a dohody prijali rýchlo opatrenia, ktoré sú dôležité teraz pre spoločnosť, pretože tu máme polarizovanú spoločnosť, chcete, aby sme to spoločne riešili, tak ste sem prišli s návrhom, ku ktorému ste nám nedali žiadnu možnosť o tom diskutovať, narýchlo to máme prijať. A ja som naozaj zvedavá, koľkokrát sa pán minister dopravy tu prihlási a bude s nami o tom diskutovať, som naozaj zvedavá.
Prepáčte, sa smejete, pán minister, ale toto nie je smiešne! Je to vážna situácia v spoločnosti, veď vy sem prichádzate s tým, že teraz tieto návrhy máme prijať. Tak keď to myslíte vážne, tak, prosím vás, tak nám dajte signály k tomu, že to myslíte vážne, lebo ja to, ja to tak nevnímam, že to myslíte vážne, osobitne, keď sa tu teraz usmievate a smejete, keď sa pýtam, či budete s nami o tom diskutovať, pretože vy sem teraz prichádzate nám odôvodniť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie, vy ste nám prišli presvedčiť, že to je nevyhnutné teraz rýchlo prijať, a ten spôsob, ako sa k tomu staviate, tak nám ukazujete, že to vôbec pre vás nie je také dôležité a nemyslíte to seriózne voči nám.
Tak ako to máme potom brať vážne, tak môžme si, samozrejme, prečítať text vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale parlamentná diskusia nie je o tom, že si vymieňame texty, parlamentná diskusia, a o tom má byť toto rokovanie, že sa tu vzájomne počúvame, že my tu máme k tomu nejakú našu rozpravu, naše vyjadrenie a vy nám to nejakým spôsobom reagujete a osobitne ten minister, ktorý sem prišiel za vládu, a to tu predkladá. A nepríde mi to vôbec smiešne, pán minister, vôbec nie, s ohľadom na to, k akej situácii vy nám to tu predkladáte, tak mi to vôbec nepríde úsmevné a smiešne.
Tvrdíte vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorú tu nikto nepopiera, a všetci sme odsúdili ten akt atentátu na premiéra, všetci sme ho tu odsúdili, tak je kvôli tomu potrebné prijať nejaké opatrenia.
Ako sa už tu k tomu vyjadrili aj moji predrečníci, mimoriadna okolnosť tu je, na to máme všetci zhodu, ale je potrebné teraz tieto opatrenia prijímať takto rýchlo? Ako tieto opatrenia majú naozaj zvýšiť bezpečnosť v krajine a napomôcť nám znížiť polarizovanú spoločnosť? Ako nám pomôže to, že teraz rozšírime okruh osôb, ktoré dostanú ochranu, bez toho aby bolo preukázané, že vôbec nejakú ochranu tie osoby potrebujú? Ja sa domnievam, že je dôležité, aby ochranu dostali tí, ktorí to potrebujú. A to nemusia byť len politici, môžu to byť aj novinári, nakoniec ľudia z občianskej spoločnosti, keď je potrebná tá ochrana, treba im ju poskytnúť. A určite nie automaticky predsedom tých, tých strán, ktoré sú v parlamente. Veď nakoniec iní predsedovia strán môžu byť v ohrození, ktoré sú mimo parlamentu. Tak je dôležité ju podniknúť a zabezpečiť štátom, veď predsa voči tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, pán poslanec Glück, že vy ste ju dostali pravdepodobne, tak som pochopila aj z našej debaty, kde sme boli naposledy v parlamente, a tak je to správne, tak je to správne. Ak sa cítite ohrozený a mali ste vyhrážky, je správne, že dostanete, samozrejme, ochranu aj s autom, všetko, čo k tomu patrí, ja vám to, ja si myslím, že je to dôležité, aby ste tú ochranu mali, a takisto ju má dostať každý, kto ju potrebuje, každý, každý z vás alebo niekto iný, ale nie z titulu, automaticky z titulu funkcie. Ak z titulu funkcie, tak, samozrejme, že to patrí tým, ktorí sú vo vyhranených situáciách ako činitelia vlády, alebo, samozrejme, predseda parlamentu, to je veľmi pochopiteľné, rozumiem, že predseda Ústavného súdu, ktorý už teraz tú ochranu má, no tak bez toho, aby sme to spochybňovali, tak, samozrejme, nemusíme k tomu ale ani prijímať právnu úpravu, proste takú, takáto, takáto ochrana už tu funguje.
Takže prvá otázka je, prečo teraz narýchlo treba prijímať nejaké opatrenia, prečo ich treba prijímať, kto je teraz ohrozený. Ak je niekto ohrozený, tak tú ochranu na základe súčasnej právnej úpravy dostane.
