Neviem, čo je tu taký rozruch, však rokujeme do rána, nie? Sme si tak odhlasovali, tak tak budeme postupovať.
Ja podobne ako pani poslankyňa Šrobová chcem povedať iba tri veci, teda v písomnej časti rozpravy iba tri veci.
Po prvé, celý ten návrh je postavený na vode, je to čistá fabulácia. A pán podpredseda Gašpar v úvodnom slove hovoril o tom, že fakty, fakty, fakty a je to veľmi zvláštny spôsob práce s faktami, lebo faktom nepochybne je, že v Centrálnom registri vecí zmlúv sú nejaké zmluvy s mimovládnymi organizáciami, v ktorých pôsobia príbuzní pána Michala Šimečku, ktoré hovoria o poskytnutí finančnej podpory. Rovnako je fakt, že Michal Šimečka pôsobí už niekoľko rokov vo verejnom živote a pán poslanec Gašpar a všetci alebo podpredseda Národnej rady Gašpar, pardon, a všetci, ktorí ten návrh podporujú, z toho vyvodzujú hodnotiaci úsudok, že to súvisí, že pán Šimečka to mohol nejako ovplyvniť a že by mohol byť v konflikte záujmov. Ako? To sme sa nedozvedeli, za celý deň sme sa to nedozvedeli. Je to niečo na spôsob toho, že Zem existuje, fakt. Keď sa pozrieme na zemi, po zemi, okolo seba, tak takým bežným okom sa nám zdá, že tá Zem je taká plochá, ak tam práve nie sú hory, tak to vyzerá, že je to ploché, no a niekto z toho odvodí hodnotiaci úsudok, že Zem je plochá, je to zároveň úplný nezmysel. Aby som to demonštroval na niečom, čo pán podpredseda Gašpar v tom úvodnom vstupe, na ktorý sa nedalo reagovať, povedal, tak on vytkol opozícii, že vy ste odvolávali Blahu, pána podpredsedu Blahu, lebo zvesil obraz prezidentky, ktorá vzišla z prostredia Progresívneho Slovenska. No opäť je to taký zvláštny spôsob práce s faktami, že áno, opozícia navrhla odvolávať pána Blahu z funkcie podpredsedu Národnej rady, áno, zvesil v tom slávnom videu obraz prezidentky, nuž ale realita je taká, že neiniciovalo to Progresívne Slovensko, iniciovalo to KDH a zamlčanie je, že dôvod nebol primárne to zvesenie portrétu prezidentky, ale jeho nahradenie obrazom komunistického vraha Che Guevaru a odnesenie vlajky Európskej únie. A tak je to aj s celou údajnou kauzou Michala Šimečku a jeho príbuzných a dotácií z verejných zdrojov. Áno, naozaj je fakt, že organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní Michala Šimečku, dostali dotácie z verejných zdrojov, je fakt, že Michal Šimečka pôsobí vo verejnom živote, ale čo vy z toho vyvodzujete? Finančné príspevky získali vyššie uvedené subjekty v čase, kedy mal Michal Šimečka ako predseda politickej strany Progresívne Slovensko priamy, nie nepriamy, priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií. Aký priamy vplyv mal Michal Šimečka na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií? No žiadny. Aký priamy? Ani nepriamy.
Alebo vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vážne riziko konfliktu záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť a transparentnosť pri výkone jeho funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ako? Ako to, že dostali tie organizácie nejaké dotácie, môže ovplyvniť pôsobenie podpredsedu Národnej rady, ktorý je tam za najsilnejšiu opozičnú stranu. Slovami pána poslanca Hargaša: "Čo s tým má ten Michal Šimečka?" No skúste mi to vysvetliť, viem, že už sa ponáhľate domov, ale teda, lebo ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem, ako to mohol ovplyvniť, ako to mohol ovplyvniť z pozície politika, neskôr predsedu opozičnej strany, ktorá mala jedného poslanca, opozičného poslanca v parlamente. Ako? Nijako.
Alebo tá konštrukcia, s ktorou prišla pani poslankyňa Plevíková, že vlastne všetky tie protesty boli na ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov. Teda nie, že by ľudia boli naozaj pobúrení tým, čo pán minister Susko urobil s Dušanom Kováčikom, teraz sa nejdem púšťať do terminologických nuáns, či prerušil výkon, alebo prepustil, alebo čo pani ministerka Šimkovičová urobila s pánom Drličkom a s pani Kusou, tí ľudia zrejme nie sú príčetní, len jednoducho pán Šimečka im povie, že choďte do ulíc, lebo treba chrániť záujmy mojej rodiny, povie im to inak a ľudia tam idú.
Čiže hodnotiaci úsudok, ktorý je hlavným argumentom pre návrh na odvolanie Michala Šimečku nijako, nijako nesúvisí s faktami, ktoré ten hodnotiaci úsudok spomína. Dáte na kopu jeden fakt, druhý fakt a potom vyslovíte nejaké tvrdenie o tom, že to súvisí, bez toho, aby ste akokoľvek preukázali, že tie fakty, ktoré nikto nespochybňuje, nejako súvisia, je to úplne vyfabulované, čistá voda.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten audit na ministerstve spravodlivosti o údajných závažných podozreniach z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií, tam myslím, že pani poslankyňa Mesterová jasne vysvetlila, že zavádzate, že si účelovo vyberáte z toho auditu, lebo to nie je celý audit, to je iba nejaká správa, čiastočná, nie je to hotové. Hovoríte, vytrhávate si veci, ktoré sa vám hodia ako na tých tlačovkách, kde ste citovali prepisy z nahrávok, ktoré ste si účelovo vytrhli, zmanipulovali, posunuli význam.
