Videokanál klubu

Igor, máš pravdu, ja som si to aj spísala. Trošku doplním to alebo zosumarizujem to, ako to je. Rok vlády SMER-u, HLAS-u a SNS vyzerá tak, že za peniaze ľudí sa vypláca Ficov plat 11 200 mesačne, plat ministrov 8 600, Ficova doživotná renta, Cyrilometodské slávnosti 400-tisíc, oslavy SNP 3 mil. eur, ministerstvo športu 240 mil. eur, trináste dôchodky 800 mil. eur ročne, budúce roky miliarda, zobrali na druhej strane tým ľuďom peniaze tak, že zrušili zubné benefity, bonus na dieťa, znížili sporenie na dôchodok v II. pilieri, zvýšili zdravotné odvody, zvýšili poplatky na úradoch, zaviedli bankovú daň, daň z cukru, daň zo straty, daň z dividend, spotrebnú daň na lieh, zvýšili DPH na alkohol v reštauráciách, spotrebnú daň na tabak, predĺžili špeciálnu daň pre Slovnaft a zvýšili DPH na 23 %. V tomto máš úplnú pravdu.
Ale pozrime sa teraz na tvoje hospodárenie. Očkovacia lotéria, testovanie, aj keď pandemická komisia kričala, že nie, už stačí, už to nerob. Platenie za to, že ľudia sa zaočkujú, aj keď bolo jasné, že to nemá výsledky. MOM-ky, dusenie ekonomiky, a zároveň otvorené kostoly, nákupy predražených testov. Dotácie plytvania štátnej poisťovne v stovkách miliónov, najmenej v histórii štátu na poistencov štátu. Daňový bonus vzal stovky miliónov obciam a urobil si to spolu s fašistami. Keď si chcel dať rodinám, tak si mal vziať štátu, nie pracujúcim.
Nehlasovala som, Igor, za tvoj rozpočet a nebudem ani za tento, lebo je to prašť jak uhoď, vy ste úplne rovnakí a rovnako povrchní. Mimochodom, kde si bol počas prerokovávania tohto návrhu zákona, miesto aby si tu argumentoval, tak si si urobil výlet na francúzsku Riviéru.
A nezabudni vykrikovať že Penta, ty, čo si bol 13 rokov ich poistencom a tvoju stranu zakladal človek z Penty.
Ďakujem. (Výkriky a ruch v sále. Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zastupujúci predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý večer ešte raz všetkým prajem. Prečo predkladáme toto uznesenie? Ako som už povedal, na budúci rok opäť stúpnu ceny energií, alebo teda mali by minimálne podľa dnešných vyjadrení predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a my stále nevieme, ako to bude s tou energopomocou pre domácnosti. Dnes sme mali dokonca, alebo sme boli v očakávaní, že túto energopomoc nám predstavia po zasadaní koaličnej rady, také bolo avízo, tak to bežalo aj v samotných titulkoch na TA3-ke, žiaľ, nedočkali sme sa toho. Pani ministerku Sakovú sme žiadali, aby nám to prišla vysvetliť, teda čo plánujú na budúci rok na hospodársky výbor. No, bohužiaľ, neprišla. Neprišiel ani minister Kamenický a koaliční poslanci tento výbor vlastne ani vôbec neotvorili, pretože zrejme ich nezaujíma. Toto uznesenie, ktoré dnes prerokovávame, sme chceli už na minulej schôdzi prerokovať, pretože naozaj ten čas nám beží a, ako som už povedal, máme 30 dní do konca roku. Ani to nám vtedy neprešlo. Tak sme sa dočkali aspoň toho, že to prerokujeme dnes, avšak v rámci toho uznesenia je jeden termín, ktorý už nie je aktuálny, a preto na záver ešte prednesiem jeden pozmeňujúci návrh k tomuto uzneseniu.