A ja to vidím skôr opačne, čo sa môže stať, že my teraz zabezpečíme automatickú ochranu vybraným osobám, ktoré sa o ňu ani, ktorí o ňu ani nežiadali, ja neviem o tom, že by tu všetci predsedovia politických strán, ktorí sú v parlamente, žiadali takúto ochranu, im ju automaticky zabezpečíme a potom nebude vlastne kvalifikovaných ľudí dosť, aby zabezpečili tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Však ani tých kapacít nie je, nie je dostatočne a to ja viem veľmi dobre, ja si pamätám rozhovor ešte s ministrom vnútra, kedy za mnou prišiel na základe... na začiatku funkčného obdobia, kedy zmapoval situáciu vo svojom rezorte aj počet osôb, ktoré sú na útvare pre ochranu ústavných činiteľov, kedy so mnou riešil, či skutočne všetci sudcovia, ktorí majú zabezpečenú takúto ochranu zo zákona, či ju musia mať, pretože tých ľudí, samozrejme, nie je nekonečné množstvo, ktorí zabezpečujú takúto ochranu, ani tých prostriedkov štátu nie je nekonečno, to znamená, že treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú.
Pamätám sa, ako sme mali debatu o tom, že aká ochrana je potrebná, pre ktorých sudcov, a či niektorí sudcovia ju naozaj ju ešte potrebujú. A či ja ju potrebujem ako ministerka spravodlivosti. Tak som sa o tom zamýšľala, ktoré osoby, ja som si zisťovala tú právnu úpravu v iných krajinách. Myslím si, že tá právna úprava, ktorá je teraz nastavená, je nastavená dobre, ak ju chceme rozširovať na automatickú ochranu, tak o tom treba normálnu, legitímnu, riadnu debatu, ale tie kapacity nie sú nevyčerpateľné, ani, ani ľudí, ktorí naozaj vedia kvalitne zabezpečiť takúto ochranu, či už ústavných činiteľov, alebo iných osôb, ktoré ju potrebujú, čiže treba v tom naozaj byť opatrný.
Domnievam sa, že to, čo naozaj je potrebné riešiť, v tomto návrhu vôbec nie je. Ja sa ešte vrátim, čo sa tu vlastne upravuje v tomto návrhu, ale to, čo mi tu naozaj chýba, je riešenie vlastne tej podstaty, o čom sa tu rozprávame, o tej polarizovanej spoločnosti, o vyhrážkach naprieč spoločnosťou, prečo vlastne ideme poskytovať automaticky niekomu ďalšiemu ochranu.
Ja sa domnievam, že nie je dobré nastavenie súčasné pri vyhľadávaní vlastne páchateľov tejto trestnej činnosti, ktorá súvisí s vyhrážkami, a pri nastavení aj právnej úpravy pri vyhľadávaní aj tých páchateľov priestupkov, ktorý súvisia s vyhrážkami, pretože tá hranica je pomerne tenká, dostať sa vlastne od priestupku k tomu trestnému činu, ktoré súvisia... ktorý súvisí s nebezpečným vyhrážaním.
Ja sama či už ako ministerka spravodlivosti, alebo nakoniec aj poslankyňa čelím množstvu vyhrážok aj dnes, aj domov mi chodia listy s vyhrážkami, rovnako som k tomu robila trestné oznámenia, kde trestné oznámenia nakoniec skončí na obvodnom oddelení Policajného zboru. A toto je podľa mňa problém, to nie je v poriadku, že tak ako čelíte vyhrážkam, či už v rámci koalície, či už v rámci opozície alebo či tomu čelia novinári, alebo iné osoby, ktoré sú verejne činné, tak tie vyhrážky zjavne robia určité skupiny osôb, je dôležité, aby to nebolo rozhodené po celom Slovensku.
Ale domnievam sa, že ak naozaj chceme, aby sme tieto vyhrážky eliminovali, ktoré sú nebezpečné, môžu začať tým, že to má úroveň priestupku, a potom pokračujú ďalej a má to úroveň už trestného činu, tak sa domnievam, že k tomu treba určitú špecializáciu aj v rámci Policajného zboru, že nie je dobré, aby to nakoniec všetko bolo rozhodené po obvodných oddeleniach Policajného zboru. A to som čakala, že prídete s nejakými návrhmi riešení, ale tu som nič také nenašla.
Určite na zlepšenie bezpečnostnej situácie nepomôže doživotná renta. Nikomu. Nikomu. A ja som otvorená, pani poslankyňa Vaľová, sa tu rozprávať o tom, že či nie je namieste, aby po výkone určitých funkcií bolo namieste, aby sme nejakú doživotnú rentu ako štát zabezpečili, ale podľa mňa to je tiež otázka, máme na to? Nedá sa hneď porovnať s Francúzskom ani Nemeckom, ani Veľkou Britániou, my sme úplne v inej aj finančnej situácii, máme úplne iné aj finančné kapacity tejto krajiny, ale rozprávajme sa o tom, je to absolútne legitímne, absolútne legitímne, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní a nerozprávajme sa, že toto je bezpečnostné opatrenie.