Máte v tom bohatú prax, uznávam. Takýmto spôsobom ste pripravili aj celý ten návrh.
Ale chcem povedať ešte jednu vec na margo toho auditu. V roku 2022 som necelý polrok pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som tam stretol, boli slušní ľudia a kompetentní odborníci, ktorí si poctivo robili svoju prácu a išlo im o vec a o verejný záujem. Bol to pre mňa vtedy trochu taký kultúrny šok. Lebo som tam prišiel po rokoch pôsobenia v parlamente, kde som zažíval hrubosť, nekompetentnosť, politickú účelovosť, klamstvá, zavádzanie, politické hry. No a jedným z tých slušných, kompetentných a poctivých ľudí, ktorých som tam stretol, bol riaditeľ odboru ľudských práv Marián Filčík. A na základe tých pár mesiacov si dovolím tvrdiť, že neverím, že by Marián Filčík niečo vedome zmanipuloval, zneužil svoju pozíciu, niekoho zvýhodnil, alebo znevýhodnil. Mohol spraviť nejakú chybu, to nevylučujem, to sa nikdy nedá vylúčiť, ale určite nič nemanipuloval a nikomu nič nedohadzoval. Marián Filčík je slušný a poctivý človek a je hanba, že jeho meno špiníte v rámci politického boja proti opozícii. Chcem sa tu na tomto mieste zastať Mariána Filčíka a všetkých slušných štátnych zamestnancov, ktorí si poctivo robia svoju robotu a ktorých súčasná moc zaťahuje do svojich politických hier, prípadne ich bezdôvodne odvoláva z funkcií, či vyhadzuje rovno z práce a ešte ich aj uráža a verejne o nich klame.
Tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je že, je také zaujímavé, až príznačné, že celý tento návrh má aj hlboko symbolický charakter a symbolický rozmer. Je to prejavom rozvratu demokracie. Už viac ako dve desaťročia je v tejto krajine súčasťou parlamentarizmu, parlamentnej demokracie, že jedno, najmenej jedno z miest podpredsedov parlamentu patrí opozícii a v rámci opozície patrí najsilnejšej opozičnej strane a tomu kandidátovi, ktorého navrhne tá najsilnejšia opozičná strana.
Bol tu pokus odvolať pána Figeľa v roku 2015 za podobných okolností, opäť bolo treba niečo prekryť, nebolo to dotiahnuté do konca, ak to teraz dotiahnete do konca, tak to bude návrat do Mečiarovských čias.
Ale priplietli sa vám do toho aj ďalšie motívy, neviem, či to je vedomé, podvedomé alebo len tak mimochodom, ale tiež sa mi to zdá príznačné. Na Michala Šimečku útočíte cez mimovládky a cez médiá, je to útok na občiansku spoločnosť a útok na médiá, lebo občianska spoločnosť aj médiá vám ležia hlboko v žalúdku. A zároveň je to aj útok na november ´89. lebo Milan Šimečka, aj Martin Šimečka, teda starý otec a otec Michala Šimečku boli disidenti, boli prenasledovaní a postihovaní komunistickým režimom, boli to ľudia, ktorí sa stavali na odpor komunistickému režimu, boli to ľudia, ktorí zohrali dôležitú úlohu v novembri ´89. Keď sa tu vyťahuje komunistická minulosť Milana Šimečku, je to smiešne a veľmi dobre to vo svojom skvelom vystúpení vysvetlil František Mikloško.
Nadáciu Milana Šimečku tiež založili ľudia novembra ´89 a Šimečkovi priatelia, je to jedna z najstarších a najdlhšie pôsobiacich mimovládnych organizácií, ktorá robila a robí kopu dobrej práce. A ja som mal možnosť s nadáciou Milana Šimečku v 90-tich rokoch spolupracovať napríklad na tom projekte Oral History, ktorý spomenul František Mikloško. Ale Šimečkova nadácia robí kopu inej dobrej práce napríklad s Rómami v ochrane ľudských práv. A zdá sa mi až také príznačné, že mierite na predsedu opozičnej strany a len tak mimochodom zasiahnete aj občiansku spoločnosť, aj médiá, aj odkaz novembra ´89.
A chcem sa teda na tomto mieste zastať nadácie Milana Šimečku a všetkých mimovládnych organizácií, ktoré robia užitočnú činnosť, prospešnú pre celú spoločnosť, chcem sa zastať Denníka N a všetkých slobodných médií, ktoré si plnia svoju povinnosť a poskytujú vládnej moci kritickú spätnú väzbu. A robia to bez ohľadu na to, či sa premiér volá Robert Fico alebo Igor Matovič. Jeden aj druhý sa za to na tie médiá hnevajú, ale to je ich úloha, to majú robiť.
A ešte nad rámec toho mám silnú osobnú potrebu zastať sa rodinných príslušníkov Michala Šimečku, najmä jeho mamy Marty Šimečkovej, ktorú poznám a jeho partnerky Soni Ferienčíkovej, ktorú vôbec nepoznám, ale obe sú nechutným spôsobom zaťahované do politického boja. Rodinní príslušníci verejných funkcionárov, samozrejme, nemajú imunitu na to, aby podliehali verejnej kritike.
Ak verejný funkcionár dohodí nejaký kšeft svojmu príbuznému, tak má byť o tom verejná debata, má byť za to kritizovaný a aj keď je to žena, tak sa má o tom, o tom hovoriť, to neznamená, že ženy nemôžu byť kritizované.
Ale toto nie je ten prípad, toto je situácia, keď sú ženy ohadzované blatom len preto, že sú príbuzné opozičného politika, pre nič iné. Nič zlé ani jedna, ani druhá nespravili. A deje sa to účelovo a nechutným spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)