Keď som hovoril, že dnes sme sa nedočkali informácie, ako to bude s tou energopomocou, nedočkali sme sa toho ani v predošlom období, v minulom mesiaci. Pritom naozaj o tej energopomoci sa hovorí nieže od začiatku tohto roka, už minulý rok sme vraveli pani ministerke, že v roku ´24 by táto pomoc mala byť adresná. Všetko ostatné je vyhadzovanie peňazí von oknom. Vtedy pani Saková povedala, že na to je málo času a jednoducho urobia to na budúci rok a že teda áno, máte pravdu, musí to tak byť. To povedala v októbri, následne v marci potvrdila a máme tu december a nemáme ani adresnú pomoc, nemáme ani plošnú pomoc, jednoducho nemáme nič. Namiesto toho ide pán premiér riešiť nejaké transparenty, ktoré hovoria o tom, že atentát sa nestal. Toto ja si myslím, že svojím spôsobom potvrdzuje ten rozkol, ktorý je v koalícii, a to, že sa reálne problémy ľudí odsúvajú na úplne vedľajšiu koľaj, ale takto to naozaj nemôže byť.
To, čo zatiaľ vieme a čo bolo viackrát prezentované, je, že táto pomoc bude zrejme plošná. Čo znamená plošná pomoc? Plošná pomoc znamená, že takáto pomoc pôjde zo štátneho rozpočtu. No a kto platí do toho štátneho rozpočtu? Predsa ľudia. Takže ľudia, ktorí dostanú pomoc kompenzácie cien energií, tak si ju vlastne zaplatia alebo predplatia sami vo forme daní. Takže za energie budú platiť dvakrát. Jedenkrát za faktúru od svojho dodávateľa a druhýkrát vo forme daní, ktoré odvedú do štátneho rozpočtu. Ako som už spomínal, keď som uvádzal toto uznesenie, najprv sa vravelo o sume 400 mil. eur, resp. 100 mil. eur., potom to malo byť 400 mil. eur, teraz je to 280 mil. eur. Áno, táto pomoc bola aj v minulosti plošná, ale v minulosti sme tu mali omnoho výraznejšie výkyvy cien energií na trhu. V roku 2022 napríklad cena elektriny dosiahla 25. augusta 1 000 eur. Dnes to, čo máme nejaký priemer, s ktorým pracovalo ÚRSO, je 99 eur. To znamená jedna desatina toho, čo bolo v roku 2022. Cena plynu je 330 eur, alebo bola 330 eur v tom roku 2022. Práve toho 25. augusta. Toto už dnes nie je. Regulovaná cena, ktorú určilo ÚRSO na základe priemerov, trhových priemerov za obdobie október 2023 až jún 2024, je 37 eur. Áno, aj toto potrebujú niektorí kompenzovať. Sú naozaj domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť ani to zvýšenie z tých zastropených 25 eur za megawatthodinu plynu v minulom roku na 37, lebo to je naozaj nárast o viac ako 30 %. Ale nie, my ideme plošne dotovať energie.
Takže kto dostane vlastne takúto pomoc? No každý. A aj ten občan Kažimír, ktorý si takýmito energiami bude vykurovať ten svoj bazén a teraz si možno aj vďaka tomu ušetril na tú svoju vilu na Francúzskej riviére. Aj ten Bašternák, aj ten Robert Fico. A aj my všetci, ale potrebujeme my naozaj pomoc s cenami energií? Ja si myslím, že nie a nie určite v takom rozsahu, ako to dnes je avizované. A to je preto, že tí, ktorí tú pomoc reálne budú potrebovať, tak o to menej dostanú následne práve vo forme takejto kompenzácie.