Aké zvýšenie bezpečnosti zabezpečíme premiérovi tým, že bude mať doživotnú rentu? Alebo predseda parlamentu. O čo bezpečnejšie sa mu bude spávať? Tak ja rozumiem, že asi možno spokojnejšie, ale nevidím žiadnu súvislosť so znižovaním vyhrážok a prejavov, prejavov iného násilia v súvislosti s tým, že či niekto má, alebo nemá doživotnú rentu. Možno skôr naopak, že mu ju niekto môže závidieť, keď už sme teda pri tom, že sa mi to potom skôr javí ako bezpečnostné riziko takúto doživotnú rentu niekomu, niekomu dať, ak to nie je dostatočne odôvodnené a nie je k tomu riadna diskusia a spoločenský konsenzus.
V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý sa volá teda zákon, ktorý súvisí s bezpečnostnými opatreniami, tak priamo zasahujeme do zhromažďovacieho práva. Prečo do zhromažďovacieho práva? Máme tu nejaký problém so zhromažďovaním? Máme tu problém, vidím, spravodajca že pritakáva, tak nech sa páči, tak otvorme k tomu diskusiu. Bavme sa o tých príkladoch, kde je problém, že nevieme zabezpečiť, nevieme zabezpečiť právny poriadok pri výkone zhromažďovacieho práva.
Zákon o zhromažďovacom práve sme prijali ako jeden z prvých zákonov po Nežnej revolúcii, jeden z prvých, preto má číslo 84/1990, patrilo tam ešte zákon o petičnom práve, zákon o združovaní, to boli kľúčové, prvé zákony, ktoré sme prijali ako krajina, ktorá sa vydala demokratickou cestou. Jednoducho zhromažďovacie právo je úplný základ pre vyjadrovanie svojich akýchkoľvek prejavov, názorov, ktoré súvisia s fungovaním zdravej demokratickej spoločnosti, a preto keď sa pozriem na tieto zákony, tak sú pomerne veľmi jednoduché, lebo to, čo bolo kľúčové v tých zákonoch, bolo povedať, že to zhromažďovacie právo jednoducho tu budeme zaručovať. A že je naozaj priestor k tomu, aby sa ľudia zišli a jasne vyjadrili svoj názor, či s niečím súhlasia, alebo s niečím nesúhlasia.
Zásah do zhromažďovacieho práva musí byť naozaj veľmi citlivý, pretože je to, by som povedala, je to, je to jadro, je to srdce demokracie, preto právna úprava, ktorá sa má prijať takto rýchlo a obsahuje nové dôvody pre zákaz zhromažďovacieho práva, pre nové priestupky, bez toho, aby o tom bola riadna debata a s nami dohoda, tak to považujem za neprijateľné, a pritom si viem predstaviť diskusiu naozaj veľmi legitímnu ku viacerým návrhom, ktoré ste tu uviedli.
Ja si viem legitímne predstaviť debatu aj o tom, že či je namieste za každých okolností robiť zhromaždenie v blízkosti niekoho obydlia. Je to úplne legitímne sa o tom rozprávať, ale na druhej strane, kde inde urobiť zhromaždenie, ak nie pred bytom aj politika, ktorý ten byt získal nezákonne, že jednoducho priamo ten účel zhromaždenia k tomu smeruje, aby sa na to poukázalo, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. No kde inde má zmysel také zhromaždenie urobiť?
Preto treba veľmi citlivo naozaj pristupovať k tomu, či vôbec v rámci skráteného legislatívneho konania je namieste sa rozprávať o niečom, o čomkoľvek, čo súvisí so zhromažďovacím právom. A to nie je o tom, že by sme si nevedeli predstaviť zasiahnuť do tohto zákona, ale treba to robiť naozaj veľmi uvážene a bez akéhokoľvek stresu, zhonu. Nakoniec toto je určite tá oblasť, kde môžeme očakávať, že aj Ústavný súd by mal byť mimoriadne citlivý, ak zákonodarca v skrátenom legislatívnom konaní vstúpi do takéhoto základného politického práva.
Preto akékoľvek opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do zhromažďovacieho práva a do akejkoľvek definície priestupkov, ktorá s tým súvisí, tak sme k tomu mimoriadne citliví, aby sme sa vôbec vedeli na niečom dohodnúť v rámci takéhoto rýchleho konania. A môžem povedať, že to jednoznačne vlastne je zrejmé aj z našich diskusií v rámci opozičných klubov, kedy sme prechádzali veľmi dôsledne už teraz právnu úpravu, ktorú koalíciu navrhuje, a vnímame veľmi, veľmi, by som povedala, v jednom súzvuku tú citlivosť na zásah do zhromažďovacieho práva.