A tak jediným pozitívom, ktoré je dnes na nejakej energopomoci, je vlastne iba to pokračovanie, a to nie je ani energopomoc, to je jednoducho dohoda so Slovenskými elektrárňami, ktorú sme uzatvorili ešte v roku 2022, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Práve vďaka tejto dohode štátny rozpočet za tie dva roky ušetril 3,5 mld. eur, resp. 3,2 mld., pokiaľ k tomu pripočítame aj budúci rok, kedy bola táto pomoc, na ktorej bola táto pomoc predložená, tak to bude 3,5 mld. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 megawatthodiny ročne ušetrila 1 500 eur. Pani ministerke Sakovej sa podarilo znížiť túto cenu, lebo tam bol nejaký index nárastu o 6 eur. To znamená, že to ostalo na tej cene, ktorá bola vlastne v rokoch 2022 až 2023. Ale 6 eur pre priemernú domácnosť znamená 15 eur ročne. Pätnásť eur ročne. Tisíc päťsto eur ušetrili za dva roky a teraz pani ministerka hovorí o tom, že a my sme ešte pomohli 15 eurami. Aj 15 eur je dobrých a pomôže mnohým rodinám, ale nie v situácii, kedy priemerná domácnosť Slovenska si bude musieť kvôli Ficovmu zdražovaniu priplatiť na rôznych iných výdavkoch a daniach tisíc eur. Takže tisíc eur im zoberieme, 15 eur im akože dáme.
Dnes mal tlačovú besedu na túto tému aj Jozef Holjenčík, predseda regulačného úradu, ktorý mimochodom o tejto téme hovoril už pred dvoma mesiacmi, pretože, ako som už predtým spomenul, tie obdobia, z ktorých sa určujú tie regulované ceny napríklad pre ten plyn, už boli dávno uzatvorené. A už pred tými dvoma mesiacmi nám povedal, že naozaj tá elektrina, ten plyn pôjde hore o tých viac ako 30 %, že aj to teplo pôjde hore. Do toho zaviedol ešte aj dvojzložkovú cenu vody, ktorá bude pre mnohých znamenať rapídne navýšenie platieb za vodu. V tom čase pred tými dvoma mesiacmi to neurobil na tlačovej besede, ale si zaplatil za 40-tisíc eur priestor v súkromnej televízii. Toto je tiež podľa mňa niečo, o čo mohli byť dotácie cien energií na budúci rok nižšie. Dnes urobil tlačovú besedu, prečítal to, čo mal napísané, a dozvedeli sme sa, že plyn teda tým, čo ním varia, stúpne asi o 12 eur ročne, no ale tí, ktorí ním vykurujú, tak to pôjde až o 350 eur v priemere, v kategórii D3, tam to môže byť kľudne aj 400 a viac. Teplo niekde klesne, niekde stúpne. Veď naozaj tých dodávateľov, resp. takých tých centrálnych miest s centrálnym zásobovaním tepla je viac ako 800 na Slovensku. Tak v tomto prípade si napríklad niektorí priplatia, spomenul mesto Sečovce. Mesto Sečovce, kde si priplatia 300 eur, 300 eur za teplo.
No a teraz si vezmite, že toto je všetko to, čo regulačný úrad prezentuje navonok, ľudia sa už teraz plašia, nevedia. Pôjde hore plyn, pôjde hore teplo, pôjde hore voda a dočkáme sa nejakej pomoci? A dočkajú sa jej aspoň tí, ktorí ju reálne potrebujú? No, bohužiaľ, nevieme. Máme 30 dní do konca roka a naozaj nikto nevie, či bude takáto pomoc adresná, či bude takáto pomoc plošná a koľko vlastne na toto budeme potrebovať.
Predkladáme toto uznesenie, aby sme teda sa dozvedeli bližšie detaily a aby nám predložili správu, akým spôsobom, do parlamentu, akým sa to tu bude riešiť. Pokiaľ toto uznesenie nebude prijaté, sme pripravení, a dnes som to avizoval aj na tlačovej besede, zvolať k cenám energií mimoriadnu schôdzu. Pretože toto je mimoriadne závažná téma, ktorá sa dotkne bytostne každého z nás. A teraz sa dostanem k tomu pozmeňovaciemu návrhu k nášmu uzneseniu, pretože v ňom, a čakali sme, že teda nájde sa tu dostatok poslancov, ktorí prerokovanie takéhoto uznesenia a jeho schválenie podporia už na minulej schôdzi, a preto sme tam dávali dátum, že 6. november 2024, dokedy má byť takáto správa predložená. Žiaľ, takejto podpory sme sa nedočkali, čo je naozaj paradoxné, pretože ja som si myslel, že všetci poslanci sme tu pre ľudí a nie iba pre niektorých našich ľudí. No a z tohto dôvodu by som rád predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, tlač 573.