Absolútne je neprijateľná tá časť, ktorá hovorí o rentách. To jednoducho nie je žiaden súvis a myslím si, že je namieste, aby toto bolo podrobné... podrobené riadnej aj verejnej diskusii, čo je hlavne namieste, aby získali politici doživotne, a ktorí a za akých podmienok. Neexistuje absolútne žiaden dôvod na to, aby sme takto rýchlo prijali takúto právnu úpravu.
Právna úprava, ktorá súvisí s rozšírením kompetencie Slovenskej informačnej služby. Rovnako, prečo takto rýchlo? Je to, je to vážna právna úprava, ktorá rozširuje priestor pre Slovenskú informačnú službu. To je, toto by malo byť skutočne podrobené riadnemu pripomienkovému konaniu. Ak treba teraz niečo nevyhnutne urobiť pre kohokoľvek ochranu života alebo zdravia, na to jednoznačne je priestor v rámci kompetencií, ktoré už teraz má určite Policajný zbor.
Čo sa týka právnych úprav akýchkoľvek, ktoré v zásade sa nachádzajú v zákone o platových úpravách, a už z toho samotného názvu, ja si myslím, že je zrejmé, že jednoducho toto nemôže predsa patriť do zákona o bezpečnostných opatreniach, otvárať zákon, ktorý sa týka platových pomerov ústavných činiteľov. Veď už z toho, už z toho názvu toho zákona to je zrejmé, že toto predsa nie je bezpečnostné opatrenie. Ani sa nemusíme rozprávať, čo tam je, ale predsa v zákone o platových pomeroch hádam asi nenájdeme nič, čo súvisí s bezpečnosťou. Či mýlim sa, pán spravodajca? Čo môžme nájsť v zákone o platových pomeroch, čo súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov? No už zo samotného názvu je zrejmé, že nič.
Je úplne legitímne rozprávať sa o priestupkoch, ktoré súvisia s kultiváciou prejavov, ale osobitne, ak to zaznieva zo strany koalície. Zo strany koalície, ktorá sama má práve tých predstaviteľov, ktorí vyzývali k násiliu, a, bohužiaľ, musím to tak povedať. Ja naozaj nepoznám politika z opozície, ktorí by hovoril o škrtení, o facke mokrou rukou, o rež a rúbaj do krve, ja to, ja nepoznám takého, povedzte mi ktorí. Ja, ja takého nepoznám. Naozaj nepoznám opozičného politika dnes, bývalého opozičného politika, to áno, ale to ste boli vy, kto by vyzýval k násiliu, kto by vyzýval k násiliu. Nepoznám takého opozičného politika. A preto ak máte silné vyhlásenia k tomu, že treba znížiť polarizáciu, na tom máme zhodu, treba, ale neviem o tom, že by súčasná opozícia k podnecovaniu násilia nejakým spôsobom prispievali, pretože ak sa rozprávame o kritike, to je niečo úplne iné ako podnecovať násilie. A v tomto zjavne, ja to vidím, že aj v tomto diskurze, ktorý tu máme, tak je tu nejaké neporozumenie, nepochopenie, asi, je to asi tá istá úroveň nepochopenia, ako keď prichádzate so zákonom na bezpečnostné opatrenia a riešite ich v zákone o platových pomeroch. Ja to asi... mám pocit, že tu je proste nejaká úroveň neporozumenia, že keď sa rozprávame o polarizácii v spoločnosti, tak to, čo počujem zo strany koalície, tak sú výhrady ku kritike zo strany opozície, ale už opomína svoje vlastné výroky podnecujúce k násiliu. A to je základný rozdiel. My sme k násiliu nikdy nepodnecovali, nikdy nijakým spôsobom.
Ustanovenia, ktoré otvárajú Trestný zákon, ja si myslím, že o tom sa asi ani netreba rozprávať, už tu o tom bolo povedané dosť, ja nehovorím teraz k obsahu, ja iba hovorím k tomu, že teraz v rýchlom konaní otvárať Trestný zákon a riešiť priestupky, ktoré nie sú, za priestupky pokuty, ktoré nie sú zaplatené, cez otváranie Trestného zákona, aby tu bola možnosť, aby sme týchto ľudí mohli odsúdiť na výkon trestu odňatia slobody, toto naozaj nie je namieste. Nie je to namieste. To, ako otvárať Trestný zákon a rozprávať sa o definícii skutkových podstát trestných činov takéhoto charakteru, tak k tomu naozaj nie je dôvod, aby sme to robili skráteným legislatívnym konaním. A naozaj neviem, akým spôsobom sa týmto zlepší bezpečnostná situácia.