Tento pozmeňujúci návrh znie:
V návrhu uznesenia sa slová „6. novembra 2024" nahrádzajú slovami „10. decembra 2024".
Teda toto je dátum, do ktorého budeme očakávať takúto správu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer prajem. Dovoľujem si predložiť návrh tohto uznesenia, ktorým teda chceme uložiť povinnosti pani ministerke hospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi financií predložiť Národnej rade správu o spôsobe poskytovania a výške pomoci s cenami energií pre slovenské domácnosti budúci rok vrátane zabezpečenia zdrojov a tiež chceme informáciu o zmluve, ktorá bola uzatvorená so Slovenskými elektrárňami. Tým dôvodom je skrátka to, že máme 30 dní do konca roka a stále nevieme, ako bude vyzerať tá pomoc s cenami energií, koľko jej vlastne bude a či vôbec bude a aká bude, či bude plošná alebo adresná, pričom pani ministerka toto avizovala už na jar tohto roku, že teda bude určite adresná, ale dodnes sme žiaden návrh nevideli. Takisto v rozpočte najprv na to malo byť vyčlenených 100 mil., potom 275, ale z toho 175 ešte na pokrytie minuloročných. Zrazu sa hovorí o tom, že však máme tam rezervu. Najprv to bola rezerva vo výške miliardy, potom pol miliardy, potom 400 mil. Teraz sa hovorí, že 280 by sa z toho mohlo použiť na energopomoc, čo sú vlastne dve tretiny. Takže naozaj radi by sme vedeli, koľko toho vlastne bude a ja by som potom bližšie detaily predstavil aj vo svojom vystúpení v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, využijem aj záverečné slovo, lebo naozaj toto považujem za veľmi vážnu vec. A tak ako povedali aj páni poslanci, ktorí sa zúčastnili rozpravy, toto je kľúčová hodnotová otázka. Akože je nám naozaj úplne jedno, čo sa tu dialo za komunizmu? Odsudzujeme to, alebo to neodsudzujeme? Lebo keď to odsudzujeme, no tak potom chceme, aby agenti ŠtB proste boli odsúdení spoločnosťou. Proste nechceme, aby sa tu takéto veci už diali, nechceme, aby tu ľudia na seba predsa donášali takýmto spôsobom, krivo. Veď toto nechceme. Nechceme tu už zločiny komunizmu, tak musíme predsa odsúdiť tých, ktorí ich páchali. Tak ak to neurobíme, znamená, že to odobrujeme. Že potom asi už nechceme Ústav pamäti národa. Proste spochybňujeme celú inštitúciu. Načo robí tú prácu? Načo sa tu ona vyjadruje, že vlastne je tu dostatok argumentov na preukázanie, že Andrej Babiš tým agentom ŠtB bol. Toto je kľúčová hodnotová otázka. Tak buď sa s tým vieme vysporiadať, alebo nevieme. Ale to, čo koalícia nám teraz priniesla cez tento súdny zmier, znamená, že tie zločiny komunizmu boli v poriadku. Toto ste priniesli tým súdnym zmierom. A buď to vyvrátite, alebo to jednoducho necháte tak. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že sme unavení, ale napriek tomu mi nedá proste jednoducho k tejto veci ešte povedať zopár slov. Lebo ja si myslím, že nielen preto, že som bola ministerka spravodlivosti, ale ja som bola tak šokovaná, keď som sa to dozvedela, že jednoducho nemohla som sa tu uspokojiť len s tým, že skúsim nejaký návrh zákona, ale áno, pokúšam sa primäť Národnú radu, aby prijala uznesenie a aby tu došlo k nejakému uvedomeniu, že proste všetko má nejaké hranice. Že sú nejaké hranice, ktoré má minister