Ja keď si čítam vlastne obsahovo ten vládny návrh, ku ktorému vlastne má byť takáto skrátená rozprava aj skrátený proces v parlamente, tak naozaj mi to skôr pripomína opatrenia pre policajný štát. Naprieč dať ochranu, naprieč dať ochranu automaticky, neriešiť ochranu tam, kde ju treba, a zúžiť priestor pre ľudí, ktorí sú nespokojní s niečím, čo sa deje v krajine. To mi pripomína policajný štát. A, samozrejme, bez žiadnej diskusie prijať takéto pravidlá, a to považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.
Tak ja budem rada, keď sa dozviem v rámci tejto rozpravy, osobitne od vás, pán minister, lebo vy ste tu teraz za vládu, aby ste nám bližšie vysvetlili, aké bezpečnostné opatrenia na zlepšenie situácie tu teraz nájdeme. Ktoré opatrenie je tu to, ktoré teraz zabezpečí lepšiu ochranu premiéra? Ale určite, prosím, mi nehovorte o doživotnej rente a určite nesedí, aby sme sa tu teraz spolu rozprávali, či sme, alebo nie sme spokojní s tým, ako my sme ako poslanci zabezpečení, to považujem naozaj za nedôstojné, aby tu teraz boli takéto prejavy od nás od poslancov k tejto právnej úprave, aby sme sa tu vzájomne sťažovali, či sme, alebo nie sme dostatočne zaplatení, a či dostávame my, alebo nedostávame rentu a porovnávali sme sa tu či už s europoslancami, alebo s inými krajinami, toto je naozaj nedôstojné.
My sa teraz rozprávame o tom, že je polarizovaná spoločnosť, je tu zhoda na tom, že chceme prijať opatrenia, ale tieto opatrenia, ktoré ste priniesli, ktoré chcete, aby sme rýchlo prijali, takými nie sú. A nevidím tu ani úprimnosť ani v samotnej dôvodovej správe, ani v samotnom návrhu toho zákona, ktorý chcete, aby sme rýchlo prijali, že by sme tam niečo také vedeli nájsť, a nevidím ani úprimnosť, že by ste sem prišli a chceli s nami diskutovať, lebo to, ako sa teraz správate, prepáčte, pán minister, že tu vzdycháte, vysmievate sa mi, že, že vás tu vyzývam k tomu, aby ste sa, aby ste sa aj k tejto, k tejto debate, do tejto debaty zapojili, považujem za aroganciu, s ktorou sem prichádzate, a chcete, aby sme niečo automaticky prijali, pretože sa stal atentát, ktorý my odsudzujeme. Nezneužívajte túto situáciu na to, aby ste si teraz prilepšovali na plate pre niekoho, komu chcete proste dať nejaké vďakyvzdanie. Veď nech sa páči, nám je to ľúto, čo sa stalo, ale toto nezlepší bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A nezneužívajte túto situáciu! Tak potom úprimne sa poďme spolu rozprávať, ako tú situáciu v krajine zlepšíme, ale tento návrh, s ktorým ste prišli, a ten spôsob, s ktorým ste prišli, táto cesta to nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, nechajte ma, prosím vás, tam si vyleštite guľu tam nejakú, proste len sa starajte o seba, nie o mňa.
Čo sa týka toho, tak ste presne poukázali práve na tie, na tie nedostatky, ktoré tam jednoducho sú, že tie články, ktoré sú tam, nespĺňajú dôvod na skrátené legislatívne konanie, pretože predsa len ja neviem pochopiť, prečo by sme mali v skrátenom legislatívnom konaní riešiť rentu, a či naozaj tá renta je to zásadné, ktoré, či už sme si tu, už to aj zaznelo, či naozaj zlepší bezpečnostnú situáciu premiéra alebo iných predstaviteľov, hlavných štátnych predstaviteľov, ale máme tu aj iné detaily a chuťovky, ako napríklad dávať skrytou možnosť guvernérovi NBS-ky a ministrovi financií požiadať ministra vnútra o vyšetrovanie daňových únikov a nezákonných finančných operácií. Čiže toto spĺňa náležitosť na skrátené legislatívne konanie, v tomto rozmere ako lex atentát, akú to má súvislosť s lex atentátom?
Čiže tých náležitostí je tam stále viac a viac, ktoré ja nevidím, že spĺňajú to SLK alebo riešenie bývania pre najvyšších ústavných činiteľov. To je niečo, čo aj teraz sa rieši, že sa, v podstate máme na to predpisy, len jednoducho to musíme nejako doupravovať.
A nemohlo to byť v normálnom, riadnom legislatívnom procese?

Ja by som iba nadviazala na to, čo tu bolo povedané od pána poslanca Dubéciho aj predsedu druhého kontrolného výboru poslanca Valáška, že tá komisia je dôležitá, aby sa nám podarilo vytvoriť, ale možno je namieste zmeniť príslušný, príslušný zákon a tú komisiu nastaviť inak, aby sme ju vedeli naozaj zložiť. Že asi možno nám nestačia len vyhlásenia, že by sme chceli, ale možno zmeniť treba to základné nastavenie. A k tomu už sú tu viaceré snahy, tak toto by bol naozaj, to je aj výzva smerom ku koalícii, že buď chceme mať proste schopnú komisiu, alebo nechceme. Že proste potom ja si myslím, že treba mať vzájomnú dohodu aj na zmene právnej úpravy. A tam to jednoducho bez koalície ani nezvládneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov.
Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme.
Ďakujem, len toľko som chcel.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto si dovolím, ja som v tej procesnej stránke nevystupoval, chcel som k telu, ale už trošku aj spojím s tým, čo som mohol povedať k tej prvej časti a nepovedal, lebo som už vlastne nemal možnosť zareagovať. Pán minister veľmi hrdinsky reagoval v záverečnom slove, takže rozmýšľam, že ako začať.
Začnem ešte možno takým tým, že dnes idem od koní, ale nebojte sa, som sa osprchoval, robil som také pekné video o tom, aby som ľuďom, tým jednoduchším, tí, ktorí vám ešte stále naletia, vysvetlil, že čo vlastne stvárate, ako stvárate aj z pohľadu zákona o ochrane, čo už tu bol spomenutý, o ochrane prírody a celkovo v kontexte toho, čo robíte s prírodou. Som rád, že pani prezidentka vám ten zákon vrátila, je to krásne symbolické, ja mám pocit, že to je jej posledný zákon, ktorý vo svojej misii vrátila a krásne to vystihuje, že to je o prírode. A naozaj klobúk dole, klobúk dole pred ňou, pred jej misiou a to, že to s vami a s nami ľuďmi, ktorí sme sa na ňu tak navážali, toľko s nami vydržala. Čiže ďakujem za to, že to vrátila. (Potlesk.)
Prejdem k zákonu, ale ešte jednu malú poznámku mi dovoľte povedať, lebo naozaj to bolo osobné, už tu bol jeden, ktorý tu hovoril o mojich krčmách, neviem, dopadol jak dopadol, viete, s takým ohromným dešpektom, že teda krčmy. Pán Taraba, viete čo, ja vlastním dve veľké reštaurácie a jednu biofarmu a sú to úspešné projekty, veľmi úspešné projekty, za päť rokov vygenerovali zisk tri a pol milióna, keby nebol covid, tak päť miliónov by vygenerovali. Nájdite mi nejakú takú inú. Viete, to je to, čo robím ja. Ja nerobím krčmy, ja robím okrem iného, som vytvoril dve veľké, silné reštaurácie s obrovským fenoménom a keď sa niekto, nejaký turista príde do Bratislavy a spýta sa domáceho, že kde sa mám ísť najesť, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej. Záviďte všetci, čo závidíte, lebo ak je to vašou, zmyslom vášho života, do našej, áno, podarilo sa mi vytvoriť úspešné projekty. Mám sa hanbiť? Budete ma tu dehonestovať, dissovať, že krčmy? Ja som vytvoril úspešné projekty, ktoré platia dane a zamestnávajú ľudí. To je zlé, pán minister? To je zlé? Mám pekáreň, mám mliekareň, mám farmu, teraz ideme stavať detskú ambulanciu, z dcéry som vychoval detskú lekárku, dneska mala poslednú skúšku. Vy sa budete do mňa navážať, že či ja robím niečo v krčmách? Detskú ambulanciu ideme postaviť v krásnom prostredí. Úplne unikátna detská ambulancia tam bude. Za to sa ja mám tu hanbiť pred vami? Povedzte mi teraz vy. Čo ste vy dokázali, z čoho vy platíte dane? Čoho ja sa môžem dotknúť? Kde sa môžem ísť pozrieť, že to je vaše, že to ste vytvorili? Ja som sa dočítal, že ste podnikali s nejakým Koščom obvineným, že ste boli vo firme s nejakým, kto bol obvinený z objednávky vraždy, to je, to je to? Vy ste minister, ja som obyčajný poslanček a vy ma tu budete urážať, že čo som ja urobil? Krčmy? Pán minister, ja som vytvoril úspešné projekty. Úspešné projekty som vytvoril.
A keď už o tom hovorím, tak ešte poviem jednu vec. Keby nebolo pred skoro tridsiatimi rokmi troch mladých chlapcov, ktorí zarobili na perových bundách z Číny, a to, čo zarobili, za to letecky poslali Volkswageny a Mercedesy do Číny, tak by sme dneska nevozili dvetisíc áut týždenne z Volkswagenu z Devínskej Novej Vsi. Medailu chcem, mal by mi pán nový prezident dať nejakú medailu, že za pomoc tejto krajine. Lebo vy ste tu minule niečo splietali o národnoštátnych záujmoch. Viete, čo je národnoštátny záujem? Niečo vytvoriť pre túto krajinu, niečo tu nechať, niečo, kde sa ľudia môžu ísť pozrieť. Na čo sa ja môžem ísť pozrieť? Na tie vaše apartmány v Kanade? Čo ja mám z toho? Čo majú ľudia z toho, prosím vás? Ako ste na tom prišli? Koľko ste zaplatili? Toto poďte rozprávať. Neurážajte ma, dobre? Neurážajte ma, lebo vám to vrátim, tak jak som to vrátil teraz.