vnútra, ktoré má každý minister pri výkone svojej právomoci, ale to prekročenie tých hraníc nás jednoducho všetkých dobehne. To, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prekročil hranicu, ktorá súvisí s faktami ohľadom toho, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, je hrubým prekročením hranice, ktorá mu nepatrí. Som o tom skalopevne presvedčená, že toto jednoducho nepatrí do výbavy ministra vnútra. On síce zastupuje Slovenskú republiku v týchto sporoch s danými osobami, ale to neznamená, že môže uzatvárať takéto súdne zmiery. Potom načo tu máme Ústav pamäti národa? Načo ho máme? Keď samotný Ústav pamäti národa nesúhlasil s takýmto súdnym zmierom, ani mu nebola daná možnosť, aby sa k tomu riadne vyjadril. Ani netušil, že vlastne k takémuto súdnemu zmieru dôjde. Ako sa potom Slovenská republika vysporiadáva so zločinmi komunizmu? Načo tu vlastne je ten Ústav pamäti národa, keď potom spory, ktoré sa ho týkajú, tak vlastne do tých sporov vôbec nie je priamo zapojený?
Ak takýmto spôsobom budeme naozaj pristupovať k inštitúciám na Slovenku a vidíme, že proste pristupujeme, že sa tu inštitúcie v pohode zo dňa na deň likvidujú. To, že došlo k likvidovaniu špeciálnej prokuratúry zo dňa na deň, že dochádza k likvidácii NAKA zo dňa na deň, kľúčovej inštitúcie pre boj s korupciou, nad tým nejakým spôsobom, samozrejme, nezatvoríme oči a nie sme schopní to prehltnúť, ale Ústav pamäti národa. Prečo Ústav pamäti národa? Čo zohral Ústav pamäti národa? Kde ho vidíte, v rámci akej teraz politiky pomsty, voči akým predchádzajúcim vládam? To je pomsta teraz. Komu sa chcete pomstiť? Nerozumiem, že ako čo je toto za signál, ktorý sa vysiela v súvislosti s týmto súdnym zmierom. Veď to je jediný signál, že sa chcete vysmiať obetiam komunizmu. Jediný signál, ktorý týmto spôsobom vysielate.
Ten návrh uznesenia jednoducho daný pre koalíciu, aby sme dali, chcem dať priestor tomu sa možno spoločne nadýchnuť, že Ústav pamäti národa je tu pre nás všetkých dôležitá inštitúcia, aby sme pamätali, čo sa dialo za komunizmu a už nechceme, aby sa to vrátilo. Ak ste ochotní prehltnúť tento súdny zmier, tak to znamená, že pre vás žiadne vysporiadanie sa so zločineckou minulosťou komunistického režimu nie je namieste. A v tom prípade je to naozaj veľmi smutné.
Ďakujem pekne.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vlastne druhý návrh na túto pôdu parlamentu, okrem toho, že navrhujem prijať tzv. lex Babiš, pretože priamo súvisí s tým, že tu bol uzatvorený naozaj bezprecedentný, hanebný súdny zmier medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom ohľadom toho, či bol alebo nebol agentom ŠtB. A keďže je to tak hanebné, tak som presvedčená, že nielen to, že by bolo namieste prijať zákon, ktorý by umožnil tento súdny zmier otvoriť a dať priestor generálnemu prokurátorovi, aby sa o tom mohlo znovu konať a mohol o tom rozhodnúť na základe faktov v súdnom konaní súd, pretože tomu môžeme dôverovať a veriť, že to je tá nezávislá inštitúcia a nakoniec voči tomu rozhodnutiu prípadne by sa ešte mohlo brániť aj ministerstvo vnútro, Slovenská republika by mala za to, že to vyhodnotenie dôkazov podľa nej nebolo dostatočné a dôveryhodné.