Prosím vás pekne, tu budete hovoriť, koľkí podnikatelia, koľkí politici mimochodom podnikajú v gastronómii a, neviem, tiež hovoríte, možno aj vo vláde sú, ja neviem, myslím, že niekto mi hovoriť, nechcem sa dotknúť pána Žigu, mám pocit, že aj on, uspejú, ja im prajem, ja každému prajem, nech uspeje, nech robí a nech platí dane. Naozaj. Ale poznám aj prípad Kaliňáka a Počiatka, nevytvorili nič. Ja 25 rokov prevádzkujem tú istú reštauráciu pod tým istým IČO-m, pán minister, to isté IČO, 25 rokov to isté IČO, taká v Bratislave nie je. Možno je jedna-dve. Do mňa sa nenavážajte, prosím vás, z tohto pohľadu.
A národ... národniari, rodoľubovia, čujte, čujte, čo sa ide diať, lebo tuná sa odhalili, naozaj títo sa odhalili, títo naši ochrancovia rodnej hrudy, že vlastne oni sú, oni sú, nevládnu, oni sú vydierateľní, to, čo vám sľubujú, nie je pravda. Lebo oni ten zákon nechcú, ale ho musia predložiť. Normálne sa im bridí, je mi z neho zle, ale musia ho, pretože chcú šechtáky, chcú tie peniažky, chcú tie peniažky nejaké, aby bolo čo rozdeľovať komu. Dosť úbohé. Však ste nám sľubovali, mne nie, ja som vám neveril, ale tým ľuďom ste sľubovali niečo iné. Ste iba sľubovali, že ich ochránite. Dokonca ste teraz sľubovali, že idem, dneska idem zo salaša, som bol zaviesť koňa a tam sa smeje na mňa Danka z bilbordu, že Zabránime liberalizmu z Bruselu. No teda a čo teraz? Ste neprešli. Čo to sa teraz ide diať (povedané so smiechom), nás ten zvalcuje, tu bude armagedon, hej, že vlastne mal tam, mali ste tam ísť a nešli ste tam. Ináč to je smutná vizitka, keď minister má pomôcť strane, aby dostala hlasy a úbohých 1,9, pán minister. To je na uterák. Úbohých 1,9. To je na uterák aj pre Danka, aj pre vás. Minister s takým výtlakom, no hanba, nie? Ja keď som nedostal KDH do parlamentu, chýbalo málo, aj po štvorročnej tvrdej robote, kde veľa sme urobili, na druhý deň som sa vzdal funkcie, pán minister. Na druhý deň som sa vzdal funkcie. Na uterák. Kto nás ochráni teraz pred tým zlom z Bruselu? Že najväčšie kalibre ste použili, ešte aj Kuffa, kňaz Kuffa si Romanu Tabák z nej urobil Johanku z Arku, že tá vlastne mala by nás ochrániť, neviem čo, ani to nevyšlo, ani to nezabralo. Ide z toho strach, zavalí ten armagedon.
Idem k zákonu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste reagovali k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Mali by ste zvolať bezpečnostnú radu, lebo nevládnete. Jak je to možné, že vlastne predkladáte niečo, čo nechcete.
K samotnému zákonu, pán minister, bolo to tu povedané, ja to skúsim trošku vyextrahovať a skrátiť. Predkladáte papierového tigra, hej, predkladáte niečo, čo je v zásade úplne zbytočné a ešte to bude stáť peniaze. Viete, to je na tom najhoršie, hej, že ešte to, vy ste to nechali, vlastne vy ste to nechceli, ale predkladáte to, lebo musíte, a keď už to musíte, tak to musíte urobiť bezzubo, aby to nikoho nebolelo, ale ešte tam zostanú nejaké peniaze, lebo prísne vzaté podľa tohto návrhu zákona sa tie nejaké krajinné plány robiť budú, u niekoho sa objednávať budú, niekomu sa to bude zadávať, predpokladám, že už možno máte aj, že komu, ale viete, čo to bude? Šuflíková vec. Do šuflíka. Lebo to nemá, kolegyňa to povedala, že poďme sa porozprávať o tom, že neni to niečím záväzné, tá formulácia je krásna, ináč slovenčina je úžasná v tom, že čo dokáže, ako dokáže pracovať s tým jazykom: vytvára povinne využívaný podklad. Právnici by mi mohli poradiť, že čo je povinne využívaný podklad. Môžte si dať podklad pod šálku, viete, akože (povedané so smiechom) povinne ho využijete, ako podklad si to dáte, dáte si, máte všetky tie rozhodnutia a úplne naspodok si dáte ten podklad, to krajinné rozhodnutie, ste naplnili tú povinnosť.
Čiže vy ste naozaj kulantne to vyriešili, že ste sem doniesli niečo, za čo tu budete hlasovať a ešte sa strojiť, že akí ste neviem čo. Je to úplná somarina, hlúposť a bude to stáť peniaze. Peniaze, ktoré ste nevyrobili, lebo vy neviete vyrobiť peniaze. Vy neviete vyrobiť peniaze, vy viete len rozkradnúť, defraudovať, neviem čo, zašantročiť a aké iné výrazy ešte viem k tomu použiť. Načo to predkladáte, keď to nemá zmysel? Keď to nikoho, pre nikoho neni záväzné? Ale robiť sa to musí. U niekoho to objednávať musíte. Načo je to dobré? Pôvodný zámysel bol dobrý. Ja neviem, ja viem, že vy nepotrebujete chrániť krajinu. Vám je to jedno. Ja neviem, to je tak bohapustý omyl, že vy ste ministrom životného prostredia, to je naozaj desivé až hrozné, ale sú ľudia, ktorí si myslia, že treba chrániť krajinu, a ja patrím medzi nich. A jeden z tých nástrojov mohlo byť toto krajinné plánovanie, mohlo, lebo mohli nejakí odborníci pri krajinnom plánovaní povedať, že nemôžte všetko zastavať, že nemôžte robiť iba v megapoly, že skončíme ako Mexico City alebo v nejakom Bangkoku, alebo neviem kde, že sa tu udusíme v dyme.
Viete, že niekto povie, že nebláznite, nechajte pľúca Bratislavy, nebláznite, nechajte pri Bratislave nejaké pozemky. Niekto povie, že v nejakej dedine v údolí nevyrúbte všetko naokolo. Vy ste dovolili vyrúbať všetko naokolo a viete, čo sa teraz deje? A bude sa diať a vy budete za to zodpovední. Všetko to blato, všetko sa bude strhávať pri tých prívalových dažďoch a všetko to bude zatápať a bude tých ľudí vytápať a ja tam pôjdem dať tabuľu, že Taraba je na vine. Taraba je na vine. Taraba je na vine! Lebo vy ste dovolili teraz, že zavadzia nám tu nejaká krovina, do dvesto metrov môžte rúbať bez povolenia, nech sa páči. Nemá to čo zadržať, rozruší sa pôdna skrývka, hej, že proste, a všetko sa to našúpe do tých pivníc. Keby len do pivníc. Áno, a toto mohlo riešiť krajinné plánovanie. Mohol niekto povedať, viete čo? Tam v tej doline nerobte to, nerozrušujte tie svahy, snažte sa ich nejako zadržať, tú vodu, urobte nejaké opatrenia. Uvidíte, spomeniete si na nás, keď budú silné dažde. Nie. Vy ste to neurobili. Alebo respektíve urobili, niekto to možno napíše, dáte to do šuflíka, ale nikto sa tým nebude, nikto sa tým nebude zaoberať.
To, že sa nezaoberáme vecami, ktorými by sme mali, toho dôkazom je Bratislava, lebo načo má význam z Bratislavy urobiť megapolis, ja tomu nechápem, načo má zmysel vysať celé Slovensko, všetkých nás sťahovať sem? Veď načo to je dobré, nechápem. Budeme sa, naozaj udusíme sa tu vo vlastnom dyme. Načo bolo dobré urobiť z Demänovskej to, čo sa stalo z Demänovskej. A sú aj iné príklady, kde mohla byť nejaká brzda toho celého, že mohlo existovať niečo nad tým, ktorá by povedala: Nebláznite, nebláznite už.
Takže končím, pán minister, tým, že áno, splnili ste si povinnosť, lebo chcete peniažky. Tu ste hrdina, tu robíte ramená, vykrikujete neviem čo a tam sa plazíte v Bruseli, lebo peniažky potrebujete, tak na to, aby vám to nerozrušilo tie toky, na ktoré ste sa už prichystali, tak ste sem doniesli zbytočný, bezzubý zákon, ktorý akože ukľudní v rámci toho, že čo sa deklarovalo v európskej, na Európskej komisii. Nebude mať žiaden význam, nebude mať žiadnu silu, nebude mať žiadne opodstatnenie (povedané so smiechom) a ešte aby toho nebolo málo, ešte to bude stáť peniaze. A bude to stáť asi dosť peňazí, lebo to musíme pozadávať tým ľuďom a bude, nad tým bude mudrovať, kukať do toho, fakturovať, bohvie, jak sa to bude súťažiť, hej? Takže toto je výsledok celej misie pána ministra Tarabu na ministerstve životného prostredia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)