A v tejto súvislosti ja si myslím, že treba sa trošku vrátiť, aj čo všetko predchádzalo tomu samotnému rozhodnutiu o súdnom zmieri, že jednoducho tu bolo aj nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré naopak skôr dávalo viac argumentov v prospech Slovenskej republiky, že práve v tomto spore by mohla byť úspešná. Ale ja poviem k tomu zopár slov, lebo potom by som skôr vystúpila v rozprave.
Poviem k tomu viac, ale na úvod ako navrhovateľka navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k tomuto hanebnému súdnemu zmieru, osobitne s tým cieľom, aby sme priznali Ústavu pamäti národa to, že je to kľúčová inštitúcia pre vysporiadanie sa so zločinnou minulosťou komunistického režimu. A proste je to jednoducho aj vyjadrenie úcty k obetiam tohto zločineckého režimu, že toto je jednoducho namieste spraviť. A tak ako už tu bolo povedané v rámci rozpravy k samotnému lex Babiš, tak je namieste, aby minister vnútra nám ukázal všetky tie analýzy, ktoré ho mali viesť k uzavretiu súdneho zmieru, pretože sme ich nevideli. Nechce nám ich ukázať. Chceme ich vidieť, na základe čoho sa rozhodol uzavrieť takýto súdny zmier. Pretože máme dôvodnú pochybnosť, že to nebolo nijako prospešné pre Slovenskú republiku. Aj to je súčasťou tohto uznesenia. A žiadame dôrazne vládu, aby do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek s ohľadom na zistenia Ústavu pamäti národa takýmto spôsobom nezasahovala a nespochybňovala tak úlohu nezávislých a nestranných súdov.
Ja si dovolím k tomu ešte povedať zopár slov v rámci rozpravy, ale toto si myslím, že na úvod stačí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za vaše reakcie. Ja sa domnievam, že tento návrh zákona je vlastne výzva pre koalíciu a pre koaličných poslancov práve, práve s ohľadom aj na to, ako netransparentne došlo k samotnému súdnemu zmieru. Ako na základe mojej informácie nikto ani v rámci koalície netušil a nevedel, ani minister spravodlivosti Boris Susko, že k takémuto súdnemu zmieru sa schyľuje a takýto súdny zmier bol uzavretý. A mňa toto naozaj desí, ako je možné, že ani minister spravodlivosti proste o tomto nemal vedomosť a ani sa nevyjadril k otázke, či vôbec je možné takýto súdny zmier uzavrieť a jednoducho k takému súdnemu zmieru došlo. Jednoducho tento netransparentný, samozrejme skrytý spôsob len nasvedčuje tomu, že ten dôvod pre uzavretie súdneho zmieru vôbec nebol ten, nejakým spôsobom, žeby tam bola vôbec nejaká úvaha o tom, že by to malo byť v prospech ministerstva vnútra, že by tu bolo nejak viac argumentov smerujúcich k tomu, že toto je prospešné pre záujmy krajiny. Práve naopak, skôr to nasvedčuje tomu, že proste bolo to predmetom politických obchodov, že nakoniec v rámci samotnej volebnej kampane, ktorá súvisela aj s prezidentskými voľbami, ako keby toto bola zámena za to.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, ja vlastne k udalosti, ktorá sa stala, a to bolo schválenie súdneho zmieru vo veci Andreja Babiša, musím povedať, že ako bývalú ministerku spravodlivosti ma toto naozaj nesmierne vyrušilo, pretože keď som sa to dozvedela, mala som za to, že to vlastne právna povaha veci nepripúšťa a súdny zmier v takejto veci nie je možné uzavrieť, to bola prvá vec.
Druhá vec, ktorá ma v tejto veci naozaj nad mieru vyrušila, bola tá, že vlastne z ničoho mi nevyplynulo, žeby ohľadom daného zmieru vôbec bola nejaká dohoda aj v rámci vlády alebo v rámci koalície, žeby jednoducho k takémuto vážnemu, bezprecedentnému kroku došlo aj na úrovni súčasnej koalície k tomu nejaká diskusia. To ma naozaj zásadne prekvapilo, pretože, a ja si dovolím k tomu aj bližšie, bližšie povedať, že to, že sa javí, že má nejaký minister určitú právomoc, samozrejme riešiť určitú oblasť sporov v mene štátu, neznamená, že môže urobiť hocičo, a osobitne ak sa jedná proste o vec, ktorá je predmetom verejnej diskusie, tak sa prinajmenšom predpokladá, že takáto vec bude aspoň predmetom nejakej debaty na vláde. Rovnako keď sa robia zmiery, ktoré súvisia s prípadmi, ktoré sú na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo sú tu prípady, ohľadom, ohľadom ktorých sú aj na domácej úrovni ohľadom nich veľká verejná diskusia a robí sa k nim zmier, tak môžem vám povedať ako bývalá ministerka spravodlivosti alebo štátna tajomníčka mám o tom vedomosť, že vždy takéto veci boli predmetom diskusie prinajmenšom na vláde. Vo veci súdneho zmieru ohľadom Andreja Babiša nemám vedomosť, žeby čokoľvek bolo predmetom akejkoľvek diskusie a už vôbec nie predmetom aj vlády. Aj som sa snažila k tomu získať viac informácií a z toho, čo mám vedomosť, je, že k žiadnej takejto diskusii (reakcia spravodajcu), ja viem, k žiadnej takejto diskusii nedošlo. A to ma, musím sa priznať, že osobitne vyrušuje a vyrušuje ma aj to, že tu vlastne nebola žiadna väčšia debata o tom, či vôbec mohol minister spravodlivosti takýto zmier uzavrieť.
Faktom je, že procesné pravidlá, tak ako ich máme k samotnému súdnemu zmieru, ako keby dávali priestor, že tu sa môže súdny zmier uzavrieť o čomkoľvek a nikto ho už nemôže spochybniť. Faktom však je, že keď si pozrieme dôvodovú správu, ktorá bola uzatváraná a ktorá bola vlastne pripravená k takýmto pravidlám, ako ich máme k dnešným procesným, k tomu celému, k tým, k tým, k tomu sporu, ktorý prebieha na súde, tak vlastne sa z toho dozvedáme, že tu je predpoklad, že súd sa vždy vysporiada s otázkou, či vlastne ten súdny zmier možno alebo nemožno uzavrieť. Ja sa musím priznať, že som veľmi prekvapená, že k takémuto súdnemu zmieru tu došlo, pretože to by sme potom sa mohli baviť o tom, že súd tu bude uzatvárať zmiery ohľadom čohokoľvek, ja neviem, ohľadom rôznych faktov z histórie zrazu bude proste súdny zmier, že účastníci sa budú o tom v nejakej súvislosti sporiť, vyvolajú nejakú, nejaký spor ohľadom ochrany osobnosti, táto vec sa dostane na súd a zrazu proste urobia zmier a bude sa to týkať nejakých faktov ohľadom druhej svetovej vojny a podobne a zrazu takéto veci tu začnú byť predmetom súdneho zmieru. Rovnako asi by sme nečakali, že súdny zmier tu bude, či nejaké manželstvo je platné alebo neplatné, alebo či niekto je alebo nie je občanom Slovenskej republiky. Sú proste určité veci, kde sa predpokladá, že tie fakty sa budú preukazovať na súde a nie je možné, aby ohľadom toho tu niekto uzatváral súdny zmier.
Som presvedčená, že nielen v nadväznosti na to, aby sa tu neschvaľovali halabala súdne zmiery, či niekto je alebo nie je agentom ŠtB, ale jednoducho treba zaviesť určité pravidlá. Súdny zmier tu nemôže byť proste o hocičom. Súdny zmier môže byť len o tom, o čom dvaja účastníci sa môžu vzájomne dohodnúť. Keď sa s účastníkmi, sa dvaja účastníci sporia, čo si vlastne dohodli alebo nedohodli ohľadom kúpnej zmluvy, nech sa páči, nech sa páči, ak sa tá vec dostane na súd, nech sa dohodnú, že proste takto urovnajú vzájomne spor. Ale nie je naozaj namieste, aby sa tu uzatvárali zmiery o tom, či je niekto, alebo nie je agentom ŠtB. Nech ho, k tomu treba preukázanie faktov.
A keďže sa javí, že je tu ohľadom toho nejaká nejasnosť, tak som presvedčená, že všetci máme záujem na tom, aby tu k tomu nejaké pravidlá boli, a preto navrhujem, aby sme sa vrátili k právnej úprave, ktorú sme tu mali pred rokom 2015, a to znamená, že zákon jasne povie, že rozsudkom sa môže schváliť iba taký zmier, ak proste jeho povaha veci toto nejakým spôsobom nevyvracia a dať aj priestor samozrejme k tomu, že taký, taký zmier nemožno spätne napadnúť. Osobitne vo veciach, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa, ja som presvedčená, že v takomto prípade, keďže Ústav pamäti národa vlastne vôbec nie je účastníkom konania, tu vlastne ho zastupuje ministerstvo vnútra, tak ak Ústav pamäti národa má za to, že by v tej veci mal byť podaný nejaký opravný prostriedok, tak aby tu bol nejaký priestor aj tieto záujmy chrániť, tak ten priestor navrhujem dať k dispozícii generálnemu prokurátorovi. Proste generálny prokurátor by mohol sám dávať takýto podnet, ktorým by mohol aj takýto súdny zmier otvoriť, aj keď Ústav pamäti národa tu nie je stranou v konaní. Jednoducho ak ministerstvo vnútra v nejakej veci by do budúcna akokoľvek konalo a javilo by sa to zvláštne, tak treba dať, ja sa domnievam, tento priestor generálnemu prokurátorovi, aby takúto vec mohol otvoriť.
Čo sa týka však samotných rozhodnutí ohľadom, ohľadom toho, či niekto je, alebo nie je agentom ŠtB, som presvedčená, že toto by nikdy nemalo byť predmetom súdneho zmieru a je namieste do samotného zákona, ktorý sa týka Ústavu pamäti národa, dať ustanovenie, že sa to jednoducho nepredpokladá, že takéto niečo by bolo možné. Ja som jednoducho presvedčená, že sú určité hodnoty spoločnosti, ktoré by mal reflektovať aj náš právny poriadok. Jednoducho aj rozhodnutia, ktoré prinášajú súdy, by sa nemali len javiť, že sú v súlade s tým, čo káže právo, ale mali by sme tomu aj úprimne veriť. A keď na jednej strane odsudzujeme zločiny, ktoré boli páchané za komunizmu, a chceme, aby bolo jasné, kto je alebo nie je agentom ŠtB, tak je namieste, aby tu bol daný priestor, aby takéto fakty boli súdu predložené a aby súd o nich rozhodol. Iba v takom prípade môžeme uveriť, môžme naozaj uveriť, že takéto rozhodnutie súdu je to, ktoré je nezávislé a nestranné, a nerobí sa súdny zmier len z dôvodu rôznych politických obchodov a nie je to výsmechom nakoniec obetiam komunizmu.
Takže ja verím, že na tomto máme určite zhodu aj s predstaviteľmi koalície a keďže, pokiaľ ja viem, nejakým spôsobom ani neboli prizvaní do vôbec úvah ohľadom súdneho zmieru, žeby mohli dať priestor k tomu, že ak generálny prokurátor by mal za to, že je namieste takýto súdny zmier otvoriť, tak aby sme mu ten priestor dali. Takže verím, že je tu možná podpora aj pre takýto návrh.
Ďakujem pekne.